{"guid": "db1e4bf4-3692-48dd-9188-1ff3955352db:1e52ccf7-b319-4b0f-a9c7-cc7ec2a78bde", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013201756.1", "spisova_znacka": "10Sžo/1/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/1/2017 z 28. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 10Sžo/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1013201756.1", "identifikacne_cislo": "1013201756", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-13", "nazov": "§ 41 ods. 13 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-41"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/326#paragraf-41"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e52ccf7-b319-4b0f-a9c7-cc7ec2a78bde", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013201756.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013201756.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013201756.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/1/2017\n1013201756\n28. 03. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:1013201756.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 26, Tulčík, právne\nzastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova ul. č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutiu žalovaného č. 3372/2013-720 zo dňa 29. júla 2013, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/234/2013-68 zo dňa 10. decembra 2014, v spojení s\nopravným uznesením č. k. 2S/234/2013-102 zo dňa 2. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/234/2013-68 zo dňa\n10. decembra 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/234/2013-102 zo dňa 2. novembra 2016\npotvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm.\na) a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil ako rozhodnutie\nžalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/000952-003 zo dňa 17.02.2014, tak aj rozhodnutie Obvodného\nlesného úradu v Prešove sp. zn. 01/2013/00008/4 - MP zo dňa 09.03.2013 (ďalej len prvostupňové\nsprávne rozhodnutie“), ktorým bol schválený program starostlivosti o lesy pre lesný celok Neštátne lesy\nLHC Zborov. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 331,12 Eur.\nV odôvodnení rozsudku súd uviedol, že v súlade s právne záväznými princípmi účasti verejnosti\nna rozhodovacích procesoch v oblasti životného prostredia ustanovenými v Dohovore o prístupe k\ninformáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach\nživotného prostredia - oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 43/2006\nZ. z. (ďalej len „Aarhuský dohovor“) bol žalobca oprávnený podať odvolanie voči prvostupňovému\nrozhodnutiu správneho orgánu v ktorejkoľvek jeho časti, ktorá sa týka chráneného práva verejnosti\nna udržanie priaznivého životného prostredia. Nie je preto dôvod pre záver, že by žalobca nemohol\núčinne napadnúť odvolaním aj tú časť rozhodnutia, ktorá sa ho bezprostredne netýka (nakoľko súvisí\ns nerešpektovaním záväzného stanoviska dotknutého orgánu), ako to s odvolaním sa na § 41 ods. 13\nposledná veta zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“), tvrdí žalovaný.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v postupe správnych orgánov došlo k porušeniu zákona v\ndôsledku nerešpektovania vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia Prešov (ďalej len „OÚ ŽP\nPrešov“), podaného na základe výzvy správneho orgánu 1. stupňa k posudzovanému návrhu programu\n\nstarostlivosti o les. V zmysle platnej právnej úpravy (§ 103 ods. 9 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane\nprírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“)) sa dané vyjadrenie pokladá za záväzné\npre konajúce správne orgány, to znamená, že pri vydávaní rozhodnutí bolo podľa zákona potrebné\npostupovať v súlade s obsahom tohto vyjadrenia. V tomto ohľade vychádzal žalovaný podľa názoru súdu\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, keď predmetnú požiadavku dotknutého orgánu odmietol ako\nneopodstatnenú. Na viac ani v jednom z vydaných rozhodnutí správne orgány presvedčivo nezdôvodnili,\nprečo nerešpektovali vyjadrenie OÚ ŽP Prešov k návrhu programu starostlivosti o les (prvostupňové\nrozhodnutie odôvodňuje neakceptovanie pripomienky OÚ ŽP Prešov len čo sa týka dielca č. 340b). Táto\nskutočnosť podľa súdu robí napadnuté rozhodnutie nezákonným.\nKrajský súd vyhovel aj vznesenej námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre ich\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko v tých častiach rozhodnutí, ktorými žalovaný a 1.\nstupňový správny orgán reagovali na žalobcom vznesené pripomienky (bod 9 pripomienok), absentuje\njasné a zrozumiteľné odôvodnenie ich postoja, čo je v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu\nmusí obsahovať konkrétne argumenty a reakcie na vznesené pripomienky, ktorými správny orgán\nzrozumiteľne (nielen pre odborníkov v danom odbore) obháji svoje stanovisko a uvedie, prečo aplikoval\nprávne normy tak, ako ich aplikoval a z akých dôvodov nebolo možné akceptovať pripomienky a námietky\núčastníkov konania.\nNámietka žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci podľa názoru súdu dôvodná nebola,\nnakoľko správne orgány pri vydávaní napadnutých rozhodnutí skutkový stav vo veci náležite zistili a to\naj v časti pripomienky žalobcu týkajúcej sa ochrany biotopov, nakoľko z vyjadrenia OÚ ŽP Prešov zo\ndňa 26.04.2013 jednoznačne vyplývalo, že návrh programu starostlivosti o les nezasahuje do územia\npatriaceho do európskej sústavy chránených území, navrhovaného chráneného územia ani do územia\neurópskeho významu.