{"guid": "a75d5a13-2383-44eb-b347-5f604ad26306:8d6a7220-5731-4736-8df1-7283eede33ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1010200293.3", "spisova_znacka": "8Sžf/37/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/37/2016 z 25. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2018, sp. zn. 8Sžf/37/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1010200293.3", "identifikacne_cislo": "1010200293", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-2", "nazov": "§ 69 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-56.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 56 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-56.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-58", "nazov": "§ 58 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-58"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-56", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-58"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d6a7220-5731-4736-8df1-7283eede33ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1010200293.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1010200293.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1010200293.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/37/2016\n1010200293\n25. 10. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:1010200293.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Toyota Central\nEurope - Czech s.r.o., so sídlom Bavorská 2662/1, 150 00 Praha 5 - Stodůlky, Česká Republika, (predtým\nTOYOTA MOTOR CZECH spol. s r. o., so sídlom Šafránkova 1238/1, 155 00 Praha 5, Česká republika),\nprávne zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Haulíkom, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/118967/2009/990036-r zo dňa 28.10.2009,\nv konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 67/2010-144 zo dňa\n4.11.2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 67/2010-144 zo dňa\n4. novembra 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu podľa § 250j\nods. 1 OSP, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/222/118967/2009/990036-r zo dňa 28.10.2009, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu\nBratislava I č. 600/270/176548/07/BarK zo dňa 09.11.2007, ktorým rozhodnutím správca dane podľa § 58\nzákona č. 222/2004 Z.z. nevyhovel žiadosti žalobcu - zahraničnej osoby zo dňa 28.5.2007 doplnenej dňa\n10.09.2007 o vrátenie dane z pridanej hodnoty za obdobie január až december 2006 v sume 228.816,96\n€ z dôvodu, že podľa jeho názoru v tomto období žalobca dodal službu v tuzemsku, pričom zároveň\nsa na neho nevzťahovala výnimka ustanovená v § 56 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH. Krajský súd v\nBratislave rozsudkom č. k. 2S 67/2010-79 zo dňa 8.6.2011 žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo\nna náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku žalobca podal žalobca odvolanie, o ktorom Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodol uznesením č. k. 8Sžf/45/2011-99 zo dňa 28.6.2012 a to tak, že rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že rozsudok je\nnepreskúmateľný z dôvodu, že nie je z odôvodnenia zrejmé, prečo v ňom boli citované právne predpisy\nplatné od 1.1.2008 a od 1.1.2010. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že pri použití právnej\nnormy, ktorá v danom čase neexistovala, potom nie je možné ani posúdiť, či je správna právna veta\na či je rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku vecne správne, keďže výroku nekorešponduje\nrelevantné odôvodnenie s relevantnými predpismi. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.\nk. 2S/67/2010-113 zo dňa 25.9.2013 napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil z\ndôvodu toho, že súd zistil porušenia cieľov Smerníc EÚ a princípov spoločného systému DPH. Proti\npredmetnému rozsudku bolo zo strany žalovaného podané odvolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej\n\nrepubliky rozhodol uznesením č. k. 8Sžf/141/2013-135 zo dňa 21.5.2015 tak, že rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave opätovne vec preskúmal\nviazaný aj právnym názorom vyjadreným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel\nk záveru, že napadnuté rozhodnutia aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Uviedol,\nže podľa § 57 ods. 1 zákona o DPH č. 222/2004 Z.z. zahraničná osoba z tretieho štátu si uplatňuje\nnárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava I. žalobca nemá\nv tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň a podniká v zahraničí, teda je zahraničnou\nosobou (§ 5 ods. 1 zákona o DPH). Súd mal za preukázané, že v rámci obdobia január až december\n2006 žalobca dodal službu na základe zmluvy (Program rozvoja siete s cieľom podporiť predajcov\nproduktov a stratégiu rozvoja siete predaním motorových vozidiel zn. LEXUS) uzavretej medzi žalobcom\na TOYOTA MOTOR EUROPE NV/SA, Belgicko. Služba spočívala v zabezpečení vzťahujúcemu sa na\nmodernizáciu nehnuteľnosti, priestorov predajne motorových vozidiel zn. LEXUS, v tuzemsku. Miestom\ndodania predmetnej služby bolo teda tuzemsko, o čom vychádzajúc z dikcie § 15 ods. 2 zákona o DPH\nnemal súd pochybnosti. Išlo totiž o dodanie služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť. Citované zákonné\nustanovenie bližšie nešpecifikuje, o ktoré konkrétne služby by malo ísť, iba príkladmo vymenúva služby\nzahrnuté pod jeho hypotézu (vrátane služieb realitných kancelárií, znalcov, architektov a stavebného\ndozoru). Podľa názoru prvostupňového súdu činnosť žalobcu pri plnení zmluvy programu rozvoja a\nmodernizácie siete predajní motorových vozidiel LEXUS, bola príbuznou službou k vyššie vymenovaným\na ako taká sa jednoznačne vzťahovala na nehnuteľnosť - predajňu motorových vozidiel prevádzkovanú\nobchodnou spoločnosťou PPC TEAM plus s.r.o.. Ďalej poukázal tiež na základnú zásadu daňového\nkonania a to zásadu zákonnosti, ktorá vyplýva z ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb.. Podľa práva\nEÚ problematiku týkajúcu sa DPH v rámci tohto sporu jednotlivé členské štáty môžu upraviť vo svojom\nvnútroštátnom práve autonómne, musia však dodržať základné zásady fungovania systému DPH,\npredovšetkým zásadu neutrality a zásadu proporcionality. Tieto interpretoval SD EÚ vo svojej početnej\njudikatúre. Nemožno samozrejme zabúdať ani na to, že predpokladom riadneho fungovania spoločného\nsystému DPH je správne vyberanie dane, a preto každý členský štát musí prijať všetky legislatívne a\nsprávne opatrenia, aby zabezpečil, že splatná DPH bude na jeho území vyberaná v plnej výške. V tejto\nsúvislosti sú členské štáty povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky\na ostatné relevantné dokumenty, ako aj vypočítať a vybrať dlžnú daň. Spomínaná autonómia členských\nštátov EÚ je vymedzená zásadami ekvivalencie a efektivity. Podľa ustálenej judikatúry navyše platí, že\nčlenské štáty musia pri vykonávaní právnej úpravy únie dodržiavať zásadu ochrany legitímnej dôvery\n(rozsudok ESD - Marks & Spencer, C-62/00). Právo na odpočet alebo vrátenie dane je neoddeliteľnou\nsúčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Toto právo sa predovšetkým okamžite\nuplatňuje na celkovú výšku daní, ktoré zaťažujú plnenia uskutočnené na vstupe. Daná problematika sa\nokrem