{"guid": "af926e08-755e-450f-a14a-12171c041585:01a0f84a-425f-4418-8718-a1b4deff48f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1010200749.1", "spisova_znacka": "8Sžo/29/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/29/2016 z 28. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 8Sžo/29/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1010200749.1", "identifikacne_cislo": "1010200749", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16", "nazov": "§ 16 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1", "nazov": "§ 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/01a0f84a-425f-4418-8718-a1b4deff48f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1010200749.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1010200749.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1010200749.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/29/2016\n1010200749\n28. 06. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:1010200749.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia\nSlovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nDobrovičova 8, P.O.Box 155, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. RL/02/2010 zo dňa 12.1.2010, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 3S/119/2010-131 zo dňa 24. novembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/119/2010-131 zo dňa\n24. novembra 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného č. RL/02/2010 zo dňa\n12.1.2010 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení\nrozhodnutia krajský súd uviedol, že po vrátení veci súdu na ďalšie konanie v spojitosti so zrušujúcim\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 8Sžo/24/2014 zo dňa 18.6.2015 a\npo odstránení vady označenia napadnutého rozhodnutia správne zo dňa 12.1.2010 oproti pôvodne v\nžalobe a pôvodnom preskúmavacom konaní označené 23.2.2010, preskúmal napadnuté rozhodnutie\nžalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel\nk záveru, že žalobe je treba priznať úspech.\nSúd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalovaný žalobcovi oznámil začatie konania\nOznámením v správnom konaní č. 344-PLO/O-4634/2009 zo dňa 6.11.2009 vo veci možného porušenia\n§ 16 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisií v súvislosti s tým, že dňa 1.9.2009 o cca 18:00\nhod. v programe Rádiožurnál odvysielal príspevok, ktorý informoval o protestnom zhromaždení proti\nprijatiu jazykového zákona, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti, keď v\npríspevku odzneli formulácie ako „kontroverzná novela o štátnom jazyku, sporný jazykový zákon“. Tieto\nby mohli byť považované za subjektívne komentáre, ktoré neboli oddelené od informácií spravodajského\ncharakteru. Príspevok informoval o viacerých protestných akciách namierených proti novele jazykového\nzákona, avšak v príspevku neodznelo vyjadrenie dotknutej strany - predkladateľa zákona. Uvedené\nodôvodňuje predpoklad, že recipient mohol dostať nevyvážené a jednostranné informácie a je teda\nodôvodnené podozrenie, že v odvysielanom príspevku mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a\nnestrannosti. Žalovaný žalobcu zároveň požiadal, aby sa k predmetu správneho konania vyjadril, čo\nžalobca aj urobil podaním doručeným žalovanému dňa 30.11.2009. V ňom uvádza, že použitie adjektíva\n„sporný“ je objektívnou reflexiou skutočnosti, že predmetný zákon bol predmetom sporu. Táto informácia\nv plnom rozsahu zodpovedala skutočnosti. Rozhodnutím č. RL/02/2010 zo dňa 12.1.2010 žalovaný\n\nrozhodol, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o retransmisii tým,\n(§ 16 písm. b/ zákona o retransmisii v znení platnom a účinnom do 15.12.2009), že na programovom\nokruhu Rádio Slovensko, v programe Rádiožurnál dňa 1.9.2009 o cca 18:00 hod. odvysielal príspevok,\nktorý informoval o protestnom zhromaždení proti prijatiu jazykového zákona, v ktorom nezabezpečil\nobjektívnosť a nestrannosť, za čo mu uložil podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. a/ zákona o vysielaní\na retransmisii sankciu - upozornenie na porušenie zákona.