{"guid": "278d95a6-5a5e-4075-9d1c-d59719f7e5b3:d7a44ef7-ea84-4ae0-8267-f531e98a7b75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013200635.1", "spisova_znacka": "2Sžo/31/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/31/2016 z 28. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 2Sžo/31/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1013200635.1", "identifikacne_cislo": "1013200635", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "nazov": "§ 250ja ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66", "nazov": "§ 66 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-66"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-66"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7a44ef7-ea84-4ae0-8267-f531e98a7b75", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200635.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200635.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200635.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/31/2016\n1013200635\n28. 02. 2018\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2018:1013200635.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcov: 1. A. F., 2. A.\nF., rod. U., obaja bytom B. XX, C., zastúpení advokátom JUDr. Rastislavom Kaššákom, PhD., Medená\n5, Bratislava proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská\ncesta 8, Bratislava za účasti: A.. A. E., B. 29, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA &\nKELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 2, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Martin Keltoš, advokát a konateľ, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2013/1105-KOL zo dňa 8. marca 2013 o\nodvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/87/13-172 zo dňa 25. marca 2015\nv spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/87/13-278 zo dňa 18. januára\n2016 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/87/13-172\nzo dňa 25. marca 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/87/13-278\nzo dňa 18. januára 2016 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave s poukazom na § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného (Obvodného úradu Bratislava - ďalej aj\nlen žalovaný) č. A-2013/1105-KOL zo dňa 08.03.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov\na potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu - Mestskej časť Bratislava - Nové Mesto\nč. ÚKaSP-2012/2538-EKT-132-sp zo dňa 14.11.2012, ktorým stavebný úrad v spojenom územnom a\nstavebnom konaní povolil stavbu „Rekonštrukcia rodinného domu“ na pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/\nXX, k. ú. N., na B. ulici č. XX v C., podľa projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou HFD,\ns.r.o. pre stavebníka A.. A. E. (pribratého účastníka).\nV odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti\na vydal ho orgán na to príslušný, pričom v kontexte žalobných námietok postupoval príslušný stavebný\núrad v medziach zákonom stanoveného postupu. V danom prípade spojil územné a stavebné konanie\na po zabezpečení podkladov vydal rozhodnutie (dňa 14.11.2012), ktorým pribratému účastníkovi povolil\nstavbu - rekonštrukciu jeho rodinného domu, pozostávajúcu z dispozičných zmien, rekonštrukcie 2. a\n3. NP a stavby dvojgaráže na 1. NP. Zákonnosť spojenia územného a stavebného konania krajský\nsúd neposudzoval, keďže žaloba takúto vadu nenamietala. Právny zástupca žalobcov túto námietku\npredniesol až na pojednávaní pred krajským súdom dňa 25.02.2015, po uplynutí lehoty ustanovenej\n\nv § 250b ods. 1 OSP. Krajský súd za obsolentnú považoval tiež námietku žalobcov týkajúcu sa\nnezabezpečenia záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy ako dotknutého orgánu podľa\n§ 140a stavebného zákona k urbanisticko-architektonickému riešeniu stavby (rekonštrukcie), a to z\nrovnakých dôvodov, pretože právny zástupca žalobcov túto námietku predniesol až na pojednávaní pred\nkrajským súdom dňa 25.02.2015, po uplynutí lehoty ustanovenej v § 250b ods. 1 OSP.