{"guid": "c3b5d9ff-01a6-48b1-9ba5-df358f1c5c4a:5df1f6cf-ebcc-4dfb-8a06-008cbd615df7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010076.1", "spisova_znacka": "3Sž/10/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/10/2015 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 3Sž/10/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:9015010076.1", "identifikacne_cislo": "9015010076", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "nazov": "§ 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-34", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-35", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5df1f6cf-ebcc-4dfb-8a06-008cbd615df7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010076.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010076.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010076.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/10/2015\n9015010076\n25. 01. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:9015010076.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov\nsenátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci navrhovateľa: MAC TV, s.r.o.,\nBrečtanová 1, Bratislava, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska\ncesta 102, Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, Bratislava, v\nkonaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/036/2014 zo dňa 10.\njúna 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/036/2014 zo dňa 10. júna 2014 p o t v\nr d z u j e.\nNavrhovateľovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného opravného prostriedku vo výške\n500 € (päťsto eur) na bankový účet podľa priloženého platobného predpisu, v lehote 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/036/2014 zo dňa 10.06.2014 odporca (ďalej aj „Rada“) rozhodol\npodľa § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.\nz. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) o tom, že\nnavrhovateľ ako účastník správneho konania č. 225/SKO/2014 porušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods.\n1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že\n- na televíznej programovej službe JOJ dňa 03.12.2013 v čase o cca 21:24:45 hod. pred pokračovaním\nprogramu Panelák po jeho prerušení mediálnou komerčnou komunikáciou a o cca 21:48:47 hod. po\nprograme Panelák komunikát označujúci za sponzora programu spoločnosť Berlin - Chemie Menarini,\nktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. bez toho, aby bol v čase o\ncca 21:24:45 hod. na konci a v čase o cca 21:48:47 hod. na začiatku zreteľne oddelený od iných častí\nprogramovej služby tak, aby nebol zameniteľný s inými zložkami programovej služby,\n- Na televíznej programovej službe JOJ odvysielala dňa 03.12.2013 v čase o cca 21:49:02 hod. a dňa\n04.12.2013 v čase o cca 00:31:15 hod. pred a po programe Hviezdna pechota komunikát označujúcu\nza sponzora programu spoločnosť Panta Rhei, s. r. o., ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 31 ods. 1\nzákona č. 308/2000 Z. z., bez toho, aby bol v čase o cca 21:49:02 hod. na konci a v čase o cca 00:31:15\nhod. na začiatku zreteľne oddelený od iných častí programovej služby tak, aby nebol zameniteľný s inými\nzložkami programovej služby;\n\nporušil povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým,\n- že časový úsek od cca 23:49:12 hod. do 00:19:11 hod. programu Hviezdna pechota odvysielaného\nna televíznej programovej službe JOJ dňa 03.12.2013 o cca 21:49 hod., ktorý zodpovedá piatemu 30minútovému časovému úseku trvania predmetného programu, dva krát prerušil zaradením reklamy, a\nto o cca 23:51:54 hod. a o cca 00:15:28 hod.;\nporušila povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej\nslužbe JOJ\n- dňa 03.12.2013 v čase od 21:00:00 hod. do 21:59:59 hod. odvysielal reklamný blok v čase od cca\n21:15:23 hod. do cca 21:22:01 hod. v trvaní 6 minút a 38 sekúnd; komunikát označujúci za sponzora\nprogramu Panelák spoločnosť Berlin - Chemie Menarini, ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods.\n1 zákona č. 308/2000 Z. z., v čase od cca 21:24:45 hod. do cca 21:24:55 hod. v trvaní 10 sekúnd;\nreklamný blok v čase od cca 21:39:25 hod. do cca 21:44:44 hod. v trvaní 5 minút a 19 sekúnd; komunikát\noznačujúci za sponzora programu Panelák spoločnosť Berlin - Chemie Meraini, ktorý naplnil definíciu\nreklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., v čase od cca 21:48:47 hod. do cca 21:48:57 hod.\nv trvaní 10 sekúnd; komunikát označujúci za sponzora programu Hviezdna pechota spoločnosť Panta\nRhei, s. r. o., ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., v čase od cca\n21:49:02 hod. do cca 21:49:12 hod. v trvaní 10 sekúnd; a to všetko v celkovom časovom rozsahu 12\nminút a 27 sekúnd, teda o 27 sekúnd dlhšom ako 12 minút;\n- dňa 04.12.2013 v čase od 00:00:00 hod. do 00:59:59 hod. odvysielal reklamný blok v čase od cca\n00:15:58 hod. do cca 00:23.52 hod. v trvaní 7 minút a 54 sekúnd; komunikát označujúci za sponzora\nprogramu Hviezdna pechota spoločnosť Panta Rhei, s. r. o., ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32\nods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., v čase od cca 00:31:15 hod. do cca 00:31:25 hod. v trvaní 10 sekúnd;\nreklamný blok v čase od cca 00:54:03 hod. do cca 00:58:07 hod. v trvaní 4 minúty a 4 sekundy; to všetko\nv celkovom rozsahu 12 minút a 8 sekúnd, teda o 8 sekúnd dlhšom ako 12 minút\nZa uvedené bola navrhovateľovi podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. uložená\nsankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 6 000 €.\nV odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že reklama a sponzorovanie sú v zmysle § 31a ods. 2\nzákona č. 308/2000 Z. z. dve samostatné formy mediálnej komerčnej komunikácie. Obidva inštitúty\nmajú samostatné zákonné definície a viažu sa na nich rôzne práva a povinnosti. Reklama je v zákone\ndefinovaná ako akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu\nvrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo\nslužieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom\nreklamy alebo vysielateľom. Sponzorovanie nie je na rozdiel od reklamy definované prostredníctvom\nodvysielaného obsahu, ale ako činnosť s konkrétnym účelom. Propagovanie sponzora sa vo vysielaní\nprejavuje najmä prostredníctvom označenia sponzora, ktoré je vysielateľ povinný odvysielať pred a po\nsponzorovanom programe. Takéto označenie sa v praxi vyvinulo na samostatný komunikát (sponzorský\nodkaz), ktorý má vizuálne blízko k reklame. Sponzorský odkaz má obsahovať informácie o skutočnosti,\nže daný program je sponzorovaný a tiež kto jej jeho sponzorom, avšak bez uvedenia akýchkoľvek\nšpecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho\nproduktov. Akceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania sponzorských odkazov by dochádzalo\nk obchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu. V prípade, že komunikát obsahuje propagačné/\nreklamné prvky nie je možné na jeho obsah aplikovať § 38 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., keďže tento\nsa vzťahuje výlučne na sponzorovaný program. Odvysielaný komunikát spoločnosti Berlin - Chemie\nMenarini obsahoval verbálnu zložku „Tento program vám prináša Flavamed forte perorálny roztok.