{"guid": "075ad514-f6eb-4b46-9ee5-6adb21bb4da3:312bbe99-0633-410f-b2ed-217b02926ecb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9017200121.1", "spisova_znacka": "8Sžf/3/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/3/2017 z 26. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2017, sp. zn. 8Sžf/3/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:9017200121.1", "identifikacne_cislo": "9017200121", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2017-10-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-138.odsek-7.pismeno-c", "nazov": "§ 138 ods. 7 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-138.odsek-7.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/25#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/312bbe99-0633-410f-b2ed-217b02926ecb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9017200121.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9017200121.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9017200121.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/3/2017\n9017200121\n26. 10. 2017\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2017:9017200121.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: ALAMEX, s.r.o., so sídlom Popolná 10,\nBratislava, IČO: 43 885 071, zastúpený advokátskou kanceláriou Prosman a Pavlovič advokátska\nkancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie,\nso sídlom Dunajská 68, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n6401-6000/2013-ON/105 zo dňa 17. mája 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 1S/147/2013-63 zo dňa 05. júna 2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/147/2013-63 zo dňa\n05. júna 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový\nsúd“) zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.“)\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného č.\n6401-6000/2013-ON/105, zo dňa 17.05.2013, ktorým žalovaný zastavil konanie o námietkach podľa §\n139 ods. 1 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) z dôvodu, že pre\nkonanie o námietkach žalobcu neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre žalovaného nastala\nneodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o námietkach v súlade so zákonom o\nverejnom obstarávaní. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu\npreukázané, že žalobca sa zúčastnil verejnej súťaže na predmet podlimitnej zákazky „výroba a dodanie\npečiatok“. Táto verejná súťaž bola zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania č. 37/2013 dňa\n21.02.2013 pod značkou 2865-MST, a že námietky žalobcu neobsahovali všetky náležitosti podľa § 138\nods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní.\nPodľa krajského súdu v zmysle ust. § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní, prílohou\npodaných námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm.\ng/ zákona o verejnom obstarávaní. Ide o ustanovenie kogentnej povahy, ktoré musí správny orgán,\nt.j. žalovaný rešpektovať a musí skúmať jeho splnenie. Jedinou výnimkou vyplývajúcou zo zákona o\nverejnom obstarávaní, kedy doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, nemusí byť prílohou\npodaných námietok, je podľa § 138 ods. 7 písm. c/ situácia, kedy bol tento doklad záujemcom, resp.\nuchádzačom predložený verejnému obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi napríklad v rámci predloženej\nponuky alebo žiadosti o účasť a teda je súčasťou kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu,\nktorú verejný obstarávateľ po podaní námietok podľa § 138 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní\npredkladá žalovanému na účely rozhodnutia o námietkach.\nPodľa krajského súdu zákon o verejnom obstarávaní v ust. § 138 ods. 7 písm. c/ vyžaduje ako prílohu\npodaných námietok doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. V tomto prípade meritórna otázka súvisí\nvýlučne s posúdením splnenia procesných podmienok pre meritórne rozhodnutie veci, pričom za úplnosť\na perfektnosť návrhu zodpovedá navrhovateľ.\n\nKrajský súd uviedol, že podľa § 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní, úrad zastaví\nrozhodnutím konanie o námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy\npodľa § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. Námietky navrhovateľa boli podpísané JUDr.