{"guid": "0485c5cd-0ace-4c98-96c5-04db7d0f8787:fb64e62e-1877-487b-916c-61893ee42b3d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010078.1", "spisova_znacka": "5Sž/13/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/13/2015 z 20. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. 5Sž/13/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:9015010078.1", "identifikacne_cislo": "9015010078", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "nazov": "§ 250q ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "nazov": "§ 492 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb64e62e-1877-487b-916c-61893ee42b3d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010078.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010078.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010078.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sž/13/2015\n9015010078\n20. 12. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:9015010078.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci navrhovateľky:\nPHONOTEX spol. s r.o., so sídlom Bojnická 16/A, Bratislava, IČO: 35 686 600, právne zastúpenej:\nADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom Trnavská 11, Bratislava, proti odporkyni: Rada\npre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, P.O.BOX 155, Bratislava, v konaní o odvolaní\nnavrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/52/2015 zo dňa 29. septembra 2015, v napadnutej\nčasti výroku I. takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/52/2015 zo dňa 29. septembra 2015 v\nnapadnutej časti výroku I. p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľka je\np o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z podaného opravného prostriedku vo\nvýške 500,- € na bankový účet podľa priloženého platobného predpisu, v lehote 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nodôvodnenie:\n1. Rozhodnutím č. RP/52/2015 zo dňa 29. septembra 2015, Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len\n„odporkyňa\") ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/, zákona č. 308/2000 Z.z.\no vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.\"), postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodla\ntak, že:\n- vo výroku I. navrhovateľke uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - pokutu,\nurčenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 4 000,- € za porušenie povinnosti\nustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.. Súčasne vyslovila, že podľa § 64 ods. 5\nzákona č. 308/2000 Z.z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila\"\na podľa § 67 ods. 16 zákona č. 308/2000 Z.z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí. Porušenie povinnosti\nuvedenej v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. malo spočívať v tom, že komunikát\nTeleveštiareň, ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., odvysielaný\ndňa 06.05.2015 v čase o cca 21:30 hod. v rámci programovej služby TV8 obsahoval neúplné a nepresné\ninformácie o charaktere ponúkanej služby a jej účinkoch, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť,\naby vysielaný telenákup bol čestný.\n- vo výroku II. navrhovateľke uložila podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu upozornenie na porušenie zákona. Súčasne vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z.\n„Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila\". Porušenie povinnosti\n\nuvedenej v ustanovení § 32 ods. 4 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. malo spočívať v tom, že komunikát\nTeleveštiareň, ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. odvysielaný\ndňa 06.05.2015 v čase o cca 21:30 hod. v rámci programovej služby TV8 obsahoval zavádzajúce\ninformácie o charaktere ponúkanej služby a jej účinkoch, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť,\naby vysielaný telenákup nezneužíval dôveru spotrebiteľov.