{"guid": "8d4c044c-049e-47fd-bced-0a424efd3e31:e80568f5-6ff8-476f-b5f2-d93f1ca7ceb2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1006201239.1", "spisova_znacka": "1Obo/12/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/12/2017 z 22. 3. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2018, sp. zn. 1Obo/12/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1006201239.1", "identifikacne_cislo": "1006201239", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2018-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "nazov": "§ 470 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-110.odsek-1", "nazov": "§ 110 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-110.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-110"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 389 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "nazov": "§ 391 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-391.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-391"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-110", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-391", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e80568f5-6ff8-476f-b5f2-d93f1ca7ceb2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1006201239.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1006201239.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1006201239.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obo/12/2017\n1006201239\n22. 03. 2018\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2018:1006201239.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej PhD. a JUDr. Ivany Nemčekovej, v spore žalobcu JUDr.\nMartin Buzinger, PhD., advokát, so sídlom Námestie Martina Benku 15, 811 07 Bratislava, právne\nzastúpeného BUZINGER & PARTNERS s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 15, 511 07 Bratislava,\nIČO: 47 253 401, proti žalovanému JUDr. Tomáš Vaňo, so sídlom Námestie SNP 23, 811 01 Bratislava,\nsprávca konkurznej podstaty úpadcu WOOD - Šľachtiteľská stanica Radošina spol. s r. o., so sídlom\nPiešťanská 2, 956 05 Radošina, IČO: 34 135 537, o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Cbi/64/2006-706 z 31. januára 2017,\ntakto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Cbi/64/2006-706 z 31. januára 2017 r u š í a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 8Cbi/64/2006-706 z 31. januára\n2017 zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v konaní nebolo sporné, že žalobca podal na príslušnom\nsúde včas žalobu o určenie pravosti popretej pohľadávky v sume 5.913.145,70 Sk. Sporným bolo\nto, či žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku dôvodne, keďže úpadca v zastúpení konateľky PhDr.\nEmílie Herzogovej (ďalej aj „konateľka“) dňa 13.09.2005 dlh písomne uznal. Právnym dôvodom vzniku\npohľadávky žalobcu je poskytovanie právnych služieb spoločnosti WOOD - Šľachtiteľská stanica\nRadošina spol. s r. o., so sídlom v Radošine, IČO: 34 135 537 (ďalej aj „úpadca“) na základe\nmandátnej zmluvy z 20.01.2004, uzavretej medzi žalobcom a úpadcom. Konkurz na majetok úpadcu\nbol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 1K 116/04-591 z 20. septembra 2005 a\nvzhľadom na popretie prihlásenej pohľadávky žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu,\nsúd prvej inštancie prejudiciálne riešil otázku platnosti, resp. neplatnosti uznania dlhu z 13.09.2005. Za\npodstatnú skutočnosť považoval to, že uznávací prejav bol vykonaný v čase, keď úpadcovi (v tom čase\nešte dlžníkovi) bol súdom ustanovený predbežný správca. Z ustanovenia § 9c zákona č. 328/1991 Zb.