vnútroštátnych právnych predpisov spravuje i predpismi Európskej únie, ako napríklad Smernica\nrady ES č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH alebo účastníkmi konania spomínaná šiesta a ôsma\nSmernica Rady ES. Uviedol, že Smernice sú „záväzné pre každý členský štát, ktorému sú určené, pokiaľ\nide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne\norgány. Členské štáty pri transpozícii smerníc si zachovávajú určitú mieru diskrečnej právomoci a sú\nviazané iba cieľom preberanej Smernice, a nie prostriedkami na jeho dosiahnutie. Aplikácia Smernice\nzaložená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva umožňuje účastníkovi vnútroštátneho\nsúdneho alebo správneho konania dosiahnuť podobný výsledok, aký by dosiahol v prípade priamej\naplikácie Smernice, ktorá je oveľa komplikovanejšia. Vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy\nusilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa tak zabezpečil reálny účinok Smernice\nbez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok. Súd členského\nštátu môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie vyplniť medzery vnútroštátneho právneho\npredpisu samotnými ustanoveniami Smernice. Nepriama aplikácia Smerníc na účely interpretácie sa\nvzťahuje aj na vnútroštátnu Judikatúru. Štát taktiež nemôže sankcionovať fyzickú alebo právnickú osobu\nza to, že koná v súlade so Smernicou, ktorú členský štát netransponoval správne alebo v predpísanej\nlehote. Priama aplikácia ustanovení Smernice prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy,\nak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Ďalej poukázal\nna to, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre\ninú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.\nDodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru. Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo\nslužbu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak zákon o DPH neustanovuje inak. Zahraničná osoba má\nnárok na vrátenie dane uplatnenej pri službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku za podmienky, že\nv období, za ktoré žiada o vrátenie DPH, nedodala tovar alebo službu v tuzemsku (§ 56 ods. 1, 2\nzákona o DPH). Krajský súd tiež konštatoval, že pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného v\n\nzmysle žalobných námietok, pozerajúc izolovane len na zdaniteľný obchod medzi žalobcom a TOYOTA\nMOTOR EUROPE NV/SA, Belgicko bez ďalších okolností, akou je napríklad predchádzajúci obchod\nmedzi žalobcom a tuzemskými dodávateľmi, je právny záver, a teda rozhodnutie žalovaného v súlade\nso zákonom. Nemožno však nijako prehliadnuť zjavnú skutočnosť, že žalobca, ktorý nepochybne\nvykonával v tuzemsku v roku 2006 hospodársku činnosť, bol odberateľom nie len spomínanej ale\nviacerých služieb, pričom tieto dodávky využil v rámci svojho podnikania, keď prijaté služby použil\nna účel obratu, resp. dodanie služby. Žalobca požiadal v zmysle § 56 až 58 zákona o DPH správcu\ndane o vrátenie DPH vo výške 6.893.339,60 Sk za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006, pričom k\nžiadosti pripojil spolu 567 dodávateľských faktúr, ktoré mu v danom roku boli vystavené za tuzemské\ndodávky tuzemskými dodávateľmi. Poukázal na to, že faktúry sa týkali rôznych zväčša samostatných\nobchodných prípadov (obchodov). Každý členský štát vráti platiteľovi dane, ktorý nemá sídlo na jeho\núzemí, ale sídlo v niektorom inom členskom štáte, daň z pridanej hodnoty účtovanú v súvislosti so\nslužbami alebo hnuteľným majetkom, ktoré mu dodal iný platiteľ dane na území daného štátu alebo\núčtovanú v súvislosti s dovozom tovarov do krajiny. Podmienkou je, že platiteľ dane tieto dodané tovary\na služby použije na účel obratov uvedených v článku 17 (3) a) a b) šiestej Smernice 77/388/EHS a na\nslužby poskytnuté podľa článku 1 b) (pozri článok 2 ôsmej Smernice Rady ES zo 6.12.1979 o zosúladení\nprávnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - Úpravy o vrátení dane z pridanej\nhodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu č. 79/1072/EHS). Výnimku z vyššie uvedenej\nzásady možno uplatniť napríklad v prípade, že žiadateľ v posudzovanom období nedodal tovar ani\nslužbu v tuzemsku, ako to posúdil žalovaný v tomto prípade. Súd poukázal na článok 17 (3) a) a b)\nšiestej Smernice 77/388/EHS a článok 4 (2) predmetnej šiestej Smernice. Poukázal na právny názor\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení č. k. 8Sžf/141/2013-135 zo dňa 21.5.2015\na uviedol, že podstatou posúdenia zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov, v ktorých žalobcovi zahraničnej osobe nebola vrátená DPH zaplatená v tuzemsku, je, či dospeli k správnemu záveru,\nže žalobca dodal službu v tuzemsku, a preto neboli splnené podmienky na vrátenie dane. Žalobca\nnepopieral, že službu dodal, mal však za to, že pri dodaní služby došlo k prenosu daňovej povinnosti\nna príjemcu služby, a teda sa jedná o službu, na ktorú sa vzťahuje zákonná výnimka podľa § 56 ods. 2\npísm. c/ bod 3 zákona o DPH. Poukázal na rozsudok SD EÚ C-318/11, C-319/11, body 40, 41, 42, a v\nzhode s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že aj súdny dvor, pokiaľ sa\njedná o právo na vrátenie dane, o aké išlo vo veci samej, vychádza výlučne z podmienok stanovených v\nôsmej Smernici. Jednou týchto podmienok je, že platiteľ nedodal službu, ktorá sa považuje za dodanú v\nčlenskom štáte, v ktorom žiada vrátenie DPH. Žalobca v rozhodnom období dodal službu v Slovenskej\nrepublike, preto v danom prípade nebolo možné uplatnenie zákonnej výnimky pre priznanie vrátenia\nDPH uvedenej v § 56 ods. 2 písm. c/ bod 3 zákona o DPH, v zmysle ktorého zahraničná osoba má nárok\nna vrátenie dane, ak v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v\ntuzemsku s výnimkou služieb a tovaru dodaného s montážou alebo inštaláciou, ak je osobou povinnou\nplatiť daň príjemca podľa § 69 ods. 2 až 4 citovaného zákona.\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní žalobca\nnamieta nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom. Uviedol. že sporným bodom v\nprávnom posúdení veci medzi žalobcom a žalovaným nebola skutočnosť, či žalobca dodal službu v\ntuzemsku, ale skutočnosť kto je povinný platiť daň z takto dodanej služby.\nPovažoval za potrebné uviesť, že sporným bodom v právnom posúdení veci medzi žalobcom a\nžalovaným, nebola skutočnosť, či žalobca dodal službu v tuzemsku, ale skutočnosť, kto je povinný platiť\ndaň z takto dodanej služby. Žalobca teda skutočnosť, že dodal službu v tuzemsku nikdy nepopieral a\ndokonca aj vo vyplnenej žiadosti o vrátenie DPH uviedol, že dodal služby v tuzemsku, avšak len tie\nslužby, pri ktorých je povinný platiť daň príjemca služby - teda spoločnosť TOYOTA MOTOR EURÓPE\nBelgicko.\nSúd prvého stupňa sa však sporným bodom v právnom posúdení veci vôbec nezaoberal a svoje\nrozhodnutie obmedzil na konštatovanie, že žalobca dodal službu v tuzemsku a teda nemá právo\nna vrátenie DPH za rok 2006. Súd sa vôbec nevysporiadal skutočnosťou, či z takto dodanej služby\nmal povinnosť platiť daň príjemca služby TOYOTA MOTOR EURÓPE Belgicko, poskytovateľ služby,\nalebo iný subjekt. Súd teda svoje rozhodnutie vôbec právne nezdôvodnil, pretože sa nevysporiadal so\nskutočnosťou, či osobou povinnou platiť daň bol príjemca služby alebo jej poskytovateľ a teda, či sa na\nžalobcu vzťahuje výnimka uvedená v bode 3 písm. c/ zákonného ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o DPH\nv znení platnom z roku 2006. Rozhodnutiu súdu teda chyba riadne odôvodnenie, a teda toto rozhodnutie\nje arbitrárne. Arbitrárne rozhodnutie je navyše v rozpore s právom žalobcu na spravodlivý proces, pričom\n\nmožno konštatovať, že týmto rozhodnutím a postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pred\nsúdom.