{"guid": "657a2721-03a2-47da-970e-b7b6e25939a3:b753d648-cef4-4e52-b8cb-9bd556f027c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9016010002.1", "spisova_znacka": "3Sž/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/1/2016 z 26. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn. 3Sž/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:9016010002.1", "identifikacne_cislo": "9016010002", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "nazov": "§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-64.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b753d648-cef4-4e52-b8cb-9bd556f027c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9016010002.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9016010002.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9016010002.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/1/2016\n9016010002\n26. 04. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:9016010002.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci navrhovateľa: MAC TV, s.r.o., so\nsídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpeného Mgr. Petrom Ďurčekom, advokátom a\nkonateľom spoločnosti Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102,\nBratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava,\nv konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporcu č. RP/62/2015 zo dňa 10.\nnovembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/62/2015 zo dňa 10. novembra 2015 p\no t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nNavrhovateľovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného opravného prostriedku vo výške\n500 € (päťsto eur) na bankový účet podľa priloženého platobného predpisu, v lehote 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/62/2015 zo dňa 10. novembra 2015 odporca (ďalej aj „Rada“) ako\norgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z.z. o\nvysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) postupom podľa\nustanovenia § 71 zák. č. 308/2000 Z.z. rozhodol, že navrhovateľ ako účastník správneho konania č.\n869/SKO/2015 porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zák. č. 308/2000 Z.z. tým, že na televíznej\nprogramovej službe JOJ odvysielal dňa 27. 5. 2015 v čase o cca 09:53 hod. program Keby bolo keby\n2, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré\nnaplnili hodnotiace kritéria podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) \"vulgárne vyjadrovanie, obscénne\nvyjadrovanie\", podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. f) \"expresívne vyjadrovanie“ a podľa § 1 ods. 2 písm. g)\n\"vulgárne vyjadrovanie, obscénne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu\nvýskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a\nmorálne posolstvo diela alebo programu, možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých\nod 15 rokov\", ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 Jednotného systému označovania podmieňujú\njeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím účastník konania jeho\nklasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, nesprávne uplatnil Jednotný\nsystém označovania, za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu\n\nurčenú podľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 3.000 €, so splatnosťou do 30 dní\nodo dňa právoplatnosti rozhodnutia na uvedený účet. Zároveň skonštatoval, že podľa § 64 ods. 5 cit.\nzákona: „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.“\nV odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi\ndoručené dňa 14.09.2015, na základe čoho bolo začaté správne konanie č. 869/SKO/2015. Súčasťou\noznámenia o začatí správneho konania bolo aj poučenie, podľa ktorého, pokiaľ účastník konania svoje\nprocesné práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť, ak zhromaždené doklady a\ndôkazy sú dostačujúce, aj bez jeho stanoviska. Prílohou oznámenia o začatí správneho konania bol aj\nprepis/popis skutkového stavu.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že Rada poskytla účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia a spôsobu ich zistenia, navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom účastník\nkonania bol zároveň poučený, že pokiaľ svoje práva nevyužije, Rada rozhodne aj bez jeho stanoviska.\nNavrhovateľ nereagoval ani na opakovanú výzvu doručenú dňa 5. 10. 2015.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia odporca popísal skutkový stav monitorovaného programu zo dňa\n27. 05. 2015, vysielaného v čase od 09:53 - 10:59 hod., označeného podľa JSO ako nevhodný pre\nmaloletých do 12 rokov a uviedol, že v rámci posudzovania predmetu správneho konania sa bolo\npotrebné vysporiadať s kolíziou ústavou zaručených práv a právom chránených záujmov. Poukázal\nna právny názor prezentovaný v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého,\nkaždý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady ich\nspravodlivej rovnováhy. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu,\nkým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca\npopretiu iného práva alebo slobody. Pri posúdení kolízie dvoch základných práv sa používa tzv. test\nproporcionality, pričom Rada v súlade s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR používa trojstupňový\ntrest proporcionality. Slobodu prejavu je teda možné obmedziť na základe kumulatívneho splnenia\ntroch podmienok: obmedzenie musí vyplývať zo zákona, byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\na sledovať legitímny cieľ, ktorý vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Požiadavka\nzaviesť a uplatňovať Jednotný systém označovania vychádza z potreby ochrany maloletého diváka\npred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin, a teda vychádza z\npotreby ochrany záujmu chráneného Ústavou Slovenskej republiky - mravnosti, ktorá môže byť ohrozená\nobsahom vysielaného či sprístupňovaného obsahu.\nV tomto konkrétnom prípade by mala byť sloboda prejavu obmedzená v dôsledku vyvodenia\nadministratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie povinnosti vysielateľa zakotvenej v ustanovení § 20\nods. 3 zákona číslo 308/2000 Z.z., sledujúc legitímny cieľ, ochranu mravnosti.\nPosudzovaný program obsahoval scény, ktoré mohli obsahovať hodnotiace kritéria podľa Jednotného\nsystému označovania programov: § 1 ods. 1 písm. b) - vulgárne vyjadrovanie, obscénne vyjadrovanie\n§ 1 ods. 2 písm. f) - slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie,\n§ 1 ods. 2 písm. g) - vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne\ngestá, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania\nalebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu,\nmožno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov,\n§ 1 ods. 3 písm. k) - slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny\nvýskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter,\ndruh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu, možno považovať za primerané vekovej\nskupine maloletých od 12 rokov.\nPredmetný program obsahoval hodnotiace kritériá odôvodňujúce klasifikáciu programu ako nevhodného\npre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, resp. nevhodného a neprístupného pre vekovú skupinu\nmaloletých do 18 rokov. Program bol označený ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov a bolo potrebné\npreveriť, či mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu JSO a tým k porušeniu § 20 ods. 3 zákona číslo\n308/2000 Z.z.\nOdporca poukázal na ustanovenie § 1 ods. 5 JSO a uviedol, že čo sa týka kontextuálneho výskytu\njednotlivých hodnotiacich kritérií (výskytu obscénneho, vulgárneho a expresívneho vyjadrovania)\n\nprítomné boli vo viacerých scénach predmetného programu. Kontext posudzovaných scén odporca\npodrobne rozobral.\nPopísal napr. scénu zobrazujúcu policajnú fotografku, dokumentujúcu následky autonehody, pri ktorej\nzomrel muž, ktorého telo ležalo na zemi podložené čiernym igelitom, pričom v jej aute na ňu čakala malá\ndcéra, ktorá sa z okienka pozerá na mŕtvolu muža. Keď to uvidel kolega, zakričal: „Zakryte tú mŕtvolu,\nnevidíte, kurva, že sú tu deti?