{"guid": "cf863313-627a-4926-8a83-a9995530642b:642d0ddf-3f3d-4174-a461-285f0d568a72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013200504.1", "spisova_znacka": "3Sžf/5/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/5/2017 z 31. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2018, sp. zn. 3Sžf/5/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1013200504.1", "identifikacne_cislo": "1013200504", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4.odsek-6", "nazov": "§ 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/642d0ddf-3f3d-4174-a461-285f0d568a72", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200504.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200504.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200504.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/5/2017\n1013200504\n31. 01. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:1013200504.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumana a zo\nsudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: TULLOW, s.r.o., IČO:\n47 241 144, Bancíkovej 1/A, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Marônek & Partners, s.r.o.,\nBancíkovej 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9101302/5/168230/13/Mol zo dňa 15.\njanuára 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/68/2013-53\nzo dňa 15. mája 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/68/2013-53 zo dňa\n15. mája 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. 9101302/5/168230/13/Mol zo dňa 15.01.2013 o nevydaní osvedčenia podľa § 4 ods.\n6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého\nadministratívneho rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“).\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku citoval ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého\nadministratívneho rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 4, 5, 6, zákona č.\n222/2004 Z.z., poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, Smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra\n2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky (rozsudok č.j. 7Asf 98/2008-112 z 20.05.2009, rozsudok č.j. 2Afs 68/2008-58) a dospel k\nzáveru, že nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu týkajúcou sa jeho nadobudnutia postavenia\nplatiteľa DPH ex lege (ktorým sa mal stať v dôsledku svojho právneho nástupníctva od 07.09.2012) a\nani s námietkou, že oznámenie žalovaného zo dňa 15.01.2013 nie je možné považovať za rozhodnutie\nv zmysle ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p. a z toho dôvodu nespĺňajúce podmienky súdneho prieskumu\npodľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že otázkou možnosti súdneho prieskumu „oznámenia“\nsa zaberal ako s prejudiciálnou otázkou. V preskúmavanej veci bolo potrebné posúdiť, či je možné\npovažovať oznámenie žalovaného zo dňa 15.01.2013 za rozhodnutie a či je možné ho súdne\n\npreskúmavať. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal krajský súd zo skutočnosti, že pojem „rozhodnutie“\nje označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy.\nNie je rozhodujúce, ako správny orgán svoj akt označil, alebo či vec vybavil neformálnym prípisom (či\nformálne nedokonalým rozhodnutím) v domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej\nprocesnej forme.\nII.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal, že rozsudok\nkrajského súdu vychádza z premisy, že žalobca podal správcovi žiadosť o registráciu pre DPH. Toto\nzistenie však nemá oporu v dokazovaní a je chybné. Žalobca nepodával žiadosť o registráciu pre DPH,\nale v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. oznámil daňovému úradu skutočnosť, že sa dňom\nvzniku (t.j. zápisom do obchodného registra) stal platiteľom DPH zo zákona, keďže vznikol rozdelením\nzanikajúcej spoločnosti ZARIVAR s.r.o., ktorá bola platiteľom DPH. Zistenie skutkového stavu krajským\nsúdom je podľa žalobcu nesprávne. Poukazoval na skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č.\n222/2004 Z.z. platného v rozhodujúcom čase, t.j. ku dňu 15.01.2013 neumožňovalo vydanie takéhoto\nrozhodnutia.\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nemal povinnosť zo zákona registrovať žalobcu\nako platiteľa DPH a nepridelil mu identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty na základe skutočností\nzistených pri preverovaní, a to splnenia atribútov zdaniteľnej osoby podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z.\nPrávny predchodca žalobcu spoločnosť ZARIVAR s.r.o. reálne nevykazoval odo dňa svojho vzniku t.j.