\nĎalej uviedol, že v predmetnej veci už skôr tunajší súd rozhodol rozsudkom č. k. 3S/119/2010-81\nzo dňa 3.12.2013, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a neúspešnému žalobcovi náhradu trov\nkonania nepriznal. Súd pritom vychádzal zo žalobcom nesprávne označeného v dátume napadnutého\nrozhodnutia č. RL/02/2010 dňom 23.2.2010, kedy bolo rozhodnutie vypracované, oproti správne dňu\nvydania rozhodnutia 12.1.2010, ako bolo radou rozhodnuté, keď sa súd riadil označením, ktoré bolo\nplne v dispozícii žalobcu a na tomto zotrval až ku dňu vyhlásenia pôvodného rozsudku vo veci. Na\nodvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením vo veci sp. zn. 8Sžo/24/2014 zo dňa\n18.6.2015 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie, keď vyslovil, že je procesným\nprávom účastníka i právo na prejednanie jeho veci pred súdom vecne a miestne príslušným a riadne,\npričom súd je povinný dbať o to, aby nedochádzalo k formálnemu zamietnutiu žaloby len z dôvodu,\nže žaloba má chybu, na ktorú má účastníka upozorniť tak, aby bola odstránená a po jej odstránení\npokračovať v konaní tak, aby bolo zabezpečené právo účastníka konania na spravodlivý súdny proces. V\nďalšom potom uložil krajskému súd vec znovu prejednať v medziach podanej žaloby, a pritom preskúmať\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného č. RL/02/2010 zo dňa 12.1.2010.\nPrvostupňový súd uviedol, že vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého\nadministratívneho spisu žalovaného, bolo po odstránení vady v označení napadnutého rozhodnutia\npotrebné žalobe priznať úspech. Súd sa plne stotožnil so žalobcom správne namietanou\nnepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, keď z výrokovej časti tohto vyplýva, že žalobca mal\njedným konaním porušiť dve zákonné ustanovenia, platné a účinné v rôznom čase. Napriek tomu,\nže povinnosť vyplývajúca z ust. § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii účinného\nku dňu vydania rozhodnutia (12.1.2010) a z ust. § 16 písm. b/ zákona o vysielaní a retransmisii\núčinného ku dňu porušenia povinnosti (01.09.2009) je vecne totožná, a síce zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre oddeliť od informácií spravodajského charakteru, nie je možné rozhodnúť o porušení oboch\njedným skutkom, keď obe ustanovenia boli účinné v rôznych časoch, a teda za predpokladu, že došlo\nk porušeniu jedného, nie je možné, aby došlo zároveň k porušeniu druhého zákonného ustanovenia.\nSúd tiež zdôraznil, že iba výroková časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov\nkonania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku spolu s uvedením zákonného\nustanovenia, ku ktorého porušeniu malo dôjsť, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné\nzistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Takéto rozhodnutie, v\nktorom bolo rozhodnuté o porušení dvoch zákonných ustanovení (tak ako to vykonal vo výrokovej časti\nnapadnutého rozhodnutia žalobca), z ktorých v čase spáchania skutku bolo platné a účinné len jedno,\nteda automaticky zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Preto ako opodstatnené bolo potrebné v tejto\nsúvislosti priznať i námietke retroaktivity, ktorú uvedeným postupom žalovaný do svojho rozhodnutia\npremietol. Preto súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d/ OSP.\nProti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Žalovaná namietala\nnepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov v dôsledku čoho bola žalovanej odňatá možnosť\nkonať pred súdom a namietala tiež nesprávne právne posúdenie veci. Prvostupňový súd v rozsudku\nuvádza viacero záverov a konštatovaní, ktoré považuje za zásadné pre rozhodnutie vo veci samej\navšak bez riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia. Týmto postupom zaťažil prvostupňový súd svoje\nrozhodnutie nepreskúmateľnosťou, v dôsledku čoho uprel žalovanej jej právo na spravodlivý súdny\nproces. Prvostupňový súd v rozsudku sa plne stotožnil so žalobcom namietanou nepreskúmateľnosťou\nnapadnutého rozhodnutia, keď z výrokovej časti tohto vyplýva, že žalobca mal jedným konaním\nporušiť dve zákonné ustanovenia, platné a účinné v rôznom čase. Na objasnenie tohto konštatovania\nprvostupňový súd uviedol argumentáciu: „Napriek tomu, že povinnosť vyplývajúca z ust. § 16 ods.\n3 písm. b/ Zákona o vysielaní a retransmisii účinného ku dňu vydania rozhodnutia - 12.1.2010 a z\nust. § 16 písm. b/ predmetného zákona ku dňu porušenia povinnosti - 1.9.2009 je vecne totožná,\na síce zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických\nprogramov; názory a hodnotiace komentáre oddeliť od informácií spravodajského charakteru, nie je\n\nmožné rozhodnúť o porušení oboch jedným skutkom, keď obe ustanovenia boli účinné v rôznych časoch,\na teda za predpokladu, že došlo k porušeniu jedného, nie je možné, aby došlo zároveň k porušeniu,\ndruhého zákonného ustanovenia. Súd tiež zdôraznil, že iba výroková časť môže zasiahnuť do práv a\npovinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a konkrétny popis skutku spolu s uvedením\nzákonného ustanovenia, ku ktorému porušeniu malo dôjsť, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z\nktorej je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenie či sankcia boli uložené“.