{"guid": "a46e16d4-6aac-4889-9fe3-16df6e7f8cc3:0edefab1-262c-4540-a76b-1dd873db3e0c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9013010021.1", "spisova_znacka": "1Sžf/18/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/18/2016 z 26. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2017, sp. zn. 1Sžf/18/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:9013010021.1", "identifikacne_cislo": "9013010021", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2017-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0edefab1-262c-4540-a76b-1dd873db3e0c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9013010021.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9013010021.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9013010021.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/18/2016\n9013010021\n26. 09. 2017\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2017:9013010021.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana,\nv právnej veci žalobcu: HANT BA, a.s., Považské Podhradie 77, Považská Bystrica, IČO: 36328375,\nzastúpeného: JUDr. Bohumil Novák, advokát, Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo\nfinancií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave, č.k. 5S 81/2013-35 zo dňa 28. júla 2015, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. MF/26631/2012-71 zo dňa 10.12.2012, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 5S 81/2013-35 zo dňa 28. júla 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi finančnej správy\nDaňový úrad Považská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň\nz pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie február 2006, ktorá sa začala\ndňom 20.08.2008 a na základe oznámenia bývalého Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Daňové riaditeľstvo“) bola predĺžená do 20.08.2009.\nZistenia z daňovej kontroly spracoval správca dane v protokole zo dňa 13.09.2009, ktorý spolu s výzvou\nna vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu, pričom\ndňom prerokovania protokolu mal byť deň 18.08.2009.\nKeďže zásielka s výzvou zo dňa 15.07.2009 doručovaná daňovému zástupcovi žalobcu D.. T. F. sa do\n17.08.2009 správcovi dane nevrátila, kontaktoval správca dane adresáta telefonicky, pričom od jeho\nzamestnankyne zistil, že daňový zástupca je na dovolenke a že prerokovania protokolu dňa 18.08.2009\nsa z tohto dôvodu nezúčastní.\nProtokol spolu s výzvou správca dane doručil zástupcovi žalobcu znovu dňa 02.09.2009 a prerokoval\nho s ním na ústnom pojednávaní dňa 29.09.2009.\nDodatočným platobným výmerom č. 670/230/41283/09/Kav zo dňa 01.10.2009 správca dane vyrubil\nžalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie február 2006 v sume 818,62 €.\n\nNa odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo rozhodnutím č. I/226/1255-126707/2010/990618-r z\n15.12.2010 zrušilo uvedený dodatočný platobný výmer z dôvodu, že daňová kontrola nebola ukončená v\nzákonom stanovenej lehote, a preto z nej vyhotovený protokol nadobudol povahu nezákonne zisteného\ndôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Poukázal pritom na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 (ďalej na účely rozsudku len\n„nález Ústavného súdu“, resp. „Ústavný súd“), pričom konštatoval, že rozhodnutie, ktoré vychádza zo\nskutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly, je rovnako nezákonné. Ostatnými námietkami\nžalobcu, uvedenými v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru, sa nezaoberal.\nNa základe podnetu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „Finančné riaditeľstvo“)\nžalovaný rozhodnutím č. MF/26631/2012-71 zo dňa 10.12.2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 77 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) zrušil hore uvedené\nrozhodnutie Daňového riaditeľstva z 15.12.2010 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nŽalovaný vytýkal Daňovému riaditeľstvu, že nesprávne aplikovalo nález Ústavného súdu bez posúdenia\nskutočností, ktoré spôsobili prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v nadväznosti\nna súčinnosť žalobcu pri jej výkone a jej ukončení. Daňové riaditeľstvo postupovalo podľa názoru\nžalovaného nesprávne aj v tom, že sa s ohľadom na uvedený záver odmietlo zaoberať ostatnými\nnámietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.