\nÚčinná a dlhodobá úľava od vlhkého kašľa.“ Táto zložka obsahovala osobitný propagačný prvok,\nktorý subjektívne hodnotil kvalitatívnu vlastnosť predajcu - účinná a dlhodobá úľava od vlhkého kašľa.\nPredmetný komunikát teda naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., keďže\npropagoval sponzora tak, že smeroval k podpore predaja. Odvysielaný komunikát spoločnosti Panta\nRhei, s. r. o. obsahoval verbálnu zložku „Cítite to? Vianoce voňajú ako nová kniha. Panta Rhei bodka sk.\nNajväčšie kníhkupectvo na internete“. Táto zložka obsahovala taktiež osobitný propagačný prvok, ktorý\nsubjektívne hodnotil kvalitatívnu vlastnosť predajcu - najväčšie kníhkupectvo na internete. Predmetný\nkomunikát teda naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., keďže propagoval\nsponzora tak, že smeroval k podpore predaja. Účelom sponzorského odkazu je propagácia, ale len\nuvedením obchodného mena sponzora, resp. uvedením názvu jeho tovaru, aktivity alebo ochrannej\nznámky. Keďže odvysielané komunikáty naplnili definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000\nZ. z. bolo povinnosťou vysielateľa, aby ich v zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. rozoznateľne\n\na zreteľne oddelil od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými zložkami\nprogramovej služby.\nV odôvodnení k druhému výroku svojho rozhodnutia odporca uviedol, že z gramatického výkladu\nslovného spojenia v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. „jedno prerušenie ... na každý 30 - minútový\nčasový úsek“ vyplýva, že v každom 30 - minútovom časovom úseku môže byť zaradené len jedno\nreklamné prerušenie, z dôvodu regulácie počtu povolených prerušení, ako aj spôsobu ich zaraďovania,\nčo má zabezpečiť celistvosť programu a ochranu spotrebiteľa (diváka) pred príliš frekventovaným\nprerušením programu, ktoré by pôsobilo rušivo. Odporca poukázal aj na odbornú literatúru zaoberajúcu\nsa danou problematikou, ako aj závery rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky či judikatúry Európskeho súdneho dvora, ktoré podporujú jeho tvrdenia.\nOdporca ďalej poukazuje na objektívnu zodpovednosť právnických osôb za správny delikt, ktorá sa\nzakladá zásadne beh ohľadu na zavinenie. Podstatné je to, či k porušeniu zákona objektívne došlo\nalebo nie. Ďalej poukazuje na ust. § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., podľa ktorého odporkyňa pri\nopakovanom porušení povinnosti podľa § 34 ods. 1, § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000\nZ. z. uloží pokutu. Odporca vzal do úvahy predchádzajúce sankcie uložené navrhovateľovi, uplatnil\nabsorpčnú zásadu a uložil jej úhrnnú sankciu.\nPri určovaní výšky sankcie odporca vychádzal zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu\nvysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu\nporušenia povinnosti a pokutu určil vo výške 6 000 €.\nII.\nProti uvedenému rozhodnutiu odporcu podal včas odvolanie - opravný prostriedok navrhovateľ, v ktorom\nnavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) napadnuté rozhodnutie Rady\nzrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy konania vo výške 840,90 €.\nV úvode opravného prostriedku namietal neurčitosť výroku napadnutého rozhodnutia, nevykonanie\ndôkazu - obhliadku záznamov programovej služby, resp. nezaznamenanie takéhoto úkonu vo forme\nzápisnice.\nV dôvodoch uviedol, že v prvom rade je potrebné preskúmať, či odvysielaný komunikát naplnil definíciu\nreklamy a až následne môže dôjsť k aplikácií ustanovení § 34 ods. 1 a § 36 ods. 2 zákona č.\n308/2000 Z. z. Každý vysielaný komerčný komunikát je potrebné posudzovať komplexne a je pri\ntom potrebné zohľadniť všetky rozhodné aspekty vo vzájomných súvislostiach a porovnať, ktoré z\nnich sú v konkrétnom prípade významnejšie a ktoré ustupujú do úzadia. Podstatnou skutočnosťou je\ncelkové vyznenie komerčného komunikátu a nie jeho izolované čiastkové aspekty. Zároveň platí, že s\nklesajúcou dĺžkou komunikátu musí rásť agresivita a intenzita použitých výrazových prostriedkov, aby\nmohol byť vyslovený záver o tom, že daný spot je objektívne reklamou a nie inou formou mediálnej\nkomerčnej komunikácie. Rada v napadnutom rozhodnutí rozsiahlo poukazovala na vymedzovanie\ndefiničných znakov reklamy a ich aplikáciu na posúdenie sponzorských odkazov, avšak pritom sa\nnevyhla subjektívnym záverom, ktoré podľa navrhovateľky nemožno aplikovať na prejednávanú vec,\nnakoľko nezohľadňujú rozhodné aspekty jednotlivých komunikátov a ich celkové vyznenie pre diváka.\nZmienku o určitej vlastnosti výroku, samú osebe nemožno považovať ako zdôraznenie vlastnosti\npresviedčajúcej diváka ku kúpe výrobku ani ako porovnanie s inými výrobkami na trhu. Jediným\nrozlišovacím kritériom pre určenie či ide o reklamu alebo o sponzorský odkaz je účel sledovaný\nodvysielaným komunikátom. Sponzorský odkaz v zmysle zákonnej definície môže obsahovať reklamné\noznámenie v širšom slova zmysle, propagujúce obchodné meno, služby, tovary alebo napr. slogan\nsponzora programu. Účelom sponzorského odkazu je vytváranie alebo upevňovanie dobrej povesti\nalebo mena sponzora. Sponzoring a reklama sa spravidla vzájomne prelínajú. Sám osebe nedovolený\nnemôže byť považovaný taký sponzorský odkaz, ktorého podstatným obsahom je odkaz na službu,\nvýrobok a iný výkon vyrábaný, priamo alebo nepriamo distribuovaný sponzorujúcim subjektom. Snaha\no oslovenie nových zákazníkov je pritom legitímnym cieľom sponzorovania (Rozhodnutie Nejvyššího\nsprávního soudu Českej republiky sp. zn. 7As/88/2010). O reklamu ide vtedy, ak odvysielaná informácia\nje natoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja a nákupu. Naopak o reklamu nepôjde vtedy,\n\nak odvysielaná informácia bude mať prevažne informatívny charakter a sleduje účel, ktorým je snaha\nsponzora o vytvorenie alebo udržanie dobrého mena sponzora alebo svojich výrobkov u divákov.