{"guid": "1353491b-ea4f-48dc-b960-4a8021a55206:a49f074b-99e8-4ce1-9c58-68c5b6b3cbec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010047.1", "spisova_znacka": "8Sž/7/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/7/2015 z 22. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. 8Sž/7/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:9015010047.1", "identifikacne_cislo": "9015010047", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4", "nazov": "§ 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a49f074b-99e8-4ce1-9c58-68c5b6b3cbec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010047.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010047.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010047.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sž/7/2015\n9015010047\n22. 06. 2017\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2017:9015010047.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA\n- SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, IČO: 31 444 873, právne zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre\nvysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti\nrozhodnutiu odporkyne č. RP/29/2015 zo dňa 9. júna 2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/29/2015 zo dňa 9. júna 2015\nvrdzuje.\n\npot\n\nNavrhovateľke sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok vo výške 500,- €, na bankový účet podľa\npriloženého bankového predpisu, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/29/2015 zo dňa 09. júna 2015 odporkyňa ako orgán príslušný podľa §\n4 ods. 1 až 3 <. a § 5 ods. 1 písm. g/ <., h/ <., zákona č. 308/2000 Z.z. <. o vysielaní a retransmisii a o\nzmene zákona č. 195/2000 Z.z. <. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 308/2000 Z.z. <.“), postupom podľa § 71 <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. rozhodla tak, že navrhovateľke\nuložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods.\n5 písm. a/ <. cit. zákona vo výške 6 000,- € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ <.\na b/ <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. Súčasne vyslovila, že podľa § 64 ods. 5 <. zákona č. 308/2000 Z.z. <.\nuložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie bola sankcia uložená. Porušenie povinnosti\nuvedenej v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a/ <. a b/ <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. malo spočívať v tom,\nže komunikát Veštiareň, ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 <. zákona č. 308/2000 Z.z.\n<., odvysielaný dňa 03. januára 2015 v čase o cca 09:09 h. v rámci programovej služby K. obsahoval\nneúplné a nepresné informácie o charaktere ponúkanej služby a jej účinkoch, čím došlo k porušeniu\npovinnosti zabezpečiť, aby vysielaný telenákup bol čestný a nezneužíval dôveru spotrebiteľov.\nProti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým žiadala,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie\nkonanie, súčasne žiadala priznať náhradu trov konania. V dôvodoch opravného prostriedku uviedla,\nže napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a považuje\nho za nezákonné. Poukázala na znenie ustanovenia § 32 ods. 2 <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. a\ndodala, že sa nestotožňuje s posúdením odporkyne, ktorá mala v snahe sankcionovať navrhovateľku\npodriadiť komunikát ustanoveniam zákona upravujúcim telenákup. Navrhovateľka zastávala názor, že\n\nuvedený komunikát nespĺňa definíciu telenákupu, keďže nejde o skutočnú ponuku služieb v zmysle\nzákona, ktorý pojem telenákup definuje ako „priamu ponuku s cieľom poskytnúť tovar alebo služby“. Z\npravidiel komunikátu vyplýva, že ide o interaktívny televízny program, v ktorom účastník kladie otázky\nmoderátorovi (veštcovi) a teda nejde o ponuku služieb divákovi. V prípade, ak by súd dospel k záveru,\nže komunikát je telenákupom mala za to, že komunikát bol čestný a v žiadnom prípade nezneužíval\ndôveru spotrebiteľov.