{"guid": "2cb446ed-d81d-4c17-9c4b-13835506bf8a:1f6344b3-7e38-4fec-aa2d-12de7b0deb62", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013201210.1", "spisova_znacka": "7Sži/7/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sži/7/2016 z 28. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 7Sži/7/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1013201210.1", "identifikacne_cislo": "1013201210", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja", "nazov": "§ 250ja OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f6344b3-7e38-4fec-aa2d-12de7b0deb62", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013201210.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013201210.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013201210.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sži/7/2016\n1013201210\n28. 06. 2018\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2018:1013201210.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Q.. M. Q., LL.M., narodený X. Q. XXXX, bytom\nv V., W. č. X, právne zast.: Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátom so sídlom v Bratislave, Moskovská\nč. 18, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné\nnámestie č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23. apríla 2013, Č.\n31095/2013-23-II, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2016, č.\nk. 5S/166/2013-100, v spojení s opravným uznesením z 12. mája 2016, č. k. 5S/166/2013-150, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. marca 2016, č. k.\n5S/166/2013-100, v spojení s opravným uznesením z 12. mája 2016, č. k. 5S/166/2013-150, z r u š\nu j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 22. marca 2016, č. k.\n5S/166/2013-100, podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23. apríla 2013, Č.\n31095/2013-23-II, ktorým žalovaný ako správny orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku (zákon\nč. 71/1967 Zb.; pozn.) potvrdil rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 21. marca\n2013, Ev. č.: 219/2013-34-I, ako vecne správne a rozklad žalobcu zamietol. Týmto rozhodnutím správny\norgán postupom podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v rozhodnom znení (ďalej len\n„zákon č. 211/2000 Z. z.“) žalobcom požadované informácie v celom rozsahu nesprístupnil, nakoľko sa\ntýkali rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva ako medzinárodného súdneho orgánu.\nŽalobca sa domáhal sprístupnenia „(...) žiadosti Slovenskej republiky adresovanej Európskemu súdu\npre ľudské práva v Štrasburgu o preskúmanie rozsudku Veľkou komorou vo veci Kontrová v. Slovenská\nrepublika, a to v celom znení a vrátane všetkých príloh. (...)“.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení čl. 26 ods. 1, 4 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovení § 3 ods.\n2, § 5 ods. 1, 6, § 7 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., § 46 a § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Druhej hlave Piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov a dospel\nk záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, keďže rozhodnutie a postup správnych orgánov bol v súlade\nso zákonom.\nKrajský súd uviedol, že žalobca ako oprávnená osoba žiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa\nrozhodovacej činnosti medzinárodných súdnych orgánov. Povinná osoba môže žiadosti vyhovieť len\n\ndo tej miery, že sprístupní informáciu o konkrétnom rozhodnutí, alebo o výsledku určitého konania,\navšak len za predpokladu, že sprístupnenie takejto informácie nezakazujú osobitné predpisy. Povinnosť\na spôsob zverejňovania súdnych rozhodnutí upravuje vyhláška č. 482/2011 Z. z. o zverejňovaní súdnych\nrozhodnutí. Jedná sa v tomto prípade o predpis, ktorý upravuje spôsob zverejňovania rozhodnutí\nvnútroštátnych súdov. Zo sprístupnenia na základe zákona č. 211/2000 Z. z. sú vylúčené napríklad\ninformácie o prebiehajúcom (neukončenom) súdnom konaní, alebo informácie zo súdneho spisu, ktoré\nsú prístupné len účastníkom konania.\nĎalej krajský súd v odôvodnení uvádzal, že samotný pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ nie je nijako\ndefinovaný. Za rozhodovaciu činnosť súdu je však potrebné pokladať samotný postup súdu v konaní,\njeho jednotlivé úkony smerujúce k zisťovaniu skutkového stavu prejednávanej veci, ako aj úkony\núčastníkov konania uskutočnené v prebiehajúcom súdnom konaní a to tak voči súdu, ako aj voči\nostatným účastníkom súdneho konania. Informácie nachádzajúce sa v súdnom spise (predstavujúce\naj podania účastníkov konania) je preto potrebné považovať za informácie týkajúce sa rozhodovacej\nčinnosti súdu.