{"guid": "445b300c-e5b4-4b05-8e6e-48417bf0fc77:37f8e49f-f2ff-44d0-b6c7-9c60e44481eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013200557.2", "spisova_znacka": "7Sžo/87/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/87/2016 z 28. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 7Sžo/87/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1013200557.2", "identifikacne_cislo": "1013200557", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37f8e49f-f2ff-44d0-b6c7-9c60e44481eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200557.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200557.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200557.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/87/2016\n1013200557\n28. 06. 2018\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2018:1013200557.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nžalobkyne: H.. Z.. D. S., R.., nar. XX. K. XXXX, bytom v U., R. č. XX, proti žalovanému: Okresný\núrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 46 (predtým\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky), v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nz 21. januára 2013, Číslo: SVS-OP2-2013/1095/TOL, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 12. mája 2016, č. k. 1S/75/2013-128,\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. mája 2016, č. k.\n1S/75/2013-128, m e n í tak, že rozhodnutie z 21. januára 2013, Číslo: SVS-OP2-2013/1095/TOL, z\nr u š u j e a v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške\n70,- eur a za právne zastúpenie vo výške 268,10 eur, na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Marty\nŠteffekovej, advokátky, so sídlom v Bratislave, Palisády č. 36, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 12. mája 2016, č. k. 1S/75/2013-128,\npostupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. januára 2013, Číslo:\nSVS-OP2-2013/1095/TOL. Uvedeným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku\nzamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 8. októbra\n2012, Číslo: ObU-BA-OVVS3-2012/03013, Pr-3570/1-2011-L.G./V19, ktorým bola žalobkyňa uznaná\nvinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), skutkovú\npodstatu ktorého naplnila tým, že dňa 3. septembra 2011 v čase okolo 09:00 hod. v U., na T. ulici pred\nvchodom domu č. 4, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov úmyselne fyzicky napadla Z.. Z. Y.,\na to tým spôsobom, že ho oboma rukami sotila do ľavej ruky, ktorou bol opretý o rám okna, čím mu\nvšak nespôsobila žiadne zranenie, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie, teda úmyselne narušila\nobčianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za čo bola žalobkyni uložená podľa § 11 ods. 1 písm.\nb/ a § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. pokuta vo výške 20,- eur a taktiež povinnosť uhradiť štátu trovy\nkonania vo výške 16,- eur podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.\n\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení § 1, § 2 ods. 1, § 11 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., §\n3 ods. 4, § 32 Správneho poriadku a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Druhej hlave\nPiatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, keďže rozhodnutie a postup\nsprávnych orgánov bol v súlade so zákonom; správne orgány oboch stupňov riadne zistili skutkový stav\nveci, a to v súlade s § 3 ods. 4 a § 32 Správneho poriadku. Procesné práva žalobkyne podľa názoru\nsúdu neboli porušené.\nK námietke žalobkyne, že žalovaný správny orgán sa dostatočne nezaoberal predloženým dôkazom záznamom z videokamery, krajský súd po oboznámení sa s predmetným videozáznamom konštatoval,\nže tento je pre účely tohto konania nepoužiteľný, nakoľko na 4 častiach videozáznamu je možné vidieť\nlen montáž žeriavu a incident na ňom nie je viditeľný, čo ale neznamená, že tento sa nestal.\nUviedol, že prvostupňový správny orgán podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. nariadil ústne\npojednávanie vo veci priestupku na deň 5. júna 2012, na ktoré predvolal žalobkyňu (obvinená), ako aj\nsvedkov. Správny orgán na zistenie skutočného stavu veci vypočul svedkov Z.. Z. Y., Z.. J. T., H. U. a S.\nF., ktorí žalobkyňu zo spáchania priestupku jednoznačne usvedčili. Všetci zhodne uviedli, že obvinená v\npredmetný deň úmyselne kričala a následne fyzicky napadla Z.. Z. Y., a to tým spôsobom, že ho sotila.\nK námietke žalobkyne, že výpovede svedkov mali značné rozdiely v podstatných náležitostiach súd\nprisvedčil žalobkyni, že je pravdou, že vo výpovediach svedkov boli rozdiely, avšak len v tom, akým\nspôsobom obvinená Z.. Z. Y. fyzicky napadla. Tieto rozdiely mohli byť spôsobené vzdialenosťou svedkov\nod miesta incidentu, ako aj časovým odstupom od času incidentu a samotného výsluchu. Je však\nnesporné, že svedkovia jednoznačne potvrdili, že zo strany žalobkyne došlo ku kričaniu, k fyzickému\nkontaktu a agresívnemu správaniu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa názoru súdu niet pochýb\no tom, že skutok sa stal tak, ako ho popísali svedkovia.