\nMarošom Prosmanom. Prílohou námietok ani administratívneho spisu žalovaného nebol doklad, ktorý by\npreukazoval oprávnenie JUDr. Maroša Prosmana konať v mene advokátskej kancelárie a aj podpisovať\nnámietky zastupujúc navrhovateľa. Príloha preto podľa ust. § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom\nobstarávaní nebola preukázateľne predložená ako príloha námietok podaných žalobcom, v dôsledku\nčoho bola objektívne splnená zákonná podmienka pre zastavenie konania podľa § 139 ods. 1 písm. c/\nzákona o verejnom obstarávaní.\nKrajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že oprávnenie JUDr. Maroša Prosmana konať za\nadvokátsku kanceláriu mal považovať za skutočnosť všeobecne známu a skutočnosť vyplývajúcu zo\nzákona, ktorú si mohol žalovaný overiť. Predloženie dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať\nnámietky podľa odseku 6 písm. g/ je jednou z obligatórnych príloh k námietkam v zmysle ust. § 138 ods.\n7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní. Procesné podmienky podľa zákona o verejnom obstarávaní\npre meritórne rozhodovanie v konaní o námietkach sú splnené len vtedy, ak podanie obsahuje všetky\nnáležitosti a prílohy podľa § 138 ods. 6 a ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní.\nV predmetnom prípade námietky podpísal splnomocnenec, ktorý je právnickou osobou, na základe\nudeleného plnomocenstva. Ustanovenie § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní je\npotrebné aplikovať rovnako aj na splnomocnenca. Predložené námietky boli podpísané JUDr. Marošom\nProsmanom, pričom v námietkach sa uvádza, že JUDr. Maroš Prosman vykonáva advokáciu v\nmene advokátskej kancelárie. Prílohou námietok bolo plnomocenstvo, v zmysle ktorého žalobca udelil\nplnomocenstvo advokátskej kancelárii a toto plnomocenstvo prijal JUDr. Maroš Prosman, ako konateľ\nadvokátskej kancelárie a advokát. Prílohou námietok nebol výpis z Obchodného registra advokátskej\nkancelárie tak, ako to vyžaduje ust. § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní. Skutočnosť,\nže JUDr. Maroš Prosman je konateľom v advokátskej kancelárii nebola preto verifikovateľná. Bez\npredloženia uvedeného dokladu nebolo nijako preukázané, že osoba, ktorá námietky podpísala, t.j.\nJUDr. Maroš Prosman, bol oprávnený konať ako konateľ v mene advokátskej kancelárie. Uvedenú\nskutočnosť nepreukazuje ani zákon o advokácii, na ktorý žalobca poukazuje.\nKrajský súd konštatoval, že obsahové náležitosti námietok nemôže žalovaný v konaní o námietkach\nposudzovať na základe informácií, ktoré sú mu známe z predchádzajúceho, resp. iného výkonu verejnej\nmoci. Konanie o námietkach ako procesný postup žalovaného je upravený v ust. § 138 - 140 zákona o\nverejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní vylučuje čo i len subsidiárnu aplikáciu správneho\nporiadku v konaní o námietkach s poukazom na ust. § 153 zákona o verejnom obstarávaní. Podľa\nnázoru súdu meritórna otázka nesúvisí s procesom dokazovania v konaní o námietkach, ale výlučne s\nposúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok.\nPodľa krajského súdu žalovaný postupoval správne, keď v tomto prípade aplikoval citované ustanovenie\n§ 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní a konanie o námietkach zastavil.\nZ uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade\ntrov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný,\nprávo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie tvrdiac, že súd\nprvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplne zistil skutkový stav veci\npodľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..\nŽalobca uviedol, že prílohou k predmetným námietkam bolo riadne podpísané plnomocenstvo zo\ndňa 17.04.2013, z ktorého je zrejmé, že JUDr. Maroš Prosman podpísal predmetné plnomocenstvo\nako konateľ splnomocnenca a právny zástupca splnomocniteľa a jediným dôvodom pre zastavenie\nkonanie o námietkach bola skutočnosť, že splnomocnený právny zástupca spolu s riadne doloženým\nplnomocenstvom nedoložil žalovanému výpis z obchodného registra, z ktorého by bolo zrejmé\noprávnenie JUDr. Maroša Prosmana podpisovať námietky v mene spoločnosti Prosman a Pavlovič\nadvokátska kancelária, s.r.o..\nPodľa žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádza z extenzívneho výkladu § 138 ods. 7 písm. c/ a\n§ 138 ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní a predpokladá existenciu povinnosti žalobcu\nako i ostatných subjektov dokladať spolu s riadnym plnomocenstvom i výpis z verejne dostupného\nobchodného registra, čo považuje za prepätý formalizmus.