{"guid": "e877084a-887e-4ba3-a06a-4105bc5a5e38:47474a9d-5e99-4401-9e7a-e67fdc5c6b0d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013202058.1", "spisova_znacka": "8Svzn/2/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Svzn/2/2015 z 25. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2018, sp. zn. 8Svzn/2/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:1013202058.1", "identifikacne_cislo": "1013202058", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-127.odsek-1", "nazov": "§ 127 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-127"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-86.odsek-1", "nazov": "§ 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-86.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-86.odsek-2", "nazov": "§ 86 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-86.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-86"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/223", "nazov": "zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/223-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-39.odsek-2", "nazov": "§ 39 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-39.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/223-2001/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-39.odsek-5", "nazov": "§ 39 ods. 5 zákona č. 223/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-39.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/223-2001/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-39.odsek-6", "nazov": "§ 39 ods. 6 zákona č. 223/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-39.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/223-2001/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/369#paragraf-6", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-127", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-86", "/SK/ZZ/2001/223#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47474a9d-5e99-4401-9e7a-e67fdc5c6b0d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013202058.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013202058.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013202058.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Svzn/2/2015\n1013202058\n25. 01. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:1013202058.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nčlenov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci navrhovateľa: Okresná\nprokuratúra Bratislava IV, Saratovská ul. 1/A, 841 61 Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava\n- Lamač, Malokarpatské nám. 6, 841 03 Bratislava, o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného\nnariadenia odporcu č. 3/2009 zo dňa 23.04.2013, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č.k. 2S/276/2013-40 zo dňa 10.12.2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/276/2013-40 zo dňa\n10.12.2014 m e n í v časti týkajúcej sa čl. IV ods. 1 písm. l/ všeobecne záväzného nariadenia odporcu\nč. 3/2009 zo dňa 23.04.2009 tak, že v y s l o v u j e n e súlad s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990\nZb. a § 123 zákona č. 40/1964 Zb..\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/276/2013-40 zo dňa\n10.12.2014 m e n í v časti týkajúcej sa súladu čl. III ods. 1 a čl. IV ods. 1 písm. e/, f/, h/ všeobecne\nzáväzného nariadenia odporcu č. 3/2009 zo dňa 23.04.2009 s § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., § 123\na § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. a § 86 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. tak, že návrh z a m i e t a.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/276/2013-40 zo dňa\n10.12.2014 v časti týkajúcej sa súladu čl. I ods. 2 písm. b/, čl. III ods. 2, 3, 4 a čl. IV ods. 5, 8, 10\nvšeobecne záväzného nariadenia odporcu č. 3/2009 zo dňa 23.04.2009 s § 6 ods. 1 a 2 zákona č.\n369/1990 Zb., § 123 a § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., § 86 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 39\nods. 2, 5 a 6 zákona č. 223/2001 Z.z. p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNavrhovateľ návrhom doručeným krajskému súdu dňa 21.11.2013 sa domáhal vyslovenia nesúladu\npodľa § 250zfa ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) všeobecne záväzného\nnariadenia Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 3/2009 zo dňa 23.04.2013 o dodržiavaní čistoty a\nporiadku na území mestskej časti Bratislava - Lamač (ďalej len „VZN“), a to čl. I ods. 2 písm. b/, čl. III\nods. 1, 2, 3 a 4, čl. IV ods. 1 písm. e/, f/, h/, l/, čl. IV ods. 5, 8 a 10 s § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990\nZb. o obecnom zriadení (ďalej aj ako „zákon č. 369/1990 Zb.“ alebo ,,zákon o obecnom zriadení“), §\n123 a § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako ,,zákon č. 40/1964 Zb.“\nalebo ,,Občiansky zákonník“), § 86 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) (ďalej aj ako ,,zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo ,,stavebný zákon“), § 39 ods. 2, 5\n\na 6 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako ,,zákon\nč. 223/2001 Z.z.“ alebo ,,zákon o odpadoch“).\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj ako ,,krajský súd“ alebo ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom\nč.k. 2S/276/13-40 zo dňa 10.12.2014 podľa § 250zfa ods. 1 O.s.p. vyslovil nesúlad VZN, a to čl. III ods.\n1, čl. III ods. 2, čl. III ods. 4, čl. IV ods. 1 písm. e/, f/, h/, čl. IV ods. 10 s § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 369/1990\nZb., s §123 a § 127 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb., § 86 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 39 ods. 2,\n5 a 6 zákona č. 223/2001 Z.z.. Vo zvyšku krajský súd návrh zamietol. Účastníkom právo na náhradu\ntrov konania nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z petitu podaného návrhu síce vyplynulo,\nže navrhovateľ sa domáhal zrušenia celého napadnutého VZN, avšak z obsahu odôvodnenia návrhu\nbolo zrejmé, že namietal len presne vymenované články, preto prvostupňový súd protestom prokurátora\nnapadnuté VZN odporcu nepodrobil súdnemu prieskumu celé, ale len jednotlivé protestom napadnuté\nčlánky z hľadiska, či odporca pri ich vydávaní neprekročil svoju právomoc, zákonom vymedzenú vecnú\npôsobnosť, resp. zákonom mu zverenú pôsobnosť nezneužil.