{"guid": "04f22934-f5a8-46f0-baec-739041d6137a:65711ccc-fcdd-4519-b706-778d1a7e954a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9015010022.1", "spisova_znacka": "5Sž/4/2015", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sž/4/2015 z 28. 3. 2017", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2017, sp. zn. 5Sž/4/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:9015010022.1", "identifikacne_cislo": "9015010022", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2017-03-28", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4", "nazov": "§ 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65711ccc-fcdd-4519-b706-778d1a7e954a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010022.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010022.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9015010022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sž/4/2015\n9015010022\n28. 03. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:9015010022.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA\n- SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava, IČO: 31 444 873, právne\nzastúpenej: Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, proti\nodporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova č. 8, P.O.BOX 155, 810 00\nBratislava, v konaní o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/4/2015 zo dňa 10.\nfebruára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/4/2015 zo dňa 10. februára 2015\notvrdzuje.\n\np\n\nNavrhovateľke u k l a d á zaplatiť súdny poplatok vo výške 500,- € do 3 dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku.\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozhodnutím č. RP/4/2015 zo dňa 10. februára 2015 Rada pre vysielanie a retransmisiu\n(ďalej len „odporkyňa“) ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/, h/, zákona č.\n308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“), postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000\nZ.z. rozhodla tak, že navrhovateľke uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu pokutu určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ uvedeného zákona vo výške 6 000,- € za porušenie povinnosti\nustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 308/2000 Z.z.. Súčasne vyslovila, že podľa § 64\nods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia\nuložila“ a podľa § 67 ods. 16 zákona č. 308/2000 Z.z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet uvedený v rozhodnutí. Porušenie povinnosti\nuvedenej v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 308/2000 Z.z. malo spočívať v tom, že\nkomunikát Veštiareň, ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.,\nodvysielaný dňa 18.07.2014 v čase o cca 08:44 hod. v rámci programovej služby TV DOMA obsahoval\nneúplné a nepresné informácie o charaktere ponúkanej služby a jej účinkoch, čím došlo k porušeniu\npovinnosti zabezpečiť, aby vysielaný telenákup bol čestný a nezneužíval dôveru spotrebiteľov.\n2. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým žiadala,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na\nďalšie konanie, súčasne žiadala priznať náhradu trov konania. V dôvodoch opravného prostriedku\nuviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a\npovažuje ho za nezákonné. Poukazujúc na znenie ustanovenie § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.\nsa nestotožnila s posúdením odporkyne, ktorá mala v snahe sankcionovať navrhovateľku podriadiť\n\nkomunikát ustanoveniam zákona upravujúcim telenákup. Navrhovateľka zastáva názor, že uvedený\nkomunikát nespĺňa definíciu telenákupu, keďže nejde o skutočnú ponuku služieb v zmysle zákona,\nktorý pojem telenákup definuje ako „priamu ponuku s cieľom poskytnúť tovar alebo služby“. Z\npravidiel komunikátu vyplýva, že ide o interaktívny televízny program, v ktorom účastník kladie otázky\nmoderátorovi (veštcovi) a teda nejde o ponuku služieb divákovi. V prípade, ak by súd dospel k záveru,\nže komunikát je telenákupom mala za to, že komunikát