{"guid": "052a13db-6658-4abd-9e58-f322bae11fac:a8c33981-bcaf-40af-adbf-d21c28aabfad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013200658.1", "spisova_znacka": "3Sžf/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/6/2017 z 31. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2018, sp. zn. 3Sžf/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1013200658.1", "identifikacne_cislo": "1013200658", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4.odsek-6", "nazov": "§ 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a8c33981-bcaf-40af-adbf-d21c28aabfad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200658.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200658.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200658.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/6/2017\n1013200658\n31. 01. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:1013200658.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumana a zo\nsudcov JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: LECKAUN,\ns.r.o., IČO: 47 241 161, Bancíkovej 1/A, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Marônek &\nPartners, s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32,\nBratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9101302/5/497313/13/Mol\nzo dňa 6. februára 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/88/2013-62 zo dňa 10. apríla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/88/2013-62 zo dňa\n10. apríla 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. 9101302/5/497313/13/Mol zo dňa 06.02.2013 o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods.\n6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého\nadministratívneho rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“)\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku citoval ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania\nnapadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“), § 3 ods. 1, 3, § 4 ods. 4,\n5, 6, zákona č. 222/2004 Z.z., judikatúru Súdneho dvora EÚ a dospel k záveru, že nie je možné súhlasiť\ns námietkou žalobcu týkajúcou sa nadobudnutia jeho postavenia platiteľa DPH ex lege (ktorým sa mal\nstať v dôsledku svojho právneho nástupníctva ) a ani s námietkou, že napadnuté rozhodnutie je nulitným\nrozhodnutím, pretože na jeho vydanie nebol žalovaný kompetentným a rovnako ani s námietkou, že\noznámenie žalovaného zo dňa 06.02.2013 nie je možné považovať za rozhodnutie v zmysle ustanovenia\n§ 244 ods. 3 O.s.p. a z toho dôvodu nespĺňajúce podmienky súdneho prieskumu podľa druhej hlavy\npiatej časti O.s.p.\nÚmyslom žalobcu podľa názoru krajského súdu bolo zabezpečiť pre tieto nové spoločnosti registráciu\npre DPH zo zákona, aby sa obišiel proces dobrovoľnej registrácie a povinnosť zložiť zábezpeku na daň\nv zmysle § 4c zákona č. 222/2004 Z.z. a to s cieľom „predať“ takéto spoločnosti oveľa výhodnejšie ako\nby to bolo v prípade neplatcov DPH.\n\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie,\nalternatívne zruší rozsudok krajského súdu, vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania\nz dôvodu, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nV dôvodoch rozsiahleho odvolania a doplnenia odvolania namietal, že súd vychádzal z premisy, že\nžalobca podal správcovi dane žiadosť o registráciu pre DPH, avšak toto zistenie nemá oporu vo\nvykonanom dokazovaní a je chybné, pretože v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. žalobca\noznámil daňovému úradu skutočnosť, že sa dňom vzniku (t.j. zápisom do obchodného registra) stal\nplatiteľom DPH. Z hľadiska predmetného ustanovenia bol daňový úrad zo zákona povinný vykonať\nregistráciu tohto subjektu pre DPH ku dňu jeho vzniku a vydať mu osvedčenie o registrácii DPH.