\nK námietke č. 1 sa krajský súd vyjadril, že na namietané neuskutočnenie miestneho zisťovania a\nústneho pojednávania súd poukázal na znenie § 61 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) a vychádzajúc z\nlistín nachádzajúcich sa v administratívnom spise bol toho názoru, že stavebný úrad v súlade s týmto\nzákonným ustanovením využil svoje oprávnenie, čo mu umožňovala najmä tá skutočnosť, že predmetná\nstavba sa má realizovať na stabilizovanom území, ktoré je stavebnému úradu dobre známe a tiež, že\npodklady predložené pribratým účastníkom (projektová dokumentácia, fotodokumentácia a vizualizácia)\nposkytovali dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, ktorej rozsah nemožno považovať\nza zvlášť veľký a technickú náročnosť navrhovanej stavby za zvlášť zložitú. Z dôvodu nevykonania\nobhliadky miesta realizácie navrhovanej stavby nemožno postup správneho orgánu považovať za v\nrozpore so zákonom a absenciu vykonania tohto dôkazu za majúcu príčinu v nedostatočne zistenom\nskutkovom stave. Krajský súd sa nestotožnil ani s argumentom žalobcov, že stavebný úrad bez\nopodstatnenia zvolil iný procesný postup, ako v prípade prístavby na B. ulici č. XX v C. pre stavebníka p.\nM. na parc. č. XXXX/X, pretože táto žalobcami uvádzaná stavba bola na rozdiel od predmetnej stavby\nnavrhovaná mimo stabilizovaného územia, teda nešlo o rovnaký prípad.\nKrajský súd sa nestotožnil s námietkou č. 2 - tvrdením žalobcov, že rozhodnutie správnych orgánov\nje zmätočné a nepresvedčivé, čo žalobcovia odvodzovali zo skutočnosti, že v napadnutom rozhodnutí\nsa uvádza rôzna definícia navrhovanej stavebnej činnosti (... povoleniu stavby, povoleniu zmeny\nstavby, rekonštrukciu rodinného domu, pribudne iba dvojgaráž ...). Správne orgány dostatočne odborne\na kvalifikovane vyhodnotili návrh na vydanie stavebného povolenia a správne identifikovali rozsah\nstavebnej činnosti; predmetom návrhu na vydanie stavebného povolenia je rekonštrukcia rodinného\ndomu pribratého účastníka a prístavba dvojgaráže, na túto stavebnú činnosť je potrebné stavebné\npovolenie a v zmysle § 66 ods. 1 stavebného zákona sa stavebné povolenie vydáva pre stavbu. Z tohto\nhľadiska považoval krajský súd použitú terminológiu v rozhodnutí žalovaného za správnu a zákonnú.\nKrajský súd sa k námietke č. 3 vyjadril tak, že žalobcovia v žalobe neuviedli, v čom by prístavba\ndvojgaráže narušila architektonický vzhľad na ulici. Navrhovaná dvojgaráž objemové parametre\nrodinného domu v zásade nezmení a nebude mať rušivý vplyv na architektonický ráz ulice. Z rozhodnutia\nžalovaného vyplýva, že tento sa zaoberal otázkou, či navrhovaná stavba nevnesie do zástavby\nneprijateľný kontrast, keď konštatoval, že prístavba dvojgaráže nebude zásadne meniť objemové\nparametre už stojaceho rodinného domu, čo vyplýva predovšetkým z projektovej dokumentácie, ktorá\ntvorí neoddeliteľnú súčasť stavebného povolenia a je k dispozícii v administratívnom spise.\nKrajský súd považoval námietku žalobcov č. 4, že im mala byť doručená kompletná projektová\ndokumentácia spolu so stavebným povolením za účelovú a nezodpovedajúcu dikcii § 10 ods. 2\nvyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. Stavebný úrad k stavebnému povoleniu\npripojil kópiu katastrálnej mapy, z ktorej vyplýva plošný rozsah stavebných prác. Kompletná projektová\ndokumentácia overená stavebným úradom sa nachádza v administratívnom spise a bola účastníkom\nkonania kedykoľvek k pozícií a majú právo do nej nahliadnuť. V súlade s úmyslom zákonodarcu bolo\nvytvoriť podmienky pre kontrolu správnosti stavebného povolenia zabezpečením overenej projektovej\ndokumentácie stavby k stavebnému povoleniu v administratívnom spise, ktorá je k dispozícii na\nsprávnom orgáne. Podľa názoru krajského súdu z právnych predpisov nevyplýva povinnosť stavebnému\núradu pripojiť projektovú dokumentáciu stavby aj k stavebnému povoleniu, ktorého rovnopis sa doručuje\núčastníkom konania.\nNámietku č. 5 považoval krajský súd za nedostatočne odôvodnenú, nekonkrétnu. Poukázal na tú\nskutočnosť, že v stavebnom povolení sú uvedené podmienky realizácie stavby zohľadňujúce stanoviská\ndotknutých orgánov, ktoré je stavebník povinný splniť. Za nezákonnú nepovažoval krajský súd\npožiadavku stavebného úradu, aby stavebník dodržal opodstatnené požiadavky vlastníkov susedných\nnehnuteľností a aby napríklad tiež nezaťažoval nad prípustnú mieru užívanie nehnuteľností na\nsusedných pozemkoch. Ide o legitímnu požiadavku podľa práva, ktorú by stavebník bol povinný dodržať\naj bez toho, aby bola uvedená v stavebnom povolení, pretože ochrana práv vlastníkov susedných\n\npozemkov vyplýva z osobitných právnych predpisov. Krajský súd podotkol, že žalobcami vytýkaná\npožiadavka uvedená v stavebnom povolení nie je v ich neprospech a zároveň nejde o nosnú podmienku\npre uskutočnenie stavby.