bol čestný a v žiadnom prípade nezneužíval\ndôveru spotrebiteľov. Uviedla, že pojem „čestný“ nie je definovaný v žiadnom právnom predpise a\npreto je nevyhnutné, aby ho odporkyňa vymedzila jednoznačne a nezameniteľne, tak aby recipienti\nprávnych noriem boli schopní predvídať aplikáciu práva a podľa toho upraviť svoje správanie. Pojmy ako\nčestnosť a slušnosť je možné považovať za hodnoty prisudzované procesom alebo javom spoločnosťou,\npričom ich výklad by mal byť vnímaný vždy v súvislosti s okolnosťami, dobou a aj v závislosti od\nspoločnosti a situácie, v ktorej je takýto neurčitý pojem používaný. V komunikáte moderátor - veštec Y.\nuskutočňoval tzv. očistný rituál aury, a to prostredníctvom telefonických rozhovorov divákov, ktorí sa do\ninteraktívneho programu aktívne zapoja. Zo záznamu komunikátu vyplýva, že veštec Y. vykonával rituál\nočisty aury a následný zápis do aury na 14 dní, pričom, aby došlo k zápisu do aury je potrebné dodržať\ninštrukcie moderátora - veštca. Za neprijateľnú považuje navrhovateľ argumentáciou odporkyne, ktorá\nv napadnutom rozhodnutí uviedla, že účinky očistenia aury a zápisu do aury nie sú ničím podložené\nani dokázané a v dôsledku toho vzniká potreba dať informáciu o tejto skutočnosti koncovým užívateľom\nslužby. Navrhovateľka súhlasí s tým, že účinky veštenia, čistenia aury a podobných služieb neboli\npreukázané, avšak ani neboli vylúčené. Vzhľadom na to, že ide o legálne služby musí byť legálny aj\nkomunikát ako zábavný interaktívny program. Odporkyňa rozhodnutím núti podnikateľov spochybňovať\nposkytované služby napriek skutočnosti, že podnikatelia sú presvedčení, že služby poskytujú riadne,\nt.j. dôjde k očisteniu a následnému zápisu do aury. Úroveň a efekt služby poskytovanej v komunikáte\nmôže byť hodnotená osobami, ktorým bola poskytnutá. Odporkyňa tak iba na základe svojich dojmov\nvyhodnotila, že veštec nerobil očistný rituál riadne a teda, že výsledok požadovaný divákmi sa\nnemusel dostaviť. Navrhovateľka predpokladá, že odporkyňa nedisponuje potrebnými znalosťami ani\nschopnosťami v oblasti poskytovaných služieb, aby kvalitu služby a jej skutočný efekt mohla zhodnotiť. V\nsúvislosti s vymedzením pojmu „priemerný spotrebiteľ“ poukázala na to, že právny poriadok Slovenskej\nrepubliky upravuje len pojem spotrebiteľ. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/\nES zo dňa 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, je\npriemerným spotrebiteľom spotrebiteľ, ktorý má dostatok informácií a je v rozumnej miere pozorný a\nopatrný a to s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory, ktorú definíciu vymedzil Súdny dvor\nEurópskej únie (napr. rozhodnutia C-210/96 a C-470/93). Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí\nsp.zn. 32Cdo/3895/2007 uviedol, že miera pozornosti priemerného spotrebiteľa má byť posudzovaná\nprísnejšie ako v minulosti, teda nielen ako povrchná alebo zbežná pozornosť, ale ako rozumná miera\npozornosti a opatrnosti. Na základe uvedeného má navrhovateľka za to, že tak ako odporkyňa aj\npriemerný spotrebiteľ vie, aká služba má byť v komunikáte poskytnutá. Odporkyňa nepreukázala, že\naura divákov nebola veštcom v rámci komunikátu očistená a že diváci nemali v aure po jej odvysielaní\nzapísané to, čo veštec zapísal a teda v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľka poskytla divákom\nneúplné a nepresné informácie o ponúkanej službe a jej účinkoch. Podľa názoru navrhovateľky nie je\ndôvodné tvrdenie odporkyne, že komunikát zneužíval dôveru spotrebiteľov, nakoľko napriek skutočnosti,\nže neexistujú dôkazy preukazujúce účinky služieb, sú spotrebitelia, ktorí napriek tejto skutočnosti služby\nvyužívajú, pričom môžu zhodnotiť aký typ a aká úroveň očisty aury im bude poskytnutá. Navrhovateľka\npoukázala aj na možnosť poskytnuté služby reklamovať za podmienok stanovených právnymi predpismi.