\nK nesúladnosti článku I ods. 2 písm. b/ VZN so zákonom krajský súd uviedol, že pojem verejné\npriestranstvo je definovaný vo viacerých zákonoch (napr. zákon č. 544/1990 Zb. - najmä cesta, miestna\nkomunikácia, námestie, chodník, trhovisko, zákon č. 582/2004 Z.z. - verejnosti prístupné pozemky\nvo vlastníctve obce), prípadne vo VZN miest a obcí (napr. Hlavné mesto SR Bratislava - verejnosti\nprístupné pozemky vo vlastníctve Bratislavy, miestne komunikácie, ktorými sú všeobecne prístupné\na užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve Bratislavy, verejné priestranstvá a námestia, ktoré slúžia\nmiestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií, prejazdné úseky ciest I až III triedy,\nich súčasti, chodníky pri týchto úsekoch, cestná a verejná zeleň). Z vyššie uvedených vymedzení\npojmu verejné priestranstvo je zrejmé, že skutočnosti zaradené pod tento pojem sú vymenovávané\nlen demonštratívne, pričom je nevyhnutné, aby opis pojmu verejné priestranstvo obsahoval všeobecne\nzrozumiteľné a jasné vymedzenie charakteristiky tohto pojmu, z ktorého by bolo možné určiť, či danú\nskutočnosť možno priradiť pod pojem verejné priestranstvo.\nNavrhovateľ bol povinný tak v proteste (§ 22 ods. 2 písm. h/ zákona č. 153/2001 Z.z.), ako aj v podanom\nnávrhu na krajský súd, presne označiť ustanovenie právneho predpisu, o ktorom sa nazdával, že bol\ndaným článkom VZN porušený. Z návrhu však uvedenie konkrétnych zákonných ustanovení, s ktorými\nby bol podľa navrhovateľa článok I ods. 2 písm. b/ VZN v rozpore, nevyplýva.\nPrvostupňový súd bol presvedčený, že pojem verejné priestranstvo uvedený vo VZN odporcu\nvychádza z definícií tohto pojmu prijatých vo viacerých zákonných úpravách a plne zodpovedá\nkritériám zrozumiteľnosti pre obyvateľa a návštevníka mestskej časti. Prijaté vymedzenie pojmu verejné\npriestranstvo nie je ani v rozpore s princípom právnej istoty, nakoľko nedosahuje takú intenzitu\nneurčitosti, ktorá by vylučovala možnosť stanovenia jeho obsahu pomocou bežných výkladových\npostupov. Odporca bol oprávnený prijať vo VZN definovanie pojmu verejné priestranstvo pri zabezpečení\núpravy udržiavania čistoty a poriadku na území svojej mestskej časti a svoju vecnú pôsobnosť nezneužil.\nČlánok III ods. 1 VZN podrobne upravuje práva a povinnosti vlastníkov, resp. užívateľov nehnuteľností\n(stavieb - plotov) nachádzajúcich sa na území mestskej časti a príkladne vymenovaných v tomto\nčlánku a to tým, že stanovuje rozsah ich povinností nad rámec právnej úpravy vyplývajúcej z\nustanovení občianskeho zákonníka (stavebného zákona), ktoré nesplnomocnili obec na takúto úpravu\npráv a povinností vlastníkov nehnuteľnosti (stavieb) na jej území sa nachádzajúcich. Týmto došlo k\nneprimeranému zásahu do práv vlastníkov, resp. užívateľov takýchto nehnuteľností a stavieb. Odporca\npotom prekročil svoju právomoc ako aj zákonom č. 369/1990 Zb. vymedzenú pôsobnosť pri zaradení\ntohto článku do VZN. Z § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. nevyplýva, že by obec bola splnomocnená na\npodrobnejšiu (odchylnú) úpravu povinností vlastníkov nehnuteľností (stavieb), ako je upravená v zákone\nč. 40/1964 Zb., resp. zákone č. 50/1976 Zb.. V tomto článku stanovené povinnosti nie je možné pokladať\nza povinnosti uložené v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný\nzákon), na čo by obec bola oprávnená (§ 9 ods. 3), t.j. odstraňovanie závad v schodnosti chodníkov,\nale stanovuje povinnosti udržiavať iné objekty (dvory, záhrady, ploty) určitým spôsobom majúcim za\nnásledok neznečisťovanie verejného priestranstva. Zároveň nie každé verejné priestranstvo (podľa\ndefinície VZN) možno pokladať za chodník. Povinnosti uložené poslednou vetou tohto ustanovenia\nsú ukladané neurčitým subjektom, čo spôsobuje neurčitosť a vnáša neistotu do právnych vzťahov\nvyplývajúcich z jeho obsahu.\n\nObdobný názor (poukazujúc na predchádzajúci odsek rozsudku) prvostupňový súd zaujal aj k článku\nIII ods. 2 VZN, nakoľko v ňom upravené povinnosti vlastníkov stavieb z hľadiska starostlivosti a údržbu\no ne idú nad rámec stavebného zákona, ktorý nesplnomocnil obce podrobnejšie (odlišne) dané vzťahy\nupravovať. Týmto článkom odporca prekročil svoju pôsobnosť a neprimerane zasiahol do práv vlastníkov\nstavieb. Oprávnenie obce na ukladanie týchto povinností nie je možné vyvodiť ani z § 4 ods. 3 písm. n/\nzákona č. 369/1990 Zb.. Dozor nad technickým stavom stavieb (ich nezávadnosťou) prináleží v zmysle\nzákona č. 50/1976 Zb. príslušným stavebným úradom.\nČlánok III ods. 3 a 4 a čl. IV ods. 5 a 8 VZN sa týka nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými\nstavebnými odpadmi. Takúto úpravu je treba považovať za vec územnej samosprávy.\nZ definície pojmu nakladania s odpadmi, ktoré vznikli na území obce (§ 2 zákona č. 223/2001\nZ.z.) vyplýva, že obsahom tohto pojmu je zber odpadov, ich preprava, zhodnocovanie odpadov,\nzneškodňovania odpadov vrátane starostlivosti o miesta ich zneškodňovania. V zmysle § 2 ods. 8 zákona\nč. 223/2001 Z.z. zberom odpadov je zhromažďovanie, triedenie alebo zmiešavanie odpadov na účel\nich prepravy. Držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická, právnická osoba, u ktorých sa odpad\nnachádza. Zhromažďovaním odpadov (§ 2 ods. 9) je dočasné uloženie odpadu pred ďalším nakladaním\ns ním. Pôvodcom odpadu (§ 2 ods. 2) je každý, koho činnosťou odpad vzniká.\nPodľa § 39 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. obec zodpovedá za nakladanie s komunálnymi a drobnými\nstavebnými odpadmi, ktoré vznikli na jej území. Obec môže sama alebo prostredníctvom zmluvného\nsubjektu uskutočňovať nakladanie s odpadmi, ich zber, zhromažďovanie. Zároveň má obec vytvorené\nkontrolne mechanizmy (obecná polícia) umožňujúce jej kontrolovať čistotu na jej území a za porušenie\nukladať pokuty.