{"guid": "66042f48-7dfa-40f5-b647-d75e8e76e7f8:fb6dc49f-04dc-400d-86bd-2fddfb1887d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1013200466.1", "spisova_znacka": "7Sžo/65/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/65/2016 z 28. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2018, sp. zn. 7Sžo/65/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1013200466.1", "identifikacne_cislo": "1013200466", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-02-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb6dc49f-04dc-400d-86bd-2fddfb1887d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200466.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200466.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1013200466.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/65/2016\n1013200466\n28. 02. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:1013200466.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom\nKamenné nám. 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová\nspráva Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č.: 4345/2012 zo dňa 23.01.2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave, č. k. 6S 61/2013-41 zo dňa 22. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S 61/2013-41 zo dňa\n22. apríla 2016, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1.\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 6S 61/2013-41 zo dňa 22. apríla 2016 podľa\nustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. 4345/2012 zo dňa 23.01.2013, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu - Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad, č. j.: 2475/2012 zo dňa\n12.11.2012, a to v časti výroku tak, že žalobca (prevádzkareň TESCO STORES a.s., Hypermarket\nTESCO Poprad) porušil povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku na všetkých stupňoch\nvýroby, spracúvania a distribúcie dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými\npredpismi, a to tým, že v určenej lehote nevykonal opatrenie uložené právoplatným a vykonateľným\nrozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č. 584/2012 zo dňa 13.03.2012\n- zabezpečiť hygienicky predaj nebalených pekárskych výrobkov (chlieb, pečivo, jemné pečivo)\nprostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek\nmožnej kontaminácii z vonkajšieho prostredia, a aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu. O\ntrovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal právo na ich náhradu.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že každé rozhodnutie správneho orgánu\nmusí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti (v danom prípade vyplývajúce zo\nsprávneho poriadku - § 46, § 47), t. j. preskúmavané rozhodnutie musí byť vydané v písomnej forme,\nvecne príslušným správnym orgánom. Zároveň musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nobsahovať všetky náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania, ako aj osobitnými\nprávnymi predpismi, v danom prípade zákonom č. 152/1995 Z. z. o potravinách (ďalej len zákon\no potravinách alebo zák. č. 152/1995 Z. z.). Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a\nhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať\ns návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníkov konania, musí obsahovať správnu úvahu, ktorou\nsa správny orgán spravoval pri posudzovaní danej veci, pri použití právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodoval. Zároveň musí byť presvedčivé a musí korešpondovať s výrokom rozhodnutia. Osoby\ndotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a\n\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nkonania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol,\nje treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného\npráva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Rozhodnutie musí dať odpovede\nna sporné otázky, ktoré boli predmetom konania, v danom prípade konštrukcia a prevedenie technických\nzariadení použitých na predaj nebalených pekárskych výrobkov a náležité odôvodnenie výšky uloženej\npokuty.\nZ napadnutého rozhodnutia vyplynulo porušenie právnych predpisov (zákona č. 152/1995 Z. z.,\nNariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 o hygiene potravín) žalobcom, ktorý\nnezabezpečil predaj nebalených pekárskych výrobkov tak, aby boli bezpečne chránené pred zvýšeným\nrizikom ich možnej kontaminácie, avšak ani po vykonaných opatreniach (dodatočných úpravách)\nzo strany žalobcu za účelom odstránenia zistených a uložených mu nedostatkov mu nemohlo byť,\npodľa názoru súdu, nado všetku pochybnosť jasné, aká je predstava správneho orgánu o konštrukcií\ntechnického zariadenia vyhovujúceho zákonnej úprave. Odôvodnenie skutočnosti, prečo použité\ntechnické zariadenie v predmetnej prevádzke ani po úprave žalobcom nevyhovuje zákonu, musí byť\ndostatočne