\n2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I. podala navrhovateľka prostredníctvom splnomocneného\nprávneho zástupcu včas opravný prostriedok, ktorým sa domáhala, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozhodnutie odporkyne v napadnutej časti zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nNavrhovateľka v opravnom prostriedku poukázala na Popis pravidiel služby Veštenie zadarmo na čísle\n7005 a Y. pravidlá programu Poradenstvo - Veštenie s odkazom na zdroj www.tv8.sk <.. Následne\ncitujúc ustanovenie § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. uviedla, že predmetný zákon\nneobsahuje definíciu slušnosti a čestnosti, neobsahuje výklad k tomuto ustanoveniu zákona a teda\nvysielateľ môže pri definovaní týchto pojmov v nadväznosti na aplikáciu tohto ustanovenia aplikovať\nlen všeobecné a verejnosťou prijateľné normy slušnosti a čestnosti. Mala za to, že celé vysielanie\nvysielateľa je možné považovať za také, ktoré je slušné a čestné. V tejto súvislosti poukázala na\nvymedzenie pojmov ,,česť\" a ,,slušnosť\" s odkazom na zdroj Wikipedia. Uviedla, že vo všeobecnosti je\nmožné čestnosť a slušnosť považovať za spoločenské hodnoty prisudzované procesom alebo javom\ndanou spoločnosťou. Je zrejmé, že obsah týchto pojmov a ich výklad bude závisieť od spoločnosti,\nod doby, v ktorej sú posudzované, od okolností za ktorých dochádza k ich posúdeniu a od ďalších\nfaktorov, ktoré budú mať jednoznačne vplyv na výklad a obsah týchto pojmov. Pojem slušnosť a čestnosť\nv súčasnej spoločnosti sú kritériami morálky a etiky, dôležitým javom, ktorý by mal byť princípom\nkaždej spoločnosti. Uvedené pojmy nie sú explicitne zákonom č. 308/2000 Z.z. definované, teda\nspadajú pod pojem tzv. neurčitých právnych pojmov, ktorých výklad má zabezpečiť správny orgán.\nIch výklad musí byť jednoznačný, nezameniteľný, predvídateľný a aplikovateľný na obdobné prípady\ndo budúcnosti. V tejto súvislosti poukázala na výklad a rozdiely medzi neurčitými právnymi pojmami\na správnym uvážením v zmysle odbornej publikácie Právny rozbor Advokátní kancelář JUDr. Anna\nStará pre Objednatele: Rada pro rozhlasové a televizní vysilaní z 11. dubna 2006, Praha. K tvrdeniu\nodporkyne, že účinky ponúkanej služby nie sú ničím podložené ani dokázané, tzn. v dôsledku absolútnej\nneexistencie dôkazov vzniká potreba dať informáciu o tejto skutočnosti koncovým užívateľom a že\nposkytnutie predmetných služieb navrhovateľka nemôže garantovať uviedla, že tak ako existenciu týchto\nschopností nemožno z hľadiska odborného, vedeckého a exaktného potvrdiť, nie je možné ich existenciu\nani vylúčiť. Takéto tvrdenie odporkyne je tendenčné a postavené výlučne na domnienkach. Účinky\nponúkaných služieb sú podložené a to konkrétne ľudskou skúsenosťou s reakciami recipientov ich\nmnožstvom, ktorí predmetnú službu využili a na základe vlastnej skúsenosti zažili a presvedčili sa o\nreálnosti takto zakúpenej služby. Odporkyňa síce tvrdí, že len vedecké, exaktné overenie poskytnutej\nslužby môže dať záruku, že služba bola reálne poskytnutá, avšak svoje tvrdenia nijakým spôsobom\nnepodložila dôkazmi, alebo informáciou, o aký vedecký, exaktný dôkaz by malo ísť, aby ponúkaná\nslužba mohla byť považovaná za vedecky preukázateľnú. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporkyňa ju\nsankcionuje za skutočnosť, že neposkytla divákovi informáciu o absencii preukázania existencie služby\nako takej a nemožnosti jej garancie, avšak zákon č. 308/2000 Z.z. jej takúto alebo obdobnú povinnosť\nneukladá. V uvedenom prípade zákon č. 308/2000 Z.z. neposkytuje obsah znenia informácie, ktorú\npožaduje odporkyňa, pričom ani odporkyňa výkladom zákona znenie takejto informácie neposkytla tak v\nminulosti a ani prostredníctvom napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľka tak nemôže predpokladať, že\nňou eventuálne zvolený obsah ,,upozorňujúcej\" informácie bude v súlade s výkladom odporkyne a že\naj v prípade odvysielania tejto informácie nebude v budúcnosti za obdobné vysielanie sankcionovaná.