\nKrajský súd sa nestotožnil s námietkou č. 6 vo výklade ustanovenia § 19 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) a neprisvedčil tvrdeniu, že v prípade podania námietok podľa\n§ 61 stavebného zákona, ktoré nie sú dostatočne zrozumiteľne, určito a konkrétne formulované, vzniká\npre správny orgán povinnosť vyzvať účastníka na doplnenie námietok. Ustanovenie § 19 správneho\nporiadku nemožno subsumovať pod postup vyplývajúci z možnosti uplatniť námietky proti stavebnému\nkonaniu. Krajský súd znova poukázal na koncentračnú zásadu uplatňovanú v stavebnom konaní, ktorá\nby za predpokladu uvádzaného žalobcami stratila právny význam a uviedol, že stavebný úrad je povinný\nvysporiadať sa s námietkami v takom znení, v akom boli doručené v lehote podľa § 61 ods. 1 stavebného\nzákona, pričom na námietky podané po tejto lehote nie je povinný reagovať. V žiadnom prípade\nnevyplýva zo zákona povinnosť stavebnému úradu vyzývať na doplnenie podaných námietok. Zároveň\nskonštatoval, že správne orgány sa zaoberali aj tými námietkami, ktoré žalobcovia zaslali po zákonom\nstanovenej lehote, čo možno hodnotiť v prospech práv žalobcov.\nV námietke č. 7 žalobcovia vytýkali správnym orgánom, že riadne neskúmali a nevysporiadali sa s\ndopadmi stavby na právom chránené záujmy žalobcov, ktorí sú zdravotne ťažko postihnuté osoby\ns mimoriadne obmedzenou mobilitou. V tomto kontexte žalobcovia vo svojich námietkach, ktoré boli\ndoručené v zákonnej lehote, namietali len to, že návrh stavby ruší súkromie ich domu, pretože z\nnovovzniknutej terasy na streche garáže je bezprostredný výhľad do ich okien. Touto námietkou sa podľa\nkrajského súdu žalovaný zaoberal a dostatočne sa k nej vyjadril. Ďalšie konkrétne výhrady žalobcovia\nv námietkach v zákonom stanovenej lehote neuviedli. Krajský súd sa na rozdiel od žalobcov stotožnil\ns úvahou žalovaného, ktorý uviedol, že každá stavebná činnosť ovplyvňuje práva a oprávnené záujmy\núčastníkov konania a dodal, že je na správnom orgáne posúdiť, či uvedená stavebná činnosť spĺňa\nzákonom požadované podmienky a či ju ako takú možno v súlade so zákonom povoliť. Pokiaľ je\nžiadosť o stavebné povolenie (spolu s ďalšími listinami potrebnými pre vydanie rozhodnutia) predložená\nstavebnému úradu a poskytuje dostatočný podklad na posúdenie predmetu konania, stavebný úrad\nstavebné povolenie musí vydať. Žalobcovia v stavebnom konaní ani súdu neuviedli, v čom konkrétnom\nvzhľadom na ich zdravotný stav je stavba v rozpore s ich právami a právom chránenými záujmami a ako\nkonkrétne ich navrhovaná stavba bude obmedzovať na ich právach v rozpore so zákonom.\nKrajský súd sa stotožnil s námietkou č. 8 žalobcov týkajúcou sa procesného pochybenia stavebného\núradu, ktorý im pred vydaním rozhodnutia nedoručil výzvu na oboznámenie sa s podkladmi pre\nrozhodnutie. Takýto postup správneho orgánu považoval súd za rozporný s § 33 ods. 2 správneho\nporiadku. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním\nrozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie. Z administratívneho spisu ale i zo žaloby vyplýva, že žalobcovia boli (i keď nie pred\nvydaním prvostupňového rozhodnutia) oboznámení s podkladmi právne relevantnými pre rozhodovanie\nsprávnych orgánov. Svedčí o tom kvalifikované odvolanie a tiež kvalifikovaná žaloba, ktoré žalobcovia\npodávali preukázateľne so znalosťou veci. Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd\nk názoru, že i keď zo strany správneho orgánu rozhodujúceho o stavebnom povolení došlo k\nprocesnému pochybeniu, celé správne konanie nie je zaťažené vadou, ktorá by mala za následok\nnezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Uvedená vada preto neodôvodňovala zrušenie rozhodnutia, ktoré\nje predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania.\nK námietke č. 9 o nedostatkoch svetlo-technického posudku sa krajský súd vyjadril pri námietke č.