{"guid": "019f8c4d-2ec8-4e15-8031-68710af085d6:d23b177a-3381-46b3-8c08-8ee726e35ef1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013201128.1", "spisova_znacka": "9Sžso/43/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/43/2016 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 9Sžso/43/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1013201128.1", "identifikacne_cislo": "1013201128", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1994/200/#paragraf-5.odsek-3", "nazov": "§ 5 ods. 3 zákona č. 200/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/200/#paragraf-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1994/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/200", "nazov": "zákon č. 200/1994 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/200", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1994"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1994/200/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 200/1994 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/200/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/200-1994/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1994/200#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d23b177a-3381-46b3-8c08-8ee726e35ef1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013201128.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013201128.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013201128.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/43/2016\n1013201128\n30. 05. 2018\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2018:1013201128.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu I.. Z.. N.\nR., Z.., bytom Š. XX, H., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o, so\nsídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, proti žalovanej Sociálnej poisťovni - ústrediu, so sídlom Ul. 29.\naugusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 12317-3/2013-BA zo dňa\n22. marca 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/156/2013-98\nzo dňa 28. októbra 2015 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/156/2013-98 zo dňa\n28. októbra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovni, ústredia č. 12317-3/2013-BA zo dňa\n22. marca 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nŽalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania, pozostávajúce z hotových výdavkov\nvo výške 12,10 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 175,03 eur na účet Advokátskej kancelárie\nURBÁNI & Partners s. r. o, do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/156/2013-98 zo dňa 28.10.2015 zamietol žalobu o\npreskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 12317-3/2013-BA zo dňa 22.03.2013, ktorým táto zamietla\nodvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 700-0412885512GC04/12 zo dňa 26.09.2012. Týmto prvostupňovým správnym rozhodnutím pobočka Sociálnej\npoisťovne predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie od januára 2004 do\ndecembra 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 515,36 eur, poistné na starobné poistenie a\npríspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 2.607,84 eur, poistné na invalidné poistenie v sume\n852,99 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 626,60 eur, spolu v sume 4.602,80 eur.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobca v relevantnom období bol v zmysle zákona č.\n200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti osobou oprávnenou na výkon\nreštaurátorskej činnosti na základe jeho zápisu do Komory reštaurátorov, jeho činnosť pritom nebola\nčinnosťou znalca a tlmočníka, ktorú by vykonával podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnym\norgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov a nebol ani osobou v pracovnom pomere,\nna výkon ktorej by bol povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Nesúhlasil s argumentom\nžalobcu, že za SZČO ho v rozhodnom období nebolo možné považovať z dôvodu, že na výkon jeho\nčinnosti reštaurátora nebola potrebná registrácia v súlade so živnostenským zákonom, teda že činnosť\nreštaurátora nemožno považovať za živnosť. Z hľadiska posúdenia postavenia žalobcu ako SZČO\npre potreby sociálneho poistenia bola táto skutočnosť právne irelevantná. Zákon o živnostenskom\npodnikaní sa na posúdenie uvedenej otázky nevzťahoval. Rovnako nie je právne významná skutočnosť,\n\nže reštaurátorská činnosť je slobodným povolaním a že jej kategorizácia je príbuzná s profesiami ako\nsochár, maliar, umelecký grafik a výtvarník. Možno len súhlasiť so žalovaným, že zákon č. 461/2003 Z.