\nOdporkyňa vopred prejudikuje a poskytuje jednoznačné tvrdenia (avšak len tvrdenia bez dôkazu),\nže ponúkaná služba odblokovanie rodových zaťažení v relácii divákom poskytnutá nebola, tvrdí že\nide len o ,,placebo efekt\", t.j. obchodnú transakciu založenú na klamlivej predstave o ponúkanej\nslužbe, o poskytovanie zavádzajúcich informácií divákovi, že v rámci relácie veštica divákom radí\nnenavštíviť lekára, alebo zmeniť liečbu, čím dochádza k vytváraniu mylného dojmu u divákov, že\nveštica má schopnosť liečiť na diaľku, alebo riešiť problémy, či predpovedať budúcnosť a že veci\nprezentované vešticou boli podané ako fakty a ako náhrada lekárskej starostlivosti, že dokonca ide o\nnabádanie na zanedbanie prevencie, či liečby s následným rizikom vážnejších ochorení. Služby veštenia\n- odblokovanie rodových zaťažení neboli prezentované ako náhrada medicínskych postupov, keďže sú\nponúkané len ako doplnkový a alternatívny spôsob riešenia niektorých problémov. Navrhovateľke však\nnie je známa žiadna skutočnosť, a ani odporkyňa takúto neuvádza, že by v dôsledku poskytnutia služieb\nveštenia bol recipient ohrozený na svojom zdraví, živote, že by prišlo v dôsledku využitia služieb tejto\n\nrelácie k odmietnutiu klasickej liečby. Navrhovateľka má za to, že priemerný divák relácie je absolútne\noboznámený s rozsahom a kvalitou služieb, ktoré mu relácia a samotné veštenie poskytuje. S odkazom\nna zdroj www.moneo.sk <http://www.moneo.sk> poukázala na výklad pojmu odblokovanie rodových\nzaťažení, pričom pre porovnanie uviedla aj informáciu o iných veciach napr. náboženských vo vzťahu k\nuzdravovacím schopnostiam bez zásahu exaktnej vedy, medicíny a liekov. Citujúc Konzervatívny denník\nPOSTOJ, autor: Matúš Demko, a blog.sme.sk autor: Roland Habara, mala za to, že i samotné kresťanské\nučenie a náboženstvo je založené na viere a to nekompromisne a bez vedľajších upozornení. Zároveň\ns poukazom na zdroj www.topshop.sk <. uviedla, že tovar ponúkaný v uvedenom telenákupe bol\ntaktiež prezentovaný vlastnosťami, ktoré nemajú oporu v exaktných a vedeckých poznatkoch a teda\nobchodná transakcia je založená rovnako na viere recipienta, že ponúkaný tovar vlastnosti prezentované\ntelenákupom má.\n3. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozhodnutia navrhovateľka uviedla, že skutková podstata\npoškodzovania spotrebiteľa vymedzená v ustanoveniach Trestného zákona, zákona č. 250/2007 Z.z.\no ochrane spotrebiteľa, ale aj zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nebola naplnená, keďže v relácii\nodzneli pravdivé informácie o existencii alebo povahe produktu, výhodách, rizikách, spôsobe dodania\nproduktu cene alebo osobitnej cenovej výhode a osobe predávajúceho.\n4. Navrhovateľka taktiež namietala druh a výšku uloženej sankcie, pričom dôvodila tým, že zo\nstrany spotrebiteľov nebola nikdy žalovaná a ani inou formou napádaná za porušovanie pravidiel\npri prevádzkovaní spotrebiteľských služieb. Z podnetu správneho orgánu bol organizátor komunikátu\nspoločnosť Mediatex, s.r.o. viacnásobne prešetrovaný Slovenskou obchodnou inšpekciou a orgánmi\nčinnými v trestnom konaní, avšak doposiaľ neboli zistené žiadne porušenia zákona. V nadväznosti\nna uvedené mala za to, že výška uloženej sankcie nezodpovedá pravidlám spravodlivého správneho\nkonania.\n5. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že navrhovateľka bola napadnutým\nrozhodnutím sankcionovaná len za porušenie povinnosti zabezpečiť, aby bol vysielaný telenákup\nčestný. Akékoľvek tvrdenia ohľadom pojmu slušnosť preto považuje v súvislosti s preskúmavaným\nrozhodnutím za bezpredmetné. V napadnutom rozhodnutí sa venovala výkladu pojmu čestnosť\ndostatočným spôsobom, pričom zdôraznila, že pri vymedzení tohto pojmu musí byť zohľadnené jeho\nspojenie s vysielaním telenákupu. Odporkyňa taktiež poukázala na svoju rozhodovaciu činnosť, v\nktorej sa zaoberala chápaním pojmu čestnosť v súvislosti