\nTým, že vec nebola po zrušení dodatočného platobného výmeru vrátená správcovi dane na ďalšie\nkonanie, teda do vyrubovacieho konania, došlo podľa názoru žalovaného k porušeniu § 44 ods. 6 zákona\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len\n„zákon č. 511/1992 Zb.“).\nII. Konanie pred krajským súdom\nA)\nProti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote na krajskom súde žalobu s návrhom na\njeho zrušenie a zastavenie konania. Zaujal názor, že napadnuté rozhodnutie je nulitným rozhodnutím,\npretože bolo vydané orgánom vecne nepríslušným. Poukázal na § 77 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. c) bod 1\na 2 Daňového poriadku a tvrdil, že druhostupňovým orgánom v predmetnej veci nemôže byť žalovaný,\npretože vo veci ako prvostupňový orgán rozhodoval správca dane.\nŽalobca ďalej namietal procesnú zmätočnosť, ktorá nastala vydaním napadnutého rozhodnutia o\nzrušení zrušujúceho rozhodnutia Daňového riaditeľstva, nakoľko po jeho vydaní daňové orgány v\nkonaní ďalej pokračovali, ako keby išlo o úplne nové konanie. V ňom bol vydaný dodatočný platobný\nvýmer č. 9312401/5/437184/2012 zo dňa 18.05.2012, ktorý bol však následne na odvolanie žalobcu\nrozhodnutím Finančného riaditeľstva č. 1020506/1/1187789/2012/5290-r zo dňa 28.09.2012 zrušený.\nUvedená zmätočnosť postupu daňových orgánov, vrátane žalovaného, je podľa žalobcu závažnou\nprocesnou vadou, ktorá robí celé konanie nezákonným.\nPodľa názoru žalobcu jediným dôvodom zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva bola skutočnosť, že\nv jeho výroku chýbala časť o vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie\nžalovaného považoval za úplne zbytočné a mal za to, že doplnenie výroku mohlo uskutočniť Finančné\nriaditeľstvo opravným rozhodnutím bez toho, aby muselo byť celé rozhodnutie zrušené, nakoľko protokol\nz daňovej kontroly vzhľadom na nedodržanie zákonnej lehoty nemohol byť použitý ako zákonný dôkaz.\nPodľa žalobcu v danej veci už nie je možné rozhodnúť a konanie malo byť zastavené.\nB)\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť, pričom poukázal na to, že všeobecná vecná\npríslušnosť žalovaného preskúmavať právoplatné rozhodnutia Finančného riaditeľstva vyplýva z § 3 ods.\n1 písm. f) zákona č. 333/2011 Z.z. Ustanovenie § 77 ods. 1 Daňového poriadku upravuje preskúmanie\nprávoplatných rozhodnutí finančných orgánov nižších stupňov orgánmi najbližšieho vyššieho stupňa.\nŽalovaný ďalej uviedol, že zrušením rozhodnutia Daňového riaditeľstva zo dňa 15.12.2010 došlo k\nnáprave nezákonného stavu, keď Daňové riaditeľstvo v rozpore s nálezom Ústavného súdu neposúdilo\n\nokolnosti ukončenia daňovej kontroly po lehote stanovenej zákonom v nadväznosti na to, či bola pri\nvýkone daňovej kontroly zo strany žalobcu poskytnutá súčinnosť. Podľa názoru žalovaného, ak sa v\nďalšom konaní preukáže nesúčinnosť zo strany žalobcu, bude možné použiť protokol z daňovej kontroly\nako dôkazný prostriedok a nález Ústavného súdu nebude možné aplikovať.\nŽalovaný poukázal tiež na to, že v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie Finančné riaditeľstvo v ďalšom\nkonaní rozhodnutím č. 1100306/1/46647/2013/5290-r zo dňa 04.02.2013 zrušilo dodatočný platobný\nvýmer správcu dane č. 670/230/41283/09/Kav zo dňa 01.10.2009 a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie\nkonanie, pričom vyslovilo názor, že zo strany žalobcu nebola pri ukončení daňovej kontroly poskytnutá\npožadovaná súčinnosť, a preto je v konaní správca dane oprávnený použiť protokol z daňovej kontroly\nako dôkazný prostriedok.\nK namietanej procesnej zmätočnosti žalovaný uviedol, že vzhľadom na zrušenie dodatočného\nplatobného výmeru zo dňa 01.10.2009 začal správca dane novú daňovú kontrolu s tým istým\npredmetom, na základe ktorej vydal nový dodatočný platobný výmer zo dňa 18.05.2012. Na odvolanie\nžalobcu Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. 1020506/1/1187789/2012/529-r zo dňa 28.09.2012\nplatobný výmer zrušilo s ohľadom na neukončené daňové konanie vo vzťahu k predchádzajúcej daňovej\nkontrole začatej dňa 20.08.2008.\nŽalovaný tiež zaujal názor, že napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.12.2012 nedoplnil len výrok\nrozhodnutia Daňového riaditeľstva zo dňa 15.12.2010, ale vyslovil právny názor, ktorým bolo Finančné\nriaditeľstvo v ďalšom konaní viazané.