\nPodľa navrhovateľa je pre vyslovenie jednoznačného záveru o sledovanom účele odvysielaného\nkomerčného komunikátu potrebné skúmať celkové vyznenie komunikátu, najmä komplexné hodnotenie\nkomunikátu, dĺžku spotu, objekt komunikátu, dynamickosť komunikátu, zaradenie komunikátu,\noznačenie komunikátu, presviedčavý charakter, porovnávanie.\nOdvysielaný komunikát, označujúci za sponzora programu Berlin - Chemie Menarini, podľa navrhovateľa\nnenaplnil definíciu sponzorského odkazu. Rada sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberala týmto\nkomunikátom komplexne, ale len jeho jednou konkrétnou časťou, keď vyhodnocovala samostatne len\nadjektíva „účinný a spoľahlivý“, ktoré mali spôsobiť naplnenie definície reklamy celého komunikátu bez\ntoho, aby čiastkovú informáciu vyhodnotila v kontexte všetkých informácií uvedených v predmetnom\nkomunikáte. Až na základe komplexného posúdenia mala Rada uzatvoriť, aké prvky komunikátu\nvystupujú do popredia, aby bolo možné predmetný komunikát charakterizovať ako sponzorský odkaz\nalebo reklamu alebo inú formu mediálnej komerčnej komunikácie. Rada sa nezaoberala ani otázkou\ndĺžky odvysielaného spotu, ktorý trval len 10 sekúnd. Reklama a reklamné spoty sú obvykle vysielané\nv najmenej 30 sekundových dĺžkach a tak z hľadiska dĺžky nemohol mať tento spot agresívny\npresviedčavý charakter, tak ako tomu je v prípade reklamy. Predmetom komunikátu boli produkty\nsponzora, pričom upozornenie na ich existenciu prípadne na nový produkt alebo overené vlastnosti, s\nktorými si spotrebitelia produkt spájajú je dovolenou formou propagácie sponzora, nakoľko sledovaným\núčelom uvádzania popisných informácií o produktoch sponzora je udržanie/vytvorenie si dobrého mena\nu zákazníkov a divákov. Informácia o tom, že produkt sponzora poskytuje „účinnú a dlhodobú úľavu\nod vlhkého kašľa“ je objektívne overiteľná a popisná informácia, ktorá nijak komunikát nevyzdvihuje a\nlen predstavuje vlastnosti, s ktorými si spotrebitelia predmetný produkt sponzora spájajú. Ak predmetný\nprodukt pozitívnu vlastnosť má a sponzor je svojím produktom u verejnosti známy, nie je v rozpore\ns ustanoveniami o sponzorovaní konštatovať pozitívne vlastnosti produktu, s ktorými je sponzor u\ndivákov spojený, pokiaľ tieto vlastnosti produktu nie sú vyzdvihované takým agresívnym spôsobom, že\nnabádajú spotrebiteľov k využitiu produktu alebo negatívne porovnávajú tieto vlastnosti s vlastnosťami\npodobných produktov iných výrobcov. Odvysielaný komunikát nemal výrazný príbeh, ale obsahoval\nlen jednoduchú grafickú informáciu a popisnú textovú informáciu o produktoch sponzora spolu so\nsprievodným hlasom vytvárajúcim kontext sponzorského odkazu. Predmetný komunikát bol zaradený v\nčasovom pásme určenom výlučne pre sponzorské odkazy, čiže priamo pred a po odvysielanej relácii, na\nktorú nadväzoval a zároveň bol aj vo vysielaní ako sponzorský odkaz označený. Posudzovaný komunikát\nnemal presviedčavý charakter, ktorým by „nútil“ diváka do kúpy produktov. Tento komunikát nevyzýval\ndivákov ku kúpe produktov sponzora, neobsahoval informáciu o výhodnosti produktov, neobsahoval\nžiadnu priamu ani nepriamu informáciu o cene alebo výhodnej akcii, ktorá by mala diváka presvedčiť\nzakúpiť popisované produkty, nijakým spôsobom neporovnával produkty sponzora s produktmi iného\nposkytovateľa a ani neuvádzal pozitívne alebo negatívne vlastnosti produktov v porovnaní s inými\nproduktmi. Odvysielaný komunikát nenapĺňa ani len čiastkový znak reklamy a z komplexného posúdenia\nvyplýva, že napĺňal definičné znaky sponzorského odkazu.\nNavrhovateľ sa rovnakým spôsobom zaoberal rozborom odvysielaného komunikátu, označujúceho za\nsponzora programu Panta Rhei, s. r. o., ktorý podľa navrhovateľa naplnil definíciu sponzorského odkazu\na označila závery Rady opäť za právne nesprávne.\nNavrhovateľ na záver poukázal na judikatúru českých súdov, ktorá vymedzuje kritériá pre vyhodnotenie\ncharakteru komunikátov mediálnej komerčnej komunikácie (rozhodnutia Městského soudu v Prahe č.\nk. 7A/254/2011-42-46, 7A/124/2010-96-97, 9A/161/2010-92-97, 5A/122/2010-73-82, 6A/15/2011-140,\n7Ca/372/2009-43-48 a rozhodnutia Nejvyššího správního soudu ČR č. k. 7As/68/2011-75,\n7As/57/2011-65).\nIII.\nOdporca vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozhodnutie odporcu č. RP/036/2014 zo dňa 10.06.2014 potvrdil. V dôvodoch uviedol, že každý\nodvysielaný komunikát, ktorý napĺňa definíciu reklamy uvedenú v ustanovení § 32 ods. 1 zákona č.\n\n308/2000 Z. z. je reklamou so všetkými dôsledkami, ktoré s touto skutočnosťou zákon č. 308/2000 Z.\nz. spája.\nSponzorovanie nie je na rozdiel od reklamy definované prostredníctvom odvysielaného obsahu, ale\nako činnosť s konkrétnym účelom. Týmto účelom má byť na jednej strane poskytnutie plnenia na\nfinancovanie programov a propagovanie sponzora na strane druhej. Propagovanie sponzora sa vo\nvysielaní prejavuje najmä prostredníctvom označenia sponzora, ktoré je vysielateľ povinný odvysielať\npred a po sponzorovanom programe. Takéto označenie sa v praxi vyvinulo na samostatný komunikát sponzorský odkaz, ktorý má vizuálne blízko k reklame.\nAk akýkoľvek komunikát, teda aj sponzorský odkaz, naplní definíciu reklamy, je z pohľadu zákona\nč. 308/2000 Z. z. reklamou. Jedným z definičných kritérií reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č.\n308/2000 Z. z. je zámer, ktorým musí byť podpora predaja, nákupu alebo nájmu tovaru alebo služieb\nvrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy\nalebo vysielateľom - inými slovami podpora odbytu tovarov alebo služieb. Na dosiahnutie uvedeného\nmôže reklama obsahovať akékoľvek obsahové prvky, ktoré zákon z použitia v reklame výslovne\nnevylučuje (napr. pri reklame na určité produkty alkohol, cigarety alebo obmedzenia reklamy v spojitosti\ns maloletými). Reklama teda môže obsahovať subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie\nkvalitatívnych vlastností tovarov alebo služieb, alebo iné špecifické propagačné prvky. Toto vymedzenie\nje zároveň limitom pre obsah sponzorského odkazu. Ten, ak sa neho nemajú vzťahovať ustanovenia\nregulujúce reklamu, nesmie obsahovať špecifické propagačné prvky.\nUvedené vyplýva aj z výkladovej správy k Protokolu pozmeňujúcemu Európsky dohovor o cezhraničnej\ntelevízii (1998) č. 171), článok 58, cit.: „Komisia súhlasí s doplnením definície sponzorstva uvedením,\nže zahŕňa aj propagáciu aktivít sponzora. Bolo dohodnuté, že sponzor by mal mať možnosť vybrať\nnajvhodnejšiu formu propagácie, aby mohol byť ľahko identifikovaný verejnosťou (odkazom na názov\nspoločnosti, alebo názov jej najznámejšieho produktu atď.). Avšak za žiadnych okolností by identifikácia\nsponzora nemala obsahovať špecifické propagačné prvky (vyzývanie na nákup, zmienky o kvalite alebo\núčinnosti produktu atď.).