\nŽalovaná namietala, že z uvedeného nie je zrejmé na základe čoho prvostupňový súd usudzuje, že\nv napadnutom rozhodnutí bolo rozhodnuté o porušení dvoch zákonných ustanovení zároveň. Uviedol,\nže z výroku napadnutého rozhodnutia pri gramatickom výklade, ktorý uvádza v bode II. jednoznačne\nvyplýva, že ním bolo rozhodnuté o porušení iba jedného zákonného ustanovenia a to § 16 ods. 3\npísm. b/, pričom uvedenie pôvodného označenia totožnej povinnosti uvedené v okrúhlych zátvorkách\nslúži len na sprehľadnenie výroku rozhodnutia vzhľadom na zmeny v zákone č. 308/2000 Z.z.. Výrok\nrozhodnutia však hovorí iba o porušení jednej povinnosti žalobcom, a to o nezabezpečení objektívnosti\na nestrannosti spravodajských programov. Z odôvodnenia prvostupňového súdu je zrejmé, že sa\nstotožňuje so skutočnosťou, že vo výroku rozhodnutia je uvedené porušenie z obsahového hľadiska\niba jednej a tej istej povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky je žalovanej do značnej\nmiery sťažené podať relevantnú argumentáciu k právnym úvahám, ktoré pri vydaní rozsudku viedli\nprvostupňový súd. Žalovaná uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom\nspočíva v tom, že tvrdí, že vo výroku napadnutého rozhodnutia bolo konštatované porušenie dvoch\nzákonných ustanovení, platných a účinných v rôznom čase, jedným skutkom, považuje napadnuté\nrozhodnutie za nepreskúmateľné a považuje za opodstatnenú námietku retroaktivity. Pre správnu právnu\nkvalifikáciu formálneho vyhodnotenia napadnutého rozhodnutia, konkrétne formulácie jeho výrokovej\nčasti, bolo nevyhnutné zaoberať sa\na) tým, či výrok napadnutého rozhodnutia konštatuje porušenie dvoch zákonných ustanovení,\nb) tým, či je rozhodnutie preskúmateľné,\nc) tým, či bola vydaním napadnutého rozhodnutia porušená zásada zákazu retroaktivity,\nd) tým, aký bol účel vydania rozhodnutia.\nAd a) - Rada na svojom zasadnutí dňa 6.11.2009 prijala uznesenie o začatí správneho konania vo\nvzťahu k žalobcovi, vo veci možného porušenia § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s\ntým, že v programe Rádiožurnál dňa 1.9.2009 cca o 18:00 hod. odvysielal príspevok, ktorý informoval\no protestnom zhromaždení proti prijatiu jazykového zákona, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu\nobjektívnosti a nestrannosti. Uvedená povinnosť bola v čase spáchania správneho deliktu a v čase\nzačatia správneho konania označená ako § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. a povinnosť\nv ňom stanovená znela nasledovne: „Vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť\nspravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia\nbyť oddelené od informácií spravodajského charakteru“. Dňa 15.12.2009 nadobudol účinnosť zákon č.\n498/2009 Z.z., ktorým sa menil a doplnil zákon č. 308/2000 Z.z.. Vzhľadom na to, že tento neobsahuje\nprechodné ustanovenia vzťahujúce sa na správne konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti,\nriadila sa Rada od 15.12.2009 platným a účinným znením zákona č. 308/2000 Z.z.. Vzhľadom na\nuvedené bolo dňa 21.12.2009 žalobcovi doručené oznámenie o zmene zákona č. 308/2000 Z.z. v\nsúvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 498/2009 Z.z.. Bol upozornený žalobca, že vzhľadom na\nzmenu zákona je nové označenie uvedené v zákonnej povinnosti od 15.12.2009 nasledovné: § 16 ods.\n3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z., pričom obsah povinnosti ostal bez zmeny. Zmena vyplývajúca z\nnadobudnutia účinnosti zákona č. 498/2009 Z.z. sa teda v súvislosti s napadnutým rozhodnutím týkala\niba zmeny formálneho, paragrafového označenia zákonom stanovenej povinnosti. Žalovaná bola toho\nnázoru, že napriek tomu, že vo výroku rozhodnutia boli uvedené obe paragrafové označenia porušenia\npovinnosti je z výroku tak, ako bol formulovaný, jednoznačne zrejmé, že žalobca porušil iba jedno\nzákonné ustanovenie, ktorého formálne označenie sa v priebehu správneho konania zmenilo. V žiadnom\nprípade, že z výroku napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by žalobca porušil dve rôzne zákonné\npovinnosti. Do okrúhlych zátvoriek sa v písomnom prejave vkladá slovo alebo výraz, ktorým autor textu\nvysvetľuje, objasňuje, rozvádza alebo dopĺňa a spresňuje hlavnú myšlienku jazykového prejavu. Tak\ntomu bolo aj vo výroku napadnutého rozhodnutia, keď v zátvorke uvedený text vysvetľoval, objasňoval a\nspresnil vzťah medzi odlišným formálnym označením tej istej povinnosti v súvislosti so zmenou zákona\nč. 308/2000 Z.z.. V prípade, ak by žalovaná chcela vo výroku rozhodnutia konštatovať porušenia dvoch\nrozličných zákonných povinností, namiesto okrúhlych zátvoriek by použila zlučovaciu spojku „a“, za\nktorou by uviedla ďalšiu zákonnú povinnosť, ktorú žalobca porušil, prípadne by na uvedenie viacerých\nporušených povinností použila odrážky.