presvedčivé a musí z neho byť žalobcovi jasné, čím porušil zákonnú povinnosť, a aj to, ako\nmal vytýkaný nedostatok odstrániť. Žalovaný vo svojom rozhodnutí jednoznačne nepovedal, ako má byť\nzabezpečený takýto predaj v technických zariadeniach z hľadiska naplnenia účelu\nzákona - zabránenia šírenia možnosti kontaminácie predávaných výrobkov pri súčasnom dodržaní\npožiadavky zabezpečenia prúdenia vzduchu v nich. V rozhodnutí predchádzajúcom vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia bola uložená žalobcovi povinnosť odstrániť nedostatky predaja nebalených\npekárskych výrobkov, ktorej nesplnenie bolo sankcionované v napadnutom rozhodnutí pokutou 3\n000,- Eur. Mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného, ak dovtedajšie žalobcom vykonané opatrenia\nnepovažoval za dostatočné na zabránenie šíreniu možnej kontaminácie týchto výrobkov, aby mu\nposkytol svoju predstavu technického riešenia zabezpečenia ich predaja. Mal povinnosť ozrejmiť\na naznačiť technické riešenie zariadenia, v ktorom sa uskutočňuje predaj nebalených pekárskych\nvýrobkov. Táto skutočnosť však v napadnutom rozhodnutí absentuje, čo podľa názoru krajského súdu\npredstavovala vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Uzavrel, že ak žalovaný požadoval od žalobcu ako\nkontrolovaného subjektu niečo splniť, čo zákon presne nedefinuje, resp. je možný rôzny výklad, mal by\nv rozhodnutí aj uviesť svoju predstavu technického riešenia.\nKrajský súd ďalej zdôraznil, že predovšetkým podkladové rozhodnutie (opatrenie Regionálnej\nveterinárnej a potravinovej správy Poprad zo dňa 13.03.2012) svojou neurčitosťou a prílišnou voľnosťou\nvymedzenia povinností žalobcovi spôsobilo neistotu, čo konkrétne je potrebné zabezpečiť, aby sa\nzamedzilo akejkoľvek možnej kontaminácii nebalených pekárenských výrobkov z vonkajšieho prostredia\na bola zabezpečená výmena vzduchu. Následne ani správny orgán rozhodujúci v sankčnom konaní\nnevysvetlil konkrétne, aké spôsoby plnenia uvedeného opatrenia by boli s ním súladné a kedy by\nnepovažoval úkony žalobcu za nedostatočné voči úlohám, ktoré boli predmetným opatrením určené.\nNa základe zistených skutočností krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n2.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby najvyšší súd\nodvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo ho zmenil\ntak, že žalobu zamietne a neprizná náhradu trov konania.\nŽalovaný nesúhlasil s právnym názorom prezentovaným v odôvodnení prvostupňového súdneho\nrozhodnutia. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vychádzal z nepodloženého skutkového\nkonštatovania, že žalobca potom, ako mu bolo uložené opatrenie právoplatným a vykonateľným\nrozhodnutím RVPS Poprad č.j.5842012 zo dňa 13.03.2012, vykonal opatrenia na jeho splnenie, ktoré\nvšak kontrolný orgán vyhodnotil ako nedostatočné, a preto bolo potrebné špecifikovať technické riešenie\nzariadenia na predaj nebalených pekárenských výrobkov, vyhovujúce zákonnej úprave. Uvedené\ntvrdenie nemá podľa názoru žalovaného oporu vo vykonaných dôkazoch. Naopak z obsahu úradných\nzáznamov a vyhotovenej fotodokumentácie vyplynulo, že skutkový stav zistený počas kontroly dňa\n27.01.2012 (záznam o úradnej kontrole potravín č. 27/01/12-AB zo dňa 27.01.2012) a dňa 10.07.2012\n\n(záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 10/07/12-AB sa dokonca konštatuje, že ...“od\nposlednej úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 27.01.2012 neboli vykonané žiadne konštrukčné\nzmeny v technických zariadeniach určených na predaj nebalených výrobkov...“.\nĎalej sa žalovaný nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že správne orgány pochybili, keď\nnepopísali, v čom vidia porušenie povinností žalovaným a neposkytli mu svoju predstavu technického\nriešenia predaja nebalených pekárenských výrobkov. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že\nv dotknutých úradných záznamoch ako aj v rozhodnutiach správnych orgánov je jasne popísané,\nakým spôsobom bol realizovaný predaj nebaleného pečiva a nebaleného chleba, pričom tento predaj\nvyhodnotili ako nevyhovujúci. Taktiež bolo žalobcovi zrejmé, aká je predstava orgánov úradnej kontroly\npotravín o hygienickom predaji nebalených pekárenských výrobkov, a to práve s poukázaním na\nstanovisko Ministerstva hospodárstva a regionálneho rozvoja SR, ktoré žalobca ako nezáväzné\nodmietol. Z vyjadrení žalobcu bolo zrejmé, že s obsahom tohto usmernenia bol oboznámený, pričom\nho však odmietal, pretože nebolo podľa neho zverejnené záväzným spôsobom. Uviedol, že orgány\núradnej kontroly si plne uvedomovali, že uvedené usmernenie má pre prevádzkovateľov iba odporúčací\ncharakter, preto realizáciu povinností určenej v § 12 ods. 1 písm. f/ zákona o potravinách ponechávali\nna rozhodnutí samotných prevádzkovateľov, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že technické prevedenie\n(druh zariadenia, spôsob vyhotovenia, veľkosť, rozmer, použitý materiál a pod.) môže byť rôzne, pričom\norgán úradnej kontroly nie je oprávnený bez zákonnej definície takto striktne vymedziť jeho parametre a\njednoznačne určovať riešenie prekrytia nebalených pekárenských výrobkov v samotných prevádzkach.