\nC)\nKrajský súd v Bratislave po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní vyhlásil dňa 28. júla 2015\nrozsudok č.k. 5S/81/2013-35, ktorým žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V\nodôvodnení rozsudku konštatoval, že kompetencia žalovaného preskúmať rozhodnutia Finančného\nriaditeľstva v mimoodvolacom konaní je jednoznačne daná v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z.z.,\na preto napadnuté rozhodnutie nemožno z tohto dôvodu považovať za nulitné.\nKrajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že Daňové riaditeľstvo sa nezaoberalo skutočnosťou, z\nakého dôvodu bola daňová kontrola ukončená prerokovaním protokolu až dňa 29.09.2009 a či k tomuto\nprekročeniu lehoty neprispel aj žalobca svojim konaním, resp. neposkytnutím súčinnosti.\nĎalej sa krajský súd nestotožnil ani s ostatnými žalobnými námietkami a konštatoval, že žalovaný\nsprávne vyhodnotil skutkový a právny stav a vec po právnej stránke posúdil správne, pričom sa riadne\nvysporiadal so všetkými námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.\nII. Odvolanie žalobcu, stanovisko žalovaného k odvolaniu\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil\na priznal žalobcovi náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že by bolo v rozpore so zásadami\nakéhokoľvek konania, keby žalovaný mohol rozhodovať o ktoromkoľvek právoplatnom rozhodnutí\nsprávneho orgánu v mimoodvolacom konaní.\nO právoplatných rozhodnutiach sa podľa žalobcu rozhoduje v mimoriadnych prípadoch a len vtedy, ak\nto ustanovuje osobitný predpis.\nV danom prípade je osobitným predpisom Daňový poriadok, ktorý v § 77 ods. 1 ustanovuje, že\nprávoplatné rozhodnutie môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán.\nNehovorí teda o nadriadenom orgáne, ale o druhostupňovom orgáne. V prejednávanej veci bol\nprvostupňovým orgánom Daňový úrad Považská Bystrica a druhostupňovým Daňové riaditeľstvo.\nŽalovaný preto podľa názoru žalobcu nemal kompetenciu vydať napadnuté rozhodnutie, ktoré je z\ntohto dôvodu nulitné. Žalobca poukázal na vzťah špeciality § 77 ods. 1 k ustanoveniu § 4 ods. 2\nDaňového poriadku a tvrdil, že § 77 ods. 1 upravuje konkrétne konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania.\n\nAk by sa vyvodzovala kompetencia žalovaného z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) Daňového poriadku,\npotom by žalovaný mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie Finančného riaditeľstva a stal by sa vlastne\ntretím stupňov v sústave orgánov, čo by bolo porušením zásady dvojinštančnosti konania pri správe daní.\nŽalobca zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe v súvislosti s námietkou zmätočnosti postupu\ndaňových orgánov. Namietal tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a tvrdil, že žalovaný\nneuviedol, v čom je rozhodnutie Daňového riaditeľstva v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Polemizuje len o tom, či zástupca žalobcu v daňovom konaní svojim konaním neprispel k\nnedodržaniu daňovej lehoty na výkon daňovej kontroly, nezisťoval však skutkový stav, pretože podľa\nžalobcu to bol práve správca dane, ktorý zapríčinil prieťahy pri daňovej kontrole, postupoval svojvoľne\na nekompetentne a v rozpore so základnými zásadami daňového konania.\nZa prirodzené označil to, že v letných mesiacoch bol jeho zástupca na dovolenke, čo nemôže byť\nposudzované ako prieťah vo veci, nakoľko správca dane mal dostatočný časový priestor a plnú súčinnosť\nžalobcu pri celom výkone daňovej kontroly.\nV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 O. s. p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že\nodvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a že ide o rozsudok,\nproti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s § 250ja ods. 1 O. s. p. odvolanie prípustné, vo\nveci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O. s. p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej\nporade senátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že\nodvolaniu nemožno vyhovieť a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa §\n219 v spojení s § 250ja ods. 3 O. s. p. potvrdil.