{"guid": "5adcccb7-d27f-437a-b6f8-27f996ce6217:3d5ce197-9dc7-451c-9e06-faee6918fbfc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013200467.1", "spisova_znacka": "2Sži/3/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/3/2016 z 28. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 2Sži/3/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1013200467.1", "identifikacne_cislo": "1013200467", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d5ce197-9dc7-451c-9e06-faee6918fbfc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200467.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200467.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200467.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sži/3/2016\n1013200467\n28. 03. 2018\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2018:1013200467.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H.., bytom R., J., zastúpený: IUGIS LEGAL,\ns.r.o., so sídlom Godrova 12, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu č. 397/2012-34-I zo dňa 23. januára 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 5S/63/2013-34 zo dňa 10. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“)\nzamietol návrh žalobcu podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP na prerušenie konania vedeného na krajskom\nsúde pod sp. zn. 5S/63/2013.\nV odôvodnení poukázal na podanú žalobu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 397/2012-34-I zo dňa 23.01.2013 a tiež na návrh žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods.\n1 písm. b/ OSP, nakoľko ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“) je v rozpore s čl. 13 ods. 4 a čl. 26\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Krajský súd dôvodil, že preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a\npostupov správnych orgánov má samostatnú povahu, preto aj správne súdnictvo má samostatnú\npovahu. (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP). Konanie o preskúmanie zákonností rozhodnutí a postupov\npodľa piatej časti OSP je špecifickým konaním a nie je pokračovaním administratívneho konania. Z\ntýchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne\nod všeobecného súdnictva. Použitie iných ustanovení OSP prichádza do úvahy len analogicky na\nzáklade ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta OSP. Primeranosť znamená obdobné použitie, t. j.\nanalogickú aplikáciu všeobecných ustanovení OSP, ustanovení o konaní v prvom stupni a ustanovení\no opravných prostriedkoch. Primeranosť použitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom\nsprávneho súdnictva (§ 244 OSP) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať.\nUstanovenie § 109 OSP upravuje jednak prekážky konania zapríčiňujúce obligatórny postup konajúceho\nsúdu v podobe prerušenia konania (§ 109 ods. 1 OSP) a jednak prekážky, vyskytnutie ktorých dáva súdu\nmožnosť konanie prerušiť (§ 109 ods. 2 OSP). Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas\nkonania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu.\nV istých prípadoch tak súd musí konanie prerušiť, v iných prípadoch buď konanie preruší, alebo urobí\niné vhodné opatrenia na bezprieťahové odstránenie vady konania.\nKrajský súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 53/2010 a\nv ňom vyjadrený názor k povinnosti všeobecného súdu prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm.\n\nb/ OSP. Ústavný súd uviedol, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na\nspravodlivé súdne rozhodnutie v danom prípade môže dôjsť len v prípade, ak všeobecným súdom\nzvolený procesný postup (neakceptovanie návrhu sťažovateľa podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP)\ndosiahne takú intenzitu, ktorá ovplyvní rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd je povinný vždy\ndbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne\nkonformný výklad, ale niekedy aj ultimatívna možnosť podať návrh na preskúmanie súladnosti právnej\nnormy Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ak účastník konania odôvodneným spôsobom podnieti,\naby všeobecný súd podal návrh ústavnému súdu na preskúmanie súladu aplikovanej normy s Ústavou\nSlovenskej republiky, má všeobecný súd v zásade tieto možnosti. Buď vykoná ústavne konformný\nvýklad právnej normy, alebo vysvetlí, prečo považuje bez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú,\nalebo sa stotožní s návrhom účastníka a podá vec ústavnému súdu. Z ústavy ako priamo záväzného a\naplikovateľného práva vyplýva subjektívne právo účastníka na rozhodnutie, ktoré je v súlade s ústavou,\nresp. na rozhodnutie vychádzajúce z ústavne súladnej normy, na súdnu ochranu jeho základných práv\na slobôd, nie však automatické subjektívne právo na podanie návrhu na ústavnom súde.\nKrajský súd na základe vyššie uvedeného rozhodol, že konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP\nneprerušil, nakoľko prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho\nvec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou\nzmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Krajský súd sa s podnetom žalobcu vysporiadal tak, že\nako všeobecný súd vykoná ústavne konformný výklad právnej normy, prípadne vysvetlí, prečo považuje\nbez ďalšieho právnu normu za ústavne súladnú.\nII.