\nK základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo\nna uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym\nodôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva, judikatúry Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo\ndňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp.\nzn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na\nkaždú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne\nrozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností\nkaždého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s\npredmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav\narbitrárnosti (svojvoľnosti).\nObsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania,\nako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože\npráve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (I. ÚS\n117/07).\nZ uvedených dôvodov stručne zopakoval základné skutkové okolnosti prípadu:\nSpoločnosť PPC TEAM plus, s.r.o. dodala službu žalobcovi, pričom táto služba spočívala v modernizácii\npredajne LEXUS a v prispôsobení tejto predajne medzinárodným štandardom autorizovaných predajcov\nznačky TOYOTA. Táto skutočnosť vyplýva jednak z faktúry č. 26370073, ktorou spoločnosť PPC TEAM\nplus, s.r.o. fakturovala dodávku služby žalobcovi, ako aj zo samotnej dohody o programe podpory\nmodernizácie zo dňa 8.6.2006 (oba dôkazy sú doložené do súdneho spisu). V dohode na str. 1 je to\nvýslovne uvedené nasledovne: „Vzhľadom k tomu, že strany sú si vedomé, že modernizácia vyžaduje\ndodatočné úsilie predajcu a predstavuje preto samostatnú službu. Vzhľadom k tomu, že TOYOTA mieni\nzaplatiť predajcovi poplatok za modernizáciu za služby poskytnuté za podmienok popísaných v tejto\ndohode, keď modernizácia predajne k prispôsobeniu štandardom pre autorizovaných predajcov Lexus\nprispieva k predaju Vozidiel Lexus a znamená tiež prospech pre TOYOTU“.\nDodanie služby v tuzemsku, na ktoré sa vzťahuje zákonná výnimka podľa § 56 ods. 2 písm. c/, sa teda\ntýka služby, ktorú následne dodal žalobca spoločnosti TOYOTA MOTOR EURÓPE Belgicko, pretože vo\nveci modernizácie konal žalobca ako agent tejto spoločnosti a na účet tejto spoločnosti.\nKeďže spoločnosť PPC TEAM plus, s.r.o. dodala službu žalobcovi, bola tiež povinnou platiť DPH.\nSpoločnosť PPC TEAM plus, s.r.o. po vystavení faktúry na žalobcu, DPH z tejto služby vo výške\n1.059.707,20 Sk aj skutočne odviedla a to na účet príslušného slovenského daňového orgánu. Žalobca,\nako zahraničná osoba a prijímateľ služby, ktorý zaplatil vystavenú faktúru aj s DPH, mal následne v\nzmysle § 56 ods. 1, 2 zákona o DPH nárok za rok 2006 na vrátenie všetkých zaplatených daní z pridanej\nhodnoty, ktoré jej v roku 2006 účtovali slovenské subjekty za rôzne služby poskytované žalobcovi v\nroku 2006 (okrem účtovanej DPH od spoločnosti PPC TEAM plus, s.r.o. za modernizáciu to boli hlavne\nzáručné servisné opravy vozidiel, ktoré autorizovaný servis v SR fakturoval žalobcovi). Z tohto hľadiska\nby bola zatiaľ operácia daňovo neutrálna, pretože spoločnosť PPC TEAM plus, s.r.o. DPH vo výške\n1.059.707,20 Sk odviedla slovenským daňovým orgánom a následne by mala byť táto daň slovenskými\ndaňovými orgánmi vrátená žalobcovi.\nŽalobca ale program modernizácie predajní realizoval nie pre seba a na svoj účet ale pre a na\núčet spoločnosti TOYOTA MOTOR EURÓPE Belgicko, a to na základe zmluvného vzťahu s touto\nspoločnosťou. Vo vzťahu k spoločnosti TOYOTA MOTOR EURÓPE Belgicko bol teda žalobca v\npostavení dodávateľa služby voči príjemcovi služby a preto všetky fakturované dodávky služieb, ktoré sa\ntýkali modernizácie predajní (ktoré žalobca ako príjemca prijal od svojich dodávateľov), boli aj následne\nžalobcom (teraz už ako dodávateľom) prefakturované príjemcovi týchto služieb - TOYOTA MOTOR\nEURÓPE Belgicko. Keďže toto dodanie služby sa týkalo modernizácie nehnuteľnosti (predajne Toyoty na\nEinsteinovej ulici v Bratislave) v zmysle § 15 ods. 2 bolo miestom dodania služby tuzemsko a teda platí,\nže žalobca dodal službu v tuzemsku. Žalobca teda dodal službu v tuzemsku a príjemcom tejto služby\nbola zahraničná osoba - TOYOTA MOTOR EURÓPE Belgicko. Žiadny iný príjemca tejto služby nebol,\njedine zahraničná spoločnosť -TOYOTA MOTOR EURÓPE Belgicko, ktorá bola zdaniteľnou osobou v\nzmysle § 3 a § 69 ods. 2 zákona o DPH (v znení platnom v roku 2006), a teda osobou povinnou platiť\ndaň musela byť jedine táto spoločnosť. Pokiaľ teda česká zahraničná osoba, ako dodávateľ služby,\ndodala službu v tuzemsku v roku 2006 v prospech belgickej zahraničnej osoby, ako príjemcu služby, za\npredpokladu, že tento príjemca služby je zdaniteľnou osobou v zmysle jej definičného vymedzenia § 3\nzákona o DPH a smerníc EÚ, tak takýto príjemca služby je osobou povinnou platiť daň v zmysle § 69\n\nods. 2 zákona o DPH v znení platnom v roku 2006. A pokiaľ osobou povinnou platiť daň je príjemca\nslužby, tak sa na žalobcu vzťahuje zákonná výnimka § 56 ods. 2 písm. c/ bod 3 zákona o DPH (v znení\nplatnom v roku 2006) s tým právnym dôsledkom, že žalobcovi za rok 2006 mala byť vrátená DPH, ktorú\nv tomto roku v SR zaplatil\nSporným bodom v právnom posúdení veci medzi žalobcom a žalovaným teda bola skutočnosť, či\nprijímateľ tovaru a služieb, na ktorého prechádza daňová povinnosť podľa § 69 ods. 2, musí byť\nzdaniteľnou osobou, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkarne alebo bydlisko v tuzemsku, resp.\nmôže to byť aj zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo v zahraničí a teda, či touto osobou môže by spoločnosť\nTOYOTA MOTOR EURÓPE Belgicko. Podľa názoru žalovaného vyjadreného v správnom konaní zdaniteľnou osobou v zmysle § 69 ods. 2 môže byť len osoba so sídlom v tuzemsku, pričom podľa\nžalovaného takýto stav, čo sa týka prenosu daňovej povinnosti z dodávateľa na príjemcu platil aj pred\nnovelou zákona o DPH účinnou od 1.1.2008, pretože novela iba výslovne upresnila stav, ktorý platil aj\ndoposiaľ a to tým, že musí ísť o zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo\nbydlisko v tuzemsku. Žalobca už uviedol, že tento právny názor žalovaného vyjadreného v správnom\nkonaní je podľa názoru žalobcu nesprávny z nasledovných dôvodov:\nUstanovenie § 15 zákona o DPH upravuje pravidlá týkajúce sa „miesta dodania služby“ pri cezhraničných\ntransakciách a vychádza z čl. 9 šiestej Smernice Rady (č. 77/388/EHS). Pri zdaňovaní služby je\ntotiž najdôležitejšie správne určenie miesta jej dodania, pretože pri tzv. cezhraničných službách medzi\nzdaniteľnými osobami z rôznych členských štátov vzniká daňová povinnosť vtom členskom štáte, kde\nje miesto dodania služby, t. j. tomuto členskému štátu patrí DPH z poskytnutej služby, čo zároveň aj\nznamená, že sa uplatní aj sadzba dane platná v tomto štáte. Nie všetky služby sú totiž zdaňované v\ntom členskom štáte kde sa poskytujú, resp. v štáte prijímateľa služby. Platí teda, že podľa druhu služby\nplatiteľ môže zistiť, aký princíp bude platiť pri jej zdanení podľa miesta jej dodania. Miesto dodania služby\nje teda dôležité z hľadiska aplikácie slovenského zákona o DPH, prípadne z hľadiska posúdenia, že\nzákon platný v tuzemsku sa na danú službu nepoužije. Napokon treba posúdiť komu vznikne povinnosť\nzaplatiť daň z poskytnutej služby. Nie vždy totiž platí, že daňová povinnosť vzniká tomu, kto dodal\nslužbu. V praxi sa môžu vyskytnúť aj prípady, že daňová povinnosť môže vzniknúť zákazníkovi (teda\nprijímateľovi služby), za predpokladu, že tento zákazník je zdaniteľnou osobou. Ak zákazník (príjemca\nslužby) však bude osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a miesto dodania služby bude v tuzemsku,\ndaňová povinnosť vznikne dodávateľovi služby, pričom, ak tento dodávateľ je zahraničnou osobou bude\nsa musieť registrovať pre daň v tuzemsku.\nVychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a aplikačných pravidiel je zrejmé, že dodávateľ\nslužby (žalobca) ako zahraničná osoba so sídlom v Českej republike dodala službu spoločnosti\n- TOYOTA MOTOR EURÓPE Belgicko, ako príjemcovi služby -zahraničnej osobe so sídlom v\nBelgicku. Keďže sa služba vzťahovala na nehnuteľnosť, ktorá prešla komplexnou prestavbou a bola\nmodernizovaná v zmysle Dohody o programe podpory modernizácie, pričom táto nehnuteľnosť na\nnachádza v Slovenskej republike, je možno vyvodiť, že miestom dodania služby bola Slovenská\nrepublika a teda služba by mala byť zdaňovaná v Slovenskej republike - slovenskou DPH. Otázne ale\npotom je, kto mal túto službu zdaniť - či dodávateľ služby, alebo príjemca služby. Ako sme už uviedli\nvyššie, za predpokladu, že príjemca služby je zdaniteľnou osobou, službu by mal zdaniť príjemca tejto\nslužby. Pokiaľ príjemca služby nie je zdaniteľnou osobou, dodávateľ služby by sa mal registrovať na daň\nv SR a odviesť túto daň slovenským daňovým orgánom. Keďže príjemca tejto služby - TOYOTA MOTOR\nEURÓPE Belgicko - bola v roku 2006 zdaniteľnou osobou, pretože zákon účinný v tomto roku nijako\nneobmedzoval výklad pojmu „zdaniteľná osoba“ na výlučne ten typ zdaniteľnej osoby, ktorá má sídlo v\ntuzemsku, máme za to, že daň by mala zaplatiť spoločnosť TOYOTA MOTOR EURÓPE Belgicko, ako\npríjemca tejto služby a na dodávku služby žalobcom by sa teda mala vzťahovať zákonná výnimka ust.\n§ 56 ods. 2 písm. c/ bod 3 zákona o DPH v znení platnom v roku 2006.\nPrávny názor žalovaného o tom, že spoločnosť TOYOTA MOTOR EURÓPE Belgicko nebola v roku 2006\nzdaniteľnou osobou v zmysle slovenského zákona o DPH, je teda nesprávny. Rovnako je nesprávny jeho\nnázor o tom, že novela účinná od 1.1.2008 iba výslovne upravila stav, ktorý platil aj doposiaľ. Skutočnosť\nje taká, že novela tento stav výslovne zmenila, čím pojem „zdaniteľná osoba“ v zmysle ust. § 69 ods.\n2 obmedzila. Zákon v znení platnom v roku 2006 však nijako neobmedzoval pojem „zdaniteľná osoba“,\nani v ust. § 3, ani v ustanovení § 5 a dokonca ani v ustanovení § 69 ods. 2 tohto zákona. A pretože\ntento pojem nebol nijako zákonne obmedzený je potrebné ho vykladať v kontexte Smerníc EÚ, ktoré sú\npre Slovenskú republiku záväzné.\nPredovšetkým výklade pojmu „zdaniteľná osoba“ je potrebné vychádzať z článku 4 šiestej Smernice\nRady č. 77/388/EHS vzhľadom na to, že v zmysle ust. § 86 zákona o DPH platí, že „týmto zákonom sa\npreberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 6“. V prílohe k\n\nzákonu je osobitne uvedená aj šiesta Smernica Rady č. 77/388/EHS, ktorá s ohľadom na korigentum\nk šiestej Smernici z 13.6.1977 v článku 4 výslovne uvádza : „Pojem „zdaniteľná osoba“ predstavuje\nosobu, ktorá nezávisle na ľubovoľnom mieste vykonáva hospodársku činnosť bližšie určenú v odseku 2,\nodhliadnuc od účelu a výsledkov tejto činnosti“. Znamená to, že predmetná Smernica, ktorá bola prebratá\ndo nášho právneho poriadku priamo a výslovne pojmovo vymedzuje zdaniteľnú osobu, ktorú považuje\nza osobu vykonávajúcu hospodársku činnosť a to nezávisle na mieste, kde túto činnosť vykonáva, t.\nj. nezávisle na tom, či túto činnosť vykonáva na území daného štátu alebo v inom štáte Európskeho\nspoločenstva.\nTento právny výklad je samozrejme možné vyvodiť aj z iných ustanovení Smernice Rady č. 77/388/EHS.\nV článku 21 ods. 1 písm. b/ je uvedené, že povinné platiť daň sú aj „osoby, ktorým sú dodané služby\nzahrnuté pod článkom 9 (2) e) a vykonávané zdaniteľnou osobou bývajúcou v zahraničí“. Smernica teda\ntieto osoby neobmedzuje na tie osoby, ktoré pochádzajú z územia daného štátu. Navyše článok 9 ods. 2\npísm. e) tejto Smernice priamo a výslovne operuje s pojmom zdaniteľnej osoby sídliacej v spoločenstve\nale v inej krajine ako dodávateľ. Z vyššie uvedeného výkladu je teda zrejmé, že spoločnosť TOYOTA\nMOTOR EURÓPE NV/SA, Belgicko mohla byť v zmysle slovenských právnych predpisov považovaná\nza zdaniteľnú osobu podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH s povinnosťou platiť daň a to aj v prípade, ak sídli\nv inej krajine spoločenstva, ako jej dodávateľ - žalobca, ak miestom poskytnutia služby je Slovenská\nrepublika.\nTento právny záver vyplýva tiež z ôsmej Smernice Rady č. 79/1072/EHS, ktorá bola rovnako ako\npredchádzajúca Smernica v zmysle ust. § 86 zákona o DPH a prílohy č. 6 k tomuto zákonu prebratá\ndo slovenského právneho poriadku. V článku 4 písm. b/ tejto Smernice je uvedené, že „aby mal nárok\nna vrátenie, platiteľ dane uvedený v článku 2, ktorý nedodal tovary ani služby považované za dodané\nna území štátu, okrem služieb uvedených v článku 1 a) a b), musí doložiť písomným vyhlásením, že v\nobdobí podľa prvej a druhej vety prvého pododseku článku 7 (1) nedodal tovary ani služby považované\nza dodané na území štátu, okrem služieb uvedených v článku 1 a) a b)“. Medzi služby, ktoré sú uvedené v\nčlánku 1 a) a b) tejto Smernice, ktoré teda je možné dodať na územie štátu bez sankcie nevrátenia dane\npatria aj služby, „pri ktorých platiteľom dane podľa článku 21 (1) b) Smernice 77/388/EHS je výhradne\nich príjemca“. Táto Smernica teda nijako neobmedzuje pojem „príjemca“ na osobu, ktorá musí mať sídlo\nv štáte dodania služby, tak ako to robí ust. § 69 ods. 2 v znení platnom po 1.1.2008. Smernica chápe\npríjemcu služby bez ohľadu na jeho sídlom v štáte dodania služby a teda je možné ustáliť, že platiteľom\ndane pri týchto službách by mal byť príjemca služby -spoločnosť TOYOTA MOTOR EURÓPE NV/SA,\nBelgicko.\nVzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že súd prvého stupňa pochybil a vo\nveci rozhodol nesprávne, pričom žiadal odvolací súd, aby po oboznámení sa so spisovým materiálom\nvo veci rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nK odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom vo vyjadrení uviedol, že nesprávne posúdenie\nveci žalobca vidí v tom, že Krajský súd v Bratislave sa stotožnil so záverom žalovaného, že žalobcovi\nnevznikol nárok na vrátenie DPH zaplatenej v tuzemsku za obdobie január až december 2006 z dôvodu,\nže žalobca v tomto období dodal službu v tuzemsku, pričom sa na neho nevzťahovala výnimka uvedená\nv § 56 ods. 2 písm. c/ bod 3 zákona o DPH, t. j. prenos daňovej povinnosti zo strany žalobcu na prijímateľa\nplnenia (v danom prípade na zahraničnú spoločnosť TOYOTA MOTOR EURÓPE NV/SA, Belgicko) v\nzmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca má za to, že výnimka uvedená v § 56 ods. 2 písm. c/ bod\n3 zákona o DPH sa na neho vzťahovala.