\". Výraz „kurva“ posúdil odporca ako hrubý vulgarizmus, ktorý nie je bežný\nv rámci slušnej medziľudskej komunikácie, pričom tento nebol použitý ako hanlivé označenie ženy vo\nzvyčajnom zmysle, ale slúži na zahrešenie, zvýrazňujúce prejav rozčúlenia policajta nad tým, že by\nmalé dieťa malo vidieť mŕtvolu. Použitie výrazov v scéne nebolo nutné a vzhľadom na typ programu rodinný seriál, sa javí ako nanajvýš nevhodné najmä s prihliadnutím na fakt, že ho vysielateľ označil ako\nnevhodný pre maloletých do 12 rokov. Podľa názoru odporcu sa jedná o vulgárne vyjadrovanie podľa § 1\nods. 2 písm. g) JSO, ktorého výskyt podmieňuje klasifikáciu programu ako nevhodného a neprístupného\npre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov.\nV ďalšom prípade odporca popísal scénu rozhovoru, v ktorom dcéra použije expresívne výrazy \"ty\nkokos, úchylné“ a následne otca označuje výrazom úchyl. Použitie výrazov úchylné malo za účel vyjadriť\nodsúdeniahodnosť Tomášovej profesie a výraz úchyl bol použitý na označenie Tomáša, nie však vo\nvýzname úchyl ako niekto sexuálne abnormálny, ale ako človek nemorálny v súvislosti so zvrátenosťou\njeho spôsobu obživy. Všetky výrazy použila dcéra pri rozhovore s otcom, pričom takéto vyjadrovanie\nnie je v normálnom slušnom rodinnom prostredí bežné a vyjadruje hlbokú neúctu dieťaťa voči rodičovi.\nZaradenie takéto scény ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov posúdil ako nevhodné, keďže by\npredmetnú skupinu maloletých detí mohla viesť k opakovaniu videného nežiaduceho vzorca správania\nsa. Použité výrazy odporca klasifikoval ako expresívne vyjadrovanie podľa § 1 ods. 2 písm. f) JSO\nnevhodné pre maloletých do 15 rokov.\nOdporca ďalej popísal scénu, podľa ktorej pri rozhovore dvoch mužov za výskytu je vyjadrenie \"no to. ..ty\nsi chuj“. Výraz bol použitý na hanlivé označenie jedného z nich a jedná sa o vulgárne vyjadrovanie.\nZávažnosť použitia výrazu zvyšuje, že muži sa rozprávali obkolesení prázdnymi fľašami od alkoholických\nnápojov. Takýto obraz v spojení s vulgárnym vyjadrovaním nie je vhodný pre maloletých do 15\nrokov, pretože im podsúva nevhodný vzorec správania sa (požívanie alkoholu a následné nevhodné\nvyjadrovanie sa). Použitý výraz možno označiť za vulgárne vyjadrovanie podľa § 1 ods. 2 písm. g) JSO\na nevhodné pre maloletých do 15 rokov.\nV ďalšej scéne odporca popisuje partnerský rozhovor a hádku, v ktorej muž 2 krát použil slovné spojenie\n„do riti“ na vyjadrenie svojho rozhorčenia nad koncom partnerského vzťahu. Jedná sa o expresívne\nvyjadrenie, ktoré Rada klasifikovala podľa § 1 ods. 3 písm. k) JSO za primerané vekovej skupine\nmaloletých od 12 rokov. Počas hádky žena povedala partnerovi, že si s ním rada párkrát zapíchala, čím\nhrubo označuje, že s ním mala pohlavný styk. Muža rozčúli, že žena ho mala len ako kamaráta, ktorý ju\nobčas „šmykne“. Význam uvedených výrazov, v zmysle mať pohlavný styk, je vzhľadom na kontext scény\njasne identifikovateľný. Takéto vyjadrenie je zjavne obscénne a nebol primeraný divákom do 12 rokov\nveku. Uvedené výrazové prostriedky klasifikoval odporca podľa § 1 ods. 2 písm. g) JSO ako vulgárne\nvyjadrovanie primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov.\nOdporca popísal ďalšiu scénu, v ktorej sa dvaja muži rozprávajú, pričom jeden z nich použil výraz „debil\"\na druhý zareagoval slovami: „Hej, ser na to, chytia nás fízli“. Výraz „debil\" je vulgárnym vyjadrovaním\nslúžiacim na označenie konkrétneho človeka, v tomto prípade použitého skôr v kamarátskom duchu,\nnapriek tomu je urážlivý a nemal by byť bežným v komunikácii medzi dvoma priateľmi. Zobrazenie takejto\nformy medziľudskej komunikácie môže v maloletom divákovi vzbudiť dojem, že sa jedná o bežnú formu\nkomunikácie medzi dospelými ľuďmi. Rada klasifikovala predmetné vulgárne vyjadrovanie podľa § 1\nods. 2 písm. g) JSO ako primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov. Výraz „ser na to“ mal slúžiť\nna vyjadrenie toho, že sa niekto nemá niečím zaoberať a jedná sa o expresívne vyjadrovanie. Odporca\nho ohodnotil podľa § 1 ods. 2 písm. g) JSO ako za primerané vekovej skupine maloletých od 12 rokov.\nOdporca vo svojom rozhodnutí popísal obdobnú komunikáciu v sedemnástich scénach, pričom ku každej\nuviedol svoje hodnotenie primeranosti pre jednotlivé vekové skupiny maloletých. Program obsahoval\nvýrazy spadajúce pod hodnotiace kritérium: vulgárne vyjadrovanie (8x), kurva (2x), debil (4x), drbe, chuj,\n\na výrazy spadajúce pod kritérium obscénne vyjadrovanie (5x): zapíchala, šmykne, vychrápala, v posteli\nvedie hitparádu, pretiahol.\nPodľa § 1 ods. 1 písm. b) JSO sú vulgárne a obscénne vyjadrovanie hodnotiace kritéria opodstatňujúce\noznačenie programu ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov alebo podľa § 1\nods. 2 písm. g) JSO nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov. Vulgárne vyjadrovanie,\nobscénne vyjadrovanie nepredstavujú kvalifikačné kritériá pre označenie programu ako nevhodného pre\nmaloletých do 12 rokov. Z uvedeného dôvodu Rada v analýze programu skúmala iba to, či ich výskyt v\nkonkrétnych scénach odôvodňuje označenie programu ako nevhodný do 18, resp. 15 rokov.\nProgram tiež obsahoval výrazy spadajúce pod hodnotiace kritérium expresívne vyjadrovanie (19x): ty\nkokos, úchylné, úchyl, čúza, do riti (6x), obmeny slova srať (8x). Podľa § 1 ods. 2 písm. f) JSO je\nexpresívne vyjadrovanie hodnotiace kritérium opodstatňujúce označenie programu ako nevhodného\npre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov alebo podľa § 1 ods. 3 písm. k) JSO nevhodného pre\nvekovú skupinu maloletých od 12 rokov. V súvislosti so spôsobom a formou spracovania scén odporca\nskonštatoval, že program obsahoval vulgárne vyjadrovanie, obscénne a expresívne vyjadrovanie\nnapriek tomu, že program je spracovaný ako formát rodinného seriálu. Výskyt uvedených hodnotiacich\nkritérií opodstatňuje označenie programu ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov.\nRodinný seriál, ktorý zahŕňa kladné aj záporné postavy a situácie zo života, je možné zobraziť aj\nbez scén zodpovedajúcich kritériám nevhodnosti pre maloletých do 15 rokov alebo do 18 rokov a\nak ich aj obsahuje, potom je potrebné ich označiť v súlade s kritériami stanovenými v JSO. Účelom\npoužívaných výrazov bolo pravdepodobne len pritiahnuť diváka zdanlivo kontroverzným obsahom.\nVzhľadom na uvedené, považoval odporca za opodstatnené označenie programu ako nevhodného pre\nvekovú skupinu maloletých do 15 rokov a nie do 12 rokov ako to urobil vysielateľ. Odporca poukázal\naj na hodnotenie kritiky, ktorá seriál Keby bolo keby 2 ohodnotila ako priemerný a teda ho nemožno\noznačiť ako tzv. „artový“.\nČo sa týka morálneho posolstva, program nemožno hodnotiť tak, že by toto obsahoval, keďže daný\ndiel sa neskončil tak, že by záporné postavy boli potrestané. Niektoré scény navyše vykazujú výslovne\nnemorálne posolstvo. Nevhodné scény sa tiahli celým programom a tvorili veľkú časť časovej plochy.\nVzhľadom k celkovej dĺžke programu (1 hodina 7 minút vrátania reklamných blokov), je frekvencia\nvýskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti pre maloletých do 15 a do 18 rokov pomerne vysoká.\nOdporca ďalej citoval ustanovenia § 64 ods. 2, 3 zákona číslo 308/2000 Z.z. a uviedol, že navrhovateľ\nsa dopustil porušenia ustanovenia § 20 ods. 3 zákona už v minulosti. Uložené sankcie sa pohybovali\nv rozpätí od 700 € do 7000 €.\nRada vzala do úvahy závažnosť správneho deliktu, ktorú špecifikovala, ako aj skutočnosť, že zo strany\nnavrhovateľa sa jednalo o opakované porušenie príslušného ustanovenia zákona, zaoberala sa aj\nmierou zavinenia, rozsahom a dosahom vysielania, trvaním a následkami porušenia povinností, ako aj\nspôsobom porušenia povinnosti navrhovateľom. Sankciu vo výške 3000 € považovala za primeranú.\nII.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu podal odvolanie - opravný prostriedok navrhovateľ, a to\nelektronickou formou s platným elektronickým podpisom právneho zástupcu, dňa 4. januára 2016, t. j.