\no konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKV“) vyplýva, že závažným právnym\ndôsledkom ustanovenia predbežného správcu je neplatnosť právnych úkonov dlžníka pri nakladaní s\nmajetkom vtedy, keď predbežný správca nedá súhlas na toto nakladanie. Pojem nakladať s majetkom\ntreba vykladať so zreteľom na ustanovenie § 4b ods. 1 ZKV, ktorého účelom je zabrániť majetkovým\ndispozíciám na úkor veriteľov, ako aj so zreteľom na inštitút predbežného správcu. Ustanovenie § 9c\nZKV zakotvuje dohľad správcu nad majetkom úpadcu s právnymi dôsledkami na platnosť právnych\núkonov. Ak teda predbežný správca vykonáva dohľad nad majetkom a túto činnosť vykonáva na ochranu\nvšetkých veriteľov, je zrejmé, že na uznanie záväzku vo výške 5.913.145,70 Sk bol potrebný jeho súhlas.\nUznanie záväzku nemožno považovať za bežnú obchodnú činnosť a uznávací prejav z 13.09.2005 preto\nobchádza ZKV, ktorého účelom - po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu - je obmedziť dispozície\n\núpadcu s majetkom, resp. dispozície, ktoré majú dosah na majetok. V tomto prípade mal dohľad\npredbežného správcu o to podstatnejší význam, že išlo o spoločnosť, v ktorej bol konflikt záujmov dvoch\nkonateľov, na čo v konaní poukázal aj samotný žalobca. Súd prvej inštancie preto považoval uznanie\ndlhu z 13.09.2005 za neplatný právny úkon. Z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobe vyhovieť na\nzáklade uznávacieho prejavu a žalobca, ak chcel byť v konaní úspešný, musel nárok preukázať, t. j.\nuniesť dôkazné bremeno.\n3. Ako dôkaz na preukázanie svojej pohľadávky žalobca v konaní predložil mandátnu zmluvu a\nnapokon aj časovú špecifikáciu úkonov právnej služby od 20. januára 2004 do 13. septembra 2005\n(ďalej aj „časová špecifikácia“), vypracovanú pre účely trestného konania, keďže podľa jeho tvrdenia\nsa originál časovej špecifikácie nezachoval. Súd prvej inštancie časovú špecifikáciu nepovažoval za\ndôkaz o vykonaní činnosti v zmysle mandátnej zmluvy, pretože ide o listinu vyhotovenú žalobcom bez\nakýchkoľvek listinných podkladov a neexistuje dôkaz, že táto časová špecifikácia bola odsúhlasená\nkonateľkou a ani to, že išlo o činnosť pre úpadcu. Časová špecifikácia pozostáva predovšetkým z\nprávneho poradenstva, pričom väčšinu úkonov tvoria konzultácie. Podľa článku II. mandátnej zmluvy\nžalobca mal nárok na hodinovú odmenu a podielovú odmenu, pričom až z predloženej časovej\nšpecifikácie vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok na hodinovú odmenu. Žalobca však nepostupoval\npodľa článku II. bodu 3 mandátnej zmluvy, podľa ktorého hodinová odmena je splatná ku dňu, ktorý je\nuvedený na faktúre zaslanej mandatárom a doručenej mandantovi. V tomto smere žalobca nepreukázal\nvystavenie a doručenie žiadnej faktúry mandantovi. Faktúra č. 20070277 bola vystavená až dňa 21.\nnovembra 2007 (v priebehu súdneho konania) a vyplýva z nej, že žalobca faktúroval odmenu za právne\nslužby podľa mandátnej zmluvy, pričom odmenu znížil na sumu 31.145,30 Sk. Ani predmetná faktúra\nvšak nepreukazuje vykonanie prác podľa zmluvy, nakoľko nie je preukázané, čo bolo jej podkladom a\nakú odmenu konkrétne zahŕňa. Žalobca preto v konaní listinnými dôkazmi nepreukázal poskytovanie\nprávnych služieb.\n4. Návrh žalobcu na výsluch deviatich svedkov súd prvej inštancie zamietol. Na odôvodnenie uviedol,\nže ak aj žalobcom navrhnuté osoby majú vedomosť, že žalobca poskytoval právne služby úpadcovi,\navšak takéto všeobecné tvrdenia nie sú spôsobilé preukázať, že žalobca poskytoval právne služby v\ntom rozsahu, ako si uplatňuje v konaní. Ani prípadné svedecké výpovede preto nemôžu preukázať, že\nžalobca poskytol právne poradenstvo v konkrétnych dňoch a časoch, ako uviedol v časovej špecifikácii.\nPokiaľ ide o výsluch konateľky, túto nebolo možné v konaní vypočuť, pretože sa zdržiava na neznámom\nmieste. Výsluch druhého konateľa p. Ruska súd považoval za nadbytočný, pretože žalobca nikdy\nnetvrdil, že tento konateľ bol prítomný pri poskytovaní právnych služieb. Čestné vyhlásenie J.. S., ktorá\nposkytovala externé právne služby žalobcovi, nie je tiež dôkazom o poskytnutí právnych služieb v\nuplatnenej výške, keďže relevantné je to, či právne služby boli vykonané v uplatnenom rozsahu, a nie\nči J.. S. videla odovzdanie špecifikácie.