{"guid": "c3f6b3af-71dd-4623-ba40-4838e2d0da77:ad77b22a-7355-4406-ae3f-7604edd64b7b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9012010171.1", "spisova_znacka": "5Sžo/70/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/70/2015 z 30. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2017, sp. zn. 5Sžo/70/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:9012010171.1", "identifikacne_cislo": "9012010171", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2017-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-8a.odsek-3", "nazov": "§ 8a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-8a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-8a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/40", "nazov": "zákon č. 40/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom občianstve Slovenskej republiky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 zákona č. 40/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/40/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1993/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/40#paragraf-8", "/SK/ZZ/1993/40#paragraf-8a", "/SK/ZZ/1993/40#paragraf-7", "/SK/ZZ/1993/40#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad77b22a-7355-4406-ae3f-7604edd64b7b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9012010171.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9012010171.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9012010171.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/70/2015\n9012010171\n30. 05. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:9012010171.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: Ing. W. N., PhD.,\nnar. XX.XX.XXXX, P., štátny občan C., na území Slovenskej republiky trvale bytom U., zastúpený: JUDr.\nMiroslava Mittelmanová, advokátka, Hurbanovo námestie č. 5, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. SLV/OLVS-84/2012 zo dňa 15. augusta 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 2S 54/2013-60 zo dňa 3. decembra 2014, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 54/2013-60 zo dňa 3.\ndecembra 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. SLV/OLVS-84/2012 zo dňa 15. augusta\n2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za súdne poplatky vo výške 140,€ a k rukám právneho zástupcu žalobcu zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 532,70 €,\ndo troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu podľa § 250j ods.\n1 písm. d O.s.p. a zároveň náhradu trov konania žalobcovi nepriznal podľa § 250k ods.1 O.s.p., keďže\nžalobca nebol v konaní úspešný.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že na udelenie štátneho občianstva nie je\nprávny nárok, to znamená, že jeho získanie nemožno voči príslušnému štátnemu orgánu vymôcť, aj keby\nžiadateľ spĺňal všetky zákonom stanovené požiadavky. Ide o trvalý zväzok medzi občanom a štátom, z\nktorého vznikajú obom stranám práva i povinnosti. Pri rozhodovaní o jeho udeľovaní je zo strany štátu\npotrebné starostlivo skúmať všetky okolnosti, ktoré sa podľa zákona berú do úvahy. Správny orgán,\nktorému bolo zákonom zverené rozhodovanie o udeľovaní štátneho občianstva, prihliada v konaní o\nkaždej žiadosti najmä na stupeň celkovej integrácie žiadateľa do spoločnosti a jeho zžitie sa s kultúrnym\na sociálnym prostredím, jeho prínos pre spoločnosť, rešpektovanie právneho poriadku i vyhodnotenie\nrizík pre bezpečnosť a ochranu záujmov štátu a práv a slobôd všetkých občanov Slovenskej republiky.\nVšetky skutočnosti, ktoré majú pre rozhodovanie správneho orgánu význam, je správny orgán povinný\nvyhodnotiť a na základe zákonom povolenej správnej úvahy rozhodnúť, či uchádzačovi udelí štátne\nobčianstvo alebo nie.