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach uvedených v §\n205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení\ns § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto odvolací súd primárne v medziach\nodvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu\ni súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami\nžalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva\nv znení platnom a účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia Ministerstvo ako ústredný orgán\nštátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva plní tieto úlohy:\nf) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam finančného riaditeľstva a preskúmava jeho rozhodnutia v\nmimoodvolacom konaní podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 4 ods. 3písm. q) zákona č. 333/2011 Z.z. Finančné riaditeľstvo plní tieto úlohy:\nq) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu\nfinančnej správy a preskúmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania.\nPodľa § 77 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej\nvýzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu\npreskúmať druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu ním\nurčenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie\nrozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie\nuž preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane,\nktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné\nrozhodnutie už preskúmalo. Podľa ods. 3 rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným\nprávnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný\nna preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na\nto dôvody.\n\nVecnú a funkčnú rozhodovaciu pôsobnosť orgánov finančnej správy vymedzuje zákon č. 333/2011\nZ.z., z ktorého citovaných ustanovení vyplýva, že Finančné riaditeľstvo (pred zmenou názvu Daňové\nriaditeľstvo) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov a preskúmava ich právoplatné\nrozhodnutia v mimoodvolacom konaní v prípadoch, ak rozhodoval daňový úrad v prvom stupni\nsprávneho konania. Ak v prvostupňovom konaní rozhodovalo Finančné riaditeľstvo, odvolacím orgánom\nje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré tiež preskúmava právoplatné rozhodnutia Finančného\nriaditeľstva v mimoodvolacom konaní, a to bez ohľadu na skutočnosť, či Finančné riaditeľstvo\nprávoplatne rozhodlo ako správny orgán prvého stupňa, alebo ako odvolací orgán.\nŽalovaný je teda oprávnený preskúmať v mimoodvolacom konaní každé právoplatné rozhodnutie\nFinančného riaditeľstva a rozhodnúť o jeho zmene alebo zrušení a vrátení veci, ak dospeje k záveru,\nže ide o rozhodnutie nezákonné.\nZ hľadiska svojej povahy je preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní mimoriadnym opravným\nprostriedkom, ktorý v daňovom konaní slúži na nápravu nezákonnosti právoplatných rozhodnutí,\nbez zreteľa na to, či ide právoplatné rozhodnutie prvostupňového alebo odvolacieho orgánu. Nejde\nteda o riadny opravný prostriedok v treťom stupni konania, ktorý by narúšal zásadu dvojinštančnosti\nrozhodovania o daňovom konaní.\nKonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov finančnej správy mimo odvolacieho konania\nupravuje Daňový poriadok v § 77, pričom kompetenciu preskúmať právoplatné rozhodnutie zveruje\ndruhostupňovému orgánu. Pojem „druhostupňový orgán“ je v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods.\n1 zákona č. 333/2011 Z.z. nutné systematicky vykladať ako najbližšie nadriadený orgán v hierarchii\norgánov finančnej správy. To inými slovami znamená, že orgánom, ktorý je oprávnený preskúmať\nprávoplatné rozhodnutie Finančného riaditeľstva, je ten orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodovať\no odvolaní proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva. Týmto orgánom je žalovaný. Skutočnosť, že v\nprejednávanej veci rozhodoval v prvom stupni daňového konania správca dane a vtedajšie Daňové\nriaditeľstvo jeho rozhodnutie v odvolacom konaní zrušilo, neznamená, že žalovaný nemá kompetenciu\nzverenú mu § 3 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z.z. preskúmať rozhodnutie Daňového riaditeľstva v\nmimoodvolacom konaní.