\n5. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní\nneuniesol dôkazné bremeno. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §\n262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože\nmu žiadne trovy nevznikli.\n6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca (ďalej aj „odvolateľ) prostredníctvom splnomocneného právneho\nzástupcu odvolanie, v ktorom uviedol, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej\ninštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,\npretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli\nuplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n7. Za nesprávny procesný postup súdu, ktorým mu ako strane sporu bolo znemožnené, aby uskutočňoval\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle\nust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP odvolateľ považoval to, že napriek skutočnosti, že od 30. júna 2014 má v\npredmetnej právnej veci ustanoveného splnomocneného právneho zástupcu na celé konanie, súd prvej\ninštancie uvedenú skutočnosť dlhodobo ignoruje a v zjavnom rozpore s ust. § 49 ods. 1, prvou vetou\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), resp. ust. § 110 ods. 1, prvou vetou CSP, zasiela všetky\npísomnosti, ako predvolania na pojednávanie a súdne rozhodnutia, vrátane predmetného rozsudku z\n\n31. januára 2017, iba žalobcovi, a nie jeho právnemu zástupcovi. Uvedeným nezákonným postupom\nsúdu prvej inštancie došlo k opakovanému odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom prostredníctvom\nprávneho zástupcu, vrátane porušenia jeho základného práva na právnu pomoc v zmysle článku 47\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“). Nesprávny postup súdu pri doručovaní\npísomností má za následok jeho neúčinnosť, a to aj v prípade, ak súd doručil rozhodnutie priamo\núčastníkovi konania (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/106/2008,\nsp. zn. 1ObdoV/12/2009, sp. zn. 1MObdoV 19/2009).\n8. Ďalej odvolateľ namietal porušenie princípu kontradiktórnosti konania. Poukázal na to, že zo zápisnice\no pojednávaní dňa 31.01.2017 vyplýva, že súd prvej inštancie po vydaní uznesenia, ktorým vyhlásil\ndokazovanie za skončené, čítaním v stručnosti oboznámil účastníkov s listinnými dôkazmi, predloženými\nv súdnom konaní. Súd (okrem iného) spomenul aj bližšie nešpecifikované podanie žalovaného zo\n14. júna 2016. Bezprostredne po zistení tejto skutočnosti žalobca namietal, že uvedené podanie mu\nnebolo doteraz doručené a nemal možnosť sa k nemu vyjadriť. Súd mal pritom viac ako sedem\nmesiacov na to, aby uvedené podanie žalovaného poskytol žalobcovi na oboznámenie sa a prípadné\nvyjadrenie. Konštatovanie súdu prvej inštancie uvedené v rozsudku z 31. januára 2017, že „s týmto\npodaním bol žalobca oboznámený na pojednávaní a mal možnosť sa k nemu vyjadriť“ je nepravdivé,\nčo je ľahko zistiteľné zo zvukového záznamu, ktorý súd vyhotovil z priebehu pojednávania. Tým, že\nsúd prvej inštancie predmetné písomné vyjadrenie žalovaného zo 14. júna 2016 mu neposkytol a\nani mu neumožnil, aby sa k tomuto podaniu žalovaného mohol vyjadriť v primeranom čase, porušil\nprincíp kontradiktórnosti konania a tým aj právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Do pozornosti\nodvolacieho súdu dal nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2012 z 30.04.2013, sp. zn. I. ÚS\n230/03 a sp. zn. II. ÚS 249/2012, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, týkajúcu sa\nprincípu kontradiktórnosti konania.\n9. Odvolateľ nesúhlasil ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že nepreukázal poskytovanie právnych\nslužieb úpadcovi. Súdu prvej inštancie vytkol, že odmietol vykonať ním navrhnutý dôkaz výsluchom\nsvedkov a prejudikoval, že výpovede navrhnutých svedkov, ak by sa uskutočnili, by boli príliš všeobecné\nna to, aby sa nimi čokoľvek preukázalo, čo je v právnom štáte neprípustné.