\nIný procesný postup daňového úradu ani iné rozhodnutie vo veci zákon neupravuje. Akýkoľvek iný\npostup nemá oporu v zákone, a preto je rozhodnutie žalovaného, resp. oznámenie daňového úradu\no nevykonaní registrácie nezákonné a nulitné, rovnako ako aj postup, ktorý vydaniu tohto rozhodnutia\npredchádzal.\nV ďalšej časti odvolania uviedol, že ak má žalovaný pochybnosti o tom, či právny nástupca platiteľa DPH\nspĺňa atribúty zdaniteľnej osoby, môže kedykoľvek po jeho vzniku začať konanie o zrušení registrácie\npre DPH. Žalovaný bez toho, aby vykonal náležité šetrenie a náležite zistil skutkový stav, a bez toho,\naby umožnil subjektu vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy a vyjadrenia a predložiť\ndôkazy na podporu svojich tvrdení, si nemôže urobiť úsudok o tom, či je daný subjekt možné považovať\nza zdaniteľnú osobu, najmä ak voči konečnému rozhodnutiu vo veci nie je možné podať riadny opravný\nprostriedok.\nV tomto konkrétnom prípade poukázal na skutočnosť, že aj spoločnosť - ZARIVAR, s.r.o., vznikla\nrovnako ako žalobca, t.j. rozdelením zanikajúcej spoločnosti M+M Business, s.r.o., ktorá bola platiteľom\nDPH, pričom daňový úrad v prípade spoločnosti ZARIVAR, s.r.o., túto na základe jej oznámenia o\nskutočnosti, že vznikla ako právny nástupca platiteľa DPH, riadne registroval pre DPH a vydal jej\nosvedčenie o DPH bez toho, aby daňový úrad skúmal, či ku dňu svojho vzniku spĺňala atribúty zdaniteľnej\nosoby alebo nie. Pre úplnosť uviedol, že v čase vzniku spoločnosti ZARIVAR, s.r.o., platila rovnaká\nprávna úprava § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. ako v čase vzniku žalobcu. Vyvstáva teda otázka,\nprečo nebol rovnaký postup uplatnený aj pri vzniku žalobcu. V tejto súvislosti považoval za dôležité\nuviesť, že týmto procesným postupom žalovaný porušil aj ďalšiu zo základných zásad daňovej správy,\na to zásadu jednotnosti postupu a rovnosti účastníkov konania vyjadrenú v ustanovení § 3 ods. 9\nzákona č. 563/2009 Z.z., v zmysle ktorej platí, že správca dane má dbať na to, aby pri rozhodovaní v\nskutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Porušením tejto zásady žalovaným\nvyvstáva pre účastníkov v obdobných prípadoch stav značnej právnej neistoty, kedy nie je možné\npredpokladať ako bude žalovaný v skutkovo rovnakých prípadoch postupovať. Protichodné závery\nvyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu účelu princípu právnej istoty, ktorý je\njedným z hlavných atribútov právneho štátu. Takéto rozhodovanie spochybňuje do istej miery objektivitu\na elimináciu svojvôle rozhodovania štátnych orgánov, keďže sa účastník nemôže spoliehať na obsah\nprávoplatného a právne správneho predchádzajúceho rozhodnutia v analogickej, takmer totožnej veci za\nplatnosti tej istej zákonnej úpravy. Je taktiež nevyhnutné zabezpečiť právnu istotu účastníkov založenú\nna požiadavke, aby v čase prijatia určitého rozhodnutia, akým je aj rozhodnutie o rozdelení spoločnosti\ns právnym nástupníctvom, v tom zmysle, aby účastník vedel aké budú následky tohto rozhodnutia podľa\nobjektívneho a aktuálne platného práva.\nPostup žalovaného, ak nevydal rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o registráciu, ale túto skutočnosť\nžalobcovi oznámil len „neformálne“ listom, nie je súladný ani s ustanovením § 63 ods. 1 zákona č.\n563/2009 Z.z., v zmysle ktorého rozhodovať o právach a povinnostiach možno len rozhodnutím. Nevydať\nrozhodnutie v prípade neúplnej, či neopodstatnenej žiadosti platiteľa DPH by bolo porušením článku 46\nÚstavy SR, ktorý upravuje právo na súdnu a inú právnu ochranu.\nZáverom uviedol, že o skutočnosti, že žalovaný nemohol podľa § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z.\nplatnom v rozhodnom čase rozhodnúť o nevykonaní registrácie svedčí aj posledná novela zákona č.\n\n222/2004 Z.z. vykonaná zákonom č. 360/2013 Z.z., ktorou bolo ustanovenie § 4 ods. 4 (predtým ods.\n6) doplnené.\nIII.\nŽalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu pridržal svojho vyjadrenia podaného k žalobe a keďže\nnenastali žiadne iné skutočnosti na strane žalovaného, ktoré by Oznámenie Daňového úradu Bratislava\nzmenili, navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nV písomných dôvodoch ďalej uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom\nregistri Okresného súdu Bratislava 1., odd. Sro, vložka č. 83817/B, ktorá vznikla ako právny nástupca\nobchodnej spoločnosti ZARIVAR s.r.o., so sídlom na Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 47 239\n387. Táto spoločnosť bola registrovaným platiteľom dane z pridanej hodnoty odo dňa 15.06.2012 a\nzanikla bez likvidácie rozdelením dňa 07.09.2012, t.j. po 84 dňoch na dvadsať samostatných spoločností,\nktoré sa stali jej právnymi nástupcami. Jednou z týchto dvadsiatich spoločností je i žalobca. Krátko po\nrozdelení dňa 10.09.2012 oznámil žalobca tieto skutočnosti Daňovému úradu Bratislava a zároveň v tom\nistom podaní žiadal, aby Daňový úrad Bratislava podľa ustanovenia § 4 od. 6 zákona č. 222/2004 Z.z.\nregistroval spoločnosť pre daň z pridanej hodnoty, vydal jej osvedčenie o registrácii pre DPH a pridelil\njej identifikačné číslo pre DPH.\nŽalobca oznámil žalovanému, že sa stal platiteľom DPH dňa 10.09.2012 v zmysle § 4 ods. 6 zákona\nč. 222/2004 Z.z. Žalovaný vydal dňa 06.02.2013 Oznámenie o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods. 6\nzákona č. 222/2004 Z.z.\nŽalobca nesprávne posúdil svoju oznamovaciu povinnosť voči žalovanému, keďže táto sa vzťahuje na\nzdaniteľné osoby, ktoré sú právnym nástupcom platiteľa, čiže ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004\nZ.z. sa na žalobcu nevzťahovalo.\nŽalovaný nemal povinnosť zo zákona registrovať žalobcu ako platiteľa DPH a ani ho neregistroval,\nnevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a nepridelil mu identifikačné číslo pre\ndaň z pridanej hodnoty na základe zistených skutočností pri preverovaní splnenia atribútov zdaniteľnej\nosoby podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z.\nDaňový úrad je povinný vydať osvedčenie o registrácii iba v prípade, ak sú naplnené zákonom stanovené\npredpoklady. Právna norma jednoznačne stanovuje, že nie každý právny nástupca platiteľa DPH sa\nstáva automaticky platiteľom DPH, ale iba taký právny nástupca, ktorý je zdaniteľnou osobou sa stáva\nplatiteľom DPH. Keďže žalobca nespĺňal atribúty zdaniteľnej osoby podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z.,\nnemohol sa dňom svojho vzniku stať platiteľom dane z pridanej hodnoty zo zákona, aj keď je právnym\nnástupcom platiteľa DPH.\nŽalovaný nemal pochybnosti o skutočnosti, že žalobca ku dňu svojho vzniku dňa 07.09.2012\nnevykazoval základné atribúty zdaniteľnej osoby. Tieto odvodil od skutočnosti, že ani právny predchodca\nžalobcu spoločnosť ZARIVAR, s.r.o. reálne nevykazoval odo dňa svojho vzniku t.j. od 15.06.2012 atribúty\nzdaniteľnej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty až ku dňu svojho\nzániku, t.j. ku dňu 07.09.2012.\nŽalovaný vyhodnotením atribútov zistil, že spoločnosť ZARIVAR, s.r.o. síce bola platiteľom dane\nz pridanej hodnoty od 15.06.2012, ale nebola ku dňu výmazu z obchodného registra 07.09.2012\nzdaniteľnou osobou s ekonomickou činnosťou na pokračujúcej báze tak, ako definuje § 3 zákona č.\n222/2004 Z.z.\nZrušením spoločnosti ZARIVAR, s.r.o., bez likvidácie a jej rozdelením na dvadsať samostatných\nspoločností, išlo len formálny prevod z dôvodu pokusu o získania výhody registrácie pre daň z pridanej\nhodnoty pre dvadsať samostatných spoločností, ktoré sa na základe projektu rozdelenia obchodnej\nspoločnosti osvedčeného do notárskej zápisnice zo dňa 28.08.2012 č. N 428/2012 stávajú jej právnymi\nnástupcami.