\nvčas.\nUviedol, že Rada napadnutým rozhodnutím zasiahla do základného práva navrhovateľa na spravodlivé\nsúdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu, slobodu prejavu a šírenie informácií garantované Ústavou\nSlovenskej republiky a Dohovorom, a to konkrétne ustanovenia čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 a 2 v\nspojení článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj článku 6 ods. 1 a článku 10 ods. 1 a\n2 Dohovoru, v spojení s článkom 1 Dohovoru. Tvrdil, že k zásahu a porušeniu práva došlo postupom\nRady, ktorá nevykonala dôkaz, resp. nevyhotovila zápisnice o vykonaní dôkazov, čím postupovala\nnezákonne s vplyvom na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočne odôvodnila existenciu a\nsplnenie podmienok proporcionality na možné obmedzenie slobody prejavu a napriek tejto skutočnosti\nobmedzila slobodu prejavu navrhovateľa, obmedzenie slobody prejavu nebolo proporcionálne, čím má\nrada nesprávne právne vec posúdila.\n\nNavrhovateľ v odvolaní namietal aj zásah do jeho slobodného prejavu v podobe napadnutého\nrozhodnutia, ktoré bolo obmedzujúce bez existencie legitímneho dôvodu na takéto obmedzenie.\nNavrhovateľ v odôvodnení odvolania namietal, že odporca nevykonal dôkaz, resp. nevyhotovil zápisnice\no vykonaní dôkazu, čo podľa navrhovateľa predstavuje nezákonný postup odporcu s následkom\nnezákonného rozhodnutia. Ak z rozhodnutia Rady vyplýva, že rozhodnutie Rady je postavené na\nskutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním obrazovo-zvukového záznamu, je potom\nnevyhnutné, aby z obsahu správneho spisu bolo možné učiniť spoľahlivý záver o tom, že členovia Rady\n(každý člen Rady, ktorý hlasoval o uložení sankcie) sa oboznámili s obsahom obrazovo-zvukového\nzáznamu, t.j. že skutočne vzhliadli obrazovo-zvukový záznam. Vykonanie takéhoto dôkazu je možné\npreukázať výlučne len formou zápisnice o vykonaní dôkazu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 správneho\nporiadku.\nVzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu je štandardný spôsobom, akým členovia Rady môžu získať\npriame a nesprostredkované povedomie o skutočnom obsahu odvysielaného spotu. Takýto dôkazný\nprostriedok (ohliadku) nie je možné nahradiť analýzou ani prepisom, nakoľko tieto sú až druhotným,\nsprostredkovaným náhľadom na vec, navyše nie nestranným.\nPodľa navrhovateľa, z administratívneho spisu Rady ani zo zisteného skutkového stavu veci nevyplýva,\nže by sa akýkoľvek člen Rady oboznámil s dôkazmi v konaní, a že ak sa aj oboznámil s predmetnými\ndôkazmi, tieto neboli vôbec vykonané, tzn. vykonané v súlade so správnym poriadkom a o ich vykonaní\nnebola spísaná zápisnica.\nVyhotovenie zápisnice z vykonania dôkazu je podľa navrhovateľa významnou procesnou zárukou,\npretože táto je objektívnym popisom priameho pozorovania, formalizovaným súhrnom, ktorý obsahuje\nnajmä súhrn formálnych údajov miesta, času a označenia úkonu, identifikáciu prítomných osôb, popis\npriebehu predmetného úkonu a ďalšie zákonné požiadavky podľa ustanovení správneho poriadku.\nPodľa navrhovateľa, odporca pri vykonávaní dôkazov postupoval v rozpore so správnym poriadkom.\nV prípade, ak spis správneho orgánu - Rady, neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu (vzhliadnutí\nobrazovo-zvukového záznamu) a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia Rada opakovane poukazuje\nna skutočnosť, že sa so záznamami oboznámila, ide o podstatné porušenie ustanovení o konaní pred\nsprávnym orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nNavrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu\nsp. zn. no 7As/57/2010 - 82 zo dňa 3. 4. 2012, v ktorej sa senát vysporiadal so všetkými aspektami\nvykonávania dôkazov v správnom trestaní. V prejednávanej veci nebolo viditeľné, ako bola spravodlivosť\nvykonaná, pretože žiaden podklad rozhodnutia nenasvedčuje tomu, že by sa správny orgán oboznámil\ns obsahom dôkazov a ich obsah formálne zachytil do zápisnice.\nNavrhovateľ ďalej namietal, že odporca nedostatočne odôvodnil existenciu a splnenie podmienok\nproporcionality na možné obmedzenie slobody prejavu. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že väčšinu\nzákladných práv možno obmedziť v akomkoľvek verejnom zaujme. Sloboda prejavu sa však neradí do\ntakto spojenej väčšiny. Slobodu prejavu je možné obmedziť len v takom druhu verejných záujmov, ktoré\nsa výslovne uvádzajú v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že obmedzenie slobody\nprejavu je zákonné a prípustné len vtedy, keď sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne\nmateriálne podmienky. Ak orgán verejnej moci zasahuje do základného práva navrhovateľa alebo toto\nobmedzuje, je na ňom, aby preukázal, že existoval na to legitímny dôvod vychádzajúci z verejných\nzáujmov vymedzený v článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a takýto zásah bol zároveň aj\nproporcionálny (nevyhnutný v demokratickej spoločnosti).\nNavrhovateľ konštatoval, že test proporcionality je založený na troch krokoch: dostatočne dôležitého\ncieľa, testu nevyhnutnosti, testu proporcionality v užšom zmysle. Pri skúmaní prvého kroku, obmedzujúci\nzásah síce spĺňa kritérium vhodnosti, pretože smeruje k ochrane mravnosti mládeže, avšak nespĺňa\nkritérium racionálnej väzby medzi zásahom a cieľom zásahu, pretože obmedzením slobody prejavu\nnie je možné dosiahnuť ochranu mravnosti mládeže. Regulačný charakter televízneho vysielania\nstratil na význame s nástupom digitálneho vysielania, ktoré umožňuje neobmedzený počet subjektov\npodnikajúcich v televíznom vysielaní a potierajú regulačný charakter vo vzťahu k zasahovaniu do obsahu\n\nvysielania. Mládeži sú prístupné nespočetné zdroje audiovizuálneho obsahu, ktoré môžu ohroziť ich\nmravnosť. Vo vzťahu k uvedenému nebol splnený ani test nevyhnutnosti. Ochranu mravnosti mládeže\nzo strany štátu je možné vnímať výlučne v rovine povinnosti štátu v oblasti zabezpečenia výchovy\nmládeže v rámci vzdelávacieho procesu. Ak štát nijakým spôsobom nezasahuje do výchovy mládeže,\nktorá sa odohráva v súkromí domova, nie je možné obmedzujúci zásah považovať za nevyhnutný.\nPodľa jeho názoru, označenie programu grafickým symbolom vhodnosti „12\" bolo uplatnené správne.\nOjedinelé odvysielanie vulgarizmu vyplýva z kontextu diela použitého na jeho dotvorenie a nie z dôvodu\nsamoúčelnosti. Napadnuté rozhodnutie je preto zásahom do slobody prejavu navrhovateľa a predstavuje\nnesprávne právne posúdenie veci.\nObmedzenie slobody prejavu na základe napadnutého rozhodnutia, nebolo podľa jeho názoru\nproporcionálne a stalo sa nezákonným. Poukázal na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 307/2014, ktorý sa vysporiadal s úlohou orgánov štátu vo vzťahu k posudzovaniu\nslobody prejavu.\nŽiadal Najvyšší súd, aby napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nsúčasne ho zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľa.\nIII.\nK podanému opravnému prostriedku sa odporca písomne vyjadril vo svojom podaní zo dňa 15.03.2016,\nv úvode ktorého upriamil pozornosť na uplynutie lehoty na podanie opravného prostriedku s poukazom\nna pečiatku podateľne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prvej strane odvolania (05.01.2016).\nV ďalšom texte zrekapituloval priebeh konania pred správnym orgánom, ako aj skutočnosti uvedené\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že oznámenie o začatí správneho konania bolo\nnavrhovateľovi doručené dňa 14.09.2015 a súčasne bol vyzvaný, aby v lehote do 10 dní od doručenia\noznámenia zaslal svoje stanovisko k oznámeniu a súčasne bol upozornený, že pokiaľ svoje práva v\nstanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že\npodklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 správneho poriadku.\nNavrhovateľovi bola následne listom č. 4351/2015/0 zaslaná opätovná výzva na vyjadrenie sa v\nsprávnom konaní s poučením, že Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že\npodklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 správneho poriadku.