\nĎalej krajský súd rešpektujúc názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v\npredchádzajúcom zrušujúcom uznesení sp. zn. 7Sžo/32/2014 ohľadom rešpektovania, resp. použitia\nzásady in dubio pro reo konštatoval, že v danej veci žalovaným správnym orgánom tak prvého, ako aj\ndruhého stupňa bolo vykonané vo veci dostatočné dokazovanie. Zo svedeckých výpovedí vypočutých\nsvedkov podľa názoru krajského súdu dostatočným spôsobom zhodne vyplýva, že skutok sa stal,\nnakoľko obvinená v predmetný deň úmyselne kričala a následne fyzicky napadla Z.. Z. Y., a to tým\nspôsobom, že ho sotila. Zdôraznil, že je pravdou, že sa vyskytli rozdiely vo svedeckých výpovediach,\navšak len v tom, akým spôsobom obvinená Z.. Y. fyzicky napadla. Skutočnosť, že kričala a napadla\nho, vyplýva zo všetkých svedeckých výpovedí. Táto skutočnosť podľa názoru súdu bola dostatočne\npreukázaná aj tým spôsobom, že dňa 3. septembra 2011 Z.. Z. Y. urobil ústne oznámenie na žalobkyňu\nna Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave, odbor poriadkovej polície, na ktorom nahlásil, že žalobkyňa\nho napadla. O napadnutí podľa názoru súdu svedčí dostatočne aj správa z lekárskeho vyšetrenia z\nUniverzitnej nemocnice v Bratislave z 3. septembra 2011, z ktorej vyplýva, že u Z.. Z. Y. došlo k vykĺbeniu,\nvyvrtnutiu a natiahnutiu kĺbov a väzov driekovej chrbtice a panvy. Prišiel na vyšetrenie v doprovode\npolicajta. Táto diagnóza bola umocnená skutočnosťou, že Z.. Z. Y. bol po operácii platničky, pričom\ntým, že doňho vrazila žalobkyňa a tento sa prudko otočil doľava, došlo v jeho prípade k zhoršeniu jeho\nzdravotného stavu.\nNa základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že v prípade tvrdenia žalobkyne sa\njedná o účelovú obranu. Podľa dokazovania realizovaného žalovaným správnym orgánom je nesporné,\nže skutok sa stal tak, ako bol popísaný v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu. Zdôraznil, že\nžalobkyňa nebola uznaná vinnou za drobné ublíženie na zdraví, ktoré mala spôsobiť Z.. Y., ale za hrubé\nsprávanie. Toto hrubé správanie bolo nepochybne preukázané svedeckými výpoveďami (H. U., Z.. J.\nT., S. F., H. M.) a spočívalo hlavne v tom, že žalobkyňa sa neadekvátne správala voči pracovníkom\nspoločnosti, ktorá realizovala opravu na fasáde domu nachádzajúcom sa na T. ulici.\nVzhľadom na uvedené, postupom podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.\nO trovách konania krajský súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobkyni,\nktorá v konaní nebola úspešná, náhradu trov konania nepriznal.\n\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie.\nV dôvodoch odvolania namietala, že v konaní došlo k vadám, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne vec\nprávne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,\npretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNamietala, že krajský súd sa nevysporiadal v žalobe namietanými skutočnosťami v zmysle uznesenia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2015, č. k. 7Sžo/32/2014-109, ktorým súd\nzrušil pôvodne krajským súdom vydaný rozsudok z 30. januára 2014, č. k. 1S/75/2013-82. Namietala,\nže krajský súd opakovane uvádza výňatky zo svedeckých výpovedí Z.. Z. Y., S. F., Z.. J. T. a H. U..\nPoukázala na to, že výroky týchto osôb sú nepravdivé, nezhodujú sa ani v popise miesta, kde mala\nžalobkyňa údajne úmyselne kričať a následne fyzicky napadnúť Z.. Z. Y., ani v spôsobe, akým mala\ntúto osobu fyzicky napadnúť. Navyše výpoveď Z.. J. T. označil sám Z.. Z. Y. ako nepravdivú. Uviedla,\nže svedok S. F. na ústnom pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 6. júna 2012\npo tom, ako ho žalobkyňa konfrontovala so skutočnosťami zachytenými vo videozázname, odoprel\nvýpoveď v zmysle § 35 ods. 2 Správneho poriadku z dôvodu, aby nespôsobil trestné stíhanie voči\nsvojej osobe. H. U. - priamy podriadený Z.. Z. Y. stál za autožeriavom na druhej strane ulice a cez\nhluk zapnutého stroja autožeriavu nemohol nič počuť o prebiehajúcej komunikácií medzi žalobkyňou\na Z.. Z. Y. a S. F.. Sám Z.. Z. Y. na ústnom pojednávaní z 5. júna 2012 označil ako nepravdivé\nvýpovede svedkov S. F. a H. U. o tom, že by ho žalobkyňa udrela, alebo buchnátovala, alebo fackovala,\nalebo, že by kričala, alebo sa agresívne správala. Žalobkyňa opakovane poukázala na to, že to bola\npráve ona so svojim manželom, ktorá privolala políciu, že polícia Z.. Z. Y. zakázala vykonávať práce\nautožeriavom, a že to bola práve žalobkyňa, ktorá dôrazne trvala na tom, aby polícia odviezla Z.. Z.\nY. (za doprovodu polície) na lekárske vyšetrenie, ktorým sa preukázalo, že Z.. Z. Y. nemal žiadne\nzranenie, ujmu na zdraví ani drobné ublíženie, pričom Z.. Z. Y. neváhal podať na žalobkyňu podnet a tak\npred policajným orgánom ako aj správnym orgánom neváhal tvrdiť, že mu žalobkyňou boli spôsobené\nchoroby, na ktoré ako sa neskôr ukázalo, bol dva roky predtým operovaný. Uviedla, že ani správny\norgán ani krajský súd tak flagrantné rozpory v skutočnostiach (úradné záznamy privolanej polície,\nvideozáznamy, fotodokumentácia, výpovede žalobkyne a jej manžela) s výpoveďami svedkov (osobne,\nalebo personálne prepojených) opakovane neakceptujú a opakovane tvrdia, že skutok sa stal tak, ako\nho popísali svedkovia.\nĎalej žalobkyňa uviedla, že po tom, ako spolu s manželom privolali políciu, vyzývali Z.. Z. Y. a S.\nF., aby prestali organizovať práce autožeriavom mimo vymedzený priestor, aby zabezpečili autožeriav\nproti prevráteniu sa na stavbu žalobkyne, a aby nohu autožeriavu nerozkladali na plynovej prípojke, na\nktorej bol následne zistený únik plynu. Príchod žalobkyne na ulicu až po príchod polície je kontinuálne\nzachytený vo videozázname, z ktorého je zrejmé, že žalobkyňa stojí vedľa Z.. Z. Y. a vysvetľuje mu, že\nvyššie uvedeným konaním vážne ohrozuje nielen majetok - stavbu spoločnosti, v ktorej je žalobkyňa\nkonateľkou, ale bezprostredne hrozí aj vážne riziko výbuchu plynu.