\n\nAd b) - Skutočnosť, že vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené porušenie povinnosti ustanovenia\nv § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. a nie § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nje spôsobená absenciou prechodných ustanovení v zákone č. 498/2009 Z.z.. Výrok napadnutého\nrozhodnutia je plne v súlade s požiadavkou určitosti, ktorú konštatuje prvostupňový súd. Z výroku\nrozhodnutia jednoznačne identifikovateľné o porušení akej povinnosti bolo rozhodnuté a nestotožňuje\nsa s názorom prvostupňového súdu, že je nepreskúmateľné.\nAd c) - Vo vzťahu k námietke retroaktivity uviedla, že v slovenskom právnom poriadku sa uplatňuje\nzásada zákazu retroaktivity, teda spätného pôsobenia právnych noriem, ktorej porušenie vo svojom\nrozsudku konštatoval prvostupňový súd. Právna norma, ktorej porušenie bolo v napadnutom rozhodnutí\nkonštatované však nie je právnou normou, ktorá by bola do slovenského právneho poriadku včlenená\naž po tom, čo bol správny delikt spáchaný. Povinnosť vysielateľov zabezpečiť objektívnosť a\nnestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov sa v zákone č. 308/2000\nZ.z. nachádzala aj v čase spáchania správneho deliktu a aj v čase vydania rozhodnutia v predmetnom\nsprávnom konaní. Námietka retroaktivity, teda nie je opodstatnená, keďže povinnosť, za ktorú bol\nžalobca sankcionovaný sa naňho vzťahovala tak v čase začatia správneho konania aj v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti dal do pozornosti aj rozhodnutia Ústavného súdu SR pod\nsp. zn. III. ÚS 142/2011, II. ÚS 285/2011.\nAd d) - Uviedla, že účelom správneho konania bolo počas celej doby jeho trvania zistiť, či bola povinnosť\nžalobcu zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických\nprogramov porušená. Bolo podstatné zistenie skutkového stavu a aplikácia príslušnej právnej normy\nnaň, nie to, akou kombináciou písmen a číslic bola táto správna norma ustanovujúca povinnosť\noznačená, keďže jej obsah zostal bez akejkoľvek zmeny. Žalovaná preto žiadala, aby pri hodnotení\nvýroku napadnutého rozhodnutia súd prihliadol najmä na skutočnosť, že zákonná povinnosť žalobcu\nzabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov\nbola porušená a za toto porušenie bola žalobcovi v súlade so zákonom uložená sankcia. Mala za to, že\nsúd v danom prípade by nemal postupovať príliš formalisticky.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania v\nsúlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednohlasne dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné,\npretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti\nodvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.6.2018 po tom čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - www.nsud.sk najmenej\npäť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nPrávo na slobodu prejavu obsiahnuté v článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky\nbez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.\nPodľa čl. 26 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vyjadrovať svoje názory\nslovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať a prijímať a\nrozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.\nSlobodu prejavu možno obmedziť zákonom (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000\nZ.z. o telekomunikáciách v znení účinnom do 14.12.2009 vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\n\nPodľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom od 15.12.2009 vysielateľ je povinný\nzabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov;\nnázory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\nPodľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. zákon účinný do 14.12.2009 za porušenie povinnosti\nuloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 7) rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na\nporušenie zákona.\nPodľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v\nčase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho\norgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aj aktívna činnosť správneho orgánu, a podľa procesných\na hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Zákonom predpísaným\npostupom postupuje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný je vykonať úkony v priebehu\nkonania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto\nkonanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry najmä nález Ústavného súdu SR č. k. II.