\nZodpovednosť za dodržiavanie čistoty v obci je zverená obci (§ 4 ods. 3 písm. f/ zákona č. 369/1990\nZb.. To však nezbavuje pôvodcov komunálneho a drobného stavebného odpadu neznečisťovať verejné\npriestranstvá.\nV článku III ods. 3 VZN odporca uložil povinnosti v ňom príkladne vymenovaným pôvodcom odpadov, a to\nzabezpečiť čistotu a poriadok v stanovenom okruhu (2 metre) od ich zariadení, ktoré prevádzkujú alebo\nvlastnia. Za týmto účelom im bola stanovená povinnosť zabezpečiť koše na odpady a tieto pravidelne\nvyprázdňovať do osobitne objednaných zberných nádob. Týmto ustanovením odporca mienil zabezpečiť\nverejný poriadok a čistotu v obci v súlade s § 4 ods. 3 písm. g/ a n/ zákona č. 369/1990 Zb.. Zo\nznenia článku je zrejmé, že ide o povinnosti uložené práve týmto subjektom z hľadiska nakladania s\nkomunálnym odpadom v súlade s § 39 ods. 6 zákona č. 223/2001 Z.z. a odporca neprekročil a ani\nnezneužil svoju pôsobnosť.\nČlánkom III ods. 4 VZN uložená povinnosť ide celkom zrejme nad rámec zákonnej úpravy (zákona č.\n223/2001 Z.z.) a odporca ňou uložil iným subjektom povinnosti, ktoré mal sám plniť v zmysle § 39 ods.\n2, 5 a 6 zákona č. 223/2001 Z.z., čím prekročil svoju zverenú pôsobnosť.\nČlánok IV ods. 5 VZN ukladá povinnosti pôvodcom odpadov pri manipulovaní s nimi na verejných\npriestranstvách a stanovuje podmienky (pristavenie kontajnera a jeho odvoz), pričom podľa súdu toto\nustanovenie VZN je možné chápať ako výkon samosprávnej pôsobnosti obce pri udržiavaní čistoty v\nobci (§ 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb.) a potom odporca má pôsobnosť na takúto úpravu\nformou VZN.\nÚprava v článku IV ods. 8 VZN sa týka pravidiel stanovených pre obecnú, resp. zmluvne dojednanú\norganizáciu zabezpečujúcu čistotu v obci. Z jeho znenia síce nie je jasné, či takáto organizácia je\nzriadená obcou alebo ňou dojednaná a či uvedenú činnosť aj reálne vykonáva, ale článok nezaväzuje\niné osoby ako vyššie uvedenú organizáciu. Krajský súd mal za to, že odporca bol oprávnený aj takouto\nformou upraviť povinnosti takejto organizácie, pričom je zrejmé, že v tomto článku uložená povinnosť\nsa netýka iných fyzických a právnických osôb.\nObsahom článku IV ods. 1 písm. e/, f/, g/ VZN sú povinnosti ukladajúce fyzickým a právnickým osobám\ndodržiavať čistotu a poriadok na verejných priestranstvách, resp. komunikáciách, pričom rovnaké\npovinnosti sú paralelne upravené v zákone o priestupkoch - § 47 ods. 1 písm. d/, podľa ktorého\npriestupku proti verejnému poriadku sa dopustí ten, kto znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný\nobjekt alebo znečistí verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými\n\noznamami alebo zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva, čo umožňuje postih takýchto\nkonaní na území obce. Odporca týmto ustanovením prekročil svoju pôsobnosť.\nÚpravu v článku IV ods. 1 písm. l/ VZN bol odporca podľa súdu oprávnený formou VZN prijať a to\nza účelom ochrany verejného poriadku, ktorá pôsobnosť mu vyplýva z § 4 ods. 3 písm. n/ zákona\nč. 369/1990 Zb. Predmetná úprava sa týka konania - poškodzovacieho deliktu, ohľadom obecných\nzariadení umiestnených na verejných priestranstvách.\nČlánkom IV ods. 10 VZN nie je jasné, komu sú v ňom uvedené povinnosti uložené, nie je zrejmé, v akých\nčasových intervaloch sa tieto povinnosti majú realizovať. Týmto ustanovením odporca uložil povinnosti\nneurčitým fyzickým a právnickým osobám a ich nedodržiavanie by mohol kontrolovať a sankcionovať.\nAk bola ambícia odporcu zabezpečiť ním čistotu v obci, mal povinnosti jasne vymedziť a uviesť, komu sú\nurčené. Prijaté znenie je neurčité, spôsobilé vniesť neistotu do právnych vzťahov a odporca ním zjavne\nprekročil svoju kompetenciu.\nII.\nProti predmetnému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/276/13-40 zo dňa 10.12.2014 v napadnutej\nčasti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní namietal, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v časti výroku,\nktorým krajský súd vo zvyšku návrh zamietol, čím bol porušený zákon a daný odvolací dôvod uvedený\nv § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..\nK jednotlivým článkom navrhovateľ uviedol:\nV zmysle článku I ods. 2 písm. b/ VZN možno za verejné priestranstvo považovať akýkoľvek\npriestor, ktorý je verejnosti prístupný, teda i nehnuteľnosti a pozemky vo vlastníctve fyzických alebo\nprávnických osôb (napr. neoplotené pozemky, areály súkromných škôl, parkoviská pred nákupnými\nstrediskami a pod.), ktoré sú rozdielne od mestskej časti, resp. nejedná sa ani o nehnuteľnosti Hlavného\nmesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktoré by boli zverené do správy mestskej časti. V kontexte\ns citovaným § 123 Občianskeho zákonníka možno práve takúto definíciu verejného priestranstva\nvyjadrenú demonštratívnym spôsobom považovať za nejasnú, nezrozumiteľnú, nevykonateľnú, a preto\nv rozpore so zákonom. V prípade jej ponechania v platnosti bude možné za verejné priestranstvo\npovažovať aj nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzických a právnických osôb a pri realizácii tohto článku VZN\ntak nepochybne dôjde k neodôvodnenému zásahu a k obmedzeniu vlastníckeho práva týchto osôb,\nktorého obsah je vyjadrený v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, a v zmysle ktorého je vlastník\nv medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a\nnakladať s ním. Čl. I ods. 2 písm. b/ VZN je tak v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o obecnom\nzriadení ako i § 123 Občianskeho zákonníka.\nObdobne to potom platí i v prípade čl. IV ods. 1 písm. 1/ VZN s poukazom na vágnu definíciu verejného\npriestranstva uvedenú v čl. I ods. 2 písm. b/ VZN je možné za verejné priestranstvo považovať aj\nverejnosti prístupné detské ihrisko vo vlastníctve fyzickej a právnickej osoby. Podľa čl. IV ods. 1 písm.