s informovaním. Vymedzenie pojmu čestnosť\nodporkyňou, bolo potvrdené aj najvyšším súdom v rozsudkoch sp.zn. 3Sž/22/2013, 4Sž/7/2014,\n3Sž/14/2014 a 8Sž/6/2014. Z napadnutého rozhodnutia je možné jednoznačne určiť, na základe\nakých skutočností a právnych úvah odporkyňa dospela k záveru, že vysielanie komunikátu bolo v\nrozpore s § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. V súvislosti s tvrdením navrhovateľky, že\núčinky veštenia síce neboli preukázané, ale neboli ani vyvrátené odporkyňa uviedla, že skutočnosť,\nči poskytnutá služba má reálny alebo aspoň subjektívne vnímateľný efekt na niektorého z divákov,\nktorí službu odblokovanie rodových zaťažení využili, nemôže preukázať odporkyňa, ale ani nikto ďalší,\nvrátane zapojených divákov, či veštca. I v prípade, že by sa zdravotný stav niektorého z divákov,\nktorí službu využili zlepšil, nie je možné preukázať, že sa tak stalo v dôsledku poskytnutia služby,\nalebo na základe inej skutočnosti, čo by znamenalo, že služba poskytnutá nebola. Odporkyňa považuje\nza nesporné, že ponúkaná služba vrátane jej avizovaných účinkov nemá žiadnu oporu v súčasných\npoznatkoch lekárskej vedy, ako ani v iných vedných odboroch. Pre účely správneho konania však\nnebolo možné a ani potrebné preukázať, jej existenciu, resp. neexistenciu. Odporkyňa tak dospela k\nzáveru, že nakoľko existencia efektu služby nie je preukázateľná vôbec v záujme splnenia si svojej\nzákonnej povinnosti mala navrhovateľka poskytnúť koncovým užívateľom informáciu o tejto skutočnosti.\nK námietke navrhovateľky, že zákon č. 308/2000 Z.z. v súvislosti so zabezpečením splnenia povinnosti\nuvedenej v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. neukladá informačnú povinnosť\nodporkyňa uviedla, že ku každému prípadu pristupuje osobitne a posudzuje ho s ohľadom na jeho\nšpecifiká a okolností. Potreba definovať informácie, ktoré majú odvysielanie komunikátu sprevádzať\nbude vyplývať vždy až spojení s konkrétnym prípadom a s konkrétnym spotrebiteľom ako jedinečnou\nosobnosťou. Predmetnom prípade navrhovateľka nezabezpečila čestnosť komunikátu z dôvodu, že\nobsahoval neúplné a nepresné informácie o charaktere ponúkanej služby. Podstatou ponúkanej služby\nmalo byť dosiahnutie určitých pozitívnych zmien v oblasti života, zdravia, medziľudských vzťahov\nvolajúcich divákov, či poskytnutie informácií o udalostiach, ktoré ešte len nastanú v budúcnosti. Nakoľko\nnie je možné predvídať, kto bude takto ponúkanú službu využívať, nie je možné ani určiť, aké informácie\nsú dostatočné, preto jedným z možných riešení na zabezpečenie podmienky čestnosti telenákupu\n\nje poskytnúť recipientovi všetky k službe sa vzťahujúce informácie, ktoré v konkrétnom prípade\npredstavovali aj informácie o nepreukázateľnosti dôkazu existencie účinkov služby. Navrhovateľka si\nmôže zákonnú povinnosť v zmysle § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. splniť aj iným spôsobom\nako to uviedla odporkyňa v napadnutom rozhodnutí, avšak pri zachovaní podmienky, že divákovi\nmusia byť zrejmé všetky podstatné skutočnosti. Poukázala na definíciu pojmu ,,priemerný spotrebiteľ\" v\nzmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES zo dňa 11.05.2005, z ktorej vyplýva, že\ntakýto spotrebiteľ musí byť dostatočne informovaný. Dostatok informácií je pritom definičným kritériom\npriemerného spotrebiteľa rovnako ako rozumná miera pozornosti a opatrnosti. Z dôvodu, že nie je možné\nvopred vedieť, akí jednotlivci budú danú službu využívať, nie je možné ani vopred určiť, aké poskytnuté\ninformácie budú dostatočné. Tým pádom jedným z možných riešení ako zabezpečiť, aby telenákup\nbol čestný, je poskytnúť mu všetky informácie, ktoré sa k službe vzťahujú, vrátane nepreukázateľnosti\nexistencie jej účinkov. K námietke navrhovateľky, že odvysielala všetky dôležité skutočnosti rozhodujúce\npre diváka, keď veštica v rámci odvysielaného komunikátu popísala obsah, rozsah a spôsob vykonania\nponúkanej služby, odporkyňa uviedla, že v predmetnom komunikáte neboli recipientom sprostredkované\ninformácie o tom, že účinky služby nie sú ničím podložené. Odporkyňa zdôraznila závažnosť možných\nnásledkov spojených s ponúkanou službou, kedy veštica H. prezentovala tvrdenia o zdravotnom stave\nvolajúcich ako fakty, pričom v niektorých prípadoch dokonca radila divákom zmeniť liečbu odporúčanú\nlekárom. Diváci tak mohli zistenia a odporúčania veštice považovať za náhradu lekárskej starostlivosti.