{"guid": "213e28cf-6966-4b87-af6a-7a91db59c675:e1cfda3a-bf65-4156-a1e5-be8500f8e8da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1012211168.1", "spisova_znacka": "6Sžf/14/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/14/2016 z 21. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2018, sp. zn. 6Sžf/14/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1012211168.1", "identifikacne_cislo": "1012211168", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2018-03-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-f", "nazov": "§ 19 ods. 3 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-19", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1cfda3a-bf65-4156-a1e5-be8500f8e8da", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1012211168.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1012211168.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1012211168.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/14/2016\n1012211168\n21. 03. 2018\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2018:1012211168.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu: Poisťovňa\nSlovenskej sporiteľne, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Tomášikova 48, 832 68 Bratislava‚ IČO:\n35 851 023, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020501/1/1178804/2012/4985\nzo dňa 21.09.2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2521/2012-66\nzo dňa 21.01.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2521/2012-66 zo dňa\n21. januára 2016 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozhodnutia len „krajský súd“ alebo\n„prvostupňový súd“) postupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.\ns. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1020501/1/1178804/2012/4985 zo dňa 21.09.2012 ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900401/5/451372/2012/\nBad zo dňa 21.05.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o správe daní a poplatkov“) v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „daňový poriadok“) bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie\nobdobie roku 2008 v sume 70.383,29 €.\nZ obsahu súdneho a administratívneho spisu mal prvostupňový súd nesporne preukázané, že žalobca\nv daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 zahrnul na\nr. 130 do položiek zvyšujúcich výsledok hospodárenia opravné položky daňovo neuznané v celkovej\nvýške 2.982.632,27 Sk. Do tejto sumy žalobca zahrnul vytvorené opravné položky za rok 2008 k\nznehodnoteným pohľadávkam z poistenia z aktívnych poistných zmlúv vo výške 891.649,57 Sk, ktoré\nnespĺňali podmienky uvedené v § 20 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 595/2003 Z. z.“ alebo „zákon o dani z príjmov“) a opravné\npoložky v sume 2.090.982,71 Sk vytvorené podľa § 20 ods. 8 písm. c) zákona o dani z príjmov v znení\n\núčinnom do 31.12.2007. Tento postup je upravený v prechodnom ustanovení § 52d ods. 8 zákona o\ndani z príjmov v znení neskorších predpisov.\nV zdaňovacom období roku 2008 vytvoril daňový subjekt opravné položky k pohľadávkam z poistenia v\nprípade zániku poistenia, ktoré ako daňové výdavky zaúčtoval na účte 5420020 - Opravne pol PW D vo\nvýške 1.477.987,14 Sk a na účte 5424020 - Opravne pol PWHFD vo výške 55.892,40 Sk. Do základu\ndane zahrnul tvorbu opravných položiek (zrušené poistné zmluvy) v celkovej výške 1.533.879,54 Sk.\nZ administratívneho spisu prvostupňový súd ďalej zistil, že žalobca predložil ku kontrole databázu\njednotlivých pohľadávok z neuhradeného poistného k 31.12.2008, ktorá bola podkladom, z ktorého\ndaňový subjekt vychádzal pri tvorbe a zaúčtovaní opravných položiek v účtovníctve. Mesačne účtoval\no tvorbe opravných položiek na základe podkladov z vytvorenej databázy všetkých znehodnotených\npohľadávok z poistného.\nMedzi účastníkmi nebolo sporné, že k pohľadávkam po lehote splatnosti z neuhradeného poistného\nzo zrušených zmlúv (tradičné poistenie) boli vytvorené opravné položky v celkovej výške 1.477.987,14\nSk, čo vyplynulo aj zo žalobcom predloženej databázy, a že v tejto sume boli zahrnuté aj opravné\npoložky k pohľadávkam zo zrušených zmlúv v prípade zániku poistného s lehotou omeškania viac ako\n36 mesiacov. Tieto opravné položky v celkovej sume 1.267.567,15 Sk boli vytvorené vo výške 100\n% menovitej hodnoty jednotlivých pohľadávok. Vytvorené opravné položky boli zaúčtované účtovným\nzápisom MD 5420020 - Opravne pol PW súvzťažne k účtu DAL 3090200 - Opravne pol poist D.\nMedzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či žalovaný bol oprávnený neuznať opravné položky ako\ndaňový výdavok k pohľadávkam zo zrušených zmlúv v prípade zániku poistenia s lehotou omeškania\nviac ako 36 mesiacov pre premlčanie v sume 1.267.567,15 Sk.\nPodľa správcu dane opravné položky v sume 1.267.567,15 Sk k jednotlivým pohľadávkam s lehotou\nomeškania viac ako 36 mesiacov boli vytvorené k pohľadávkam po lehote splatnosti z rokov 2004 - 2005\n(v 100 % výške ich nominálnej hodnoty). Ide o pohľadávky, ktoré už boli premlčané, keďže premlčacia\nlehota v zmysle Občianskeho zákonníka je trojročná.\nPodľa názoru prvostupňového súdu postup daňového subjektu pri tvorbe, zaúčtovaní a zahrnutí\nopravných položiek k pohľadávkam zo zrušených zmlúv v prípade zániku poistného s lehotou omeškania\nviac ako 36 mesiacov v celkovej sume 1.267 567,15 Sk do základu dane považoval správca dane\nza nesprávny, nakoľko daňový subjekt vytvoril daňové opravné položky k pohľadávkam, ktoré boli už\npremlčané.\nPoukázal na to, že opravné položky, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm.\nf) zákona č. 595/2003 Z. z. sú vymedzené v § 20 ods. 2 cit. zákona. Daňovým výdavkom sú aj\nopravné položky k pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne a pobočky\nzahraničných poisťovní (§ 20 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov) a nadväzne na § 52d ods. 8 zákona\no dani z príjmov sa od 01.01.2008 na tvorbu opravných položiek v poisťovníctve vzťahuje aj § 20 ods. 14\ncitovaného zákona. V zmysle ust. § 20 ods. 14 písm. c) zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom\ntvorba opravnej položky k pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,\nktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov, ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 36\nmesiacov, zahrnie do daňových výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky, v zdaňovacom\nobdobí, v ktorom uplynula táto doba. Od 01.01.2008, vypustením § 20 ods. 8 písm. c) zo zákona o dani\nz príjmov v znení platnom do 31.12.2007, sa tvorba opravných položiek k pohľadávkam z poistenia v\nprípade zániku poistenia uznáva v súlade s § 20 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého\nide o opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam.\nPrvostupňový súd uviedol, že pri uzatvorených poistných zmluvách ide o občianskoprávny vzťah,\nktorý sa riadi ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 101\nObčianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je\ntrojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.\nOpravné položky, ktorých tvorba je daňovým výdavkom sú vymedzené v ust. § 20 ods. 2 zákona o\ndani z príjmov. Ustanovenie § 20 ods. 2 písm. b) citovaného zákona umožňuje tvorbu opravnej položky\n\nk pohľadávke za podmienky, že nie je premlčaná, t. j. predmetné ustanovenie sa dotýka všetkých\npohľadávok pre ktoré platí všeobecné riziko, že ich dlžník nezaplatí, pričom tieto boli zahrnuté do\nzdaniteľných príjmov a zároveň písm. b) odkazuje na odsek 14 cit. ustanovenia, ktorý upravuje dobu\nomeškania a % možnej tvorby opravnej položky z menovitej hodnoty pohľadávky. Z uvedeného vyplýva,\nže ustanovenie\n§ 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov možno aplikovať iba na tvorbu opravných\npoložiek k pohľadávkam, ktoré sú nepremlčané.\nTvorba opravných položiek k pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, ktorú tvoria poisťovne\na pobočky zahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní) je upravená v\nustanovení § 20 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov. Ide teda len o pohľadávky z poistenia v prípade\nzániku poistenia, pričom k iným pohľadávkam z poistenia je to nemožné.\nPrvostupňový súd uviedol, že pri tvorbe opravných položiek v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 písm. e)\nzákona o dani z príjmov sú vymedzené kritéria výšky tvorby opravnej položky podľa doby omeškania a\n% možnej tvorby opravnej položky z menovitej hodnoty pohľadávky v ustanovení § 20 ods. 14 zákona o\ndani z príjmov. Opravná položka k pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia je teda daňovo\nuznaná podľa ustanovenia § 20 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov a zároveň tieto pohľadávky musia\nbyť nepremlčané aj vzhľadom k tomu, že opravné položky sa tvoria v prípade dočasného znehodnotenia\npohľadávok, kedy ešte nezaniklo právo na ich vymáhanie.