{"guid": "8954896a-3f3e-4df3-be61-5ef76586c4be:1cc03df6-0d9f-4933-8842-0262d86414c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010032.1", "spisova_znacka": "8Sž/5/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/5/2015 z 22. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. 8Sž/5/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:9015010032.1", "identifikacne_cislo": "9015010032", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. l) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cc03df6-0d9f-4933-8842-0262d86414c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010032.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010032.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010032.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sž/5/2015\n9015010032\n22. 06. 2017\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2017:9015010032.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci navrhovateľa: MAC TV, s.r.o.,\nso sídlom Brečtanová 1, Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bugala Ďurček, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nso sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/15/2015\nzo dňa 14. apríla 2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/15/2015 zo dňa 14. apríla 2015 z r u\nš u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOdporkyňa napadnutým rozhodnutím č. RP/15/2015 zo dňa 14. apríla 2015 konštatovala porušenie\npovinností zo strany navrhovateľa podľa ustanovenia § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. o\nvysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) tým, že nedodala odporkyni na jej vyžiadanie súvislý\nzáznam vysielania programu B. odvysielaného na televíznej programovej službe JOJ dňa 16. októbra\n2014 o cca 12:55 h. do 15 dní od doručenia žiadosti o poskytnutie tohto záznamu vysielania, za čo\nbola navrhovateľovi uložená podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankcia pokuta, určená podľa § 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 1 000,- €.\nOdporkyňa takto rozhodla, keď dospela k záveru, že účastník konania porušil povinnosť uvedenú v § 16\nods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. a to tým, že nedodal odporkyni na jej vyžiadanie súvislý záznam\nvysielania programu B. odvysielaného na televíznej programovej službe JOJ dňa 16. októbra 2014 o\ncca 12:55 h. do 15 dní od doručenia žiadosti o poskytnutie tohto záznamu vysielania.\nProti rozhodnutiu odporkyne podal opravný prostriedok navrhovateľ a žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako nezákonné zrušil a vec vrátil\nodporkyni na ďalšie konanie a zaviazal ju k náhrade trov konania. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť,\nže ide o skutkovo takmer identickú vec, ohľadom ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal\njednoznačný právny záver vo svojom rozsudku sp.zn. 3Sž/16/2014 zo dňa 24. februára 2015, v ktorom\nvyslovil: „Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje vzhľadom na daný skutkový a právny stav veci\nza potrebné zdôrazniť, že ak má Rada pre vysielanie a retransmisiu nepochybne za preukázané, že\nvysielateľ jej zaslal na základe jej výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a až následne\nmonitorovaním týchto záznamov Radou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej\nkvalite, a že neobsahujú záznam reálneho vysielania, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť\n\ntak, že vysielateľ požadované záznamy vysielania vôbec nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť (§\n16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z.), a že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu\n(§ 67 ods. 2 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.).\" Mal za to, že v prejednávanej veci sú splnené všetky\npodmienky na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci odporkyni na ďalšie konanie z identických\nprávnych dôvodov.\nĎalej namietal, že v zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak zo skutkového stavu veci\nvyplýva, že vysielateľ dodal vyžiadaný záznam v zákonnej lehote a až následným monitoringom týchto\nzáznamov odporkyňou došlo k zisteniu, že tieto nie sú v požadovanej kvalite, a že neobsahujú záznam\nreálneho vysielania, nie je možné uvažovať o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 16\nods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. Následne uviedol, že zo skutkového stavu vyplýva, že odporkyni\nsíce dodal záznam z vysielania, ale až monitorovaním sa zistilo, že záznam neobsahoval cca 2 úvodné\nminúty požadovaného programu. V takomto prípade mala odporkyňa vyzvať navrhovateľa na doloženie\nnových záznamov z vysielania, čo však neurobila.