\n\nNa základe smernice Rady 2006/112/ES a ustálenej judikatúry SD EÚ môže postavenie platiteľa DPH\nnadobudnúť len zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť. Pri výklade pojmov používaných\nv zákone č. 222/2004 Z.z. nie je možné vychádzať len z gramatického výkladu tohto zákona, ale daňová\nspráva sleduje zmysel a účel týchto ustanovení ako aj kontext, v akom je tento právny predpis upravený.\nUstanovenie § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. nie je možné vykladať nezávisle od iných ustanovení, ale\nnaopak ide tu o jeho priamu nadväznosť na § 3 uvedeného zákona, podľa ktorého je zdaniteľnou\nosobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo\nvýsledky tejto činnosti. Ekonomická činnosť je vymedzená v § 3 ods. 2 uvedeného zákona.\nLen zdaniteľné osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť môžu nadobudnúť postavenie platiteľa DPH a\nto na základe ich žiadosti o dobrovoľnú registráciu, alebo po dosiahnutí obratu z ekonomickej činnosti\nvo výške 49 790 eur za dvanásť nasledujúcich po sebe idúcich mesiacov, alebo zo zákona v prípadoch\nuvedených v § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. Vysvetlením pojmov ekonomická činnosť a zdaniteľná\nosoba sa zaoberal aj Súdny dvor EÚ (napr. rozsudok C-230/94 Enkler). Konanie, u ktorého chýba vážny\númysel zahájiť ekonomickú činnosť a ktorého účelom je nadobudnutie postavenia platiteľa DPH, ktorý\nsi môže uplatňovať právo na odpočítanie dane, status zdaniteľnej osoby nezakladá (napr. rozsudok\nC-100/94 Intercommunale voor zeewaterontziting /INZOI). Overenie skutočnosti, či žiadateľ vykonáva v\nčase podania žiadosti o registráciu pre DPH nezávisle ekonomickú činnosť, teda či je v zmysle zákona\nč. 222/2004 Z.z. zdaniteľnou osobou, nie je v rozpore so smernicou Rady 2006/112/ES a ustálenej\njudikatúry SD EÚ (napr. C-268/83 Rompelman - „... odteraz čl. 4 nie je proti tomu, aby daňová správa\nvyžadovala, aby bol deklarovaný zámer potvrdený objektívnymi prvkami, ako sú špecifická spôsobilosť\npriestorov navrhnutých na obchodné prevádzkovanie“.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a uznesením sp.\nzn. 3Sžf/69/2015 zo dňa 06.10.2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/88/2013-62\nzo dňa 10.04.2015 a konanie zastavil.\nÚstavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. III. ÚS 91/2016-74 zo dňa 17.05.2016 rozhodol, že\nzákladné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 36 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené uznesením Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3Sžf/69/2015 zo dňa 06.10.2015. Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu SR zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nV obdobných veciach došlo v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR k rozdielnym právnym\nnázorom, čo mohlo vytvoriť stav právnej neistoty. Na základe prehodnotenia právnych názorov, ako\naj vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR odvolací súd v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7\nO.s.p. odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/35/2014 zo dňa 18.06.2015 a sp. zn.\n3Sžf/118/2014 zo dňa 02.12.2015, ktorý prešiel aj následným testom ústavnosti (uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. II. ÚS 562/2016 zo dňa 20.07.2016).\n„Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia - oznámenia žalovaného č.\n9101302/5/3426622/12/Kes zo dňa 19.11.2012, ktorým oznámil žalobcovi nevydanie osvedčenia podľa\n§ 4 ods. 6 zák. o DPH, keďže sa nestal platiteľom DPH zo zákona, nakoľko jeho právny predchodca\nnebol ku dňu výmazu z obchodného registra zdaniteľnou osobou, tak ako to definuje § 3 zák. o DPH.\n\nNakoľko v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, zaoberajúc\nsa len námietkami vznesenými v podanom odvolaní a po ich vyhodnotení vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v\nzmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožňuje v celom\nrozsahu. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za\nsprávne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom\nodôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 3 ods. 1 zák. o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek\nekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.\nPodľa § 3 ods. 2 zák. o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len ,,podnikanie“) sa rozumie každá\nčinnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb\nvrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie\npodľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj\nvyužívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je\nmajetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania\npríjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.\nPodľa § 4 ods. 6 zák. o DPH (účinného v rozhodnom čase), platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo\nfyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú\norganizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti.\nPlatiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie,\na to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá\nstavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý\nnastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo\nstavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť\ndaňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto\nskutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre\ndaň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia\noznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom.\nPokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nemohol zisťovať žiadne okolnosti toho, či je alebo nie je\nzdaniteľnou osobou, odvolací súd poukazuje, že len takáto osoba môže byť registrovaná pre DPH.\nTakýto záver nielenže vyplýva priamo z gramatického obsahu a slovného spojenia použitého v\ndotknutom ustanovení, ale je aj v súlade s jeho systematickým výkladom. Registrácia pre DPH, či\nuž na základe dosiahnutého obratu alebo dobrovoľnej registrácie sa vzťahuje na zdaniteľné osoby, a\nniet rozumného dôvodu predpokladať, že v prípade postupu o aký šlo vo veci samej, teda registrácie\nprávnych nástupcov platiteľov DPH, by zákonodarca ako dôsledok právnej úpravy zamýšľal, aby boli\nregistrované na DPH aj osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami. Nie každý právny nástupca bez\nlikvidácie zaniknutého platiteľa DPH sa stáva automaticky platiteľom DPH, ale môže sa ním stať len\nprávny nástupca, ktorý bol aj zdaniteľnou osobou podľa zák. o DPH.\nŽalobca poukázal na rozsudok SDEÚ C-527/11 Ablessio SIA, v ktorom súdny dvor dospel k záveru,\nže čl. 213, 214 a 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z\npridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby daňový úrad členského štátu\nodmietol prideliť identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti len preto, že táto spoločnosť\npodľa uvedeného úradu nedisponuje hmotnými, technickými a finančnými prostriedkami na výkon\nprihlasovanej ekonomickej činnosti a že vlastníkovi podielov na základnom imaní tejto spoločnosti už\nbolo viackrát pridelené takéto číslo pre spoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali ekonomickú\nčinnosť, a ktorých podiely na základnom imaní boli prevedené krátko po pridelení uvedeného čísla,\nbez toho, aby dotknutý daňový úrad na základe objektívnych skutočností preukázal, že existujú vážne\nnepriame dôkazy umožňujúce dospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej\n\nhodnoty bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či uvedený\ndaňový úrad poskytol vo veci samej vážne nepriame dôkazy o existencii nebezpečenstva podvodu.\nSúdny dvor sa v tejto veci zaoberal prípadom, v ktorom Ablessio, lotyšská spoločnosť s ručením\nobmedzeným, požiadala lotyšský daňový úrad, aby ju zapísal do registra ako platiteľa DPH, teda\nnejednalo sa o registráciu právneho nástupníka.