\nPokiaľ žalobca v žalobe namietal, že žiadnym výkladom ust. § 20 ods. 2 zákona o dani z príjmov nemožno\ndospieť k záveru, že sa pri tvorbe opravných položiek podľa písm. e)\nods. 2 použije zároveň aj\npodmienka, resp. vecná kvalita majetkového práva podľa písm. b) ods. 2, prvostupňový súd sa s touto\nnámietkou nestotožnil. Uviedol, že v ustanovení § 20 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú taxatívne a nie\nalternatívne (ako sa žalobca mylne domnieva), vymedzené opravné položky, ktorých tvorba je daňovým\nvýdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f). Opravné položky v zmysle ust. § 20 ods. 2 písmená b) a e) zákona\no dani z príjmov sú na rovnakej štrukturálnej úrovni, navzájom si neodporujú. Písmeno e) vymedzuje\nokruh pohľadávok pre špecifické subjekty a ich špecifické pohľadávky a písm. b) ustanovuje podmienku,\nže musí ísť nepremlčané pohľadávky. Ustanovenie § 20 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov sa\ntýka pohľadávok z poistenia, ktoré je potrebné aplikovať tak, že zákon umožňuje tvoriť daňovo uznanú\nopravnú položku k pohľadávke za predpokladu, že takáto pohľadávka je nepremlčaná. Z uvedeného\ndôvodu pohľadávky z neuhradeného poistenia v prípade zániku poistenia s lehotou omeškania viac ako\n36 mesiacov sú premlčané a nemožno k nim tvoriť daňovo uznané opravné položky.\nPrvostupňový súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že postup daňového subjektu pri tvorbe\na zaúčtovaní opravných položiek k premlčaným pohľadávkam pri zániku poistenia v celkovej výške\n1.267.567,15 Sk nie je v súlade s § 20 ods. 2 platného zákona o dani z príjmov a uvedenú sumu nie\nje možné uznať za daňový výdavok. S ohľadom na uvedené správca dane postupoval správne, keď v\nzmysle ust. § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov výsledok hospodárenia pri\nzisťovaní základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2008 zvýšil o sumu 1.267.567,15 Sk, ktorú nemožno\npodľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov.\nZ administratívneho spisu mal prvostupňový súd preukázané, že správca dane v daňovom konaní\npostupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dbal na zachovávanie práva a\nprávom chránených záujmov daňového subjektu a pri posudzovaní zistených skutočností vychádzal zo\nzákladných zásad daňového konania uvedených v ustanovení § 2 zákona č. 511/1992 Zb. Tiež bolo\nnesporné, že hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal\nna všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom\nkonaní bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre správne\nurčenie dane.\nKrajský súd v Bratislave vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe\nneodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce\ntomu, že žalobca bol ukrátený na svojich právach v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.\n\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že v konaní neúspešnému\nžalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nProti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci prvostupňovým súdom.\nNezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívala v nesprávnom použití, resp. výklade ustanovenia §\n20 zákona o dani z príjmov pri posudzovaní opravných položiek žalobcu ako daňového výdavku.\nŽalobca v rámci odvolania citoval dôvody z napadnutého rozhodnutia, ktoré žalovaný\npri opravných položkách ako daňových výdavkoch vymedzil nasledovne:\n- cit. strany 24 napadnutého rozhodnutia: „V právnom stave do 31.12.2007 boli vymedzené kritéria\ntvorby opravných položiek k pohľadávkam pri zániku poistenia v samostatnom ustanovení - § 20 ods.\n8 písm. c) zákona o dani z príjmov, rovnako samostatne boli stanovené u bánk kritéria tvorby\nopravných položiek k pohľadávkam z poskytnutých úverov v § 20 ods. 4 až 6 zákona o dani z príjmov.