\nV tejto súvislosti uviedla, že žiaden z divákov, ktorým bola služba poskytnutá jej poskytnutie doteraz\nnespochybnil ani nereklamoval. Prípad skoršieho porušenia povinnosti v súvislosti s reklamou na prací\nprostriedok Ariel, ktorý odporkyňa uviedla v rozhodnutí ako príklad zneužívania dôvery spotrebiteľov\nnie je možné aplikovať na predmetný komunikát, nakoľko ide o odlišný prípad. Navrhovateľka ďalej\ns poukazom na § 3 ods. 2 a § 32 ods. 1 správneho poriadku namietala, že pochybnosť o tom, či\nkomunikát je čestný, alebo či nepoškodzuje záujmy spotrebiteľa musí odporkyňa preukázať a podložiť\nreálnymi argumentmi a teda nemôže byť založená na skeptickom vnímaní služieb poskytovaných\nv komunikáte. V prípade, ak by súd dospel záveru, že došlo k porušeniu povinnosti uvedených v\n§ 32 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 308/2000 Z.z. žiada o primerané zníženie pokuty. V čase\nodvysielania komunikátu bola navrhovateľke právoplatne uložená pokuta len za porušenie povinnosti\nzabezpečiť čestnosť odvysielaného telenákupu v zmysle § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000\nZ.z.. Rozhodnutím č. RP/073/2013 bola navrhovateľke uložená pokuta vo výške 16 000,- €. V prípade\nporušenia povinnosti odvysielať telenákup v súlade s požiadavkou zabezpečenia nezneužívania dôvery\nspotrebiteľov bola navrhovateľka právoplatne sankcionovaná len upozornením na porušenie zákona, a\n\nto rozhodnutím RL/628/2006. Doposiaľ teda navrhovateľke v súvislosti s uvedenou povinnosťou nebola\nuložená finančná sankcia. Navrhovateľka poukázal aj na to, že uvedené rozhodnutie sa týkalo reklamy\na nie telenákupu. Aj keď ide o porušenie číselne rovnakého ustanovenia, nemožno tvrdiť, že jej už bola\nv minulosti uložená sankcia za rovnaký delikt.\n3. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že predmetný komunikát má povahu\ntelenákupu, nakoľko spĺňa všetky kritériá v zmysle § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z.. V súvislosti\ns posudzovaním odvysielaného komunikátu uviedla, že naplnenie kritéria, či ide o skutočnú ponuku s\ncieľom poskytnúť služby treba posudzovať s ohľadom na účel vysielania. V predmetnom komunikáte\nbola divákom opakované ponúkaná služba očistného rituálu aury a následného zápisu do aury na\n14 dní, a to v divákom zvolenej oblasti partnerstva, zdravia alebo financií, vykonávaná veštcom Y.,\nktorý počas trvania komunikátu opakovane vyzýval divákov, aby túto službu využili, poskytli meno\na vek osoby, u ktorej mal byť rituál vykonaný, teda využili ponúkanú službu. Uvedenú službu mohli\nvyužiť tak, že zavolali na jedno z telefónnych čísel, ktoré boli počas trvania komunikátu zobrazené\nna obrazovke. Zo samotného obsahu komunikátu je zrejmé, že nejde o štandardný zábavný program.\nPoskytnutie zábavy bolo len vedľajším produktom a nie hlavným účelom komunikátu. Odporkyňa\npoukázala na to, že v zmysle všeobecných pravidiel komunikátu Veštiareň jeho účelom je „podpora\naktivít a značky organizátora, TV stanice, príp. reklamných partnerov programu“. Z uvedeného vyplýva,\nže v komunikáte bola propagovaná a poskytovaná služba tretej osoby, to znamená, že samotný\nkomunikát ponúkajúci služby očistného rituálu a následného zápisu do aury na 14 dní predstavuje\nskutočnú ekonomickú aktivitu zahŕňajúcu poskytnutie služby tretej osoby. Odporkyňa ďalej poukázala\nna to, že v predmetnom komunikáte išlo o priamu ponuku využiť poskytovanú službu. Priamosť ponuky\nspočívala v tom, že diváci mohli získať službu okamžite počas vysielania, nie až následne napr.\nosobným stretnutím s veštcom. V predmetnom komunikáte boli diváci veštcom, ale aj pomocou textu\nzobrazeného na obrazovke („VOLAJTE TERAZ!