\nV súvislosti s námietkami navrhovateľky týkajúcimi sa časti rozhodnutia o uložení sankcie - upozornenie\nna porušenie zákona odporkyňa uviedla, že proti tomuto rozhodnutiu v zmysle § 64 ods. 6 zákona\nč. 308/2000 Z.z. nie je možné podať opravný prostriedok a preto uvedené námietky ako aj argument\nnavrhovateľky, že nedošlo k porušeniu Trestného zákona, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona\no priestupkoch považuje za bezpredmetné. K sankcii uloženej za porušenie ustanovenia § 32 ods. 4\npísm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. uviedla, že navrhovateľka bola v minulosti za porušenie predmetného\nustanovenia trikrát sankcionovaná. Nakoľko išlo o opakované porušenie uvedenej povinnosti uloženie\npeňažnej sankcie je dôvodné, pričom výška pokuty bola uložená na spodnej hranici vymedzeného\nintervalu.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s §§ 250l a nasl.\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") a § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po\noboznámení sa s obsahom administratívneho spisu ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov\nkonania a po vypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru, že opravný\nprostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.\n7. Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti toho zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n8. Podľa § 4 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní\npráva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať\nštátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb\nna požiadanie.\n9. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná\nverejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu.\nTelenákup môže mať formu:\na) telenákupného šotu,\nb) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.\n10. Podľa § 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná\nreklama a telenákup\na) boli čestné a slušné,\nb) nepoškodzovali záujmy spotrebiteľov a nezneužívali dôveru spotrebiteľov,\n11. Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\n\n12. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\n13. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a\ninými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb\na právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n14. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n15. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n16. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie\noznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\n17. Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319,- € do 165 969,- € a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497,- € do 49 790,- €, ak porušil podmienky na vysielanie\nmediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\n18. Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 722/SKO/2015 zo dňa 07.07.2015, ktoré bolo\ndoručené navrhovateľke dňa 22.07.2015. V spise je pripojený obrazovo-zvukový záznam predmetného\nkomunikátu, zápisnica o hlasovaní odporkyne zo dňa 29.09.2015, vyjadrenie navrhovateľky k oznámeniu\no začatí správneho konania zo dňa 27.01.2015, žiadosť navrhovateľky o predĺženie lehoty na vyjadrenie\nk oznámeniu o začatí správneho konania a žiadosť o zaslanie podkladov pre rozhodnutie zo dňa\n29.07.2015 a správa o kontrole dodržiavania povinnosti podľa zákona č. 308/2000 Z.z.