\nĎalej uviedla, že pojem „čestný“ nie je definovaný v žiadnom právnom predpise a preto je nevyhnutné,\naby ho odporkyňa vymedzila jednoznačne a nezameniteľne, tak aby recipienti právnych noriem boli\nschopní predvídať aplikáciu práva a podľa toho upraviť svoje správanie. Pojmy ako čestnosť a slušnosť\nje možné považovať za hodnoty prisudzované procesom alebo javom spoločnosťou, pričom ich výklad\nby mal byť vnímaný vždy v súvislosti s okolnosťami, dobou a aj v závislosti od spoločnosti a situácie,\nv ktorej je takýto neurčitý pojem používaný. V komunikáte moderátor - veštec L. uskutočňoval tzv.\nrituál zrušenia kliatby, a to prostredníctvom telefonických rozhovorov divákov, ktorí sa do interaktívneho\nprogramu aktívne zapoja. Zo záznamu komunikátu vyplýva, že veštec L. vykonával zrušenie kliatby v\noblasti financií. Za neprijateľnú považoval navrhovateľ argumentáciou odporkyne, ktorá v napadnutom\nrozhodnutí uviedla, že účinky rituálu zrušenia kliatby nie sú ničím podložené ani dokázané a v dôsledku\ntoho vzniká potreba dať informáciu o tejto skutočnosti koncovým užívateľom služby. Navrhovateľka\nsúhlasila s tým, že účinky veštenia, čistenia aury, rušenia kliatby a podobných služieb neboli preukázané,\navšak ani neboli vylúčené. Vzhľadom na to, že ide o legálne služby musí byť legálny aj komunikát\nako zábavný interaktívny program. Odporkyni vyčítala, že rozhodnutím núti podnikateľov spochybňovať\nposkytované služby napriek skutočnosti, že podnikatelia sú presvedčení, že služby poskytujú riadne,\nt.j. dôjde k zrušeniu kliatby. Úroveň a efekt služby poskytovanej v komunikáte môže byť hodnotená\nosobami, ktorým bola poskytnutá. Podľa navrhovateľky odporkyňa tak iba na základe svojich dojmov\nvyhodnotila, že veštec nerobil rituál riadne a teda, že výsledok požadovaný divákmi sa nemusel dostaviť.\nNavrhovateľka predpokladala, že odporkyňa nedisponuje potrebnými znalosťami ani schopnosťami v\noblasti poskytovaných služieb, aby kvalitu služby a jej skutočný efekt mohla zhodnotiť.\nV súvislosti s vymedzením pojmu „priemerný spotrebiteľ“ poukázala na to, že právny poriadok Slovenskej\nrepubliky upravuje len pojem spotrebiteľ. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/\nES <. zo dňa 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľom na vnútornom trhu,\nje priemerným spotrebiteľom spotrebiteľ, ktorý má dostatok informácií a je v rozumnej miere pozorný\na opatrný a to s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory, ktorú definíciu vymedzil Súdny dvor\nEurópskej únie (napr. rozhodnutia C-210/96 a C-470/93). Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí\nsp.zn. 32Cdo/3895/2007 uviedol, že miera pozornosti priemerného spotrebiteľa má byť posudzovaná\nprísnejšie ako v minulosti, teda nielen ako povrchná alebo zbežná pozornosť, ale ako rozumná miera\npozornosti a opatrnosti. Na základe uvedeného mala navrhovateľka za to, že tak ako odporkyňa aj\npriemerný spotrebiteľ vie, aká služba má byť v komunikáte poskytnutá. Ďalej uviedla, že odporkyňa\nnepreukázala, že kliatba divákov nebola veštcom v rámci komunikátu zrušená a teda v konaní nebolo\npreukázané, že navrhovateľka poskytla divákom neúplné a nepresné informácie o ponúkanej službe a\njej účinkoch. Podľa názoru navrhovateľky nie je dôvodné tvrdenie odporkyne, že komunikát zneužíval\ndôveru spotrebiteľov, nakoľko napriek skutočnosti, že neexistujú dôkazy preukazujúce účinky služieb,\nsú spotrebitelia, ktorí napriek tejto skutočnosti služby využívajú, veria ich účinkom a nespochybňujú ich.\nNavrhovateľka poukázala aj na možnosť poskytnuté služby reklamovať za podmienok stanovených\nprávnymi predpismi. V tejto súvislosti uviedla, že žiaden z divákov, ktorým bola služba poskytnutá jej\nposkytnutie doteraz nespochybnil ani nereklamoval. Prípad skoršieho porušenia povinnosti v súvislosti\ns reklamou na prací prostriedok T., ktorý odporkyňa uviedla v rozhodnutí ako príklad zneužívania\ndôvery spotrebiteľov nie je možné aplikovať na predmetný komunikát, nakoľko ide o odlišný prípad.