“ Dôvodom zavedenia inštitútu sponzorovania bola snaha o umožnenie ďalšieho\nfinancovania programových služieb vysielateľov takými prostriedkami, ktoré nebudú zároveň zvyšovať\nreklamný tlak na spotrebiteľa. Nižšia propagačná hodnota sponzorovania je kompenzovaná absenciou\nlimitov, ktoré sú predpísané pre reklamu ako priamu a kvalitatívne najsilnejšiu formu komerčného\npôsobenia na diváka. Z uvedených dôvodov je neprípustné, aby sponzorské odkazy obsahovali\nprvky vyhradené reklame. Sponzorský odkaz má teda obsahovať informácie o skutočnosti, že daný\nprogram je sponzorovaný a tiež, kto je jeho sponzorom, avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických\npropagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov.\nUvedením takýchto prvkov sa sponzorský odkaz stáva zároveň reklamou a vysielateľ je preto povinný pri\njeho odvysielaní dodržať všetky pravidlá, ktoré zákon č. 308/2000 Z. z. pre vysielanie reklamy stanovuje.\nAkceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania sponzorských odkazov by dochádzalo k\nobchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu a to takým spôsobom, že vysielateľ by mohol vysielať\nako sponzorské odkazy komunikáty, ktoré by mali prakticky totožný obsah ako reklamné šoty, avšak\nnevzťahovali by sa na ne povinnosti (obmedzenia) podľa § 34 ods. 1 a podľa § 36 ods. 2 zákona č.\n308/2000 Z.z. To by v konečnom dôsledku znamenalo, že vysielateľ by mohol vysielať reklamu bez\nčasového obmedzenia (teda aj viac ako povolených 12 minút za hodinu) a bez oddelenia od ostatných\nzložiek programovej služby zvukovo-obrazovými prostriedkami. Takýto výklad by bol v rozpore s účelom\nustanovení § 34 ods. 1 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., ktoré majú zmierňovať účinky reklamného\ntlaku na recipienta.\nKritériá na posúdenie určitého komunikátu ako reklamy, ktoré uviedla navrhovateľka v podanom\nopravnom prostriedku, podľa odporkyne nevychádzajú z definície reklamy uvedenej v § 32 ods. 1\nzákona č. 308/2000 Z. z. a ani z relevantnej judikatúry. Odporkyňa sa v otázke komplexného hodnotenia\nkomunikátu stotožnila s navrhovateľkou, že odvysielaný komunikát je potrebné posudzovať ako celok a\nna základe jeho celkového vyznenia posúdiť, či ide o reklamu alebo iný komunikát. Celkové vyznenie\nkomunikátu vyplýva z jeho jednotlivých častí, preto je zároveň potrebné prihliadnuť na jednotlivé zložky\nkomunikátu. Je zrejmé, že nie každá zložka musí byť propagačná, aby reálne išlo o reklamu. Stačí,\nkeď je propagačná len určitá zložka komunikátu a môže to mať za následok, že bude mať propagačné\nvyznenie celý komunikát. Odporkyňa nevidela súvislosť medzi dĺžkou komunikátu a jeho posúdením\n\nako reklamy alebo iného komunikátu. Je len na objednávateľovi reklamy, akú dĺžku bude mať jeho\nspot. Pokiaľ dospeje k záveru, že na jeho propagáciu stačí aj kratší komunikát, objedná si odvysielanie\nkratšieho komunikátu a stále pôjde o reklamu, pokiaľ naplní jej definičné znaky. Zákon neustanovuje\nžiadnu minimálnu dĺžku trvania, ktorú musí mať komunikát, aby bol reklamou. Jediné relevantné kritérium\nvyplývajúce z § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. je zámer komunikátu. To znamená, že aj komunikát\nkratšieho trvania môže byť reklamou, ak obsahuje reklamný zámer. Z hľadiska objektu komunikátu môže\nbyť sponzor v sponzorskom odkaze označený aj odkazom na jeho výrobok alebo službu, čo vyplýva\npriamo z § 38 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. Na účely sponzorského odkazu postačuje aj statické\noznámenie, pričom dynamické oznámenie je typické skôr pre reklamu, avšak zákon dynamickú formu\nsponzorského odkazu nezakazuje. To platí za predpokladu, že v tomto dynamickom oznámení nie je\nrecipientova pozornosť upriamovaná na vlastnosti predmetného produktu. V tejto súvislosti odporca\npoukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/125/2011. Zaradenie sponzorského\nodkazu pred a po programe vyplýva priamo z § 38 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.\nZ hľadiska označenia komunikátu odporca uviedol, že pri posúdení charakteru určitého úkonu je dôležitý\njeho obsah a nie jeho pomenovanie. Tým, že vysielateľ explicitne neoznačí určitý komunikát ako\nreklamu ešte neznamená, že nenaplní jej definičné kritériá, a teda v konečnom dôsledku o reklamu\npôjde. Z hľadiska presviedčavého charakteru odporkyňa uviedla, že reklama je reklamou v zmysle\n§ 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vtedy, keď naplní reklamný zámer, ktorým je podporiť predaj,\nnákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný\núčinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. Tento zámer je možné dosiahnuť aj\nv prípade použitia menej agresívnych výrazových prostriedkov. Komunikát nemusí nútiť divákov, aby\nnakupovali produkty sponzora. Podstatné je uvedenie takých skutočností v rámci komunikátu, ktoré\nmôžu primäť divákov k tomu, aby nakupovali produkty sponzora. Odporkyňa v tejto súvislosti poukázala\nna to, že aj reklamy, ktoré sú bežne vysielané v reklamných blokoch, často neobsahujú žiadne agresívne\nreklamné techniky, ale na recipientov vplývajú pomerne nenápadne, keď namiesto priamej výzvy,\nnapr. na kúpu produktu obsahujú len nepriame presvedčovanie (napr. uvádzanie výnimočných či inak\ndôležitých vlastností produktu). Na to, aby bol komunikát reklamou, nemusí nutne obsahovať agresívne\nvýrazové prostriedky. Taktiež nemusí ani porovnávať vlastnosti výrobku alebo služby s výrobkami alebo\nslužbami inej osoby a väčšina reklamných spotov poukazuje iba na vlastnosti konkrétneho výrobku\nalebo konkrétnej služby bez toho, aby akokoľvek poukazovala na výrobky alebo služby konkurencie.\nSponzorský odkaz má len informovať resp. upozorniť na existenciu sponzora či jeho výrobku alebo\nslužby, avšak bez poukazovania na konkrétne vlastnosti alebo kvality zobrazovaného výrobku. Uvedenie\nnázvu sponzora alebo jeho produktu môže byť v rámci sponzorského odkazu prezentované aj s určitým\nslovným spojením tzv. sloganom, ktorým sa chce predmetný sponzor charakterizovať (napr. rozhodnutie\nNejvyššího správního soudu 7As/80/2009). Takýto slogan však nesmie obsahovať zdôrazňovanie kvality\npredmetného produktu, či poukazovanie na jeho vlastnosti. Odporkyňa ako príklad tzv. dovoleného\nsloganu uviedla: „Volkswagen. Das Auto.“. Hoci slogan „Das Auto.