{"guid": "877fbdf9-902a-48ca-b83b-e5b829b0611d:390408e2-c240-45d2-a18a-f15eb6226a13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9013010032.1", "spisova_znacka": "5Sžo/132/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/132/2015 z 28. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2017, sp. zn. 5Sžo/132/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:9013010032.1", "identifikacne_cislo": "9013010032", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2017-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/70", "nazov": "zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/70-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/70/#paragraf-241", "nazov": "§ 241 zákona č. 70/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/70/#paragraf-241", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/70-1998/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/70#paragraf-241"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/390408e2-c240-45d2-a18a-f15eb6226a13", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9013010032.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9013010032.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9013010032.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/132/2015\n9013010032\n28. 02. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:9013010032.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo\nsudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: pplk. Mgr. C.\nN., V., zastúpený advokátom JUDr. Peter Vačok, sídlom Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. SLV-PS-PK-14/2013 zo dňa 21.02.2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 6S/112/2013-56 zo dňa 24. apríla 2014, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/112/2013-56 zo dňa\n24. apríla 2014 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v\nnáhrade trov právneho zastúpenia vo výške 177,87 € k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného\npodľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal\nžalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi z titulu súdneho poplatku vo výške 70,- € a trovy právneho\nzastúpenia vo výške 343,43 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že nie je v jeho kompetencii posudzovať\nalebo nahradzovať činnosť správnych orgánov a tiež posudzovať otázku závažnosti porušenia služobnej\nprísahy alebo služobnej povinnosti, pretože toto je všetko úlohou samotného správneho orgánu. Avšak\nna to aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a\nrozhodnutia správneho orgánu je nutné aby správny orgán sa s týmito otázkami aj náležite vysporiadal.\nPodľa názoru krajského súdu z rozhodnutia žalovaného síce vyplývajú všetky formálne náležitosti, ktoré\nvyžaduje ustanovenie § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. avšak absentujú obsahové náležitosti, najmä pokiaľ\nide o správnu úvahu správnych orgánov vo vzťahu k zisteným skutkom a námietkam žalobcu pri ich\nhodnotení žalovaným. Preto nemožno v danom prípade hovoriť o tom, že odôvodnenie rozhodnutia\nsprávnych orgánov bolo vykonané v medziach správnej úvahy, túto okolnosť súd jednoducho preveriť\nnemohol pre jej absenciu. Z odôvodnenia nevyplýva jasným a zrozumiteľným spôsobom akými úvahami\nbol prvostupňový orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých\nzáklade rozhodoval a túto skutočnosť resp. vadu neodstránil ani odvolací správny orgán. Správny orgán\nneuviedol, prečo neakceptoval názor žalobcu pre dané konkrétne pochybenie, hoci ho o vysvetlenie\nžalobca od počiatku správneho konania žiadal. Súd v postupe žalovaného v predmetnej veci vidí\n\nvýlučne formalistický prístup a tento ako už niekoľkokrát judikoval v iných rozhodnutiach tunajšieho\nsúdu je v príkrom rozpore so zásadou dobrej správy veci verejných. Krajský súd dospel k záveru, že\nžalovaný v konaní nepostupoval v súlade s uvedenými zákonnými predpismi, tým, že svoje rozhodnutie\nnedostatočne odôvodnil a teda napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n3. Právne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanovením § 241 ods. 1 až 3 zákona č. 73/1998\nZ.z. o štátnej službe.\n4.Rozhodnutie o trovách konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..\nII.\n5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak,\nže najvyšší súd zamietne žalobu ako nedôvodnú. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov, že rozsudok\nkrajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.\n6. Žalovaný argumentuje tým, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť\nsprávnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne\na procesnoprávne predpisy, resp. že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom právnym.\nŽalovaný poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový orgán sa zaoberal tvrdeniami žalobcu a zistil,\nže sú neopodstatnené a vydaný disciplinárny rozkaz je vydaný v súlade s ustanovením § 56 ods. 1,\nako aj s § 232, § 238 a § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. po náležitom zistení skutkového stavu veci\nbolo jednoznačne preukázané porušenie základných povinností policajta. Žalovaný je toho názoru, že\nnie je potrebné v jeho rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvostupňového orgánu uvádzať odpovede na\nvšetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď\núčastník konania ich vníma ako relevantné. V rámci konania je však povinný zistiť dôsledne skutočný\nstav veci a nemôže sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania. Žalovaný na\nzáklade Úradného záznamu o výsledku kontroly pod č. SKIS-KO-SKVSS-K-208-031/2012 konštatuje\nporušenie povinností policajta uvedených v § 48 ods. 3 písm. a/ a § 49 písm. a/ zákona č. 73/1998\nZ.z., pričom žalovaný uvádza, že prvostupňový orgán hodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pri rozhodovaní\nuložení disciplinárneho opatrenia zohľadnil povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo\nspáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.\nIII.\n7. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného dňa 29.06.2015, v ktorom žalobca uvádza, že sa stotožňuje\ns názorom krajského súdu, pričom žalobca si uvedomuje, že došlo k použitiu správnej úvahy žalovaným.\nPodľa názoru žalobcu však správna úvaha nemôže byť svojvoľná. Žalobca ďalej uvádza, že sa v plnom\nrozsahu stotožňuje s názorom krajského súdu, že zo strany žalovaného išlo o formalistický prístup.