\nJe potrebné uviesť, že Súdny dvor v citovanom rozsudku zároveň pripomenul (bod 29, 30), že členské\nštáty musia zabezpečiť správnosť zápisov do registra zdaniteľných osôb na účely zabezpečenia\nriadneho fungovania režimu DPH. Príslušnému vnútroštátnemu orgánu teda prináleží overiť, či\nprihlasovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, predtým, než mu pridelí identifikačné číslo pre DPH (pozri\nrozsudok Mecsek-Gabona, už citovaný, bod 63). Členské štáty teda môžu legitímne v súlade s čl. 273\nprvým odsekom smernice 2006/112 prijať príslušné opatrenia, aby zabránili zneužívaniu identifikačných\nčísel, osobitne podnikmi, ktorých činnosť, a teda aj postavenie zdaniteľnej osoby je fiktívne. Tieto\nopatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie riadneho výberu dane a\npredchádzanie podvodom a nesmú viesť k opakovanému spochybneniu práva na odpočet DPH, a tým\nneutrality tejto dane (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Collée, C-146/05, Zb. s. I-7861,\nbod 26; Nidera Handelscompagnie, už citovaný, bod 49; Dankowski, už citovaný, bod 37, a VSTR, už\ncitovaný, bod 44).\nPrávny predchodca žalobcu spoločnosť MAPUTO s.r.o. počas svojej existencie nevykonával žiadnu\nekonomickú činnosť, a preto ani nemohol žalobca vlastné postavenie ako zdaniteľná osoba odvodzovať\nod svojho právneho predchodcu. Činnosť právneho predchodcu žalobcu podľa zistených skutočností\nbola len fiktívna (resp. žiadna), sám žalobca naviac netvrdil, že je zdaniteľnou osobou, ktorá\nby vykonávala nejakú ekonomickú činnosť, ale odvodzoval toto postavenie od svojho právneho\npredchodcu, pričom sa bránil tým, že správca dane tieto okolnosti ani nemohol zisťovať, a preto\nNajvyšší súd považoval postup správcu dane ako príslušného vnútroštátneho orgánu smerujúci k\nzabráneniu zneužívania identifikačných čísel pre DPH, keď neregistroval žalobcu pre DPH na základe\njeho oznámenia za súladný so zák. o DPH a judikatúrou SDEÚ.\nRovnako za nedôvodnú považoval najvyšší súd argumentáciu skoršie účinným znením § 4 ods. 6 zák.\no DPH, keď namiesto slovného spojenia „zdaniteľná osoba“ bol použitý pojem „obchodné spoločnosti\na družstvá“, z ktorej žalobca vyvodil, že pre vydanie osvedčenia o registrácii pre DPH nemusel byť\nzdaniteľnou osobou.\nUstanovenie § 4 definuje, ktoré zdaniteľné osoby sa musia alebo môžu stať platiteľmi dane, a čo sa na\núčely tohto zákona považuje za obrat (v zásade príjmy za dodané tovary a služby okrem tých, ktoré\nsú oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane, a okrem príležitostného predaja hmotného\nmajetku mimo zásob a nehmotného majetku). Pôjde o tuzemské osoby, príp. aj o zahraničné osoby,\nktoré majú prevádzkareň na území SR, vykonávajúce ekonomické aktivity v tuzemsku vo svojom sídle,\nprevádzkarni, alebo ak takéto miesto neexistuje, vykonávajúce ekonomické aktivity v mieste bydliska.\nV ust. §§ 4 až 6 je upravená registrácia osôb, ktoré sa stanú platiteľmi dane. To znamená, že tieto\nosoby budú povinné uplatňovať daň pri dodávkach tovarov a služieb, a zároveň budú mať právo na\nodpočítanie dane z týchto prijatých plnení. Osoby, ktoré budú povinné požiadať o registráciu podľa § 7,\nsa nestanú platiteľmi dane, t.j. nebudú mať právo na odpočítanie dane, ale budú mať povinnosť zdaniť\nnadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Týmito osobami budú osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane,\nako aj právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, t.j. ide o všetky rozpočtové, príspevkové\norganizácie a iné právnické osoby, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Pôjde o také prípady,\nak tieto osoby nadobudnú tovar z iného členského štátu a hodnota tohto tovaru dosiahne 420 000 Sk\n(10 000 €) za kalendárny rok. Potom budú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň. Na základe\ntoho budú povinné platiť daň podľa tohto zákona a podávať daňové priznania. Týmto osobám bude\npridelené identifikačné číslo pre daň, ktoré budú používať pri objednávaní tovarov z iných členských\nštátov (Ministerstvo financií SR k čl. I. Dôvodová správa k zákonu č. 222/2004 Z.z., o dani z pridanej\nhodnoty [Systém ASPI] NRSR - Národná rada SR ASPI_ID LIT36385SK. Dostupné v Systému ASPI.