{"guid": "c3a28b7d-8d85-434a-9bbd-4f34830b3c36:8893e9bc-aa87-4f96-8c93-171029e62079", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8712201731.1", "spisova_znacka": "7Cdo/180/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/180/2015 z 28. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2017, sp. zn. 7Cdo/180/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8712201731.1", "identifikacne_cislo": "8712201731", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2017-03-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 239 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1", "nazov": "§ 239 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79", "nazov": "§ 79 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 239 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 239 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-3", "nazov": "§ 239 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-8.odsek-3", "nazov": "§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-8.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-21.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-21.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-2", "nazov": "§ 239 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-79", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-43", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-8", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8893e9bc-aa87-4f96-8c93-171029e62079", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8712201731.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8712201731.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8712201731.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/180/2015\n8712201731\n28. 03. 2017\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2017:8712201731.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. A., bytom W., zastúpeného JUDr. Jánom\nGarajom, advokátom, so sídlom Hlavná č. 137, Prešov, proti žalovanému Prešovský samosprávny kraj,\nso sídlom Námestie mieru č. 2, Prešov, IČO: 37 87 04 75, zastúpenému spoločnosťou Správa a údržba\nciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná č. 14, Prešov, o vydanie bezdôvodného\nobohatenia, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20 C 23/2012, o dovolaní žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Prešove z 21. januára 2014 sp. zn. 9 Co 12/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. októbra 2012 č. k. 20 C\n169/2010-191 v spojení s opravným uznesením z 28. novembra 2012, č. k. 20 C 23/2012-225 určil,\nže žalobcovi patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného a v prevyšujúcej\nčasti návrh zamietol. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na existenciu cestných telies\nzriadených na parcelách bližšie špecifikovaných v rozsudku, ktorých je vlastníkom žalobca, nemá tento\nreálnu možnosť ich užívať a preto určil, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia\nje daný. V zamietavej časti výroku uviedol, že rozsah vzneseného nároku na náhradu bezdôvodného\nobohatenia je otázkou, ktorú bude možné riešiť až v rámci prejednávania výšky nároku a nie jej podstaty.\nOpravným uznesením z 28. novembra 2012 súd prvej inštancie opravil spisovú značku rozsudku tohto\nsúdu z 30. októbra 2012 na správne znenie 20 C 23/2012. Ako dôvod uviedol, že v písomnom vyhotovení\nmedzitýmneho rozsudku došlo k chybe v písaní spisovej značky, kedy je uvedená sp. zn. 20 C 169/2012,\npričom správne má byť uvedená sp. zn. 20 C 23/2012.\nŽalovaný podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd zrušil medzitýmny rozsudok v spojení s\nopravným uznesením v časti, v ktorej súd prvej inštancie určil, že žalobcovi patrí právo na vydanie\nbezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 21. januára 2014 sp. zn. 9 Co 12/2013\nzrušil medzitýmny rozsudok v spojení s opravným uznesením v časti, v ktorej súd prvej inštancie určil, že\nžalobcovi patrí právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného a v rozsahu zrušenia\nvrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd preskúmal napadnutú časť rozsudku\na dospel k záveru, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci samej, a preto napadnuté rozhodnutie zrušil. Odvolací súd určil, že v preskúmavanej veci\npodaná žaloba trpela skôr uvedenou vadou neurčitosti v dôsledku neuvedenia konkrétnej peňažnej\nvýšky bezdôvodného obohatenia, ktoré by malo byť žalobcovi vydané. Súd prvej inštancie sa nepokúsil\no odstránenie vady žaloby postupom podľa § 43 O.s.p. a napriek tomu rozhodol o základe veci\n\nmedzitýmnym rozsudkom. Zároveň uviedol, že iný výklad o určitosti žaloby by mohol viesť k obchádzaniu\npovinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu v rozsahu a za podmienok stanovených\nv zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch). Podľa\nnázoru odvolacieho súdu zamietnutie návrhu na časové ohraničenie danosti základu pre vydanie\nbezdôvodného obohatenia predpokladá také skutkové zistenia, na základe ktorých je základ nároku\ndaný bez časového ohraničenia, čo z doposiaľ vykonaného dokazovania nebolo možné vyvodiť. V tejto\nsúvislosti poukázal aj na odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„Ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 369/2011 a z toho vyplývajúce dopady na predmetné posúdenie danej\nveci. Odvolací súd konštatoval, že v časti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba\nzamietnutá, a v ktorej rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na určenie, že žalobcovi patrí právo na vydanie\nbezdôvodného obohatenia za konkrétne uvedené obdobie