\n\nKrajský súd ďalej uvádza, že pracovný pomer žalobcu so S. bol ukončený dňa 31.03.2011, žalobca\nnie je zamestnaný na území SR, ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnaní, žalobca neohlásil\nzmenu bydliska, urobil tak až po niekoľkých mesiacoch na základe upozornenia polície, čím sa dopustil\npriestupku. Tieto skutočnosti boli dôvodom žiadosti o udelenie štátneho občianstva, pretože žalobca\npracoval pre S. a chcel využiť jazykový a profesionálny potenciál a reprezentovať SR a S. na výskumných\nprogramoch. Pre predmetnú univerzitu prestal pracovať, s ktorou sa spájali dôvody jeho žiadosti o\nudelenie štátneho občianstva SR, nie je zamestnaný ani nepodniká na území SR a v mieste svojho\nbydliska sa nezdržiava. Ak na základe uvedených skutočností správny orgán neudelil štátne občianstvo,\npostupoval v medziach zákona, pretože rozhodol na základe zákonom povolenej správnej úvahy.\nKrajský súd sa vyjadril aj k žalobcovej námietke ohľadom negatívneho stanoviska Úradu boja proti\norganizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru Bratislava (ďalej „ÚBOK“) k žalobcovej žiadosti\na nemožnosti prístupu žalobcu k uvedenému stanovisku. Žalobca síce nemal možnosť oboznámiť a\nvyjadriť sa k správe tvoriacej stanovisko ÚBOK, no vnútroštátna právna úprava i európska judikatúra\npripúšťa v konaniach týkajúcich sa cudzincov uplatnenie takých postupov, ktoré znemožnia prístup\núčastníka k utajeným skutočnostiam tvoriacim podklad rozhodovania štátnych orgánov, ak je to v\nbezpečnostných záujmoch štátu. Žalobca dôvodne poukázal na vyššie uvedené rozhodnutia súdnych\norgánov, podľa ktorých aj v spomenutých prípadoch má osoba preverovaná bezpečnostnými orgánmi\noprávnenie poznať aspoň základný obsah informácií, pre ktoré je považovaná za rizikovú pre\nbezpečnosť štátu a jeho obyvateľov. Krajský súd je však toho názoru, že účelom rámcového poznania\nskutočností, ktorých sa predmetné podozrenia týkajú, nie je a nemôže byť polemika s operatívnymi\nzisteniami bezpečnostných orgánov a už vôbec nie prípadné preukazovanie ich nesprávnosti. Bolo by\ntiež nežiaduce, aby sa uplatňovanie procesných práv účastníkov konania v tzv. cudzineckej veciach stalo\nnástrojom ako sa dostať aspoň k niektorým informáciám týkajúcim sa záujmových osôb spravodajských\nslužieb. Preto je podľa názoru súdu namieste zdržanlivosť a opatrnosť pri nakladaní s takýmito\ninformáciami aj v rámci súdneho konania.\nKrajský súd vzhľadom na obsah a povahu utajených skutočností nevidel priestor ani pre čiastočné\nsprístupnenie informácií tvoriacich obsah stanoviska ÚBOK. Považuje sa však za potrebné podotknúť,\nže pokiaľ sa o osobu žalobcu zaujímajú bezpečnostné orgány na úseku boja proti organizovanej\nkriminalite, nebude ťažké sa dovtípiť, že to bude súvisieť so žalobcovým pôvodom, jeho zručnosťami a\nzáujmami a prostredím, ktoré vyhľadáva.\nJe treba zdôrazniť, že jednak existencia utajovaných skutočností odôvodňujúcich neodporúčajúce\nstanovisko ÚBOK k žalobcovej žiadosti bola preverená súdom a ani umožnenie žalobcovi vyjadriť sa\nk obsahu týchto skutočností by pre neho nemohlo privodiť iné rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie\nštátneho občianstva, nakoľko už len zistenia OCP PZ Žilina zhrnuté v jeho neodporúčajúcom stanovisku\ndostatočne odôvodňovali záver o zákonnosti rozhodnutia o neudelení štátneho občianstva SR žalobcovi.\n\nII.\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. SVSOVVS2-2012/000158 zo dňa 29.05.2012 o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva\nSR sa zrušujú a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov, že účastníkovi konania sa\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,\npretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca uvádza, že ak sa krajský súd stotožnil s tým, že žalobca by mal mať právo poznať aspoň\nzákladný obsah informácií ohľadom stanoviska ÚBOK, mal v konaní postupovať tak, že žalobcovi sám\numožní oboznámenie sa s tými základnými informáciami, čím mu umožní sa k nim kvalifikovane vyjadriť\na účinne sa brániť, alebo mal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie\na zaviazať odporcu, aby v ďalšom konaní postupoval v súlade s rozhodnutiami ESĽP. Žalobca tiež\nnesúhlasí s tvrdením krajského súdu o tom, že účelom oboznámenia sa so základnými informáciami\nprečo