“) vyzývaní na použitie ponúkanej služby. V prípade, že\nsa divák dovolal do štúdia, veštec vykonal rituál čistenia aury, ktorá služba bola poskytnutá priamo v\nkomunikáte. Platba za službu bola tiež priama, keďže sa uskutočnila platbou za telefonát. Telefonát bol\npritom spoplatnený cenou vyššou, než je priemerná cena telefonického hovoru v Slovenskej republike\n(v danom prípade 2,- Eur s DPH/1 min.). Odporkyňa nespochybňovala tvrdenie navrhovateľky, že\nkomunikát je interaktívnym televíznym programom. Poukázala na to, že interaktívnosť televízneho\nprogramu nevylučuje jeho zaradenie ako telenákupu, keď práve interaktivita môže byť jedným zo\nznakov telenákupu. Predmetný komunikát možno považovať za telenákup aj z dôvodu, že vysielateľ\noddelil začiatok a koniec komunikátu zvukovo - obrazovým predelom s označením „Telenákupné\npásmo“. V súvislosti s chápaním pojmu čestnosť uviedol, že vo všeobecnosti je možné označiť za\nčestné informovanie také, ktorého obsah bude v súlade so všeobecne prijímanými pravidlami, verné\nskutočnosti, ktoré nezavádza, nesmeruje k neúplnému alebo nepresnému informovaniu vykonávanému\nnajmä s cieľom vyvolať alebo vytvoriť predpoklady pre vyvolanie rozhodnutia v recipientovi informácie,\nktoré by pri riadnom informovaní neurobil, alebo pravdepodobne neurobil zo zištných dôvodov. Takéto\nvymedzenie pojmu čestnosť je preskúmateľné, logické, predvídateľné a zohľadňuje jeho všeobecné\nchápanie v spoločnosti. Vo vzťahu k námietke navrhovateľky, ktorou poukazovala na legálnosť\npodnikania v oblasti veštenia, numerológie a pod. odporkyňa uviedla, že na vysielanie sú vzhľadom na\njeho rozsah a dosah kladené iné nároky ako na podnikanie formou voľnej živnosti (ktorou je veštenie).\nSankcia bola navrhovateľke uložená z dôvodu nesplnenia povinnosti v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z.,\nktoré sa s vysielaním komunikátu spájajú - zabezpečiť, aby telenákup bol čestný a nezneužíval dôveru\nspotrebiteľa. Tieto povinnosti teda logicky neplatia v prípade, že služba nie je ponúkaná vo vysielaní\nformou telenákupu. K námietke navrhovateľky, že odporkyňa nemôže posúdiť efekt služby poskytovanej\nv komunikáte, nakoľko táto môže byť hodnotená iba osobami, ktorým bola poskytnutá odporkyňa uviedla,\nže účinky predmetnej služby nemôže posúdiť a preukázať nielen odporkyňa, ale ani nikto ďalší, vrátane\nzapojených divákov alebo veštca. Aj v prípade, ak by došlo k pozitívnym zmenám v divákom zvolenej\noblasti, nie je možné preukázať, že sa tak stalo v dôsledku poskytnutia služby. Odporkyňa zastáva názor,\nže v predmetnom komunikáte neboli recipientom sprostredkované informácie o tom, že účinky služby\nposkytnutej služby nie sú ničím podložené. Recipienti tak mohli aj napriek zvýšenej miere pozornosti\nurobiť také rozhodnutie o transakcii, ktoré by neboli urobili, ak by mali k dispozícii dostatok informácií tak\nako to vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES zo dňa 11.05.2005 o nekalých\nobchodných praktikách voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Telenákup tak nebol čestný, z dôvodu\nposkytnutia nepresných a neúplných informácií o ponúkanej službe, keďže divák - spotrebiteľ pre\nnedostatok informácií nemusel mať vedomosť o tom, čo je predmetom komunikátu. Vo vzťahu k otázke,\nči predmetný komunikát zneužíval dôveru spotrebiteľov odporkyňa uviedla, že mnoho divákov spadá\n\naj do kategórie ľudí, ktorí nie sú názorovo jasne zorientovaní. Práve pre týchto recipientov, by mohlo\npri ich voľbe byť rozhodujúce poskytnutie informácie o tom, že existencia účinkov ponúkanej služby\nnebola doposiaľ preukázaná. Príklad zneužívania dôvery spotrebiteľov v súvislosti s reklamou na prací\nprostriedok odporca v rozhodnutí č. RL/628/2006 uviedla s cieľom poukázať na aplikáciu § 32 ods. ods.\n4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z., práve z dôvodu potreby zabezpečenia predvídateľného aplikovania\nneurčitých právnych pojmov. K námietke, že odporkyňa postupovala v rozpore s § 3 ods. 5 správneho\nporiadku, keďže vo viacerých prípadoch zastavila konanie, ktoré začala na skutkovo obdobnom základe\na týkajúce sa údajného porušenia § 32 ods. 4 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z., čím je konanie\nodporkyne nepredvídateľné, odporkyňa uviedla, že išlo o porušenia zákona č. 308/2000 Z.z. vo vzťahu\nku komunikátom, ktoré síce boli telenákupom, avšak odlišného typu ako v predmetnom komunikáte.