\nCitované ustanovenia umožňovali podnikateľským subjektom - finančným inštitúciám uznávať za daňový\nvýdavok tvorbu opravnej položky bez obmedzenia. Pre ostatné podnikateľské subjekty platili kritéria\ntvorby opravných položiek z hľadiska daňovej uznateľnosti ustanovené v § 20 odsek 14 zákona o\ndani z príjmov. Aj toto nerovnaké postavenie jednotlivých podnikateľských subjektov z hľadiska aplikácie\npredmetných ustanovení zákona o dani z príjmov pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam bolo\ndôvodom legislatívnych zmien.“\n- cit. strany 25 až 26 napadnutého rozhodnutia: „Odvolací orgán sa stotožňuje so záverom daňového\núradu, že princíp upravený v ustanovení § 20 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov pre pohľadávky\nz obchodno-záväzkového vzťahu v rovnakej miere platí aj pre pohľadávky pri zániku poistenia, t. j.\ndaňovým výdavkom je tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam pri zániku poistenia.“\n- pokračovanie citátu na 26 strane: „Odvolací orgán zdôrazňuje, že zmena v právnej úprave od\n01.01.2008 pri tvorbe opravných položiek k pohľadávkam pri zániku poistenia zmenila tak rozsah/\nvýšku tvorby opravných položiek k týmto pohľadávkam, ako aj ich vecnú podstatu. Z hľadiska\nich vecnej podstaty sú pohľadávky pri zániku poistenia postavené na rovnakú úroveň, ako ostatné\npohľadávky z obchodno-záväzkového vzťahu, t. j. v obidvoch prípadoch ide o pohľadávky pri ktorých\nje riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí. Odvolací orgán nepovažuje výklad § 20 ods.\n2 zákona o dani z príjmov daňovým úradom za extenzívny, daňový úrad pri posúdení tvorby daňovo\nuznanej opravnej položky k pohľadávkam pri zániku postupoval v súlade s čl. 2 Ústavy SR.“\nZ uvedených dôvodov žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil Výmer a neuznal opravné položky\nako daňový výdavok k pohľadávkam zo zrušených zmlúv v prípade zániku poistenia s lehotou\nomeškania viac ako 36 mesiacov pre premlčanie v sume 1.267.567,15 Sk. Rovnaký právny názor vyslovil\naj Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku, ktorý žalobca napadol odvolaním.\nŽalobca uviedol, že zákon o dani z príjmov v ustanovení § 20 odsek 2 písmeno a) až f) vymedzuje\njednotlivé druhy opravných položiek podľa druhu práva, majetku alebo ich vecnej kvality. Všetky\npísmená spomenutého odseku sú vymedzené alternatívne bez vzájomnej obsahovej prepojenosti. V\nnasledujúcich odsekoch § 20 sú jednotlivé písmená odseku 2 detailizované.\nPodľa úpravy zákona o dani z príjmov do 31.12.2007 (znenie pred novelou č. 621/2007 Z. z.) sa pri\ntvorbe „pohľadávok z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne (§ 20 odsek 2 písmeno\ne) zákona o dani z príjmov)“ ako opravných položiek použilo ustanovenie § 20 odsek 8 písmeno\nc), t. j. pri tvorbe opravných položiek sa používala maximálne 100 % výška menovitej hodnoty\npohľadávky, bez rozdielu menovitých hodnôt podľa doby omeškania pohľadávok.\nZmena zákona o dani z príjmov (zákon č. 621/2007 Z. z.) znamenala zakotvenie tvorby opravných\npoložiek pri pohľadávkach z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne (§ 20 odsek\n2 písmeno e) zákona o dani z príjmov) podľa ustanovenia § 20 odsek 14, t. j. rôzne výšky menovitej\n\nhodnoty pohľadávok podľa doby, ktorá uplynula od ich splatnosti. Rovnako došlo k tejto zmene pri\nbankových pohľadávkach. Touto zmenou došlo len k zániku možnosti poisťovní tvoriť opravné položky\nvo výške 100 % menovitej hodnoty, bez ohľadu na dobu, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky.\nV priebehu konania na Krajskom súde v Bratislave došlo zákonom č. 333/2014 Z. z. s účinnosťou od\n01.01.2015 k zmene zákona o dani z príjmov. Po uvedenej novele je znenie § 20 odsek 2 nasledovné:\n§ 20 odsek 2 aktuálne znenie od 01.01.2015, zmena zákona č. 333/2015 Z. z.\n(2) Opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za\npodmienok ustanovených týmto zákonom, sú opravné položky k\na) nadobudnutému majetku (odsek 13),\nb) nepremlčaným pohľadávkam (odsek 14),\nc) pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní (odseky 10 až 12),\nd) nepremlčaným pohľadávkam, ktoré tvoria banky a pobočky zahraničných bánk a Exportnoimportná banka Slovenskej republiky,\ne) nepremlčaným pohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne a pobočky\nzahraničných poisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní),\nf) nepremlčaným pohľadávkam zdravotných poisťovní (odsek 17) okrem pohľadávok z verejného\nzdravotného poistenia prislúchajúcich k výnosom oslobodeným od dane podľa § 13 ods. 2 písm. i),\ng) nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu (odsek\n21).