\n19. V predmetnej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že komunikát Televeštiareň odvysielaný\ndňa 06.05.2015 v čase o cca 21:30 hod. v rámci programovej služby TV8 má povahu telenákupu.\nOdporkyňa v napadnutom rozhodnutí jednotlivé definičné znaky telenákupu podrobne analyzovala a\nsprávne ustálila, že odvysielaný komunikát spĺňa všetky kritéria podľa ustanovenia § 32 ods. 2 zákona\nč. 308/2000 Z.z. V súvislosti s posudzovaním zákonných podmienok na aplikáciu ustanovenia § 32 ods.\n4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je potrebné uviesť, že samotný zákon pojem čestnosť nedefinuje.\nUvedená skutočnosť však neznamená, že výklad tohto pojmu je ponechaný na ľubovôľu správneho\norgánu. Zákon č. 308/2000 Z.z. zveril odporkyni právomoc posudzovať, či odvysielaný telenákup spĺňa\nkritérium čestnosti, pričom v prípade zistenia opaku jej zákon obligatórne ukladá povinnosť vysielateľa\nsankcionovať. Je potrebné zdôrazniť, že výklad tohto pojmu musí byť z hľadiska právnej istoty vysielateľa\ndostatočne určitý, zrozumiteľný a ustálený, t.j. taký, aby v obdobných prípadoch nedochádzalo pri jeho\nvýklade a aplikácii k neodôvodneným rozdielom. Zachovanie tejto požiadavky umožňuje vysielateľovi\nzosúladiť svoje správanie s výkladom správneho orgánu, predvídať jeho postup a vyhnúť sa možnému\npostihu. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí rozobrala pojem čestnosť, keď využijúc svoju diskrečnú\nprávomoc uviedla, že čestnosť je morálnou kategóriou a čestné informovanie je také, ktoré je v súlade\nso všeobecne prijímanými pravidlami, verné skutočnosti, ktoré nenavádza a nesmeruje k nepresnému\nalebo neúplnému informovaniu. S takouto charakteristikou pojmu čestnosť sa najvyšší súd stotožňuje\nv plnom rozsahu, pričom uvádza, že rozhodovacia činnosť odporkyne (napr. rozhodnutia RP/010/2014,\nRP/20/2014, RP/040/2014), ale najvyššieho súdu (napr. sp.zn. 3Sž/22/2013, 4Sž/7/2014, 3Sž/14/2014)\nv obdobných prípadoch, ktoré sa týkali výkladu pojmu čestnosť, je nepochybne zárukou umožňujúcou\nnavrhovateľke prispôsobiť svoje konanie a predvídať postup odporkyne v súvislosti s výkladom tohto\npojmu. Najvyšší súd má za to, že kritérium čestnosti telenákupu v zmysle ustanovenia § 32 ods. 4 písm.\na/ zákona č. 308/2000 Z.z. je potrebné skúmať z hľadiska jeho charakteru, obsahu, prezentácie, ale aj\n\nmožných účinkov na spotrebiteľa - diváka. Z obsahu posudzovaného telenákupu vyplýva, že divákom\nboli v rámci vysielania ponúkané predovšetkým služby, ale aj tovary z oblasti ezoteriky. Ponúkané služby\nspočívali v diagnostike zdravotného stavu po fyzickej aj duševnej stránke, odstraňovaní zdravotných\nťažkostí vešticou pomocou sviečky, veštení budúcnosti v oblasti zamestnania, rodinných a partnerských\nvzťahov, ale aj odblokovaní rodových zaťažení. Uvedené služby boli pritom ponúkané a prezentované\ntak, že navodzovali dojem účinného a pomerne jednoduchého riešenia problémov v jednotlivých\noblastiach života. Je zrejmé, že účinky ponúkaných služieb v telenákupe nie sú vzhľadom na absenciu\ndôkazov vedecky podložené, pričom táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť prekážkou, ktorá by\nbránila konštatovať jeho nečestnosť v zmysle ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nPripustením opačného výkladu by bolo znemožnené konštatovať nečestnosť telenákupu tejto povahy,\nčo by bolo nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 308/2000 Z.z., ktorým je naplnenie\nverejného záujmu v oblasti vysielania a retransmisie a ochrana záujmov občanov. V tejto súvislosti je\npotrebné zdôrazniť, že predmetom správneho konania pri posudzovaní čestnosti telenákupu nebolo\npreukázanie ne/existencie navrhovateľkou ponúkaných služieb. Podstatným bolo to, či navrhovateľka\npráve s ohľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov o účinkoch týchto služieb bola povinná informovať\ndivákov o nemožnosti garantovať poskytnutie uvedených služieb.