\nTvrdil, že k zásahu a porušeniu práva navrhovateľa došlo postupom odporkyne v súvislosti s napadnutým\nrozhodnutím tým, že odporkyňa nevykonala žiadne dôkazy, a ak aj nejaké vykonala, o tejto skutočnosti\nneexistuje žiaden podklad ani zápisnica o vykonaní dôkazu vyhotovená v súlade s § 22 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa žiadala napadnuté\nrozhodnutie č. RP/15/2015 zo dňa 14. apríla 2015 potvrdiť. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, že\nho odporkyňa mala požiadať o súčinnosť a dodanie nových záznamov vysielania uviedla, že proces\nmonitorovania záznamov je zdĺhavý a zaberá určitý čas, preto odporkyňa nemôže okamžite vedieť, že\nsú doručené záznamy poškodené. Zdôraznila, že aj v takom prípade treba upozorniť na skutočnosť, že\nzáznam vysielania mal byť odporkyni doručený do 15 dní odo dňa doručenia vyžiadania vysielateľovi.\nAkékoľvek dodatočné vyžiadanie a doručenie by podľa odporkyne nič nezmenilo na skutočnosti, že\nskutkový stav vzťahujúci sa k možnému správnemu deliktu bol v momente doručenia záznamov\nvysielania už nemenne daný a je časovo ohraničený márnym uplynutím 15-dňovej lehoty. Pokiaľ v tomto\nčase požadované záznamy vysielania neboli doručené, nebola splnená povinnosť podľa § 16 ods. 3\npísm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z., a teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty § 67 ods. 2 písm. a/ zákona\nč. 308/2000 Z.z. Ďalej uviedla, že tento stav nie je možné konvalidovať neskorším konaním, nakoľko k\nsprávnemu deliktu už došlo.\nZároveň uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie, že odporkyňa nevykonala žiadne dôkazy. Ako je uvedené aj\nv napadnutom rozhodnutí, podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli, okrem iného záznam\ndoručený navrhovateľom a záznam vysielania vyhotovený na nahrávacom zariadení odporkyne, ktorý\ntáto opakovane zmonitorovala a porovnala. Na základe toho dospela k záveru, že došlo k porušeniu\npovinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z., nakoľko záznam doručený\nnavrhovateľom nie je z vyššie uvedených dôvodov možné považovať za záznam vysielania. Reálne\nvysielanie programu B. zo dňa 16. októbra 2014 odvysielaného o cca 12:55 h. v rámci programovej\nslužby JOJ, ako bolo zaznamenané na nahrávacom zariadení odporkyne, trvalo o cca 2 minúty a 5\nsekúnd dlhšie ako na zázname doručenom navrhovateľom. Len záznam obsahujúci takéto vysielanie\nby bolo možné považovať za vyžiadaný záznam vysielania. Mala za to, že v správnom konaní\npredchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia jednoznačne preukázala, že doručený záznam\nvysielania nebol v súlade s vyžiadaním odporkyne. Ohľadom nevyhotovenia zápisnice o zhliadnutí\nzáznamov odporkyňa v tejto súvislosti poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvo veci sp.zn. 6Sž/11/2013, 6Sž/23/2013 alebo 7Sž/2/2013, ktoré potvrdili konštatovania odporkyne,\nže nevyhotovenie zápisnice nie je potrebné a nejedná sa o vadu konania, ktorá by mala za následok\nnezákonnosť vydaného rozhodnutia. Pred jeho vydaním sa dôkladne oboznámila so skutkovým stavom,\nktorý zistila zo všetkých podkladov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Uviedla, že postupovala v\nsúlade s § 34 ods. 1 správneho poriadku a dostatočne zistila skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o\nuložení sankcie za porušenie predmetnej povinnosti.\nTaktiež vyjadrila svoj nesúhlas s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným\nv rozsudku vo veci vedenej pod sp.zn. 3Sž/16/2014, a to z dôvodu, že povinnosť ustanovená v § 16\nods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z. je koncipovaná jednoznačne, a to tak, že vysielateľ je povinný\nzáznam vysielania poskytnúť odporkyni do 15 dní od doručenia žiadosti odporkyne o poskytnutie tohto\n\nzáznamu vysielania. Záznamom vysielania je to, čo bolo reálne odvysielané, a čo mohli diváci na\nsvojich televíznych prijímačoch sledovať. Poukázala na skutočnosť, že záznam doručený navrhovateľom\nneobsahoval vysielanie celého vyžiadaného programu, ale len jeho časti, preto mala za to, že takýto\nzáznam nie je možné považovať za záznam vysielania, nakoľko neobsahuje vysielanie v takej podobe,\nv akej ho bolo možné vnímať na televíznom prijímači. Podľa odporkyne teda nie je možné tvrdiť, že si\nnavrhovateľ splnil svoju povinnosť a doručil vyžiadaný záznam vysielania. V závere vyjadrenia uviedla,\nže napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a vydané na základe správnych skutkových a právnych\nzáverov. Výšku uloženej sankcie - pokuty považovala tiež za plne odôvodnenú. Dodala, že napadnuté\nrozhodnutie nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a\nrovnako ani postup odporkyne v predmetnom správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve a v zmysle § 1 písm. b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s\n§ 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako aj postup, ktorý\nmu predchádzal, a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný, a preto napadnuté\nrozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250q ods. 3 OSP a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, a to\nz nasledovných dôvodov:\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti OSP (§\n250l ods. 1 OSP).