od 10. mája 2007 do 11. mája 2009), tento\nnepreskúmaval a zostal rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že mu súdy odňali\nmožnosť konať v zmysle § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podanou\nžalobou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obmedzenie vlastníckeho práva a v tomto\nkonaní žiadal, aby súd jeho výšku ustálil na základe znaleckého dokazovania. Z tohto dôvodu\npovažoval petit za dostatočne zrozumiteľný, určitý, jasný a vykonateľný. V predmetnom konaní\nžalobca vysvetlil, že rozsah bezdôvodného obohatenia spresní po znaleckom dokazovaní. Navyše\nnedostatok označenia konkrétnej výšky bezdôvodného obohatenia nepredstavoval prekážku v konaní,\nlebo medzitýmnym rozsudkom nie je rozhodnuté o celej prejednávanej veci, ale iba o jej základe. Na\npodporu týchto tvrdení pripojil k podanému dovolaniu rozhodnutia Okresného súdu Košice II sp. zn. 42\nC 64/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 145/2013. Podľa jeho názoru\nide o prílišný formalizmus, čo je porušením práva na spravodlivý súdny proces. Vo vzťahu k súdnemu\npoplatku uviedol, že automaticky po ustálení výšky nároku v zmysle § 7 ods. 7 zákona o súdnych\npoplatkoch sa rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí, pričom bude vypočítaný ako\n6 % sumy ustálenej. Ďalej v tomto smere upozornil aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Cdo 219/2007, v zmysle ktorého sa nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do\nnajmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z týchto dôvodov je\npodľa názoru žalobcu rozhodnutie odvolacieho súdu nedostatočné, nekonzistentné a neodôvodnené.\n4. Žalovaný k predmetnému dovolaniu uviedol, že keďže odvolací súd zrušil rozhodnutie\nokresného súdu s tým, aby v ďalšom konaní odstránil vadu konania, a to postupom v zmysle\n§ 43 O.s.p., nemá takéto konanie za následok odňatie možnosti konať pred súdom, keďže má práve\nžalobca konať a doplniť svoj petit v zmysle § 79 O.s.p. Podľa názoru žalovaného tým, že súd prvej\ninštancie zamietol návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie za\nnavrhované konkrétne obdobie, čím sa stalo toto rozhodnutie v predmetnej časti právoplatné, a preto v\nďalšom konaní nebude potrebné rozhodovať len o tom, či žalobcovi patrí alebo nepatrí právo na vydanie\nvecného bremena.\n5. Dovolanie bolo podané 2. júna 2014. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak,\nplatí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2\nveta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona, zostávajú zachované.\n6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd\nkonštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych\nnoriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní, ktorý zostal zachovaný\naj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla\n2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže\nuplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami.\nÚplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od\nuvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten,\nkto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný\n[viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“,\nsp. zn. PL. ÚS 36/1995].\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1\n\nCSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443\nCSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody\nprípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie\nbolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám\nuvedeným v § 237 O.s.p. (s účinnosťou od 1. januára 2015 § 237 ods. 1 O.s.p.).\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v tomto prípade najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťal.\nPokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, bol tento opravný prostriedok prípustný,\nak smeroval proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo\nuzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych\nspoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo\npotvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože\nide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak\nním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia\nna podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní\n(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území\nSlovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Podľa ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia\nodsekov 1 a 2 neplatili, ak išlo o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o\nznalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich\nsa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených\nZákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhodovalo uznesením. Dovolanie žalobcu teda v zmysle\n§ 239 O.s.p. nevyvolalo účinky, ktoré by podľa právneho stavu do 30. júna 2016 umožňovali uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum.\n10. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád\nuvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa\n§ 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nebolo postihnuté niektorou z vád vymenovaných v\n§ 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Ak bolo konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.,\nmožno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých bolo inak dovolanie z hľadiska § 239\nO.s.p. vylúčené. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal\na vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Vada konania uvedená v ustanovení §\n237 písm. f/ O.s.p. namietaná bola, avšak pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p.