\nPodľa žalobcu krajský súd použil striktný gramatický výklad ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c/ v spojení\ns § 138 ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní, ktoré interpretoval extrémne formalistický a bez\nakéhokoľvek zreteľa na zmysel a účel predmetnej zákonnej normy. Svojím nesprávnym výkladom sa\n\nkrajský súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď rozhodnutie žalovaného o zastavení\nkonania o námietkach nezrušil a žalobu zamietol.\nPodľa žalobcu oprávnenie JUDr. Maroša Prosmana konať za spoločnosť Prosman a Pavlovič\nadvokátska kancelária, s.r.o. vyplýva priamo z § 133 Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že\nštatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Oprávnenie\nJUDr. Maroša Prosmana konať v mene splnomocnenca preto vyplýva priamo zo zákona, a súčasne je\nmožné toto oprávnenie zistiť i prostredníctvom nahliadnutia do verejne prístupného obchodného registra\nnachádzajúceho sa na internetovej stránke a je verifikovateľná i na stránkach Slovenskej advokátskej\nkomory.\nPodľa žalobcu by žalovanému postačoval jednoduchý výpis stiahnutý z internetovej stránky obchodného\nregistra, a nie výpis osvedčený, z čoho vyplýva záver, že totožnosť konateľa si žalovaný mohol rovnakým\nspôsobom a s rovnakými účinkami overiť i samostatne, a to jednoduchým nahliadnutím do obchodného\nregistra verejne prístupného na internetovej stránke. Okrem iného, za žalobcu konala advokátska\nkancelária Prosman a Pavlovič v minulosti i v iných úkonoch v predmetnej veci, pričom predložené\nplnomocenstvo žalovaný vždy bez výhrad akceptoval. Z tohto dôvodu je preto potrebné zastúpenie\nžalobcu považovať i za skutočnosť známu z úradnej činnosti žalovaného.\nŽalovaný a následne i krajský súd sa uchýlil k výkladu právneho predpisu ad absurdum a súčasne i k\nprílišnému formalizmu. V tejto súvislosti poukazujeme i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 135/04. (Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho\nkonania a nadmerný tlak na dopĺňanie takýchto náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré\nnemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého\nprocesu.).\nV tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 2Sžo/253/2009 a 4MCdo 11/2009.\nV odôvodnení Napadnutého rozsudku Krajský súd v Bratislave uviedol, že na konanie o námietkach\nako procesný postup žalovaného je upravený v ust. § 138-140 zákona o verejnom obstarávaní. Zákon o\nverejnom obstarávaní vylučuje čo i len subsidiárnu aplikáciu správneho poriadku v konaní o námietkach\ns poukazom na ust. § 153 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedené tvrdenie súdu prvého stupňa je\nzrejme neprávne. Za týmto účelom poukázal na úplné znenie § 153 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom\nobstarávaní účinného ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného, t.j. ku dňu 17.05.2013, t.j. že na konanie\npodľa § 138 až 141 (t.j. konanie o námietkach) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak\ntento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 19, 23, 28 až 31, § 32 ods. 1, § 49, 50, 60 a § 71\naž 80 všeobecného predpisu o správnom konaní a poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2 a 4, § 32 ods. 2 a §\n34 ods. 1 a 6 Správneho poriadku ako aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 5Sžf/38/2011.\nŽalobca uviedol, že konanie pred správnym orgánom v každom prípade ovládajú princípy dobrej správy,\nktoré prílišný formalizmus v konaní pred správnymi orgánmi výslovne vylučujú.\nNa základe všetkých vyššie uvedených skutočností je preto možné konštatovať, že v predmetnej veci\nneboli splnené podmienky § 139 ods. c/ zákona, na základe ktorého Úrad zastaví rozhodnutím konanie\no námietkach ak námietky neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods.\n7, a teda Úrad postupoval nesprávne, keď len z dôvodu nedoloženia výpisu z obchodného registra toto\nkonanie zastavil.\nŽalobca preto považuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/147/2013-63 zo dňa 05.06.2014\nza nesprávny a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250ja ods. 3 O.s.p.\nzmení rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vráti vec žalovanému na\nďalšie konanie, alebo zruší rozsudok krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Náhradu trov\nkonania si neuplatnil.