{"guid": "75444520-61b6-4664-89a4-e882758e645f:0eb8242e-d288-4be4-a8f3-923e1884827e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010075.1", "spisova_znacka": "2Sž/12/2015", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/12/2015 z 26. 4. 2017", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn. 2Sž/12/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:9015010075.1", "identifikacne_cislo": "9015010075", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0eb8242e-d288-4be4-a8f3-923e1884827e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010075.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010075.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010075.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/12/2015\n9015010075\n26. 04. 2017\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2017:9015010075.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a z\nčlenov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci navrhovateľky: MAC TV, s.r.o.,\nsídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpená Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček,\ns.r.o., sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so\nsídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu\nodporkyne č. RP/44/2015 zo dňa 25. augusta 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/44/2015 zo dňa 25. augusta 2015 p\notvrdzuje.\nNavrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok 500,- € na bankový účet podľa priloženého platobného\npredpisu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/44/2015 zo dňa 28. augusta 2015 odporkyňa (ďalej a „Rada\") rozhodla\npodľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č.\n195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2005 Z.\nz.\") o tom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 241/SKO/2015 porušila povinnosť\nustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na programovej službe JOJ odvysielala dňa\n04.01.2015 v čase o cca 20:26 hod odvysielal na televíznej programovej službe JOJ program 21 Jump\nStreet, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré\nnaplnili hodnotiace kritériá „vulgárne vyjadrovanie, obscénne vyjadrovanie\" a „sexuálne scény alebo\nsexuálne správanie vrátane promiskuitného správania, ktoré sú prezentované ako forma zábavy\" a ktoré\ns prihliadnutím na § 1 ods. 5 JSO podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov\ndo 18 rokov, čím účastník konania jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých\ndivákov do 15 rokov nesprávne uplatnil JSO, za čo mu bola uložená podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm.\nd/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.\nz. vo výške 3 000,- €.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že požiadavka zaviesť a uplatňovať JSO ustanovený\nosobitným predpisom, zakotvená v § 20 zákona č. 308/2000 Z. z., vychádza z potreby ochrany\nmaloletého diváka pred obsahom, ktorý by mohol mať negatívny vplyv na jeho osobnostný vývin.\nTáto požiadavka je formulovaná Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii a taktiež jednoznačne\nzakotvená v právnom poriadku SR. Proporcionalitu je možné vnímať v dvoch rovinách. Prvou je\nobmedzenie slobody prejavu zakotvením určitých povinností v zákone č. 308/2000 Z. z. a druhou je\nobmedzenie slobody prejavu uplatnením konkrétnych zákonných ustanovení v konkrétnom prípade.\nZakotvením povinnosti vysielateľa v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. prišlo k naplneniu prvej roviny\n\nproporcionality. Druhou rovinou proporcionality je obmedzenie slobody prejavu uplatnením konkrétnych\nzákonných ustanovení v konkrétnom prípade. Použitie obscénnych výrazov v uvedenom kontexte v\nkombinácii s vulgarizmami jednoznačne nezodpovedá nevhodnosti pre maloletých do 15 rokov, ako bol\nprogram označený. Uviedla, že sloboda prejavu je garantovaná len do tej miery, pokiaľ v neprimeranom\nrozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných, prípadne\ndo iných záujmov chránených právnym poriadkom krajiny. Pri určovaní výšky sankcie odporkyňa\nvychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu vysielania, miery zavinenia, následkov\nporušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu porušenia povinnosti, porušenie povinnosti už\nv minulosti a pokutu určila na 3 000,- €.\nII.\nProti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka a navrhla ho zrušiť a vrátiť\nvec na ďalšie konanie. Uviedla, že vzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu z vysielania členmi Rady\nje možné považovať za špecifickú formu ohliadky podľa § 38 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Vyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu ohliadky má pre vysielateľa zásadný význam, keďže je to významnou procesnou zárukou, pretože táto je\nobjektívnym popisom priameho pozorovania a formalizovaným súhrnom. Vykonávanie dôkazov nemôže\nprebiehať kabinetným spôsobom a nie je možné zápisnicu o vykonaní dôkazu stotožňovať s prepisom/\npopisom skutkového stavu vyhotovenom zamestnancom Rady. Zároveň poukázala na uznesenie\nrozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 7 As/57/2010-82 zo dňa 03.04.2012. Ďalej\npoukázala na nedodržanie zásady proporcionality, nakoľko neexistuje naliehavá spoločenská potreba\nna tom, aby došlo k takémuto obmedzeniu slobody vysielateľa. Prostredie internetu nie je zo strany\nštátu regulované a populácia často mladšia ako 15 rokov veku má možnosť a oboznamuje sa s obsahom\nďaleko neprístupnejším, ako bol údajne odvysielaný obsah programovej služby zo strany vysielateľa.