\nBolo na rozhodnutí samotných prevádzkovateľov, akým spôsobom zabezpečia predaj nebalených\npekárenských výrobkov za predpokladu, že kontrolným orgánom preukáže plnenie všeobecných\npovinností určených potravinovým právom (Príloha II Kapitola I bod 2 písm. c/; Príloha II Kapitola V bod\n1 písm. b/; Príloha II Kapitoly IX bod 3, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z\n29.04.2004 o hygiene potravín v platnom znení; § 12 ods. 1 písm. f/ zákona o potravinách). Žalovaný\nani raz nekonštatoval porušenie usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja\nSR. Podľa názoru žalovaného mal žalobca dostatok informácií, ako má zabezpečiť hygienický predaj\nnebalených pekárenských výrobkov, tento v niektorých svojich prevádzkach aj správne realizoval, preto\nnepovažuje záver súdu za odôvodnený, že žalobcovi nebolo jasné, aká je predstava správneho orgánu\no konštrukcii technického zariadenia vyhovujúceho zákonnej úprave.\nŽalovaný záverom upriamil pozornosť na rozdielnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave, ktorý\nv temer totožnej veci (žalobné námietky boli totožné s tými v prejednávanej veci) svojim rozhodnutím\nč.k. 1S 62/2013-38 zo dňa 06.11.2014, žalobu zamietol.\n3.\nŽalobca sa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.06.2016, doručeného krajskému súdu dňa\n27.06.2016 k podanému odvolaniu sa pridŕžal svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení a\nplne sa stotožnil s obsahom rozsudku krajského súdu, ktorý považoval za vecne správny. Žalobca\npoukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 06.10.2011 C 382/10, v ktorom sa Súdny dvor zaoberal\nprejudiciálnou otázkou v právnej veci znenia kapitoly IX bod 3 prílohy II Nariadenia ES č.852/2004\no hygiene potravín. V otázke, či sa predmetné ustanovenie má vykladať v tom zmysle, že ak ide o\nzásobníky na samoobslužný predaj pekárenských a cukrárenských výrobkov, potenciálny kupujúci sa\nteoreticky môže potravín ponúkaných na predaj dotknúť holou rukou, alebo na ne kýchnuť, umožňuje\nkonštatovať, že tieto potraviny nie sú chránené pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť,\nže potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým\nspôsobom, že by bolo možné bezdôvodne očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. Bod\n3 obsahuje všeobecne pravidlo hygieny, ktoré sú prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, uvedení\nv čl. 4 ods. 2 Nariadenia povinní na základe toho istého ustanovenia dodržiavať. Z toho podľa názoru\nžalobcu vyplýva, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa nezdá, že príslušné orgány\nkonštatovali skutočnú kontamináciu, nemožno dospieť k záveru o porušení tohto bodu 3 dotknutými\nprevádzkovateľmi potravinárskych podnikov len na základe konštatovania, že potencionálny kupujúci\nsa teoreticky mohol dotknúť holou rukou potravín ponúkaných na predaj alebo na ne kýchnuť, bez\ntoho, aby sa zohľadnili opatrenia, ktoré títo prevádzkovatelia prijali na základe čl. 5 Nariadenia na\nprevenciu, vylúčenie alebo zníženie na primeranú mieru nebezpečenstva, ktoré kontaminácia uvedená\nv kapitole IX. Bode 3 prílohy II tohto nariadenia môže predstavovať, a bez toho, aby sa konštatovala\n\nnepostačujúca povaha opatrení, ktoré boli v tejto súvislosti prijaté s prihliadnutím na všetky relevantné\ndostupné informácie.\nŽalobca rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/62/2013-38, na ktorý poukázal žalovaný,\nnepovažoval za vecne správny, napriek tomu, že sa proti nemu neodvolal, z dôvodu, že mu chýba\nracionálna súdna úvaha a vecné odôvodnenie.\nŽalobca záverom uviedol, že žalovaný vôbec neskúmal podmienky vystavovania pekárenských\nvýrobkov; opatrenia, ktoré boli zabezpečené zo strany prevádzkovateľa na predchádzanie akejkoľvek\nkontaminácie výrobkov a či skutočne nastala alebo mohla nastať akákoľvek kontaminácia uvedených\nvýrobkov. Vzhľadom na uvedené bol žalobca toho názoru, že správny orgán nevykonal dokazovanie\nv potrebnom rozsahu, podmienky uvedené v opatrení nie je možné fyzikálne splniť súčasne, a\npreto rozhodnutím sankcionovať nesplnenie opatrenia, ktorého plnenie je nemožné a neurčité (teda\nnesplniteľné), považoval za zmätočné, neurčité a nezákonné rozhodnutie. Z vyššie uvedených dôvodov\nžalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil.\n4.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného\nodvolania (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p., s § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.