\nOpätovná výzva na vyjadrenie sa k predmetnému správnemu konaniu bola navrhovateľovi konania\ndoručená dňa 05.10.2015, pričom navrhovateľ na výzvy nereagoval.\nRada po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie a oboznámení sa s nimi v danej veci rozhodla\ndňa 10.11.2015.\nOdporca poukázal na odvolacie dôvody navrhovateľa a uviedol, že s opakujúcou sa námietkou o\nnevykonaní dôkazov - ohliadkou záznamov z vysielania programovej služby JOJ a nevyhotovením\nzápisnice sa už vysporiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutiami, ktoré špecifikoval.\nPodkladmi pre vydanie rozhodnutia sú záznam vysielania programu Keby bolo keby 2, odvysielaného\ndňa 27. 05. 2015 v čase o cca 09:53 hod. a prepis/popis skutkového stavu. Odporca pri svojom\nrozhodovaní nepoužil žiadne ďalšie podklady, pretože dospel k záveru, že skutkový stav bol dostatočne\na spoľahlivo zistený. Vzhľadom na písomnosť právneho konania ako aj jeho konečný výstup vo\nforme písomného rozhodnutia, je nutné obsah záznamov vysielania preniesť do písomnej podoby,\nv ktorej je zaznamenaný text a popísané dianie vyskytujúce sa v obrazovej zložke. Navrhovateľ v\nrámci správneho konania neuviedol žiadne konkrétne námietky voči podkladom pre rozhodnutie a preto\nzáznam vysielaného programu a predpis nebol sporný. Sám navrhovateľ nenamietal rozpor medzi\nskutkovým stavom popísanom v rozhodnutí a záznamom vysielania.\nK poukazu navrhovateľa na judikát Nejvyššího správního soudu odporca uviedol, že je potrebné striktne\nrozlišovať medzi Kanceláriou Rady a Radou samotnou, pričom ich činnosť nie je možné zamieňať. Názor\nzamestnancov Kancelárie Rady nie je pre členov Rady záväzný a v každom prípade môžu meritórne\nrozhodnúť vždy jednotliví členovia Rady. Aj táto námietka navrhovateľa bola už predmetom skúmania\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý ju považoval za nedôvodnú.\n\nV prípade záznamu získaného z nahrávacieho zariadenia Rady sa skúma, či bol skutočne záznam\nzískaný z vysielania toho - ktorého vysielateľa, Rada sa oboznámi s jeho obsahom, vzhliadne vysielanie,\nktoré je na dátovom nosiči zaznamenané. Tak ako v prípade listiny ani po zhliadnutí záznamu sa\nnespisuje zápisnica, pretože je zrejmé, že s jeho obsahom je možné sa oboznámiť len jeho zhliadnutím.\nV prípade ohliadky sa jedná o odlišný dôkaz, pretože predmetom ohliadky môžu byť len veci hmotnej\npovahy. V danom prípade má hmotnú povahu len dátový nosič, na ktorom je vysielanie zaznamenané.\nFakt, že Rada zhliadne záznam vysielania ešte neznamená, že týmto postupom vykonáva ohliadku,\npretože nie je možné ohliadnuť niečo, čo nemá hmotnú povahu. Tvrdenie, že Rada sa neoboznámila s\nobsahom záznamu vysielania je absolútne nepodložené a nezakladá sa na pravde.\nOdporca vyjadril nesúhlas s tým, že by pochybil pri posudzovaní naplnenia kritérií podľa čl. 26 ods.\n4 Ústavy Slovenskej republiky. Sloboda prejavu nie je bez hraníc a nemá absolútny charakter ak\nÚstava Slovenskej republiky stanovuje možnosť obmedzenia slobody prejavu a práva na vyhľadávanie\na šírenie informácií ako ochranu pred zneužitím slobody prejavu na zásah do iných ústavou\ngarantovaných práv. Požiadavka zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania vychádza z\npotreby ochrany maloletého diváka pred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho\nosobnostný vývin a vychádza z potreby ochrany záujmu chráneného ústavou Slovenskej republiky\n- mravnosti. V tomto konkrétnom prípade bola sloboda prejavu obmedzená v dôsledku vyvodenia\nadministratívnoprávnej zodpovednosti za porušenie povinnosti vysielateľa zakotvenej v ustanovení §\n20 ods. 3 zákona číslo 308/2000 Z.z., sledujúc legitímny cieľ, ochranu mravnosti. Odporca postup\npri aplikácii jednotlivých krokov trojstupňového testu proporcionality podrobne uviedol v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. Subjektívne posúdenie vhodnosti alebo nevhodnosti určitých výrazov pre istú\nvekovú skupinu obyvateľstva navrhovateľom je irelevantné.\nOdporca ďalej uviedol, že nález Ústavného súdu SR, na ktorý poukázal navrhovateľ, nebolo skutkovo\ntotožný s danou vecou, pretože sa jednalo o príspevok, v ktorom bolo skonštatované porušenie\nobjektívnosti a nestrannosti z dôvodu neposkytnutia priestoru príspevkom dotknutej strane. Závery\nÚstavného súdu SR preto nie je možné vzťahovať na prejednávanú vec.\nNámietku navrhovateľa týkajúcu sa rôznorodosti informačných zdrojov, ktoré sú mládeži dostupné v\nrovnakej miere, ku ktorým štát neuplatňuje obmedzujúce zásahy uplatňoval aj v inom konaní vedenom\nna Najvyššom súde Slovenskej republiky, s ktorou sa súd vysporiadal a vyhodnotil ako nedôvodnú.\nSkutočnosť, že navrhovateľ nevidí naliehavú spoločenskú potrebu v uplatňovaní JSO v televíznom\nvysielaní neznamená, že táto potreba spoločnosti neexistuje. Zákonodarca považoval potrebu zaviesť a\nuplatňovať jednotný systém označovania za dôležitú, a preto túto povinnosť upravil v § 20 ods. 3 zákona\nčíslo 308/2000 Z.z. a následne osobitným predpisom, vyhláškou číslo 589/2007 Z.z. Rade neprináleží\nskúmať toto rozhodnutie zákonodarcu, jej povinnosťou je dohliadať na dodržiavanie zákona. Okolnosť,\nže iný členský štát Európskej únie nepovažuje za potrebné uplatňovať systém označovania programov\npodľa vekovej vhodnosti, môže súvisieť aj so spôsobom, akým vysielatelia v danej krajine svoje\npodnikanie prevádzkujú. Bez ohľadu na okolnosť, že v rámci Slovenskej republiky sú dostupné programy\nvysielateľov spadajúcich pod jurisdikciu inej krajiny členského štátu EÚ, ktorí nie sú povinní označovať\nsvoje vysielanie piktogramom vekovej vhodnosti, nezakladá ústavnoprávnu prekážku uplatňovania\ntakéhoto systému na vysielanie vysielateľov, spadajúcich pod jurisdikciu Slovenskej republiky. Odporca\nzáverom uviedol, že je na naplnenie legitímneho cieľa ochrany mravnosti, nevyhnutné obmedzenie\nslobody prejavu účastníka konania v podobe vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti za\nporušenie § 20 ods. 3 zákona číslo 308/2000 Z.z.\nNa základe uvedených dôvodov navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby napadnuté\nrozhodnutie odporcu potvrdil.\nIV.\nPodľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) účinného od\n1.7.2016, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n\nV zmysle § 250l ods. 1, zaradeného do tretej hlavy piatej časti O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa\npostupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\nPredmetom súdneho prieskumu je v tomto prípade odvolaním napadnuté, a teda neprávoplatné\nrozhodnutie správneho orgánu, v ktorom začalo súdne konanie dňom doručenia odvolania\nnavrhovateľa na súd. Odvolanie navrhovateľa bolo súdu doručené elektronicky, formou emailu pod\nč. 16010422014762 s platným elektronickým podpisom dňa 4. januára 2016 o 21:19:47 hod., o čom\nsvedčí záznam v súdnom spise. Doručenie podania bolo následne potvrdené podateľňou súdu na ďalší\npracovný deň. Z uvedeného vyplýva, že odvolanie navrhovateľa voči rozhodnutiu odporcu č. RP/62/2015\nzo dňa 10.11.2015, jemu doručené dňa 18.12.2015, bolo podané v lehote podľa § 64 ods. 6 zákona\nč. 308/2000 Z.z., dňa 04.01.2016, t.j. najbližší pracovný deň po poslednom dni na podanie opravného\nprostriedku, ktorý pripadol na sobotu, 02.01.2016., elektronickou formou podľa § 42 ods. 1 O.s.p., teda\nvčas.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v\nspojení s § 250l a nasl. a § 64 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z. z., na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Rady na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie a\njemu predchádzajúce správne konanie postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku (§ 246 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 250l a nasl. O.s.p.), v rozsahu\ndôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu\nč. 869/SKO/2015, s obsahom rozhodnutia Rady č. RP/62/2015 zo dňa 10.11.2015, ako aj s obsahom\npísomných podaní, výsluchom splnomocnených zástupcov účastníkov konania na pojednávaní dospel\nk záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 4 zákona č. 308/2000 Z.z. Rada je orgánom verejnej správy, ktorého prvoradým poslaním\nje presadzovať záujmy verejnosti, pričom dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich\nvysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva\nštátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na\npožiadanie v rozsahu vymedzenom cit. zákonom.