“ nie je na identifikovanie sponzora\nnevyhnutný, nakoľko však neobsahuje žiadne kvalitatívne hodnotenia, či popis vlastností produktu,\njeho odvysielanie v rámci sponzorského odkazu nebude v rozpore so zákonom. Odporkyňa v tejto\nsúvislosti poukázala aj na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/38/2013, 6Sž/2/2012, 8Sž/11/2012,\n2Sžo/16/2013.\nOdvysielané komunikáty obsahovali okrem iného aj vyjadrenia: „Účinná a dlhodobá úľava od vlhkého\nkašľa“ a „Cítite to? Vianoce voňajú ako nová kniha.... najväčšie kníhkupectvo na internete“. Tieto\nverbálne zložky obsahovali osobitný propagačný prvok, ktorý subjektívne hodnotil kvalitatívnu vlastnosť\npredajcu. Slovné spojenie „účinná a dlhodobá“ či „najväčšie internetové kníhkupectvo“ boli zároveň\npozitívnymi hodnoteniami produktu alebo sponzora s cieľom podpory predaja produktu, prilákanie\nzákazníkov a tým zvýšenie množstva predaných výrobkov. Z uvedených dôvodov Rada dospela k\nzáveru, že predmetné komunikáty propagovali sponzora takým spôsobom, že smeroval k podpore\npredaja, a teda naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Účelom\nsponzorského odkazu je propagácia, ale len uvedením obchodného mena sponzora, resp. uvedením\nnázvu jeho tovaru, aktivity alebo ochrannej známky. Ako náhle však dochádza k subjektívnemu\nkvalitatívnemu hodnoteniu, resp. iným propagačným zmienkam viažucim sa na produkt či osobu\nsponzora, je zrejmé, že v takom prípade ide už o výraznú (v porovnaní s účelom sponzorského odkazu\nvyššiu) mieru propagácie. Táto osobitná propagačná zmienka sponzora programu propaguje vo výraznej\nmiere tým, že prostredníctvom prívlastku ho špecifikuje v pozitívnom zmysle na úkor konkurencie.\n\nOdporkyňa nepoprela, že predmetné komunikáty boli sponzorským odkazom, avšak to nič nemení na\ntom, že zároveň naplnili definíciu reklamy.\nIV.\nUznesením č. k. 3Sž/13/2014 zo dňa 3. marca 2015, Najvyšší súd Slovenskej republiky opravný\nprostriedok navrhovateľa odmietol z dôvodu jeho oneskoreného podania.\nVoči predmetnému uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť, v ktorej namietal porušenie základných práv.\nV rámci predmetného konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky navrhovateľ preukázal, že\nopravný prostriedok podal elektronickou formou v zákonom určenej lehote.\nÚstavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II. ÚS 2 63/2015-25 zo dňa 6. októbra 2015\nskonštatoval, že navrhovateľ podal opravný prostriedok elektronickou formou v zákonom určenej lehote\na neprejednaním veci príslušným súdom, boli porušené jeho základné práva. Uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž/13/2014 zo dňa 3. marca 2015 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vrátení veci na ďalšie konanie postupoval v zmysle ust. § 492\nods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa\nkonania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky\nsúdny poriadok (O. s. p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.\ns. p.“) a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z. a na pojednávaní súdu dňa 25.01.2017, po preskúmaní\ndôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov\núčastníkov konania, ako aj s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 225/SKO/2014, s\nobsahom rozhodnutia Rady č. RP/036/2014 zo dňa 10.06.2014, ako aj s obsahom obrazovo-zvukového\nzáznamu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 225/SKO/2014 zo dňa 25.02.2014, ktoré bolo\ndoručené advokátovi navrhovateľky dňa 12.03.2014. V spise je pripojený obrazovo-zvukový záznam\npredmetného programu, opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, zápisnica o\nhlasovaní Rady zo dňa 10.06.2014 a rozhodnutie Rady č. RP/036/2014 zo dňa 10.06.2014.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľa bolo posúdiť, či navrhovateľ odvysielaním\ntýchto programov porušil zákonné ustanovenia špecifikované odporcom v rozhodnutí a či sankcia bola\nuložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie\nodporcu nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám\nlogického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. (§\n250l ods. 1 O. s. p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O. s. p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O. s. p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nSenát najvyššieho súdu v posudzovanej veci postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku preskúmal zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n\nodporcu, ktorým rozhodol, že navrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1, § 35 ods. 3 a\n§ 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia. Za uvedené bola\nnavrhovateľovi podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. uložená sankcia - pokuta\nurčená podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 6 000 €.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné\noznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého\nzámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností, práv a\nzáväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPodľa § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielanie reklamy a telenákupu musí byť rozoznateľné\na zreteľne oddelené od iných častí programovej služby tak, aby neboli zameniteľné s inými\nzložkami programovej služby; vo vysielaní rozhlasovej programovej služby sa použijú na oddelenie\nzvukové prostriedky a vo vysielaní televíznej programovej služby zvukovo-obrazové alebo priestorové\nprostriedky.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. pri vysielaní spravodajského programu alebo audiovizuálneho\ndiela okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých a bohoslužieb, sa povoľuje\njedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30-minútový časový úsek, a to aj v\nprípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje\n30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy\nalebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným\nšotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20 % (12 min). Vysielací čas vyhradený reklame\nv čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona osem minút počas\njednej celej hodiny.\nPodľa § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené\nna priame alebo nepriame financovanie programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej\nslužby na požiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú\npovesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá také plnenie poskytla.