\n6S 61/2013-41 zo dňa 22. apríla 2016, ktorým súd prvého stupňa podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.\nzrušil rozhodnutie žalovaného č. 4345/2012 zo dňa 23.01.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej\nrepubliky, č. 4345/2012 zo dňa 23.01.2013, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu - Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad, č. j.: 2475/2012 zo dňa\n12.11.2012, a to v časti výroku tak, že žalobca (prevádzkareň TESCO STORES a.s., Hypermarket\nTESCO Poprad) porušil povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku na všetkých stupňoch\nvýroby, spracúvania a distribúcie dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými\npredpismi a to tým, že v určenej lehote nevykonal opatrenie uložené právoplatným a vykonateľným\nrozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č. 584/2012 zo dňa 13.03.2012\n- zabezpečiť hygienicky predaj nebalených pekárskych výrobkov (chlieb, pečivo, jemné pečivo)\nprostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek\nmožnej kontaminácii z vonkajšieho prostredia, a aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu.\nRegionálna veterinárna a potravinová správa Poprad prvostupňovým rozhodnutím č. 2475/2012 zo dňa\n12.11.2012 uložila žalobcovi podľa ust. § 28 ods. 4 písm. g/ zák. č. 152/1995 Z. z. o potravinách pokutu vo\nvýške 3 000,- Eur za porušenie povinnosti vykonať v určenej lehote opatrenie uložené orgánom úradnej\nkontroly potravín, a to tým, že nezabezpečil hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov\n(chlieb, pečivo, jemné pečivo) prostredníctvom technických zariadení podľa ust. § 12 ods. 1 písm. f/\nzák. č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ďalej nezabezpečil, aby všetky zariadenia, s ktorými potraviny\nprichádzajú do styku boli skonštruované tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie podľa\nPrílohy II Kapitoly V bod 1. písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o\nhygiene potravín v platnom znení, nechránil potraviny na všetkých stupňoch distribúcie a manipulácie\npred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú\n\nspotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať,\nže by sa mohli v takom stave konzumovať podľa Prílohy II Kapitoly IX bod 3. Nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín v platnom znení a to tým, že dňa 27.01.2012,\nv čase výkonu úradnej kontroly potravín /od 8:30 do 14:30 hod/, v prevádzke Hypermarket Tesco\nPoprad, Teplická cesta 4359/3, Poprad, umiestňoval na trh nebalené pekárenské výrobky (chlieb, pečivo,\njemné pečivo) nechránené pred kontamináciou z vonkajšieho prostredia (opadávanie vlasov, kýchanie,\nkontaminácia z odevov, kontaminácia vzduchom - prachové a mikrobiálne častice).\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nsprávnym rozhodnutím, ako aj konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so zásadnými námietkami žalobcu, uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nV procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nNajvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku\n(upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl.\nO.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nAk správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už\nvykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.\n2 O.s.p.).\nDo uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva\nna spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani\nich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom\nsamostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym\norgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí\nsprávnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí\nsám.\nOdvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v\ndruhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdnemu prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného nevenoval náležitú pozornosť, majúc za následok prijatie\nnesprávneho skutkového a právneho záveru.\n\nOdvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny\nspis, zistil, že v prevádzke žalobcu bola dňa 10.07.2012 v čase od 8:30 hod do 10:00 hod vykonaná\ndodatočná kontrola potravín, na základe ktorej bolo zistené, že žalobca nesplnil opatrenie uložené\nrozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č.j. 584/2012 zo dňa 13.03.2012\n(zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov (chlieb, pečivo, jemné pečivo)\nprostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali akejkoľvek\nmožnej kontaminácií z vonkajšieho prostredia, a aby v nich bola zabezpečená výmena vzduchu, s\ntermínom plnenia do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia), a to tým, že nezabezpečil hygienický predaj\nnebalených pekárskych výrobkov (chlieb, pečivo, jemné pečivo) prostredníctvom vhodných