\nPodľa § 20 ods. 1 až 4 zákona č. 308/2000 Z.z., vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby sa nevysielali\nprogramy alebo iné zložky programovej služby, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny\nvývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie.\nPoskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zabezpečiť, aby audiovizuálna\nmediálna služba na požiadanie a všetky jej zložky, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny\nvývin maloletých, najmä také, ktoré obsahujú pornografiu alebo hrubé, neodôvodnené násilie, boli\nsprístupnené iba takým spôsobom, aby maloletí nemohli takúto audiovizuálnu mediálnu službu na\npožiadanie a všetky jej zložky za bežných okolností počuť ani vidieť.\nNa základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby\na poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť\na uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len \"jednotný\nsystém označovania\" alebo „JSO“).\nNa základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby\na poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a\nuplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu.\nPodrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania upravuje vyhláška č.\n589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o Jednotnom systéme označovania audiovizuálnych\n\ndiel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek\nprogramovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej aj JSO), ktorá bola vydaná podľa § 12 zákona\nč. 343/2007 Z.z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel,\nmultimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 1 ods. 1 až 3 a 6 JSO, audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované\nprostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej\nprogramovej služby sa klasifikujú ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18\nrokov, ak obsahujú\na) zobrazenie násilia na živých bytostiach, najmä zobrazenie krutého ubližovania alebo krutej násilnej\nsmrti človeka bez pocitov ľútosti, zobrazenie týraných osôb alebo zobrazenie prejavov osôb a skupín\ns patologickými normami správania,\nb) vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá,\nc) zobrazenie prejavov neznášanlivosti alebo nenávisti, xenofóbie, rasizmu, náboženskej diskriminácie\na neznášanlivosti, násilia voči etnickým alebo iným menšinám, zobrazenie šikanovania,\nd) zobrazenie alebo prezentovanie závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo hráčska\nzávislosť formou zábavy alebo zobrazenie používania zbrane ako útočného prostriedku formou zábavy,\ne) zobrazenie erotických pomôcok alebo erotických scén, ktoré sú vyrobené výlučne na prezentáciu\nerotiky a erotických tém,\nf) sexuálne scény alebo sexuálne správanie vrátane promiskuitného správania, ktoré sú prezentované\nako forma zábavy, scény spojené s prejavmi sexuálneho násilia alebo sexuálnymi deviáciami, alebo\ng) zobrazenie zámerne vyvolávajúce pocity strachu alebo úzkosti v žánri horor.\nAudiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú\nako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov, ak obsahujú\na) detailné a naturalistické zobrazenie násilných aktov,\nb) týranie zvierat,\nc) sexuálne scény, ktoré sú súčasťou dejovej línie,\nd) zobrazenie alebo prezentovanie formy závislosti, akou je alkoholizmus, fajčenie, drogová alebo\nhráčska závislosť alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku, v ktorom sa spôsobom\nspracovania niektorá forma závislosti alebo používanie zbrane ako útočného prostriedku schvaľuje,\nzľahčuje alebo sa vyzdvihuje do popredia,\ne) zobrazenie správania s vysokým rizikom ublíženia na zdraví, pričom toto riziko sa prezentuje ako\natraktívne alebo zábavné a správanie je prezentované bez upozornenia na nebezpečenstvo a možné\nnásledky tohto správania,\nf) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, alebo\ng) vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá, ktoré vzhľadom\nna ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a\nvzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať\nza primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov.\nAudiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej\nmediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú\nako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, ak obsahujú\na) zobrazenie prezentujúce ohrozenie rodiny alebo rodičovských vzťahov, ak je vzhľadom na vek\nmaloletých a povahu prezentovaného ohrozenia odôvodnený predpoklad neadekvátnej interpretácie\nzobrazeného obsahu,\nb) zobrazenie reálneho násilia alebo zobrazenie následkov reálneho násilia na živých bytostiach,\nzobrazenie následkov živelných pohrôm alebo dopravných nehôd na živých bytostiach,\nc) zobrazenie krvi a telesných znetvorení, ktoré nie sú svojou povahou bežné,\nd) zobrazenie násilných aktov,\ne) zobrazenie následkov násilných aktov,\nf) zobrazenie negatívnych príbehov detí, ktoré by odôvodnene mohli vyvolať u detí efekt obete reálneho\nsveta,\ng) zobrazenie neprirodzených, náhlych a neočakávaných zmien živých bytostí alebo zobrazenie\nparanormálnych alebo iných mimovnemových javov,\n\nh) zobrazenie nahoty, ktoré nie je bežné v rodinnom prostredí a na verejnosti a ktoré by mohlo\nvyprovokovať záujem o sexuálne vzťahy a predčasné prebudenie sexuálnych pudov maloletých detí,\ni) zobrazenie milostných scén bez zobrazenia nahoty, ktoré sú súčasťou dejovej línie,\nj) zobrazenie správania s rizikom ublíženia na zdraví, ak nie je riziko ublíženia na zdraví dostatočne\nzreteľné, zobrazenie rizikových športových disciplín alebo fantazijných predstáv o nadľudských\nhrdinských výkonoch človeka mimo reálneho sveta, ktorých neadekvátna interpretácia vzhľadom na vek\nmôže vyvolať u maloletých efekt napodobňovania, alebo\nk) slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt,\nfrekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh,\numelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine\nmaloletých od 12 rokov.\nObsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu poskytovaného\nprostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu alebo inej zložky televíznej\nprogramovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej programovej služby, ktorá\nje určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy (ďalej len\n„upútavka“). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne.\nPodľa § 4 ods. 1 JSO, programy alebo iné zložky programovej služby klasifikované ako nevhodné a\nneprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov sa zaraďujú do vysielania medzi 22,00 a 06,00\nhodinou.\nPodľa § 4 ods. 2 JSO, programy alebo iné zložky programovej služby klasifikované ako nevhodné pre\nvekovú skupinu maloletých do 15 rokov alebo ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých od 15 rokov\nsa zaraďujú do vysielania medzi 20,00 a 06,00 hodinou.\nZ ustanovenia § 5 ods. 1 JSO vyplýva, že v programovej ponuke vo vysielaní televíznej programovej\nslužby zverejňovanej prostredníctvom oznámenia o vlastnom programe vo forme textových informácií\nalebo prostredníctvom teletextu sa k nevhodným alebo nevhodným a neprístupným programom pre\nmaloletých uvedie aj príslušný grafický symbol jednotného systému označovania.\nPodľa § 6 ods. 5 JSO je vysielateľ povinný označovať programy alebo iné zložky televíznej programovej\nslužby grafickým symbolom vekovej vhodnosti po celý čas vysielania týchto programov alebo iných\nzložiek programovej služby.