je osoba vyhodnotená ako riziková, nemôže byť polemika so zisteniami bezpečnostných orgánov\nalebo dokazovanie ich nesprávnosti. Tento záver krajského súdu nemá oporu v ústavnom poriadku\n\nSlovenskej republiky. Súčasťou právneho štátu je aj právo na spravodlivé súdne konanie, pričom jednou\nz jeho imanentných súčastí je aj právo na účinný opravný prostriedok a zásada kontradiktórnosti\nkonania, čo podľa žalobcu znamená, že každý z účastníkov konania má mať vytvorené najlepšie\nmožné podmienky, aby v konaní mohol účinne brániť svoje práva a oprávnené záujmy. Žalobca si\nnemyslí, že pri tzv. cudzineckých veciach má byť výnimka, pretože Ústava SR priznáva základné\npráva všetkým bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Je teda zrejmé, že súčasťou práva účinnej obrany je\nprávo aj na preukázanie nesprávnosti alebo nepravdivosti tvrdení druhej strany, pričom účinná polemika\nso závermi druhej strany predpokladá prístup k východiskám, na ktorých sú tieto závery založené.\nŽalobca požaduje, aby súd uviedol, či a akým spôsobom zozbierané informácie dostatočne individuálne\npreukazujú, že žalobca by mal byť bezpečnostnou hrozbou.\nŽalobca má za to, že krajský súd bez dostatočných informácií prijal záver, že dôvodom záujmu\nbezpečnostných orgánov o osobu žalobcu je to, že pochádza z C., vie pilotovať lietadlo a je moslim\na navštevuje moslimské modlitebne v SR, pričom krajský súd bližšie neodôvodnil v čom spočíva\nnebezpečnosť žalobcu pre SR a tým posudky vo vzťahu žalobcovi sú založené na diskriminácii na\nzáklade jeho pôvodu a náboženstva.\nŽalobca vo vzťahu k zisteniam, že už mu nesvedčia dôvody, pre ktoré žiadal o udelenie štátneho\nobčianstva (strata zamestnania, nepodnikanie na území SR, neohlásenie zmeny bydliska) uvádza,\nže v čase podania žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR preukázateľne spĺňal všetky zákonné\npodmienky a plnil si všetky povinnosti ohľadom sociálneho poistenia. Zákon č. 40/1993 Z.z. o štátnom\nobčianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 40/1993 Z.z.“) nevyžaduje\npreukazovanie pracovného pomeru. Žalobca uvádza, že aj keď si našiel prácu v Dubaji, v SR strávil 10\nrokov, ovláda slovenský jazyk, má v SR vybudovaný spoločenský a súkromný život a nič mu nebráni sa\nv budúcnosti znovu zamestnať v SR.\nŽalobca k neohláseniu zmeny adresy uvádza, že správne orgány postupovali neprimerane prísne, čím\nvybočili z medzí správnej úvahy. Žalobca má za to, že správny orgán posudzujúci žiadosť o udelenie\nštátneho občianstva rozšíril podmienky stanovené zákonom a nahradil tak rolu zákonodarcu, čím konal\nprotizákonne.\nŽalobca si uplatňuje náhradu trov konania v celkovej výške 668,70 €.\nIII.\nŽalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a stotožňuje sa v plnom rozsahu s rozsudkom krajského súdu.\nŽalovaný uvádza, že žalobca opätovne napáda skutočnosť, že správny orgán neumožnil žalobcovi\núčinne sa brániť a tak mu odňal možnosť konať pred súdom. Skutočnosti ohľadom straty zamestnania\na zmeny adresy boli pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu druhoradé, a preto nejde o neprimerane\nprísnu aplikáciu zákona č. 40/1993 Z.z. Žalovaný uvádza, že ak by neprihliadol na negatívne stanovisko\nÚBOK, konal by v rozpore so zákonom. Žalovaný poukazuje na podobný prípad 6Sža/48/2011 zo dňa\n28.11.2012.\nŽalovaný navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol odvolanie žalobcu a rozsudok\nkrajského súdu potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné\nvyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk\n<., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že\nrozsudok krajského súdu nie je vecne a ani právne správny, pretože rozhodnutie žalovaného nie je v\nsúlade so zákonom a krajský súd žalobu zamietol. Najvyšší súd SR rozhodol v zmysle § 250ja ods. 3\nO.s.p.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\n\nSúd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.\nPodľa § 245 ods. 2 O.s.p. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nPodľa § 250ja ods. 3 O.s.p. Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho\norgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže\nrozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 <. tohto\nzákona.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z.z. štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť žiadateľovi,\nktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a\na) má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne\npredchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,\nb) je bezúhonný; za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten,\n1. kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a od zahladenia odsúdenia neuplynulo päť\nrokov,\n2. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo právoplatne podmienečne zastavené a od uplynutia\nskúšobnej doby neuplynulo päť rokov,\n3. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo zastavené rozhodnutím súdu o schválení zmieru\nalebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru a od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynulo päť\nrokov.\nc) ktorému nebol súdom uložený trest vyhostenia,\nd) proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie,\ne) proti ktorému nie je vedené vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho\nrozkazu,\nf) proti ktorému nie je vedené konanie o administratívnom vyhostení,\ng) proti ktorému nie je vedené konanie o odňatie azylu a\nh) preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí o Slovenskej\nrepublike (ďalej len „ovládanie slovenského jazyka“) podľa § 8 ods. 5 až 8 <.; to neplatí pre žiadateľa\npodľa § 7 ods. 2 písm. b/ <.a i/ <., odsekov 4 až 6 <. a pre žiadateľa, ktorý v čase podania žiadosti\nnedovŕšil 14 rokov,\ni) plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území\nSlovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie,\ndane, odvody, poplatky, zamestnávanie cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z\nprávneho poriadku Slovenskej republiky.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z.z. štátne občianstvo Slovenskej republiky udeľuje Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na základe písomnej žiadosti o udelenie štátneho\nobčianstva Slovenskej republiky. Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa §\n7 ods. 2 písm. b/ <.posudzuje ministerstvo a predkladá ju ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ďalej\nlen „minister“), ktorý o nej rozhoduje v súlade s podmienkami uvedenými v tomto zákone. <. Žiadosť o\nudelenie štátneho <. občianstva <. Slovenskej republiky sa podáva osobne na obvodnom úrade v sídle\nkraja, diplomatickej misii alebo na konzulárnom úrade Slovenskej republiky.\nPodľa § 8a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z.z. ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie štátneho občianstva\nSlovenskej republiky požiada o stanovisko osobitný útvar Policajného zboru, a ak je to potrebné, aj\nSlovenskú informačnú službu a iné dotknuté štátne orgány. Ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie\nštátneho občianstva Slovenskej republiky prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné\nhľadisko, ako aj na stanoviská Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a iných dotknutých\nštátnych orgánov. Ak ide o žiadateľa podľa § 7 ods. 2 písm. b/ <., ministerstvo si vyžiada vyjadrenie\ndotknutého štátneho orgánu. Dotknutý štátny orgán vo vyjadrení uvedie dôvody, ktoré opodstatňujú\nudelenie výnimky zo splnenia podmienok podľa § 7 ods. 1 písm. a/ <..\n\nPodľa § 18 zákon č. 40/1993 Z.z. žiadateľ je povinný oznámiť bezodkladne ministerstvu alebo\nobvodnému úradu v sídle kraja každú zmenu osobných údajov a osobného stavu.\nPredmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. č. SLV/OLVS-84/2012 zo dňa 15.08.2012,\nktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. SVS-OVVS2-2012/000158 zo dňa\n29.05.2012 o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s tou časťou rozsudku krajského súdu, v ktorej sa\nuvádza, že nie je právny nárok na udelenie občianstva, aj keď by žiadateľ splnil podmienky uvedené v\nzákone č. 40/1993 Z.z. a taktiež s tým, že zákonodarca zveril správnemu orgánu rozhodovanie o udelení\nštátneho občianstva a zveril mu aj správnu úvahu, na základe ktorej rozhodne či uchádzačovi udelí\nštátne občianstvo alebo nie.\nNajvyšší súd uvádza, že nevidí nezákonnosť v tom, že správny orgán použil správnu úvahu v otázkach\nstraty zamestnania žalobcu na území SR, neohlásenia zmeny adresy, nájdenia si zamestnania v inom\nštáte, pretože uvedené otázky spadajú pod správnu úvahu a správny orgán nevybočil z medzí správnej\núvahy. Správne súdy sú súdy právnymi a nie súdmi skutkovými a preto nenáleží Najvyššiemu súdu SR\nhodnotiť skutkové okolnosti prípadu týkajúcu vyššie uvedených otázkach jednak preto, že zákonodarca\npovolil správnemu orgánu pomerne širokú správnu úvahu a jednak preto, že skutkové okolnosti majú\npovinnosť zistiť správne orgány. Preto Najvyšší súd nebude reagovať na námietky žalobcu týkajúce sa\nvyššie uvedených otázok.\nNajvyšší súd vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu v tom, že v správnom konaní a ani v\nkonaní na súde I. stupňa nebola zabezpečená rovnosť zbraní, pretože jednému účastníkovi konania\nnebol známy obsah negatívneho stanoviska ÚBOK. Najvyšší súd poukazuje na rozporuplnosť a\nnezrozumiteľnosť rozsudku krajského súdu. Rozporuplnosť je vtom, že síce krajský súd uznáva, že\nžalobca by mal vedieť aspoň v základných črtách čo je obsahom negatívneho stanoviska ÚBOK, avšak\nna druhej strane to v tomto konaní nie je možné, čo krajský súd nedostatočne odôvodnil. Krajský súd\nuvádza, že neoboznámenie s obsahom stanoviska ÚBOK žalobcu vyplýva európskej judikatúry, pričom\nneuvádza žiadne spisové značky konkrétnych konaní, ktoré by si mohol žalobca osvojiť a v tomto vidí\nnezrozumiteľnosť rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd SR uvádza, že zásada „iura novit curia“ sa\nvzťahuje na súdne orgány a nie na účastníkov konania.\nNajvyšší súd SR sa musí vyjadriť aj k vyjadreniu krajského súdu - považuje sa však za potrebné\npodotknúť, že pokiaľ sa o osobu žalobcu zaujímajú bezpečnostné orgány na úseku boja proti\norganizovanej kriminalite, nebude ťažké sa dovtípiť, že to bude súvisieť so žalobcovým pôvodom, jeho\nzručnosťami a záujmami a prostredím, ktoré vyhľadáva. Takéto vyjadrenie je zjavne nedostatočné a\nvyvoláva rôzny výklad toho, čo myslel krajský súd pod záujmami, pôvodom atď., je nepresvedčivé a\nmôže vyvolávať, že je založené na diskriminácii.\nNajvyšší súd uvádza k faktu, že žalobca nemal prístup k obsahu stanoviska ÚBOK, že uvedením\nkonaním bol porušený princíp právneho štátu uvedeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, pretože\njedna zo základných definičných znakov právneho štátu je, aby rozhodnutia orgánov verejnej moci\nboli spravodlivé resp. aby neboli arbitrárne, formalistické, svojvoľné a nedostatočne odôvodnené.\nRozhodnutie druhostupňového správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu je svojvoľné\na nedostatočne odôvodnené, keďže z nich nevyplýva na základe akých konkrétnych skutočností\npredstavuje hrozbu pre štát žalobca. Správne orgány nie sú viazané len zákonmi SR, ale predovšetkým\nÚstavou SR a v rámci rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb\nmusia tiež dbať, či ich postup pri rozhodovaní a samotné rozhodnutie je v súlade s Ústavou SR\na medzinárodnými zmluvami o ľudských právach, ktorými je SR viazaná a majú vyššiu právnu silu\nako zákony SR. Z porušenia princípu právneho štátu - arbitrárnym a nedostatočne odôvodnením\nrozhodnutím správneho orgánu nevyhnutne vyplývajú aj ďalšie porušenia základných práv a to\nporušenie práva súdnu na inú právnu ochranu uvedenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, rovnosti účastníkov\nv konaní v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a tiež práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.