\nl/ VZN je potom vlastníkovi zakázané, aby na tomto detskom ihrisku premiestnil napr. preliezku, alebo\nvlastníkovi neoploteného - teda verejnosti prístupného pozemku (napr. parku, ovocného sadu, vinohradu\nalebo záhrady) sa zakazuje preložiť lavičku. Je zrejmé, že čl. IV ods. 1 písm. 1/ je v rozpore s § 6 ods. 1\nzákona o obecnom zriadení a § 123 Občianskeho zákonníka, nakoľko obmedzuje vlastníka v nakladaní\ns jeho vlastníctvom bez toho, aby k tomu bol splnomocnený zákonom.\nV súvislosti s čl. IV ods. 5 a čl. III ods. 3 VZN navrhovateľ poukázal na protiprávnu definíciu\nverejného priestranstva, keď za verejné priestranstvo môžu byť považované aj neoplotené pozemky\na nehnuteľnosti vo vlastníctve fyzických a právnických osôb, pričom obmedzenia vlastníka takéhoto\npozemku v súvislosti s vývozom starého nábytku a obalov (čl. IV ods. 5 VZN) pripadajú do úvahy len v\nzmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. VZN nerozlišuje medzi majiteľmi (vlastníkmi)\nstánkov, kioskov, pojazdných predajní, detských ihrísk, parkov a podobných zariadení nachádzajúcich\nsa na pozemkoch vo vlastníctve fyzických a právnických osôb a vo vlastníctve mestskej časti, resp. na\npozemkoch hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zverených do správy mestskej časti.\n\nÚlohy uložené mestskou časťou majiteľom (vlastníkom) stánkov, kioskov, pojazdných predajní, detských\nihrísk, parkov a podobných zariadení spočívajúcich v povinnosti zabezpečiť čistotu a poriadok do\nvzdialenosti 2 metrov od týchto zariadení (VZN v tejto súvislosti potom už nerieši, čo v prípade, ak\nsa vo vzdialenosti kratšej ako 2 metre nachádza oplotená nehnuteľnosť iného vlastníka), počet košov\nna odpadky a ich vyprázdňovanie a povinnosť upozorňovať zákazníkov na odhadzovanie odpadkov\nnespadajú pod právomoc obce (mestskej časti) upravenú v § 39 ods. 6 zákona o odpadoch. Upravené\npovinnosti nemožno považovať za nakladanie s odpadom, tak to je to definované s poukazom na § 2\nods. 5 zákona o odpadoch a pod ktorým sa rozumie zber, preprava, zhodnocovanie a zneškodňovanie\nodpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania.\nCitované ustanovenia čl. III ods. 3 a čl. IV ods. 5 sú tak v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o\nobecnom zriadení, § 123 Občianskeho zákonníka a § 39 ods. 2, 5, 6 zákona o odpadoch.\nV súvislosti s čl. IV ods. 8 VZN sa navrhovateľ na rozdiel od stanoviska prvostupňového súdu\ndomnieva, že toto ustanovenie VZN s poukazom na nejasnú definíciu verejného priestranstva opäť\nnad rámec zákona zaväzuje všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi verejne prístupných\npozemkov a nehnuteľností, a teda i subjektmi zabezpečujúcimi čistotu na týchto pozemkov, aby\nzaobstarali dostatočný počet košov a ich pravidelné vyprázdňovanie, z uvedeného dôvodu považuje toto\nustanovenie za rozporné s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení a § 123 Občianskeho zákonníka.\nIII.\nProti predmetnému rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205\nods. 2 písm. f/ O.s.p.. Úmyslom odporcu pre vydanie napadnutého VZN bola snaha normatívnym\nprávnym aktom zabezpečiť čistotu a poriadok na území mestskej časti Bratislava - Lamač. Podľa\n§ 86 ods. l stavebného zákona vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným\núradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný\nudržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad,\naby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej\nužívateľnosť. Uvedené zákonné povinnosti vlastníka nehnuteľnosti je odporca oprávnený kontrolovať\nprostredníctvom preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku formou výkonu\nštátneho stavebného dohľadu v súlade s ust. § 98 stavebného zákona. Čl. III nereflektuje primárne\nna stavebnotechnický stav nehnuteľnosti stavby, ale na také nevyhnutné udržiavanie stavby, pripadne\nnehnuteľnosti, ktoré súvisí s udržiavaním čistoty a poriadku na území mestskej časti. Primárnym cieľom\nje zabezpečenie čistoty a poriadku, kontrola stavebnotechnického stavu, resp. takého dobrého stavu,\naby nevznikalo riziko požiarnych a hygienických závad, je predmetom výkonu preneseného výkonu\nštátnej správy. Cieľom odporcu je zabezpečenie zdravého a čistého životného prostredia pre všetkých\nobyvateľov mestskej časti, v napadnutom čl. III ods. 2 poukazuje na stav nehnuteľností aj z hľadiska ich\nvizuálneho vnímania - plagáty a nápisy na miestach, ktoré nie sú na to určené, preplnené nádoby a koše\nna odpadky. Uvedené nie je odporca oprávnený kontrolovať pri prenesenom výkone štátnej správy ako\nstavebný úrad podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca\nnavrhuje, aby odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a vydal rozhodnutie, ktorým napadnuté\nrozhodnutie zruší a vráti vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie.\nIV.\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa nesúhlasí s právnym názorom navrhovateľa\na v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní. Odporca v podanom odvolaní reagoval na dôvody, ktoré\nho viedli k podaniu odvolania vo vzťahu k vyslovenému nesúladu VZN.\nV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania\nnavrhovateľa (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení a § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2\n\nO.s.p.) a dospel k záveru, že tak ako odvolaniu navrhovateľa, tak aj odvolaniu odporcu je možné sčasti\npriznať úspech.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 250zfa ods. 1 O.s.p., ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe\nprotestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej\nsamosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom.\nVo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu\nvšeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\nPodľa § 250zfa ods. 5 O.s.p., ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným\nnariadením a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné\nnariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné\ndo šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej\nsamosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\nAk tak obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie,\njeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia súdu.