\nZáverom odporkyňa poukázala na to, že pokuta bola navrhovateľke uložená v medziach zákona a jej\nvýška sa blíži k dolnej hranici možnej výšky pokuty. Na základe uvedeného mala za to, že skutkový\nstav vo veci bol zistený v dostatočnom rozsahu, na vec boli aplikované relevantné ustanovenia zákona,\nrozhodnutím ani postupom správneho orgánu navrhovateľka nebola ukrátená na svojich právach a preto\nžiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie potvrdil.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporkyne na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu\npredchádzajúce správne konanie na pojednávaní postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s §§\n250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po\noboznámení sa s obsahom administratívneho spisu ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov\nkonania a po vypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru, že opravný\nprostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.\n5. Podľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti toho zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n6. Podľa § 4 zákona č. 308/2000 Z.z. poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní\npráva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať\nštátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb\nna požiadanie.\n7. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná\nverejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu.\nTelenákup môže mať formu:\na) telenákupného šotu,\nb) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.\n8. Podľa § 32 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná reklama\na telenákup\na) boli čestné a slušné,\nb) nepoškodzovali záujmy spotrebiteľov a nezneužívali dôveru spotrebiteľov,\n9. Podľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\n10. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\n11. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a\ninými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb\na právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n12. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n\n13. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n14. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: a) upozornenie na porušenie zákona, b) odvysielanie\noznamu o porušení zákona, c) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu, e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\n15. Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319,- € do 165 969,- € a\nvysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497,- € do 49 790,- €, ak porušil podmienky na vysielanie\nmediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\n16. Podľa smernice Rady 89/552/EHS zo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov,\niných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania\nčinností televízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady\n97/36/ES zo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto smernice za televíznu ponuku tovarov (teleshopping)\npovažuje vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb\nvrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov. Taktiež podľa smernice Európskeho parlamentu a\nRady 2010/13/EÚ zo dňa 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom,\niným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania\naudiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách), ktorou bola\nsmernica 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 zrušená je telenákup definovaný ako vysielanie priamych ponúk\npre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo služieb vrátane nehnuteľného majetku, práv\na záväzkov (článok 1.1 písm. l/). Smernica 2010/13/EÚ bola do právneho poriadku Slovenskej republiky\nprevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1 k zákonu č. 308/2000 <. Z.z..\n17. Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté\nsprávne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 706/SKO/2014 zo dňa 23.09.2014, ktoré\nbolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 15.10.2014. V spise je pripojený obrazovozvukový záznam predmetného komunikátu, žiadosť navrhovateľky o predĺženie lehoty na vyjadrenie k\noznámeniu o začatí správneho konania a žiadosť o zaslanie podkladov zhromaždených v správnom\nkonaní zo dňa 17.10.2014, Správa o kontrole dodržiavania povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z.,\nvyjadrenie navrhovateľky k správnemu konaniu zo dňa 06.11.2014, zápisnica o hlasovaní odporcu zo\ndňa 10.02.2015 a napadnuté rozhodnutie č. RP/4/2015 zo dňa 10.02.2015.\n18. Najvyšší súd vychádzajúc z dôvodov opravného prostriedku sa primárne zaoberal otázkou, či\nkomunikát Veštiareň odvysielaný navrhovateľom dňa 18.07.2014 v čase o cca 08:44 hod. v rámci\nprogramovej služby TV DOMA možno kvalifikovať ako telenákup. Z ustanovenia § 32 ods. 2 zákona č.\n308/2000 Z.z. vyplýva, že telenákup je po obsahovej stránke vymedzený pojmovými znakmi, ktorými\nsú: priama ponuka vysielaná verejnosti, cieľ poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a\nzáväzkov a odplatný charakter. Po stránke formálnej môže mať telenákup povahu telenákupného šotu\nalebo telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút. Na posúdenie splnenia zákonných podmienok\ntelenákupu bolo potrebné komunikát skúmať z hľadiska jeho obsahu, so všetkými obrazovými alebo\nverbálnymi zložkami a informáciami, ktoré v ňom boli obsiahnuté. Z obsahu komunikátu nepochybne\nvyplýva, že divákom bola v rámci vysielania ponúknutá služba - očistný rituál a následný zápis do\naury na 14 dní. Uvedenú službu poskytoval divákom veštec Y. formou telefonického hovoru tak, že\nna základe divákmi uvedených údajov (meno a vek) v divákmi zvolenej oblasti (partnerstva, zdravia a\nfinancií) vykonal očistný rituál spočívajúci v stiahnutí negatívnych energií a pod. Posudzovaný komunikát\nmal teda nepochybne interaktívny charakter umožňujúci priamy vstup divákov do vysielania a realizáciu\nočistného rituálu. Najvyšší súd uvádza, že interaktivita nie je prekážkou, ktorá by bránila komunikát\nkvalifikovať ako telenákup. Práve naopak interaktívnosť komunikátu bola v danom prípade vzhľadom na\njeho povahu a účel priamo žiaduca, keďže išlo o riešenie rôznych problémov divákov vo vymedzených\noblastiach života tzv. v priamom prenose. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať aj to, že prvok\ninteraktívnosti je znakom odlišujúcim telenákup od reklamy, ktorej zámerom nie je vyvolať okamžitú\nreakciu diváka o kúpu ponúkaných tovarov, služieb atď.. Zámer vyvolať takúto okamžitú reakciu bol\n\nzrejmý už zo samotného verbálneho prejavu veštca, ktorý uviedol, že čím viac divákov sa zapojí do\nočistného rituálu, tým viac sa budú zvyšovať energie pozitívne, ale aj zo zobrazených telefónnych čísel\na textu na obrazovke („VOLAJTE TERAZ!“), ktorým boli diváci vyzývaní na využitie tejto služby. Formát\ntohto komunikátu bol vytvorený tak, aby sa čo najviac divákov dovolalo do štúdia. Snaha vysielateľa\nosloviť čo najvyšší počet divákov vyplývala aj z možnosti vykonať očistný rituál v prospech tretích osôb,\nktorú veštec podmieňoval tým, že tieto osoby o vykonaní rituálu museli vedieť. K námietke navrhovateľky,\nže účelom komunikátu nebola ponuka služieb je potrebné uviesť, že samotná interaktivita spočívajúca\nv kladení otázok veštcovi nebola cieľom, ale prostriedkom za účelom poskytnúť službu - očistný rituál\na následný zápis do aury na 14 dní. Popis ponúkanej služby bol pritom vymedzený už v úvodnej\nčasti komunikátu, keď veštec popísal charakter rituálu a podmienky, ktorých splnenie je predpokladom\nna jeho účinné vykonanie. Skutočnosť, že predmetný komunikát mal povahu ekonomickej činnosti\nnavrhovateľky vyplýva zo samotných pravidiel komunikátu, v zmysle ktorých je jeho účelom „podpora\naktivít a značky organizátora, TV stanice, príp. reklamných partnerov programu“, pričom úhrada ceny\nza službu ponúkanú v komunikáte sa realizovala platbou za telefonát, ktorý bol spoplatnený (v danom\nprípade 2,- € s DPH/1 min.), t.j. cenou vyššou, než je priemerná cena telefonického hovoru v Slovenskej\nrepublike. Vysielateľ tak za každých okolností získava odplatu za poskytovanú službu. Predmetný\nkomunikát spĺňal aj požiadavku jeho časového trvania (v danom prípade cca 1 hod a 1 min.). Správnosti\nzáverov odporkyne o povahe odvysielaného komunikátu nasvedčuje aj skutočnosť, že navrhovateľka\nzvukovo a obrazovo oddelila začiatok a koniec jeho vysielania tzv. telenákupným pásmom. Najvyšší\nsúd s poukazom na vyššie uvedené preto konštatuje, že námietka navrhovateľky, ktorou spochybňovala\npovahu komuinikátu ako telenákupu nie je dôvodná.