\nTaktiež ani jeden zo svedkov, o ktorých krajský súd opiera svoje právne závery neuvádza, že by\nžalobkyňa kričala úmyselne, alebo, že by použila vulgarizmy. Práve naopak, všetci zhodne tvrdili (i keď\nnepriamo), že žalobkyňa vyzývala Z.. Z. Y., aby prestal s prácami na jej pozemku. Z rozsudku krajského\nsúdu nie je jasné, v čom mal spočívať úmysel žalobkyne, ktorý viedol správny orgán a aj krajský súd k\nzáverom, že mala úmyselne kričať. Tiež nie je z neho jasné, v čom malo spočívať neadekvátne správanie\nžalobkyne, ktoré viedlo správny orgán a krajský súd k záverom, že sa mala hrubo správať. Dodala, že nie\nžalobkyňa, ale Z.. Z. Y. a žeriavnik S. F. sú osoby, ktoré sa neadekvátne správali, že tieto osoby neupustili\nod svojho konania v rozpore s platnými právnymi predpismi ani po výzvach žalobkyne a jej manžela.\nV ďalšom žalobkyňa namietala záver krajského súdu v rozsudku v znení cit.: „Ako vyplynulo zo\nsvedeckých výpovedí, žalobkyňa nezvolila vhodnú formu správania sa v styku s ľuďmi tým, že kričala,\nmala agresívne správanie, čím narušila pokojné občianske spolunažívanie, pričom incident musela\n\nnásledne riešiť privolaná polícia. V danom prípade ide teda o priestupok - čin, ktorý bol žalobkyňou\nspáchaný, zavinený úmyselne. Pohnútky žalobkyne (obvinenej), že táto ochraňovala svoj majetok, súd\nvyhodnotil skutočnosťou, že aj k ochrane majetku je potrebné pristúpiť adekvátnym správaním. Súd sa v\ncelom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalovaného správneho orgánu a sankciu uloženú žalobkyni\npovažoval za primeranú.“, keďže nie je jasné, o aký incident išlo, ktorý musela riešiť polícia, keď práve\nžalobkyňa so svojím manželom volali políciu, ktorá pri svojom príchode okamžite zakázala Z.. Z. Y. a\nS. F. v pokračovaní prác. Žalobkyňa neprišla na ulicu úmyselne brániť v činnosti týchto osôb, nikomu\nnenadávala a nepáchala žiaden priestupok. Prišla na ulicu poskytnúť polícii súčinnosť v súvislosti s\npredchádzajúcim oznámením. Nekričala, ale vyzývala Z.. Z. Y. a S. F., aby prestali s protiprávnym a\nnebezpečným konaním. Žalobkyňa je na videozázname kontinuálne zachytená od svojho príchodu na\nulicu až po príchod polície, ako Z.. Z. Y. vysvetľuje nebezpečenstvo hroziace jeho činnosťou. Nie je\npreto zrejmé, na základe akých nevyvrátiteľných a nespochybniteľných dôkazov dospel krajský súd k\nzáverom, že žalobkyňa mala spáchať priestupok, mala mať agresívne správanie, narúšať občianske\nspolunažívanie a dokonca údajný priestupok zaviniť úmyselne. Má za to, že skutok, ktorý sa jej kladie\nza vinu sa nestal, nebol nijako preukázaný. Dokonca kamerovým záznamom sa jednoznačne potvrdila\nobrana žalobkyne. Správne orgány, ani krajský súd nepreukázali úmysel, čím jeden zo znakov skutkovej\npodstaty ostal neobjasnený, a teda o priestupku hovoriť nemožno.\nUzavrela, že krajský súd neodstránil rozpory medzi výpoveďami žalobkyne a jednotlivých svedkov,\nvychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, najmä nedostatočne vyhodnotil objektivitu\nvýpovede svedkov, nevyhodnotil ich ekonomickú naviazanosť na osobu Z.. Z. Y., tiež nezabezpečil\nako dôkaz prepis rozhovoru osoby, ktorá privolala políciu, ani prepis rozhovoru pracovníkov polície\ns operačným pracovníkom polície na skutočnosti preukazujúce „vyjednávanie“ Z.. Y. o tom, že ak\nžalobkyňa podá trestné oznámenie za všeobecné ohrozenie, tak on bude tvrdiť, že ho mala napadnúť\na podá na ňu trestné oznámenie za ublíženie na zdraví. Krajský súd sa rovnako nevysporiadal s\nnepravdivými informáciami o tom, že žalobkyňa mala spôsobiť Z.. Y. zranenie ani po tom, keď žalobkyňa\npreukázala, že Z.. Y. žiadne zranenie neutrpel. Žalovaný tiež neobjasnil dôvody, na základe ktorých\nzmenil skutkovú podstatu priestupku ani neuviedol dôvody, prečo nepoužil zásadu in dubio pro reo.\nVzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konanie zastavil, alebo vrátil vec\nna ďalšie konanie. Tiež požiadala o vrátenie zaplatenej pokuty vo výške 20,- eur a trov konania vo výške\n16,- eur. Uplatnila si náhradu trov konania.\nIII.\nK odvolaniu sa vyjadril podaním z 12. júla 2016 žalovaný.\nV súlade s názorom krajského súdu má za to, že v priestupkovom konaní bolo spáchanie skutku\ndostatočne preukázané, nakoľko z výpovedí svedkov na ústnom pojednávaní priestupku bolo\njednoznačne preukázané, že žalobkyňa fyzicky napadla Z.. Z. Y. tak, že ho sotila. Sotením sa rozumie\nprudkým pohybom, nárazom pohnúť, alebo vychýliť niekoho z polohy, čo je správanie, ktoré je\nnezlučiteľné s pravidlami správania sa všeobecne akceptovateľnými a dodržiavanými medzi občanmi\nv spoločnosti. Takého správanie je hrubé, vulgárne, urážajúce, dehonestujúce a ponižujúce a ako\nnezlučiteľné s pravidlami správania sa hrubým spôsobom narúša občianske spolunažívanie osôb\nriadiace sa pravidlami správania sa všeobecne akceptovanými a dodržiavanými medzi občanmi v\nspoločnosti, ktoré uplatňujú a presadzujú vzájomnú slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie\nsa. Žalobkyňa vzhľadom na svoj vek a životné skúsenosti musela minimálne vedieť, že sotením hrubo\nprekračuje pravidlá slušného správania, a že tým môže narušiť občianske spolunažívanie. Aj keby svojim\nkonaním výslovne nechcela narušiť občianske spolunažívanie, pre prípad, že sa tak stane, bola s tým\nminimálne uzrozumená. Žalobkyňa svojim konaním naplnila subjektívnu stránku priestupku úmyselným\nzavinením a uvedeným konaním objektívne došlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Sotenie\ninej osoby je všeobecne v spoločnosti považované za neakceptovateľné a ako hrubé správanie má\nvšetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.