\n10. Ďalej odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil uznanie dlhu úpadcom\nz 13.09.2005, keď konštatoval, že sa jedná o neplatný právny úkon. Poukázal na to, že uznanie dlhu\nnie je novým právnym dôvodom záväzku, pretože veriteľovi len uľahčuje procesnú situáciu v prípade\nsporu, keďže nemusí preukazovať vznik dlhu a ani jeho výšku v dobe uznania. Uznanie dlhu úpadcom z\n13. septembra 2005 je podľa jeho názoru platným právnym úkonom, pretože zabezpečenie existujúcej\npohľadávky veriteľa písomným uznaním dlhu dlžníkom nemožno považovať za „nakladanie s majetkom“\ndlžníka podľa ust. § 9c ZKV v znení účinnom do 31.12.2005. Uznanie dlhu patrí medzi zabezpečovacie\ninštitúty a zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania, pričom dôkazné\nbremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie dlhu v dobe uznania - z procesného hľadiska - prechádza\nna žalovaného (viď. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/244/97, sp. zn.\n4Obo/19/2008 z 21.04.2009, sp. zn. 1Obo/62/2010 z 26.01.2011, sp. zn. 5Obo/237/2004 z 10.11.2009,\nako aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Cbi 7/2011 z 30. júna 2011).\n11. V závere odvolania odvolateľ poukázal na to, že predmetný incidenčný spor medzi ním a žalovaným\no pravosť pohľadávky, prihlásenej v konkurznom konaní, nie je sporom medzi advokátom a klientom\nalebo jeho právnym nástupcom v zmysle ust. § 23 ods. 5 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „zákon o advokácii“). Ako advokát je žalobca preto v predmetnom súdnom\nkonaní povinný zachovávať mlčanlivosť v súlade s ust. § 23 ods. 1 zákona o advokácii a ust. § 9 ods.\n1 Advokátskeho poriadku.\n12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky nezákonný\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n13. K odvolaniu žalobcu zaslal žalovaný stručné písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „NS SR“) ako súd funkčne príslušný\nna dokončenie predmetného odvolacieho konania podľa ust. § 470 ods. 4 CSP, po prejednaní odvolania,\nsúc viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia\n\nodvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné\nzrušiť.\n15. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi\nverejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom (článok 47 odsek 2\nÚstavy SR).\n17. Podľa ust. § 49 ods. 1, prvej vety OSP, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie,\ndoručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.\n18. Podľa ust. § 110 ods. 1, prvej vety CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie,\ndoručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.\n19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na č. l. spisu 582 sa nachádza splnomocnenie z 30. júna 2014,\nktorým žalobca JUDr. Martin Buzinger, PhD. splnomocnil na právne zastupovanie v súdnom konaní v\npredmetnej právnej veci spoločnosť BUZINGER & PARTNERS s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku\n15, Bratislava. Rovnaké splnomocnenie z 30. júna 2014 (založené v spise na č. l. 610) je pripojené aj\nk dovolaniu na č. l. spisu 607.\n20. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie zasielal predvolania na pojednávania, ako\naj ďalšie písomnosti, vrátane napadnutého rozsudku z 31. januára 2017, žalobcovi JUDr. Martinovi\nBuzingerovi, PhD., a nie jeho právnemu zástupcovi - spoločnosti BUZINGER & PARTNERS s.r.o., so\nsídlom Námestie Martina Benku 15, Bratislava. Keďže žalobca je od 30. júna 2014 v konaní zastúpený\nsplnomocneným zástupcom, bolo povinnosťou súdu doručovať písomnosti tomuto zástupcovi v zmysle\nust. § 110 ods. 1, prvej vety CSP, resp. predtým účinného ust. § 49 ods. 1, prvej vety OSP. Keďže tomu tak\nnebolo, pretože písomnosti boli doručované priamo žalobcovi ako strane sporu, je takéto doručovanie\npísomností, vrátane napadnutého rozsudku, n e ú č i n n é .