\nÚS 127/07-21 ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008,\nsp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, či sp. zn. 8Sžo/547/2009 nie je úlohou súdu pri výkone\nsprávneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov ale len preskúmať zákonnosť ich\npostupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nodvolania proti rozsudku krajského súdu bola otázka, či výrok napadnutého rozhodnutia žalovanej,\nktorým bola uložená sankcia podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. - upozornenie na\nporušenie zákona, zodpovedá výroku o postihu za správny delikt, z ktorého je zrejmý popis skutku s\nuvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj evidencia iných skutočností, ktoré sú\npotrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným, resp. z výroku rozhodnutia o správnom delikte\nmusí byť zrejmé najmä to, podľa ktorého konkrétneho ustanovenia sa rozhodlo o uložení sankcie za\nkonkrétny správny delikt.\nPodľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný demokratický a právny štát.\nZákladom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho\nštátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR,\nsa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané (ÚS\n17/1999, Nález z 22.9.1999).\nV judikatúre Ústavného súdu SR sa požiadavka materiálneho právneho štátu akceptovala aj v ďalšom\nprávnom názore, podľa ktorého: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných\nstelesnené také princípy ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu,\nčo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR) sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré\nsú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť jeho\nuplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané (I. ÚS 10/98, I. ÚS 54/02).\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväzná správa pre všetkých,\ntzn. že štátne orgány, orgány územnej samosprávy ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje\nprávny poriadok. Ustanovením čl. 1 ods. 1 Ústavy SR sa Slovenská republika zaviazala, že uznáva\na dodržiava všeobecné záväzné pravidlá medzinárodného právo, medzinárodné zmluvy, ktorými je\nviazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. V zmysle intencii čl. 154c Ústavy SR je Európsky Dohovor\no ochrane ľudských práv a základných slobôd súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má\nprednosť pred zákonom a zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\n\nV zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy trestné obvinenie a práva a záväzky\nobčianskej povahy, pokiaľ ide o rozsah a aplikovateľnosti čl. 1 Dohovoru vykladať autonómne od\nich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov Dohovoru (pozri napr. rozsudok\nNeumeister c/a Rakúsku z júla 1976).\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nNajvyšší súd SR dospel k záveru, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických\nosôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný\npostih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z\ntrestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a deliktami za ktoré ukladajú\nsankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzenými\nprávnymi princípmi.\nKeďže čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru hovorí ,,o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“ je podľa\nnázoru Najvyššieho súdu SR nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom\nzákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je\nvyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.\nNapokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, schválené\nVýborom ministrov 13.2.1991 na 452. Zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských štátov,\naby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah\npôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá\npostih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia\ntrestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú\nza správne sankcie.\nPodľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych\nsankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne\nzavedené záruky v trestnom konaní.\nV predmetnej veci, keďže ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov\no postihu za správny delikt s uložením v danom prípade tzv. sankcie upozornenia, treba podľa názoru\nsúdu aplikovať na danú vec čl. 6 ods. 1 prvá časť dohovoru.