technických\nzariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, a byť z takých materiálov, aby sa minimalizovalo akékoľvek\nriziko kontaminácie. Nebalené pekárske výrobky (pečivo) boli uložené podľa druhu v prútených košoch\ncca 90 cm nad podlahou. Na dne každého koša bol drevený rošt, prekrytý papierom, ktorý bol plastovými\npriehradkami rozdelený na menšie časti. Nad každou skupinou košov v počte štyri kusy bola umiestnená\nplastová strieška vo výške cca 70 cm od prednej hrany košov. Na predajnej ploche boli umiestnené v\nčase kontroly štyri takéto skupiny. Použitím plastovej striešky nad prútenými košmi bola zabezpečená\nlen čiastočná ochrana pečiva pred prípadným opadávaním častíc zo stropu a opadávaním vlasov,\nkontamináciou z odevov zákazníkov, a to tým, že strieška iba čiastočne bránila priamemu nakláňaniu\nsa zákazníkov nad pečivo. Týmto spôsobom však pečivo nebolo chránené pred možnou kontamináciou\nprenášanou vzduchom (prach, kýchanie, kvapôčková infekcia, opadávanie vlasov, kontaminácia z\nodevov, v daždi kvapkanie z odevov, kontaminácia vzduchom - prachové a mikrobiálne častice,\nmanipulácia so spotrebným tovarom). Ďalej bolo kontrolou zistené, že nebalený chlieb bol uložený v\nosobitnom nekrytom regáli, ktorý bol zložený z piatich zošikmených políc, umiestnených nad sebou.\nNebalený chlieb bol uložený na troch zošikmených policiach (roštoch - zabezpečená cirkulácia vzduchu)\numiestnených nad sebou v regáloch pri stene. Police boli nad sebou umiestnené tak, že z prednej strany\nspodná prečnievala cez okraj police umiestnenej nad ňou, čím bol chlieb policou prekrytý len čiastočne.\nVo vrchnej polici bola uložená múka a chlebová zmes na prípravu chleba, nad ktorými bola umiestnená\nplastová strieška. V spodnej polici sa nachádzali prútené koše s balenou strúhankou cca 35 cm nad\npodlahou. Zistené skutočnosti boli zdokumentované v zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č.\n10/07/12-AB zo dňa 10.07.2012, priloženej fotodokumentácii a prerokované s personálnou manažérkou\np. A. K., prítomnou pri kontrole. Žalobca bol oboznámený so začatím správneho konania RVPS\nPoprad \"Upovedomením o začatí správneho konania\", číslo konania 2300/2012 zo dňa 23.10.2012\n(upovedomenie účastník konania prevzal dňa 25.10.2012.). Žalobca využil svoje právo na vyjadrenie sa\nk oznámeniu o začatí správneho konania v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Vyjadrenie bolo doručené RVPS Poprad mailovou\npoštou dňa 31.10.2012 a riadnou poštou 06.11.2012 (e. č. 2427/12). Správny orgán mal preukázané,\nže žalobca svojim konaním porušil povinnosť v určenej lehote vykonať uložené opatrenie - zabezpečiť\nhygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov prostredníctvom technických zariadení podľa ust.\n§ 12 ods. 1 písm. f/ zák. č. 152/1995 Z. z. o potravinách a to tým, že nezabezpečil, aby všetky zariadenia\nboli konštruované tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie podľa Prílohy II Kapitoly\nV bod 1. písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín v\nplatnom znení, ďalej nechránil potraviny na všetkých stupňoch distribúcie a manipulácie pred akoukoľvek\nkontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre\nzdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v\ntakom stave konzumovať podľa Prílohy II Kapitoly IX. Bod 3. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(ES) č. 852/2004 o hygiene potravín v platnom znení, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného\nsprávneho deliktu podľa ust. § 28 ods. 4 písm. g/ zák. č. 152/1995 Z. z. o potravinách.\n5.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch\nvýroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto\nzákonom a osobitnými predpismi.\nPodľa § 12 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona, ten, kto predáva potraviny vrátane internetového predaja,\nje povinný zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických\nprostriedkov a technických zariadení.\n\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z. orgán úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti\nna základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijme opatrenia podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 28 ods. 4 písm. g/ citovaného zákona orgán úradnej kontroly potravín uloží malému\nprevádzkovateľovi pokutu od 1 000,- eur do 100 000,- eur, strednému prevádzkovateľovi pokutu od 2\n000,- eur do 150 000,- eur a veľkému prevádzkovateľovi pokutu od 3 000,- eur do 200 000,- eur, ak\nv rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 1e) sťažuje alebo marí výkon úradnej kontroly\npotravín tým, že zamestnancom orgánu úradnej kontroly bráni vykonávať činnosti uvedené v § 18 až 20,\nalebo v určenej lehote nevykoná nimi uložené opatrenia, alebo nedodržiava záväzné pokyny orgánov\núradnej kontroly, nezabezpečí stiahnutie potravín z obehu, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa tohto\nzákona alebo osobitných predpisov, 1e) a nespolupracuje s orgánom úradnej kontroly potravín.