{"guid": "8dd71644-988d-449d-b796-b377192297d3:370e9512-1371-4691-90b9-b8078a465675", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:9011010231.1", "spisova_znacka": "3Sžo/264/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/264/2015 z 22. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. 3Sžo/264/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:9011010231.1", "identifikacne_cislo": "9011010231", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-34.odsek-6", "nazov": "§ 34 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/382/#paragraf-34.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/382-2004/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-3", "nazov": "§ 250j ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/382#paragraf-34", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/370e9512-1371-4691-90b9-b8078a465675", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:9011010231.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9011010231.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:9011010231.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/264/2015\n9011010231\n22. 03. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:9011010231.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Prof. Ing. B. P., DrSc., bytom O.,\nzastúpený JUDr. Mariánom Ševčíkom CSc., advokátom so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, proti\nžalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15026/2008/51/RK zo dňa 27. októbra 2011,\nkonajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/10/2012-100 zo dňa 18.\nfebruára 2014, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/10/2012-100 zo dňa\n18. februára 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave konanie v časti žaloby o nemajetkovú ujmu vo výške\n17.000 € zastavil, rozhodnutie žalovaného č. 15026/2008/51/RK zo dňa 27. októbra 2011 podľa § 250j\nods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť\nžalobcovi náhradu trov konania.\nV odôvodnení rozsudku uviedol, že na pojednávaní žalobca upresnil petit žaloby, navrhol zrušiť\nrozhodnutie žalovaného, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom žalobu v časti náhrady nemajetkovej\nujmy 17.000 € vzal späť, s čím poverená zástupkyňa žalovaného vyjadrila súhlas.\nSúd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný rozhodnutím číslo 15026/2008-51 zo dňa 31. 8. 2009\nvyčiarkol žalobcu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, Oddielu na zápis znalcov, Odboru:\nStavebníctvo, Odvetvie: pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb, podľa § 34\nods. 6 zákona číslo 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 382/2004 Z.z.“), pretože žalobca\nnepreukázal splnenie zákonnej podmienky absolvovania odborného minima a odborných skúšok do 31.\n8. 2008 podľa § 34 ods. 4 zákona číslo 382/2004 Z.z. Rozklad žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu\nžalovaný zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.\nPodľa názoru prvostupňového súdu, žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie,\nktoré bolo vydané na základe v tom čase neúčinného právneho predpisu, zákona č. 136/2010 Z.z. o\nslužbách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 136/2010 Z.z.),\nktorý nadobudol účinnosť až 01.06.2010. Krajský súd na základe uvedeného ustálil, že druhostupňové\nrozhodnutie bolo vydané na základe právneho predpisu, ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia\nneúčinného a bolo ho potrebné ako nezákonné podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušiť.\nO trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.\n\nII.\nVoči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že postupom\nsúdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne\nposúdil a žiadal na základe týchto dôvodov rozsudok krajského súdu zmeniť a žalobu zamietnuť,\nprípadne vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nPodľa jeho názoru, súd vec nesprávne právne posúdil, rozsudok bol nedostatočne odôvodnený,\nzmätočný a nepreskúmateľný.\nSúd v danom prípade preskúmaval rozhodnutie nad rámec žalobcom vymedzeným.\nNeposúdil\nrozhodnutie čo do podstaty a vyňal z odôvodnenia rozhodnutia jednu, výsledok neovplyvňujúcu\nskutočnosť, na základe ktorej zrušil rozhodnutie bez zváženia správnosti a zákonnosti samotného výroku\nrozhodnutia a zvyšku odôvodnenia.