\nnebol významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto\nustanovení; rozhodujúcim bolo, či k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n11. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel taký závadný procesný postup súdu, ktorým\nznemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok\npriznával za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov [v zmysle § 18 O.s.p. mali\núčastníci rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv\n- viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41\nO.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k\nvšetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na\nto, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. O vadu, ktorá bola z hľadiska\nustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. významná, išlo len v tom prípade, ak bol postup súdu nesprávny (z\nhľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi) a ak sa tento postup súdu prejavil v priebehu konania, t. j. v činnosti, ktorá vydaniu konečného\nsúdneho rozhodnutia predchádzala. Odňatím možnosti konať sa rozumel aj taký procesný postup súdu,\nktorým bola odmietnutá žaloba po neodstránení vád podania návrhu na začatie konania, napriek tomu,\nže neboli splnené podmienky na tento procesný postup, o čo však v danom prípade nešlo.\n12. Dovolateľ videl naplnenie tejto vady v tom, že odvolací súd neakceptoval tú skutočnosť, že výšku\nbezdôvodného obohatenia mohol stanoviť súd po vydaní medzitýmneho rozsudku o danosti základu\npredmetu sporu na podklade znaleckého posudku, pričom v tomto prípade nejde o vady žaloby, ktoré\nby bolo potrebné odstraňovať. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že predmetnú námietku dovolateľa\nje potrebné subsumovať pod dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., v zmysle ktorého\n\nbolo dovolanie možno odôvodniť len tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (rovnako túto vadu posúdil aj odvolací súd). Dôsledkom inej vady konania\nje vecná nesprávnosť rozhodnutia, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich\npostup súdu v občianskom súdnom konaní. Navyše je v tomto smere potrebné upozorniť na tú\nskutočnosť, že po vyslovení zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sa vec vráti súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie, ktorý vytýkanú vadu napraví a v danom konaní sa bude ďalej pokračovať.\n13. Civilné sporové konanie (rovnako tak podľa predchádzajúcej právnej úpravy občianske súdne\nkonanie) má slúžiť k nachádzaniu (hľadaniu) hmotného práva a spravodlivému riešeniu sporov,\navšak v prvom rade sa predpokladá, že zákonodarcom stanovené procesné pravidlá, ktorými sa strany\nmajú riadiť, budú dodržiavané. Pokiaľ tak strany v konaní v konkrétnom prípade neurobia, logickým\ndôsledkom môže byť neúspech v spore, a to bez ohľadu na hmotné právo. Uvedené zodpovedá klasickej\nprávnej zásade vigilantibus iura scripta sunt (nech si každý stráži svoje práva) a zároveň je v\nsúlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania.\n14. S procesnými vadami zakladajúcimi zmätočnosť spájal Občiansky súdny poriadok priamo\nprípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p., pričom vady tejto povahy boli zároveň aj prípustným dovolacím\ndôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Aj niektorým ďalším vadám inej procesnej povahy majúcim\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. iným vadám) pripisoval Občiansky súdny poriadok\nvýznam (teda aj predmetnej vade podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), avšak na rozdiel od taxatívne\nvymenovaných vád len v tom zmysle, že ich považoval za relevantný dovolací dôvod, ktorý možno\nuplatniť iba v takom dovolaní, ktoré je procesne prípustné. Vada takejto povahy sama osebe však\nprípustnosť dovolania nezakladala.\nVzhľadom na vyššie uvedené závery dovolacieho súdu je dovolanie žalobcu podľa právnej úpravy\núčinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, a preto ho najvyšší súd bez meritórneho dovolacieho\nprieskumu odmietol.\n15. Vo vzťahu k námietkam dovolateľa o rozdielnej judikatúre v posúdení danej otázke nižšími\nsúdmi, ako aj samotným Najvyšším súdom Slovenskej republiky, dovolací súd považuje za potrebné\nuviesť nasledovné. Rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je\nprirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému, resp. každého súdneho systému, ktorý nie je\nzaložený na precedensoch ako prameňoch práva. Z judikatúry Ústavného súdu v tomto smere\nvyplýva, že vývoj právnych názorov všeobecných súdov v právne obdobných prípadoch nemožno\nautomaticky stotožňovať s porušením základného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je prípadná\nodlišnosť týchto právnych názorov založená na racionálnej argumentácii (bližšie pozri nález Ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 325/2016). Na nápravu tohto nežiaduceho stavu pozná právny poriadok celý rad\nprávnych prostriedkov i spôsobov na usmernenie judikatúry. Zákonnú právomoc zjednocovať in\nabstracto judikatúru je podľa § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdoch) zverená Najvyššiemu\nsúdu Slovenskej republiky. Zákonnou podmienkou využitia právomoci jednotlivých kolégií podľa § 21\nods. 3 písm. a/ zákona o súdoch je zistenie, že došlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných\nrozhodnutiach veľkých senátov kolégií (veľký senát rozhoduje v prípade rozdielnosti právnych názorov\nsenátov kolégia - viď ustanovenie § 48 CSP) a v zmysle § 21 ods. 3 písm. b/ zákona o súdoch, že\ndošlo k výkladovým rozdielnostiam v právoplatných rozhodnutiach súdov nižšieho stupňa. Z uvedeného\nvyplýva, že senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o dovolaní in concreto\nnepatrí právomoc posudzovať a zjednocovať rozhodnutia nižších súdov v iných konaniach, ktoré neboli\nsúčasťou inštančného postupu v rámci danej veci (viď dovolateľom poukázané na rozhodnutia Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 145/2013 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 194/2013).