\n20. Je potrebné uviesť, že v danom prípade nebola konštatovaná nečestnosť poskytovania vyššie\nuvedených služieb ako takých. Najvyšší súd nespochybňuje právo navrhovateľky na poskytovanie týchto\nslužieb avšak zastáva názor, že pri poskytovaní služieb, ktorých efekt je založený výlučne na dôvere\ndiváka, je opodstatnená aj požiadavka informovať ho o ich charaktere a možných účinkoch, pričom\núplnosť a presnosť informácii o reálnom poskytnutí služby je pri posudzovanom modeli telenákupu\npodstatná do takej miery, že môže byť v konečnom dôsledku určujúca pri samotnom rozhodovaní diváka\no jej využití. Poskytnutie tejto informácie má nepochybne význam predovšetkým pre divákov, ktorí nie\nsú jednoznačne presvedčení o účinkoch ponúkanej služby, keďže divák síce mohol mať všeobecnú\npredstavu o povahe a možných účinkoch služby, avšak práve poskytnutie tejto informácie ho mohlo pri\nrozhodovaní o jej využití podstatným spôsobom ovplyvniť.\n21. Z obsahu posudzovaného telenákupu je zrejmé, že záujem o ponúkané služby prejavili\npredovšetkým osoby s bežnými zdravotnými ťažkosťami, ale aj osoby s vážnymi život ohrozujúcimi\nochoreniami, ktoré sa týmto spôsobom snažili diagnostikovať resp. liečiť svoje ochorenia. Rady a\npostupy veštice pri diagnostike a liečbe jednotlivých ochorení pritom v niektorých prípadoch priamo\nspochybňovali lekárom predpísanú liečbu, či dokonca divákov od tejto liečby odrádzali. Uvedené\nvyplýva napr. z vyjadrení veštice ,,to vám uškodí tie lieky\", ,,znížiť dávky\", ,,ružové lieky vysadiť\".\nTakto prezentovanú a ponúkanú liečbu a diagnostiku bez náležitej znalosti zdravotného stavu je\nnutné považovať za obzvlášť nebezpečnú pre spoločnosť. Prijatie odborne nepodložených liečebných\npostupov môžu diváci skutočne vnímať ako jednoduchšiu, rýchlejšiu a efektívnejšiu náhradu lekárskej\nstarostlivosti, čoho dôsledkom môže byť zanedbanie liečby ochorení so závažnými následkami.\n22. Za podstatnú považuje najvyšší súd skutočnosť, že diváci s nepriaznivým zdravotným stavom\nsú kategóriou divákov, ktorá je vzhľadom na svoju často bezvýchodiskovú situáciu náchylnejšia\nriešiť svoje ťažkosti aj takými prostriedkami, ktoré by za iných okolností nevyužili. Pri posudzovaní\nmiery obozretnosti diváka je preto nevyhnutné zohľadňovať aj jednotlivé kategórie divákov, keďže\nna obozretnosť rôznych kategórií divákov sú kladené odlišné nároky. Nižšie nároky na obozretnosť\nsú kladené práve na divákov patriacich do zvlášť zraniteľných kategórií, ktorí sú menej obozretní a\npre vysielateľa dostupnejší. Služby ponúkané a prezentované v odvysielanom telenákupe môžu mať\nzávažný dopad na zdravotný stav divákov a preto aj potreba informovať divákov o ich charaktere\na nemožnosti zaručiť ich pozitívny účinok je viac ako opodstatnená. Najvyšší súd preto musel\nkonštatovať, že absencia resp. neúplnosť a nepresnosť informácií o možných účinkoch ponúkanej\nslužby v posudzovanom telenákupe vytvára len neurčitú a mylnú predstavu o jej reálnom poskytnutí,\nčo nemožno považovať za súladné s požiadavkou čestnosti telenákupu. Je pravdou, že zákon č.\n308/2000 Z.z. vysielateľom výslovne neukladá informačnú povinnosť a ani neuvádza znenie informácie,\nktorá by mala zaručiť splnenie požiadavky čestnosti telenákupu. Najvyšší súd zastáva názor, že\nabsencia zákonnej úpravy znenia takejto informácie nezbavuje vysielateľa povinnosti zachovať čestnosť\ntelenákupu, ktorá povinnosť zahŕňa aj prijatie potrebných opatrení vylučujúcich akékoľvek pochybnosti\no čestnosti telenákupu. Keďže zákon č. 308/2000 Z.z. bližšie nekonkretizuje spôsob, akým má\nvysielateľ zabezpečiť čestnosť telenákupu, je na vysielateľovi, aby s prihliadnutím na charakter\ntelenákupu poskytol divákom všetky podstatné informácie, ktoré majú vplyv na ich rozhodnutie o využití\n\ntýchto služieb. Pri formulácii tejto informácie je potrebné vychádzať zo záverov odporkyne, ktorá v\nnapadnutom rozhodnutí dostatočne a zrozumiteľne objasnila, v čom spočívala nečestnosť telenákupu,\nkeď konštatovala, že odvysielaný