\nPodľa § 250l ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 4 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva\nna informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať\nštátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb\nna požiadanie. Činnosť rady vyplývajúcu z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú\nčlenovia rady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a\nretransmisiu.\nV oblasti výkonu štátnej správy zákon o vysielaní a retransmisii v ustanovení § 5 ods. 1 písm. m/ v prípade\npotreby oprávňuje Radu vyžiadať si od vysielateľov záznamy vysielania. Vysielateľom v ustanovení § 16\nods. 3 písm. l/ ukladá korešpondujúcu povinnosť uchovávať súvislé záznamy vysielania počas 45 dní\nodo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite a na vyžiadanie Rady poskytnúť záznam vysielania na\nzvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada v licencii po dohode s vysielateľom.\nPokiaľ ide o samotnú žiadosť o poskytnutie záznamu Najvyšší súd Slovenskej republiky k argumentácii\nnavrhovateľa uvádza, že odporkyňa neporušila žiadne ustanovenie zákona vyžiadaním si záznamu\nvysielania a vysielateľ poskytnutím záznamu plnil na základe požiadavky odporkyne svoju zákonom\nuloženú povinnosť vysielateľa. Prevádzkovanie vysielania je licencovanou činnosťou, na ktorú sú\nkladené osobitné požiadavky a predloženie záznamu z vysielania na požiadanie odporkyne je súčasťou\nlicencie na vysielanie a má evidenčný a archivačný charakter. Záznam vysielania, ktorý si odporkyňa v\nsúlade so zákonom vyžiadala, má presne a úplne zachytávať skutkový stav a obsah vysielania. V čase\nvyžiadania si záznamu ešte neprebiehalo zo strany odporkyne správne konanie voči vysielateľovi.\n\nV danom prípade z výsluchu účastníkov konania na pojednávaní dňa 22. júna 2017, ako i z\nlistinných dôkazov (opravný prostriedok navrhovateľa, vyjadrenie odporkyne ku opravnému prostriedku\nnavrhovateľa) mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že vysielateľ zaslal odporkyni\nna základe jej výzvy príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto záznamov\nodporkyňou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite a že neobsahujú\nzáznam reálneho vysielania.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohla potom odporkyňa s prihliadnutím na daný skutkový\na právny stav veci mať automaticky za to, že navrhovateľ nereagoval na výzvu odporkyne a nezaslal jej\nzáznamy z vysielania, čím si nesplnil povinnosť v zmysle § 16 ods. 3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z.,\na že teda týmto konaním sa navrhovateľ dopustil príslušného správneho deliktu.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní, a to zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, okrem ustanovení § 23 v\nčasti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nS poukazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. nič nebránilo potom odporkyni, s\nprihliadnutím na ustanovenie § 3 ods. 2 správneho poriadku, následne postupovať tak, že by svojím\nrozhodnutím prerušila konanie v zmysle § 29 ods. 1 správneho poriadku a vyzvala navrhovateľa v\npríslušnej lehote na zaslanie „nových\" záznamov vysielania, ktoré by boli v požadovanej kvalite a mohla\ntak vykonať monitorovanie vysielania vysielateľa z jeho záznamov vysielania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje vzhľadom na daný skutkový a právny stav veci za\npotrebné zdôrazniť, že ak má odporkyňa nepochybne za preukázané, že vysielateľ jej zaslal na\nzáklade jej výzvy v zákonnej lehote príslušné záznamy vysielania a až následne monitorovaním týchto\nzáznamov odporkyňou došlo k zisteniu, že predmetné záznamy nie sú v požadovanej kvalite, a že\nneobsahujú záznam reálneho vysielania, nie je možné potom vyhodnotiť túto skutočnosť tak, že\nvysielateľ požadované záznamy vysielania vôbec nedoručil a nesplnil tak zákonnú povinnosť (§ 16 ods.\n3 písm. l/ zákona č. 308/2000 Z.z.), a že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu (§ 67\nods. 2 písm. a/ č. 308/2000 Z.z.).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne\nzrušil podľa § 250q ods. 3 OSP za použitia § 250l ods. 2 OSP z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/\nOSP a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2., s § 246c ods.\n1, s § 151 ods. 1, 2. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, pretože vyčíslenie trov právneho\nzastúpenia navrhovateľom nebolo súdu predložené.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}