\nŽalobca poukazuje, že nemal prístup počas celého konania dostať sa k základným podkladom pre\nrozhodnutie, napriek tomu, že túto skutočnosť namietal, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces.\nIV\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní,\nbez odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné\nvyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk\n<http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a\ndospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne správny.\n9.V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\n\n10. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým\nsa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych\nnoriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.\n11. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. je disciplinárnym previnením zavinené porušenie povinností\npolicajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\n13. Podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. je disciplinárnym opatrením písomné pokarhanie.\n14. Podľa § 56 zákona č. 73/1998 Z.z.\n(1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi\nmusí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy\na obhajovať sa.\n(2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania,\nna okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta\nk plneniu služobných povinností.\n15. Podľa § 241 zákona č. 73/1998 Z.z.\n(1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci\na obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa\ntiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie\nmusí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené\nodtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.\nAk totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať\nutajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným\nvhodným spôsobom.\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo\nrozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\n(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých\nzáklade rozhodoval.\n16. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č.: SLV-PS-PK-14/2013 zo dňa\n21.02.2013 a disciplinárny rozkaz riaditeľa KR PZ v Trenčíne č. 7 zo dňa 19.12.2012, ktorým bolo\nžalobcovi uložené disciplinárne opatrenie písomné pokarhanie podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n73/1998 Z.z.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť skutočnosti ohľadom\npožiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu a zároveň použitia voľnej úvahy správnym\norgánom. Základné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v súvislosti s\nprejednávanou vecou vyplývajú z § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Najvyšší súd uvádza, že z\núvah, ktorými bol vedený správny orgán pri hodnotení dôkazov musí byť zrejmé akým spôsobom\nsprávny orgán zhodnotil jednotlivé dôkazy a návrhy účastníka konania a prečo niektoré dôkazy a návrhy\núčastníka konania neboli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu resp. neboli pre danú vec\nrelevantné. Ak by sa správny orgán obmedzil iba na konštatovanie nerelevantnosti a neopodstatnenosti\njednotlivých dôkazov a návrhov účastníka konania, bez toho aby správny orgán uviedol dôvody prečo\nich za také považuje, nebolo by možné zistiť akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení\ndôkazov a uvedené by mohlo viesť k arbitrárnosti a prílišnému formalizmu v rozhodovaní správnych\norgánov.\n18. Z konštantnej judikatúry súdov vyplýva, že v odôvodnení správny orgán musí uviesť dôkazy, z ktorých\nvychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich\nnámietkami k vykonaným dôkazom. (Rozsudok NS SR, sp.zn. 4 So 226/04).\n\n19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak sa správny orgán nevysporiada s návrhmi účastníka konania obmedzí sa iba na konštatovanie neopodstatnenosti návrhov bez uvedenie dôvodu prečo ich za také\npovažuje, možno považovať takéto rozhodnutie správneho orgánu za nedostatočne odôvodnené.\n20. Najvyšší súd uvádza, že nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne\novplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle\nčl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému\nv jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto\nrozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal\núspešne uplatňovať svoje subjektívne právo. (Rozsudok NS SR, sp.zn. 1 So 115/2010).\n21. Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na\nzáklade zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\n22. Najvyšší súd uvádza, že správny orgán totiž i pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon,\nako i prekračovať jeho medze, a tiež nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. Rubom\ndiskrečného oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú úvahu použiť a jej použitie zdôvodniť.\n(Rozsudok NS SR, sp.zn. 5Sžo/29/2013)\n23. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán\ndospel na základe inštitútu voľnej úvahy, pretože nestačí uviesť, že pri uložení určitého opatrenia na\nzáklade voľnej úvahy správny orgán prihliadal na mieru zavinenia a rozsah opatrenia bol uložený v rámci\nustanoveného rozpätia. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie opatrenia.\nInak by bolo takéto rozhodnutie nepreskúmateľné. (Rozsudok NS SR, sp.zn. 5Sžo/11/2013).\n24. V rozhodnutí žalovaného je síce spomenuté použitie voľnej úvahy, ale absentuje bližšie špecifikovaný\nspôsob použitia správnej úvahy a vzájomná súvislosť s hodnotením dôkazov a so samotným\nkonštatovaním disciplinárneho previnenia.\n25. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací\nsúd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa\nso všetkými námietkami žalovaného.\n26. Skutočnosti, ktorými žalovaný v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu,\nneboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalovaný namietal už v\nprvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\n27. Najvyšší súd poukazuje na to, že rozhodoval dňa 22.03.2016, sp.zn. 5Sžo/65/2014, aj o preložení\nžalobcu podľa § 35 ods. 2 zákona o štátnej službe, pričom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n28. Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, s\nktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\n29. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému\nžalobcovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia vyčíslenú\nprávnym zástupcom žalobcu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (139,83 € + režijný\npaušál 8,39 €) + 20% DPH.\n30. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}