\nPodľa § 28 ods. 7 citovaného zákona orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada\nna závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o\nopakované protiprávne konanie.\nPodľa § 28 ods. 11 citovaného zákona na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní.\nPodľa Prílohy II Kapitoly V bod 1. písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 všetky\npredmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku, musia byť skonštruované\ntak, byť z takých materiálov, a byť udržiavané v takom dobrom technickom stave a poriadku, aby sa\nzamedzilo akékoľvek riziko kontaminácie.\nPodľa Kapitoly IX bod 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 potraviny sa musia\nna všetkých stupňoch distribúcie, manipulácie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla\nspôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, kontaminované takým spôsobom, že by bolo\nbezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať.\n\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní napadnutého\nrozsudku krajského súdu v intenciách citovanej právnej úpravy, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nZ obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že predmetom konania na správnom orgáne bolo\nsankcionovanie žalobcu za nesplnenie uloženého opatrenia. Tým, že žalobca nerešpektoval opatrenie\nžalovaného maril výkon úradnej kontroly tým, že v určenej lehote nevykonal nimi uložené opatrenia, čím\nspáchal správny delikt, za ktorý bol zo strany žalovaného sankcionovaný. Zo záznamu o dodatočnej\nkontrole potravín č. 10/07/12-AB zo dňa 10.07.2012 vyplynulo, že účelom kontroly v prevádzke\nžalobcu bolo overenie splnenia opatrenia uloženého v rozhodnutí RVPS Poprad č. k. 584/2012 zo\ndňa 13.03.2012, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím o odvolaní ŠVPS SR BA č.k. 1437/2012 zo dňa\n29.05.2012, ktoré bolo vydané na základe skutočností zistených v kontrolovanej prevádzke pri úradnej\nkontrole potravín dňa 27.01.2012. Zo záznamu o dodatočnej kontrole potravín vyplynulo, že uložené\nopatrenie nebolo zo strany žalobcu splnené. Spôsob predaja nebalených pekárenských výrobkov bol\ntotožný ako pri kontrolných zisteniach zo dňa 27.01.2012. K zrušeniu rozhodnutia žalovaného zo strany\nkrajského súdu došlo z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. S uvedeným sa však\nodvolací súd nemohol stotožniť, pretože krajský súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich\nz administratívneho spisu žalovaného dospel k nesprávnym skutkovým a následne k nesprávnym\nprávnym záverom.\nNariadenie Rady č. 852/2004 o hygiene potravín ustanovuje všeobecné predpisy o hygiene potravín\npre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a vzťahuje sa na všetky stupne výroby, spracovania a\ndistribúcie potravín a na vývozy, a to bez toho, aby boli dotknuté špecifickejšie požiadavky, týkajúce sa\n\nhygieny potravín. V zmysle tohto nariadenia prvotná zodpovednosť za bezpečnosť potravín spočíva na\nprevádzkovateľovi potravinárskeho podniku. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečujú,\naby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali príslušné\nhygienické požiadavky. Všetky predmety, príslušenstvo a zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú\ndo styku, musia byť skonštruované tak, byť z takých materiálov a byť udržiavané v takom dobrom\ntechnickom stave a poriadku, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie. Pod kontamináciou\nmožno rozumieť v zmysle tohto nariadenia prítomnosť alebo zavedenie nebezpečenstva.\nNariadenie Rady č. 882/2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných za účelom zabezpečenia\noverenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti\no zvieratá stanovuje všeobecné pravidlá pre vykonávanie úradných kontrol za účelom overovania\ndodržiavania predpisov prevádzkovateľmi a ustanovuje členským štátom, aby pravidelne vykonávali\núradné kontroly potravín a zabezpečili primerané finančné prostriedky na ich realizáciu. Z čl. 54\nnariadenia je zrejmé, že ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby\nzabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil a za tým účelom môže ukladať akékoľvek opatrenia,\nktoré považuje za vhodné. Zároveň príslušný orgán kontroly poskytne príslušnému prevádzkovateľovi\nalebo jeho zástupcovi písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť,\nspolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a\no použiteľnom postupe a lehotách. Toto nariadenie je potrebné vykladať v kontexte znenia ust. § 23\nods. 5 zákona o potravinách, podľa ktorého orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti\nukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly a § 28 ods.