\n16. Napriek odkazu dovolateľa na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 30.\njúla 2008, sp. zn. 3 Cdo 219/2007), je treba konštatovať, že predmetné rozhodnutie sa nevzťahuje na\ndaný prípad, i keď objasňuje výklad ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.\nDovolací súd určil, že účastníkom konania bola odňatá možnosť konať tým, že súd prvej inštancie\nodmietol žalobu, keďže súd nesprávne posúdil náležitosti žaloby, a to najmä v časti čoho sa žalobcovia\ndomáhajú. Žalobcom v danom prípade išlo práve o určenie spôsobu výpočtu výšky náhrady, a\nnie o určenia práva na poskytnutie náhrady, v súvislosti s ktorou ich žiadal súd prvej inštancie o\nodstránenie vád žaloby aj (okrem iného) o určenie peňažného plnenia. Z právneho názoru vysloveného\n\nv danej veci, a to že z ustanovenia § 79 O.s.p. nevyplýva, aby žalobca po stránke formálnej\ndo najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia, vyplýva potreba\nvyhnúť sa prepiatemu formalizmu v snahe upustiť od reštriktívneho výkladu tohto ustanovenia, že\núčastník konania by bol povinný urobiť presný návrh znenia výroku rozsudku súdu.\n17. Ďalej je potrebné k námietke dovolateľa o nedostatočnom, nekonzistentnom a neodôvodnenom\nrozhodnutí odvolacieho súdu uviesť, že namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou\njudikatúrou považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ale za tzv. inú\nvadu konania, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998). Na tom zotrvalo aj neskoršie\nzjednocujúce stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016,\nktorého právna veta znie „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods.\n2 písm. b/ O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.“; obsah spisu teda nedáva žiadny dôvod pre uplatnenie druhej vety\ntohto stanoviska - v dovolaním napadnutom rozhodnutí sú zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody.\n18. Najvyšší súd už v minulosti konštatoval, že ak je niektoré rozhodnutie (prípadne) nepreskúmateľné,\nneznemožňuje sa tým účastníkovi konania uskutočňovať jemu patriace procesné oprávnenia; ani\nvtedy nezostáva „procesne bezbranným“ (viď napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo\n1367/2015). Vo viacerých rozhodnutiach tiež uviedol, že ak je účastník konania presvedčený, že\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočne odôvodnené alebo preskúmateľné, má plne\nzachované právo namietať túto nesprávnosť v procesne prípustnom opravnom prostriedku (porovnaj\nrozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 89/2011, 3 Cdo 145/2012, 3 Cdo 158/2012, 3 Cdo 648/2015, resp. 1 ECdo\n10/2014).\n19. Ústavný súd sa v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 „väčšinovým názorom\nsvojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho\nodôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania\npodľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.\n20. Z dôvodov uvedených vyššie (viď 7. až 19.) dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu, ktoré\nbolo podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok umožňujúci\nuskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, ktorý by zostal zachovaný aj po tomto dni (§ 470 ods.\n2 CSP). Najvyšší súd preto jeho dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP.\n21. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n23. V časti výroku o trovách dovolacieho konania rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky pomerom hlasov 2 : 1.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/12/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dbd4c25e-a63b-4bcb-9794-bd2d3b2f6251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.325.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 325/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 325/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.325.2016.1"}, {"guid": "ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 551/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 551/2012 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 280, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41d3133b-7619-4640-9854-a9f535e3dd1a"}, {"guid": "ussr:027f0aac-a96e-4504-8f05-91a28d44c138", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 369/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 369/2011 z 28. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-28", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:027f0aac-a96e-4504-8f05-91a28d44c138"}, {"guid": "864a8fd9-ee90-4aaa-96e0-6c5c4cf18804:9b561628-79db-4a8d-90c2-1c0618cb21b1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:8109223910.1", "spisova_znacka": "6Co/194/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/194/2013 z 29. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:8109223910.1"}, {"guid": "a2a39a2e-b162-4489-a757-a07f1d11d7cc:40f3d545-5d01-46bf-b9c0-8c6367a0f836", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5711214882.1", "spisova_znacka": "9Co/12/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/12/2013 z 13. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5711214882.1"}], "citovane_v": []}