{"guid": "de5f0753-0310-4e7a-aa12-91edb0a125c0:653b1281-d130-487c-a15f-18417c9d8185", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010066.1", "spisova_znacka": "2Sž/11/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/11/2015 z 24. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2017, sp. zn. 2Sž/11/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:9015010066.1", "identifikacne_cislo": "9015010066", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2017-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-e", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/653b1281-d130-487c-a15f-18417c9d8185", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010066.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010066.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010066.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sž/11/2015\n9015010066\n24. 05. 2017\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2017:9015010066.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na z členov JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci navrhovateľky: MAC TV,\ns.r.o., sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpená Advokátskou kanceláriou Bugala\n- Ďurček, s.r.o., sídlom Miletičova 5B, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nso sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu\nodporkyne č. RP/40/2015 zo dňa 25. augusta 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/40/2015 zo dňa 25. augusta 2015\npotvrdzuje.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nNavrhovateľke ukladá zaplatiť súdny poplatok 500,- € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/40/2015 zo dňa 25. augusta 2015 odporkyňa (ďalej aj „Rada\") rozhodla\npodľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2005 Z.\nz.\") o tom, že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 243/SKO/2015 porušila povinnosť\nustanovenú v § 16 ods. 3 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z. v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z.\nz. o štátnom jazyku tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 13.01.2015 v čase o cca 22.12\nhod. odvysielala program Stav ohrozenia (I. séria; 1. epizóda), ktorého český dabing bol vyrobený po\n31.12.2007 a ktorý bol prvýkrát odvysielaný na území Slovenskej republiky po 31.12.2007, čím došlo\nk nezabezpečeniu používania štátneho jazyka v súlade so zákonom č. 270/1995 Z. z., za čo jej bola\nuložená podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankcia - pokuta určená podľa\n§ 67 ods. 2 písm. k/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 500,- €.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že povinnosť ustanovená v § 16 ods. 3 písm. e) zákona č.\n308/2000 Z. z. je formulovaná jednoznačne. Správnemu orgánu teda nie je daný priestor na akúkoľvek\nsprávnu úvahu. K splneniu povinnosti buď dôjde alebo nedôjde v závislosti od konania vysielateľa. V\ndanom prípade bol predmetný program odvysielaný s českým dabingom, hoci mal byť odvysielaný v\nslovenskom jazyku, čo automaticky zakladá rozpor so zákonom.\nII.\nProti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka a navrhla\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedla, že vzhliadnutie obrazovo-\n\nzvukového záznamu z vysielania členmi Rady je možné považovať za špecifickú formu ohliadky podľa\n§ 38 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.\nVyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu - ohliadky má pre vysielateľa zásadný význam, keďže\nje to významnou procesnou zárukou, pretože táto je objektívnym popisom priameho pozorovania a\nformalizovaným súhrnom. Vykonávanie dôkazov nemôže prebiehať kabinetným spôsobom a nie je\nmožné zápisnicu o vykonaní dôkazu stotožňovať s prepisom/popisom skutkového stavu vyhotovenom\nzamestnancom Rady. Navrhovateľka zároveň poukázala na uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR sp. zn. 7As/57/2010-82 zo dňa 03.04.2012.\nNavrhovateľka ďalej poukazovala na nedodržanie zásady proporcionality, nakoľko neexistuje naliehavá\nspoločenská potreba na tom, aby došlo k takémuto obmedzeniu slobody vysielateľa. V dnešnej modernej\ninformačnej spoločnosti majú všetci diváci takmer neobmedzené možnosti získavania informácií\na to z rôznych informačných zdrojov. Informácie v inom než štátnom jazyku taktiež predstavujú\ninformácie, ktoré má navrhovateľka právo rozširovať a divák právo prijímať bez akéhokoľvek zásahu\nzo strany štátu, nakoľko oblasť digitálneho vysielania otvorila trh s mediálnymi službami (televíznym\nvysielaním) prakticky neobmedzenému množstvu uchádzačov, ktorí môžu prispôsobením obsahu svojho\ntelevízneho vysielania „bojovať\" o vlastného diváka. Je výsostným subjektívnym právom každého diváka\nrozhodnúť sa sledovať taký obsah vysielania, ktorý si sám zvolí a v jazyku, ktorý preferuje. Z toho vyplýva,\nže aj prípadné vysielanie v inom než štátnom jazyku môže diváka zaujímať a štát má vytvoriť priestor\n(pluralita), aby sa mohol takýto vysielateľ s takýmto obsahom o diváka uchádzať.