\nSponzorovanie nie je plnenie podľa prvej vety, ktoré poskytla právnická osoba alebo fyzická osoba,\nktorá je vysielateľom alebo poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo tento\nprogram vyrobila.\nPodľa § 38 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. ak je program alebo séria programov čiastočne alebo\nako celok sponzorovaný, musí byť vysielateľom a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na\npožiadanie zreteľne označený názvom, ak ide o právnickú osobu, obchodným menom alebo menom a\npriezviskom, ak ide o fyzickú osobu, ktorá plnenie poskytla, na začiatku programu a na konci programu.\nVysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie môže na začiatku programu\na na konci programu namiesto označenia podľa prvej vety označiť sponzorovaný program alebo sériu\nprogramov logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie\noznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\n\nOhľadom námietky navrhovateľa o nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia odporcu súd uvádza, že\nobsahovými náležitosťami rozhodnutia správneho orgánu sú: výrok, odôvodnenie a poučenie. Výrok\nobsahuje rozhodnutie vo veci, je jadrom celého rozhodnutia a musí z neho vyplývať, ustanovenie\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, kto je jeho adresátom, ako aj uvedenie konkrétneho\npráva alebo povinností. Výroková časť rozhodnutia musí predstavovať jeden celok s odôvodnením, ktoré\nje najrozsiahlejšou časťou rozhodnutia poskytujúcou skutkovú a právnu oporu výroku.\nPreskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel najvyšší súd k záveru, že jeho výroková časť obsahuje\nzákonom požadované náležitosti, je z neho zrejmé, akého porušenia označeného právneho predpisu sa\nnavrhovateľ dopustil, čas a miesto porušenia zákona tak, že nemôže dôjsť k jeho zámene s iným deliktom\nnavrhovateľa. Odôvodnenie rozhodnutia bližšie špecifikuje a podrobne popisuje konanie navrhovateľa,\nktoré bolo predmetom sankčného postihu. Z ustálenej súdnej praxe zároveň vyplýva, že dôvodom pre\nzrušenie správneho rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie nemôže byť, bez\niného, procesné pochybenie, ak by nové rozhodnutie vo veci nebolo pre účastníka konania priaznivejšie.\nVo vzťahu k námietke smerujúcej k nevykonaniu dôkazu - nevyhotoveniu zápisnice resp. iného záznamu\nodporcom o oboznámení sa so záznamom z predmetného vysielania, najvyšší súd uvádza, že uvedené\nnemožno považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p.\nNemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu správneho konania nepadal\nžiadne stanovisko, nenavrhoval vykonanie žiadneho dôkazu, nenamietal porušenie právnej povinnosti,\ni keď navrhovateľ ako osoba obvinená zo spáchania správneho deliktu má plné právo zostať počas\ncelého konania absolútne pasívna, nevyjadrovať sa, ani nenavrhovať žiadne dôkazy, nakoľko správny\norgán zaťažuje dôkazné bremeno, ktoré správny orgán unesie len v prípade, ak porušenie povinnosti\nvysielateľa preukáže bez dôvodných pochybností. V zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku správny\norgán je povinný zistiť skutočný stav veci a v zmysle § 33 ods. 1, 2 postupovať v konaní v súčinnosti s\núčastníkom konania. Účastník správneho konania ma právo na súčinnosť v právnom konaní v zmysle\n§ 33 ods. 1 správneho poriadku a súčasne v zmysle § 34 ods. 3 správneho poriadku je účastník\nkonania povinný navrhnúť dôkazy mu známe na podporu svojich tvrdení, teda uvedená právna úprava\nprenáša dôkazné bremeno aj na účastníka správneho konania. Pokiaľ teda navrhovateľ ako obvinený\nz porušenia právnej povinnosti, po tom ako sa dozvedel o začatí správneho konania vo veci porušenia\nprávnej povinnosti, mal nielen právo, ale i povinnosť navrhnúť mu známe dôkazy preukazujúce jeho\ntvrdenia, pretože ak svoje právo na súčinnosť v správnom konaní nevyužil, vystavil sa v konaní\nriziku neunesenia dôkazného bremena na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Pokiaľ sa však\nnavrhovateľ v opravnom prostriedku bránil najmä tým, že Rada v správnom konaní pochybila, keď\no zhliadnutí záznamu vysielania nevyhotovila zápisnicu, nenamietal zistenia preukazujúce porušenie\nprávnej povinnosti, resp. nepredložil dôkaz o opaku správnym orgánom vykonaného zistenia, samotná\ntáto skutočnosť nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia v danej veci.\nSúd nesúhlasil ani s argumentáciou navrhovateľa, že Rada ako správny orgán nevykonala dôkaz ohliadku záznamov z vysielania predmetných programov. Zákonodarca dôkaz ohliadky ustanovuje v § 38\nsprávneho poriadku, v zmysle ktorého, poznatky, ktoré v rámci ohliadky správny orgán získa, dokazujú\nalebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na prejednávanú vec v správnom konaní,\npričom ohliadku veci možno vykonať iba na vec majúcu hmotný charakter a ktorá bola predložená\nsprávnemu orgánu alebo sa ohliadka veci vykonáva na mieste, kde sa táto vec nachádza (ohliadka\nnehnuteľnosti- pozemku, stavby). Vychádzajúc uvedenej právnej úpravy a skutkových zistení danej\nveci - z charakteru záznamu vysielania, by v zmysle argumentácie navrhovateľa mohol byť predmetom\nohliadky len technický nosič záznamu z vysielania - samotný predmet.\nPokiaľ navrhovateľ v danej súvislosti dal do pozornosti Uznesenie rozšíreného senátu Najvyššího\nsprávního soudu ČR sp. zn. 7As/57/2010-82 z 3.4.2012, najvyšší súd zastáva názor, že nie je možné\nvychádzať z právneho názoru súdu iného štátu.\nSúd pri skúmaní a vyhodnotení predmetných námietok vychádzal z už ustálenej súdnej praxe a právnych\nnázorov tunajšieho súdu v obdobných prípadoch, v ktorých navrhovateľ vznáša totožné námietky.\n\nNavrhovateľ sa v podanom opravnom prostriedku snažil naznačiť, aké kritériá by bolo vhodné\nzohľadňovať v posúdení, či ide o sponzorský odkaz alebo o reklamu. Senát najvyššieho súdu uvádza,\nže dĺžka spotu nie je pre posúdenie, či ide o reklamu alebo o sponzorský odkaz relevantná, nakoľko aj\nreklama môže mať kratšie trvanie. Z hľadiska objektu komunikátu môže byť predmetom sponzorského\nodkazu nielen samotná osoba sponzora, ale aj jeho produkty a služby, čo aj priamo vyplýva z § 38\nods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., preto ani toto kritérium nemôže najvyšší súd považovať za relevantné.\nOdporca sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom a vecne správne v súlade so zákonnou úpravou\nvysporiadal s výkladom pojmov „reklama“ a „sponzorský odkaz“, keď v rozhodnutí uviedol, že sponzorský\nodkaz má obsahovať informácie o skutočnosti, že daný program je sponzorovaný a tiež, kto je jeho\nsponzorom, avšak bez uvedenia akýchkoľvek špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali\nkvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho produktov.