\nz. nerozlišuje charakter činností podľa toho, či ide o činnosť slobodného povolania, živnosti, či iného\nspôsobu samostatnej zárobkovej činnosti alebo podnikania. Definícia SZČO pre potreby sociálneho\npoistenia je uvedená v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca vykonával činnosť determinovanú\nsústavnosťou, samostatnosťou a za účelom dosiahnutia zárobku, pričom jeho činnosť tiež spĺňala kritériá\nv zmysle § 5 písm. c/ zákona. Preto podľa názoru krajského súdu mal byť bez pochybností v rozhodnom\nobdobí v súlade s právnymi predpismi pre potreby sociálneho poistenia považovaný za SZČO. Za\nsúčasného splnenia zákonného predpokladu, že jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti bol\nvyšší ako 12-násobok v zákone uvedeného vymeriavacieho základu, bol žalobca ako SZČO povinne\nnemocensky poistenou osobou. Ako povinne nemocensky poistená osoba bol žalobca tiež povinne\ndôchodkovo poistenou osobou. Bol preto povinný platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové\npoistenie. Uviedol, že žalobca okrem toho, že v rozhodnom období vykonával samostatnú zárobkovú\nčinnosť, bol tiež zamestnancom. Preto v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. poistné na nemocenské\na dôchodkové poistenie sa v jeho prípade platilo prioritne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z\nvýkonu činnosti zamestnanca. Keďže však vymeriavací základ žalobcu ako zamestnanca nepresiahol\nhranicu vymeriavacieho základu úhrnne mesačne najviac podľa zákona, bol tiež povinný platiť poistné z\nvymeriavacieho základu z príjmu z činnosti SZČO, a to do dosiahnutia uvedenej zákonom ustanovenej\nhornej hranice. Prvostupňový správny orgán pri predpísaní poistného zohľadnil skutočnosť, že žalobca\nbol v rozhodnom období jednak zamestnancom a tiež SZČO, a v tomto ohľade mu bol upravený i\nvymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Dodal, že\nžalobca tým, že za obdobie január 2004 až december 2008 neplatil poistné, čo medzi účastníkmi nebolo\nsporné, vznikol mu dlh na sociálnom poistení vo výške, ktorú správne orgány vyčíslili v preskúmavaných\nrozhodnutiach. K žalobcom namietaným nedostatkom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia,\nkrajský súd konštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutie ako celok nie je nepreskúmateľné. Z\npohľadu účastníka konania by mohlo každé správne rozhodnutie, najmä pokiaľ nie je stotožnený s\njeho výrokom, vykazovať vyššie kvalitatívne i kvantitatívne parametre z aspektu minimálnych nárokov\nna preskúmateľnosť rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie nepovažoval za rozhodnutie, ktorým by bol\nporušený § 47 ods. 3 správneho poriadku. Krajský súd bol toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia\nžalovaného v kontexte s prvostupňovým rozhodnutím poskytuje dostatočný základ na jeho vecné\npreskúmanie. Prvostupňové rozhodnutie v porovnaní s rozhodnutím o odvolaní považoval krajský súd\nza menej adresné, neobsahujúce dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor správneho\norgánu, ale bola z neho zrejmá primárna podstata predmetu konania - výpočet dlžného poistného za\npredmetné obdobie. Naproti tomu až žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal právnym posúdením\na hodnotením skutkového stavu vyplynuvšieho z konania, pričom nepovažoval za chybu, že sa už\nnezaoberal výpočtom dlžného poistného. Len preto, že odvolací orgán v uvedenej časti poukázal na\nodôvodnenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa, nemožno podľa názoru krajského súdu odôvodnenie\npovažovať za nepreskúmateľné. Poukázal na to, že nie je nevyhnutné, aby sa odvolací správny orgán\nzaoberal každou vznesenou námietkou samostatne, pokiaľ z jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe\nčoho dospel k právnemu záveru a uvedené z napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že ohľadne právne\nidentickej veci (len za iné obdobie) Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 1S/154/2013 rozhodol v\nprospech žalobcu a uznal nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného, a to najmä pre to, že sa\nžalovaný dostatočne nevysporiadal so skutkovým stavom a vo svojom rozhodnutí nereflektoval námietky\nžalobcu. Poukázal na ustanovenie § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom k 31.07.2006, podľa\nktorého žalobca nespadá ani do jednej z kategórií uvedených pod písmenom a/ až f/. Členstvo v\nKomore reštaurátorov nie je „oprávnením podľa osobitného predpisu“, pretože reštaurátorská činnosť\nje druhom výtvarnej činnosti, ktorú môže žalobca vykonávať titulom svojho vzdelania (Mgr. Art. a tiež\nArtD.) a nejde o oprávnenie majúce povahu takého oprávnenia, ako je napríklad výkon advokácie, čo\nby spadalo podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.. U žalobcu ide len o výtvarnú činnosť, ktorá\nsa tým, že sa zaregistroval do Komory vo svojej podstate nezmenila. Zápisom do Komory nedošlo k\nzmene povahy činnosti vykonávanej žalobcom ako umelcom (výtvarníkom), a preto je nelogické, aby\npráve týmto okamihom začal byť posudzovaný na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo\nčinnú osobu. Uviedol, že príslušníci slobodných povolaní získali až novelou zákona od 01.01.2012\nna účely sociálneho poistenia postavenie samostatne zárobkovo činných osôb a umelci budú platiť\nz aktívnych príjmov odvody do Sociálnej poisťovne od júla 2013 (umelcom je aj výtvarník, ktorým je\nžalobca) a až od tohto obdobia sa stotožnil so závermi krajského súdu, ktoré však s ohľadom na právne\n\npredpisy platné do roku 2011 nepovažoval sú právne akceptovateľné. Krajský súd sa vo svojom rozsudku\nnijako nevyposriadal s tým, prečo žalovaný predpísal predmetnú povinnosť žalobcovi až 26.09.2012\nspätne od roku 2004. Konal len spôsobom, ktorým rešpektoval stanoviská žalovaného a jeho vlastný\npostup. Uviedol, že sa stotožňuje so stanoviskom žalovanej, uverejnenom na jej webovom sídle, že\nod 01.01.2004 sa za SZČO nepovažujú osoby, ktoré vykonávajú umeleckú činnosť, alebo inú tvorivú\nčinnosť na základe autorského zákona mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov a osoby, ktoré\nvykonávajú nezávislé povolanie alebo činnosť. Osoba v postavení žalobcu nemá postavenie SZČO a\nnemá povinnosť predložiť výpis daňového priznania ani prihlásiť sa na povinné poistenie. Je tu len\nmožnosť (nie povinnosť) využiť dobrovoľné poistenie a poistné si platiť sám, čo má oporu v právnej\núprave, pretože podľa § 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní živnosťou nie je využívanie\nvýsledkov duševnej tvorivej činnosti ich autormi. Nakoľko žalovaný prišiel s celkom odlišným výkladom\npostavenia žalobcu až v roku 2012 a po celý ten čas od roku 1998 až do roku 2012 žalobcovi neprišlo ani\njedno upozornenie, resp. ani jedno rozhodnutie žalovaného o vyrubení odvodov spätne, práve naopak,\nbol od zamestnancov žalovaného ubezpečovaný, že ako umelec nie je povinný odvádzať platby ako\nSZČO. Žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu považoval za nepreskúmateľné, pretože nie\nje zrozumiteľne ani jasne uvedené, ako a na základe čoho dospela žalovaná k tomu, že žalobcu považuje\nza SZČO spätne od roku 2004, prečo toto rozhodnutie vydala až v roku 2012 (rozhodnutie I. stupňa)\na riadne sa nevyporiadala s odvolaním žalobcu. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť\nžalovanej.\nŽalovaná sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu v plnom rozsahu pridržiavala obsahu svojho\npísomného vyjadrenia k žalobe. K argumentu žalobcu, že členstvo v Komore reštaurátorov nie je\n„oprávnením podľa osobitného predpisu“ uviedla, že týmto oprávnením nie je samotné členstvo v\nkomore, ale Osvedčenie o zápise žalobcu do zoznamu členov komory. Samotné členstvo v komore je\npodľa zákona č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a výkone reštaurátorskej činnosti nevyhnutným\npredpokladom na to, aby žalobca spĺňal definíciu reštaurátora podľa tohto zákona. Keďže mal žalobca\noprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - zákona č. 200/1994 Z. z. podľa názoru\nžalovanej nepochybne spĺňal definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c/\nzákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010. Rovnako za neopodstatnenú\npovažovala námietku žalobcu, že Sociálna poisťovňa pristúpila (oneskorene) k predpísaniu poistného\nza obdobie od januára 2004 do decembra 2008 až v roku 2012, keďže zákon o sociálnom poistení\njej v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá lehotu na predpísanie poistného a príspevkov. Naopak,\nžalobcovi vyplývala priamo zo zákona o sociálnom poistení povinnosť platiť poistné a príspevky. Uviedla,\nže vydanie rozhodnutia vo veci predpísania poistného je potrebné chápať ako konanie Sociálnej\npoisťovne, ku ktorému pristúpi v krajnom prípade, keď kontrolou zistí nesplnenie odvodovej povinnosti.\nČo sa týka príjmov žalobcu, ktoré dosahoval, resp. ktoré vykázal vo svojich daňových priznaniach,\nSociálna poisťovňa je viazaná údajmi, ktoré sú uvedené v daňových priznaniach a nie je oprávnená ich\npreskúmavať. Dodala, že medzi príjmy, ktoré sú relevantné v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení na účely posúdenia vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby patria tak príjmy z podnikania podľa osobitných predpisov\n[§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov], a jednak aj príjmy z činností, ktoré nie\nsú živnosťou ani podnikaním [§ 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov], pretože\nide o príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdiť.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a\ndospel k názoru, že odvolanie je dôvodné.\nPodľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004 samostatne\nzárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá:\na) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je\nzapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,\n\nb) má oprávnenie prevádzkovať živnosť,\nc) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti znalca a tlmočníka,\nktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu, v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli\núlohy štátnych orgánov, a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná\nmať oprávnenie podľa osobitného predpisu,\nd) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,\ne) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,\nf) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.\nPodľa § 4 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone\nreštaurátorskej činnosti jej členov, reštaurovanie výtvarných diel maliarskeho, sochárskeho alebo\núžitkového umenia, ktoré sú zbierkovým predmetom, môžu vykonávať len reštaurátori, ktorí sú členmi\nkomory, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok môžu\nvykonávať len reštaurátori zapísaní v zozname členov komory, ak osobitný predpis neustanovuje\ninak. Reštaurovanie je regulovaným povolaním, ktorého výkon je podmienený splnením kvalifikačných\npredpokladov vzdelania a odbornej praxe podľa tretej časti, a ktoré je na základe členstva v komore\nspojené s používaním profesijného titulu reštaurátor.\nPodľa § 5 ods. 2 zákona č. 200/1994 Z. z. komora zapíše do zoznamu členov komory do dvoch mesiacov\nod doručenia písomnej žiadosti každého, kto spĺňa tieto podmienky:\na) je štátnym občanom členského štátu,\nb) má úplnú spôsobilosť na právne úkony,\nc) je bezúhonný,\nd) má vzdelanie podľa § 5a a najmenej tri roky odbornej praxe,\ne) nebol v priebehu predchádzajúcich piatich rokov vyčiarknutý zo zoznamu členov komory,\nf) zložil špecializovanú reštaurátorskú skúšku (§ 6), ak tento zákon neustanovuje inak,\ng) po splnení podmienok uvedených v písmenách a) až g) zložil do rúk predsedu komory sľub.\nPodľa § 5 ods. 3 zákona č. 200/1994 Z. z. pri zápise do zoznamu členov komory sa vymedzí špecializácia\nreštaurovania, na ktorého výkon je reštaurátor oprávnený, a o zápise do zoznamu členov komory vydá\nkomora členovi osvedčenie.\nPodľa § 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinne nemocensky poistení sú:\na) zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej\nrepubliky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred\nzákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak,\nb) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.\nPodľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31.07.2006) povinne\ndôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.\nPodľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom od 01.08.2006) povinne\ndôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §\n138 ods. 10.\nPodľa § 128 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. poistné na nemocenské poistenie platí povinne\nnemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.\nPodľa § 128 ods. 2 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. poistné na starobné poistenie platí povinne\ndôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.\n\nPodľa § 128 ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon\nneustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.\nPodľa § 128 ods. 11 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. poistné do rezervného fondu solidarity platí\npovinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.\nPodľa § 138 ods. 16 zákona č. 461/2003 Z. z. ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca,\nporadie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné\nna poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu,\npričom sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu.\nAk je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na\nnemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre\nzamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie\nzamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky\npoistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské\npoistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu\ndosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne\nje dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne\npoistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie\na poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu\ndosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností\na súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba\nalebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné na\ndôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z výkonu\nviacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné\nna dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z výkonu viacerých zárobkových\nčinností prvá veta až tretia veta platia rovnako.\nPodľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v znení účinnom v čase rozhodovania žalovanej, Sociálna\npoisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto\nosoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného\nv úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.\nPredmetom súdneho konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie\nžalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 700-0412885512-GC04/12 zo\ndňa 26.09.2012. Týmto prvostupňovým správnym rozhodnutím pobočka Sociálnej poisťovne predpísala\nžalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie od januára 2004 do decembra 2008\npoistné na nemocenské poistenie v sume 515,36 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na\nstarobné dôchodkové sporenie v sume 2.607,84 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 852,99 eur\na poistné do rezervného fondu solidarity v sume 626,60 eur, spolu v sume 4.602,80 eur.\nSporným v konaní bolo v prvom rade vyhodnotenie, či žalobca spadá pod definíciu samostatne\nzárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení.\nŽalobca bol v posudzovanom období na základe jeho zápisu do komory reštaurátorov v zmysle zákona\nč. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti osobou oprávnenou na\nvýkon reštaurátorskej činnosti. Keďže mal žalobca oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu, a to podľa zákona č. 200/1994 Z. z., podľa názoru odvolacieho súdu ho žalovaná správne\npovažovala za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení.\nŽalobca v odvolaní vyslovil názor, že nespadá ani do jednej z kategórií uvedených v § 5 pod písmenom\na/ až f/ zákona o sociálnom poistení, pretože členstvo v Komore reštaurátorov nie je „oprávnením\npodľa osobitného predpisu“, ale reštaurátorská činnosť je druhom výtvarnej činnosti, ktorú môže žalobca\nvykonávať titulom svojho vzdelania (Mgr. Art. a tiež ArtD.). Dodal, že u žalobcu ide len o výtvarnú činnosť,\nktorá registráciou do komory nezmenila, a preto je nelogické, aby práve týmto okamihom začal byť\nposudzovaný na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu.\n\nS uvedenou odvolacou námietkou sa najvyšší súd nestotožnil. Ako vyplýva z § 4 ods. 4 zákona\nč. 200/1994 Z. z., reštaurovanie je regulovaným povolaním, ktorého výkon je podmienený splnením\nkvalifikačných predpokladov vzdelania a odbornej praxe podľa tretej časti, a ktoré je na základe členstva\nv komore spojené s používaním profesijného titulu reštaurátor. Uvedený právny predpis ďalej v § 5 ods. 2\ntaxatívne vymenúva podmienky pre zápis osoby do komory reštaurátorov, ktorými sú nielen dosiahnuté\nodborné vzdelanie, ale okrem iného tiež bezúhonnosť, dosiahnutá odborná prax, atď. O zápise do\nzoznamu členov komory vydá komora členovi osvedčenie. Nemožno preto prisvedčiť žalobcovi, že jeho\nzápisom do komory sa pre neho nič nezmenilo, a že žalobca mohol vykonávať reštaurátorskú činnosť\nako druh výtvarnej činnosti titulom len svojho vzdelania bez splnenia ďalších predpokladov.\nOdvolací súd sa rovnako nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ho v rozhodnom období nebolo možné\npovažovať za samostatne zárobkovo činnú osobu z dôvodu, že na výkon jeho činnosti reštaurátora\nnebola potrebná registrácia v súlade so živnostenským zákonom, a teda preto, že činnosť reštaurátora\nnemožno považovať za živnosť. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaná žalobcu považovala za samostatne\nzárobkovo činnú osobu nie zmysle § 5 ods. písm. b/, ale v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom\npoistení, a preto nebolo právne významné, či je žalobca zároveň osobou, ktorá má oprávnenie na\nprevádzkovanie živnosti.\nRovnako odvolací súd súhlasil so žalovaným, že zákon č. 461/2003 Z. z. nerozlišuje samostatne\nzárobkové činnosti podľa toho, či ide o výkon slobodného povolania, živnosť alebo iný spôsob\nsamostatnej zárobkovej činnosti alebo podnikania, a preto na zaradenie reštaurátorskej činnosti nebola\nvplyv, či je táto činnosť slobodným povolaním.