\nZákladom pre potvrdenie prvostupňového správneho rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca\nnepreukázal splnenie podmienok podľa § 34 ods. 3 písm. b) zákona číslo 382/2004 Z.z., prípadne §\n34 ods. 4 citovaného zákona - čiže splnenie podmienky odborného minima a odborných skúšok do\n31. 8. 2008. Žalobca sčasti preukázal splnenie jednej čiastočnej podmienky a to absolvovanie jednej\nodbornej skúšky v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, avšak žalovanému túto skutočnosť\npreukázal až dňa 9. 6. 2009. Žalobca nedodržal zákonom určenú lehotu, čo bez ďalšieho bolo spôsobilé\nviesť k vyčiarknutiu znalca zo zoznamu. Tento krok nebol výsledkom voľnej správnej úvahy žalovaného,\npretože povinnosť vyčiarknuť znalca za stanovených podmienok ukladá žalovanému priamo zákon. Toto\nustanovenie bolo platné v čase vyčiarknutia žalobcu zo zoznamu ako i v čase rozhodovania žalovaného,\nktorý oprel rozhodnutie o § 34 ods. 3 písm. b), ods. 4 a ods. 6 zákona.\nDruhostupňový správny orgán sa riadne vysporiadal s uvedenými dôvodmi v rozhodnutí a aj bez\nprípadného skúmania splnenia ďalšej podmienky odborného minima bol povinný žalobcu zo zoznamu\nvyčiarknuť. Vo vzťahu k preukázaniu naplnenia druhej podmienky, a to splnenie podmienky odborného\nminima, bolo žalovanému vytknuté použitie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona číslo 136/2010 Z.z. v\nrámci odôvodnenia rozhodnutia. Uvedený zákon však bol uvedený v odôvodnení druhostupňového\nrozhodnutia v rámci úvah o splnení podmienky odborného minima. Skutočnosť je taká, že žalobca\nani nepostupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, pretože nesplnil podmienku\npreukázania odborného minima a vôbec nenastala situácia, kedy by sa prípadnou aplikáciou zákona\nčíslo 136/2010 Z.z. sprísnili požiadavky pre splnenie podmienky odborného minima, práve naopak,\nuvedený predpis bol prijatý z dôvodu transponovania Smernice Európskeho parlamentu a Rady\n2006/123/ES z 12. 12. 2006 o službách na vnútornom trhu do právneho poriadku Slovenskej republiky.\nJe zrejmé, že žalovaný snahou o aplikovanie § 3 ods. 5 zákona číslo 136/2010 Z.z. neškodil žalobcovi v\njeho právach ale naopak, ak by sa striktne pridržiaval právneho stavu pred prijatím uvedeného zákona,\nžalobcom predložené \"Osvědčení o absolvovaní kurzu znaleckého minima“ dňa 25. 11. 2005 a 16.\n12. 2005 v Českej republike by nemohlo byť prijaté ako preukazujúce podmienku získania odborného\nminima.\nPodľa vyhlášky číslo 490/2004 Z.z. na vykonávanie zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch,\nkonkrétne § 9 ods. 2, odborné minimum zabezpečujú znalecké ústavy a tlmočnícke ústavy na základe\npoverenia ministerstvom. České ústavy uvedeným poverením zo strany ministerstva nedisponujú\na predloženie českého osvedčenia nemohlo v žiadnom prípade preukazovať splnenie podmienky\nodborného minima ani pred účinnosťou zákona číslo 136/2010 Z.z. ani v čase jeho účinnosti.\nKeďže mal správny orgán za to, že predložené osvedčenie nespĺňalo podmienku rovnocennosti alebo\nzásadnej porovnateľnosti s odborným minimom získaným v podmienkach Slovenskej republiky, ďalšie\nskúmanie sa ukázalo ako nepotrebné. Ak správny orgán do odôvodnenia úvahu o splnení podmienok\nstanovených v § 3 ods. 5 zákona číslo 136/2010 Z.z. urobil, tak v snahe o čo najširšiu preskúmateľnosť\nrozhodnutia. Skúmanie splnenia podmienky získania odborného minima by nadobudlo ďalší význam\nv prípade, ak by si žalobca po vyčiarknutí znovu podal žiadosť o zápis do zoznamu. Vysporiadanie\nsa s predmetným zákonom nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia druhostupňového orgánu. Žalobca\n\njednoznačne nepreukázal splnenie podmienky odbornej skúšky v dvoch odvetviach, kde bol zapísaný\nako znalec, v lehote stanovenej zákonom a žalovaný mal povinnosť vyčiarknuť ho zo zoznamu.\nŽalovaný oprel svoje rozhodnutie o účinný právny predpis, a preto súd nemal dôvod aplikovať § 250j\nods. 3 O.s.p. a v žiadnom prípade nemal konať nad rámec dôvodov uvedených v žalobe.\nAj v prípade, ak by sa zákon číslo 136/2010 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, nemohlo by to\nmať vplyv na iné rozhodnutie správneho orgánu čo do výroku a zrušením napadnutého rozhodnutia by\ndošlo len k zopakovaniu procesu bez privodenia výhodnejšieho rozhodnutia pre žalobcu.