\nK odvolaniu žalobcu sa svojim podaním vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že právna úprava v zákone\no verejnom obstarávaní jasne a jednoznačne vymedzila obsahové náležitosti podaných námietok a\nich prílohy, pričom z ust. § 138 ods. 7 písm. c/ zákona jednoznačne vyplýva, že prílohou podaných\nnámietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g/ zákona.\nJedinou zo zákona vyplývajúcou výnimkou, kedy doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky\nnemusí byť prílohou podaných námietok je podľa § 138 ods. 7 písm. c/ zákona situácia, kedy bol tento\ndoklad záujemcom, resp. uchádzačom predložený verejnému obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi,\nnapr. v rámci predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť, a teda je súčasťou kompletnej dokumentácie\nk verejnému obstarávaniu, ktorú verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ po podaní námietok podľa\n§ 138 ods. 10 zákona predkladá žalovanému na účely rozhodnutia o námietkach. Zákon v ust. §\n138 ods. 7 písm. c/ vyžaduje expressis verbis ako prílohu podaných námietok doklad preukazujúci\nkonkrétnu skutočnosť. V tomto prípade meritórna otázka súvisí výlučne s posúdením obsahových\n\nnáležitostí žalobcom podaných námietok (teda s posúdením splnenia procesných podmienok pre\nmeritórne rozhodnutie veci), pričom elementárnym princípom procesného práva je okrem iného pravidlo,\nže za úplnosť a perfektnosť návrhu zodpovedá navrhovateľ.\nPredložením dokladu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c/ zákona navrhovateľ preukazuje, že námietky boli\npodpísané oprávnenou osobou, t.j. právny úkon je perfektný. V opačnom prípade by žalovaný musel\nvychádzať z prezumpcie, že osoba, ktorá podpísala námietky je oprávnená konať v mene navrhovateľa,\nv dôsledku čoho by námietky mohol podpisovať ktokoľvek. Práve predložením dokladu podľa § 138\nods. 7 písm. c/ zákona (t.j. výpisom z obchodného registra) navrhovateľ potvrdzuje skutočnosť, že\nosoba, ktorá námietky podpísala, je oprávnená konať za navrhovateľa (ako konateľ).V predmetnom\nprípade námietky nepodpísal štatutárny orgán žalobcu, ale splnomocnenec na základe udeleného\nplnomocenstva. Námietky boli podpísané JUDr. Marošom Prosmanom, pričom v námietkach sa uvádza,\nže JUDr. Maroš Prosman je konateľ advokátskej kancelárie. Prílohou námietok bolo plnomocenstvo, v\nzmysle ktorého žalobca udelil plnomocenstvo advokátskej kancelárii a toto plnomocenstvo prijal JUDr.\nMaroš Prosman ako konateľ advokátskej kancelárie a advokát. V danom prípade teda predložené\nplnomocenstvo vysvetľuje skutočnosť, prečo boli námietky podpísané inou osobou ako štatutárnym\norgánom žalobcu. Predložené plnomocenstvo v danom prípade treba teda posudzovať ako doklad\npredložený z titulu povinných obsahových náležitostí námietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. g/ zákona,\na nie ako jednu z povinných príloh podľa § 138 ods. 7 písm. c/ zákona. Nakoľko však prílohou námietok\nnebol výpis z obchodného registra advokátskej kancelárie, tak ako to vyžaduje ZVO v § 138 ods. 7 písm.\nc/, skutočnosť, že JUDr. Maroš Prosman je konateľom advokátskej kancelárie, nebola verifikovateľná.\nBez predloženia uvedeného dokladu nebolo nijako preukázané, že osoba, ktorá námietky podpísala,\nt.j. JUDr. Maroš Prosman, je oprávnený konať ako konateľ v mene advokátskej kancelárie. Tvrdená\nskutočnosť, že JUDr. Maroš Prosman je konateľ advokátskej kancelárie, mohla byť overená, napr.\nvýpisom z obchodného registra. Žalovaný poukazuje na to, že predložené plnomocenstvo v danom\nprípade preukazuje výhradne vzťah splnomocnenia medzi žalobcom a advokátskou kanceláriou, ktorá\nvykonáva právne úkony prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb (konateľov), ale nepreukazuje\nskutočnosť, že osoba, ktorá podpísala námietky je ako konateľ oprávnená konať v mene obchodnej\nspoločnosti.