\nd/ zákona č. 372/1990 Zb.. Na základe uvedeného žalovaný má za to, že rozhodnutie žalovaného ako\naj prvostupňového správneho orgánu vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, je\nvecne správne, vydané v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb., Správnym poriadkom ako aj ostatnými\n\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nkrajského súdu potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej\nlen „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní\nžalobkyne (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 SSP) postupom podľa\n§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred\nna úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 OSP a § 492\nods. 2 SSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu,\nktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. januára 2013,\nČíslo: SVS-OP2-2013/1095/TOL, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol\nodvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (t. č. Obvodný úrad\nBratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy) z 8. októbra 2012, Číslo: ObU-BA-OVVS3-2012/03013,\nPr-3570/1-2011-L.G./V19, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb., za čo jej bola uložená\npokuta vo výške 20,- eur a taktiež povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- eur podľa § 79\nods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.\nNajvyšší súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, v spojení s\nrozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu,\nči sa súd vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nNajvyšší súd upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že\nnezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich\nhmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 250j ods. 1 OSP).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nAk správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už\nvykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.\n2 OSP).\n\nDo uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva\nna spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani\nich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom\nsamostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym\norgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí\nsprávnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí\nsám.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje\nzáujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný\nsprávny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak\nzákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší\nobčianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým\nobvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním;\n(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ možno uložiť pokutu do 33,- eur, za priestupok podľa odseku 1\npísm. b/ až d/ a písm. f/ pokutu do 99,- eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e/ pokutu do 331,- eur.\nPodľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb., ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú\nsa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok).\nPodľa § 3 ods. 1 a 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,\nčestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nZ obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší súd zistil, že\norgán oprávnený objasňovať priestupky (tu Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave I, Odbor poriadkovej\npolície) postupom podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. predložil priestupkový spis t. č.\nObvodnému úradu Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy. Táto skutočnosť bola podkladom na\nzačatie konania o priestupku (§ 67 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.). Obsahom priestupkového spisu bolo\npredovšetkým Potvrdenie o ústnom oznámení poškodeného Z.. Z. Y. na žalobkyňu z 3. septembra 2011,\nČ. p.: DU: 2177/2011, Zápisnica o podaní oznámenia spísaná s poškodeným z 3. septembra 2011, Č.p.:\nORP-P-558/I-SMZ-2011, DU- 2177/2011, záznam o podaní vysvetlenia spísaný so žalobkyňou H.. Z..\n\nD. S., R.., ako obvinenou z priestupku (Záznam o podaní vysvetlenia, Č. p.: ORP-P-558/I-SMZ-2011\nz 20. septembra 2011) a záznamy spísané so svedkami - H. U. (Záznam o podaní vysvetlenia z 29.\nseptembra 2011, č. ORP-P-558/I-SMZ-11), Z.. J. T. (Záznam o podaní vysvetlenia z 13. septembra 2011,\nČ. p.: ORP-P-558/I-SMZ-2011-FA), S. F. (Záznam o podaní vysvetlenia, Č. p.: ORP-P-558/I-SMZ-2011 z\n12. septembra 2011), H. M. (Záznam o podaní vysvetlenia, Č. p.: ORP-P-558/I-SMZ-2011 zo 4. októbra\n2011) a R.. J. S. - manžel žalobkyne (Záznam o podaní vysvetlenia, Č. p.: ORP-P-558/I-SMZ-2011 zo 16.\nnovembra 2011). Súčasť spisu tvorila tiež Lekárska správa pre účely trestného konania z 3. septembra\n2011, Ambulantná správa - nález (Neurológia - Ústavná pohotovostná služba) z 3. septembra 2011 a\nAmbulantná správa - nález (Chirurgia - Ústavná pohotovostná služba) z 3. septembra 2011).\nObvodný úrad Bratislava, Odbor všeobecnej vnútornej správy na základe z priestupkového spisu\nzistených skutočností vydal dňa 29. februára 2012, pod číslom\nObU-BA-OVVS3-2012/03013, Pr-3570/1-2011-L.G./V19 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým\nbola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §\n49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. Skutkovú podstatu tohto priestupku naplnila tým, že\ndňa 3. septembra 2011 v čase okolo 09:00 hod. v U., na T. ulici pred vchodom domu č. 4, po\npredchádzajúcej slovnej výmene názorov úmyselne fyzicky napadla Z.. Z. Y., a to tým spôsobom, že\nho oboma rukami sotila do ľavej ruky, ktorou bol opretý o rám okna, následkom čoho mu spôsobila\nzranenie vyžadujúce si lekárske ošetrenie, čím mu podľa lekárskeho nálezu spôsobila diagnózu, a to\nLumboischialgický syndróm s radikulopatiou S1 vľavo, St.p. hemilanektómii L5/S1/2010 a arteriálnu\nhypertenziu s neurčenou dobou liečenia bez práceneschopnosti, teda úmyselne narušila občianske\nspolunažívanie drobným ublížením na zdraví, za čo bola žalobkyni uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b/\na § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. pokuta vo výške 30,- eur.