\nPrístup krajského súdu považuje za neprijateľný, vedúci k neistote na strane žalobcu, ktorý má síce\ndojem plného úspechu, avšak v konečnom dôsledku rozsudok nevedie k efektívnemu a konečnému\nriešeniu veci. Konaním súdu je možné len formálne predlžovanie správneho konania s rovnakým\nvýsledkom.\nPodľa názoru žalovaného, viaceré časti odôvodnenia rozsudku krajského súdu nespĺňajú požiadavky\núplného, presvedčivého a správneho odôvodnenia. Súd sa obmedzil len na konštatovanie použitia\nretroaktivity a nevenoval pozornosť ďalším skutočnostiam vyplývajúcim z administratívneho spisu a\nzo samotného rozhodnutia. Porušením povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie došlo aj k porušeniu\npráva účastníka náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Nedostatočnosť\nodôvodnenia rozhodnutia spôsobila jeho nepreskúmateľnosť.\nIII.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 12. 6. 2014 navrhol napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave potvrdiť v celom rozsahu, stotožňujúc sa z jeho právnym názorom. Žiadal\no priznanie trov odvolacieho konania v sume 69,91 €.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10\nods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.).\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/10/2012-100 zo dňa\n18. februára 2014, ktorým súd rozhodnutie žalovaného č. 15026/2008/51/RK zo dňa 27. októbra 2011\npodľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV danom prípade bolo potrebné, pred tým ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu rozsudku súdu\nprvého stupňa, vysporiadať sa s prípustnosťou odvolania.\n\nKrajský súd v Bratislave v poučení napadnutého rozsudku uviedol, že v časti, ktorou zrušil rozhodnutie\nžalovaného nie je odvolanie prípustné, s poukazom na ustanovenie § 250ja ods. 1 O.s.p. Dôvodom pre\ntento záver bolo zrušenie rozhodnutia žalovaného na základe ustanovenia § 250j ods. 3 O.s.p., pretože\nbolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu. Námietkami uvedenými v žalobe sa nezaoberal.\nV zmysle ust. § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len správny poriadok), výrok je najdôležitejšou náležitosťou správneho rozhodnutia, ktorý musí\nobsahovať rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.\nZ výrokovej časti rozhodnutia musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na\nzáklade akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval.\nZ výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaného číslo 15026/2008/51 zo dňa 31. augusta 2009\nvyplýva, že správny orgán rozhodol o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov podľa ustanovenia § 34\nods. 6 zákona číslo 382/2004 Z.z.\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán poukázal na účinné znenie § 34 ods. 3 písm. b), ods. 4, § 34\nods. 6 zákona číslo 382/2004 Z.z. a uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky odborného\nminima a odborných skúšok do 31. augusta 2008, čo bolo dôvodom pre jeho vyčiarknutie zo zoznamu\nznalcov, tlmočníkov a prekladateľov, z oddielu na zápis znalcov, odbor: Stavebníctvo, odvetvie: Pozemné\nstavby, Odhad hodnoty nehnuteľností, Poruchy stavieb.\nSprávny orgán v prvostupňovom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezaložil svoje rozhodnutie na\nustanoveniach predpisu č. 136/2010 Z.z.\nŽalovaný rozhodnutím číslo 15026/2008/51/RK zo dňa 27. 10. 2011, potvrdil prvostupňové rozhodnutie\npodľa § 61 ods. 3 v spojení s ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku a podľa § 34 ods. 6 zákona číslo\n382/2004 Z.z.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia rozviedol svoju úvahu o správnosti záverov prvostupňového orgánu.\nZ dôvodu, že žalobca preukázal absolvovanie kurzu znaleckého minima osvedčením vydaným ústavom\niného členského štátu, poukázal na znenie § 3 ods. 5 zákona číslo 136/2010 Z.z. o službách na\nvnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom zároveň uviedol, že § 15 zákona číslo\n382/2004 Z.z. explicitne uvádza, že ustanovenia zákona číslo 136/2010 Z.z. sa použijú, ak zákon číslo\n382/2004 Z.z. neustanovuje inak. Správny orgán však nerozhodoval s prihliadnutím na predpis číslo\n136/2010 Z.z. z dôvodu, že žalobca nepreukázal dôvodnosť pre takýto postup.