\nZákonodarca systematicky začlenil konanie súdu podľa právnej úpravy ustanovenej v § 250zfa do\nsiedmej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku označenej ako osobitné konania. Z uvedených\ndôvodov prvostupňový súd konajúci o návrhu prokurátora podľa § 250zfa O.s.p. správne postupoval v\npredmetnom konaní v zmysle právnej úpravy ustanovenej v prvej a druhej hlave piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku upravujúce všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve a rozhodovanie o žalobách\nproti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.\nPodľa § 4 ods. 3 písm. f/, g/, n/, zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä:\nf) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev,\nobecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,\npamiatkových území a pamätihodností obce,\ng) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným\nstavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia,\nzásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu\nverejnú dopravu,\nn) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je\nzakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať\nnariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a\nktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže\nvydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie\nbyť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré\nboli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so\nvšeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\nPodľa § 39 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na\núzemí obce a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec. Fyzická\nosoba - podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania (ďalej\n\nlen „prevádzkovateľ kuchyne“), zodpovedá za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a\nreštauračným odpadom.\nPodľa § 39 ods. 5 zákona č. 223/2001 Z.z. obec je okrem povinností podľa § 19 ods. 1 a 3\npovinná zavedením vhodného systému zberu odpadov a/ zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu\nkomunálnych odpadov vznikajúcich na jej území na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade\ns týmto zákonom vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych\nodpadov v obci a zabezpečenia priestoru, kde môžu občania odovzdávať oddelené zložky komunálnych\nodpadov v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov, b/ zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát\ndo roka, zber a prepravu objemných odpadov na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene\nvytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov.\nPodľa § 39 ods. 6 zákona č. 223/2001 Z.z. obec upraví v súlade s hierarchiou odpadového\nhospodárstva (§ 3 ods. 1) podrobnosti o nakladaní s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými\nodpadmi vrátane biologicky rozložiteľných kuchynských a reštauračných odpadov od prevádzkovateľa\nkuchyne, 48f) použitých batérií a akumulátorov, ktoré sú komunálnym odpadom a elektroodpadov z\ndomácností všeobecne záväzným nariadením, v ktorom ustanoví najmä podrobnosti o spôsobe zberu a\nprepravy komunálnych odpadov, o spôsobe triedeného zberu komunálnych odpadov jednotlivých zložiek\nkomunálnych odpadov, o spôsobe nakladania s drobnými stavebnými odpadmi, ako aj miesta určené\nna ukladanie týchto odpadov, na zneškodňovanie odpadov a dôvody nezavedenia triedeného zberu\nbiologicky rozložiteľných komunálnych odpadov podľa odseku 18.\nPodľa § 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou\nstavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie)\npovinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a\nhygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo\nnajviac predĺžila jej užívateľnosť.\nPodľa § 86 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad\nvo verejnom záujme nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu.\nUžívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.\nPodľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva\ndržať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.\nPodľa § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru\nprimeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä\nnesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom\nzriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad\nmieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,\npachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá\nvnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy\nkorene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.\nPodľa § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o miestnych komunikáciách závady v schodnosti priechodov\npre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v\nschodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia\nmiestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza\nv súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov\nodstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením,\npoľadovicou alebo snehom.\nPodľa § 9 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o miestnych komunikáciách (ďalej aj ako ,,zákon o miestnych\nkomunikáciách“) rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na miestne pomery\nobce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd vyslovil\nnesúlad VZN, a to čl. III ods.1, čl. III ods. 2, čl. III ods. 4, čl. IV ods. 1 písm. e/, f/, h/, čl. IV ods. 10 s § 6\n\nods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb., s § 123, § 127 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb., § 86 ods. 1, 2 zákona č.\n50/1976 Zb., § 39 ods. 2, 5, 6 zákona č. 223/2001 Z.z. a vo zvyšku návrh zamietol.\nK jednotlivým odvolacím námietkam najvyšší súd uvádza:\nK nesúladnosti článku I ods. 2 písm. b/ VZN so zákonom odvolací súd uvádza, že pojem verejné\npriestranstvo je definovaný ako každé verejnosti prístupné miesto, ktoré možno obvyklým spôsobom\npoužívať, pokiaľ jeho používanie mesto alebo mestská časť neobmedzila. Pod písm. c/ uvedeného\nčlánku je definované verejne prístupné miesto, ktorým je každé miesto, slúžiace trvale alebo prechodne\nverejnosti, ktoré je na tento účel zriadené a je prístupné voľne alebo za úplatu. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu článok I ods. 2 písm. b/ VZN je potrebné vykladať v spojení s písm. c/ tohto článku v tom zmysle,\nže ide o miesta, pri ktorých kumulatívne platí, že slúžia na verejné užívanie a sú verejnosti prístupné. Pri\ntakomto výklade nie je možné pod pojem verejné priestranstvo zaradiť neoplotený súkromný pozemok\nfyzických alebo právnických osôb, nakoľko ak aj sú fyzicky verejne prístupné (dostupné), neslúžia na\nverejné užívanie.\nZ vyššie uvedených vymedzení pojmu verejné priestranstvo je zrejmé, že skutočnosti zaradené pod\ntento pojem sú vymenovávané len demonštratívne, pričom je nevyhnutné, aby opis pojmu verejné\npriestranstvo obsahoval všeobecne zrozumiteľné a jasné vymedzenie charakteristiky tohto pojmu, z\nktorého by bolo možné určiť, či danú skutočnosť možno priradiť pod pojem verejné priestranstvo.\nPojem verejné priestranstvo uvedený vo VZN odporcu vychádza z definícií tohto pojmu prijatých vo\nviacerých zákonných úpravách (napr. § 34 zákona č. 128/2000 Sb. o obcích (obecní zřízení) a plne\nzodpovedá kritériám zrozumiteľnosti pre obyvateľa a návštevníka mestskej časti. Prijaté vymedzenie\npojmu verejné priestranstvo nie je ani v rozpore s princípom právnej istoty, nakoľko nedosahuje\ntakú intenzitu neurčitosti, ktorá by vylučovala možnosť stanovenia jeho obsahu pomocou bežných\nvýkladových postupov. Odporca bol oprávnený prijať vo VZN definovanie pojmu verejné priestranstvo\npri zabezpečení úpravy udržiavania čistoty a poriadku na území svojej mestskej časti a svoju vecnú\npôsobnosť nezneužil.\nPokiaľ ide o nejasnosť, neurčitosť, vymedzenia pojmu ,,verejne prístupné miesta“ je potrebné uviesť, že\nÚstavný súd SR vyslovil právny názor o vágnosti právnej normy, keď uviedol, že ,,za právne neurčitý\nnemožno považovať pojem, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v právnom poriadku alebo o obsahu\nktorom si adresát právnej normy môže urobiť dostatočne určitú predstavu s prihliadnutím na obsah\niných právnych noriem obsiahnutých v právnom poriadku, alebo ktorého obsah je (s prihliadnutím na\nkontext, v ktorom bol v právnej norme použitý) dostatočne zrejmý vzhľadom na ustálenosť jeho významu\npoužívaného v bežnom jazyku“ (PL. ÚS 6/04).\nVzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o súlade napadnutého\nčlánku I ods. 2 písm. b/ VZN so zákonom.\nČlánok III ods. 1 VZN - podľa krajského súdu ust. podrobne upravuje práva a povinnosti vlastníkov,\nresp. užívateľov nehnuteľností (stavieb - plotov) nachádzajúcich sa na území mestskej časti a príkladne\nvymenovaných v tomto článku a to tým, že stanovuje rozsah ich povinností nad rámec právnej úpravy\nvyplývajúcej z ustanovení občianskeho zákonníka (stavebného zákona), ktoré nesplnomocnili obec na\ntakúto úpravu práv a povinností vlastníkov nehnuteľnosti (stavieb) na jej území sa nachádzajúcich.\nOdvolací súd je toho názoru, že v zmysle § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach\núzemnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\nPodľa § 6 ods. 2 cit. zákona vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať\nnariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť\nv rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli\nratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so\nvšeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa\n§ 4 ods. 3 písm. f/ cit. zákona obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu\na vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych,\nšportových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností\nobce. Na základe uvedeného nie je potrebné pre bližšiu úpravu zákonných právomocí obce zákonné\nsplnomocnenie, nakoľko ide o výkon územnej samosprávy a nie plnenie úloh štátnej správy. Namietaný\nčlánok III ods. 1 VZN nie je v rozpore s ust. § 127 zákona č. 40/1964 Zb. nakoľko nerozširuje tam uvedené\nzákonné obmedzenia vlastníka veci. Čo sa týka namietaného rozporu § 86 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976\n\nZb., tak odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že tieto ustanovenia stavebného upravujú údržbu stavby\nz hľadiska technického, aby nedošlo k jej znehodnoteniu a aby sa predĺžila jej životnosť, na rozdiel\nod namietaného ustanovenia VZN, ktoré upravuje nevyhnutné udržiavanie nehnuteľnosti v súvislosti s\nudržiavaním čistoty a poriadku na území mestskej časti, teda aby na predmetných pozemkoch nebolo\nblato, smeti, naplaveniny. Cieľom odporcu je zabezpečenie zdravého a čistého životného prostredia pre\nvšetkých obyvateľov mestskej časti. Je povinnosťou obce zabezpečiť čo najefektívnejším spôsobom\nčistotu obce a verejný poriadok. Nakoľko ide o úplne inú právnu úpravu, nie je možné skonštatovať\nnesúlad napadnutého ustanovenia VZN.\nČo sa týka námietky, že nie je jasné komu je uvedená povinnosť uložená, odvolací súd je toho názoru,\nže z obsahu napadnutého ods. 1 čl. III je nepochybné, že ide o vlastníka nehnuteľnosti (resp. užívateľa\ntejto nehnuteľnosti na základe dohody s vlastníkom nehnuteľnosti), pričom druhá veta uvedeného\nustanovenia významovo aj logicky nadväzuje na prvú vetu tohto ustanovenia.\nKrajský súd ďalej uviedol, že v tomto článku stanovené povinnosti nie je možné pokladať za povinnosti\nuložené v súlade zo zákonom o pozemných komunikáciách (§ 9 ods. 2), na čo by obec bola oprávnená (§\n9 ods. 3), t.j. odstraňovanie závad v schodnosti chodníkov, ale stanovuje povinnosti udržiavať iné objekty\n(dvory, záhrady, ploty) určitým spôsobom majúcim za následok neznečisťovanie verejného priestranstva.\nOdvolací súd k uvedenému názoru krajského súdu poznamenáva, že ide o nesprávne právne posúdenie,\nnakoľko v predmetnom čl. III ods. 1 VZN ide o bližšiu úpravu povinností zo strany obce v rámci\nsamosprávy, na ktorú ju oprávňuje ust. § 4 ods. 3 písm. f/ zákona o obecnom zriadení. Ide o údržbu\nnehnuteľností hraničiacich s verejnými priestranstvami obce a nie o údržbu schodnosti a zjazdnosti\nmiestnych komunikácii a chodníkov v zmysle § 9 ods. 2 a 3 zákona o miestnych komunikáciách. Nakoľko\nide o úplne inú právnu úpravu, nie je možné skonštatovať nesúlad napadnutého ustanovenia VZN.