\nNavrhovateľka ďalej s poukazom na § 3 ods. 2 <. a § 32 ods. 1 <. zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) namietala, že pochybnosť o tom, či komunikát je čestný, alebo\nči nepoškodzuje záujmy spotrebiteľa musí odporkyňa preukázať a podložiť reálnymi argumentmi a\nteda nemôže byť založená na skeptickom vnímaní služieb poskytovaných v komunikáte. V prípade,\nak by súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu povinností uvedených v § 32 ods. 4 písm. a/ <. a b/\n<. zákona č. 308/2000 Z.z. <. žiadala o primerané zníženie pokuty. Doplnila, že v čase odvysielania\nkomunikátu bola navrhovateľke právoplatne uložená pokuta len za porušenie povinnosti zabezpečiť\nčestnosť odvysielaného telenákupu v zmysle § 32 ods. 4 písm. a/ <. zákona č. 308/2000 Z.z <..\nRozhodnutím č. RP/073/2013 bola navrhovateľke uložená pokuta vo výške 16 000,- €. V prípade\n\nporušenia povinnosti odvysielať telenákup v súlade s požiadavkou zabezpečenia nezneužívania dôvery\nspotrebiteľov bola navrhovateľka právoplatne sankcionovaná len upozornením na porušenie zákona, a\nto rozhodnutím RL/628/2006. Doposiaľ teda navrhovateľke v súvislosti s uvedenou povinnosťou nebola\nuložená finančná sankcia. Navrhovateľka poukázala aj na to, že uvedené rozhodnutie sa týkalo reklamy\na nie telenákupu. Aj keď ide o porušenie číselne rovnakého ustanovenia, nemožno tvrdiť, že jej už bola\nv minulosti uložená sankcia za rovnaký delikt.\nOdporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že predmetný komunikát má povahu\ntelenákupu, nakoľko spĺňa všetky kritériá v zmysle § 32 ods. 2 <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. V súvislosti\ns posudzovaním odvysielaného komunikátu uviedla, že naplnenie kritéria, či ide o skutočnú ponuku s\ncieľom poskytnúť služby treba posudzovať s ohľadom na účel vysielania. V predmetnom komunikáte\nbola divákom opakovane ponúkaná služba zrušenie kliatby na financie, vykonávaná veštcom L.om,\nktorý počas trvania komunikátu opakovane vyzýval divákov, aby túto službu využili, nechali sa zapísať\nna finančný papierik a stali sa súčasťou rituálu zrušenia kliatby na financiách, teda využili ponúkanú\nslužbu. Uvedenú službu mohli využiť tak, že zavolali na jedno z telefónnych čísel, ktoré boli počas\ntrvania komunikátu zobrazené na obrazovke. Zo samotného obsahu komunikátu je zrejmé, že nejde o\nštandardný zábavný program. Poskytnutie zábavy bolo len vedľajším produktom a nie hlavným účelom\nkomunikátu.\nOdporkyňa ďalej poukázala na to, že v zmysle všeobecných pravidiel komunikátu V. jeho účelom je\n„podpora aktivít a značky organizátora, TV stanice, príp. reklamných partnerov programu“. Z uvedeného\nvyplýva, že v komunikáte bola propagovaná a poskytovaná služba tretej osoby, čo znamená, že\nsamotný komunikát ponúkajúci službu zrušenia kliatby na financie predstavuje skutočnú ekonomickú\naktivitu zahŕňajúcu poskytnutie služby tretej osoby. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že v predmetnom\nkomunikáte išlo o priamu ponuku využiť poskytovanú službu. Priamosť ponuky spočívala v tom, že diváci\nmohli získať službu okamžite počas vysielania, nie až následne napr. osobným stretnutím s veštcom.\nV predmetnom komunikáte boli diváci veštcom, ale aj pomocou textu zobrazeného na obrazovke\n(„VOLAJTE TERAZ!“) vyzývaní na použitie ponúkanej služby. V prípade, že sa divák dovolal do štúdia,\nveštec vykonal rituál, ktorá služba bola poskytnutá priamo v komunikáte. Platba za službu bola tiež\npriama, keďže sa uskutočnila platbou za telefonát. Telefonát bol pritom spoplatnený cenou vyššou,\nnež je priemerná cena telefonického hovoru v Slovenskej republike (v danom prípade 2,- € s DPH/1\nmin.). Odporkyňa nespochybňovala tvrdenie navrhovateľky, že komunikát je interaktívnym televíznym\nprogramom. Poukázala na to, že interaktívnosť televízneho programu nevylučuje jeho zaradenie ako\ntelenákupu, keď práve interaktivita môže byť jedným zo znakov telenákupu. Predmetný komunikát\nmožno považovať za telenákup aj z dôvodu, že vysielateľ oddelil začiatok a koniec komunikátu zvukovoobrazovým predelom s označením „Telenákupné pásmo“.