\nŽalovaný sa argumentáciou žalobcu nestotožňuje, nakoľko úplne spochybňuje opodstatnenosť\nustanovenia § 138 ods. 7 zákona. Akceptáciou argumentácie žalobcu, že nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe, resp. známe z úradnej činnosti, by znamenala, že ak by uchádzač v\nrámci podávania námietok predložil zákonom požadovaný doklad v rámci jedného podania, v rámci\nnásledných podaní, resp. námietok, by podľa výkladu žalobcu nebolo potrebné predmetný doklad\npredkladať opätovne, nakoľko splnenie obsahovej náležitosti námietok by mohol žalovaný verifikovať\nna základe svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Žalovaný v kontexte na túto argumentáciu\nzdôrazňuje, že obsahové náležitosti námietok nemôže žalovaný v konaní o námietkach posudzovať\nako „notoriety“, t.j. na základe informácií, ktoré sú mu známe z predchádzajúceho, resp. iného výkonu\nverejnej moci (napr. zápis do zoznamu podnikateľov). Prijatím vyššie uvedenej argumentácie žalobcu\nby navrhovateľ nakoniec nebol povinný predkladať žiadnu z povinných príloh k námietkam podľa § 138\nods. 7 zákona, nakoľko žalovaný by si tieto skutočnosti mohol overiť vlastným konaním.\nŽalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2008, sp.zn.\n1Sžo/62/2007, v ktorom sa súd zaoberal obligatórnymi náležitosťami námietok\n„Ustanovenie § 107 ods. 5 zákona taxatívne vymedzuje obligatórne náležitosti námietok uchádzača.\nPodľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť oznámenie o\nvýsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju obstarávateľ\nv zákonnej lehote nevybavil - teda žalobkyňa mala v danom prípade pripojiť samotné oznámenie (jeho\nrovnopis), ktoré bolo obstarávateľom v súlade s citovaným ustanovením §105 ods. 7 zákona písomne\nvyhotovené a jej aj doručené. Súd poukazuje na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodnutia\ns formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre\nžalovaného rozhodujúce, preto podľa názoru súdu nepostačuje púha sprostredkovaná interpretácia jeho\nobsahu neumožňujúca jeho verifikáciu. Ustanovenie § 107 ods. 5 v spojení s § 105 ods. 7 zákona\ntúto obligatórnu náležitosť jednoznačne definuje a keďže v konaní sa nepreukázalo, že k námietkam\nbolo pripojené aj oznámenie obstarávateľa o vybavení žiadosti o nápravu prípadne doklad o doručení\nžiadosti o nápravu, ak obstarávateľ žiadosť nevybavil v zákonnej lehote, bol záver súdu prvého stupňa\no nedôvodnosti zastavenia konania o námietkach podľa § 108 ods. 1 písm. c/ zákona nesprávny“.\nPokiaľ išlo o použitie Správneho poriadku na konanie a rozhodovanie o námietkach žalovaný poukázal\nna ust. § 155l ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní:\n\n„(1) Verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, priame rokovacie konanie, súťažný\ndialóg, koncesia, súťaž návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, pri ktorých bolo\noznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva\nna predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. februára 2013, sa dokončia podľa predpisov\núčinných do 17. februára 2013.\n(4) Konanie o žiadosti o nápravu a konanie o námietkach, ktoré sa vzťahujú na verejné obstarávanie\npodľa odseku 1, sa vykonajú podľa predpisov účinných do 17. februára 2013“.\nŽalovaný uviedol, že predmetná verejná súťaž na predmet zákazky „Výroba a dodanie pečiatok“ bola\nvyhlásená verejným obstarávateľom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo Vestníku verejného\nobstarávania č. 37/2013 zo dňa 21.02.2013 pod značkou 2865 - MST, pričom oznámenie o vyhlásení\nverejného obstarávania bolo odoslané na uverejnenie dňa 15.02.2013. Z vyššie uvedených prechodných\nustanovení ZVO vyplýva, že v predmetnom konaní o námietkach sa malo postupovať podľa predpisov\núčinných do 17.02.2013, a nie podľa ustanovení ZVO účinných v čase vydanie rozhodnutia v konaní o\nnámietkach, ako sa mylne domnieva žalobca, pričom podľa § 153 zákona o verejnom obstarávaní sa\nna konanie o námietkach Správny poriadok nepoužil.\nŽalovaný zdôraznil, že verejné obstarávanie je proces prísne formalizovaný, ktorý má presne zákonom\nstanovené inštitúty, procesné štádiá s krátkymi lehotami na uplatnenie práv i vydávanie rozhodnutí, a\nnajmä podrobne a exaktne stanovené náležitosti úkonov a ich príloh. Žalovaný, ako ostatný ústredný\norgán štátnej správy, môže postupovať len podľa zákona a nemožno legitímne očakávať, aby v\nkonkrétnom konaní porušoval princíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.\nVzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok č.\nk. 1S/147/2013-63 zo dňa 05.06.2014 potvrdil.\nOdvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení konania o\nnámietkach posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade so zákonnom platným a účinným do\n17.02.2013.