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa nesúladu čl.\nIII ods. 1 so zákonom a návrh v tejto časti zamietol.\nK článku III ods. 2 VZN: V § 86 stavebného zákona je upravená údržba stavby a s ňou súvisiace\npovinnosti vlastníka stavby. Podľa § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, ak zákon pri úprave\npôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide\no výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Podľa § 2 písm. e/ zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode\nniektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky na obce prechádza\npôsobnosť stavebného úradu na úseku územného plánovania a stavebného poriadku. Podľa § 6 ods.\n2 zákona o obecnom zriadení vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať\nnariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť\nv rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli\nratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so\nvšeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Vzhľadom\nna uvedené obec potrebuje na bližšiu úpravu ohľadne údržby stavieb zákonné zmocnenie, ktoré však\nust. § 86 stavebného zákona absentuje. Preto uvedená úprava v čl. III ods. 2, kde sú upravené povinnosti\nvlastníkov stavieb z hľadiska starostlivosti a údržbu o ne, ide nad rámec stavebného zákona, ktorý\nnesplnomocnil obce podrobnejšie dané vzťahy upravovať. Týmto článkom odporca prekročil svoju\npôsobnosť a neprimerane zasiahol do práv vlastníkov stavieb.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o nesúlade napadnutého\nčlánku III ods. 2 VZN so zákonom.\nČlánok III ods. 3 VZN sa týka nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi.\nTakúto úpravu je treba považovať za vec územnej samosprávy v súlade s § 4 ods. 3 písm. g/ zákona\no obecnom zriadení. Odporca v uvedenom článku uložil povinnosti príkladne vymenovaným pôvodcom\nodpadov, a to zabezpečiť čistotu a poriadok v stanovenom okruhu 2 metrov od ich zariadení, ktoré\nprevádzkujú alebo vlastnia. Za týmto účelom im bola stanovená povinnosť zabezpečiť koše na odpady\na tieto pravidelne vyprázdňovať do osobitne objednaných zberných nádob. Týmto ustanovením odporca\nmienil zabezpečiť verejný poriadok a čistotu v obci v súlade s § 4 ods. 3 písm. g/ a n/ zákona o obecnom\nzriadení. Zo znenia článku je zrejmé, že ide o povinnosti uložené práve týmto subjektom z hľadiska\nnakladania s komunálnym odpadom v súlade s § 39 ods. 6 zákona o odpadoch a odporca neprekročil\na ani nezneužil svoju pôsobnosť.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o súlade napadnutého\nčlánku III ods. 3 VZN so zákonom.\n\nČlánok III ods. 4 VZN sa týka nakladania s komunálnym odpadom. Podľa § 4 ods. 3 písm. g/ zákona o\nobecnom zriadení obec v rámci samosprávy zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s\nkomunálnym odpadom. Podľa § 39 ods. 2 zákona o odpadoch za nakladanie s komunálnymi odpadmi,\nktoré vznikli na území obce zodpovedá obec. Podľa § 39 ods. 5 písm. a/ zákona o odpadoch obec\nje povinná zavedením vhodného systému zberu odpadov zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu\nkomunálnych odpadov vznikajúcich na jej území na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade\nso zákonom. Podľa § 39 ods. 6 zákona o odpadoch obec upraví podrobnosti o nakladaní s komunálnym\nodpadom všeobecne záväzným nariadením, v ktorom ustanoví najmä podrobnosti o spôsobe zberu a\nprepravy komunálnych odpadov. Článkom III ods. 4 VZN uložená povinnosť ide celkom zrejme nad\nrámec zákonnej úpravy § 39 ods. 2, 5, 6 zákona o odpadoch a odporca ňou uložil iným subjektom\npovinnosti, ktoré mal sám plniť v zmysle zákona o odpadoch, čím prekročil jemu zákonom zverenú\npôsobnosť.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o nesúlade napadnutého\nčlánku III ods. 4 VZN so zákonom.\nZodpovednosť za dodržiavanie čistoty v obci je zverená obci v zmysle § 4 ods. 3 písm. g/ zákona\no obecnom zriadení. To však nezbavuje pôvodcov komunálneho a drobného stavebného odpadu\npovinnosti neznečisťovať verejné priestranstvá. Článok IV ods. 5 VZN ukladá povinnosti pôvodcom\nodpadov pri manipulovaní s nimi na verejných priestranstvách a stanovuje podmienky (pristavenie\nkontajnera a jeho odvoz), pričom podľa odvolacieho súdu ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce\npri udržiavaní čistoty v obci v zmysle § 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb., a preto odporca\nmá pôsobnosť na takúto úpravu formou VZN. Navyše uvedená bližšia úpravu v čl. IV ods. 5 VZN\nje zároveň v súlade s § 39 ods. 6 zákona o odpadoch (úč. do 31.12.2015), podľa ktorého obec\nupraví všeobecne záväzným nariadením podrobnosti o nakladaní s komunálnym odpadom a drobnými\nstavebnými odpadmi, v ktorom ustanoví najmä podrobnosti o spôsobe zberu a prepravy komunálnych\nodpadov, ako aj miesta určené na ukladanie komunálnych odpadov.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o súlade napadnutého\nčlánku IV ods. 5 VZN so zákonom.\nČlánok IV ods. 8 VZN sa týka pravidiel stanovených pre obecnú, resp. zmluvne dojednanú organizáciu\nzabezpečujúcu čistotu v obci. Podľa odvolacieho súdu ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce pri\nudržiavaní čistoty v obci v zmysle § 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 369/1990 Zb., a preto odporca má\npôsobnosť na takúto úpravu formou VZN. Z jeho znenia síce nie je jasné, či takáto organizácia je\nzriadená obcou alebo ňou dojednaná a či uvedenú činnosť aj reálne vykonáva, ale článok nezaväzuje\niné osoby ako vyššie uvedenú organizáciu. Odvolací súd má za to, že odporca bol oprávnený aj takouto\nformou upraviť povinnosti takejto organizácie, pričom je zrejmé, že v tomto článku uložená povinnosť\nsa netýka iných fyzických a právnických osôb.