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu podľa odseku 1 písm. d/ Rada uloží, ak\nvysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\nalebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu\nrady opakovane porušila povinnosť.\nPodľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. pokutu Rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania\na následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania,\nposkytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné\nobohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom\nv rámci vlastného samoregulačného systému.\nPodľa § 67 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej\nslužby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 € do 66 387 € a vysielateľovi rozhlasovej\nprogramovej služby od 99 € do 19 916 €, ak\na) porušil územný rozsah vysielania,\n\nb) neposkytol vysielací čas v naliehavom verejnom záujme [§ 16 ods. 3 písm. j)],\nc) nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods.\n4) alebo nezabezpečil časové zaradenie programov alebo iných zložiek programovej služby v súlade s\npodmienkami ustanovenými osobitným predpisom (§ 20 ods. 5),\nd) porušil podmienky na vysielanie sponzorovaných programov a sponzorovanej programovej služby,\ne) vysiela programy a ostatné zložky programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťou\npodľa § 16 ods. 2 písm. c),\nf) porušil podmienky na umiestňovanie produktov (§ 39a).\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí\ndbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.\nPodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať\nnázory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez\nohľadu na hranice.\nPodľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže\npodliehať takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a\nktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv\niných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\nPodľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR: „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“.\nZ čl. 26 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že slobodu prejavu účastníka konania možno obmedziť len zákonom\na ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné okrem iného na ochranu práv a slobôd iných.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej\nčasti O.s.p. preskúmať zákonnosť postupu a napadnutého rozhodnutia odporcu, ktorým rozhodol, že\nnavrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že v napadnutom\nrozhodnutí v uvedených dňoch a časoch na programovej službe JOJ odvysielal:\n- dňa 27. 5. 2015 v čase o cca 09:53 hod. program Keby bolo keby 2, ktorý označil ako nevhodný\npre maloletých divákov do 12 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritéria podľa\nustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) \"vulgárne vyjadrovanie, obscénne vyjadrovanie\", podľa ustanovenia\n§ 1 ods. 2 písm. f) \"expresívne vyjadrovanie“ a podľa § 1 ods. 2 písm. g) \"vulgárne vyjadrovanie,\nobscénne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu\nich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo\ndiela alebo programu, možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov\",\n\nktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5 Jednotného systému označovania podmieňujú jeho klasifikáciu\nako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím účastník konania jeho klasifikovaním\nako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, nesprávne uplatnil Jednotný systém\noznačovania, za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu určenú\npodľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 3.000 €.\nPorovnaním opravného prostriedku a obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že skutkový\nstav medzi účastníkmi nie je sporný. Navrhovateľ nepoprel, že v dňoch a v čase uvedenom v rozhodnutí,\nodvysielal v rámci programovej služby JOJ v rozhodnutí uvedený program s popísaným obsahom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní posudzoval, či postup odporcu v správnom konaní bol\nv súlade so zákonom, či navrhovateľ odvysielaním uvedeného programu s daným obsahom, porušil\nzákonné ustanovenia špecifikované odporcom v rozhodnutí a či bola sankcia uložená v súlade so\nzákonom.\nV danej súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že súd v procese súdneho prieskumu podľa\nustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo nie je súdom\nskutkovým. Jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na\nzáklade odvolania účastníka správneho konania, podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia.\nV preskúmavanej veci najvyšší súd dospel k záveru, že odporca v predmetnej veci náležite postupoval\nv zmysle citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových okolností relevantných\npre vydanie rozhodnutia, zistil skutočný stav veci, v konaní postupoval v súčinnosti s navrhovateľom\nako s účastníkom konania a nedopustil sa takej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť jeho\nrozhodnutia.\nZ obsahu administratívneho spisu najvyšší súd v danej veci mal preukázané, že Oznámením o začatí\nsprávneho konania zo dňa 25.08.2015 Rada oznámila navrhovateľovi, že voči nemu začína správne\nkonanie vo veci možného porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. v súvislosti s opísaným\npriebehom vysielania a súčasne ho vyzval, aby k predmetu správneho konania zaslal svoje stanovisko,\nprípadne navrhol dôkazy v súlade s § 32 ods. 2 a 3 v nadväznosti na § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 Správneho\nporiadku najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, a v tejto lehote sa tiež vyjadril k\npodkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, ktorými sú záznam z vysielania programovej služby JOJ\nzo dňa 27.05.2015 v čase o cca 09:53 hod., kedy odvysielal program Keby bolo keby 2, ktorý označil ako\nnevhodný pre maloletých divákov do 12 rokov, čím mohlo dôjsť k nesprávnemu uplatneniu Jednotného\nsystému označovania.\nNavrhovateľ sa v určenej lehote nevyjadril a neučinil tak ani na opätovnú výzvu zo dňa 28.09.2015. V\noboch výzvach odporca poučil navrhovateľa, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada\nmôže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v\nsprávnom konaní sú dostačujúce podľa § 46 Správneho poriadku.\nNajvyšší súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že námietku týkajúca sa pochybenia v súvislosti s\npriebehom dokazovania, navrhovateľ vzniesol až v opravnom prostriedku, v priebehu celého správneho\nkonania ostal nečinným, na dve výzvy o vyjadrenie sa k veci samej v konaní žiadnym spôsobom\nnereagoval, k veci samej sa nevyjadril, nenavrhol a ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil\npostup žalovaného správneho orgánu. Pokiaľ teda navrhovateľ ako obvinený z porušenia právnej\npovinnosti, po tom ako sa dozvedel o začatí správneho konania vo veci porušenia právnej povinnosti,\nmajúc nielen právo, ale i povinnosť navrhnúť mu známe dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a preto ak\nsvoje právo na súčinnosť v správnom konaní nevyužil, vystavil sa v konaní riziku neunesenia dôkazného\nbremena na preukázanie pravdivosti svojich následných tvrdení.\n\nVo vzťahu k námietke navrhovateľa, že v konaní nebola vyhotovená zápisnica najvyšší súd konštatuje,\nže v právnej úprave § 22 správneho poriadku zákonodarca ustanovuje, že správny orgán spisuje\nzápisnicu pri ústnom podaní, pri dôležitom úkone v konaní, pri ústnom pojednávaní a ak vo veci koná\na rozhoduje kolektívny správny orgán pri hlasovaní. Z gramatického výkladu uvedenej právnej normy\nje zrejmé, že je na zvážení správneho orgánu, ktoré úkony v konaní bude považovať za dôležité, a to\npodľa okolností danej veci, čo vyplýva z dikcie zákonom stanoveného „najmä“. Zápisnica predstavuje\npísomný záznam o vykonanom procesnom úkone, resp. konaní, o jeho výsledkoch, ktorý vyhotovuje\nzamestnanec správneho orgánu. Dôležitosť zápisnice spočíva v tom, že má dôkaznú moc verejnej listiny\n(§ 37), pričom zápisnica je len jeden z možných dôkazov v správnom konaní (§ 34 ods. 2), a preto nemá\nvyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy a správny orgán je povinný ju hodnotiť v súlade s § 34 ods. 5.