\nŽalovaný s uvedeným názorom žalobcu nesúhlasí a nestotožnil sa s ním ani Krajský súd v Bratislave,\nktorý vyslovil právny záver, že pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného v zmysle žalobných\nnámietok, pozerajúc sa na zdaniteľný obchod medzi žalobcom a príjemcom plnenia TOYOTA MOTOR\nEURÓPE NV/SA, Belgicko, je právny záver a teda i rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom,\nnakoľko v danom prípade nebolo možné uplatnenie zákonnej výnimky pre priznanie vrátenia DPH\nuvedenej v § 56 ods. 2 písm. c/ bod 3 zákona o DPH, nakoľko na príjemcu neprešla povinnosť platiť\ndaň podľa § 69 ods. 2 a 4 zákona o DPH . Na základe uvedeného nie je možné prisvedčiť tvrdeniu\nžalobcu, že sa súd sporným bodom v právnom posúdení veci (t. j. uplatnením výnimky uvedenej v §\n56 ods. 2 písm. c/ bod 3 zákona o DPH pri plnení fakturovanom žalobcom zahraničnej osobe TOYOTA\nMOTOR EURÓPE NV/SA, Belgicko) vôbec nezaoberal, a preto je jeho rozhodnutie arbitrárne. Taktiež\nnie je možné prisvedčiť ani tvrdeniu, že takýmto postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať\npred súdom.\n\nŽalobca na str. 2 a 3 odvolania popisuje konanie pred súdnymi orgánmi od vydania rozsudku Krajský\nsúd v Bratislave č. k. 2S 67/2010-113 zo dňa 25.9.2013 a následne. Tu však treba poznamenať, že\nvydaniu daného rozsudku predchádzali v danej veci viaceré súdne konania, a to konania na Krajskom\nsúde v Banskej Bystrici, na Krajskom súde v Bratislave i na Najvyššom súde SR. Krajský súd v Banskej\nBystrici rozsudkom č. k. 1Scud/19/2008-84 zo dňa 8.4.2009 i Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.\nk. 2S/67/2010-79 zo dňa 8.6.2011 žaloby podané žalobcom v danej veci zamietli a potvrdili správnosť\nzáverov daňových orgánov týkajúcich sa právneho posúdenia hlavného sporu medzi žalobcom a\nžalovaným, t. j. sporu, kto bol povinný platiť daň pri plnení, ktoré žalobca fakturoval zahraničnej\nspoločnosti TOYOTA MOTOR EURÓPE NV/SA, Belgicko faktúrou č. 26010014 zo dňa 31.7.2006. Súd\nani v jednom prípade neprisvedčili tvrdeniu žalobcu, že na príjemcu plnenia TOYOTA MOTOR EURÓPE\nNV/SA, Belgicko prešla v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH povinnosť platiť daň z plnenia dodaného\nžalobcom. I napriek skutočnosti, že Najvyšší súd SR uvedené rozsudky napokon zmenil, resp. zrušil a\nvrátil vec na ďalšie konanie, nikdy to nebolo z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia hlavného sporu\nmedzi žalobcom a žalovaným. Všetky súdne rozhodnutia sú súčasťou administratívneho spisu.\nŽalobca na str. 4 a 5 odvolania popisuje daný obchodný prípad s čím je možné súhlasiť, nie je však možné\nsúhlasiť s jeho tvrdením, že v danom prípade sa na zdaniteľný obchod medzi žalobcom a prijímateľom\nplnenia - zahraničnou spoločnosťou TOYOTA MOTOR EURÓPE NV/SA, Belgicko vzťahovala zákonná\nvýnimka pre priznanie vrátenia DPH uvedená v § 56 ods. 2 písm. c/ bod 3 zákona o DPH, pretože\nna zahraničnú osobu TOYOTA MOTOR EURÓPE NV/SA, Belgicko ako prijímateľa plnenia, prešla\npovinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca tu vychádza z nesprávnej právnej\ninterpretácie § 69 ods. 2 zákona o DPH, pretože sa mylne domnieva, že aby bol možný prenos daňovej\npovinnosti z dodávateľa na prijímateľa plnenia v zmysle § 69 ods. 2 zákona DPH, je postačujúce,\naby prijímateľ plnenia bol zdaniteľnou osobou. Žalovaný žalobcovi niekoľkokrát opakovane objasnil,\nže prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na prijímateľa plnenia v zmysle § 69 ods. 2 zákona\nDPH (platného i v roku 2006) je možný len na zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania,\nprevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku. Vzhľadom k tomu, že zahraničná osoba TOYOTA MOTOR\nEURÓPE NV/SA, Belgicko nemala v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň, nebolo\nmožné na ňu preniesť daňovú povinnosť v zmysle cit. paragrafu.\nŽalobca ďalej na str. 7 posledný odsek uvádza, že právny názor žalovaného o tom, že spoločnosť\nTOYOTA MOTOR EURÓPE NV/SA, Belgicko nebola v roku 2006 zdaniteľnou osobou v zmysle\nslovenského zákona o DPH je nesprávny. K uvedenému uvádzame, že daňové orgány nikdy\nnespochybňovali postavenie menovanej spoločnosti ako zdaniteľnej osoby. Tvrdenie žalobcu v tomto\nsmere je zavádzajúce. Daňové orgány tvrdili a aj naďalej tvrdia, že na zahraničnú osobu TOYOTA\nMOTOR EURÓPE NV/SA, Belgicko ako zdaniteľnú osobu nebolo možné preniesť daňovú povinnosť\nv zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko nemala v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani\nprevádzkareň.\nŽalobca považuje za nesprávny aj názor žalovaného, že novela zákona o DPH účinná od 1.1.2008 v §\n69 ods. 2 zákona o DPH iba upresnila stav, ktorý platil aj doposiaľ. Tvrdí, že novela tento stav výslovne\nzmenila a pojem „zdaniteľná osoba“ v zmysle § 69 ods. 2 obmedzila. Žalovaný sa s uvedeným názorom\nnestotožňuje z nasledovného dôvodu: V zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH (platného v roku 2006)\nzdaniteľná osoba je povinná platiť daň pri službe a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou,\nktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu, ak ide o službu alebo tovar s miestom\ndodania v tuzemsku; zdaniteľná osoba nie je povinná platiť daň, ak je zahraničná osoba platiteľom. V\ntomto paragrafe zákon o DPH upravuje prípady prenosu daňovej povinnosti, ako výnimky zo základného\npravidla platenia dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru a služieb dodávateľom s miestom dodania\nv tuzemsku podľa § 69 ods. 1. Táto výnimka prenosu daňovej povinnosti pre zahraničných dodávateľov\ntovarov a služieb nie je podľa Smernice povinná pre členské štáty a bola do zákona o DPH v SR\nzavedená z dôvodu, aby sa mohla preniesť povinnosť platiť daň z dodávateľa- zahraničnej osoby na\nprijímateľa v tuzemsku a to najmä z dôvodu, aby sa zahraničný dodávateľ pri dodaní v tuzemsku nemusel\nregistrovať pre daň v tuzemsku. Vyplýva to aj z ustanovenia § 5 zákona o DPH, podľa ktorého právnická\nosoba alebo fyzická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň a\nktorá podniká v zahraničí (ďalej len „zahraničná osoba“), je povinná podať žiadosť o registráciu pre\ndaň Daňovému úradu Bratislava I pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane. Nie\nje však povinná podať žiadosť o registráciu pre daň v prípadoch, keď dodáva len služby a tovar s\ninštaláciou alebo montážou, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca podľa § 69 ods. 2-4 zákona o\nDPH. Prijímateľ tovaru a služieb, na ktorého prechádza daňová povinnosť podľa § 69 ods. 2 takto musí\nbyť zdaniteľnou osobou, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku.\nToto ustanovenie ako výnimka zo základného pravidla sa nevzťahuje na zahraničné osoby, čím však\n\nnedochádza k obmedzeniu výkladu pojmu „zdaniteľná osoba“ vo vzťahu k zahraničným osobám a ich\nplateniu dane. Vymedzenie pojmu „zdaniteľná osoba“ podľa § 3 zákona o DPH je v súlade s čl. 4 šiestej\nSmernice Rady č. 77/388/EHS, t. j. je to každá osoba, ktorá nezávisle vykonáva akúkoľvek podnikateľskú\nčinnosť a teda môže ňou byť aj zahraničná osoba. Iba čo sa týka prenosu daňovej povinnosti je tento\nmožný len pre zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v\ntuzemsku, čo vyplýva z podstaty a účelu prenosu povinnosti platiť daň z dodávateľa na prijímateľa v\nzmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH. Daňové orgány trvajú na tom, že takýto stav platil aj pred novelou\nzákona o DPH účinnou od 1.1.2008, ktorá len upresnila stav, ktorý platil doposiaľ.\nOd 1.1.2008 bol zákon o DPH novelizovaný zákonom č. 593/2007 Z.z.. Novela zákona okrem\nnového režimu zdaňovania zálohovaných obalov nepriniesla žiadne podstatné zmeny v systéme DPH.\nNovelou sa len doplnili a upresnili niektoré ustanovenia zákona. Novela účinná od 1.1.2008 z dôvodu\nnejednotného výkladu ustanovenia § 69 ods. 2 upresnila (nezmenila podstatu), že daňovú povinnosť\nje možné preniesť len na zdaniteľnú osobu, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo\nprevádzkareň prípadne bydlisko. Daňovú povinnosť nie je možné preniesť na zahraničnú osobu a to ani\nv prípade, ak je registrovaná ako platiteľ dane v tuzemsku. Pokiaľ dôjde k dodaniu služby medzi dvoma\nzahraničnými subjektmi na území SR, musí sa dodávateľ registrovať pre DPH v tuzemsku a povinnosť\nplatiť daň pri dodaní služby mu vyplýva z § 69 ods. 1 cit. zákona o DPH. Uvedený názor bol prezentovaný\ntvorcom zákona v PORADCOVI č. 5-6 z roku 2008 (Zákon o dani z príjmov a zákon o DPH, novelizované\nzákony s komentárom k 1.1.2008).\nĎalej na str. 8 a 9 žalobca poukazuje na výklad pojmu „zdaniteľná osoba“ v zmysle čl. 4 šiestej Smernice\nRady č. 77/388/EHS a čl. 21 ods. 1 písm. b/, podľa ktorých zahraničná osoba TOYOTA MOTOR\nEURÓPE NV/SA, Belgicko mohla byť považovaná za zdaniteľnú osobu podľa § 3 zákona o DPH. K\nuvedenému uviedol, že krajský súd ani daňové orgány nikdy nespochybňovali postavenie menovanej\nspoločnosti, ako zdaniteľnej osoby. Čo sa týka čl. 4 Smernice Rady č. 77/388/EHS, na ktorý sa žalobca\nodvoláva, žalovaný uviedol, že vymedzenie pojmu „zdaniteľná osoba“ podľa § 3 zákona o DPH je v\nsúlade s daným čl. 4, t. j. je to každá osoba, ktorá nezávisle vykonáva akúkoľvek ekonomickú činnosť\na teda môže ňou byť aj zahraničná osoba. Iba čo sa týka prenosu daňovej povinnosti je tento prenos\nmožný len pre zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v\ntuzemsku, čo vyplýva z podstaty a účelu prenesenia povinnosti platiť daň z dodávateľa na prijímateľa\nv zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH.\nČo sa týka čl. 21 ods. 1 písm. b/ Smernice Rady č. 77/388/EHS, na ktorý žalobca poukazuje, žalovaný\nuvádza, že tento bol transponovaný do slovenského zákona o DPH a to do § 69 ods. 3 (prenos daňovej\npovinnosti pri službách podľa § 15 ods. 8 - v Smernici služby uvedené v čl. 9 ods. 2 písm. e/) a § 69\nods. 4 (prenos daňovej povinnosti pri službách podľa § 16 - v Smernici služby uvedené v čl. 28b časti\nC, D, E a F). Treba však poznamenať, že v danom súdnom spore sa nejednalo o služby vymedzené v\nuvedených paragrafoch zákona o DPH, resp. v uvedených článkoch Smernice. Článok 21 ods. 1 písm.\nb/ Smernice, na ktorý sa žalobca odvoláva, sa netýka § 69 ods. 2 zákona o DPH. Ako už bolo vyššie\nuvedené, prenos daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH nie je podľa Smernice povinný\npre členské štáty a zavedenie tejto povinnosti v SR bol nad rámec Smernice, čo európske právne akty\numožňujú a jeho zavedenie malo byť zjednodušením pre zahraničných dodávateľov, ktorí by sa inak\nmuseli v tuzemsku registrovať pre daň.\nDal do pozornosti aj tú skutočnosť, že prezentované tvrdenia a názory žalobcu sú v príkrom rozpore s\njeho samotným konaním. Na jednej strane žalobca uvádza, že v danom prípade sa na neho vzťahovala\nvýnimka uvedená v § 56 ods. 2 písm. c/ bod 3 cit. zákona, avšak na druhej starne sa podľa uvedeného\nustanovenia vôbec neriadil a v posudzovanom prípade daňovú povinnosť na spoločnosť TOYOTA\nMOTOR EURÓPE NV/SA, Belgicko, nepreniesol. Prenos daňovej povinnosti na prijímateľa služby (tzv.\nsamozdanenie) nespočíva v tom, že dodávateľ (v danom prípade žalobca) vystaví faktúru so slovenskou\ndaňou a príjemca túto daň len odvedie do rozpočtu SR, ako sa žalobca nesprávne domnieva. Podstata\nprenosu daňovej povinnosti spočíva v tom, že dodávateľ služby vystaví pre prijímateľa faktúru za dodanie\nslužby bez slovenskej DPH a prijímateľ musí sám zdaniť túto dodávku. V danom prípade sám žalobca\nnepostupoval v zmysle § 56 ods. 2 písm. c/ bod 3 cit. zákona o DPH, nakoľko sa pri danej obchodnej\ntransakcii na neho toto ustanovenie nevzťahovalo (čoho si bol zrejme vedomý) a správne na faktúre\nč. 26010014 zo dňa 31.7.2006, ktorou prefakturoval obstarané služby v tuzemsku od spoločnosti PPC\nTEAM plus, s.r.o. zahraničnej osobe TOYOTA MOTOR EURÓPE NV/SA, Belgicko uviedol slovenskú\n19%-tnú DPH, ktorú mal odviesť do ŠR. K uvedenej skutočnosti sa žalobca vo svojich žalobách vôbec\nnevyjadruje. Podľa žalovaného Krajský súd v Bratislave rozhodol správne, keď žalobu podľa § 250j ods.\n1 OSP zamietol ako nedôvodnú, pretože vec bola posúdená správne po skutkovej aj právnej stránke.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní\nžalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 212 ods. 1 OSP) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta\nprvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v\nspojení s § 246 ods. 1 veta prvá OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu a správcu dane - Daňového úradu Bratislava a následne jeho zrušenia v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správcu dane a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\nOdvolací súd v medziach odvolania žalobcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im\npredchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a či v rámci takto vymedzeného\nrozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo\nupravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný\nprostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa\nv odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle § 219 ods. 2 OSP\nkonštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie v\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladne so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší\nsúd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nSenát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy OSP (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať,\nči správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie\nrozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo v súlade s hmotnoprávnymi ako aj\nprocesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250i ods. 1 a 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné\nna preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu\nsúd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n\nPovinnosťou správneho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej je v súlade s § 246c ods.