\nPodľa čl. 1 písm. h) až m) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ, ktorou bola nahradená\nSmernica č. 89/552/EHS (účinná do 1.5.2010), \"audiovizuálne komerčné oznamy\" sú obrazy so zvukom\nalebo bez zvuku, ktoré sú určené na priame alebo nepriame propagovanie tovaru, služieb alebo dobrého\nmena fyzickej alebo právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť. Takéto obrazy sprevádzajú\nalebo sú zahrnuté do programu za odplatu alebo za podobnú protihodnotu alebo na účely vlastnej\npropagácie. Formy audiovizuálneho komerčného oznamu zahŕňajú okrem iného televíznu reklamu,\nsponzorovanie, telenákup a umiestňovanie produktov;\n\"televízna reklama\" je akákoľvek forma vysielania oznamov za odplatu alebo za podobnú protihodnotu\nalebo vysielanie na účely vlastnej propagácie verejným alebo súkromným podnikom alebo fyzickou\nosobou v súvislosti s obchodovaním, podnikaním, remeslom alebo povolaním s cieľom podporiť odbyt\ntovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov za odplatu;\n\"sponzorstvo\" je akýkoľvek príspevok poskytnutý verejným alebo súkromným podnikom alebo fyzickou\nosobou, ktoré nie sú zapojené do poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb alebo výroby\naudiovizuálnych diel, na financovanie audiovizuálnych mediálnych služieb alebo programov na účely\npodpory svojho názvu, ochrannej známky, dobrého mena, činností alebo výrobkov;\nPodľa čl. 10 písm. b) Smernice, audiovizuálne mediálne služby alebo programy, ktoré sú sponzorované,\nmusia okrem iného splniť požiadavku, podľa ktorej nesmú priamo podporovať nákup alebo prenájom\ntovaru alebo služieb, najmä osobitnými propagačnými odkazmi na tieto tovary alebo služby.\nNaproti tomu podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 147/2001 o reklame v znení neskorších predpisov,\npodľa tohto zákona, reklama je prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu.\nJe potrebné poznamenať, že hranica medzi reklamou a sponzorským odkazom je často veľmi\ntenká a odlíšiť tieto dva druhy mediálnej komerčnej komunikácie je často náročné. Nie je možné\njednoznačným spôsobom určiť, tak ako to uvádza navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku, že\ndlhší komunikát mediálnej komerčnej komunikácie bude skôr reklamou, prípadne komunikát, ktorý\nmá dynamický charakter bude pravdepodobne reklamou, prípadne ak komunikát nemá presviedčavý\ncharakter, prípadne neobsahuje porovnávanie s inými výrobkami alebo službami nemôže ísť o reklamu.\nAj reklama môže obsahovať len také informácie, ktoré majú za cieľ posilniť povedomie recipientov o\nvýrobcoch, či ich produktoch, prípadne môže poukazovať len na určité životné situácie, v ktorých by\nbolo vhodné uvažovať o kúpe prezentovaných výrobkov, či služieb. To znamená, že reklama nemusí\nmať nevyhnutne dlhší časový rozsah s reklamným príbehom, ktorý je dynamicky spracovaný, obsahuje\nagresívne presvedčovacie techniky s porovnaním s inými výrobcami, výrobkami, službami a pod.\nV rámci sponzorského odkazu je možné propagovať nielen osobu sponzora, ale aj jeho tovary a iné\naktivity, čo priamo vyplýva z ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Obsah sponzorského\nodkazu tak môže zahrňovať nielen právnickú, či fyzickú osobu, logo, obchodné meno, ochrannú známku\nidentifikujúcu sponzora, ale aj ďalšie prvky, keďže ustanovenie § 38 zákona č. 308/2000 Z. z. ich použitie\nnezakazuje. Obsahom sponzorského odkazu tak môžu byť aj výrobky či služby sponzora. Rovnako je\nmožné pri propagácií týchto výrobkov či služieb použiť aj slogan, teda určité slovné spojenie, ktorý si\npriemerní spotrebitelia s prezentovaným výrobkom či službou spájajú a je pre výrobcu, výrobok či službu\ncharakteristické.\nZákladným účelom sponzorovania je v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vytvoriť, resp. udržať\ndobré meno sponzora a jeho produktov. A práve tento účel slúži ako základné odlišujúce kritérium medzi\n\nreklamou a sponzorovaním. V prípade, ak by sponzorský odkaz podporoval predaj, nákup či nájom\ntovaru, tak ako je to uvedené v § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., išlo by už o reklamu a nie o\nsponzorský odkaz.\nZ hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom je dôležité posúdiť obsah komunikátu.\nJe úlohou odporcu v rámci správnej úvahy posúdiť, či obsah konkrétneho komunikátu zahrňuje\ninformácie informatívneho charakteru, alebo už ide o údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo\nprenájmu výrobku alebo služieb. Dôležité sú prostriedky, ktoré v ňom boli použité a rovnako aj určité\nkvalitatívne hodnotenie konkrétneho produktu. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace\nkomentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu, alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný\nprodukt propagovať. V sponzorskom odkaze takéto výrazové prostriedky nie je možné použiť, teda\nnie je možné v ňom použiť typické reklamné prvky. Ak sa však takéto reklamné prvky vyskytnú aj v\nsponzorskom odkaze, je nevyhnutné takýto sponzorský odkaz považovať za reklamu s tým, že sa na\nneho vzťahujú všetky povinnosti a obmedzenia, ktoré platia pri reklame (§ 34 ods. 1, § 36 ods. 2 zákona\nč. 308/2000 Z. z.). Ak teda sponzorský odkaz naplní definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č.\n308/2000 Z. z. je nutné, aby spĺňal všetky povinnosti, ktoré sú ustanovené pre reklamu.\nPosudzované komunikáty vysielané navrhovateľom obsahovali verbálne a vizuálne zložky: \"Tento\nprogram vám prináša Flavamed forte perorálny roztok. Účinná a dlhodobá úľava od vlhkého kašľa“ a\n„ Cítite to? Vianoce voňajú ako nová kniha. Panta Rhei bodka sk. Najväčšie kníhkupectvo na internete“. V\ntomto prípade, podľa názoru odporcu, s ktorým sa stotožnil aj súd, v dôsledku použitých sloganov došlo\nku kvalitatívnemu hodnoteniu tovaru, keď bola vyzdvihnutá jeho účinnosť a k hodnoteniu sponzora ako\nnajväčšieho kníhkupectva na internete. Uvedené slová zdôrazňujú kvalitu, dôveryhodnosť, serióznosť\npropagovaného výrobku a sponzora, čím je jednoznačne zdôraznená jeho pozitívna vlastnosť. Uvedené\nslovné spojenia preto nie je možné považovať za slogany sponzorov.\nSponzorské odkazy v danom prípade prekročili rámec sponzorstva a naplnili definíciu reklamy.\nUvedením takýchto prvkov sa sponzorský odkaz stál zároveň reklamou.\nAkceptovaním reklamných obsahov v rámci vysielania sponzorských odkazov by dochádzalo k\nobchádzaniu prísnejších pravidiel pre reklamu.