\n3. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že realizáciou výstavby hrozí závažná ujma na ich nehnuteľnosti a môže\nohroziť jej statiku, krajský súd uviedol, že žalobcovia neuviedli, v čom a akým spôsobom k takejto ujme\nmôže dôjsť. Žalobcovia nepredložili na podporu svojich tvrdení žiaden dôkaz osvedčujúci pravdivosť ich\nnámietky. Krajský súd ďalej uviedol, že stavba dvojgaráže sa realizovala v radovej zástavbe, kedy aj\npred jej realizáciou prístup k stene rodinného domu žalobcov v uvedenom mieste bol len cez pozemok\npribratého účastníka. Tak ako doposiaľ aj v budúcnosti bude potrebné, aby sa účastníci konania v rámci\ndobrých susedských vzťahov dohodli na spôsobe užívania nehnuteľností v ich vlastníctve v dotknutej\nčasti a tiež na možnosti údržby opráv a rekonštrukcie. Tvrdenie o negatívnych javoch spojených so\nstavebnou činnosťou považoval krajský súd za civilno-právnu námietku, ktorú v prípade, že pribratý\núčastník nebude svoju stavebnú činnosť vykonávať v súlade so stavebným povolením, môžu žalobcovia\nuplatniť zákonným spôsobom napr. žalobou na všeobecnom súde.\n\nKrajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona a námietky\nžalobcov neodôvodňovali jeho zrušenie. Žalobu preto zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.\nProti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a navrhli, aby najvyšší\nsúd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie, rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie\nstavebného úradu Mestská časť Bratislava-Nové Mesto zruší a vec vráti príslušnému správnemu\norgánu na ďalšie konanie. V odvolaní namietali, že krajský súd nesprávne vyhodnotil žalobné dôvody\nobsiahnuté v žalobe a žiadnym spôsobom nevyzval žalobcov aby špecifikovali, konkretizovali svoje\nžalobné námietky. V rámci konania o žalobe krajský súd neriešil skutočnosť, že zo stavebného povolenia\nexplicitne nevyplývajú rozmery, plocha a výška dvojgaráže (novostavby) a nevysporiadal sa s tým, že\npo realizácii stavebnej činnosti tak, ako bola stavebným úradom povolená predmetná stavba, nebudú\nmať žalobcovia možnosť plnohodnotne realizovať starostlivosť o svoju nehnuteľnosť. Mali za to, že\nspojenie územného a stavebného konania do jedného celku nie je samostatným žalobným dôvodom,\nale ide o právny následok nesprávneho právneho vyhodnotenia stavby. Nezákonné spojenie územného\na stavebného konania namietali už v rámci stavebného konania. Krajský súd podľa názoru žalobcov\nnevyhodnotil všetky žalobné dôvody správne napr. neakceptoval skutočnosť, že absencia záväzného\nstanoviska Hlavného mesta SR Bratislavy je žalobným dôvodom. Krajský súd sa nedostatočne\nvysporiadal s námietkou, že vo veci nebolo preukázané splnenie zákonných dôvodov na upustenie\nod miestneho zisťovania a ústneho pojednávania; podľa žalobcov neboli splnené. Tiež namietali, že\nstavebný úrad vydal oznámenie o začatí konania napriek tomu, že nemal kompletné podklady. Ďalej v\nodvolaní uviedli, že správne orgány v rámci svojich rozhodnutí neodôvodnili nevykonanie navrhnutých\ndôkazov (obhliadku, znalecký posudok), čo je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalobcovia\nuviedli, že umiestnenie stavby tak, ako bola povolená, by v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že\nby neboli dodržané minimálne odstupové vzdialenosti medzi stavbami tak, ako ich určuje vyhláška\nMŽP SR č. 532/2002 Z. z., resp. že žalobcovia nebudú mať možnosť riadne realizovať starostlivosť a\núdržbu svojej nehnuteľnosti. Vytýkali krajskému súdu, že neskúmal, či sú podmienky v reálnej stavebnej\nzóne stiesnené, či stavebný úrad v rozhodnutí preukázal, či overoval, že nedodržanie odstupových\nvzdialeností bolo uskutočnené na základe príslušných meraní. Opätovne namietali, že im v rámci\nodvolacieho konanie nebolo doručené kompletné stavebné povolenie aj s projektovou dokumentáciou.