\nAj podľa odvolacieho súdu v danom prípade žalovaný postupoval správne, ak rozhodol o námietkach\nžalobcu tak, že konanie pre nesplnenie zákonom predpísaných formálnych náležitosti zastavil. Bolo totiž\npovinnosťou žalobcu, resp. predkladateľa námietok predložiť aj výpis z obchodného registra spoločnosti,\nProsman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., teda predložením dokladu podľa § 138 ods. 7 písm.\nc/ zákona (výpis z obchodného registra), ktorým by potvrdil skutočnosť, že osoba, ktorá námietky\npodpísala, je oprávnená konať za navrhovateľa, ako štatutár tejto spoločnosti. Nič na tom nemení ani\nfakt, že tento údaj je verejne dostupný na stránkach obchodného registra.\nTak, ako bolo konštatované v judikatúre najvyššieho súdu v prípade verejného obstarávania ide\no zo zákona taxatívne vymedzenú obligatórnu prílohu k námietke uchádzača. Podľa gramatického\nvýkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť aj doklad preukazujúci oprávnenie\npodpisovať námietky podľa odseku 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému. Najvyšší súd\nopätovne poukazuje na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi\nobsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného\nrozhodujúce, preto podľa názoru súdu nepostačuje iba prípadný odkaz v rámci dobrej správy na\nobchodný register, alebo advokátsku komoru. Ustanovenie § 138 ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom\nobstarávaní vyžaduje, aby námietky uchádzača obsahovali podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej\nkonať za navrhovateľa a ust. § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že prílohami\nnámietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g/ zákona o\nverejnom obstarávaní, ak nebol predložený kontrolovanému.\nNakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať\nnámietky podľa ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní nebol, a zákon túto obligatórnu náležitosť\njednoznačne definuje, bol záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti zastavenia konania o námietkach\npodľa § 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu o použití Správneho\nporiadku na konanie o námietkach, nakoľko z administratívneho spisu bolo jednoznačne zistené, že\npredmetná verejná súťaž na predmet zákazky „Výroba a dodanie pečiatok“ bola vyhlásená verejným\nobstarávateľom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo Vestníku verejného obstarávania č.\n37/2013 zo dňa 21.02.2013 pod značkou 2865 - MST, pričom oznámenie o vyhlásení verejného\nobstarávania bolo odoslané na uverejnenie dňa 15.02.2013, teda za účinnosti zákona platného do\n17.02.2013.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zhodnotil, že spôsob, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s\nrelevantnými žalobnými námietkami žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia je postačujúci a súd\n\nprvého stupňa náležite a správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa\nna predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na právne významné námietky\nžalobcu a realizoval tak jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, súčasťou ktorého je aj právo účastníka konania, aby v rozhodnutí súdu boli\nuvedené dostatočné dôvody, na základe ktorých súd rozhodol vo veci a to aj s prihliadnutím na doterajšiu\nrozhodovaciu činnosť NS SR v otázke splnenia formálnych náležitosti pri rozhodovaní o námietkach vo\nverejnom obstarávaní.\nOdvolací súd rovnako preskúmajúc formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia žalovaného nevzhliadol\njeho nezákonnosť, keďže žalovaný svoje rozhodnutie náležite a dostatočne odôvodnil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, za zákonné,\nvydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.\nProti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal žalobca ústavnú sťažnosť, v\nktorej namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nÚstavný súd Slovenskej republiky Nálezom č. k. III. ÚS 833/2016-44 zo dňa 19.04.2017 vyslovil, že\nzákladné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp.zn. 8Sžf/74/2014 a jeho rozsudkom z 26.05.2016 porušené boli.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/74/2014 z 26.05.2016 zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 546 €, ktorú zaviazal Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uhradiť na účet jeho právneho zástupcu. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.