\nVýklad relevantných právnych predpisov, ktorý účelovo predostiera žalobca, by znamenal, že žiadne\nrozhodnutie Finančného riaditeľstva vydané v odvolacom konaní by nemohol žalovaný preskúmať v\nkonaní mimoodvolacom, čo by bolo v priamom rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z.z. a najmä so\nzmyslom a účelom inštitútu mimoodvolacieho konania. Z uvedených dôvodov považoval Najvyšší súd\nodvolaciu námietku žalobcu za neopodstatnenú.\nPokiaľ ide o v odvolaní namietanú zmätočnosť postupu daňových orgánov v predmetnej veci, je\npravdou, že tento postup nasvedčuje istej nekonzistentnosti v nazeraní na použiteľnosť protokolu z\ndaňovej kontroly začatej u žalobcu dňa 20.08.2008, ako zákonného dôkazného prostriedku. Po zrušení\npôvodného dodatočného platobného výmeru zo dňa 01.10.2009 sporným rozhodnutím vtedajšieho\nDaňového riaditeľstva zo dňa 15.12.2010 sa totiž začala nová daňová kontrola, na ktorej konci bol ďalší\ndodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 18.05.2012, ktorý bol Finančným riaditeľstvom dňa\n28.09.2012 zrušený, s ohľadom na neukončené daňové konanie vo vzťahu k predchádzajúcej daňovej\nkontrole začatej dňa 20.08.2008. Následne žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.12.2012\nzrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva zo dňa 15.12.2010 a na základe tohto rozhodnutia Finančné\nriaditeľstvo rozhodnutím zo dňa 04.02.2013 zrušilo dodatočne platobný výmer správcu dane dňa\n01.10.2009.\nZ uvedeného vyplýva, že po zrušení dodatočného platobného výmeru zo dňa 18.05.2012 neexistujú\nžiadne rozhodnutia, ktoré by sa týkali neskoršej daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie\nobdobie február 2006. Po zrušení rozhodnutia Daňového riaditeľstva zo dňa 10.12.2012 opäť začali\npôsobiť účinky pôvodného dodatočného platobného výmeru zo dňa 01.09.2009 o vyrubení rozdielu DPH\nžalobcovi za predmetné zdaňovacie obdobie v sume 818,62 €.\nIste možno namietať, že rozhodovanie v predmetnej veci bolo komplikovanejšie ako bolo nutné, všetky\nrozhodnutia však boli vydané na to oprávnenými orgánmi a s účinkami predvídanými zákonom. Žiadna\n\nzmätočnosť, ktorá by mala byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, nenastala a preto\npovažoval odvolací súd i túto námietku odvolateľa za nedôvodnú.\nÚstavný súd v spomenutom náleze III. ÚS 24/2010 zo dňa 29. 6. 2010 konštatoval:\n„Ak teda daňový úrad v sťažovateľovom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej\nkontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu\nprimeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so\nzákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v\ndaňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní a poplatkov).\nV prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je\njeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených\nv protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné.“\nZároveň však pripomenul nasledovné:\n„Ústavný súd však v zhode so stabilizovanou judikatúrou najvyššieho súdu neopomína, že zákaz\nprekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za\npodmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu\npotrebnú súčinnosť (rozsudok najvyššieho súdu z 29. januára 2009 v konaní sp.zn. 3 Sžf 1/2009 <http://\nmerit.slv.cz/3Szf1/2009>).“\nNajvyšší súd neakceptoval ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Postup\nDaňového riaditeľstva, ktoré s poukazom na nález Ústavného súdu zrušil dodatočný platobný výmer\nsprávcu dane zo dňa 01.09.2009 pre nepoužiteľnosť daňového protokolu ako zákonného dôkazného\nprostriedku z dôvodu neukončenia daňovej kontroly v zákonnej lehote, vyhodnotil žalovaný v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia za nesprávny a v podstate za predčasný.\nPráve s odvolaním sa na závery vyššie uvedeného nálezu konštatoval, že Daňové riaditeľstvo\nneposúdilo okolnosti ukončenia daňovej kontroly po lehote ustanovenej zákonom v nadväznosti na\nposkytovanie súčinnosti pri jej výkone a jej ukončení zo strany daňového subjektu. Za dôvod zrušenia\npredmetného rozhodnutia Daňového riaditeľstva považoval žalovaný aj porušenie § 48 ods. 6 zákona\nč. 511/1992 Zb., pretože Daňové riaditeľstvo sa ako odvolací orgán nevysporiadalo so všetkými\nnámietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že Finančné riaditeľstvo sa v následne vydanom rozhodnutí zo dňa\n04.02.2013, ktorým zrušilo dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 01.09.2009, riadilo právnym\nnázorom žalovaného, ktorým bolo viazané. Proti uvedenému rozhodnutiu Finančného riaditeľstva bol\nžalobca oprávnený uplatniť svoje námietky o nezákonnosti a nekompetentnosti postupu správcu dane\npri výkone daňovej kontroly, tak ako ich nadbytočne uvádza v tu prejednávanom odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu, a využiť všetky prípustné prostriedky nápravy proti tomuto i nadväzujúcim rozhodnutiam.