\nV súvislosti s chápaním pojmu čestnosť uviedla, že vo všeobecnosti je možné označiť za čestné\ninformovanie také, ktorého obsah bude v súlade so všeobecne prijímanými pravidlami, verné\nskutočnosti, ktoré nezavádza, nesmeruje k neúplnému alebo nepresnému informovaniu vykonávanému\nnajmä s cieľom vyvolať alebo vytvoriť predpoklady pre vyvolanie rozhodnutia v recipientovi informácie,\nktoré by pri riadnom informovaní neurobil, alebo pravdepodobne neurobil zo zištných dôvodov. Takéto\nvymedzenie pojmu čestnosť je preskúmateľné, logické, predvídateľné a zohľadňuje jeho všeobecné\nchápanie v spoločnosti. Vo vzťahu k námietke navrhovateľky, ktorou poukazovala na legálnosť\npodnikania v oblasti veštenia, numerológie a pod. odporkyňa uviedla, že na vysielanie sú vzhľadom na\njeho rozsah a dosah kladené iné nároky ako na podnikanie formou voľnej živnosti (ktorou je veštenie).\nSankcia bola navrhovateľke uložená z dôvodu nesplnenia povinnosti v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z.\n<., ktoré sa s vysielaním komunikátu spájajú - zabezpečiť, aby telenákup bol čestný a nezneužíval dôveru\nspotrebiteľa. Tieto povinnosti teda logicky neplatia v prípade, že služba nie je ponúkaná vo vysielaní\nformou telenákupu.\nK námietke navrhovateľky, že odporkyňa nemôže posúdiť efekt služby poskytovanej v komunikáte,\nnakoľko táto môže byť hodnotená iba osobami, ktorým bola poskytnutá, odporkyňa uviedla, že\núčinky predmetnej služby nemôže posúdiť a preukázať nielen odporkyňa, ale ani nikto ďalší, vrátane\nzapojených divákov alebo veštca. Aj v prípade, ak by došlo k pozitívnym zmenám v divákom zvolenej\noblasti, nie je možné preukázať, že sa tak stalo v dôsledku poskytnutia služby. Odporkyňa zastáva\nnázor, že v predmetnom komunikáte neboli recipientom sprostredkované informácie o tom, že účinky\nposkytnutej služby nie sú ničím podložené. Recipienti tak mohli aj napriek zvýšenej miere pozornosti\n\nurobiť také rozhodnutie o transakcii, ktoré by neboli urobili, ak by mali k dispozícii dostatok informácií\ntak ako to vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES <. zo dňa 11. mája 2005\no nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Telenákup tak nebol čestný,\nz dôvodu poskytnutia nepresných a neúplných informácií o ponúkanej službe, keďže divák - spotrebiteľ\npre nedostatok informácií nemusel mať vedomosť o tom, čo je predmetom komunikátu. Vo vzťahu k\notázke, či predmetný komunikát zneužíval dôveru spotrebiteľov odporkyňa uviedla, že mnoho divákov\nspadá aj do kategórie ľudí, ktorí nie sú názorovo jasne zorientovaní. Práve pre týchto recipientov, by\nmohlo pri ich voľbe byť rozhodujúce poskytnutie informácie o tom, že existencia účinkov ponúkanej\nslužby nebola doposiaľ preukázaná. Príklad zneužívania dôvery spotrebiteľov v súvislosti s reklamou na\nprací prostriedok v rozhodnutí č. RL/628/2006 odporkyňa uviedla s cieľom poukázať na aplikáciu § 32 <.\nods. ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. <., práve z dôvodu potreby zabezpečenia predvídateľného\naplikovania neurčitých právnych pojmov. K námietke, že odporkyňa postupovala v rozpore s § 3 ods.\n5 <. správneho poriadku, keďže vo viacerých prípadoch zastavila konanie, ktoré začala na skutkovo\nobdobnom základe a týkajúce sa údajného porušenia § 32 ods. 4 písm. b/ <. zákona č. 308/2000\nZ.z. <., čím je konanie odporkyne nepredvídateľné, odporkyňa uviedla, že išlo o porušenia zákona č.\n308/2000 Z.z. <. vo vzťahu ku komunikátom, ktoré síce boli telenákupom, avšak odlišného typu ako v\npredmetnom komunikáte. Záverom odporkyňa poukázala na to, že pokuta bola navrhovateľke uložená v\nmedziach zákona a jej výška sa blíži k dolnej hranici možnej výšky pokuty. Na základe uvedeného mala\nza to, že skutkový stav vo veci bol zistený v dostatočnom rozsahu, na vec boli aplikované relevantné\nustanovenia zákona, rozhodnutím ani postupom správneho orgánu navrhovateľka nebola ukrátená na\nsvojich právach a preto žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a mu\npredchádzajúce správne konania postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 250l a\nnasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom\nadministratívneho spisu, ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov konania a po vypočutí\nzástupcov účastníkov konania na pojednávaní, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky\nnie je dôvodný.