\nNajvyšší súd SR pri posudzovaní veci vychádzal z nasledovných východísk:\nV rámci verejnoprávnej zodpovednosti za proti spoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné\nčiny, priestupky, iné správne delikty, pri ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne\ndelikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré\nkonkrétny zákona takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa\nzávažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,\nu iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu\ndopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie\npráve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom\nza určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého\ntypu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky,\niné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či\nuž ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda\nreflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,\nči naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,\nvoľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti\npostihu delikventa.\n\nZ týchto hľadísk treba vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v\nrozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa\ntrestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen\nzákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta,\nčasu a spôsobu spáchania, poprípade aj iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť\nzamenený aj iným. U priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí\nobsahovať aj popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny, druh a\nvýmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku\nrozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na SP (§ 47 ods. 2 správneho poriadku), podľa ktorého výrok\nrozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého\nbolo rozhodnuté, poprípade aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí\nukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu.\nVymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii\ndeliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný\npriamo z ustanovenia § 47 ods. 2 SP. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj\nrozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je\nsubjekt postihnutý. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením\nmiesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to,\naby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné\nkonanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok,\npre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie\nriadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a\nv čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku,\nvylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok,\npritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení\nrozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže\nzasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade\nkonkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť\nbola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže\nbyť vynútiteľné exekúciou.\nZáver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a\nmiestneho) plne korešponduje aj s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Treba pripomenúť,\nže aj na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 ED. Keď Dohovor\nv článku 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie“, treba poskytnúť záruku tomu kto je obvinený\nv trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto\nvykladá Dohovor stabilne aj judikatúra ESĽP. Rovnako judikoval Ústavný súd SR (pozri napr. Nález sp.\nzn. III ÚS 2310/2010-38 z 25.8.2010).\nZ uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis\nskutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností,\nktoré sú potrebné na to, aby nemohol byť zamenený za iný. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti\ndo výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (rozhodnutie NS SR\npod sp. zn. 8Sž/18/2011, publikované pod R 9/2012).\nPodľa § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000\nZ.z. o telekomunikáciách v znení účinnom do 14.12.2009 vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť, že problematika správneho trestania\nje veľmi zložitá, lebo subsumuje jednak priestupky fyzických osôb, ktoré sú upravené v zákone o\npriestupkoch č. 372/1990 Zb., ale aj rozsiahlu oblasť správneho trestania právnických osôb a fyzických\nosôb - podnikateľov, základom administratívnej zodpovednosti, ktorých je zodpovednosť za správny\ndelikt. Právny poriadok Slovenskej republiky v súčasnej dobe obsahuje veľké množstvo právnych\npredpisov, ktoré upravujú ukladanie sankcií právnickým osobám za porušenie právnych predpisov.