\nV súvislosti s prekročením stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly začatej u žalobcu dňa\n20.08.2008 Najvyšší súd poukazuje na to, že správca dane v dostatočnom časovom predstihu\npred uplynutím tejto lehoty zaslal daňovému zástupcovi žalobcu protokol z daňovej kontroly zo dňa\n15.07.2009 na vyjadrenie, s určeným termínom jeho prerokovania na deň 18.08.2009. Daňovému\nzástupcovi žalobcu bola zásielka po dvoch neúspešných pokusoch o doručenie uložená na pošte dňa\n27.07.2009. Daňový zástupca žalobcu si zásielku s protokolom a výzvou na vyjadrenie na pošte v úložnej\ndobe nevyzdvihol a táto sa vrátila správcovi dane dňa 18.08.2009.\nV prípade, že by sa použili relevantné ustanovenia o tzv. náhradnom doručení (§ 17 ods. 3 zákona\nč. 511/1992 Zb.), Najvyšší súd konštatuje, že zásielka by sa považovala za doručenú uplynutím 15.\ndňa od jej uloženia na pošte, teda dňom 11.08.2009. Stanovená lehota 8 dní na vyjadrenie k protokolu\nby v takom prípade uplynula dňa 19.08.2009. Je jednoznačné, že správca dane opätovne doručoval\ndaňovému zástupcovi žalobcu protokol a výzvu na vyjadrenie sa k nemu a dohodol s ním termín\nprerokovania protokolu na deň 29.09.2009, kedy bola daňová kontrola ukončená.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že nakoľko bol daňovým zástupcom žalobcu v daňovom konaní advokát,\nbolo v zmysle § 17 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. možné doručiť zásielku s protokolom a výzvou\nna vyjadrenie aj jeho zamestnancom povereným na prijímanie písomností. Z úradného záznamu z\n\ntelefonického hovoru s pracovníčkou advokátskej kancelárie zo dňa 17.08.2009 vyplýva, že advokátska\nkancelária zástupcu žalobcu písomnosti počas neprítomnosti advokáta v letnom období bez bližšieho\nodôvodnenia neprijímala.\nNajvyšší súd konštatuje, že správca dane je v zmysle zákona oprávnený ukončiť daňovú kontrolu\nkedykoľvek počas kalendárneho roka, teda bez ohľadu na charakter ročných období aj v letných\nmesiacoch. Pokiaľ daňový subjekt alebo jeho daňový zástupca v tom čase čerpá dovolenku alebo je\nmimo obvyklého miesta doručovania z podobných dôvodov, možno dobu takejto neprítomnosti adresáta,\npo ktorú správca dane nemôže voči nemu vykonávať úkony v rámci daňovej kontroly, vyhodnotiť ako\ndôvod pre spočívanie (neplynutie) lehoty na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu nedostatku súčinnosti\nzo strany kontrolovaného daňového subjektu.\nPostup daňového zástupcu žalobcu, ktorý v období mesiacov júl a august 2009 nepreberal zásielky\nsprávcu dane a neurobil žiadne opatrenie pre zabezpečenie prijímania úradných zásielok po dobu\njeho neprítomnosti v advokátskej kancelárii, bol podľa názoru Najvyššieho súdu celkom oprávnene\nvyhodnotený daňovými orgánmi ako nedostatok súčinnosti pri ukončení daňovej kontroly v nadväznosti\nna nález Ústavného súdu.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol po právnej stránke\nsprávne a v súlade so zákonom, keď sa na podklade riadne zisteného skutkového stavu stotožnil so\nzávermi žalovaného a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže námietky žalobcu vznesené v odvolaní\nproti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozsudku krajského súdu,\nrozhodol odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, ako je\nuvedené vo výroku tohto rozsudku.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 prvá veta Os.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca\nv tomto konaní úspešný nebol a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov\nkonania zásadne neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c\nods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/81/2013", "guid": "755c1942-7c1c-457c-87de-de7a0dde1f47:4eb2003c-ea0a-4e2d-9fe8-ec530eabe1fa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}], "citovane_v": []}