\nNa základe podaného odporu zo strany žalobkyne sa rozkaz o uložení sankcie za priestupok zrušil a\nsprávny orgán pokračoval v konaní, pričom v jeho priebehu bol opätovne vypočutý poškodený Z.. Z. Y.\n(Výpoveď z 5. júna 2012, číslo ObU-BA-OVVS3-2012/03013, Pr-3570/1-2011), obvinená z priestupku\nH.. Z.. D. S., R.. (Zápisnica zo 6. júna 2012, Číslo: OVVS Pr. 88/2012) a svedkovia - Z.. J. T. (Výpoveď\nz 5. júna 2012, číslo ObU-BA-OVVS3-2012/03013, Pr-3570/1-2011), H. U. (Výpoveď z 25. mája 2012,\nčíslo ObU-NM-OVVS-2012/01628) a S. F. (Výpoveď zo 6. júna 2012, číslo OVVS/Pr. 88/2012).\nNásledne prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 8. októbra 2012,\nČíslo: ObU-BA-OVVS3-2012/03013, Pr-3570/1-2011-L.G./V19 uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania\npriestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.,\nskutkovú podstatu ktorého naplnila tým, že dňa 3. septembra 2011 v čase okolo 09:00 hod. v U., na T.\nulici pred vchodom domu č. 4, po predchádzajúcej slovnej výmene názorov úmyselne fyzicky napadla\nZ.. Z. Y., a to tým spôsobom, že ho oboma rukami sotila do ľavej ruky, ktorou bol opretý o rám okna,\nčím mu však nespôsobila žiadne zranenie, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie, teda úmyselne\nnarušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za čo bola žalobkyni uložená podľa § 11\nods. 1 písm. b/ a § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. pokuta\nvo výške 20,- eur a taktiež povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16,- eur podľa § 79 ods. 1\nzákona č. 372/1990 Zb..\nNa základe podaného odvolania žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 Správneho\nporiadku zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 8.\noktóbra 2012, Číslo: ObU-BA-OVVS3-2012/03013,\nPr-3570/1-2011-L.G./V19.\nLen pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že v priebehu priestupkového konania v rámci priestupku\nkategoricky zaradeného pod § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. z dôvodu nepreukázania\ndrobného ublíženia na zdraví došlo k čiastočnej zmene právnej vety, keď doposiaľ žalobkyňou konanie\nposúdené ako „drobné ublíženie na zdraví“ bolo prekvalifikované ako „iné hrubé správanie“ podľa\ntotožného písmena (§ 49 ods. 1 písm. d/ menovaného zákona).\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho najvyšší súd\ndospel k záveru, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a postupu\nžalovaného náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej\nhlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď na základe skutkových zistení\n\nvyplývajúcich z administratívneho spisu dospel opätovne k právnemu záveru o zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, s ktorým sa najvyšší súd nemohol stotožniť.\nNajvyšší súd podotýka, že krajský súd v predmetnej veci vydal rozsudok dňa 30. januára 2014, č.\nk. 1S/75/2013-82, ktorým žalobu žalobkyne čo do merita veci ako nedôvodnú zamietol. Na základe\npodaného odvolania najvyšší súd uznesením zo 17. decembra 2015, č. k. 7Sžo/32/2014-109, rozsudok\nkrajského súdu zrušil, keď dospel k záveru, že vo veci nebol presne v zmysle § 3 ods. 4, § 32 ods.\n1, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku zistený skutkový stav. Protiprávne konanie žalobkyne nad\nvšetku pochybnosť nebolo jednoznačne preukázané výpoveďami svedkov. Krajský súd v dostatočnom\nrozsahu nepreskúmal, či z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že správny orgán voči\nžalobkyni dostatočne preukázal naplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu zakotvenej v § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.\nKrajský súd po zrušení veci opätovne vec prejednal a opakovane pristúpil k zamietnutiu žaloby,\nkeď dospel k záveru, že žalobkyňa sa dopustila protiprávneho konania majúceho znaky priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu (§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.). Bolo jednoznačne\npreukázané, že obvinená v predmetný deň úmyselne kričala a následne fyzicky napadla Z.. Z. Y., a to\ntým spôsobom, že ho sotila. Uvedené mali zhodne potvrdiť Z.. Z. Y., Z.. J. T., H. U. a S. F.. K námietke\nžalobkyne, že výpovede svedkov mali značné rozdiely v podstatných náležitostiach súd uviedol, že je\npravdou, že vo výpovediach svedkov boli rozdiely, avšak len v tom, akým spôsobom obvinená Z.. Z. Y.\nfyzicky napadla. Tieto rozdiely mohli byť spôsobené vzdialenosťou svedkov od miesta incidentu, ako aj\nčasovým odstupom od času incidentu a samotného výsluchu. Je však nesporné, že uvedení svedkovia\njednoznačne potvrdili, že zo strany žalobkyne došlo ku kričaniu, k fyzickému kontaktu a agresívnemu\nsprávaniu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti podľa názoru súdu nebolo pochýb o tom, že skutok sa stal tak, ako\nho popísali svedkovia.\nNa úvod najvyšší súd uvádza, že skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi\nznakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka.\nSubjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna\nspôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku\n(vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť).\nSubjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na\nzodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne\númysel (čo je uvedený prípad).\nObjektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje.\nObjektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou\nmedzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto\nkonania.\nSankciou, t. j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§\n11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť\npriestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,\nna mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten\nistý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.\nSkutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu je zakotvená v ustanovení § 49 zákona\nč. 372/1990 Zb.. Najvyšší súd sa zaoberal skutkovou podstatou priestupku podľa ustanovenia § 49\nods. 1 písm. d/, pretože sa vzťahuje na predmetnú právnu vec. Podľa citovaného ustanovenia sa\npriestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví,\ndrobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým\nsprávaním. Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu do 99,- eur.\n\nSubjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou\ntohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví,\ndrobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým\nsprávaním. Pod „iným hrubým správaním“ treba rozumieť verbálne a drobné fyzické útoky bez\nujmy na zdraví poškodenej osoby. Objektom, t. j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske\nspolunažívanie, ktoré možno definovať ako súhrn pravidiel správania nad rámec právnych noriem,\nktorých dodržanie je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného,\nusporiadaného a riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácií [MACHAJOVÁ, J.\nZáklady priestupkového práva - Komentár. Šamorín: Heuréka, 1998, str. 126, 127]. Objektívnu stránku\ntvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi\nkonaním a následkom, t. j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania.\nNa objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky\nskutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne).\nV prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť\no priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola\npreukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech\nobvineného).\nV predmetnej právnej veci nebol podľa názoru najvyššieho súdu presne a nado všetku pochybnosť\nzistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty. V ustanovení §\n3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania. Jednou z nich je zásada\nzákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní\npovinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi.\nV neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl.\n7 Ústavou Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho\nkonania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 Správneho\nporiadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z\nobsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby\nboli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia).\nSprávny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo\nnajviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Rozhodnutiu o vine obvinenej z priestupku musí\npredchádzať zistenie skutkového stavu, z ktorého spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti\nje zrejmé, že obvinená z priestupku sa dopustila protispoločenského konania, ktorým naplnila skutkovú\npodstatu priestupku zákonodarcom ustanoveného v zákone č. 372/1990 Zb., konkrétne v prejednávanej\nveci - priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu najvyšší súd na rozdiel od\nnázoru krajského súdu dospel k záveru, že správne orgány sa touto zásadou obsiahnutou v § 3 ods. 5\nSprávneho poriadku dôsledne neriadili.\nNajvyšší súd predovšetkým poukazuje na skutkovú vetu uvedenú v prvostupňovom správnom\nrozhodnutí z 8. októbra 2012, podľa ktorej mala žalobkyňa poškodeného Z.. Z. Y. po predchádzajúcej\nslovnej výmene názorov úmyselne fyzicky napadnúť, a to spôsobom, že cit.: (...) ho oboma rukami sotila\ndo ľavej ruky, ktorou bol opretý o rám okna (...)“. Priebeh skutku, tak ako ho opísal prvostupňový správny\norgán (a žalovaný potvrdil), však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\nZ výpovede svedka H. U. z 29. septembra 2011 (Záznam o podaní vysvetlenia, č. ORP-P-558/I-SMZ-11)\nvyplýva, že pri rozkladaní žeriavu bol prítomný aj stavebný inžinier Z.. Z. Y., ku ktorému pribehla\nžalobkyňa „ a začala po ňom kričať, že nech dajú žeriav preč, že ju obmedzuje. Po tomto p. F. žeriav\npresunul a rozložil na inom mieste. Pán Y. sa následne oprel o stenu domu, ktorý sa nachádzal na\nuvedenej ulici a ktorý pravdepodobne patril tej žene čo na uvedeného p. Y. predtým kričala. Uvedená\nžena následne prišla k p. Y. a začala ho sácať a udierať do oblasti hrudníka.“\nSvedok H. U. vo výpovedi z 25. mája 2012 pred prvostupňovým správnym orgánom v priebehu\npriestupkového konania vypovedal, že „Videl som, ako sa p. Y. oprel o budovu, či sa oprel o stenu alebo\no parapet neviem, i keď som stál oproti nemu cez ulicu, ale po chvíli k nemu prišla neznáma pani a\n\nzačala ho pravou rukou udierať do ruky, či aj do hrudníka, si už nepamätám, pričom mu dala dva údery\nurčite, či ich bolo viac neviem, nepamätám si už.“ Na otázku „Akým spôsobom napadla a čím sácala\na udierala žena p. Y.“, svedok odpovedal, že „Päsťou, ale či ho i sácala, si nepamätám. Koľkokrát ho\nudrela, či sotila, neviem, nepočítal som to, ale bolo to minimálne 2x, či to bolo do hrudníka i do ruky si\nnepamätám a celé to trvalo asi 20 sekúnd“.\nZ výpovede svedkyne Z.. J. T. z 13. septembra 2011 (Záznam o podaní vysvetlenia, Č. p.: ORP-P-558/ISMZ-2011-FA) vyplýva, že Z. Z. Y. „stál vedľa jej domu a pani S. na neho začala kričať, aby sa okamžite\nprestal dotýkať jej domu. (...) Následne na to na neho znova začala kričať a opakovane udierať päsťami\npo celom tele.