\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v posudzovanej veci bolo preskúmať zákonnosť\nrozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 32 ods.\n4 písm. a/ a b/ zákona č. 308/2000 Z. z., nakoľko dňa 3. januára 2015 v čase o cca 09:09 h. v rámci\nprogramovej služby K. odvysielala komunikát V., ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2\n<. zákona č. 308/2000 Z.z. <., pričom tento obsahoval neúplné a nepresné informácie o charaktere\nponúkanej služby a jej účinkoch, čím došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť, aby vysielaný telenákup\nbol čestný a nezneužíval dôveru spotrebiteľov. Za uvedené porušenie rada uložila navrhovateľke pokutu\nvo výške 6 000,- €.\nPodľa § 4 <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní\npráva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať\nštátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb\nna požiadanie.\nPodľa § 32 ods. 2 <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka\nvysielaná verejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za\nodplatu. Telenákup môže mať formu:\na) telenákupného šotu,\nb) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.\n\nPodľa § 32 ods. 4 <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná\nreklama a telenákup\na) boli čestné a slušné,\nb) nepoškodzovali záujmy spotrebiteľov a nezneužívali dôveru spotrebiteľov,\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej\nsprávy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 1 <. správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 <. správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 <. správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 64 ods. 1 <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a/ upozornenie na porušenie zákona, b/ odvysielanie\noznamu o porušení zákona, c/ pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd/ pokutu, e/ odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319,- € do 165 969,- € a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497,- € do 49 790,- €, ak porušil podmienky na vysielanie\nmediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa smernice Rady 89/552/EHS <. zo dňa 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov,\niných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania\nčinností televízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/\nES <. zo dňa 30. júna 1997 sa na účely tejto smernice za televíznu ponuku tovarov (teleshopping)\npovažuje vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb\nvrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov. Taktiež podľa smernice Európskeho parlamentu a\nRady 2010/13/EÚ zo dňa 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom,\niným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania\naudiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách), ktorou bola\nsmernica 97/36/ES <. zo dňa 30. júna 1997 zrušená je telenákup definovaný ako vysielanie priamych\nponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného\nmajetku, práv a záväzkov (článok 1.1 písm. l/). Smernica 2010/13/EÚ bola do právneho poriadku\nSlovenskej republiky prevzatá s účinnosťou od 1. januára 2013 a tvorí prílohu 1 k zákonu č. 308/2000\nZ.z. <.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté správne\nkonanie oznámením o začatí správneho konania č. 242/SKO/2015 zo dňa 24. marca 2015, ktoré\nbolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 13. apríla 2015. V spise je pripojená žiadosť\nnavrhovateľky o predĺženie lehoty na vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania a žiadosť\no zaslanie podkladov zhromaždených v správnom konaní zo dňa 14. apríla 2015, Správa o kontrole\ndodržiavania povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. <., vyjadrenie navrhovateľky k správnemu\nkonaniu zo dňa 15. mája 2015, zápisnica o hlasovaní odporcu zo dňa 9. júna 2015 a napadnuté\nrozhodnutie č. RP/29/2015 zo dňa 9. júna 2015.