\nV dnešnej dobe plurality médií, participácie tuzemských i zahraničných súkromnoprávnych médií na\nformovaní mediálneho trhu a sprostredkovaní informácií, dobe neobmedzených zdrojov informácií, ktoré\nsprostredkúvajú mládeži kvantum informácií, uvedenú zákonnú požiadavku na označovanie informácií\n(programov) grafickým symbolom vhodnosti pre určité vekové skupiny divákov vzťahujúcu sa výlučne\nlen na informácie (programy) šírené len tými vysielateľmi, ktorí získali licenciu na vysielanie pre územie\nSlovenskej republiky a nevzťahujúcu sa na informácie šírené všetkými ostatnými zdrojmi informácií,\nktoré sú mládeži dostupné najmenej v rovnakom rozsahu, nemožno odôvodniť všeobecnou ochranou\nmravnosti mládeže, pretože takýmto spôsobom jej uplatňovania nie je možné dosiahnuť legitímny\ncieľ, ktorým má byť ochrana mravnosti celej mládeže na území Slovenskej republiky pred nevhodným\naudiovizuálnym obsahom.\nIII.\nOdporkyňa sa vyjadrila k podanému opravnému prostriedku navrhovateľky a navrhla, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch uviedla, že záznam vysielania\nje jedným z podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný\nskutkový stav. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Rada dala\nnavrhovateľke možnosť, aby sa vyjadrila k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, čo aj navrhovateľka\nurobila. Podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli písomný prepis/popis skutkového stavu\na záznam vysielania. Z povahy záznamu vysielania je zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť len\njeho vzhliadnutím a toto vzhliadnutie je nevyhnutnou súčasťou zistenia skutkového stavu veci. Prepis/\npopis skutkového stavu nie je možné stotožňovať so zápisnicou o vykonaní dôkazu, nakoľko písomný\nprepis/popis skutkového stavu je iba nevyhnutným prejavom zásady písomnosti správneho konania.\nSkutkový stav je najhodnovernejšie zachytený len v podobe záznamu vysielania. Sama navrhovateľka\nnenamietala rozpor medzi skutkovým stavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetným\nzáznamom. Obdobná námietka bola už vznesená v konaní 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010,\n3Sž/22/2012 atď., v ktorom najvyšší súd postup odporkyne potvrdil. Odporkyňa opätovne zopakovala,\nže proporcionalitu je potrebné vnímať v dvoch rovinách. Skutočnosť, že navrhovateľka nevidí naliehavú\nspoločenskú potrebu v uplatňovaní JSO v televíznom vysielaní neznamená, že táto potreba v spoločnosti\nneexistuje, práve naopak existuje, keďže zákonodarca ju stanovuje osobitným predpisom - vyhláškou č.\n589/2007 Z. z. Navrhovateľka nemôže stotožňovať oblasť internetu s televíznym vysielaním a odpútavať\ntak pozornosť od nerešpektovania zákona. Ako vyplýva z JSO, účelom tohto právneho nástroja\n\nje informovanie rodičov prostredníctvom poskytovania jednoduchej informácie o vekovej vhodnosti\nkonkrétnej zložky programovej služby.\nIV.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)\nupravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.)\na § 64 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z. z. a na pojednávaní súdu dňa 26.04.2017, po preskúmaní dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu\nč. 241/SKO/2015, vrátane obrazovo - zvukového záznamu dospel k záveru, že opravný prostriedok\nnavrhovateľky nie je dôvodný.\nZ obsahu spisového materiálu , ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania zo dňa 24.03.2015, ktoré bolo doručené advokátovi\nnavrhovateľky dňa 13.04.2015. V spise je pripojený obrazovo - zvukový záznam predmetného programu,\nopätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa\n25.08.2015 a napadnuté rozhodnutie Rady.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním\ntýchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či sankcia\nbola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté\nrozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú\nzásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným\npostupom.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods.\n3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na programovej službe JOJ odvysielala dňa 13.11.2014 v čase o cca\n19:47 hod odvysielal na televíznej programovej službe JOJ PLUS program 21 Jump Street, ktorý označil\nako nevhodný pre maloletých divákov do 15 rokov a ktorý obsahoval scény, ktoré naplnili hodnotiace\nkritériá „vulgárne vyjadrovanie, obscénne vyjadrovanie\" a „sexuálne scény alebo sexuálne správanie\nvrátane promiskuitného správania, ktoré sú prezentované ako forma zábavy\" a ktoré s prihliadnutím na\n§ 1 ods. 5 JSO podmieňujú jeho klasifikáciu ako nevhodného pre maloletých divákov do 18 rokov, čím\núčastník konania jeho klasifikovaním ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých divákov do 15\nrokov nesprávne uplatnil JSO, za čo mu bola uložená podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 308/2000 Z. z. sankcia - pokuta určená podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške\n3 000, €.