\nŽalovaný v rozhodnutí prihliadal na § 9 ods. 3 vyhlášky č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon\nč. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\núčinnom znení, ktorý určuje rozsah odborného minima. Uviedol, že z dokladov predložených žalobcom\nnevyplýva splnenie podmienok odborného minima podľa § 9 predmetnej vyhlášky. Žalovaný zároveň\nuviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky odborného minima podľa § 34 ods. 3 písm. b)\nzákona číslo 382/2004 Z.z., čo samo osebe zakladá dôvod na jeho vyčiarknutie zo zoznamu bez ohľadu\nna to, či splnil alebo nesplnil podmienku odbornej skúšky.\nŽalovaný sa vo svojom rozhodnutí síce v odôvodnení vysporiadaval aj s úpravou uznávania splnenia\nurčitej podmienky v inom členskom štáte, podľa predpisu účinného až od 01.06 2010. Rozhodnutia\nsprávnych orgánov však obsahovali konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého vo výrokovej\nčasti rozhodnutia vychádzali a z ktorého vyvodzovali svoje právne posúdenie, a to z účinnej právnej\núpravy zákona č. 382/2004 Z. z. (žalovaný poukazoval podporne aj na vykonávaciu vyhlášku č. 490/2004\nZ.z.).\nZ uvedeného je zrejmé, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nezaložili svoje rozhodnutie\nna právnom predpise číslo 136/2010 Z.z. tak, ako to konštatoval prvostupňový súd, a preto nebol dôvod\nna zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 3 O.s.p., pretože nebolo vydané na\nzáklade neúčinného právneho predpisu. Odvolací súd preto odvolanie žalovaného pripustil.\n\nPodľa ust. § 1 O.s.p., Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom\nsúdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov\núčastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam\niných osôb.\nPrincípy spravodlivého procesu predstavujú kvalitu, v ktorej je nevyhnutné, aby súd zabezpečil reálne\nuplatnenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tieto\nprincípy sú vyjadrené v čl. 46 až 50 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nKrajský súd v Bratislave vydaním rozsudku podľa § 250j ods. 3 O.s.p., voči ktorému nie je prípustné\nodvolanie, keď na to nebol daný právny dôvod, zasiahol do procesných práv účastníkov konania, ktorým\nodňal možnosť konať pred odvolacím súdom.\nZ obsahu rozsudku krajského súdu je zároveň zrejmé, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal\nso žalobnými námietkami a svoje rozhodnutie založil na preskúmaní a právnom posúdení žalobou\nnapadnutého rozhodnutia mimo rámca vymedzeného žalobcom v žalobe. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky na základe dôvodov uvedených vyššie však dospel k záveru, že vada, ktorú zistil a skonštatoval\nkrajský súd, nebola spôsobilá ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného, nebol preto daný základ pre\npostup podľa § 250j ods. 3 O.s.p. bez toho, aby nebolo prihliadané na námietky vymedzené žalobou.\nV prípade, ak sa súd prvého stupňa zmýlil v právnom posúdení, nedostatočne zistil skutkový stav,\nnevysporiadal sa s dôvodmi žaloby, nebola splnená ústavne a zákonom vymedzená povinnosť\ngarantovať účastníkovi konania obsah základného práva na spravodlivú súdnu ochranu jeho práv a\noprávnených záujmov.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie\naj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ).\nKrajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku č. k. 5S/10/2012-100 zo dňa 18. februára 2014 nedal\nodpovede na právne námietky uvedené v žalobe ani na stanovisko žalovaného, čím došlo z jeho strany\nk rozporu s povinnosťami uloženými súdom právnymi normami.\nNie je úlohou odvolacieho súdu naprávať chybný postup súdu prvého stupňa ak zistí, že účastníkovi\nkonania odňal možnosť konať pred súdom alebo nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave dospel k záveru, že je ho potrebné za účelom nápravy pochybení zrušiť podľa § 221\nods. 1 písm. f) a h) O.s.p.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu zaoberať sa následne všetkými žalobnými\nnámietkami žalobcu, argumentáciou žalovaného a rozhodnúť v súlade s právnym názorom najvyššieho\nsúdu.\nV novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3\nv spojení s ustanovením § 246 O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}