\nNa základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalobcom žiadané informácie súviseli\ns rozhodovacou činnosťou medzinárodného súdneho orgánu. Požadované vyjadrenia a úkony\nžalovaného v konkrétnej veci priamo súviseli s činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva, tvorili\npodklad pre jeho rozhodovaciu činnosť, a preto ich sprístupnenie je vylúčené v zmysle § 11 ods. 1 písm.\nd/ zákona č. 211/2000 Z. z., t. j. osobitným zákonom.\nK námietke o nesprávnom právnom posúdení veci z hľadiska právnej povahy Rokovacieho poriadku\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, že napriek okolnosti vyplývajúcej z pravidla 33 ods. 1 Rokovacieho\nporiadku pojednávajúcej o skutočnosti, že „všetky dokumenty, ktoré Kancelárii predložia strany alebo\nintervenujúca strana v súvislosti so sťažnosťou, s výnimkou dokumentov predložených v rámci konania\no zmieri podľa pravidla 62 sú prístupné verejnosti v súlade s opatreniami určenými tajomníkom, pokiaľ\npredseda komory z dôvodov uvedených v odseku 2 tohto pravidla, z vlastného podnetu alebo na\nzáklade žiadosti niektorej zo strán alebo ktorejkoľvek dotknutej osoby nerozhodne inak“, vyjadril súhlas\ns právnym názorom žalovaného, že predmetný rokovací poriadok nie je záväzný pre žiadnu inštitúciu na\núzemí Slovenskej republiky s výnimkou styku s Európskym súdom pre ľudské práva. Rokovací poriadok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva je záväzným, interným dokumentom, podľa ktorého je povinný tento\nsubjekt postupovať pri plnení svojich funkcií. Naopak, záväzným predpisom, podľa ktorého bol povinný\npostupovať žalovaný pri posudzovaní žiadosti žalobcu, bol zákon č. 211/2000 Z. z., vychádzajúc z\nprincípov stanovených Ústavou Slovenskej republiky.\nOhľadom námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov uviedol, že je\nvýsostným právom každej povinnej osoby, aby v prípade nevyhovenia žiadosti o poskytnutie informácie\nsi zvolila taký postup a odôvodnenie svojho rozhodnutia, ktorý považuje za adekvátny a správny. Nie\nje jej povinnosťou a ani vadou rozhodnutia, ak v ňom správny orgán nereaguje na všetky, dokonca\nvopred vznesené námietky oprávnenej osoby. V dôvodoch rozhodnutia je potrebné sa vysporiadať len\ns tými námietkami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. Je však dôležité, aby rozhodnutie správneho\norgánu spĺňalo všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade plynúce z § 46\na § 47 Správneho poriadku), t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme,\nvecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať\nnáležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania ako aj osobitnými právnymi\npredpismi. Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom\npre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov\nkonania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé.\nOsoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci\nrozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného\nzákladného práva majúca za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. V prejednávanej veci,\npodľa názoru krajského súdu, odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho\nvecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej\nvoľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\n\nvyplývalo, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy,\npri použití akých právnych predpisov a k akým došiel záverom. Pre súd je rozhodujúce posúdiť,\nči vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade, po\nzohľadnení vyššie uvedeného, krajský súd skonštatoval, že nezistil žalobcom namietanú nezákonnosť\n(nepreskúmateľnosť) napadnutého rozhodnutia. Námietky vznesené žalobcom v podanom rozklade\nsú podrobne opísané v napadnutom rozhodnutí, žalovaný sa s každou z nich náležite zaoberal a v\nrozhodnutí patrične vysporiadal. Je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k svojmu právnemu\nzáveru.\nV súvislosti s námietkou, že napadnuté rozhodnutie predstavuje formu cenzúry, krajský súd uviedol,\nže cenzúra je iný inštitút, netýkajúci sa základného práva na informácie, ale slobody prejavu; žalovaný\nsvojim rozhodnutím necenzuroval žiaden prejav, tak ako to má na mysli čl. 26 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nKrajský súd tiež vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nvo veci Társaság a Szabadságjogokért v. Maďarsko je analogickým prípadom k posudzovanej veci.\nV predmetnom rozsudku Európsky súd pre ľudské práva kládol dôraz na povinnosť štátu vo veciach\nslobody tlače, z hľadiska odbúrania prekážok pre novinársku činnosť tam, kde vo veciach verejného\nzáujmu existujú len z dôvodu informačného monopolu orgánov verejnej moci a nevyplýva z neho, že\nby sa bez všetkého mali sprístupňovať všetky informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdov. Z\nuvedeného rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva nie je zrejmý rozpor ustanovenia § 11 ods.