\n\nPodľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., na základe klasifikácie programov podľa vekovej\nvhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby\nna požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania\nustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len „jednotný systém označovania\").\nPodľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti sú\nvysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie\npovinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa\nosobitného predpisu.\nPodľa § 6 ods. 5 JSO, programy alebo iné zložky televíznej programovej služby klasifikované ako\nnevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, do 12 rokov, do 15 rokov alebo nevhodné\na neprípustné pre vekovú skupinu maloletých do 18 rokov a programy alebo iné zložky televíznej\nprogramovej služby klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, od 7 rokov,\ndo 12 rokov, od 12 rokov alebo od 15 rokov sa označujú grafickým symbolom jednotného systému\noznačovania po celý čas vysielania týchto programov alebo iných zložiek televíznej programovej služby\nv pravom alebo ľavom hornom rohu televíznej obrazovky. Upútavka k programu sa označí totožným\ngrafickým symbolom ako samostatný program.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013, rada uloží pokutu\nvysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663,- € do\n66 387,- € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99,- € do 19 916,- €, ak nezabezpečil\nklasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4).\nNajvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane priloženého záznamu programu (§\n250q ods. 1 veta druhá O.s.p.) v súlade s názorom odporkyne mal za to, že konanie navrhovateľky,\nkeď odvysielaním programu, ktorý naplnil hodnotiace kritérium „vulgárne vyjadrovanie, obscénne\nvyjadrovanie\" a „sexuálne scény alebo sexuálne správanie vrátane promiskuitného správania, ktoré sú\nprezentované ako forma zábavy\" a jeho neoznačením ako nevhodného a neprístupného pre maloletých\ndivákov do 18 rokov, naplnilo skutkovú podstatu porušenia § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z..\nZ uvedeného podľa názoru najvyššieho súdu nesporne vyplýva, že navrhovateľka porušila povinnosť\nuloženú jej ustanovením § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. pretože nesprávne uplatnila JSO. Podľa\nnázoru najvyššieho súdu nemožno opomenúť, že maloletí sú najnáchylnejšou a najcitlivejšou skupinou\nna preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt,\nzvlášť z masmédií.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu, senát najvyššieho\nsúdu uvádza, že odporkyňa vyhotovila takýto prepis zo záznamu vysielania pre účely správneho\nkonania. S týmto navrhovateľku v rámci administratívneho konania oboznámila a poskytla jej možnosť\nvyjadriť sa k obsahu prepisu vysielania, ako k podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí i opätovná\nvýzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní a ktorá je súčasťou pripojeného\n\nadministratívneho spisu. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že oboznámenie sa s obsahom záznamu je\nvlastne vykonanie dôkazu ohliadkou a bolo povinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou\npodľa § 22 ods. 1 správneho poriadku zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné\npovažovať vzhliadnutie záznamu za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok\n- ohliadka je oboznámenie sa s vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde však o\noboznámenie sa s jej obsahom, ako v prípade záznamu z vysielania.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa porušenia zásady proporcionality a údajnej diskriminácie\nnavrhovateľky najvyšší súd má za to, že keďže je stanovená povinnosť uvedená v § 20 ods. 3 zákona č.\n308/2000 Z.z., zákonodarca dal jednoznačne najavo naliehavú spoločenskú potrebu pre označovanie\nprogramov v televíznom vysielaní podľa vekovej vhodnosti. Pokiaľ ide o zásadu proporcionality,\nodporkyňa sa dostatočne vyporiadala s touto námietkou a je potrebné zdôrazniť, že existuje naliehavá\nspoločenská potreba na uplatňovanie JSO, pretože rodič musí mať právo rozhodnúť sa podľa určitých\nkritérií, ktoré programy sú alebo nie sú vhodné pre maloletých. V uvedenom kontexte považoval najvyšší\nsúd za právne bezvýznamné porovnávanie uvedeného porušenia JSO s prostredím internetu, kde takáto\nregulácia zabezpečená zo strany štátu absentuje.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté\nrozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému\nzákonu v znení účinnom od 1. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet\nsúdu súdny poplatok v sume 500,- €.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}