telenákup obsahoval neúplné a nepresné informácie o charaktere\nponúkanej služby a jej účinkoch, ktoré sú vzhľadom na absenciu akýchkoľvek vedeckých dôkazov\nzaložené výlučne na dôvere diváka, z čoho vyplýva nemožnosť vysielateľa zaručiť reálne poskytnutie\nslužieb. Najvyšší súd poznamenáva aj to, že náležité poskytnutie informácií o charaktere týchto služieb\na nemožnosti garantovať ich pozitívne účinky je opodstatnené nielen vo vzťahu k divákom, ale aj k\nsamotnému vysielateľovi, ktorý tak môže predchádzať resp. sa brániť v prípadných súdnych sporoch\nvyplývajúcich zo zanedbania tejto povinnosti.\n23. Najvyšší súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľky, ktorou namietala druh a výšku\nuloženej sankcie, keď dôvodila tým, že zo strany spotrebiteľov nebola nikdy žalovaná a ani inou formou\nnapádaná za porušovanie pravidiel pri prevádzkovaní spotrebiteľských služieb v dôsledku čoho výška\nuloženej sankcie nezodpovedá pravidlám spravodlivého správneho konania. Najvyšší súd uvádza, že\nodporkyňa posudzovala deliktuálnu zodpovednosť navrhovateľky podľa zákona č. 308/2000 Z.z., pričom\npri určovaní druhu a výšky sankcie mohla prihliadať len na skutočnosti uvedené v tomto zákone.\nOdporkyňa preto nepochybila, keď pri ukladaní sankcie za porušenie povinnosti v ustanovení § 32\nods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. neprihliadala na to, či konaním navrhovateľky bola naplnená\nskutková podstata iného protiprávneho konania. V súvislosti s výškou uloženej sankcie - pokuty (4 000,€) je potrebné uviesť, že odporkyňa o výške pokuty rozhodovala na základe správneho uváženia v\nrozsahu zákonom predpokladanej právnej úpravy, keď pokuta bola navrhovateľke uložená v medziach\nzákona (od 3 319,- € do 165 969,- €), pričom výška pokuty sa blíži k dolnej hranici jej možnej\nvýšky. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že navrhovateľke bola v minulosti za porušenie\nustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložená rozhodnutiami č. RL/034/2014\nzo dňa 09.09.2014, č. RL/4/2015 zo dňa 27.01.2015, č. RL/11/2015 zo dňa 10.03.2015 sankcia upozornenie na porušenie zákona, na základe čoho mohla navrhovateľka dôvodne predpokladať, že v\nprípade opätovného porušenia zákona jej hrozí ďalší postih. Podľa názoru najvyššieho súdu odporkyňa\nvýšku uloženej pokuty náležite odôvodnila mierou zavinenia, rozsahom a dosahom vysielania, trvaním,\nnásledkami, spôsobom a závažnosťou, ktoré jednotlivé kritériá špecifikovala vzhľadom na daný prípad.\nNajvyšší súd výšku uloženej pokuty považoval taktiež za adekvátnu k porušeniu právnej povinnosti a\nnezistil dôvody na jej zníženie.\n24. Najvyšší súd konštatuje, že dôvody rozhodnutia odporkyne považuje za logické, vyúsťujúce zo\nskutkových zistení danej veci, odporkyňa skutkové zistenia kvalifikovala správne, keď konštatovala že\nnavrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.. Odporkyňa\ndostatočne a zrozumiteľne zdôvodnila svoje skutkové závery a správne úvahy, ktoré ju viedli k záveru\nuvedenému v preskúmavanom rozhodnutí. Najvyšší súd preto rozhodnutie odporkyne č. RP/52/2015 zo\ndňa 29. septembra 2015 v napadnutej časti výroku I. podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 492 ods.\n1 S.s.p. potvrdil ako vecne správne a zákonné.\n25. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 1 písm. a/\na § 5 ods. 1 písm. g/ a položky 10 písm. c/ Prílohy, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa\nktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 500,- €. Navrhovateľke\nsa týmto písomne vyhotoveným rozhodnutím ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok na bankový účet\npodľa priloženého platobného predpisu, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\n26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1\nS.s.p.. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože v tomto konaní nebola neúspešná.\n27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}