\nod 16.06.2012 atribúty zdaniteľnej osoby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Spoločnosť ZARIVAR\ns.r.o síce bola platiteľom dane z pridanej hodnoty od 15.06.2012, ale ku dňu výmazu z obchodného\nregistra nebola zdaniteľnou osobou s ekonomickou činnosťou na pokračujúcej báze tak, ako to definuje\n§ 3 zákona č. 222/2004 Z.z., t.j. reálne nevykonávala ekonomickú činnosť. Žalovaný ďalej namietal, že\n„Oznámenie“ nemá právnu povahu administratívneho rozhodnutia.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a uznesením sp.\nzn. 3Sžf/70/2014 zo dňa 04.08.2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/68/2013-53\nzo dňa 15.05.2014 a konanie zastavil.\nÚstavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. III. ÚS 91/2016-74 zo dňa 17.05.2016 rozhodol, že\nzákladné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 36 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené uznesením Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3Sžf/70/2014 zo dňa 04.08.2015. Predmetné uznesenie Najvyššieho súdu SR zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nV obdobných veciach došlo v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR k rozdielnym právnym\nnázorom, čo mohlo vytvoriť stav právnej neistoty. Na základe prehodnotenia právnych názorov, ako\naj vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR odvolací súd v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7\nO.s.p. odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/35/2014 zo dňa 18.06.2015 a sp. zn.\n3Sžf/118/2014 zo dňa 02.12.2015, ktorý prešiel aj následným testom ústavnosti (uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. II. ÚS 562/2016 zo dňa 20.07.2016).\n\n„Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia - oznámenia žalovaného č.\n9101302/5/3426622/12/Kes zo dňa 19.11.2012, ktorým oznámil žalobcovi nevydanie osvedčenia podľa\n§ 4 ods. 6 zák. o DPH, keďže sa nestal platiteľom DPH zo zákona, nakoľko jeho právny predchodca\nnebol ku dňu výmazu z obchodného registra zdaniteľnou osobou, tak ako to definuje § 3 zák. o DPH.\nNakoľko v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, zaoberajúc\nsa len námietkami vznesenými v podanom odvolaní a po ich vyhodnotení vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v\nzmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotožňuje v celom\nrozsahu. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za\nsprávne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom\nodôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 3 ods. 1 zák. o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek\nekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.\nPodľa § 3 ods. 2 zák. o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len ,,podnikanie“) sa rozumie každá\nčinnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb\nvrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie\npodľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj\nvyužívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je\nmajetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania\npríjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.\nPodľa § 4 ods. 6 zák. o DPH (účinného v rozhodnom čase), platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo\nfyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú\norganizačnú zložku podľa všeobecného predpisu, a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti.\nPlatiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie,\na to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá\nstavbu, jej časť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý\nnastane skôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo\nstavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1. Títo platitelia sú povinní oznámiť\ndaňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto\nskutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre\ndaň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia\noznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom.\nPokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nemohol zisťovať žiadne okolnosti toho, či je alebo nie je\nzdaniteľnou osobou, odvolací súd poukazuje, že len takáto osoba môže byť registrovaná pre DPH.\nTakýto záver nielenže vyplýva priamo z gramatického obsahu a slovného spojenia použitého v\ndotknutom ustanovení, ale je aj v súlade s jeho systematickým výkladom. Registrácia pre DPH, či\nuž na základe dosiahnutého obratu alebo dobrovoľnej registrácie sa vzťahuje na zdaniteľné osoby, a\nniet rozumného dôvodu predpokladať, že v prípade postupu o aký šlo vo veci samej, teda registrácie\nprávnych nástupcov platiteľov DPH, by zákonodarca ako dôsledok právnej úpravy zamýšľal, aby boli\nregistrované na DPH aj osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami. Nie každý právny nástupca bez\nlikvidácie zaniknutého platiteľa DPH sa stáva automaticky platiteľom DPH, ale môže sa ním stať len\nprávny nástupca, ktorý bol aj zdaniteľnou osobou podľa zák. o DPH.