\nIII.\nOdporkyňa sa vyjadrila k podanému opravnému prostriedku navrhovateľky a navrhla, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch uviedla, že záznam vysielania\nje jedným z podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný\nskutkový stav. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Rada dala\nnavrhovateľke možnosť, aby sa vyjadrila k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, čo aj navrhovateľka\nurobila. Podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli písomný prepis/popis skutkového stavu\na záznam vysielania. Z povahy záznamu vysielania je zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť len\njeho vzhliadnutím a toto vzhliadnutie je nevyhnutnou súčasťou zistenia skutkového stavu veci. Prepis/\npopis skutkového stavu nie je možné stotožňovať so zápisnicou o vykonaní dôkazu, nakoľko písomný\nprepis/popis skutkového stavu je iba nevyhnutným prejavom zásady písomnosti správneho konania.\nSkutkový stav je najhodnovernejšie zachytený len v podobe záznamu vysielania. Sama navrhovateľka\nnenamietala rozpor medzi skutkovým stavom popísaným v napadnutom rozhodnutí a predmetným\nzáznamom. Obdobná námietka bola už vznesená v konaní 2Sž/3/2009, 3Sž/66/2009, 5Sž/8/2010,\n3Sž/22/2012 atď., v ktorom najvyšší súd postup odporkyne potvrdil. Odporkyňa opätovne zopakovala,\nže proporcionalitu je potrebné vnímať v dvoch rovinách. K námietke navrhovateľky ohľadom toho, že nie\nje dôvod obmedzovať televízne vysielanie na výlučne v štátnom jazyku odporkyňa uviedla, že pokiaľ by\nbol dabing v českom jazyku vyrobený pred 1.1.2008 a bol odvysielaný na území Slovenskej republiky\npred 1.1.2008, takýto program by bolo možné odvysielať s českým dabingom. Avšak v danom prípade\nide o novší program a vysielateľ je povinný odvysielať ho so slovenským dabingom, prípadne s titulkami\nv štátnom jazyku. To, že iné programové služby sú vysielané aj v iných ´jazykoch ako slovenskom nie\nje pre posúdenie veci relevantné, nakoľko sa jedná o zahraničné programové služby, na ktoré sa zákon\nč. 308/2000 Z. z. nevzťahuje.\nIV.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)\nupravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom\n\npodľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.)\na § 64 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z. z. a na pojednávaní súdu dňa 24.05.2017.\nPrávny zástupca navrhovateľky vo svojom prednese na pojednávaní upriamil pozornosť súdu\nna odvolací dôvod týkajúci sa slobody prejavu, predovšetkým na neexistenciu podmienok na jej\nobmedzenie. Vysielaný program, hoci odvysielaný v inom ako slovenskom jazyku, bolo možné obmedziť\nlen z dôvodu, ak by takéto obmedzenie bolo nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť\nštátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti. Ochrana slovenského jazyka nespadá\nani pod jeden z týchto dôvodov a preto Rada nebola oprávnená obmedziť slobodu prejavu vysielateľa.\nRada ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani vo vyjadrení k odvolaniu neuviedla na základe\nakého z uvedených piatich legitímnych cieľov obmedzila slobodu prejavu vysielateľa. Ak má rada záujem\ndôvodiť, že slobodu prejavu obmedzila z dôvodu ochrany práv a slobôd iných tak uvádza, že žiadne\nústavné právo negarantuje divákom sledovať program v slovenskom jazyku. Ustanovenia týkajúce sa\npovinností alebo práva prijímania informácií v štátnom jazyku sú len primárnym záväzkom štátu, ktorý\nnie je možné sekundárne prenášať na vysielateľa. Vysielateľ, v prípade ak NS SR dospeje k názoru\no správnosti záverov rady, legitímne očakáva, že aspoň NS SR pomenuje, o ktorý legitímny dôvod\npre obmedzenie slobody prejavu ide, prípadne pomenuje ústavou garantované právo alebo slobodu\ndivákov, ktorému má byť poskytnutá ochrana v podobe obmedzenia slobody prejavu. US SR vo svojej\njudikatúre pripomína NS SR ako aj Rade, že primárne záväzky štátu nie je možné prenášať sekundárne\nna právnické osoby pôsobiace v oblasti súkromného práva. Vysielateľ nerozporuje že slovenský jazyk\nmá na území SR prednosť pre inými jazykmi, avšak výlučne v úradnom styku, vo verejnoprávnej televízii,\npretože takýmto spôsobom štát napĺňa svoj primárny záväzok voči občanom. Tento primárny záväzok nie\nje možné prenášať na súkromnoprávneho vysielateľa a zároveň je vyžadovanie plnenia tejto povinnosti\naj v prejednávanej veci neproporcionálne, pretože divákovi sú v nepomerne väčšom rozsahu prístupné\nslužby zahraničných vysielateľov, ktorí vysielajú v inom ako slovenskom jazyku a štát zjavne nemá\nzáujem na tom, aby uplatňoval ochranu štátneho jazyka aj voči týmto vysielateľom.