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z dôvodov opravného prostriedku sa primárne zaoberal\notázkou, či komunikát V. odvysielaný navrhovateľom dňa 3. januára 2015 v čase o cca 09:09 h. v\nrámci programovej služby K. možno kvalifikovať ako telenákup. Z ustanovenia § 32 ods. 2 <. zákona č.\n308/2000 Z.z. <. vyplýva, že telenákup je po obsahovej stránke vymedzený pojmovými znakmi, ktorými\nsú: priama ponuka vysielaná verejnosti, cieľ poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a\nzáväzkov a odplatný charakter. Po stránke formálnej môže mať telenákup povahu telenákupného šotu\nalebo telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút. Na posúdenie splnenia zákonných podmienok\ntelenákupu bolo potrebné komunikát skúmať z hľadiska jeho obsahu, so všetkými obrazovými alebo\nverbálnymi zložkami a informáciami, ktoré v ňom boli obsiahnuté. Z obsahu komunikátu nepochybne\nvyplýva, že divákom bola v rámci vysielania ponúknutá služba - rituál zrušenia kliatby na financiách.\nUvedenú službu poskytoval divákom veštec L. formou telefonického hovoru tak, že na základe divákmi\nuvedených údajov (meno a vek) v divákmi zvolenej oblasti (partnerstva, zdravia a financií) vykonal\nrituál spočívajúci v stiahnutí negatívnych energií a pod. Posudzovaný komunikát mal teda nepochybne\ninteraktívny charakter umožňujúci priamy vstup divákov do vysielania a realizáciu rituálu. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uvádza, že interaktivita nie je prekážkou, ktorá by bránila komunikát kvalifikovať\nako telenákup. Práve naopak interaktívnosť komunikátu bola v danom prípade vzhľadom na jeho povahu\na účel priamo žiaduca, keďže išlo o riešenie rôznych problémov divákov vo vymedzených oblastiach\nživota tzv. v priamom prenose. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať aj to, že prvok interaktívnosti je\nznakom odlišujúcim telenákup od reklamy, ktorej zámerom nie je vyvolať okamžitú reakciu diváka o kúpu\nponúkaných tovarov, služieb atď. Zámer vyvolať takúto okamžitú reakciu bol zrejmý už zo samotného\nverbálneho prejavu veštca, ktorý uviedol, že čím viac divákov sa zapojí do rituálu, tým skôr budú\nuvoľnené blokované energie, ale aj zo zobrazených telefónnych čísel a textu na obrazovke („VOLAJTE\nTERAZ!“), ktorým boli diváci vyzývaní na využitie tejto služby. Formát tohto komunikátu bol vytvorený\ntak, aby sa čo najviac divákov dovolalo do štúdia.\nK námietke navrhovateľky, že účelom komunikátu nebola ponuka služieb je potrebné uviesť, že samotná\ninteraktivita spočívajúca v kladení otázok veštcovi nebola cieľom, ale prostriedkom za účelom poskytnúť\nslužbu - rituál zrušenia kliatby na financiách. Popis ponúkanej služby bol pritom vymedzený už v\núvodnej časti komunikátu, keď veštec popísal charakter rituálu a podmienky, ktorých splnenie je\npredpokladom na jeho účinné vykonanie. Skutočnosť, že predmetný komunikát mal povahu ekonomickej\nčinnosti navrhovateľky vyplýva zo samotných pravidiel komunikátu, v zmysle ktorých je jeho účelom\n„podpora aktivít a značky organizátora, TV stanice, príp. reklamných partnerov programu“, pričom\núhrada ceny za službu ponúkanú v komunikáte sa realizovala platbou za telefonát, ktorý bol spoplatnený\n(v danom prípade 2,- € s DPH/1 min.), t.j. cenou vyššou, než je priemerná cena telefonického hovoru\nv Slovenskej republike. Vysielateľ tak za každých okolností získava odplatu za poskytovanú službu.\nPredmetný komunikát spĺňal aj požiadavku jeho časového trvania (v danom prípade cca 1 h.). Správnosti\nzáverov odporkyne o povahe odvysielaného komunikátu nasvedčuje aj skutočnosť, že navrhovateľka\nzvukovo a obrazovo oddelila začiatok a koniec jeho vysielania tzv. telenákupným pásmom. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené preto konštatuje, že námietka navrhovateľky,\nktorou spochybňovala povahu komunikátu ako telenákupu nie je dôvodná.\nK posudzovaniu zákonných podmienok na aplikáciu ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ <. zákona\nč. 308/2000 Z.z. <. je potrebné uviesť, že samotný zákon pojem čestnosť nedefinuje. Odporkyňa\nvo svojom rozhodnutí rozobrala pojem čestnosť, keď využijúc svoju diskrečnú právomoc uviedla,\nže čestnosť je morálnou kategóriou a čestné informovanie je také, ktoré je v súlade so všeobecne\nprijímanými pravidlami, verné skutočnosti, ktoré nenavádza a nesmeruje k nepresnému alebo\nneúplnému informovaniu. S takouto charakteristikou pojmu čestnosť sa Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky stotožňuje v plnom rozsahu. Považuje za potrebné uviesť, že kritérium čestnosti telenákupu v\nzmysle ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. je potrebné skúmať z hľadiska\njeho charakteru, obsahu, prezentácie, ale aj možných účinkov na spotrebiteľa - diváka. Predmetom\nodvysielaného komunikátu bola ponuka služieb, prezentovaných a ponúkaných v snahe navodiť dojem\núčinného a pomerne jednoduchého riešenia problémov v jednotlivých oblastiach života. Je zrejmé, že\núčinky ponúkanej služby v komunikáte nie sú vzhľadom na absenciu dôkazov vedecky podložené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že pri poskytovaní služieb, ktorých efekt je založený\nvýlučne na dôvere diváka, je opodstatnená aj požiadavka informovať ho o ich charaktere a možných\núčinkoch, pričom úplnosť a presnosť informácii o reálnom poskytnutí služby je pri posudzovanom\nmodeli komunikátu podstatná do takej miery, že môže byť v konečnom dôsledku určujúca pri samotnom\nrozhodovaní diváka o jej využití. Poskytnutie tejto informácie má nepochybne význam predovšetkým pre\n\ndivákov, ktorí nie sú jednoznačne presvedčení o účinkoch ponúkanej služby, keďže divák síce mohol mať\nvšeobecnú predstavu o povahe a možných účinkoch služby, avšak práve poskytnutie tejto informácie\nho mohlo pri rozhodovaní o jej využití podstatným spôsobom ovplyvniť. V súvislosti s odvysielaným\nkomunikátom je potrebné uviesť, že rozhodnutie divákov o využití ponúkanej služby bolo navyše\nmotivované možnosťou zlepšiť určitú oblasť ich života, čo nepochybne prispieva k tomu, že diváci v\ndôsledku nedostatku informácií o reálnom poskytnutí služby, t.j. dostavení sa pozitívnych účinkov rituálu\nvyužijú službu, ktorú by v prípade náležitého informovania zo strany vysielateľa nevyužili. Zo záznamu\nposudzovaného komunikátu vyplýva aj to, že záujem o ponúkanú službu prejavili predovšetkým osoby\nvyššieho veku, ktoré sa týmto spôsobom rozhodli zlepšiť konkrétnu oblasť svojho života (zdravie, vzťahy,\nfinancie). Pri posudzovaní miery obozretnosti diváka - spotrebiteľa je preto nevyhnutné zohľadňovať\naj jednotlivé kategórie divákov, keďže na obozretnosť rôznych kategórií divákov sú kladené odlišné\nnároky. Nižšie nároky na obozretnosť sú kladené na divákov patriacich do zvlášť zraniteľných kategórií,\nktorí sú menej obozretní a pre vysielateľa dostupnejší. Zvýšená potreba informovať diváka o charaktere\na účinkoch ponúkanej služby je odôvodnená tým, že ochrana spotrebiteľa má byť komplexná a pre\nvšetkých, keďže nie každý disponuje rovnakou mierou obozretnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nsa preto stotožnil so závermi odporkyne, že odvysielaný telenákup nebol čestný, nakoľko v dôsledku\nneúplných a nepresných informácií o možných účinkoch ponúkanej služby vytvára len neurčitú a mylnú\npredstavu o jej reálnom poskytnutí, čím došlo k zneužitiu dôvery spotrebiteľov.\nPokiaľ navrhovateľka vyvodzovala legálnosť komunikátu s poukazom na zákonnú možnosť podnikania\nv oblasti veštenia, je potrebné uviesť, že prevádzkovanie vysielania je licencovanou činnosťou, na ktorú\nsú kladené osobitné požiadavky. V predmetnom správnom konaní sa posudzovalo poskytovanie služieb\nv zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. <. a nie ako výkonu samostatnej podnikateľskej činnosti. Pripustením\ntohto výkladu by bolo znemožnené posudzovať splnenie podmienok v ustanovení § 32 ods. 4 písm.