\nISSN: 1339-133X).\n\nPokiaľ zmena § 4 ods. 6 zák. o DPH, podľa žalobcom citovanej dôvodovej správy, mala za účel pri\nregistrácii právnych nástupcov zaniknutých platiteľov pokrývať všeobecnú skupinu neurčitých subjektov,\nktoré možno subsumovať pod pojem „zdaniteľná osoba“, potom táto zákonite zahŕňa aj konkrétnejšie\npojmy ako obchodná spoločnosť a družstvo. Opačný výklad je v rozpore tak so systematikou uvedeného\nustanovenia (§ 4), ako aj s úmyslom zákonodarcu zrejmým z vyššie citovanej dôvodovej správy.\nAk by právny nástupca platiteľa nemusel byť zdaniteľnou osobou, šlo by o výnimku z pravidla\nobsiahnutého v § 4, že za platiteľa DPH sa registrujú tuzemské zdaniteľné osoby (fyzické a právnické\nosoby), a táto skutočnosť by bola vyjadrená rovnako ako napr. v § 7 zák. o DPH, teda napríklad použitím\nslovného spojenia právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou alebo obdobným slovným spojením.\nVo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný mal vo veci vydať rozhodnutie, pričom poukázal na\nrozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, najvyšší súd túto nepovažoval za dôvodnú.\nPrvotne odvolací súd dáva do pozornosti, že rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici boli\nvydané v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, nie v konaní o správnej žalobe. V dôvodoch\nkrajský súd poukázal na tú skutočnosť, že právo na súdnu ochranu možno zabezpečiť len na základe\nvydania rozhodnutia, keďže len toto rozhodnutie možno preskúmať, nakoľko oznámenia správcu dane\npreskúmať nemožno a viaceré podané žaloby, v ktorých žalobcovia žiadali preskúmať zákonnosť\noznámení správcov dane boli krajským súdom zamietnuté ako neprípustné. Nevydanie rozhodnutia\nby tak bolo porušením čl. 46 Ústavy SR. Zároveň sa krajský súd nad rámec vlastného predmetu\nkonania vyjadril k správnosti postupu správcu dane, ktorý považoval za správny, keďže automatická\nregistrácia bez akéhokoľvek preskúmania skutkového stavu nie je žiaduca a nebola by v súlade s cieľom\nsledovaným smernicou 2006/112/ES.\nJe nepochybné, že z právneho poriadku nevyplýva daňovému úradu v prípade odmietnutia vydania\nosvedčenia o registrácii pre DPH povinnosť vydať rozhodnutie so všetkými formálnymi náležitosťami,\nnaviac v prejednávanom prípade nemožno hovoriť o možnom porušení čl. 46 Ústavy SR, keďže súd\nprvého stupňa meritórne preskúmal označené oznámenie správcu dane bez ohľadu na formu z hľadiska\njeho zákonnosti považujúc ho za rozhodnutie materiálnej povahy, s ktorým posúdením sa najvyšší súd\nstotožnil.\nPre zdôraznenie správnosti tohto záveru je nutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I.\nÚS 226/2014-22 zo dňa 21.05.2014, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 494/2014-35\nzo dňa 10.09.2014, kde bol ako ústavne akceptovateľný posúdený záver Krajského súdu v Bratislave\na Krajského súdu v Prešove o neexistencii povinnosti daňového úradu v prípade odmietnutia vydania\nosvedčenia o registrácii pre DPH vydať formálne rozhodnutie, ktorý bol vyslovený v konaní proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil s rozsudkom\nkrajského súdu a nepovažujúc námietky žalobcu vznesené v odvolaní za dôvodné, napadnutý rozsudok\npostupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach naň\npoukazuje.“\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca úspešný\nnebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/88/2013", "guid": "56730844-e30a-4b8b-8eaf-08009bf4f90b:0331abcc-652e-439a-9bb8-94889593c8b3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}