\n1 OSP v spojení s § 157 ods. 2 OSP uviesť čoho sa žalobca domáhal, z akých dôvodov, ako sa vo\nveci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané\na ktoré nie, zistenia či správny orgán dôkazy, na základe ktorých ustálil svoj skutkový a právny záver\nvykonal zákonným spôsobom pri posúdení, či správny orgán dôkazy vykonal v súčinnosti so žalobcom\nako účastníkom správneho konania, tiež, či vykonané dôkazy boli správnym orgánom vyhodnotené v\nsúlade so zákonom, súčasne povinnosťou súdu je uviesť akými úvahami sa pri posudzovaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy riadil a svoj právny záver, či preskúmavané rozhodnutie\nsprávneho orgánu je zákonné alebo nezákonné z akých dôvodov a súčasne dbať na to, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé.\nOdvolací súd v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu\nžalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a žalobou napadnuté rozhodnutie vydali postupom a v\nsúlade s Daňovým poriadkom ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH č. 222/2004\nZ.z. v znení účinnom v rozhodnom čase. Účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie,\nči si daňové subjekty splnili s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Daňový poriadok zakotvuje oprávnenia daňových orgánov preto, aby mohli zisťovať, či daňové\nsubjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o\nfiškálne záujmy štátu Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu\ndane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti\ndaňovému subjektu. Základne zásady daňového konania boli upravené v zákone č. 511/1992 Zb..\nPodľa čl. 59 ods. 2 Ústavy SR dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle\nakúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.\nPodľa § 5 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nemá v tuzemsku\nsídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň a ktorá podniká v zahraničí (ďalej len „zahraničná osoba“),\nje povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava I pred začatím vykonávania\nčinnosti, ktorá je predmetom dane. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba,\nak dodáva len\na) prepravné služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 46,\nb) prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods.\n6 a § 48 ods. 8,\nc) služby a tovar s inštaláciou alebo montážou a osobou povinnou platiť daň je príjemca (§ 69 ods. 2 až 4),\nd) zemný plyn a elektrinu a osobou povinnou platiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň\npodľa § 7 ( § 69 ods. 9),\ne) tovar z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba\nbola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a, alebo\nf) tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ.\nPodľa § 15 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ\nslužby svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služba dodáva; ak dodávateľ nemá\nsídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, je miestom dodania služby miesto, kde má bydlisko alebo\nkde sa obvykle zdržiava, ak sa v odsekoch 2 až 10 a v § 16 neustanovuje inak.\n\n(2) Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane služieb realitných kancelárií,\nznalcov, architektov a stavebného dozoru je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.\nPodľa § 56 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom ku dňu podania žiadosti o vrátenie\ndane - 28.5.2007 zahraničná osoba, ktorá nie je platiteľom podľa tohto zákona, má nárok na vrátenie\ndane uplatnenej pri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie\ndane, ktorú zaplatila v tuzemsku pri dovoze tovaru, za podmienok uvedených v odseku 2 a v § 57 a 58.\n(2) Zahraničná osoba má nárok na vrátenie dane, ak\na) je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby v štáte, v ktorom má sídlo,\nprevádzkareň alebo bydlisko,\nb) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala v tuzemsku sídlo, miesto podnikania,\nprevádzkareň ani bydlisko,\nc) v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou\n1. prepravných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 46,\n2. prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa §\n47 ods. 6 a § 48 ods. 8,\n3. služieb a tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca\n(§ 69 ods. 2 až 4),\n4. dodania zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň platiteľ alebo osoba registrovaná\npre daň podľa § 7 ( § 69 ods. 9),\n5. dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, ak\nzahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a,\n6. dodania tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zahraničná osoba zúčastnila\nako prvý odberateľ,\nd) tovar alebo službu kúpila v tuzemsku alebo tovar doviezla na účely svojho podnikania, ktoré vykonáva\nv zahraničí, za podmienky, že by mohla túto daň odpočítať, ak by svoje podnikanie vykonávala v\ntuzemsku.\nPodľa § 58 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Daňový úrad Bratislava I rozhodne o žiadosti o vrátenie dane\ndo šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti. Ak zahraničná osoba podá žiadosť o vrátenie dane za\nobdobie kratšie ako kalendárny rok, pričom nesplní podmienky na podanie žiadosti za obdobie kratšie\nako kalendárny rok, rozhodne Daňový úrad Bratislava I o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov\nod konca kalendárneho roka, v ktorom bola žiadosť o vrátenie dane podaná. Všetky faktúry a dovozné\ndoklady priložené k žiadosti o vrátenie dane opatrí Daňový úrad Bratislava I odtlačkom úradnej pečiatky a\nvráti ich zahraničnej osobe; ak ide o zahraničnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň\nalebo bydlisko v inom členskom štáte, vráti faktúry a dovozné doklady do 30 dní od ich predloženia.\nPodľa § 69 ods. 1 až 5 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň.\n(2) Zdaniteľná osoba je povinná platiť daň pri službe a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou,\nktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu, ak ide o službu alebo\ntovar s miestom dodania v tuzemsku; zdaniteľná osoba nie je povinná platiť daň, ak je zahraničná osoba\nplatiteľom.\n(3) Zdaniteľná osoba je povinná platiť daň pri službách podľa § 15 ods. 8, ktoré jej dodala zahraničná\nosoba z iného členského štátu alebo z tretieho štátu.\n(4) Platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 je povinná platiť daň pri službách podľa § 16\ndodaných zahraničnou osobou z iného členského štátu, ak službu objednala pod identifikačným číslom\npre daň prideleným tejto osobe v tuzemsku.\n(5) Ak osoba, ktorá nie je platiteľom, pri dodaní tovaru alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná\nzaplatiť túto daň.\n\nSkutkový stav v preskúmavanej veci zistený jednak správnymi orgánmi a aj zo strany prvostupňového\nsúdu nebol sporný a v podrobnostiach odvolací súd naň odkazuje. Podstatou posúdenia v rámci\nsúdneho prieskumu bola zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov, či rozhodli zákonne, keď žalobcovi\n- zahraničnej osobe, nevrátili DPH v zmysle jeho žiadosti o vrátenie DPH podľa § 56 až 58 zákona č.\n222/2004 Z.z. v špecifikovanej výške za uvedené obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006, keď dospeli k\nzáveru, že žalobca dodal službu v tuzemsku, pričom nebola splnená podmienka uvedená v § 56 ods. 2\npísm. c/ bod 3 zákona č. 222/2004 Z.z., t. j. prenos daňovej povinnosti zo strany žalobcu na prijímateľa\nplnenia - na zahraničnú spoločnosť TOYOTA MOTOR EUROPE NV/SA, Belgicko v zmysle ust. § 69\nods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z..