\n11 a 12. Príslušný správny orgán Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad v predmetnej\nveci svojim rozhodnutím zo dňa 13.03.2012, č.j. 584/2012 vydaným podľa ust. § 46 správneho poriadku\nuložila žalobcovi opatrenie zabezpečiť hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov(chlieb,\npečivo, jemné pečivo) prostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby\nzamedzovali akejkoľvek možnej kontaminácií z vonkajšieho prostredia, a aby v nich bola zabezpečená\nvýmena vzduchu, s termínom plnenia do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia a úhrnnú pokutu\nvo výške 600,- Eur. Proti rozhodnutiu správny orgán pripustil opravný prostriedok, o ktorom rozhodla\nŠtátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky svojim rozhodnutím zo dňa 29.05.2012,\nč.k. 1437/2012, tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Žalobcu\npoučila, že sa jedná o konečné rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom. Toto rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 04.06.2012.\nV tejto súvislosti upriamuje odvolací súd pozornosť na znenie ust. § 245 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého\nsúd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi i zákonnosť prv urobeného\nsprávneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené\nrozhodnutie záväzné, a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že správny súd vzhľadom na možnosť prieskumu rozhodnutia, ktorým\nbolo žalobcovi uložené opatrenie, bolo spôsobilé prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.,\nnemôže posudzovať zákonnosť tohto rozhodnutia tak, ako učinil krajský súd v predmetnej veci,\nkeď rozhodnutie o uložení opatrenia považoval za podkladové rozhodnutie. Tým, že rozhodnutie o\nuložení opatrenia nemôže byť predmetom prieskumu v danej veci, nie je možné v rámci prieskumu\nžalobou napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty za nesplnenie uloženého opatrenia skúmať spôsob\nvymedzenia povinnosti uloženej v opatrení, ale len to, či žalobca vykonal kontrolnými orgánmi uložené\nopatrenie, t. j. zabezpečil hygienický predaj nebalených pekárenských výrobkov (chlieb, pečivo, jemné\npečivo) prostredníctvom technických zariadení, ktoré musia byť skonštruované tak, aby zamedzovali\nakejkoľvek možnej kontaminácií z vonkajšieho prostredia, a aby v nich bola zabezpečená výmena\nvzduchu. Právny názor krajského súdu, ktorý bol dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného, by mal\nrelevanciu jedine v prípade, keď by z rozhodnutia žalovaného, ktorým opatrenie uložil (nie, ktorým bola\nuložená sankcia za nesplnenie opatrenia) v prípade výkladu neurčitého právneho pojmu „technické\nzariadenie“ v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentovalo, čo správny orgán pod týmto pojmom\nrozumie, ktoré znaky ho napĺňajú, akým spôsobom ich v predmetnej veci účastník konania naplnil, a na\nzáklade akej logickej úvahy dospel správny orgán k tomu, že k ich naplneniu došlo. Rozhodovacia prax\nsprávneho orgánu a následne správnych súdov neurčitý právny pojem istým spôsobom konkretizuje,\nčím v podstate zjednodušuje subsumpciu určitého skutkového stavu pod príslušnú právnu normu, ktorá\nneurčitý pojem obsahuje. Uvedené však nebolo predmetom prieskumu.\n\nSkutkové zistenia dodatočnej kontroly vykonanej dňa 10.07.2012 jednoznačne preukazujú, že spôsob\npredaja nebalených pekárenských výrobkov zostal nezmenený, a bol i naďalej v rozpore so všeobecnými\nzákonnými požiadavkami vyplývajúcimi z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/20045\no hygiene potravín a zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.\nPodľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou predávajúceho zabezpečiť hygienický predaj\nnebalených pekárskych výrobkov prostredníctvom technických prostriedkov a technických zariadení.\nJe pravdou, že pojem technické zariadenie nebolo v čase rozhodovania v zákone o potravinách\ndefinované, ale pri jeho výklade bolo treba vychádzať aj z účelu a zmyslu zákona o potravinách ako\ni z nariadenia č. 852/2004, podľa ktorého všetky zariadenia, s ktorými potraviny prichádzajú do styku,\nmusia byť skonštruované tak, byť z takých materiálov a byť udržiavané v takom dobrom technickom\nstave a poriadku, aby sa minimalizovalo akékoľvek riziko kontaminácie. Účelom hygienického predaja\nje, aby boli zo strany predajcu zabezpečené také úkony pri predaji nebalených pekárenských výrobkov,\nktoré minimalizujú riziko kontaminácie, t. j. vykonanie takých opatrení, ktoré nebezpečenstvo, či už\nexistujúce alebo potencionálne hroziace, eliminujú na akceptovateľnú úroveň. Podľa typu technického\nzariadenia je miera rizika kontaminácie značne odlišná, preto pokiaľ príslušný správny orgán usúdi v\nrámci jeho kompetencie a kontrolnej činnosti, že spôsob predaja nebalených pekárenských výrobkov\nprostredníctvom technických zariadení nezodpovedá hygienickému predaju, je oprávnený uložiť\nopatrenia na ich odstránenie. Svoje rozhodnutie musí i náležite odôvodniť.