\n1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. s právom Európskej únie, a preto argumentácia žalobcu týmto\nrozhodnutím na prejednávanú vec nebola dôvodná.\nNesúhlas žalobcu s odôvodnením rozhodnutia žalovaného v časti zaoberajúcej sa zásadou „ius inter\nfacit partes“ a námietkou o tom, že minister spravodlivosti Slovenskej republiky poskytol verejnosti\nobdobné informácie, aké on požadoval, krajský súd považoval zjavne za právne irelevantnú pre\nposúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uvedené namietané skutočnosti nemohli\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ani posúdenie zákonnosti jeho postupu a ani sa\nnetýkali výkladu ustanovení dotknutých právnych predpisov.\nNakoľko postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli plne v súlade\nso zákonom, krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich\nnáhradu nepriznal.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.\nZa odvolacie dôvody žalobca označil skutočnosti spočívajúce v tom, že postupom súdu sa mu odňala\nmožnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP), konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ OSP),\nsúd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP) a rozhodnutie súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).\nNamietal postup krajského súdu pred vydaním rozsudku, keďže v súdnom spise sa vôbec nenachádza\nemail Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 18. februára 2016 a písomné úvodné stanovisko\nČeskej republiky vo veci Eremiášová a Pechová v. Česká republika, a ktoré predložil v dvoch\nvyhotoveniach krajskému súdu na pojednávaní dňa 1. marca 2016, čo vyplýva zo zápisnice o\npojednávaní aj zvukového záznamu z pojednávania. Išlo o jeden z kľúčových dôkazov spochybňujúcich\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom táto skutočnosť sama o sebe zakladá dôvod na zrušenie\nrozsudku pre nepreskúmateľnosť a tiež pre neúplnosť spisu. Namietal, že krajský súd na pojednávaní\ndňa 1. marca 2016 účastníkov konania neoboznámil s celým súdnym spisom, ale iba so žalobou žalobcu\na vyjadrením žalovaného k žalobe. Vôbec neoboznámil účastníkov konania so zvyšnou časťou súdneho\nspisu, napríklad s vyjadreniami žalobcu zo 7. apríla 2015 a 13. októbra 2015 a ich prílohami, ktoré\n\nžalobca doručil súdu v dvoch vyhotoveniach, teda aj pre žalovaného, ktoré však žalovanému neboli\nsúdom doručené. Tiež namietal, že krajský súd pojednávanie dňa 1. marca 2016 odročil na 22. marca\n2016, a to bez toho, aby na tomto pojednávaní uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, na\npojednávaní dňa 22. marca 2016 vyhlásil rozsudok bez toho, aby vyhlásil dokazovanie za skončené a\nbez toho, aby dal žalobcovi právo vyjadriť sa k dokazovaniu aj právnej stránke veci. Týmto postupom\nkrajského súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, k inej vade, ktorá mohla mať za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci, pretože\nkrajský súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.\nŽalobca namietal, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal s už vyššie uvedeným emailom Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky z 18. februára 2016 a písomným úvodným stanoviskom, ďalej, že\nžalovaný poskytol žalobcovi verejne dostupné informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Nevysporiadal sa tiež s čl. 40 ods. 2 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého dokumenty predkladané\nESĽP sú verejne dostupné každému v sídle ESĽP. Vôbec sa nezaoberal judikatúrou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nie je opodstatnené obmedzovať prístup k verejne dostupným\ninformáciám a účelom § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. nie je obmedziť všetky informácie\ntýkajúce sa rozhodovacej činnosti súdov, ale iba tie, ktoré môžu do rozhodovacej činnosti súdov\nobjektívne zasiahnuť, nevysporiadal sa s plenárnymi nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 15/98 a PL. ÚS 1/09, ktoré stanovili ústavnoprávne požiadavky výkladu a aplikácie zákona č.\n211/2000 Z. z., a s ktorými bolo napadnuté rozhodnutie v rozpore, ako aj s nálezom Ústavného súdu\nČeskej republiky Pl. ÚS 2/2010 a rozsudkami Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, podľa\nktorých je nevyhnutné v každom konkrétnom prípade skúmať nevyhnutnosť obmedzenia základného\npráva na informácie týkajúcich sa rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní.\nRovnako sa krajský súd nevyporiadal s Upovedomením verejnej ochrankyne práv sp. zn. 2833/2013/\nVOP, ktoré sa týkalo rovnakej právnej otázky a v ktorom bolo skonštatované porušenie základného\npráva žalobcu na informácie ako aj so stanoviskom Kancelára ESĽP z 29. októbra 2014, podľa ktorého\nžalovanému nič nebráni sprístupniť žalobcom požadované informácie za dodržania podmienok pravidla\n33 Rokovacieho poriadku ESĽP. Tieto argumenty boli zásadné a krajský súd mal k nim poskytnúť\nosobitnú a jasnú odpoveď, čo však neurobil a tým porušil právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, súčasťou ktorého je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.\nV ďalšej časti podaného odvolania žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany\nkrajského súdu, keď tento nesprávne, nezrozumiteľne a ústavne nekonformným spôsobom interpretoval\npojem „rozhodovacia činnosť súdu“ v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., nesprávne\na nezrozumiteľne interpretoval rozsudok ESĽP vo veci Társaság a Szabadságjogokért v. Maďarsko a\nnesprávne interpretoval námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie predstavuje formu cenzúry, ktorú\nčl. 26 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zakazuje.\nNamietal, že požadované informácie (týkajúce sa 8 rokov právoplatne skončenej veci) boli a sú verejne\ndostupné každému (teda nielen účastníkom konania) v sídle ESĽP na základe čl. 40 ods. 2 Dohovoru\nuž počas prebiehajúceho konania, Slovenská republika (v mene ktorej koná žalovaný) nepožiadala\nESĽP o obmedzenie prístupu k žalobcom požadovanej informácii ani z jedného z dôvodov uvedených\nv pravidle 33 Rokovacieho poriadku ESĽP, vrátane z dôvodu záujmu o dosiahnutie spravodlivosti,\nktorý je obsahovo totožný s § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., Kancelár ESĽP vo svojom\nstanovisku z 29. októbra 2014 uviedol, že žalovanému nič nebráni sprístupniť informácie zaslané ESĽP\npri dodržaní pravidla 33 Rokovacieho poriadku ESĽP, žalobca by získal požadované informácie už počas\nprebiehajúceho konania v prípade, že by vycestoval do sídla ESĽP za vlastné finančné prostriedky a\nvo svojom voľnom čase.\nK nesprávnemu právnemu posúdeniu veci krajským súdom tiež uviedol, že na účely § 11 ods. 1 písm.\nd/ zákona č. 211/2000 Z. z. je nevyhnutné rozlišovať medzi prístupom k informáciám týkajúcich sa\nrozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov a prístupom k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej\nčinnosti medzinárodných súdnych orgánov. Pokiaľ ide o vnútroštátne súdy otázka prístupu k informáciám\ntýkajúcich sa ich rozhodovacej činnosti je upravená v § 44 ods. 2 OSP a vo vyhláške č. 543/2005 Z.\nz. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské\nsúdy v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o medzinárodné súdne orgány, prístup k informáciám\ntýkajúcich sa rozhodovacej činnosti ESĽP je upravený v čl. 40 ods. 2 Dohovoru a v pravidle 33\n\nRokovacieho poriadku ESĽP, prístup k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti Súdneho dvora\nEÚ je upravený v čl. 22 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora EÚ a v nariadení Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu,\nRady a Komisie vykladaného s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora EÚ.\nPrístup k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti medzinárodných súdnych orgánov je\npodstatne širší ako prístup k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov.\nPodľa žalobcu táto skutočnosť je kľúčová pri výklade § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. a\nmala by byť zohľadnená pri posúdení žalobcovho odvolania.\nPodľa žalobcu rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia aj v časti, ktorá sa týka výkladu\na aplikácie pojmu „rozhodovacia činnosť súdu“ na žalobcov prípad, pretože:\na/ krajský súd v rozsudku interpretoval § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. ústavne\nnekonformným spôsobom a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nako aj samotného Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorej nemožno obmedzovať prístup k verejne\ndostupným informáciám,\nb/ súd v rozsudku interpretoval § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. v rozpore s judikatúrou\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej základné právo na informácie možno obmedziť\niba počas prebiehajúceho súdneho konania, keďže iba počas jeho priebehu možno do rozhodovacej\nčinnosti súdu zasiahnuť,\nc/ súd odmietol vykonať ústavne konformný výklad § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z., keďže\nodmietol skúmať „naliehavosť spoločenskej potreby“ na sprístupnení požadovaných informácií, pretože\nsa netýkali súdneho rozhodnutia.\nĎalej žalobca v podanom odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Sži/7/2009, rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-188/12, T-93/11, rozsudok Súdneho dvora EÚ\nv spojených veciach C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P.