\nUvedené porušenia sú zakotvené aj v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a predmetné\nrozhodnutie správneho orgánu porušuje právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces v\nčl. 47 Charty základných práv Európskej únie a tiež čl. 6 ods. 1 - právo na spravodlivé súdne konanie a čl.\n\n13 - právo na účinný opravný prostriedok uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Možno povedať, že uvedené nerešpektovanie vyššie uvedených práv sa týka práva na súdnu a\ninú právnu ochranu. Právo na spravodlivý proces či už pred súdom alebo pred iným orgánom verejnej\nmoci je zakotvené v čl. 46 až 50 Ústavy SR a niet pochýb, že subkategóriou práva na spravodlivý\nje aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu musí\nbyť zrejmé akými úvahami bol vedený správny orgán pri rozhodovaní o danej veci a tiež, na základe\nakých konkrétnych podkladov rozhodol, pričom nestačí iba uvedenie daných podkladov, no podklady\nmusia byť špecifikované a hlavne ich obsah prístupný aj účastníkovi konania, ktorý má právo sa k\ntakýmto podkladom vyjadriť. Správny orgán uviedol, že skutočnosť, že môže žalobca predstavovať\nhrozbu pre štát, vyplýva zo stanoviska ÚBOK, avšak k obsahu stanoviska nemal žalobca prístup a\npreto sa nemohol vyjadriť k stanovisku a nemohol som sa účinne brániť v správnom konaní, čím mu\nnebolo zabezpečené právo na spravodlivý proces. Okrem porušenia práva na spravodlivý proces nebolo\nrešpektované ani právo na dobrú správu v čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktoré bližšie\nšpecifikuje Európsky kódex dobrej správnej praxe nasledovne v čl. 18 ods. 1 a 2: 1. Každé rozhodnutie\norgánu, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť práva alebo záujmy súkromnej osoby, obsahuje dôvody, na\nktorých sa zakladá, s jasným uvedením podstatných skutočností a právneho základu rozhodnutia. 2.\nÚradník nesmie vydávať rozhodnutia, ktoré sú založené na stručných alebo vágnych dôvodoch, alebo\nktoré neobsahujú individuálne odôvodnenie.\nNajvyšší súd SR na zdôraznenie svojho právneho názoru uvádza k danej veci nasledovné právne vety:\nRozsudok NS SR3 4 So 226/04 zo dňa 19.10.2005: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie\nskutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri\npoužití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú\nčasť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť\nvšetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j. opísať predmet konania, poukázať\nna skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s\nnávrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom.\nRozsudok NS SR 1 So 115/2010 zo dňa 25.01.2011: „Rozsudok NS SR 1 So 115/2010 zo dňa\n25.01.2011: „Podľa výkladu Najvyššieho súdu (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) potom takto\nnedostatočne odôvodnené rozhodnutie odporkyne negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa\nna súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nnakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených\nzáujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba\nodhadovať právne dôvody (čo aj zo samotného odvolania navrhovateľa evidentne vyplýva).“\nRozsudok NS SR 7Sžso/45/2015 zo dňa 29.09.2016: Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite\nzdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky - napr. v náleze sp.zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I.\nÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania\nvšeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v\nústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim\nsúčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj\norgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia\ntotiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej\na právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo\na správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať\nna všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Porušením práva na\nspravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť\nskutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných\nskutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci\nby mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú\npresvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto\npremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť\nzrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám\n\nlogického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.\nNedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\nNajvyšší súd SR ďalej poukazuje, že v podobnej veci, kde išlo o neudelenie trvalého pobytu štátnemu\npríslušníkovi tretej krajiny podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších\npredpisov, keď neudelenie trvalého pobytu bolo odôvodnené iba negatívnym stanoviskom Slovenskej\ninformačnej služby, ku ktorému účastník konania nemal prístup a správne orgány konali v súlade so\nzákonom. Najvyšší súd SR inicioval konanie o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR, pretože\nzaujal stanovisko podobné ako v tomto prípade.\nUznesenie NS SR 1Sža/13/2016 zo dňa 16.11.2016: Najvyšší súd Slovenskej republiky podal dňa\n24.05.2016 v obdobnej veci vedenej na najvyššom súde pod sp.zn. 10Sža/3/2016 na Ústavný súd\nSlovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z z.\no pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v texte\nrozsudku aj ako „zákon č. 404/2011 Z.z.“) s ustanovením s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, ods. 2 a čl. 13 ods.\n4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a ods. 2, čl. 47 ods. 3 a s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl.6\nods. 1, s čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl.\n47 Charty základných práv Európskej únie.\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 29. júna 2016 vo veci vedenej pod\nsp.zn. PL. ÚS 8/2016 návrh Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125\nods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12\nods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie prijal na ďalšie konanie.\nPo preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací\nsúd dospel k záveru, že krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav a nevysporiadal sa so všetkými\nnámietkami žalobcu dostatočným a presvedčivým spôsobom.\nZ uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky odvolaniu žalobcu vyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že\nrozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.\nÚlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude s prihliadnutím na budúce rozhodnutie ústavného súdu\nPL. ÚS 8/2016, aby žalobcu primeraným spôsobom oboznámil s obsahom stanoviska ÚBOK, aby bolo\nzachované právo na spravodlivý proces a aby sa žalobca mohol účinne brániť. Pričom vzhľadom na\nutajované skutočnosti nemusia správne orgány oboznamovať žalobcu presne akým spôsobom získali\ntieto skutočnosti, ale samotný primeraný obsah stanoviska, ktorý tvorí podklad rozhodnutia správneho\norgánu o neudelení štátneho občianstva musí byť žalobcovi prístupný v takej miere, aby síce chránil\nzdroje informácií, ale umožnil žalobcovi reagovať na konkrétne závery.\nPodľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu.\nO trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov\nkonania spočívajúcu v zaplatených súdnych poplatkoch vo výške 140,- € a trov právneho zastúpenia v\nkonaní pred krajským súdom. Trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania (okrem právneho úkonu\nza odvolanie) najvyšší súd žalobcovi nepriznal, nakoľko ich jeho právny zástupca v zákonnej lehote\nnevyčíslil. Najvyšší súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby (prevzatie a\npríprava veci - 127,16 €, žaloba - 127,16 €, zastupovanie na pojednávaní - 130,16 €, odvolanie - 139,83\n€) + režijný paušál vo výške 4x 8,39 €, celkom vo výške 532,70 €.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/54/2013", "guid": "5fb2f003-a699-4834-a14f-5a3f306486fb:d6ab2494-959c-4181-8c38-bb7d7bb2a2c4", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}