\nŽalobca poukázal na rozsudok SDEÚ C-527/11 Ablessio SIA, v ktorom súdny dvor dospel k záveru,\nže čl. 213, 214 a 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z\npridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby daňový úrad členského štátu\nodmietol prideliť identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti len preto, že táto spoločnosť\npodľa uvedeného úradu nedisponuje hmotnými, technickými a finančnými prostriedkami na výkon\n\nprihlasovanej ekonomickej činnosti a že vlastníkovi podielov na základnom imaní tejto spoločnosti už\nbolo viackrát pridelené takéto číslo pre spoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali ekonomickú\nčinnosť, a ktorých podiely na základnom imaní boli prevedené krátko po pridelení uvedeného čísla,\nbez toho, aby dotknutý daňový úrad na základe objektívnych skutočností preukázal, že existujú vážne\nnepriame dôkazy umožňujúce dospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej\nhodnoty bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či uvedený\ndaňový úrad poskytol vo veci samej vážne nepriame dôkazy o existencii nebezpečenstva podvodu.\nSúdny dvor sa v tejto veci zaoberal prípadom, v ktorom Ablessio, lotyšská spoločnosť s ručením\nobmedzeným, požiadala lotyšský daňový úrad, aby ju zapísal do registra ako platiteľa DPH, teda\nnejednalo sa o registráciu právneho nástupníka.\nJe potrebné uviesť, že Súdny dvor v citovanom rozsudku zároveň pripomenul (bod 29, 30), že členské\nštáty musia zabezpečiť správnosť zápisov do registra zdaniteľných osôb na účely zabezpečenia\nriadneho fungovania režimu DPH. Príslušnému vnútroštátnemu orgánu teda prináleží overiť, či\nprihlasovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, predtým, než mu pridelí identifikačné číslo pre DPH (pozri\nrozsudok Mecsek-Gabona, už citovaný, bod 63). Členské štáty teda môžu legitímne v súlade s čl. 273\nprvým odsekom smernice 2006/112 prijať príslušné opatrenia, aby zabránili zneužívaniu identifikačných\nčísel, osobitne podnikmi, ktorých činnosť, a teda aj postavenie zdaniteľnej osoby je fiktívne. Tieto\nopatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie riadneho výberu dane a\npredchádzanie podvodom a nesmú viesť k opakovanému spochybneniu práva na odpočet DPH, a tým\nneutrality tejto dane (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Collée, C-146/05, Zb. s. I-7861,\nbod 26; Nidera Handelscompagnie, už citovaný, bod 49; Dankowski, už citovaný, bod 37, a VSTR, už\ncitovaný, bod 44).\nPrávny predchodca žalobcu spoločnosť MAPUTO s.r.o. počas svojej existencie nevykonával žiadnu\nekonomickú činnosť, a preto ani nemohol žalobca vlastné postavenie ako zdaniteľná osoba odvodzovať\nod svojho právneho predchodcu. Činnosť právneho predchodcu žalobcu podľa zistených skutočností\nbola len fiktívna (resp. žiadna), sám žalobca naviac netvrdil, že je zdaniteľnou osobou, ktorá\nby vykonávala nejakú ekonomickú činnosť, ale odvodzoval toto postavenie od svojho právneho\npredchodcu, pričom sa bránil tým, že správca dane tieto okolnosti ani nemohol zisťovať, a preto\nNajvyšší súd považoval postup správcu dane ako príslušného vnútroštátneho orgánu smerujúci k\nzabráneniu zneužívania identifikačných čísel pre DPH, keď neregistroval žalobcu pre DPH na základe\njeho oznámenia za súladný so zák. o DPH a judikatúrou SDEÚ.\nRovnako za nedôvodnú považoval najvyšší súd argumentáciu skoršie účinným znením § 4 ods. 6 zák.\no DPH, keď namiesto slovného spojenia „zdaniteľná osoba“ bol použitý pojem „obchodné spoločnosti\na družstvá“, z ktorej žalobca vyvodil, že pre vydanie osvedčenia o registrácii pre DPH nemusel byť\nzdaniteľnou osobou.\nUstanovenie § 4 definuje, ktoré zdaniteľné osoby sa musia alebo môžu stať platiteľmi dane, a čo sa na\núčely tohto zákona považuje za obrat (v zásade príjmy za dodané tovary a služby okrem tých, ktoré\nsú oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane, a okrem príležitostného predaja hmotného\nmajetku mimo zásob a nehmotného majetku). Pôjde o tuzemské osoby, príp. aj o zahraničné osoby,\nktoré majú prevádzkareň na území SR, vykonávajúce ekonomické aktivity v tuzemsku vo svojom sídle,\nprevádzkarni, alebo ak takéto miesto neexistuje, vykonávajúce ekonomické aktivity v mieste bydliska.