\nPretože žalobca vykonával činnosť v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení za súčasného\nsplnenia podmienky, že jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší ako 12-násobok v\nzákone uvedeného vymeriavacieho základu, bol žalobca v rozhodnom období povinne nemocensky\npoistenou osobou, na základe čoho bol v zmysle § 15 ods. 1 písm. b/ aj povinne dôchodkovo poistenou\nosobou.\nV pripojenom administratívnom spise je založené rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne č.\n36401-9/2012 TT z 19.06.2012 s doložkou právoplatnosti dňom 10.08.2012 o tom, že účasť na poistení\nžalobcovi skutočne trvala k 01.01.2004 neprerušene na základe daňových priznaní za roky 2002 až\n2007, a teda žalobcu bolo potrebné považovať k 31.12.2003 za samostatne zárobkovo činnú osobu,\nktorá má príjem z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 4a ods. 1 písm. c/,\nresp. písm. d/, § 6 ods. 1 písm. c/ a § 6a ods. 1 a § 145a ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení v spojení s § 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v zmysle § 7 ods. 1 písm. c/,\nresp. inou SZČO podľa § 7 ods. 2 písm. b/ a c/ zákona č. 366/1999 Z. z..\nPokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávne podanie daňového priznania (bez uvedenia roku, za ktorý\nmalo byť chybné daňové priznanie podané), je potrebné uviesť, že žalobca by mal status SZČO aj v\nprípade, ak by v daňovom priznaní uviedol, že ide o príjem z činnosti, ktorá nie je živnosťou alebo\npodnikaním.\nAj odvolací súd mal preukázané, že žalobca bol povinne zúčastnený na nemocenskom i dôchodkovom\nzabezpečení k 31.12.2003 v zmysle § 252 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, a\nbol preto povinný platiť poistné na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie od 01.01.2004.\nOd 01.01.2004 je považovaný za SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. na účely zákona o\nsociálnom poistení; nie je preto podstatné, že na účely iného zákona.\nŽalobca nevykonával svoju činnosť na základe autorského zákona, ale na základe zákona o Komore\nreštaurátorov, preto jeho námietky vo vzťahu k autorskému zákonu odvolací súd nepovažoval za\nrelevantné.\nZa nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku premlčania poistného, keďže v zmysle § 147 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti;\nnepremlčí sa v prípade, ak nebola splnená povinnosť uvedená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b/\ntohto zákona. Keďže žalobca si nesplnil povinnosť uvedenú v § 228 ods. 3, k premlčaniu práva Sociálnej\npoisťovne predpísať poistné nedošlo.\n\nZa významnú však odvolací súd považuje otázku správnosti predpísania poistného pre žalobcu ako\nSZČO vo vzťahu k výške poistného, ktoré odviedol jeho zamestnávateľ, keďže vymeriavacím základom\nje v úhrne najviac suma uvedená v § 138 ods. 11 a 12 zákona o sociálnom poistení a prednostne sa\nplatí z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca (§ 138 ods. 14 a 19 veta\ntretia zákona o sociálnom poistení).\nZ rozhodnutia pobočky ani žalovanej nevyplýva, ako správny orgán prihliadol na maximálny vymeriavací\nzáklad pri súbehu poistenia, ani to, aká výška poistného bola odvedená z výkonu činnosti zamestnanca\njeho zamestnávateľom.\nZ uvedeného dôvodu odvolací súd považoval rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu za\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Rozsudok\nkrajského súdu preto v zmysle § 250ja ods. 3 veta prvá OSP zmenil, rozhodnutie žalovanej zrušil a vec\njej vrátil na ďalšie konanie.\nOdvolací súd zároveň v zmysle § 250k ods. 1 OSP priznal v konaní úspešnému žalobcovi právo na\nnáhradu trov konania.\nZa konanie na prvom stupni priznal odvolací súd len náhradu hotových výdavkov - poštovného vo výške\n10,50 eur vyplývajúcich zo súdneho spisu, nakoľko iné trovy prvostupňového konania neboli vyčíslené\nv lehote troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (§ 151 ods. 2 OSP).\nNáhrada trov odvolacieho konania pozostáva z hotových výdavkov a z náhrady za odmenu advokáta v\nzmysle § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb za dva úkony právnej služby (porada s klientom - prevzatie právneho\nzastúpenia zo dňa 28.12.2015 vo výške 64,54 eur a podanie odvolania zo dňa 29.12.2015 vo výške\n64,54 eur) a z náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v zmysle\n§ 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (2 x 8,39 eur za úkony v roku 2015). Odmena advokáta\ntak v odvolacom konaní spolu predstavuje po zvýšení o DPH vo výške 20 % sumu 175,03 eur. Hotové\nvýdavky v odvolacom konaní predstavujú sumu 1,60 eur - poštovné.\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/156/2013", "guid": "a3115c83-2cca-4d13-bbe6-ac64279db930:3350fc35-c601-4220-8a48-469e7e153101", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}