\nPrávny zástupca odporkyne trval na svojom písomnom vyjadrení a rozhodnutie navrhol potvrdiť.\nZdôraznil, že jazyk je jedným z definičných znakov štátu a plní nenahraditeľnú úlohu pri uchovávaní a pri\nposilňovaní národnej a kultúrnej identity. Na území Slovenskej republiky má slovenský jazyk prednosť\npred ostatnými jazykmi, čo platí aj vo vysielaní. Vysielanie môže byť aj v cudzom jazyku, avšak musí\nsplniť zákonom vymedzené skutočnosti. V danom prípade bol použitý český jazyk, ktorého dabing bol\nvyrobený po 01. 01.2008. Z tohto dôvodu mal byť daný program odvysielaný v slovenskom jazyku. Zákon\nnedáva priestor a úvahy v prípade porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 pís. e/ zákona č.\n308/2000 Z. z. Z tohto dôvodu Rada musela vysielateľa sankcionovať za jeho porušenie. Nesúhlasil\ns názorom navrhovateľa vo vzťahu k výlučnému použitiu štátneho jazyka, nakoľko zákonodarca\njednoznačne stanovil jeho použitie a ochranu všeobecne vo vysielaní všetkých vysielateľov, ktorým bola\nna základe zákona č. 308/2000 Z. z. udelená licencia. Z tohto dôvodu bol navrhovateľ povinný zákon\nrešpektovať a túto povinnosť o jeho použití si splniť.\nNajvyšší súd po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa\ns obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 241/SKO/2015, vrátane obrazovo - zvukového\nzáznamu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania zo dňa 24.03.2015, ktoré bolo doručené advokátovi\nnavrhovateľky dňa 13.04.2015. V spise je pripojený obrazovo - zvukový záznam predmetného programu,\nopätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa\n25.08.2015 a napadnuté rozhodnutie Rady.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním\ntýchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované odporkyňou v rozhodnutí a či sankcia\nbola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal, či napadnuté\nrozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú\nzásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným\npostupom.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3\npísm. e) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe JOJ dňa 13.01.2015 v čase\no cca 22.12 hod. odvysielala program Stav ohrozenia (I. séria; 1. epizóda), ktorého český dabing bol\nvyrobený po 31.12.2007 a ktorý bol prvýkrát odvysielaný na území Slovenskej republiky po 31.12.2007,\nčím došlo k nezabezpečeniu používania štátneho jazyka v súlade so zákonom č. 270/1995 Z. z., za\nčo jej bola uložená podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankcia - pokuta\nurčená podľa § 67 ods. 2 písm. k/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 500,- €. Rovnako bol povinný\nvysporiadať sa s námietkou, že postih za vyššie uvedené konanie vysielateľa predstavuje protiústavný\nzásah do slobody prejavu vysielateľa.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky,\n(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\n(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,\nako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.\nVydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže\nviazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.\n(3) Cenzúra sa zakazuje.\n(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, je vysielateľ povinný zabezpečiť pri vysielaní programov a\nostatných zložiek programovej služby používanie štátneho jazyka, jazykov národnostných menšín a\ncudzích jazykov v súlade s osobitnými predpismi.\nPodľa § 5 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky Vysielanie rozhlasovej\nprogramovej služby a vysielanie televíznej programovej služby sa na území Slovenskej republiky\nuskutočňuje v štátnom jazyku okrem vysielania\na) inojazyčných televíznych relácií s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim\nvysielaním v štátnom jazyku,\nb) inojazyčných rozhlasových relácií s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku\na rozhlasových relácií v regionálnom vysielaní alebo lokálnom vysielaní určených pre príslušníkov\nnárodnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom prenose,\nc) kultúrnych a informačných programov Slovenského rozhlasu do zahraničia,\nd) televíznych a rozhlasových jazykových kurzov a relácií s príbuzným