\nV ust. §§ 4 až 6 je upravená registrácia osôb, ktoré sa stanú platiteľmi dane. To znamená, že tieto\nosoby budú povinné uplatňovať daň pri dodávkach tovarov a služieb, a zároveň budú mať právo na\nodpočítanie dane z týchto prijatých plnení. Osoby, ktoré budú povinné požiadať o registráciu podľa § 7,\nsa nestanú platiteľmi dane, t.j. nebudú mať právo na odpočítanie dane, ale budú mať povinnosť zdaniť\nnadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Týmito osobami budú osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane,\nako aj právnické osoby, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, t.j. ide o všetky rozpočtové, príspevkové\norganizácie a iné právnické osoby, ktoré nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Pôjde o také prípady,\nak tieto osoby nadobudnú tovar z iného členského štátu a hodnota tohto tovaru dosiahne 420 000 Sk\n(10 000 €) za kalendárny rok. Potom budú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň. Na základe\ntoho budú povinné platiť daň podľa tohto zákona a podávať daňové priznania. Týmto osobám bude\npridelené identifikačné číslo pre daň, ktoré budú používať pri objednávaní tovarov z iných členských\n\nštátov (Ministerstvo financií SR k čl. I. Dôvodová správa k zákonu č. 222/2004 Z.z., o dani z pridanej\nhodnoty [Systém ASPI] NRSR - Národná rada SR ASPI_ID LIT36385SK. Dostupné v Systému ASPI.\nISSN: 1339-133X).\nPokiaľ zmena § 4 ods. 6 zák. o DPH, podľa žalobcom citovanej dôvodovej správy, mala za účel pri\nregistrácii právnych nástupcov zaniknutých platiteľov pokrývať všeobecnú skupinu neurčitých subjektov,\nktoré možno subsumovať pod pojem „zdaniteľná osoba“, potom táto zákonite zahŕňa aj konkrétnejšie\npojmy ako obchodná spoločnosť a družstvo. Opačný výklad je v rozpore tak so systematikou uvedeného\nustanovenia (§ 4), ako aj s úmyslom zákonodarcu zrejmým z vyššie citovanej dôvodovej správy.\nAk by právny nástupca platiteľa nemusel byť zdaniteľnou osobou, šlo by o výnimku z pravidla\nobsiahnutého v § 4, že za platiteľa DPH sa registrujú tuzemské zdaniteľné osoby (fyzické a právnické\nosoby), a táto skutočnosť by bola vyjadrená rovnako ako napr. v § 7 zák. o DPH, teda napríklad použitím\nslovného spojenia právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou alebo obdobným slovným spojením.\nVo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaný mal vo veci vydať rozhodnutie, pričom poukázal na\nrozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, najvyšší súd túto nepovažoval za dôvodnú.\nPrvotne odvolací súd dáva do pozornosti, že rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici boli\nvydané v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, nie v konaní o správnej žalobe. V dôvodoch\nkrajský súd poukázal na tú skutočnosť, že právo na súdnu ochranu možno zabezpečiť len na základe\nvydania rozhodnutia, keďže len toto rozhodnutie možno preskúmať, nakoľko oznámenia správcu dane\npreskúmať nemožno a viaceré podané žaloby, v ktorých žalobcovia žiadali preskúmať zákonnosť\noznámení správcov dane boli krajským súdom zamietnuté ako neprípustné. Nevydanie rozhodnutia\nby tak bolo porušením čl. 46 Ústavy SR. Zároveň sa krajský súd nad rámec vlastného predmetu\nkonania vyjadril k správnosti postupu správcu dane, ktorý považoval za správny, keďže automatická\nregistrácia bez akéhokoľvek preskúmania skutkového stavu nie je žiaduca a nebola by v súlade s cieľom\nsledovaným smernicou 2006/112/ES.\nJe nepochybné, že z právneho poriadku nevyplýva daňovému úradu v prípade odmietnutia vydania\nosvedčenia o registrácii pre DPH povinnosť vydať rozhodnutie so všetkými formálnymi náležitosťami,\nnaviac v prejednávanom prípade nemožno hovoriť o možnom porušení čl. 46 Ústavy SR, keďže súd\nprvého stupňa meritórne preskúmal označené oznámenie správcu dane bez ohľadu na formu z hľadiska\njeho zákonnosti považujúc ho za rozhodnutie materiálnej povahy, s ktorým posúdením sa najvyšší súd\nstotožnil.\nPre zdôraznenie správnosti tohto záveru je nutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I.\nÚS 226/2014-22 zo dňa 21.05.2014, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 494/2014-35\nzo dňa 10.09.2014, kde bol ako ústavne akceptovateľný posúdený záver Krajského súdu v Bratislave\na Krajského súdu v Prešove o neexistencii povinnosti daňového úradu v prípade odmietnutia vydania\nosvedčenia o registrácii pre DPH vydať formálne rozhodnutie, ktorý bol vyslovený v konaní proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil s rozsudkom\nkrajského súdu a nepovažujúc námietky žalobcu vznesené v odvolaní za dôvodné, napadnutý rozsudok\npostupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach naň\npoukazuje.“\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca úspešný\nnebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/68/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}