\nV danej súvislosti najvyšší súd opätovne poukazuje na to, že zo skutkových zistení je zrejmé, že\nnavrhovateľ v danej veci nepodal žiadne stanovisko a teda nevzniesol ani námietku, v ktorej by vyjadril\npochybnosti k podkladom pre vydanie rozhodnutia, uvedených v oznámení o začatí správneho konania\n- záznam z vysielania a prepis/popis skutkového stavu tvoriaceho prílohu oznámenia a nenavrhoval\nvykonanie žiadneho dôkazu a nevyjadril ani pochybnosti o tom, že by odporca v predmetnom konaní\npostupoval len z prepisu/popisu vypracovaného kanceláriou Rady bez bezprostredného vzhliadnutia\nodvysielaného programu. Uvedenú námietku navrhovateľ vzniesol až v opravnom prostriedku proti\nrozhodnutiu Rady. Rada sa k uvedenej námietke navrhovateľa vyjadrila v písomnom vyjadrení k\nopravnému prostriedku tak, že uviedla, že z povahy podkladu pre rozhodnutie - záznamu z vysielania,\nje zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť len jeho zhliadnutím a spochybnenie sledovania programu,\nktorého obsah je predmetom správneho konania členmi Rady, nemá racionálny základ a uvedené\nnámietky zo strany navrhovateľky sú len nepodloženými tvrdeniami, ktoré sú navyše aj zavádzajúce.\nPoukázala na právny názor najvyššieho súdu vyslovený v obdobných veciach.\nZ predloženej Zápisnice o hlasovaní odporkyne zo dňa 10.11.2015 najvyšší súd zistil, že predmetom\nkonania bolo monitorovanie vysielania programovej služby JOJ dňa 27.05.2015 v čase cca o 09:53 hod.,\nkedy bol odvysielaný program Keby bolo keby 2, ktorý bol označený ako nevhodný pred maloletých\ndivákov do 12 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace kritériá podľa § 1 ods. 1\npísm. b/, „vulgárne vyjadrovanie“, „obscénne vyjadrovanie“, podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. f/\n„expresívne vyjadrovanie“, a podľa § 1 ods. 2 písm. g) „vulgárne vyjadrovanie“, „obscénne vyjadrovanie“,\nktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo\nzobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu, možno\npovažovať za primerané vekovej skupine maloletých od 15 rokov, ktoré s prihliadnutím na § 1 ods. 5\nJSO podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 15 rokov, čím účastník\nsprávneho konania jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov\nnesprávne uplatnil JSO.\nPrítomní deviati členovia Rady hlasovali za to, že v posudzovanom prípade došlo k porušeniu povinnosti\nustanovenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by\nspochybnil, že by sa jednotliví členovia Rady pred hlasovaním neoboznámili s obsahom predmetného\nvysielania. Aj keď Zápisnica o hlasovaní zo dňa 10.11.2015 neobsahuje uvedenie ani opis spôsobu\nvzhliadnutia predmetného záznamu, z ostatných okolností vyplýva, že jednotliví členovia Rady sa s\nobsahom záznamu oboznámili, čo potvrdili svojimi podpismi. V priebehu konania navrhovateľ spôsob\nvykonania dokazovania správnym orgánom nenamietal.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť skutočný stav veci a podľa § 33\nods. 1, 2 postupovať v konaní v súčinnosti s účastníkom konania. Účastník správneho konania má právo\nna súčinnosť v právnom konaní v zmysle § 33 ods. 1 správneho poriadku a súčasne je v zmysle § 34\nods. 3 správneho poriadku povinný navrhnúť dôkazy jemu známe na podporu svojich tvrdení. Uvedená\nprávna úprava prenáša dôkazné bremeno aj na účastníka správneho konania. Vzhľadom k uvedenému,\nak navrhovateľ v opravnom prostriedku sa bránil najmä tým, že Rada v správnom konaní pochybila, keď\no zhliadnutí záznamu vysielania nevyhotovila zápisnicu, nenamietajúc zistenia preukazujúce porušenie\nprávnej povinnosti, samotná táto skutočnosť nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia v danej\nveci.\n\nNajvyšší súd preto dospel k záveru, že nevyhotovenie zápisnice, resp. iného záznamu Radou o\noboznámení sa so záznamom z predmetného vysielania, v danom prípade nie je možné považovať za\ntakú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v zmysle §\n250i ods. 3 O.s.p. Uvedený právny názor zodpovedá právnemu názoru prezentovanom už vo viacerých\nrozhodnutiach najvyššieho súdu, napr. aj sp. zn. 6Sž/21/2012, 4Sž/1/2016, príp. Ústavného súdu SR\nsp. zn. I. ÚS 4/2015-11.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že médiá majú v čoraz väčšom rozsahu vplyv na psychický a morálny\nvývin maloletých. Odvysielanie programu, v ktorom sú obsiahnuté vulgárne, expresívne a obscénne\nvýrazy ako súčasť bežnej komunikácie, ako tomu bolo v prípade odvysielaného programu, môže\nmať negatívny vplyv na maloletého diváka. V rozhodnutí popísané scény, intenzita vulgárnych, čo\nobscénnych vyjadrení sú spôsobilé negatívne ovplyvniť maloletého diváka a to prenášaním takéhoto\nvyjadrovania do bežného života, čo nie je žiadúci jav a nezodpovedá potrebe pozitívneho vplyvu na\nsprávanie sa detí, ktoré si nemusia pod vplyvom takéhoto vysielania uvedomiť, že takéto slovné prejavy\nnezodpovedajú bežnej, slušnej komunikácii. Aj z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby programy s takýmto\nobsahom boli označené príslušným piktogramom, v súlade s ustanoveniami vyhlášky a zákona č.\n308/2000 Z.z. tak, aby bola v čo najvyššej možnej miere zabezpečená ochrana maloletého diváka.\nNajvyšší súd vo vzťahu k ďalšej námietke navrhovateľa, ktorou namietal porušenie jeho práva na slobodu\nprejavu, ktorá je zakotvená v Ústave SR a tiež v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, dáva do pozornosti právnu úpravu ustanovenú v Ústave Slovenskej republiky a v Dohovore.\nPodľa čl. 26 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nKaždý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako\naj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie\ntlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na\npovolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\nCenzúra sa zakazuje.\nSlobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nSloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých\npodmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca, zahŕňa však nielen slobodu názoru a prijímania a\nrozširovania informácii a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť. Právo slobody prejavu\npatrí medzi základné politické práva v právnom poriadku každej demokratickej spoločnosti a v právnom\nporiadku Slovenskej republiky je zakotvené v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle čl. 7 ods.\n5 Ústavy Slovenskej republiky Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd (oznámenie Federálneho\nministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) je pre orgány verejnej moci pri výkone činnosti v rozsahu\nich kompetencie záväzným právnym predpisom, majúcim prednosť pred zákonom. Dohovor slobodu\nprejavu a informácií ustanovuje v čl. 10.\nPodľa čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na\nslobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo\nmyšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\naby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.\nVýkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám,\npodmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v\ndemokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania\nnepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu\núniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\nZ uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave Slovenskej republiky, ako aj v Dohovore vyplýva, že\nje v právomoci štátu zákonom ustanoviť také právne prostriedky, ktorými môže obmedziť právo na\nslobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných (čl. 26 ods. 2 Ústavy SR), bezpečnosť štátu, verejného\n\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv\niných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci (čl.