\na/ <. a b/ <., čo je nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 308/2000 Z.z. <., ktorým je\nnaplnenie verejného záujmu v oblasti vysielania a retransmisie a ochrana záujmov občanov.\nV súvislosti s výškou uloženej pokuty (6 000,- €) je potrebné uviesť, že odporkyňa o výške pokuty\nrozhodovala na základe správneho uváženia v rozsahu zákonom predpokladanej správnej úpravy,\nkeď pokuta bola navrhovateľke uložená v medziach zákona (od 3 319,- € do 165 969,- €), pričom\nvýška pokuty sa blíži k dolnej hranici jej možnej výšky. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva,\nže navrhovateľke bola v minulosti rozhodnutím č. RL/628/2006 zo dňa 18. apríla 2006 za porušenie\npovinnosti uvedenej v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a/ <. a b/ <. zákona č. 308/2000 Z.z. <aspi://\nmodule='ASPI'&link='308/2000%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> uložená sankcia - upozornenie pre\nporušenie zákona a rozhodnutím č. RP/073/2013 zo dňa 10. septembra 2013 za porušenie povinnosti\nuvedenej v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a/ <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. uložená sankcia - pokuta\nvo výške 16 000,- €, na základe čoho mohla navrhovateľka dôvodne predpokladať, že v prípade\nopätovného porušenia zákona jej hrozí ďalší postih. Uvedené porušenia zákona sa týkali práve\npovinnosti zabezpečiť, aby bol telenákup resp. reklama čestné a nezneužívali dôveru spotrebiteľov.\nNavrhovateľka tak mohla svoje konanie zosúladiť s právnym názorom a výkladom vytýkaných porušení\nzákona v skôr vydaných rozhodnutiach. Nemožno preto súhlasiť s námietkou navrhovateľky, ktorou\nspochybňovala predvídateľnosť postupu a rozhodovania odporkyne. Najvyšší súd Slovenskej republiky\npovažoval za právne irelevantné tvrdenie navrhovateľky, že rozhodnutie č. RL/628/2006 zo dňa 18.\napríla 2006 sa netýkalo telenákupu, ale reklamy, keďže v oboch prípadoch bola sankcia uložená pre\nporušenie ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ <. a b/ <. zákona č. 308/2000 Z.z. <., ktoré sa vzťahuje\nnielen na reklamu, ale aj na telenákup. Podľa názoru súdu odporkyňa v danej veci výšku pokuty\nnáležite odôvodnila mierou zavinenia, rozsahom a dosahom vysielania, trvaním, následkami, spôsobom\na závažnosťou, ktoré jednotlivé kritériá špecifikovala vzhľadom na daný prípad. Súd výšku uloženej\npokuty považoval taktiež za adekvátnu k porušeniu právnej povinnosti a nezistil dôvody na jej zníženie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dôvody rozhodnutia odporkyne považuje za logické,\nvyúsťujúce zo skutkových zistení danej veci, ako aj, že odporkyňa skutkové zistenia kvalifikovala\nsprávne, keď konštatovala že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a/ <.\na b/ <. zákona č. 308/2000 Z.z. <. Odporkyňa dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnila svoje skutkové\nzávery a správne úvahy, ktoré ju viedli k záveru uvedenému v preskúmavanom rozhodnutí. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preto rozhodnutie odporkyne č. RP/29/2015 zo dňa 09. júna 2015 podľa § 250q\nods. 3 <. O.s.p. potvrdil ako vecne správne a zákonné.\n\nO náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\nNavrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, pretože bola v konaní neúspešná.\nO povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa\n§ 2 ods. 1 písm. a/ <. a § 5 ods. 1 písm. g/ <. v spojení s § 18e a položky 10 písm. c/ Prílohy,\nzákona č. 71/1992 Zb. <. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého je\nnavrhovateľka povinná zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 500,- €. Navrhovateľke sa týmto\npísomne vyhotoveným rozhodnutím ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok na bankový účet podľa\npriloženého platobného predpisu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}