“\nSvedkyňa Z.. J. T. vo výpovedi z 5. júna 2012 pred prvostupňovým správnym orgánom v priebehu\npriestupkového konania vypovedala, že žalobkyňa „opakovane udierala muža v reflexnej veste rukami\ndo hrude. Neviem, či mala pri tom ruku zovretú v päsť, alebo ho udierala otvorenou dlaňou.“\nZ výpovede svedka S. F. z 12. septembra 2011 (Záznam o podaní vysvetlenia, Č. p.: ORP-P-558/ISMZ-2011) vyplýva, že žalobkyňa „pristúpila k p. Y. a udrela ho pravou rukou do oblasti tváre. Následne\nsa p. Y. oprel rukou o parapetnú dosku na okne p. S., nakoľko zostal prekvapený a otrasený. P. S. znova\nzaútočila na p. Y. a to tak, že ho udrela rukou do ľavej ruky a následne odsotila od parapetnej dosky,\nčo p. Y. ustál.“\nSvedok S. F. vo výpovedi zo 6. júna 2012 pred prvostupňovým správnym orgánom v priebehu\npriestupkového konania vypovedal, že „Od uvedenej doby už uplynul dlhší čas na skutočnosti, ktoré\nsa odohrali si už presne nepamätám, k tomu som sa vyjadroval na polícií, kde bola so mnou spísaná\nzápisnica. Uvádzam, že „stručne povedané, pani dala p. Y. po hube“. Skutočnosti, ktoré som uviedol na\npolícií sa zakladajú na pravde, tak to je a tohto sa plne pridržiavam aj na dnešnom pojednávaní.“\nZ výpovede poškodeného Z.. Z. Y. z 3. septembra 2011 (Záznam o podaní oznámenia, Č. p.: ORPP-558/I-SMZ-2011, DU- 2177/2011) vyplýva, že poškodený sa radil „ (...) so žeriavnikom (S. F.; pozn.\nsúdu) na chodníku pri dome na T. ulici č. X v U., pričom som bol o rám okna na dome opretý. V tom ku\nmne prišla p. D. S., ktorú už z predchádzajúcich stretnutí dobre poznám, ktorá začala na mňa kričať,\npričom nakoľko ju poznám, že to je konfliktná žena, tak som na ňu nereagoval a neodpovedal som jej a\nrozprával som sa ďalej so žeriavnikom. Následne sa ku mne p. S. rozbehla a sotila ma oboma rukami\ndo mojej ľavej ruky, ktorou som sa opieral o rám okna (...)“.\nPoškodený Z.. Z. Y. vo výpovedi z 5. júna 2012 pred prvostupňovým správnym orgánom v priebehu\npriestupkového konania zotrval na pôvodnej výpovedi s tým, že výslovne odmietol, že by ho žalobkyňa\nudrela rukou do oblasti tváre, alebo ho udierala päsťami po celom tele. Uvádzal iba odrazenie ruky.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že všetci svedkovia boli zhodní len v jednom, a to, že žalobkyňa na Z.. Z. Y.\nkričala. Ďalšie konanie žalobkyne voči Z.. Z. Y. svedkovia zhodne neuvádzali, pričom niektoré výpovede,\nrespektíve skutočnosti vo výpovediach nimi uvedené sám Z.. Z. Y. poprel (pozri Výpoveď Ing. Z. Y. z\n5. júna 2012 pred prvostupňovým správnym orgánom). Svedkovia uvádzali napríklad, že žalobkyňa Z..\nZ. Y. začala sácať a udierať (čo evokuje, že malo ísť o opakujúci sa jav) do oblasti hrudníka (H. U.),\nčo bolo Z.. Z. Y. popreté. Najvyšší súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na to, že svedok H. U. v prvej\nvýpovedi, ktorá by mala aj vzhľadom na krátky časový odstup od incidentu obsahovať čo najpodrobnejšie\ninformácie o skutku uviedol, že žalobkyňa začala Z.. Z. Y. sácať a udierať do oblasti hrudníka, pričom\nv ďalšej výpovedi s odstupom asi deviatich mesiacov od pôvodnej výpovede si však uvedený svedok\nnepamätal údery do hrudníka, avšak uviedol celkom novú a podrobnú skutočnosť, že ho mala žalobkyňa\nkonkrétne pravou rukou (jednou rukou) udierať do ruky, pričom mu dala dva údery určite. Taktiež Z.. Z. Y.\nvo svojej výpovedi poprel tvrdenia svedkyne Z.. J. T., podľa ktorých mala žalobkyňa Z.. Z. Y. opakovane\nudierať päsťami po celom tele. Najvyšší súd tiež poukazuje na výpoveď svedka S. F. ako kľúčového\nsvedka, keďže v čase incidentu sa tento rozprával s Z.. Z. Y. (pozri výpoveď Z.. Z. Y. z 3. septembra\n2011, Záznam o podaní oznámenia, Č. p.: ORP-P-558/I-SMZ-2011), a teda celý priebeh potenciálneho\nincidentu vnímal. Podľa tohto svedka žalobkyňa Z.. Z. Y. pravou rukou udrela do oblasti tváre a následne\nho udrela (jednou) rukou do ľavej ruky a odsotila od parapetnej dosky. Z.. Z. Y. však podľa jeho výpovede\nz 5. júna 2012 pred prvostupňovým správnym orgánom poprel akýkoľvek úder do tváre. Uvádzal, že ho\nžalobkyňa iba oboma rukami sotila do ľavej ruky.\n\nNajvyšší súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný\nako správny orgán odvolací v predmetnej veci nepostupovali v intenciách už vyššie citovaných právnych\nnoriem Správneho poriadku. V predmetnej veci nebol presne v zmysle § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, §\n46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku zistený skutkový stav. Protiprávne konanie žalobkyne nad všetku\npochybnosť teda nebolo jednoznačne preukázané výpoveďami svedkov. Najvyšší súd nemohol súhlasiť\nz tvrdením žalovaného, že v preskúmavanom prípade bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom\nrozsahu a spáchanie skutku bolo dostatočne preukázané. Pokiaľ krajský súd žalobu žalobkyne zamietol\nako nedôvodnú a so záverom, že sa táto dopustila protiprávneho konania majúceho znaky priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu (§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.) rozhodol v rozpore\nso zákonom.\nTiež sa najvyššiemu súdu javí ako zmätočné tvrdenie krajského súdu, ktorým uznal, že vo výpovediach\nsvedkov boli rozdiely, avšak len v tom, akým spôsobom obvinená Z.. Z. Y. fyzicky napadla. Tieto rozdiely\nmohli byť spôsobené vzdialenosťou svedkov od miesta incidentu, ako aj časovým odstupom od času\nincidentu a samotného výsluhu. Je však nesporné, že uvedení svedkovia jednoznačne potvrdili, že\nzo strany žalobkyne došlo ku kričaniu, k fyzickému kontaktu a agresívnemu správaniu. Vzhľadom na\nuvedené skutočnosti podľa názoru súdu nebolo pochýb o tom, že skutok sa stal tak, ako ho popísali\nsvedkovia. Pokiaľ výpovede svedkov mali značné rozdiely v podstatných náležitostiach, čo aj bolo\npreukázané, tak krajský súd nemohol konštatovať, že skutok sa stal tak, ako ho popísali svedkovia.