\nPoukázal tiež na to, že žalovaný už poskytol žalobcovi verejne dostupné informácie týkajúce sa\nrozhodovacej činnosti ESĽP - akčný plán, ktorý bol predložený Výboru Ministrov Rady Európy v súvislosti\ns výkonom rozsudku ESĽP vo veci Bittó a iní v. Slovenská republika. Žalovaný tak na jednej strane\nsprístupnil žalobcovi informáciu nachádzajúcu sa na webovej stránke Rady Európy, ale na strane\ndruhej odmieta sprístupniť informáciu z 8 rokov právoplatne skončeného konania, aj keď táto informácia\nbola dostupná v sídle ESĽP už počas prebiehajúceho konania. V tejto súvislosti žalobca namietal\nvnútornú protirečivosť rozsudku, keď na jednej strane krajský súd opakovane uvádza, že podľa zákona\nč. 211/2000 Z. z. sú zo sprístupnenia vylúčené informácie o prebiehajúcom (neukončenom) súdnom\nkonaní, alebo informácie zo súdneho spisu dostupné len účastníkom konania, pričom na druhej strane\nz týchto záverov nevyvodzuje v rozsudku vo vzťahu k žalobe žiadne závery, aj keď sa na žalobcu vôbec\nnevzťahujú, pretože žalobca požadoval od žalovaného informácie z 8 rokov právoplatne ukončeného\nkonania, a ktoré boli navyše v sídle ESĽP verejne dostupné každému už počas trvania súdneho konania.\nK námietke nesprávnej a nezrozumiteľnej interpretácii rozsudku ESĽP vo veci Társaság a\nSzabadságjogokért v. Maďarsko žalobca bližšie uviedol, že predmetný rozsudok predstavuje významný\ninterpretačný nástroj na posúdenie žalobcovej veci a navyše, je v súlade s judikatúrou ESĽP, podľa\nktorej je potrebné v každom konkrétnom prípade skúmať, či zásah do práva na informácie v súvislosti s\nrozhodovacou činnosťou súdov bol naliehavý spoločenskej potrebe, či bol primeraný legitímnemu cieľu\na či dôvody k tomuto zásahu boli relevantné a dostatočné.\nNásledne žalobca uzavrel, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a § 11 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 211/2000 Z. z. interpretoval ústavne nekonformným spôsobom, pretože:\na/ poprel zmysel a účel predmetného ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z., ktorým je ochrana pred\nneprimeraným zasahovaním do rozhodovacej činnosti súdov, pričom k neprimeranému zásahu do\nrozhodovacej činnosti súdov nemôže dôjsť sprístupnením verejne dostupných informácií z právoplatne\nukončeného konania,\nb/ neprihliadal na podstatu a zmysel obmedzenia základného práva na informácie (čl. 13 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky) reflektovaného v tomto ustanovení menovaného zákona, keďže podstatou\ntohto ustanovenia zákona je zabrániť neprimeranému zasahovaniu do rozhodovacej činnosti súdov\n\nz prebiehajúcich súdnych konaní, čo je vylúčené pri verejne dostupných informáciách z právoplatne\nukončeného súdneho konania,\nc/ obmedzil základné právo na informácie z dôvodu, ktorý nepatrí medzi taxatívne vymedzené legitímne\ndôvody/ciele uvedené v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výlučne v prospech ktorých možno\nobmedziť základné právo na informácie,\nd/ obmedzil základné právo na informácie upravené v tomto ustanovení zákona nad mieru nevyhnutnú\nv demokratickej spoločnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) na dosiahnutie zamýšľaného\ncieľa zákonodarcu, keďže žalobca požadoval od žalovaného verejne dostupné informácie z právoplatne\nukončeného súdneho konania,\ne/ obmedzil žalobcovi prístup k informáciám, ktoré by žalobca získal, ak by vycestoval do sídla ESĽP\nvo svojom voľnom čase a za vlastné finančné prostriedky.\nŽalobca tiež navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prerušil konanie a postúpil Ústavnému súdu\nSlovenskej republiky návrh na zaujatie stanoviska o súlade § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.\nz. s čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (prípadne aj\ns inými čl. Ústavy Slovenskej republiky) a s čl. 19 ods. 3 Paktu.\nNavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného z 23. apríla 2013, Č. 31095/2013-23-II, ako aj prvostupňové rozhodnutie z 21. marca 2013,\nEv. č.: 219/2013-34-I, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si a zároveň vyčíslil\nnáhradu trov konania.\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“), preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá\nOSP a § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492\nods. 2 SSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti rozsudku krajského\nsúdu, ktorým krajský súd postupom podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 23. apríla 2013, Č. 31095/2013-23-II,\nktorým žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nz 21. marca 2013, Ev. č.: 219/2013-34-I, o nesprístupnení požadovanej informácie s poukazom na\nustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. a zamietol rozklad žalobcu. V posudzovanej\nveci žalobca požadoval sprístupnenie „(...) žiadosti Slovenskej republiky adresovanej Európskemu súdu\npre ľudské práva v Štrasburgu o preskúmanie rozsudku Veľkou komorou vo veci Kontrová v. Slovenská\nrepublika, a to v celom znení a vrátane všetkých príloh. (...)