\nAž uvedená zmena zákona o dani z príjmov zakotvila pri pohľadávkach z poistenia ich vecnú kvalitu, a\nto nepremlčanosť pri tvorbe opravných položiek ako daňových výdavkov.\nNa základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudok krajského súdu sp. zn. 1S 2521/2012 zmenil tak, že zruší rozhodnutie Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky zo dňa 21.09.2012 vydané v konaní č. 1020501/1/1178804/2012/4985, ktorým bol\npotvrdený dodatočný platobný výmer č. 9900401/5/451372/2012/Bad, vydaný Daňovým úradom pre\nvybrané daňové subjekty vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie\nobdobie roku 2008 v sume 70.383,29 €, a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nIII.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci\nv rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2521/2012-66 zo dňa 21.01.2016 a námietky žalobcu\nv odvolaní považuje za neopodstatnené.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\na z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.);\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), keď\ndeň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s.\np. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 ods. 1 O. s. p.).\n\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O. s. p.).\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,\nsa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.).\nÚlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.\n1020501/1/1178804/2012/4985 zo dňa 21.09.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 9900401/5/451372/2012/\nBad zo dňa 21.05.2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov v\nnadväznosti na § 165 ods. 5 daňového poriadku bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej\nosoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume 70.383,29 €.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola žaloba žalobcu\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zamietnutá.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po preskúmaní rozsudku a po oboznámení sa s\nobsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku tohto rozsudku. Preto sa s ním najvyšší\nsúd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne a na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza\nnasledovné.\nŽalobca napadol rozhodnutie žalovaného v rozsahu potvrdenia Výmeru v časti zvýšenia výsledku\nhospodárenia za zdaňovacie obdobie rok 2008 o sumu 1.267.567,15 Sk podľa ustanovenia § 17 odsek 2\npísmeno a) zákona č. 595/2003 Z. z., z dôvodu neuznania opravných položiek ako daňového výdavku k\npohľadávkam zo zrušených zmlúv v prípade zániku poistenia s lehotou omeškania viac ako 36 mesiacov\npre deklarované premlčanie.\nPodľa § 19 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov, daňovými výdavkami sú aj tvorba rezerv a opravných\npoložiek podľa § 20 zákona o dani z príjmov.\n\nPodľa § 20 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým\nvýdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok stanovených zákonom, sú opravné položky k\nnepremlčaným pohľadávkam.\nPodľa § 20 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, opravnými položkami, ktorých tvorba je daňovým\nvýdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. f) za podmienok stanovených zákonom, sú opravné položky k\npohľadávkam z poistenia v prípade zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných\npoisťovní (zaisťovne a pobočky zahraničných zaisťovní).\nPodľa ustanovenia § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov je daňovým výdavkom tvorba opravnej položky\nk pohľadávke, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do\nzdaniteľných príjmov, ak od splatností pohľadávky uplynula doba dlhšia ako:\na) 12 mesiacov, sa zahrnie do daňových výdavkov do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo\njej nesplatenej časti bez príslušenstva v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto doba,\nb) 24 mesiacov, sa zahrnie do daňových výdavkov do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo\njej nesplatenej časti bez príslušenstva v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto doba,\nc) 36 mesiacov, zahrnie do daňových výdavkov do výšky 100 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo\njej nesplatenej časti bez príslušenstva v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto doba.\nPodľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené\ninak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv\na právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\nPodľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo\npreveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných\npredpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej\núčelu.\nSenát najvyššieho súdu sa stotožnil s názorom žalovaného, že pri posudzovaní tvorby opravných\npoložiek k pohľadávkam pri zániku poistenia, ktoré tvoria poisťovne a pobočky zahraničných poisťovní,\nvychádzal daňový úrad predovšetkým z ustanovenia § 20 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov,\npretože daňová kontrola bola vykonávaná v poisťovni a preverované boli prevažne pohľadávky z\npoistenia. Predmetné ustanovenie v písm. e) zákona o dani z príjmov upravuje daňové výdavky pri\ntvorbe opravných položiek, ktoré sa týkajú určitých konkrétnych subjektov (poisťovne, zaisťovne) a ich\nkonkrétnych pohľadávok (len pohľadávok pri zániku poistenia), nie všetkých pohľadávok z poistenia.\nDaňovým výdavkom v zmysle zákona o dani z príjmov je len tvorba opravných položiek k nepremlčaným\npohľadávkam (§ 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov upravuje spôsob tvorby opravnej položky k\nnepremlčaným pohľadávkam). Ide o všeobecne platný princíp, ktorý je explicitne uvedený len pri\npohľadávkach z obchodno-záväzkového vzťahu v ustanovení § 20 ods. 2 písm. b) zákona o dani z\npríjmov, ale vzhľadom k tomu, že pohľadávky pri zániku poistenia sú vymedzené len z dôvodu svojej\nšpecifickosti v ustanovení § 20 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ale zároveň rovnako predstavujú\npohľadávky vznikajúce z podnikateľskej činnosti, mali by pri ich posudzovaní za daňový výdavok spĺňať\nrovnaké kritéria podľa ustanovenia § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov.\nZo všeobecnej zásady, že daňovým výdavkom je len tvorba opravných položiek k nepremlčaným\npohľadávkam vychádzajú aj iné ustanovenia zákona o dani z príjmov, napr. ustanovenie § 19 ods. 2 písm.\ni) alebo písm. r) zákona o dani z príjmov, týkajúce sa odpisu pohľadávok ako daňového výdavku. Podľa\ntohto ustanovenia za daňový výdavok možno považovať odpis pohľadávok len v prípade, ak k danej\npohľadávke bola vytvorená opravná položka podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov (pri splnení aj\nďalších podmienok). Ak veriteľ nevyužije možnosť tvorby opravnej položky k pohľadávke a možnosť jej\nodpisu, pokiaľ nebola premlčaná, po jej premlčaní nie je možné považovať jej odpis za daňový výdavok,\nt. j. nie je možné už k tejto pohľadávke tvoriť opravnú položku podľa § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov.\nAj podľa názoru senátu najvyššieho súdu, ak by žalovaný pripustil názor daňového subjektu, že podľa\n§ 20 ods. 14 možno tvoriť opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam v prípade obchodno-\n\nzáväzkových vzťahov, ale aj k premlčaným pohľadávkam v prípade pohľadávok pri zániku poistenia,\nzakladala by táto skutočnosť zvýhodnené postavenie jedného daňovníka pred iným pri zdaňovaní\npríjmov z podnikania.\nRozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný\npri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil\nv ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nOdvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré\nby mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S 2521/2012-66 z 21. januára 2016 ako vecne správny podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá O. s .p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. a § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.\ns. p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O. s. p a s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v súlade s ust. § 142 ods. 1\nO. s. p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. postupoval podľa\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492\nods. 2 ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/2521/2012", "guid": "a1e81431-aa03-4b28-9e47-8e1055844bb8:96448a30-01a6-4b68-9009-001bfb1c0408", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}