\nZákonov zakotvujúcich skutkové podstaty správnych deliktov najmä v poslednom období stále pribúda.\n\nInštitút správneho deliktu vystupuje do popredia v súvislosti s požiadavkou zabezpečiť riadne plnenie\npovinností, ktoré pre právnické osoby vyplývajú zo zákona a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov alebo sú im uložené na ich základe. Právna úprava správnych deliktov je nejednotná a\nroztrieštená. Pojem správneho deliktu nie je všeobecne definovaný v žiadnom právnom predpise. Pri\nvymedzovaní tohto pojmu vychádza teória aj prax zo všeobecných pojmových znakov správneho deliktu,\nobsiahnutých v pozitívnej právnej úprave. Je možné ustáliť, že tak vo veciach priestupkov ako aj vo\nveciach správnych deliktov je nesporne snahou zákonodarcu konať a rozhodnúť urýchlene a hospodárne\nv správnom konaní s možnosťou súdneho prieskumu správneho rozhodnutia až po právoplatnom\nskončení správneho konania.\nSprávny orgán musí pri trestaní správnych deliktov rešpektovať princíp uvedený v čl. 40 ods. 6 Listiny\nzákladných práv a slobôd (čl. 50 ods. 6 Ústavy SR). Uplatňovanie zodpovednosti a uložení postihu je\npreto nevyhnutné posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v dobe, kedy ku konaniu došlo ak nie je úprava\núčinná v čase rozhodovania pre delikventa priaznivejšia. Pokiaľ však neskoršia právna úprava pôvodnú\nskutkovú podstatu predmetného deliktu vôbec neprevzala, zanikla trestnosť konania ak k uplatneniu\nzodpovednosťou k uloženiu sankcie nemôže dôjsť (rozsudok Mestského súdu v Prahe z 10.6.2003, sp.\nzn. 28Ca 151/2002).\nÚstavná záruka vyjadrená v čl. 40 ods. 6 in fine Listiny základných práv a slobôd (čl. 50 ods. 6 Ústavy\nSR) spočíva v prípustnosti trestania podľa nového práva ak je takáto úprava pre páchateľa výhodnejšia,\nplatí aj v konaní o sankcií za správne delikty. Vo svojich dôsledkoch tzn., že rozhodnutie, ktoré za\núčinnosti nového zákona, sa musí v odôvodnení vysporiadať s otázkou, či nový zákon vôbec prevzal\nstaré skutkové podstaty a pokiaľ ich prevzal, či tresty za takéto skutkové podstaty ukladané podľa nového\nzákona sú miernejšie alebo prísnejšie ako podľa staršieho zákona. Rozhodnutie, ktoré sa s touto otázkou\nvôbec nevysporiada je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (rozsudok NSS ČR z 27.10.2004, sp.\nzn. 6A 126/2002).\nZásada ustanovená čl. 50 ods. 6 Ústavy SR sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, a teda aj\nna ukladaní sankcie za poručenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom (rozsudok NS\nSR z 18.2.2010, sp. zn. 3Szd/12/2009).\nNa základe uvedených skutočností je potom možné konštatovať zo strany odvolacieho súdu, že výrok\nnapadnutého rozhodnutia, ktorý konštatuje porušenie povinnosti žalobcu, a to v ustanovení § 16 ods. 3\npísm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z., pričom v zátvorke výrokovej časti rozhodnutia je uvedený § 16 písm.\nb/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení platnom a účinnom do 15.12.2009, s tým, že žalobca mal porušiť\npovinnosť stanovenú zákonom na tom základe, že na programovom okruhu Rádio Slovensko v programe\nRádiožurnál dňa 1.9.2009 cca o 18,00 hod. odvysielal príspevok, ktorý informoval o protestnom\nzhromaždení proti prijatiu jazykového zákona, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, že\ntakýto výrok rozhodnutia o správnom delikte je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť. Je zrejmé,\nže porušenie povinnosti zo strany žalobcu malo nastať k 1.9.2009, a teda aj konštatované porušenie\npovinnosti malo byť podľa zákona účinného ku času spáchania správneho deliktu a to ku dňu 1.9.2009,\nktorý uvedené porušenie povinností konštatuje v § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z.. Žalovaná nemala\nrozhodovať podľa zákona účinného ku dňu 12.1.2010, teda v súvislosti s použitou novelou zákona č.\n498/2009 Z.z.. Keďže vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia sú použité obe ustanovenia, a to\nkonkrétne § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z., ako aj § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. v\nzhode zo súdom prvého stupňa aj najvyšší súd konštatuje nepreskúmateľnosť uvedenej výrokovej časti\npre jeho nezrozumiteľnosť.\nTreba odmietnuť úvahu žalovanej, ktorú rozoberá vo svojom odvolaní na str. 4 až 8 odvolania a že pri\ntakomto výklade by bol výrok napadnutého rozhodnutia žalovanej jasný a určitý. Irelevantné sú podľa\nnázoru odvolacieho súdu aj námietky, že porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu rozhodovania žalovanej sú totožné s ust. § 16 písm. b/ zákona\nč. 308/2000 Z.z.. Takto formulovaný výrok v napadnutom rozhodnutí žalovanej v žiadnom prípade podľa\nnázoru odvolacieho súdu nemôže obstáť.