\nŽalobcovia ďalej uviedli, že krajský súd detailne neskúmal, či sa správny orgán vysporiadal s námietkou\nžalobcov o narušení ich pohody bývania. Krajskému súdu bolo zrejmé, že žalobcovia sú osoby so\nzdravotným postihnutím ťažkého stupňa, ktorí sú imobilní. Tvrdili, že krajský súd nesprávne akceptoval\nskutočnosť, že v čase, keď došlo k začatiu konania resp. upusteniu od miestneho zisťovania a výzve\nna vznesenie námietok, podklady pre rozhodnutie neboli úplné. Ďalej tvrdili, že krajský súd nesprávne\nposúdil, že projektová dokumentácia sa nemusí pripájať k stavebnému povoleniu. Žalobcovia mali\nmožnosť pred vydaním rozhodnutia navrhnúť dôkazy, ktoré by preukázali svoje tvrdenia v kontexte\npodkladov doručených stavebníkom a doručovaných priebežne počas celého konania. Žalobcovia mohli\nešte pred vydaním rozhodnutia zaujať stanovisko napr. k absentujúcim podkladom pre rozhodnutie.\nZ textu rozsudku nemohli vyvodiť, akými úvahami bol vedený krajský súd pri skúmaní a hodnotení\npredloženej fotodokumentácie, ako hodnotil katastrálnu mapu, či prihliadal na protest prokurátora.\nKrajský súd podľa názoru žalobcov poprel všetky hlavné zásady spravodlivého súdneho konania a\nrozhodovania vo veci, keď niektoré rozhodnutia správnych orgánov vydané v rámci konania o proteste\nprokurátora a potvrdzujúce neprávny - nezákonný postup správnych orgánov a nezákonnosť rozhodnutí\nsprávnych orgánov, neakceptoval a neprihliadal na ne; nevysporiadal sa ani s návrhom žalobcov, ktorým\nžiadali o odklad vykonateľnosti rozhodnutia.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadril tak, že s namietanými skutočnosťami sa\ndostatočným a zákonným spôsobom vysporiadal úrad ako žalovaný správny orgán a vyhodnotil ich ako\nneodôvodnené, pričom zotrval na svojom právnom názore. Žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli\nžiadne nové podstatné skutočnosti. Žalovaný považuje podané odvolanie za neodôvodnené a navrhol,\naby bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č k. 2S/87/13-172 potvrdený.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\n\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov. V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci\npostupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, § 250ja ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku). Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke najvyššieho súdu.\nZ obsahu predložených spisov najvyšší súd zistil, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania je\npreskúmanie zákonnosti právneho predchodcu žalovaného č. A - 2013/1105-KOL zo dňa 08.03.2013,\nktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcov a potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu\n- Mestskej časť Bratislava - Nové Mesto č. ÚKaSP-2012/2538-EKT-132-sp zo dňa 14.11.2012, ktorým\nstavebný úrad v spojenom územnom a stavebnom konaní povolil stavbu „Rekonštrukcia rodinného\ndomu“ na pozemku parc. č. XXXX/X a XXXX/XX, k. ú. N., na B. ulici č. XX v C., podľa projektovej\ndokumentácie vypracovanej spoločnosťou HFD, s.r.o. pre stavebníka A.. A. E.; súčasne boli určené\npodmienky pre umiestnenie stavby ako aj podmienky pre uskutočnenie stavby.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Odvolací súd rozhodnutie potvrdí,\nak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 OSP). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).\nNajvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k rozsudku krajského súdu po tom, ako\nsa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a s prihliadnutím na citované ustanovenie\n§ 219 ods. 2 OSP sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi, uvedenými v rozsudku krajského súdu, ktoré\npovažuje za úplné, výstižné, reagujúce na námietky žalobcov. Na doplnenie dodáva:\nV danej veci sa jedná o rekonštrukciu rodinného domu, teda o zmenu dokončenej stavby rodinného\ndomu. Stavebný úrad po oznámení o začatí spojeného územného a stavebného konania, podľa §\n61 ods. 2 stavebného zákona využil svoje oprávnenie a upustil od ústneho pojednávania spojeného\ns miestnym zisťovaním. V tejto súvislosti stavebný úrad zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov,\nich vzájomný súlad a posúdil vyjadrenia účastníkov konania a ich námietky. Pokiaľ ide o procesné\npochybenie stavebného úradu v súvislosti s tým, že vo veci sa malo uskutočniť územné a stavebné\nkonanie samostatne, tu najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto správnom (stavebnom)\nkonaní bola zohľadnená hospodárnosť konania, pretože podklady, ktoré boli predložené v spojenom\núzemnom a stavebnom konaní by boli tie isté aj v prípade, keby sa uskutočnilo samostatné územné\nkonanie a samostatné stavebné konanie; stavebný úrad by posúdil všetky predložené podklady rovnako\nv prípade spojeného územného a stavebného konania ako aj v prípade, keby sa uskutočnilo samostatné\núzemné konanie a samostatné stavebné konanie.