“.\nPodľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky\nje založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom\nsúde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\nvykonáva.\n\nVýklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť\narbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť\nodôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom\ntvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.\nPovinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným\nspôsobom plynúcim z § 157 ods. 1 a 2 OSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.\nK tomu najvyšší súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa\nktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami\na úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto\nodňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý\nproces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť\nskutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných\nskutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí\nobsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo\nzjavne neodôvodnené.“\nAkýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z\nformálnych dôvodov.\nRovnako najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Ústavný nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na\nzákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle\nIV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v\nktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu\n(t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav\nv nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov\nústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou\nprocesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako\nuž bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ... .\nRozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto\nzávery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“\nUvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého\nz práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nc. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na\nktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).\nJudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom\nnevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument.\nVo svetle vyššie uvedenom, najvyšší súd podrobil prieskumu odvolaním napadnutý rozsudok krajského\nsúdu, pričom dospel k záveru, že odôvodnenie krajského súdu je nedostatočné, keď sa nezaoberá\nviacerými námietkami žalobcu, uvádzanými v žalobe, ako aj námietkami aktuálne prednesenými až v\npriebehu konania, najmä tým, že žalobca žiadal o informáciu z konania, ktoré bolo už niekoľko rokov\nprávoplatne skončené, tiež sa nezaoberal aplikáciou čl. 40 ods. 2 Dohovoru, posúdením Upovedomenia\nverejnej ochrankyne práv z 5. novembra 2014, číslo 2833/2013/VOP, a stanoviska Kancelára ESĽP z\n29. októbra 2014 číslo JD/pdu [?4918426] na predmetnú právnu vec.\n\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádzal cit.: „V danom prípade žalobca ako oprávnená osoba\nžiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti medzinárodných súdnych orgánov.\nPovinná osoba môže žiadosti vyhovieť len do tej miery, že sprístupní informáciu o konkrétnom rozhodnutí\nalebo o výsledku určitého konania, avšak len za predpokladu, že sprístupnenie takejto informácie\nnezakazujú osobitné predpisy. Povinnosť a spôsob zverejňovania súdnych rozhodnutí upravuje vyh. č.\n482/2011 Z. z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí. Jedná sa v tomto prípade o predpis, ktorý upravuje\nspôsob zverejňovania rozhodnutí vnútroštátnych súdov. Zo sprístupnenia na základe zákona o slobode\ninformácií sú vylúčené napríklad informácie o prebiehajúcom (neukončenom) súdnom konaní alebo\ninformácie zo súdneho spisu, ktoré sú prístupné len účastníkom konania.\nSamotný pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ nie je nijako definovaný. Za rozhodovaciu činnosť súdu je\nvšak potrebné pokladať samotný postup súdu v konaní, jeho jednotlivé úkony smerujúce k zisťovaniu\nskutkového stavu prejednávanej veci, ako aj úkony účastníkov konania uskutočnené v prebiehajúcom\nsúdnom konaní a to tak voči súdu, ako aj voči ostatným účastníkom súdneho konania. Informácie\nnachádzajúce sa v súdnom spise (predstavujúce aj podania účastníkov konania) je preto potrebné\npovažovať za informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu.“\nUvedené konštatovanie krajského súdu však nekorešponduje s tu prejednávanou vecou, nakoľko tak\nako už sám žalobca uvádzal, v predmetnej veci žiadal o poskytnutie informácií z konania, ktoré je už\nviac ako 8 rokov právoplatne skončené a nie z konania prebiehajúceho, práve v rámci ktorého by mohlo\nposkytnutie informácií predstavovať zásah do rozhodovacej činnosti súdu.\nZa týchto okolností, nemožno konštatovať, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je v tejto podstatnej\nčasti jasné, určité a zrozumiteľné a v neposlednom rade aj presvedčivé.\nRovnako sa najvyšší súd stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že v štádiu pred vyhlásením\nnapadnutého rozsudku došlo zo strany krajského súdu k procesným pochybeniam. Predovšetkým\nnajvyšší súd musí krajskému súdu vytknúť, že na pojednávaní konanom dňa 1. marca 2016 odročil\npojednávanie na termín 22. marca 2016 bez toho, aby uviedol dôvod tohto odročenia (§ 119 ods. 4\nveta tretia OSP). Na novom pojednávaní dňa 22. marca 2016 krajský súd bez toho, aby oznámil obsah\nprednesov a vykonaných dôkazov (§ 119 ods. 5 OSP) a bez toho, aby uznesením vyhlásil dokazovanie\nza skončené (§ 118 ods. 4 veta druhá OSP) vyhlásil rozsudok.\nTiež zo zápisnice z pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 1. marca 2016 vyplýva, že právna zástupkyňa\nžalobcu založila do spisu „žiadosť adresovanú českému ministerstvu spravodlivosti o sprístupnenie\ninformácií v zmysle zákona o info, ktoré má obdobné ustanovenie ako má slovenská právna úprava, v\nobdobnej veci ako sa prejednáva na tunajšom súde a tam jeho žiadosti bolo vyhovené a bola mu zaslaná\nodpoveď na jeho žiadosť.“ Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by táto žiadosť bola jeho súčasťou.\nVzhľadom k uvedenému sa najvyššiemu súdu javí odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu\nv danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s\nprávami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nVzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je\nnepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.\nPodľa § 250ja ods. 3 OSP, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu\nv medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu\nprvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu\norgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.\nPodľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom;\nZ dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3\nveta druhá v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 OSP a § 492 ods. 2 SSP zrušil a vrátil mu vec na\n\nďalšie konanie. Taktiež z dôvodu zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu nepovažoval najvyšší súd za\npotrebné rozhodovať o návrhu žalobcu na prerušenie konania.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec\nprejednať v medziach podanej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení\ns rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje\nrozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní.\nSúčasne v novom rozhodnutím rozhodne krajský súd aj o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 OSP,\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 SSP).\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/166/2013", "guid": "94bc8204-8e85-4366-8d63-287a4f22ea2a:6ea6fd2d-20ad-4aa9-a634-ba151f49d43e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:08a9f291-6666-48ee-a06c-7d580f9cd719", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/09 z 21. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-21", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08a9f291-6666-48ee-a06c-7d580f9cd719"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}], "citovane_v": [{"guid": "2cb446ed-d81d-4c17-9c4b-13835506bf8a:4e9cb29a-2f16-4c00-bcb1-001cb37acbfb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013201210.1", "spisova_znacka": "7Sži/7/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sži/7/2016 z 27. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013201210.1"}, {"guid": "2cb446ed-d81d-4c17-9c4b-13835506bf8a:544e5a0e-a2b3-442a-9f3d-d43bec3761b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013201210.1", "spisova_znacka": "7Sži/7/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sži/7/2016 z 27. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013201210.1"}, {"guid": "2cb446ed-d81d-4c17-9c4b-13835506bf8a:e9308563-7aef-4dbf-a120-389319741a2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013201210.1", "spisova_znacka": "7Sži/7/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sži/7/2016 z 27. 6. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013201210.1"}]}