\nUviedol, že ani jeden zo správnych súdov neuviedol, na základe čoho dospel k zaujatému výkladu § 138\nods. 7 písm. c/ zákona č. 26/2006 Z.z. a je potrebné doplniť logické a koherentné vysvetlenie nemožnosti\nakceptovať splnomocnenie udelené advokátovi ako doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c/ zákona č. 25/2006\nZ.z., a že prílišný formalizmus pri výklade dotknutého ustanovenia zákona viedol k porušeniu práva\nsťažovateľa na súdnu a inú ochranu.\nÚstavný súd sa stotožnil s názorom najvyššieho súdu a krajského súdu pokiaľ išlo o výklad ust. § 138\nzákona č. 25/2006 Z.z. a považoval názor súdov za korektný a súladný s ústavou.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania (§ 212 O.s.p.) ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, súc viazaný dôvodmi Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.\nÚS 833/2016-44 zo dňa 19.04.2017, doručený najvyššiemu súdu 12.07.2017, prejednal odvolanie bez\nnariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že je potrebné\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221\nods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nZmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu\nverejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (t.j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje\nv prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu.\n\nPodľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a\nz dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.\nV zmysle citovaného ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. príslušný súd rozhodne vo veci samej tak, že\nžalobu zamietne, ak zistí, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade\nso zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu so zákonom sa týka rozsahu a\ndôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná.\nProcesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu\na rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie\nsprávneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich\nnepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť, z akých dôvodov. Ak tak správny súd neurobí, zaťaží svoje\nrozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení všeobecných procesných princípov - podraditeľných\npod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. - ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami\nvyjadrenými v druhej hlave, siedmom oddiele Ústavy SR (predovšetkým čl. 46 ods. 1) a v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nktorý vyslovil v náleze z 19.04.2017, č. k. III. ÚS 833/2016-44 (§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z.z. o\norganizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 6401-6000/2013-ON/105, zo dňa\n17.05.2013, ktorým žalovaný zastavil konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. c/ zákona č.\n25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) z dôvodu, že pre konanie o námietkach žalobcu\nneboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre žalovaného nastala neodstrániteľná prekážka\nbrániaca rozhodovaniu v konaní o námietkach v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, nakoľko\ndospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe v súlade so\nzákonom.\nTento názor nie je v súlade so záverom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v jeho Náleze\nč. k. III. ÚS 883/2016-44 zo dňa 19.04.2017, v ktorom uviedol, že v prejednávanej veci je potrebné doplniť\nlogické a koherentné vysvetlenie nemožnosti akceptovať splnomocnenie udelené advokátovi ako doklad\npodľa § 138 ods. 7 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z.z., a že prílišný formalizmus pri výklade dotknutého\nustanovenia zákona viedol k porušeniu práva sťažovateľa na súdnu a inú ochranu.\nPokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, podľa názoru\nodvolacieho súdu uvedeným postupom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý a riadny súdny\nproces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\nv spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2\nO.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania.\nNakoľko krajský súd dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie zaťažil ho vadou nepreskúmateľnosti.\nÚlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude prejednať vec v medziach podanej žaloby, dôsledne sa\nvysporiadajúc aj s námietkami žalobcu a znova o nej rozhodnúť.\nV novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p.).\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}