\nŽalovaná musí rešpektovať pri svojom rozhodovaní pri ukladaní sankcií uvedené základné zásady v\nsprávnom trestaní, t.j. musí rešpektovať aj princíp zákazu retroaktivity, ktorý v konečnom dôsledku\nrešpektovaný nebol.\n\nMedzi základné princípy trestania, medzi ktoré patrí princíp zákonnosti - legality, ktorý je spojený s\nuplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena sine lége (žiadny\ntrest bez zákona), z ktorej taktiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech páchateľa. Tento princíp\nje tiež zakotvený v čl. 49 Ústavy SR, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania\nale je ju potrebné aplikovať aj v konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestné ale aj deliktuálnej\nzodpovednosti ukladania sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a páchateľa možno\npostihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon. Judikatúra Najvyššieho súdu SR v tomto zmysle\nje jednotná - napr. rozsudky sp. zn. 3Sžn/68/2004, 3Sžn/85/2007, 8Sžo/28/2007, 8Sžo/147/2008, tieto\nprincípy sa v správnom trestaní v plnom rozsahu aplikujú a že trestanie za správne delikty musí podliehať\nrovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky,\nktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá\ntrest súd a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány sú určené prejavom vôle zákonodarcu\na nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. V administratívnom trestaní treba tiež rešpektovať\nodporúčania Výboru ministrov rady Európy (91) z 13.2.1991 (relative aux sancions administrative), podľa\nktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných, s\ntým, že správny administratívny postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote.\nKeďže administratívne trestanie má aj podľa Štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba\nvychádzať z Ústavy SR čl. 50 a analogicky aj z Trestného zákona.\nOkrem toho odvolací súd poukazuje aj na to, že ani výrok rozhodnutia žalovanej nie je dostatočne určitý.\nVýznamnou charakteristikou výroku je jeho určitosť. Vo výroku rozhodnutia orgán verejnej správy musí\npoužívať termíny, pojmy a spojenia, ktoré sú obsiahnuté vo všeobecne záväznom právnom predpise,\nktorý je základom pre právne posúdenie uplatneného nároku, za predpokladu, že výrok musí mať opisnú\npovahu. Z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, čím konkrétne žalobca porušil\npovinnosť stanovenú v zákone č. 308/2000 Z.z., teda že nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, keď\nna programovom okruhu Rádio Slovensko, v programe Rádiožurnál dňa 1.9.2009 o cca 18 00 hod.\nodvysielal príspevok, ktorý informoval o protestnom zhromaždení proti prijatiu jazykového zákona. Senát\n3S už vyslovil aj v rozsudku sp. zn. 3Sžo/200/2010 zo dňa 8.10.2010 (Slovenský rozhlas vs. Rada pre\nvysielanie a retransmisiu) záver, že v diskusnej relácii nie je možné dopredu predvídať, akým spôsobom\nbudú jednotlivé pozvané osobnosti reagovať na diskutované témy, z tohto dôvodu je potrebné, aby\nžalovaný vo výroku rozhodnutia presne opísal skutok, ktorým vysielateľ porušil zákonom stanovenú\npovinnosť (obdobne aj vo veci pod sp. zn. 4Sžo/13/2012). Na uvedenom závere zotrváva aj senát 8S v\ntejto veci, keďže z výroku napadnutého rozhodnutia nie je možné ustáliť, čím konkrétne vysielateľ porušil\npovinnosť zabezpečiť objektivitu a nestrannosť posudzovaného programu (okrem informácie, že tomu\ntak bolo na programovom okruhu Rádio Slovensko, v programe Rádiožurnál dňa 1.9.2009 o 18 00 hod.,\nkedy odvysielal príspevok, ktorý informoval o protestnom zhromaždení proti prijatiu jazykového zákona).\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa\n§ 219 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP potvrdil.\nZároveň odvolací súd nariaďuje vykonať opravu napadnutého rozsudku v časti záhlavia, kde je uvedené\nnesprávne označenie dátumu napadnutého rozhodnutia - 23.2.2010, pričom správny dátum vydania\nnapadnutého rozhodnutia je 12.1.2010. Opravu súd vykoná postupom podľa ust. §164 OSP.\nO trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že účastníkom konania náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný a žalobca si náhradu trov\nodvolacieho konania neuplatnil.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť\n1.7.2016. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ktorý v\n§ 491 ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods.\n2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V\n\nsúlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1.5.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}