zameraním,\ne) hudobných diel s pôvodnými textami,\nf) v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskom rozhlase,\n\ng) audiovizuálnych diel alebo zvukových záznamov umeleckých výkonov šírených vysielaním v pôvodnej\njazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka,\nh) audiovizuálnych diel, ktorých dabing v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z\nhľadiska štátneho jazyka bol vyrobený pred nadobudnutím účinnosti osobitného predpisu a ktoré boli\nodvysielané na území Slovenskej republiky pred nadobudnutím účinnosti tohto osobitného predpisu,\ni) pôvodných jazykových prejavov jednotlivých osôb v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej\nzrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka zaradených do spravodajských, publicistických a zábavných\ntelevíznych relácií alebo rozhlasových relácií,\nj) podujatia v priamom prenose so simultánnym tlmočením do štátneho jazyka v rámci inojazyčnej\nrelácie.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013, rada uloží pokutu\nvysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663,- € do\n66 387,- € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99,- € do 19 916,- €, ak nezabezpečil\nklasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4).\nNajvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane priloženého záznamu programu (§\n250q ods. 1 veta druhá O.s.p.) v súlade s názorom odporkyne mal za to, že konanie navrhovateľky,\nkeď odvysielaním programu s českým dabingom, ktorý bol vyrobený po 31.12.2007 a ktorý bol prvýkrát\nodvysielaný na území Slovenskej republiky po 31.12.2007, naplnilo skutkovú podstatu porušenia § 16\nods. 3 písm. e) zákona č. 308/2000 Z. z..\nV prvom rade Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľka nedôvodne\nnamietala, že sankcionovaním konania, za ktoré jej bola uložená pokuta predstavuje porušenie resp.\nzásah do jej práva na slobodu prejavu a nedôvodné a nezákonné obmedzenie tohto práva. V tejto\nsúvislosti je treba uviesť, že pod právom na slobodu prejavu nie je možné chápať konanie navrhovateľky,\nktoré spočíva v odvysielaní programu v rozpore s ust. § 156 ods. 3 písm. e) zákona č. 308/2000\nZ. z. nakoľko samotná Ústava v rámci úpravy práva na slobodu prejavu stanovuje, že podnikanie\nv odbore rozhlasu a televízie (a v jeho rámci realizácia práva na slobodu prejavu) sa môže viazať\nna povolenie štátu, pričom podmienky ustanoví zákon. Zákon 308/2000 Z. z. v rámci podmienok pre\nvysielateľa na podnikanie v odbore televízie (aj pre vysielateľa ktorým je komerčná televízia) stanovil\npovinnosť vysielateľovi zabezpečiť používanie štátneho jazyka resp. jazykov národnostných menšín v\nsúlade s osobitnými predpismi, vrátane zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.\nNapádaným postupom odporkyne teda nedošlo k obmedzeniu práva na slobodu prejavu, ktorého limity\nsú dané ust. čl. 26 ods. 4 Ústavy, ale k postupu predvídanému v ust. čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu, senát najvyššieho\nsúdu uvádza, že odporkyňa vyhotovila takýto prepis zo záznamu vysielania pre účely správneho\nkonania. S týmto navrhovateľku v rámci administratívneho konania oboznámila a poskytla jej možnosť\nvyjadriť sa k obsahu prepisu vysielania, ako k podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí i opätovná\nvýzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní a ktorá je súčasťou pripojeného\nadministratívneho spisu. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že oboznámenie sa s obsahom záznamu je\n\nvlastne vykonanie dôkazu ohliadkou a bolo povinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou\npodľa § 22 ods. 1 správneho poriadku zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné\npovažovať vzhliadnutie záznamu za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok\n- ohliadka je oboznámenie sa s vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde však o\noboznámenie sa s jej obsahom, ako v prípade záznamu z vysielania.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa porušenia zásady proporcionality a údajnej diskriminácie\nnavrhovateľky najvyšší súd uvádza, že zákonodarca ustanovenie § 16 ods. 3 písm. e) zákona č.\n308/2000 Z. z. formuluje jednoznačne a nie je priestor na skúmanie správnej úvahy.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté\nrozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému\nzákonu v znení účinnom od 1. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet\nsúdu súdny poplatok v sume 500,- €.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011) jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}