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o súlade napadnutého\nčlánku IV ods. 8 VZN so zákonom.\nObsahom článku IV ods. 1 písm. e/, f/, g/ VZN sú povinnosti ukladajúce fyzickým a právnickým osobám\ndodržiavať čistotu a poriadok na verejných priestranstvách a komunikáciách. Na uvedenú bližšiu úpravu\nje odporca oprávnený v rámci jeho samosprávnej pôsobnosti zabezpečovať údržbu a vykonávať správu\nmiestnych komunikácií, verejných priestranstiev v zmysle § 4 ods. 3 písm. f/ zákona o obecnom zriadení,\nzabezpečovať udržiavanie čistoty v obci v zmysle § 4 ods. 3 písm. g/ cit. zákona a zabezpečovať verejný\nporiadok v obci v zmysle § 4 ods. 3 písm. n/ cit. zákona. Podľa prvostupňového súdu rovnaké povinnosti\nako v napadnutom článku IV ods. 1 písm. e/, f/, g/ VZN sú paralelne upravené v § 47 ods. 1 písm. d/\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj ako ,,zákon o priestupkoch“), podľa ktorého priestupku\nproti verejnému poriadku sa dopustí ten, kto znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo\nznečistí verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami alebo\nzanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva. Odporca týmto ustanovením podľa krajského\nsúdu prekročil svoju pôsobnosť. Podľa odvolacieho súdu ide o nesprávne právne posúdenie daných\nustanovení krajským súdom, nakoľko ustanovenie § 47 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch upravuje\nvýlučne znečistenie verejného priestranstva plagátovou výzdobou a nie motorovým olejom, pohonnými\nlátkami, blatom ako je tomu v napadnutom článku IV ods. 1 písm. e/, f/ VZN. Zákaz umiestňovať plagáty\nna iných ako na to určených miestach je uvedený v článku IV ods. 1 písm. i/ VZN.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa súladu čl. III\nods. 1 so zákonom a návrh v tejto časti zamietol.\n\nÚpravu v článku IV ods. 1 písm. l/ VZN bol odporca podľa krajského súdu oprávnený formou VZN\nprijať, a to za účelom ochrany verejného poriadku, ktorá pôsobnosť mu vyplýva z § 4 ods. 3 písm. n/\nzákona o obecnom zriadení, a to v prípadoch poškodzovacích deliktov. Odvolací súd sa s uvedeným\ntvrdením prvostupňového súdu stotožňuje, nakoľko odporca bol oprávnený na túto úpravu v rámci jeho\nsamosprávnej pôsobnosti v zmysle cit. zákonného ustanovenia, avšak napriek tomu musí skonštatovať\nnesúladnosť napadnutého článku so zákonom. Napadnutý článok IV ods. 1 v písm. l/ VZN zakazuje\nprávnickým a fyzickým osobám okrem iného premiestňovať zariadenia na verejných priestranstvách. V\npraxi by mohlo dôjsť napríklad k situácii, že vlastník detského ihriska alebo parku (verejné priestranstvo\n- slúži na verejné užívanie a je verejnosti prístupné) nebude môcť premiestniť napríklad preliezku alebo\nlavičku, teda nebude môcť nakladať s predmetom jeho vlastníckeho práva. Článok IV ods. 1 písm. l/ VZN\nje v rozpore § 123 zákona č. 40/1964 Zb., a preto aj v rozpore s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa súladu článku\nIV ods. 1 písm. l/ VZN so zákonom a vyslovil nesúlad uvedeného článku so zákonom.\nZ článku IV ods. 10 VZN nie je jasné, komu sú v ňom uvedené povinnosti uložené, nie je zrejmé, v akých\nčasových intervaloch sa tieto povinnosti majú realizovať. Týmto ustanovením odporca uložil povinnosti\nneurčitým fyzickým a právnickým osobám a ich nedodržiavanie by mohol kontrolovať a sankcionovať.\nAk bola ambícia odporcu zabezpečiť ním čistotu v obci, mal povinnosti jasne vymedziť a uviesť, komu sú\nurčené. Prijaté znenie je neurčité, spôsobilé vniesť neistotu do právnych vzťahov a odporca ním zjavne\nprekročil svoju kompetenciu. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov\na o Zbierke zákonov Slovenskej republiky právny predpis musí byť stručný, vnútorne bezrozporný a\nmusí obsahovať ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne\npreviazané. V odseku 1 sú uvedené základné požiadavky na právny predpis z hľadiska jeho obsahu.\nVýznam a zmysel regulácie tvorby práva spočíva najmä v tom, aby sa právny poriadok utváral ako\nusporiadaný systém všetkých jeho prvkov a aby bola dosiahnutá ich bezrozpornosť. Právny predpis musí\nbyť zrozumiteľný, terminologicky presný, jednotný a musí byť z neho zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť.\nStručnosť právneho predpisu znamená, že právny predpis má byť formulovaný jednoznačne, výstižne,\nzrozumiteľne a presne s jednoduchými a jednoznačnými vetami bez používania dlhých, komplikovaných\na nezrozumiteľných súvetí. Bezrozpornosť sa týka nielen vzájomnej bezrozpornosti medzi právnymi\npredpismi, ale aj vnútornej bezrozpornosti právnym noriem jednotlivého právneho predpisu.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o nesúlade napadnutého\nčlánku IV ods. 10 VZN so zákonom.\nZákonodarca zveruje do právomoci súdu konať a rozhodovať o návrhu prokurátora na vyslovenie\nnesúladu VZN obce alebo vyššieho územného celku so zákonom. Súd je v tomto konaní viazaný právnou\núpravou ustanovenou v právnej norme § 250zfa O.s.p. a návrhom navrhovateľa - prokurátora. Vzhľadom\nna vyššie uvedené skutočnosti pri posudzovaní konformity v návrhu prokurátora uvedených článkov\nVZN odporcu rozhodol odvolací súd, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nnavrhovateľa a odporcu vznesené v ich odvolaniach proti rozsudku krajského súdu za čiastočne\ndôvodné, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu v časti zmenil tak, že návrh ako nedôvodný\nzamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. v spojení s § 220\nO.s.p., v časti zmenil tak, že vyslovil nesúlad príslušných ustanovení všeobecne záväzného nariadenia\nodporcu podľa § 250zfa ods. 5 O.s.p. postupom podľa § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. v spojení\ns § 220 O.s.p. a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne\nsprávny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili, ani im žiadne trovy konania nevznikli.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť\n01.07.2016.\n\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/276/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}