\nNavyše opis skutkovej vety zodpovedá iba tvrdeniu poškodeného, ale žiaden zo svedkov v zmysle ich\nsvedeckých výpovedí takto opísaný skutkový priebeh nepotvrdil.\nNeuniklo tiež pozornosti najvyššieho súdu, že krajský súd nesprávne uznesením z 27. júna 2016, č. k.\n1S/75/2013-152, vyrubil žalobkyni podľa Položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov súdny\npoplatok vo výške 70,- eur za podané odvolanie voči rozsudku z 12. mája 2016, 1S/75/2013-128. Z\nobsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa už raz súdny poplatok zaplatila, a to za podané odvolanie\nvoči predchádzajúcemu rozsudku z 30. januára 2014, č. k. 1S/75/2013-82. V takom prípade platí, že\npoplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu krajského súdu, neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok\nzaplatil. Z tohto dôvodu, bude potrebné, aby krajský súd postupom podľa § 11 ods. 1 veta prvá v spojení\ns § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov pristúpil k jeho vráteniu, a to v plnej výške.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle\n§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP a v spojení s § 492 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 písm. b/, c/ OSP).\nŽalobkyňa tiež navrhovala, aby najvyšší súd vrátil žalobkyni uhradenú pokutu vo výške 20,- eur a trovy\nkonania vo výške 16,- eur. Najvyššiemu súdu neprislúcha o tomto návrhu rozhodovať, o to zvlášť, pokiaľ\npristúpil k zmene rozsudku krajského súdu tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP, s § 250k ods. 1 OSP a s § 492 ods. 2 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo na ich náhradu.\nŽalobkyni patrí náhrada za zaplatený súdny poplatok za žalobu a za odvolanie v sume 2 x 35,- eur.\nŽalobkyňa bola zastúpená advokátkou, ktorej patrí odmena za právne zastupovanie, a to za úkony, ktoré\nv konaní účelne vynaložila. Pri určení výšky týchto trov najvyšší súd vychádzal z § 11 ods. 4 vety druhej, §\n14 a § 16 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v rozhodnom znení (ďalej len „Vyhláška“):\nOdmena advokáta za jeden úkon právnej služby v roku 2013\n- prevzatie a príprava zastúpenia - 60,07 eur (§ 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky)\n- písomné podanie na súd - žaloba - 60,07 eur (§ 14 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky)\n- režijný paušál v roku 2013 - 2 x 7,81 eur (§ 16 ods. 3 Vyhlášky)\n\nSpolu 135,76 eur\n\nOdmena advokáta za jeden úkon právnej služby v roku 2014\n- účasť na verejnom zasadaní - 1 zo 61,84 eur - 30,92 eur (§ 14 ods. 3 písm. d/ Vyhlášky)\n- zastupovanie na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie - 1 zo 61,84 - 15,46 eur (§ 14\nods. 5 písm. b/ Vyhlášky)\n- písomné podanie na súd - odvolanie - 61,84 eur (§ 14 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky)\n- režijný paušál v roku 2014 - 3 x 8,04 (§ 16 ods. 3 Vyhlášky)\nSpolu 132,34 eur\nNajvyšší súd z n í ž i l vyčíslené trovy právneho zastúpenia, a to z nasledujúcich dôvodov:\n1/ Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v dávkových veciach sociálneho\npoistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch vo\nvýške jednej trinástiny výpočtového základu (§ 11 ods. 4 veta druhá Vyhlášky) a nie vo výške jednej\nšestiny výpočtového základu ako si vyčíslila právna zástupkyňa žalobkyne. Z toho dôvodu je základná\nsadzba tarifnej odmeny v roku 2013 - 60,07 eur a v roku 2014 - 61,84 eur a nie 130,16 eur v roku 2013\na 134,- eur v roku 2014.\n2/ Najvyšší súd nepriznal odmenu za úkony právnej služby - ďalšia porada s klientom, nakoľko z\nobsahu súdneho spisu nevyplýva, že by porada / porady s klientom boli uskutočnené (absencia zápisu\nz rokovania). Nie je ani zrejmé v ktoré dni sa mali predmetné porady s klientom uskutočniť.\n3/ Najvyšší súd nepriznal odmenu za úkony právnej služby za bližšie nešpecifikované písomné podania\nna súd. Podľa obsahu súdneho spisu malo ísť zrejme o písomné odpovede žalobkyne na výzvy\nsúdu, aby sa táto vyjadrila, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia ústneho pojednávania. V\ntejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že tieto písomne realizované vyjadrenia, nemožno považovať za\nkvalifikovanú odbornú právnu pomoc v prospech klienta, za ktorú by právnemu zástupcovi náležala\nodmena porovnateľná s odmenou za právne služby uvedené v § 14 Vyhlášky. Právnej zástupkyni\nžalobkyne nič nebránilo, aby svoje vyjadrenie k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania uviedla\nuž v samotnej žalobe (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. júla 2017, sp.\nzn. 7Sži/3/2016).\nRovnako najvyšší súd žalobkyni nepriznal trovy právneho zastúpenia súvisiace s podaním odvolania\nvoči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu z 8. októbra 2012, Číslo: ObU-BA-OVVS3-2012/03013,\nPr-3570/1-2011-L.G./V19 vo výške 78,84 eur, nakoľko tieto boli vynaložené v konaní pred správnym\norgánom, teda v správnom konaní a nie v konaní súdnom.\nCelkovo potom najvyšší súd vyčíslil úspešnej žalobkyni trovy konania vo výške\n70,- eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a odvolanie (2 x 35,- eur)\na trovy právneho zastúpenia vo výške 268,10 eur.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/75/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}