\nTým, že žalobca nesplnil žalovaným uložené opatrenie jeho konaním (omisívnym), došlo k naplneniu\nskutkovej podstaty iného správneho deliktu definovaného v ust. § 28 ods. 4 písm. g/ zák. č. 152/1995 Z.\nz. o potravinách, za čo mu bola uložená pokuta. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní\no inom správnom delikte z dôkazných materiálov, ktoré tvorili obsah spisu a to; záznamu o úradnej\nkontrole potravín č. 27/01/12-AB zo dňa 27.01.2012, Záznamu o dodatočnej úradnej kontrole potravín\nč. 10/07/12-AB zo dňa 10.07.2012, odvolania proti rozhodnutiu Regionálnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy Poprad č..j. 584/2012 zo dňa 13.03.2012, Rozhodnutia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy\nSlovenskej republiky č.k. 1437/2012 zo dňa 29.05.2012, pričom bolo preukázané, že účastník konania\nsvojim konaním porušil povinnosť v určenej lehote vykonať opatrenie uložené právoplatným rozhodnutím\nŠtátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č.k. 1437/2012 zo dňa 29.05.2012.\nPoukazovanie žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora zo 6. októbra 2011 v právnej veci C-382/10,\nvzhľadom na vyššie uvedené, považuje odvolací súd za nedôvodné. Napriek tomu odvolací súd\nupriamuje pozornosť na to, že závery súdneho dvora vychádzali z úplne inej skutkovej situácie, ako\nv prejednávanej veci. Predmetom veci bola žiadosť o rozhodnutie o predbežnej otázke - Výklad\nkapitoly IX bod 3 Prílohy II nariadenia (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín z dôvodu posúdenia\nrozhodnutí dotknutých orgánov, ktoré uložili prevádzkovateľom ponúkajúcim na predaj pekárenské\na cukrárenské výrobky povinnosť upraviť zásobníky určené na samoobslužný predaj pekárenských\na cukrárenských výrobkov takým spôsobom, aby sa predmetné výrobky dali vyberať len pomocou\ntechnických prostriedkov, akými sú kliešte alebo vysúvacie zariadenia, a aby výrobok vybratý zo\nzásobníka nebolo možné vrátiť späť. Tieto rozhodnutia boli vydané po kontrolách, počas ktorých\nbolo zistené, že v obchodoch sú inštalované zásobníky, ktorých príklopy majú rukoväť na otvorenie,\numožňujúcu otvorenie príklopu jednou rukou, pričom druhou rukou sa pomocou pripravených klieští\nmôže vybrať výrobok. Po vybratí treba kliešte vrátiť späť a príklop zatvoriť. Takýto postup umožňuje\nzákazníkom tieto výrobky vyberať a dotýkať sa ich holou rukou, ako aj to, že na tieto výrobky môžu kašlať\na kýchať; nemožno tiež zabrániť, aby výrobok zákazníci vrátili späť, čím sa môžu preniesť baktérie a\nvírusy. Predmetom rozhodovania teda bola otázka, či tým, že potencionálny kupujúci sa teoreticky mohol\nholou rukou dotknúť potravín umiestnených v krytých zásobníkoch alebo po ich otvorení na potraviny\nkýchnuť, neboli tieto potraviny chránené pred akoukoľvek kontamináciou. Výrok k danému rozsudku:\nPríloha II kapitola IX bod 3 nariadenia (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín musí byť vykladaný v tom\nzmysle, že pokiaľ ide o boxy určené k samoobslužnému predaju chleba a pečiva, za takých okolností\nako vo veci v pôvodnom konaní, skutočnosť, že sa potenciálny kupujúci teoreticky môže holou rukou\ndotknúť potravín ponúkaných k predaju, či na nich kýchnuť, samo o sebe neumožňuje dospieť k záveru,\nže tieto potraviny neboli chránené pred kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny nebudú\nvhodné k ľudskej spotrebe, budú poškodzovať zdravie alebo budú kontaminované takým spôsobom, že\nby bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať.\n\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3\nveta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd v danej súvislosti súčasne poukazuje na to, že napriek apelačnému opravnému systému,\nktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy v zásade\nuplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd,\nako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, je\npreskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu\nprvého stupňa.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa v intenciách názoru odvolacieho súdu\nuvedeného vyššie opätovne preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v medziach\nžaloby, vo veci znova rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci\nznovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania odvolacieho. (§ 224 ods. 3 v spojení s\n§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.). Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude prihliadnuť aj\nna zmeny procesných noriem od 1. júla 2016 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho\nporiadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}