\n19. K posudzovaniu zákonných podmienok na aplikáciu ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ a\nb/ zákona č. 308/2000 Z.z. je potrebné uviesť, že samotný zákon pojem čestnosť nedefinuje.\nOdporkyňa vo svojom rozhodnutí rozobrala pojem čestnosť keď využijúc svoju diskrečnú právomoc\nuviedla, že čestnosť je morálnou kategóriou a čestné informovanie je také, ktoré je v súlade so\nvšeobecne prijímanými pravidlami, verné skutočnosti, ktoré nenavádza a nesmeruje k nepresnému\nalebo neúplnému informovaniu. S takouto charakteristikou pojmu čestnosť sa najvyšší súd stotožňuje\nv plnom rozsahu. Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že kritérium čestnosti telenákupu v\nzmysle ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 308/2000 Z.z. je potrebné skúmať z hľadiska\njeho charakteru, obsahu, prezentácie, ale aj možných účinkov na spotrebiteľa - diváka. Predmetom\nodvysielaného komunikátu bola ponuka služieb, prezentovaných a ponúkaných v snahe navodiť dojem\núčinného a pomerne jednoduchého riešenia problémov v jednotlivých oblastiach života. Je zrejmé, že\núčinky ponúkanej služby v komunikáte nie sú vzhľadom na absenciu dôkazov vedecky podložené.\nNajvyšší súd zastáva názor, že pri poskytovaní služieb, ktorých efekt je založený výlučne na dôvere\ndiváka, je opodstatnená aj požiadavka informovať ho o ich charaktere a možných účinkoch, pričom\núplnosť a presnosť informácii o reálnom poskytnutí služby je pri posudzovanom modeli komunikátu\npodstatná do takej miery, že môže byť v konečnom dôsledku určujúca pri samotnom rozhodovaní diváka\no jej využití. Poskytnutie tejto informácie má nepochybne význam predovšetkým pre divákov, ktorí nie\nsú jednoznačne presvedčení o účinkoch ponúkanej služby, keďže divák síce mohol mať všeobecnú\npredstavu o povahe a možných účinkoch služby, avšak práve poskytnutie tejto informácie ho mohlo pri\nrozhodovaní o jej využití podstatným spôsobom ovplyvniť. V súvislosti s odvysielaným komunikátom je\npotrebné uviesť, že rozhodnutie divákov o využití ponúkanej služby bolo navyše motivované možnosťou\nzlepšiť určitú oblasť života ich blízkych, čo nepochybne prispieva k tomu, že diváci v dôsledku nedostatku\ninformácií o reálnom poskytnutí služby, t.j. dostavení sa pozitívnych účinkov rituálu využijú službu,\nktorú by v prípade náležitého informovania zo strany vysielateľa nevyužili. Zo záznamu posudzovaného\nkomunikátu vyplýva aj to, že záujem o ponúkanú službu prejavili predovšetkým osoby vyššieho veku,\nktoré sa týmto spôsobom rozhodli zlepšiť konkrétnu oblasť svojho života (zdravie, vzťahy, financie).\nPri posudzovaní miery obozretnosti diváka - spotrebiteľa je preto nevyhnutné zohľadňovať aj jednotlivé\nkategórie divákov, keďže na obozretnosť rôznych kategórií divákov sú kladené odlišné nároky. Nižšie\nnároky na obozretnosť sú kladené na divákov patriacich do zvlášť zraniteľných kategórií, ktorí sú\nmenej obozretní a pre vysielateľa dostupnejší. Zvýšená potreba informovať diváka o charaktere a\núčinkoch ponúkanej služby je odôvodnená tým, že ochrana spotrebiteľa má byť komplexná a pre\nvšetkých, keďže nie každý disponuje rovnakou mierou obozretnosti. Najvyšší súd sa preto stotožnil so\nzávermi odporkyne, že odvysielaný telenákup nebol čestný, nakoľko v dôsledku neúplných a nepresných\ninformácií o možných účinkoch ponúkanej služby vytvára len neurčitú a mylnú predstavu o jej reálnom\nposkytnutí, čím došlo k zneužitiu dôvery spotrebiteľov.