\nNa základe týchto skutočností súd musel prijať záver, že preskúmavané rozhodnutia oboch správnych\norgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sú v časti odôvodnenia\ntýkajúceho sa odpovede žalobcovi na jeho vznesenú pripomienku vyjadrenú v bode 9 nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto súd rozhodnutia oboch správnych orgánov zrušil,\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci krajským súdom ako aj z dôvodu, že krajský súd dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nV tejto súvislosti namietal, že žalobca nemal mať priznané postavenie účastníka správneho konania\nv zmysle Správneho poriadku, ani procesné postavenie účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch\nv oblasti životného prostredia ustanovenými v Aarhuskom dohovore, ktoré by ho oprávňovali podať\nodvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca vstúpil do konania resp. vzniesol pripomienky\noneskorene až po vyhotovení protokolu dňa 03.05.02012, pričom na tieto pripomienky sa v zmysle §\n41 ods. 10 zákona o lesoch nemalo prihliadať. Žalobca nemal aktívnu legitimáciu účastníka konania\nna prvostupňovom správnom orgáne ako ani pred žalovaným , ani v súdnom prieskume zákonnosti\nsprávnych rozhodnutí.\nVzhľadom na uvedené žalovaný nemal zákonnú povinnosť odpovedať a ani odôvodňovať odpovede\nžalobcu na ním vznesené pripomienky pod bodom 9. Poukázal aj na rozsudok krajského súdu č. k.\n1S/303/2013 zo dňa 22.01.2015 v obdobnej veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že žalobu zamieta.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel\nk záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. marca 2018 (§ 156 ods.\n1 a ods. 3 O.s.p.).\n\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. zrušil ako rozhodnutie žalovaného, tak aj\nprvostupňové správne rozhodnutie, ktorým bol schválený program starostlivosti o lesy pre lesný celok\nNeštátne lesy LHC Zborov. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako\nsúd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa\nkrajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného\nnajvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho popísal krajský súd. Odvolací súd sa preto s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom\nza správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci, najvyšší\nsúd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa nasledovné:\nV súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu odvolací súd považuje za správny názor krajského\nsúdu, že v súlade s právne záväznými princípmi účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch\nv oblasti životného prostredia ustanovenými v Aarhuskom dohovore bol žalobca oprávnený podať\nodvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu v ktorejkoľvek jeho časti, ktorá sa týka\nchráneného práva verejnosti na udržanie priaznivého životného prostredia. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/41/2009 zo dňa 12.\n04. 2011. V uvedenej veci uznesením zo dňa 22. júna 2009, vzhľadom na možný komunitárny rozmer\nsúdneho prieskumu, bolo prebiehajúce konanie prerušené a postupom podľa čl. 234 Zmluvy o založení\nEurópskeho spoločenstva boli predložené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev predbežné otázky\nv súvislosti s článkom 9 Aarhuského dohovoru, a to najmä jeho odseku 3, s prihliadnutím na hlavný cieľ\nsledovaný touto medzinárodnou zmluvou.\nNásledne, Súdny dvor Európskej únie rozsudkom C-240/09 <. zo dňa 08.03.2011 rozhodol, že \"Článok\n9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe\nk spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva\nrozhodnutím Rady 2005/370/ES <. zo 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží\nvšak vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré\nje potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej\nmožnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 <. tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej\nochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia,\nakou je Lesoochranárske zoskupenie VLK, napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho\nkonania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia.\"\nVychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011, s cieľom umožniť\núčinnú ochranu životného prostredia vyplývajúcu z práva Európskej únie je potrebné v správnom\nkonaní postupovať tak, aby žalobca ako združenie na ochranu životného prostredia mohol podať žalobu\nproti rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Európskej únie, teda\npriznať mu postavenie účastníka správneho konania. Vzhľadom na prirodzenú vzájomnú závislosť\nčloveka a ostatných organizmov nachádzajúcich sa v prírode, a to najmä v krajine, a s uvedomením\nsi povinnosť vyvažovať právo človeka pretvárať prírodu v súlade s princípom trvalo udržateľného\nrozvoja, Najvyšší súd nemôže prehliadnuť základné smerovanie žalobcu- jednotlivcov združených za\núčelom naplnenia svojho základného práva na priaznivé životné prostredie. Za tohto stavu by potom\nv prejednávanej veci bolo v rozpore s ústavným imperatívom „každý je povinný chrániť a zveľaďovať\nživotné prostredie“ (článok 44 ods. 2 ústavy) brániť žalobcovi v jeho výslovne prejavenej snahe,\n\naby prostredníctvom legálne dostupných mechanizmov vnútroštátnej právnej ochrany, medzi ktoré\nnepochybne patrí aj súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa životného prostredia,\nnaplňovalo svoj cieľ.