\nPredmetom posúdenia v predmetnej veci zostala skutočnosť, či žalobca má nárok na vrátenie dane\nz pridanej hodnoty v zmysle jeho žiadosti, pričom žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový súd\nsa vôbec v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal, resp. obmedzil sa len na konštatovanie, že žalobca\ndodal službu v tuzemsku a nemá právo na vrátenie DPH za rok 2006 a nezaoberal sa skutočnosťou,\nči z takto dodanej služby mal povinnosť platiť daň príjemca služby - TOYOTA MOTOR EURÓPE NV/\nSA, Belgicko, poskytovateľ služby alebo iný subjekt. Podľa žalobcu sa súd nezaoberal skutočnosťou, či\nosobou povinnou platiť daň bol príjemca služby alebo jej poskytovateľ, a teda, či sa na žalobcu vzťahuje\nvýnimka uvedená v bode 3 písm. c/ §-u 56 ods. 2 zákona o DPH v znení platnom z roku 2006. Žalovaný\ntvrdil, že na príjemcu plnenia TOYOTA MOTOR EURÓPE NV/SA, Belgicko neprešla v zmysle § 69 ods.\n2 zákona o DPH povinnosť platiť daň z plnenia dodaného žalobcom.\nPodľa názoru odvolacieho súdu sa uvedenou skutočnosťou prvostupňový súd riadne vysporiadal a teda\nzaoberal, keď poukázal na to, že žalobca v rozhodnom období dodal službu v Slovenskej republike a\nnebolo možné v danom prípade uplatnenie zákonnej výnimky pre priznanie vrátenia DPH s poukazom\nna § 56 ods. 2 písm. c/ bod 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.\nOdvolací súd konštatuje, že správne žalovaný už v rozhodnutí, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane konštatoval, že žalobca vychádza z nesprávnej právnej interpretácii § 69 ods. 2 zákona\no DPH, pretože sa mylne domnieva, že aby bol možný prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na\nprijímateľa plnenia v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH - spoločnosť TOYOTA MOTOR EURÓPE NV/SA,\nBelgicko, že je postačujúce aby tento bol zdaniteľnou osobou. Aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom\nsprávnych orgánov a súdu prvého stupňa, že prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na prijímateľa\nv zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH platného v čase podania žiadosti, resp. v roku 2006 je možný\nlen na zdaniteľnú osobu, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku.\nVzhľadom k tomu, že predmetná zahraničná osoba, teda prijímateľ plnenia TOYOTA MOTOR EURÓPE\nNV/SA, Belgicko v tuzemsku nemala sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň nebolo možné na ňu\npreniesť daňovú povinnosť v zmysle citovaného ust. zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.\nNajvyšší súd v predmetnej veci poukazuje aj na vyslovený právny názor v zrušujúcom uznesení NS SR\nv tejto veci pod sp. zn. 8Sžf/141/2013-135 zo dňa 21.5.2015, ktorý konštatoval, že ,,pokiaľ krajský súd\nmal za to, že služba bola poskytnutá v tuzemsku a zároveň sa nejedná o výnimku v zmysle § 56 ods. 2\npísm. c/ bod 3 zákona o DPH, nemôže právne obstáť záver o dôvodnosti žiadosti o vrátenie zaplatenej\ndane zahraničnej osobe, keďže tento je v rozpore s citovanou Judikatúrou Súdneho dvora“. Aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na prijímateľa plnenia v zmysle § 69\nods. 2 zákona o DPH platného ku dňu podania žiadosti, resp. aj za obdobie roku 2006 je možný len v\ntuzemsku. Odvolací súd udáva, že v § 69 ods. 2 zákona o DPH je upravený prípad prenosu daňovej\npovinnosti ako výnimky zo základného pravidla platenia dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru a\nslužieb dodávateľom s miestom dodania v tuzemsku podľa § 69 ods. 1. Táto výnimka prenosu daňovej\npovinnosti pre zahraničných dodávateľov tovarov a služieb nie je podľa Smernice Rady č. 77/388/EHS\n(šiesta Smernica Rady z 17.5.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní\nz obratu) povinná pre členské štáty a bola do zákona o DPH zavedená z dôvodu, aby sa mohla preniesť\npovinnosť platiť daň z dodávateľa zahraničnej osoby na prijímateľa v tuzemsku, a to najmä z dôvodu,\naby sa zahraničný dodávateľ pri dodaní v tuzemsku nemusel registrovať pre daň v tuzemsku. Nemá\nteda zmysel, aby došlo k prenosu daňovej povinnosti z jednej zahraničnej zdaniteľnej osoby na druhú\nzahraničnú zdaniteľnú osobu. Vyplýva to aj z § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, podľa ktorého právnická\nosoba alebo fyzická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a\nktorá podniká v zahraničí je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava\nI. pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane. Nie je však povinná podať žiadosť o\n\nregistráciu, teda pre daň v prípadoch, keď dodáva len služby a tovar s inštaláciou alebo montážou,\nosobou povinnou platiť daň je príjemca podľa § 69 ods. 2 až 4 zákona o DPH. Prijímateľ tovaru a služieb,\nna ktorého prechádza daňová povinnosť podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH takto musí byť zdaniteľnou\nosobou, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku. Táto výnimka zo\nzákladného pravidla sa nevzťahuje na zahraničné osoby, čím však nedochádza k obmedzeniu výkladu\npojmu ,,zdaniteľná osoba“ vo vzťahu k zahraničným osobám a ich plateniu dane. Aj vymedzenie pojmu\nzdaniteľná osoba podľa § 3 zákona o DPH je v súlade s čl. 4 šiestej Smernice Rady č. 77/388/EHS, t.\nj. je to každá osoba, ktorá nezávisle vykonáva akúkoľvek podnikateľskú činnosť, a teda môže ňou byť\naj zahraničná osoba.\nČo sa týka prenosu daňovej povinnosti je tento možný len pre zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto\npodnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, čo vyplýva z podstaty a účelu prenosu povinnosti\nplatiť daň z dodávateľa na prijímateľa v zmysle § 69 ods. 2 zákona o DPH. Z uvedeného dôvodu, je\nnedôvodná aj odvolacia námietka žalobcu, že novela zákona o DPH č. 593/2007 Z.z. od 1.1.2008 tento\nstav výslovne zmenila, čím pojem zdaniteľná osoba v zmysle § 69 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.\nobmedzila. Odvolací súd v zhode s názorom žalovaného uvádza k odvolacej námietke žalobcu k pojmu\nzdaniteľná osoba, že postavenie zahraničnej osoby TOYOTA MOTOR EUROPE NV/SA, Belgicko ako\nzdaniteľnej osoby nikdy spochybnené nebolo.\nRozsudok súdu prvého stupňa netrpí nedostatkom dôvodov, súd sa vysporiadal so všetkými\nrelevantnými námietkami žalobcu pre vec podstatnými, preto tento odvolací súd postupom podľa § §\n250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP napadnutý rozsudok potvrdil, pretože\nkrajský súd vo veci rozhodol po vecnej i právnej stránke správne.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému náhrada trov konania\nneprináleží zo zákona.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, odvolacie konania podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa\ndokončia podľa doterajších predpisov. V tomto prípade začalo odvolacie konanie pred 1.7.2016, najvyšší\nsúd preto procesne postupoval podľa ustanovení OSP.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1.5.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/67/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07 z 4. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-04", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7c10d93-2d26-4938-bfd0-021072d41346"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}], "citovane_v": []}