\n10 ods. 2 Dohovoru).\nV právnom poriadku Slovenskej republike zákonodarca výkon týchto slobôd obmedzuje vo viacerých\nzákonoch sledujúc cieľ ochrany pred zneužitím týchto slobôd, keďže ich výkon zahŕňa aj povinnosti a\naj zodpovednosť. Takáto právna úprava z dôvodov vyššie uvedených je ustanovená aj v zákone č.\n308/2000 Z. z., pričom rozsah „nevyhnutnosti“ v demokratickej spoločnosti sa musí posudzovať ad hoc\ns legitímnym cieľom, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.\nZ vyššie citovaného ustanovenia Ústavy SR vyplýva, že slobodu prejavu je možné obmedziť na základe\nkumulatívneho splnenia troch podmienok, a to:\n- obmedzenie vyplýva zo zákona = podmienka legality,\n- musí byť nevyhnutné v demokratickej spoločnosti = podmienka proporcionality,\n- a sleduje legitímny cieľ = podmienka legitimity.\nČo sa týka podmienky legality a legitimity, tak v tomto prípade sa súd stotožňuje s názorom odporcu\nuvedeným v jeho rozhodnutí, že obe tieto podmienky boli naplnené. Podmienka legality vychádza z ust.\n§ 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Podmienka legitimity je tiež splnená, nakoľko ustanovenia zákona\nč. 308/2000 Z.z. a vyhlášky vychádzajú z potreby ochrany maloletého diváka pred obsahom, ktorý by\nmohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin, a teda vychádza z potreby ochrany verejného\nzáujmu chráneného Ústavou SR - ochrana mravnosti maloletých. Najvyšší súd konštatuje, že právo na\nslobodu prejavu bolo obmedzené na základe zákona č. 308/2000 Z.z., ktorý zakotvuje potrebu ochrany\nmaloletého diváka pred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin, čím\nsa napĺňa požiadavka legality a legitimity.\nProporcionalitu je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je obmedzenie slobody prejavu zakotvením\nurčitých konkrétnych povinností všeobecne záväzným právnym predpisom, v našom prípade ust. § 20\nods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Zákonodarca tu využil svoje ústavné splnomocnenie formulované v čl. 26\nods. 4 Ústavy SR na zakotvenie určitého obmedzenia voči slobode prejavu. Avšak samotné skúmanie\ntejto roviny, ako aj vhodnosť tohto ustanovenia, už neprináleží odporcovi ale zákonodarcovi. Samotná\naplikácia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., t.j. subsumácia tohto ustanovenia na konkrétny prípad,\nje už druhá rovina podmienky proporcionality a v tejto rovine je už odporca oprávnený a povinný konať\nv súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z.\nV danom prípade, odporca po posúdení nevhodných obsahov v diele podľa § 1 ods. 5 vyhlášky dospel\nk záveru, že program Keby bolo keby 2, mal byť klasifikovaný ako nevhodný pre maloletých do 15\nrokov a tento program nemal byť klasifikovaný ako program nevhodný pre vekovú skupinu maloletých\ndo 12 rokov, ako to urobil vysielateľ. Pri posúdení kritéria proporcionality je potrebné brať ohľad na cieľ\nuvedený v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, čo je ochrana psychického a morálneho vývinu maloletých a to\ntakým vhodným opatrením, aby došlo k naplneniu uvedeného cieľa. Sankcionovanie navrhovateľa zo\nstrany odporcu za porušenie povinnosti uvedenej v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. odvysielaním\npredmetného programu, ktorý obsahoval vulgárne, obscénne a expresívne vyjadrovanie v kontexte s\nfrekvenciou výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh,\numelecké a morálne posolstvo diela alebo programu, možno považovať za primerané vekovej skupine\nmaloletých od 15 rokov. Na základe vyššie uvedeného došlo aj k splneniu podmienky proporcionality.\nVzhľadom k uvedenému, najvyšší súd považoval za nedôvodnú námietku navrhovateľa, že Rada\naplikáciou právnej normy § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. zasiahla do jeho základného práva na\nslobodu prejavu. Právo na slobodu prejavu nie je absolútne. Článok 26 ods. 4 Ústavy SR, ako aj čl.\n10 ods. 2 Dohovoru umožňuje obmedzenie tohto práva na základe zákona, ktorým v tomto prípade\nje právna úprava ustanovená v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., sledujúc práva iných, a to v\ndanom prípade ochranu maloletých divákov pred sledovaním nevhodných programov pre danú vekovú\nkategóriu, a preto podmienka legitimity je nepochybne naplnená.\nVychádzajúc z uvedeného a zo skutkových zistení danej veci najvyšší súd zastáva názor, že Rada pri\naplikácii právnej normy § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. postupovala v súlade so zákonom, ako aj v\n\nsúlade s ústavou a s judikatúrou ESĽP, keďže právna úprava v uvedenej právnej norme je formulovaná\ndostatočne presne tak, že je z nej zjavná povinnosť zákonodarcom uložená, právne záväzná tak pre\nvysielateľov ako aj pre žalovaný správny orgán, a preto tvrdenia navrhovateľky považoval za účelové\na ničím nepodložené.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že Rada postupovala a rozhodla v súlade so\nzákonom, keď v dôsledku naplnenia legitímneho cieľa ochrany mravnosti pri odvysielaní programu\nKeby bolo keby 2, dňa 27.05.2015 v čase o cca 09:53 hod. v rámci programovej služby JOJ\nvyvodila administratívnu zodpovednosť navrhovateľa ako vysielateľa, keďže pri klasifikovaní programu\nnevhodného pre vekovú hranicu maloletých do 12 rokov nesprávne uplatnil Jednotný systém\noznačovania.\nRada sa pri uplatňovaní ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. riadi jednotlivými klasifikačnými\nkritériami JSO, na základe ktorých posudzuje jednotlivý program tak, ako tomu bolo aj v danom\nposudzovanom prípade. Súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou navrhovateľa, podľa ktorej sa\nskupiny maloletých od 12 do 15 rokov veku, v bežnom živote stretávajú s vulgárnymi a expresívnymi\nvýrazmi a spôsob spracovania programu bol primeraný tejto vekovej skupine. Odporca dostatočným\nspôsobom odôvodnil nevhodnosť vysielaného obsahu a jeho scén pre vekovú skupinu maloletých\nod 12 rokov, riadiac sa aj zákonnou úpravou v rámci uplatňovania JSO. Zavedenie Jednotného\nsystému označovania, ktoré je zavedené osobitným predpisom, je zakotvené v ustanoveniach zákona\nč. 308/2000 Z. z. a vychádza práve z potreby ochrany maloletých divákov pred obsahom, ktorý by mohol\nmať negatívny vplyv na ich osobnostný vývin, a preto vychádza z potreby ochrany záujmu mravnosti\nchráneného Ústavou SR.\nOkolnosť, že programy obsahujúce vulgárne a obscénne vyjadrovania a scény, môžu maloletí do 15\nrokov vzhliadnuť aj prostredníctvom iných verejne prístupných médií, napr. prostredníctvom internetu\na pod., nie je pre posúdenie povinnosti žalobcu podľa zákona č. 308/2000 Z.z. ako vysielateľa a\nprevádzkovateľa retransmisie, v danej veci relevantná.\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov nepovažoval námietky navrhovateľa, uvedené v jeho odvolaní proti\nrozhodnutiu žalovaného správneho orgánu - Rady, za dôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Rady č. RP/62/2015 zo dňa\n10.11.2015 a postupu mu predchádzajúceho v medziach namietaných dôvodov uvedených v opravnom\nprostriedku navrhovateľa, vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu a\nz právnej úvahy uvedenej vyššie, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup Rady je v súlade\nso zákonom, a preto uvedené rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne a\nzákonné.\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi nepriznal\nnáhradu trov tohto konania, pretože v tomto konaní nebol úspešný.\nO povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok vo výške 500 €\nrozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá (v znení účinnom do 30.06.2016) zákona č. 71/1992 Zb. o\nsúdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého\nvyplýva, že poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu\na v konaní nebol úspešný, v spojení s ust. § 18f (v znení účinnom od 01.07.2016). Výška poplatku\nbola určená podľa položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č.\n71/1992 Zb.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}