\nNajvyšší súd k námietke o nevysporiadaní sa s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia uvádza,\nže postup krajského súdu bol súladný so zákonom a poukazuje na znenie ustanovenia § 250c ods.\n1, veta druhá a tretia OSP, podľa ktorej zákonnej úpravy na žiadosť účastníka môže predseda senátu\nuznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť; ak nevyhovie upovedomí o tom účastníka konania,\ntak ako krajský súd upovedomil žalobcov listom zn. 2S/87/2013-59, doručeným právnemu zástupcovi\nžalobcov dňa 10.07.2013.\nNajvyšší súd sa stotožnil s názorom, čo sa týka procesného pochybenia stavebného úradu, ktorý\nžalobcom pred vydaním rozhodnutia nedoručil výzvu na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie,\ntakýto postup správneho orgánu považuje súd za rozporný s § 33 ods. 2 správneho poriadku. Správny\norgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť\nk jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhli jeho doplnenie. Na základe uvedených\n\nskutočností dospel k názoru, že žalovaný správny orgán sa v konaní nedopustil takej vady konania,\nktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Aj keď oznámenie o začatí\nstavebného konania nebolo v súlade so zákonom, t. j. správny orgán nedal žalobcom možnosť pred\nvydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom, žalobcovia v správnom konaní neutrpeli ujmu na svojich\nprávach. Správny orgán im umožnil realizovať základné právo podať námietky v 7- dňovej lehote\nv oznámení o začatí spojeného územného a stavebného konania, s ktorými sa správny orgán aj\ndostatočne vysporiadal.\nV danom prípade preto aj najvyšší súd vyhodnotil námietky žalobcov ako nedôvodné a také, ktoré\nneboli spôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutie. Správne (stavebné) orgány oboch stupňov v danej veci\npostupovali zákonným spôsobom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov\na zistený skutkový stav náležite vyhodnotili. Ani najvyšší súd nezistil v konaní a postupe správnych\n(stavebných) orgánov oboch stupňov také vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a na ktoré by musel súd v súdnom preskúmavacom\nkonaní prihliadnuť podľa § 250i ods. 3 OSP. V tej súvislosti je tiež potrebné poukázať na koncentračnú\nzásadu, platnú v stavebnom konaní. Vychádzajúc z uvedených zistení a záverov sa aj najvyšší súd\nstotožnil so záverom žalovaného správneho orgánu (resp. jeho právneho predchodcu) že stavebný úrad\n(Mestská časť Bratislava - Nové Mesto) neporušil zákon pri vydaní rozhodnutia, ktorým povolil stavbu Rekonštrukcia rodinného domu, pozostávajúcu z dispozičných zmien a stavby dvojgaráže.\nKeď teda krajský súd dospel k právnemu záveru, totožnému so záverom správnych (stavebných)\norgánov a následne rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo\nk takému porušeniu zákonných ustanovení stavebného zákona, ako to tvrdia žalobcovia a ktoré by boli\nspôsobilé ovplyvniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP), tento záver krajského\nsúdu považoval aj najvyšší súd z dôvodov, uvedených vyššie, za správny. Najvyšší súd SR preto\nnebude opakovať odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ale naň ako na vecne správne\na postačujúce odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinnom od 15.10.20018).\nV súdnom odvolacom preskúmavacom konaní nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktorými by\nbolo potrebné osobitne sa zaoberať.\nUvedenými úvahami sa riadil Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď rozsudok krajského súdu vecne\nsprávny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2\nOSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1\na § 246c ods.1 veta prvá OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko\nžalobcovia neboli v konaní úspešní a žalovanému zákonný nárok na náhradu trov nevznikol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}