\n\n20. Pokiaľ navrhovateľka vyvodzovala legálnosť komunikátu s poukazom na zákonnú možnosť\npodnikania v oblasti veštenia, je potrebné uviesť, že prevádzkovanie vysielania je licencovanou\nčinnosťou, na ktorú sú kladené osobitné požiadavky. V predmetnom správnom konaní sa posudzovalo\nposkytovanie služieb v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. a nie ako výkonu samostatnej podnikateľskej\nčinnosti. Pripustením tohto výkladu by bolo znemožnené posudzovať splnenie podmienok v ustanovení\n§ 32 ods. 4 písm. a/ a b/, čo je nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 308/2000 Z.z.,\nktorým je naplnenie verejného záujmu v oblasti vysielania a retransmisie a ochrana záujmov občanov.\n21. V súvislosti s výškou uloženej pokuty (6000 eur) je potrebné uviesť, že odporkyňa o výške pokuty\nrozhodovala na základe správneho uváženia v rozsahu zákonom predpokladanej právnej úpravy,\nkeď pokuta bola navrhovateľke uložená v medziach zákona (od 3 319,- € do 165 969,- €), pričom\nvýška pokuty sa blíži k dolnej hranici jej možnej výšky. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva,\nže navrhovateľke bola v minulosti rozhodnutím č. RL/628/2006 zo dňa 18.04.2006 za porušenie\npovinnosti uvedenej v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložená sankcia\n- upozornenie pre porušenie zákona a rozhodnutím č. RP/073/2013 zo dňa 10.09.2013 za porušenie\npovinnosti uvedenej v ustanovení § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. uložená sankcia\n- pokuta vo výške 16 000,- €, na základe čoho mohla navrhovateľka dôvodne predpokladať, že v\nprípade opätovného porušenia zákona jej hrozí ďalší postih. Uvedené porušenia zákona sa týkali práve\npovinnosti zabezpečiť, aby bol telenákup resp. reklama čestné a nezneužívali dôveru spotrebiteľov.\nNavrhovateľka tak mohla svoje konanie zosúladiť s právnym názorom a výkladom vytýkaných porušení\nzákona v skôr vydaných rozhodnutiach. Nemožno preto súhlasiť s námietkou navrhovateľky, ktorou\nspochybňovala predvídateľnosť postupu a rozhodovania odporkyne. Senát najvyššieho súdu považoval\nza právne irelevantné tvrdenie navrhovateľky, že rozhodnutie č. RL/628/2006 zo dňa 18.04.2006\nsa netýkalo telenákupu ale reklamy, keďže v oboch prípadoch bola sankcia uložená pre porušenie\nustanovenia § 32 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré sa vzťahuje nielen na reklamu,\nale aj na telenákup. Podľa názoru súdu odporkyňa v danej veci výšku pokuty náležite odôvodnila\nmierou zavinenia, rozsahom a dosahom vysielania, trvaním, následkami, spôsobom a závažnosťou,\nktoré jednotlivé kritériá špecifikovala vzhľadom na daný prípad. Súd výšku uloženej pokuty považoval\ntaktiež za adekvátnu k porušeniu právnej povinnosti a nezistil dôvody na jej zníženie.\n22. Najvyšší súd konštatuje, že dôvody rozhodnutia odporkyne považuje za logické, vyúsťujúce zo\nskutkových zistení danej veci, odporkyňa skutkové zistenia kvalifikovala správne, keď konštatovala že\nnavrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 32 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 308/2000 Z.z..\nOdporkyňa dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnila svoje skutkové závery a správne úvahy, ktoré ju\nviedli k záveru uvedenému v preskúmavanom rozhodnutí. Najvyšší súd preto rozhodnutie odporkyne č.\nRP/4/2015 zo dňa 10. februára 2015 podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 492 ods. S.s.p. potvrdil\nako vecne správne a zákonné.\n23. O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 1 písm. a/\na § 5 ods. 1 písm. g/ a položky 10 písm. c/ Prílohy, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, podľa\nktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 500,- €. Navrhovateľke\nsa týmto písomne vyhotoveným rozhodnutím ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok na bankový účet\npodľa priloženého platobného predpisu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1\nS.s.p.. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože v tomto konaní nebola úspešná.\n25. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}