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp zn. 5 Sžp 41/2009 <. dospel k záveru, že žalobcovi\nslovenský právny poriadok prostredníctvom § 250 O.s.p. <. priznáva právo na súdnu ochranu formou\nsúdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu a záver Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvyslovený v náleze č. k. II. US 197/2010-52 z 13.01.2011, podľa ktorého tento potvrdzuje záver\nNajvyššieho súdu, že bez ohľadu na procesné označenie osoby v konaní je základným kritériom pre\nposúdenie účastníctva predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánu\nverejnej správy) alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave\nalebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konštatoval, že\nSlovenská republika prevzala na seba aj medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle čl. 9 ods. 3\nAarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konaniam, a pokiaľ zákonodarná alebo\nvýkonná moc nevykonala príslušné normotvorné (všeobecne záväzné) kroky k vytvoreniu vhodných\npodmienok na implementáciu tohto subjektívneho práva jednotlivca v slovenskom právnom poriadku,\npotom súdna moc na základe ústavného kritéria prednosti komunitárneho práva (čl. 7 ods. 2 ústavy)\na zásady lojálnej spolupráce (čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii) a rešpektovania princípu právneho\nštátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) musí v prípade jednotlivca dovolávajúceho sa v konkrétne prejednávanej veci\nna právo prístupu verejnosti k správnym a súdnym konaniam toto právo mu v individuálnej veci priznať.\nŽalobca mal teda právo predkladať námietky a pripomienky v predmetnom správnom konaní podľa tohto\nzákona, ktoré správny orgán pri rozhodovaní aj zohľadnil a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa\ns nimi aj vysporiadal.\nVo svetle uvedeného, odvolací súd námietku žalovaného vo vzťahu k účastníctvu žalobcu v konaní\nvyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto\ndohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti\nživotného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol bola\nodbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (m.m. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci\nsp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011).\nK programu starostlivosti o lesy odvolací súd uvádza, že ide o nástroj štátu, vlastníka, správcu\na obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Vyhotovenie programu\nstarostlivosti je postup, ktorého výsledkom je program starostlivosti. Úlohy súvisiace so zabezpečením\na organizáciou vyhotovenia programu starostlivosti a jeho schvaľovaním vykonáva príslušný orgán\nštátnej správy lesného hospodárstva. Výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečuje\nverejný obstarávateľ, ktorým je ministerstvo, alebo na základe jeho poverenia príslušný orgán štátnej\nsprávy lesného hospodárstva alebo právnická osoba. Vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa\nnajneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti programu starostlivosti oznámi túto skutočnosť\npríslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, ako aj skutočnosť, že obstará vyhotovenie\nprogramu starostlivosti u osôb. Ak vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa neoznámi skutočnosti\ntýkajúce sa pozemkov, výber vyhotovovateľa programu starostlivosti zabezpečí verejný obstarávateľ.\nPo uzatvorení zmluvy s vyhotovovateľom programu starostlivosti, vyhotovovateľ programu starostlivosti\nvypracuje správu o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti\npre príslušný lesný celok (ďalej len „správa o hospodárení“), ktorú predloží príslušnému orgánu\nštátnej správy lesného hospodárstva, najneskôr do konca februára posledného roka platnosti programu\nstarostlivosti. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva bezodkladne oznámi dotknutým orgánom\nštátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu\nstarostlivosti dotknuté, že do správy o hospodárení môžu nahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie\npripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu\nstarostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu. V ozname uvedie dátum prerokovania správy\no hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa uskutoční najneskôr do siedmich\ndní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie. O výsledkoch prerokovania správy o\nhospodárení a pripomienok a požiadaviek sa vyhotoví protokol, ktorý obsahuje pokyny na vyhotovenie\nprogramu starostlivosti a termín predloženia návrhu programu starostlivosti orgánu štátnej správy\nlesného hospodárstva najneskôr do 15. decembra posledného roku platnosti programu starostlivosti.\n\nKonanie o vyhotovení programu starostlivosti sa začína dňom vyhotovenia protokolu. Na pripomienky\na požiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. Vyhotovovateľ programu starostlivosti\nje pri vyhotovení programu starostlivosti povinný postupovať podľa pokynov na vyhotovenie programu\nstarostlivosti obsiahnutých v protokole. Návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy\nlesného hospodárstva po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú\nsplnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti.\nAk predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi\nprogramu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno program\nstarostlivosti predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr\ndo jedného roka od začatia konania o vyhotovení programu starostlivosti; ministerstvo môže v\nodôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje\nlen oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu\nstarostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka (§\n41 <. zákona čo lesoch). Vyhotovovateľ programu starostlivosti je právnická osoba alebo fyzická osoba, s\nktorou vlastník, správca, obhospodarovateľ lesa alebo verejný obstarávateľ uzavrel zmluvu o vyhotovení\nprogramu starostlivosti a ktorá je držiteľom živnostenského oprávnenia na výkon tejto činnosti (§ 42 ods.\n1 <. zákona čo lesoch).\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že predmetné vyjadrenie podané zo strany\nOÚ ŽP Prešov malo pre správne orgány orgán záväzný účinok, pričom správne orgány vo svojich\nrozhodnutiach predmetné vyjadrenie neakceptovali. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že ako zo\nzákona o lesoch (§ 41 ods. 13) tak aj zo zákona o ochrane prírody a krajiny (§ 103 ods. 9) jednoznačne\nvyplýva záväzný charakter vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy vrátane vyjadrenia podľa § 9\nods. 1 písm. m) zákona o ochrane prírody a krajiny, teda vyjadrenia podaného v predmetnej veci OÚ\nŽP Prešov. Vo svetle uvedeného správne orgány pochybili, keď predmetné vyjadrenie neakceptovali,\nnakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nVo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutí správnych orgánov odvolací súd poznamenáva, že povinnosťou\nsúdu ako aj orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd- orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal,\nktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne\nvysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v návrhu\núčastníka konania a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky. Uvedenou problematikou sa už\nviackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) - napr. v rozhodnutí Kraska c.\nŠvajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne\nkonanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie\ndôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia\nmusia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21.\njanuára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky však nevyžaduje, aby na\nkaždý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu správneho konania správny orgán dal žalobcovi\nako aj ostatným dotknutým účastníkom konania výzvou zo dňa 04.04.2013 možnosť vyjadriť sa\nk podkladom rozhodnutia vo veci schválenia programu a kategorizácie lesov, k spôsobu zistenia\npodkladu rozhodnutí prípadne navrhnutia podkladov rozhodnutia, k čomu im určil lehotu. Vyjadrenie\nžalobcu zo dňa 26.04.2013 obsahovalo 14. bodov. Aj keď žalovaný správne poukazuje na znenie §\n41 ods. 8, 10 zákona o lesoch, z ktorého vyplýva, že na pripomienky a k správe o hospodárení a\npožiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti sa mohlo prihliadnuť len do\nvyhotovenia Protokolu, uvedené však nezbavuje správne orgány povinnosti vyjadriť sa k pripomienkam\npredloženým v súlade s vyššie uvedenou výzvou, ako ani povinnosti žalovaného svoje rozhodnutie\nodôvodniť vo vzťahu k podstatným námietkam uvedeným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd poznamenáva, rovnako ako krajský súd, že absentuje jasné a\nzrozumiteľné odôvodnenie postoja správnych orgánov, čo je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku,\nnakoľko odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí obsahovať konkrétne argumenty a reakcie\nna vznesené pripomienky, ktorými správny orgán zrozumiteľne (nielen pre odborníkov v danom odbore)\nobháji svoje stanovisko a uvedie, prečo aplikoval právne normy tak, ako ich aplikoval a z akých dôvodov\nnebolo možné akceptovať pripomienky a námietky účastníkov konania. Rovnako je nutné poukázať na\n\nto, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s podstatnou námietkou žalobcu týkajúcej sa neakceptovania\nvyjadrenia OÚ ŽP Prešov, pričom žalobca v odvolaní poukazoval na to, že ide o vyjadrenie, ktoré je pre\nsprávny orgán záväzné. Nakoľko išlo o podstatnú námietku aj táto vada zakladá nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia žalovaného.\nV súvislosti s námietkou žalovaného, ktorou poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 1S/303/2013, odvolací súd poznamenáva, že v rozhodnutí, na ktoré žalovaný poukazuje, správny\norgán postupoval v súlade so záväzným vyjadrením OÚ ŽP Prešov a vysporiadal sa s námietkami\npredloženými žalobcom, na rozdiel od predmetnej veci. Zároveň, rozhodnutie krajského súdu nie je\nmožné považovať za judikatúru aplikovateľnú na predmetnú vec, nakoľko rozhodnutiami krajských súdov\nako súdov nižšej inštancie odvolací sú nie je viazaný aj s poukazom na to, že podliehajú prieskumu\nzákonnosti samotným odvolacím súdom.\nVzhľadom na vyššie uvedené, odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ krajský súd rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové\nrozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil a rozsudok\nkrajského súdu potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a s poukazom na\n§ 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,\nnakoľko nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/234/2013", "guid": "3131551e-f8f8-4ae0-8084-7283e043fe33:a00735e5-bf2c-4119-93be-6ea8726e8e3e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}