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší\nsúd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že krajský\nsúd uznesenie vôbec neodôvodnil, resp. odôvodnil ho formalistickým spôsobom, ktorým poprel podstatu\na význam návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP. Zastával názor, že krajský\nsúd vôbec nereagoval na argumenty žalobcu o možnej neústavnosti ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 211/2000 Z. z. Tiež dôvodil, že všeobecné súdy sú pri výklade právnych predpisov povinné vždy\naplikovať ústavne konformný výklad, a to bez ohľadu na to, či účastník predloží všeobecnému súdu\nnávrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP. Podľa žalobcu práve v uznesení, ktorým\nsúd rozhoduje o návrhu účastníka konania na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP\n(osobitne, ak súd zamietne takýto návrh), by malo byť jasne vysvetlené, prečo súd považuje predmetnú\nprávnu úpravu za ústavne (ne)súladnú a prečo nie je dôvod na prerušenie konania. V rozhodnutí vo veci\nsamej má súd, ak nepredloží návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska o súlade právnych predpisov,\naplikovať ústavne konformný výklad predmetnej právnej úpravy. Žalobca opakovane zdôraznil, že\nkrajský súd nepostupoval v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho\nsúdu pre ľudské práva.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\nIII.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods.\n1 v spojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a\ndospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je prípustné.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nZákladným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý\numožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy\nukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už\nnebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o\nkoho práva v konaní ide.\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v\ntomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska.\nPodľa § 201 ods. 1 OSP účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to\nzákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom\na vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.\nPodľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nIV.\nV danom prípade podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 397/2012-34-I zo dňa 23.01.2013, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a\npotvrdené rozhodnutie vydané v prvom stupni č. 397/2012-34-I zo dňa 28.12.2012, ktorým bola žiadosť\nžalobcu o informácie odmietnutá podľa § 11 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000\nZ. z. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 03.02.2015 žalobca navrhol prerušiť konanie vedené\nkrajským súdom pod sp. zn. 5S/63/2013 vo veci preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí\nsprávneho orgánu. Návrh žalobca odôvodnil názorom, že ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000\nZ. z. je v rozpore s čl. 13 ods. 4 a čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. O tomto návrhu žalobcu\nrozhodol krajský súd napadnutým uznesením, ktorým návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1\npísm. b/ OSP zamietol. Do poučenia tohto rozhodnutia krajský súd uviedol údaj o prípustnosti odvolania.\nOdvolanie v správnom súdnictve (ale aj v iných druhoch právom regulovaných aplikačných procesov)\npredstavuje opravný prostriedok. Jeho účelom je teda dosiahnuť nápravu autoritatívnych rozhodnutí\nporušujúcich práva účastníkov konania. Z toho vyplýva, že účastník konania má právo podať opravný\nprostriedok, ak ním napadnuté rozhodnutie v závislosti od procesného postavenia účastníka konania\nmení jeho právne pomery alebo ich naopak ponecháva nezmenené spôsobom, s ktorým účastník\nnesúhlasí. To všetko za predpokladu, že zákon prípustnosť opravného prostriedku nevylučuje. V\nprávnej úprave ustanovenej v § 246c ods. 1 veta druhá OSP zákonodarca prejavil vôľu tak, že\nopravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti, a to vzhľadom na charakter a\núčel správneho súdnictva ustanoveného v piatej časti OSP, účelom ktorého je zabezpečiť efektívny\na urýchlený prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v administratívnom\nkonaní. Odkaz na predošlé tri časti OSP v uvedenom ustanovení v jeho prvej vete je limitovaný\nprimeranosťou ich použitia. Primeranosťou rozumieme najmä to, že ide o použitie procesných pravidiel\ninak platných v sporových a v nesporových konaniach (v súkromnoprávnom súdnictve), a preto je\nnamieste ich vykladať a aplikovať so zreteľom na účel, ktorý sleduje správne súdnictvo a ktorý je\n\nvymedzený v § 244, a na cieľ, ktorý treba dosiahnuť pri riešení konkrétnej procesnej otázky. Primeranosť\npoužívania je limitom aj pre odvolacie konanie. Dôvody takých opravných prostriedkov sú špecifické a\nrovnako vyjadrujú, najmä v otázkach prípustnosti, cieľ správneho súdnictva.\nZ uvedeného vyplýva, že aj keď sa inštitút prerušenia konania v správnom súdnictve spravuje\nustanoveniami tretej časti OSP (§ 107 a nasl.), prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu správneho\nsúdu o návrhu účastníka konania na prerušenie konania sa nebude spravovať všeobecnou úpravou\nprípustnosti odvolania (§ 201 a § 202), ale osobitnou úpravou v ustanovení § 246c ods. 1 veta druhá\nOSP. Keďže v piatej časti OSP sa v súvislosti s prípustnosťou odvolania proti rozhodnutiu súdu o návrhu\nna prerušenie konania nenachádzajú žiadne ustanovenia, proti takému rozhodnutiu správneho súdu\nodvolanie nie je prípustné. Na uvedenom nič nemení ani nesprávne poučenie správneho súdu prvej\ninštancie o prípustnosti odvolania.\nV.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu ako odvolanie podané proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné odmietol podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 218\nods. 1 písm. c) OSP bez toho, aby sa zaoberal jednotlivými odvolacími dôvodmi, obsahom ktorých sa\nžalobca snažil spochybniť zákonnosť napadnutého procesného rozhodnutia.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/63/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:88913126-bde5-42ff-8a94-575f3b5f0ab7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 53/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88913126-bde5-42ff-8a94-575f3b5f0ab7"}], "citovane_v": []}