\nDynamickosť komunikátu taktiež sama osebe neposilňuje reklamný charakter, pričom výsledný záver\nmožno určiť až v spojení s ďalším obsahom odvysielaného komunikátu. Zaradenie a označenie\nkomunikátu výlučne závisí od konania vysielateľa a je len na ňom, ako vysielané komunikáty označí a\nzaradí, preto tieto kritériá nemôžu slúžiť na posúdenie rozdielu medzi reklamou a sponzorským odkazom.\nOznačenie, že určitý program je sponzorovaný je v zmysle § 38 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.\nnevyhnutnou súčasťou sponzorského odkazu. Ak to vysielateľ nevykoná, koná tak v rozpore s uvedeným\nustanovením za čo mu môže byť uložená sankcia. Označovať sponzorské odkazy je nevyhnutné, aby\nboli diváci informovaní o tom, že určitý program je sponzorovaný. Rovnako aj kritériá, ktoré uviedla\nnavrhovateľka, a to presviedčavý charakter a porovnávanie senát najvyššieho súdu vyhodnotil ako\nnerelevantné. Presviedčavý charakter, ktorým by bol divák nútený do kúpy určitého výrobku, prípadne,\nktorý by obsahoval priamu výzvu na kúpu výrobku, informáciu o výhodnosti produktov, informáciu o cene,\nnemajú ani mnohé reklamy vysielané v súčasnosti, preto nie je možné postupovať spôsobom, ktorý\nuviedla navrhovateľka. Obdobne, mnohé reklamy neobsahujú žiadne porovnávanie s konkurenciou a\nani neuvádzajú žiadne pozitívne alebo negatívne vlastnosti produktov v porovnaní s inými produktmi.\nUvedené kritériá teda nemôžu slúžiť sa posúdenie rozdielov medzi reklamou a sponzorským odkazom.\nZ hľadiska rozlišovania medzi reklamou a sponzorským odkazom je nevyhnutné, aby Rada v rámci\nsprávnej úvahy posudzovala odvysielané komunikáty komplexne. Musí zohľadniť všetky rozhodujúce\naspekty vo vzájomných súvislostiach a posúdiť celkové vyznenie odvysielaného komunikátu z hľadiska\npriemerného diváka. Sponzorský odkaz má spravidla veľmi krátke trvanie, často len pár sekúnd, čo však\nale nevylučuje ani dlhšie komunikáty, vysielané ako sponzorské odkazy. Objektom sponzorského odkazu\nmôže byť tak fyzická či právnická osoba, ako aj jednotlivý výrobok, tovar, služba, ochranná známka, logo,\nako aj iné aktivity sponzora. Z uvedeného vyplýva, že pre rozlíšenie medzi sponzorským odkazom a\nreklamou je podstatný obsah komunikátu, ktorý je potrebné posúdiť komplexne so zohľadnením všetkých\njeho častí.\n\nReklama a sponzorovanie sú dva odlišné druhy mediálnej komerčnej komunikácie, pre ktoré sú zákonom\nstanovené rozdielne pravidlá. Z toho dôvodu sa musia od seba odlišovať nielen formálnou stránkou, ale\nnajmä svojím obsahom, ktorý musí byť v súlade s účelom, ktorý pre každý tento inštitút stanovuje zákon\nč. 308/2000 Z. z. v ustanoveniach § 32 ods. 1 a § 38 ods. 1. Sponzorovanie má za cieľ propagovať\nnázov alebo obchodné meno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej alebo\nfyzickej osoby, ktorá plnenie poskytla. Táto propagácia však nesmie prekročiť hranicu reklamy, a teda\npropagovať samotný predaj, nákup alebo nájom. Ak má sponzorský odkaz charakter reklamy, musí\nsa takýto sponzorský odkaz aj ako reklama posudzovať a vysielateľ musí splniť všetky podmienky\na obmedzenia, ktoré sú stanovené pre vysielanie reklamy. V tomto smere judikatúra najvyššieho\nsúdu prešla určitým vývojom, avšak v tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 8Sž/11/2012 zo dňa 29.11.2012, kde najvyšší súd dospel k záveru, že ak sponzorský\nodkaz naplnil reklamný zámer, je potrebné ho podľa týchto ustanovení aj posudzovať, rovnako je\nto tomu aj v rozhodnutiach sp. zn. 6Sž/21/2012 zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 2Sžo/16/2013 zo dňa\n18.06.2014. V prípade, ak by komunikátom - sponzorský odkaz, bolo porušené iné ustanovenie, týkajúce\nsa sponzorských odkazov, je potrebné postupovať podľa ustanovení vzťahujúcich sa na vysielanie\nsponzorských odkazov. Ak však komunikát - sponzorský odkaz, naplní reklamný obsah, je potrebné\npostupovať podľa ustanovení vzťahujúcich sa na reklamu.\nZ obsahu opravného prostriedku navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že proti skutkovému stavu, ktorý\nodporca uviedol v preskúmavanom rozhodnutí a ani vo veci porušenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.\nz. navrhovateľ nemal námietky. Dostatočne bolo preukázané, že odporca vo výroku rozhodnutia jasne a\nzrozumiteľne popísal dôkazy, ktoré sa stali podkladom pre rozhodnutie (§ 47 ods. 3 správneho poriadku).\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z obsahu pripojeného administratívneho spisu je\nzrejmé, že v preskúmavanom konaní Rada v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci a správne\naplikovala príslušné ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. Taktiež správna úvaha, ktorú odporca použil\nv napadnutom rozhodnutí vychádza z logických argumentov. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa\npreto s námietkami navrhovateľa, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a že rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, nestotožnil.\nNajvyšší súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal preukázané, že odporca v dôvodoch\nrozhodnutia uviedol skutkové zistenia, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia, skutkové okolnosti\nnáležite vyhodnotil, zaoberajúc sa odlišnosťami reklamy a sponzorského odkazu, pričom správne\nzhodnotil, že odvysielaný komunikát naplnil definíciu reklamy, čo aj dostatočne odôvodnil.\nNavrhovateľ porušil povinnosť ustanovenú v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., keď odvysielal\nkomunikát naplňujúci definíciu reklamy bez toho, aby bol rozoznateľne a zreteľne oddelený od iných\nčastí programovej služby tak, aby nebol zameniteľný s inými zložkami programovej služby. Ďalej porušil\npovinnosť podľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., keď jeden 30-minútový úsek programu dva krát\nprerušil zaradením reklamy a tiež porušil povinnosť podľa § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., keď\nprekročil zákonom stanovený 12-minútový vysielací čas vyhradený reklamným šotom a telenákupným\nšotom počas jednej celej hodiny.\nNajvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Rady č. RP/036/2014 zo dňa 10.06.2014 podľa\n§ 250q ods. 2 O. s. p. potvrdil, keďže odporca rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému\nzákonu v znení účinnom od 1. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet súdu\nsúdny poplatok v sume 500 €.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O.\ns. p. tak, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemal úspech.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}