\n21. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval v konaní v rozpore s ust. § 110\nods. 1, prvou vetou CSP (resp. ust. § 49 ods. 1, prvou vetou OSP v znení platnom a účinnom do\n30.06.2016), ale aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo\nna právnu pomoc v konaní pred súdmi, resp. inými orgánmi za podmienok ustanovených zákonom.\nKonanie na súde prvej inštancie je tak zaťažené vadou konania spočívajúcou v odňatí možnosti žalobcu\nkonať pred súdom prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, teda vadou v zmysle ust. §\n365 ods. 1 písm. b/ CSP. Zároveň tým došlo aj k porušeniu základného práva žalobcu na právnu pomoc,\ngarantovanú článkom 47 ods. 2 Ústavy SR.\n22. Podľa názoru odvolacieho súdu, došlo aj k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania, pretože\nmeritórne vyjadrenie žalovaného zo 14. júna 2016 nebolo žalobcovi doručené za účelom, aby sa k nemu\nmohol vyjadriť pred rozhodnutím súdu vo veci samej. Kontradiktórny spor znamená možnosť strany\npopierať požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby boli vypočuté jej argumenty a návrhy\n(nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 31/2016, sp. zn. III. ÚS 32/2015, sp. zn. I. ÚS 276/2016). Aj z článku 9\nCivilného sporového poriadku (základné princípy) vyplýva, že strany sporu majú právo sa oboznámiť\ns vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý\nurčí zákon.\n23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa\nust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože zistený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím\nsúdom a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (ust. § 391 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie v\nďalšom konaní musí vec opätovne prejednať a rozhodnúť, pričom všetky písomnosti súdu (predvolania\nna pojednávania, výzvy, rozhodnutia) bude doručovať v zmysle ust. § 110 ods. 1, prvej vety CSP\nsplnomocnenému zástupcovi žalobcu (pokiaľ v konaní nedôjde k vypovedaniu plnej moci, resp. jej\nodvolaniu). Zároveň súd prvej inštancie doručí splnomocnenému zástupcovi žalobcu aj vyjadrenie\nžalovaného zo 14. júna 2016.\n\n24. S poukazom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený odvolacím súdom v zmysle ust. §\n389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd sa nezaoberal ďalšími uplatnenými odvolacími dôvodmi, pretože\npreskúmanie rozsudku po vecnej stránke by - v tomto štádiu odvolacieho konania - bolo predčasné\nvzhľadom na zistenú procesnú vadu, ktorá zaťažila konanie na súde prvej inštancie.\n25. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust. § 396 ods.\n3 CSP).\n26. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ust. § 393 ods. 2,\nposledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 CSP).\nPodľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa ust. § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (ust. § 423 CSP).\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie\ndovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (ust.\n§ 427 v spojení s ust.. § 424 CSP).\nPodľa ust. § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (ust. § 430 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ust. § 434 CSP).\nDovolanie je prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ust.\n§ 431 CSP).\nDovolanie je prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§\n432 CSP).\nPodľa ust. 429 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je: a/ dovolateľom fyzická\nosoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a\njej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak\nich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}