{"guid": "6f66aa14-0262-4a18-9de8-60d16f166a89:125e20a2-079b-49d2-89e9-c8bddb1477d2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8314201269.1", "spisova_znacka": "2Cdo/104/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/104/2017 z 20. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. decembra 2017, sp. zn. 2Cdo/104/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:8314201269.1", "identifikacne_cislo": "8314201269", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2017-12-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-3", "nazov": "§ 239 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/125e20a2-079b-49d2-89e9-c8bddb1477d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8314201269.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8314201269.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8314201269.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/104/2017\n8314201269\n20. 12. 2017\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2017:8314201269.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Obec Stakčínska Roztoka, so sídlom Stakčínska\nRoztoka č. 23, 2/ Obec Kalná Roztoka, so sídlom Kalná Roztoka č. 199, 3/ Obec Klenová, so sídlom\nKlenová č. 126, 4/ Obec Ubľa, so sídlom Ubľa č. 368, 5/ Obec Hrabová Roztoka, so sídlom Hrabová\nRoztoka č. 29, 6/ Obec Ulič, so sídlom Ulič č. 89, všetci zastúpení JUDr. Jánom Holotom, advokátom, so\nsídlom v Snine, Komenského č. 2791, proti žalovanému Bondy a partneri, s.r.o., so sídlom v Košiciach,\nRužová č. 50, zastúpenému Advokátskou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nDvořákovo nábrežie č. 8/A, o vylúčenie veci z exekúcie, vedenom na Okresnom súde Humenné pod\nsp. zn. 12 C 18/2014, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. januára\n2016 sp. zn. 21 Co 8/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalovaného o d m i e t a .\nŽalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Humenné (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22. októbra 2014 č. k. 12 C\n18/2014-77 rozhodol tak, že zamietol žalobu, ktorej predmetom bolo vylúčenie veci z exekúcie vedenej\nsúdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, vedenej pod\nsp. zn. Ex 992/2012. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k hnuteľným\nveciam, ktoré boli predmetom tohto súdneho konania v rámci uvedeného exekučného konania sp. zn. Ex\n992/2012. Išlo o originárne nadobudnutie vlastníckeho práva, pri ktorom je vlastnícke právo právneho\npredchodcu nerozhodné. Konštatoval, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k týmto veciam v súlade\ns § 126 ods. 3 Exekučného poriadku. Sud prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenie\n§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 55 ods. 1, § 61, § 126 zákona č. 233/1995\nZ.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“). O trovách konania rozhodol podľa\n§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj\n„O.s.p.“. Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepožadoval, preto mu ich súd\nprvej inštancie nepriznal.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z 26. januára\n2016 č. k. 21 Co 8/2015-188 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle\nustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd poukázal na to, že ak sa žalobcovia cítia byť skutočnými\nvlastníkmi exekvovaných vecí, nemôžu sa už po nadobudnutí vecí oprávneným (žalovaným) domôcť\nsvojho vlastníckeho práva k nim vzhľadom na ustanovenia § 61 EP. Ak žalobcovia tvrdia, že exekúcia\nnemala postihnúť veci nadobudnuté z verejných zdrojov, že súdny exekútor nerešpektoval zákonné\npravidlá pri vykonávaní exekúcie, že došlo k nezákonnému postupu a jeho dôsledkom, tak sa môžu\ndomáhať pri splnení zákonných podmienok voči nemu náhrady škody v zmysle § 33 EP. Odvolací súd\nďalej vyjadril svoj súhlas s názorom žalovaného a to, že umiestnenie technologického zariadenia\ndo nehnuteľnosti iného vlastníka nezanemená, že sa tak technologické zariadenie stáva súčasťou\nnehnuteľnosti a vlastník nehnuteľnosti sa stáva súčasne aj vlastníkom týchto zariadení aj v prípade,\nak vlastnícke právo k nim svedčí inej osobe. Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu nevyplývalo,\n\nže by žalobcovia na preukázanie svojho ďalšieho tvrdenia o tom, že technologické zariadenia tvoria\nsúčasť hlavnej veci predložili relevantné dôkazy. O povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení boli žalobcovia poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (č. l. 25, 40 súdneho spisu). Odvolací súd\nnásledne poznamenal, že prejav vôle, ktorým žalovaný prebral sporné veci je dostatočný, zrozumiteľný a\nakceptovateľný v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z ustanovenia § 126 ods. 3 Exekučného poriadku.\nNavyše súdny exekútor takéto nadobudnutie vlastníckeho práva dňa 13. januára 2014 potvrdil. Odvolací\nsúd zároveň v druhom výroku rozsudku nepriznal účastníkom konania náhradu trov odvolacieho\nkonania.\n3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol žalovaný (ďalej aj ,,dovolateľ“) dovolaním 5. mája\n2016, a to v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Mal za to,\nže odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie odvolacieho súdu o náhrade trov odvolacieho konania, čo spôsobuje\njeho nepreskúmateľnosť. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o\ntrovách konania a aby v tejto časti vrátil vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu. Zároveň navrhol, aby\ndovolací súd uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne trovy dovolacieho\nkonania.\n4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného iba stručne uviedli, že sa s predmetným\nvýrokom odvolacieho súdu rozhodujúcim o trovách konania stotožňujú, z čoho je zrejmé, že nesúhlasia\ns podaným dovolaním žalovaného.\n5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z.\n(ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon\naj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP\n(ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nzostávajú zachované.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení,\nže dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP),\nv ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné\nodmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/\nCSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (5. mája 2016), t. j. za účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval\nv zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, §\n237 ods. 1 a § 239 O.s.p.\n8. Dovolaním žalovaného je napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, ktorý\nnapriek tomu, že je súčasťou výrokovej časti rozsudku - má povahu uznesenia (viď § 223 O.s.p.).\nUznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.\nŽalovaný na základe uvedeného dovolaním napadol uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania,\nproti ktorému podanie dovolania výslovne vylučovalo ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p.\n9. Predmetné dovolanie by bolo teda prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným\nv § 237 ods. 1 O.s.p. Žalovaný procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/\nO.s.p. netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Dovolateľ mal za to, že v konaní mu bola\nodňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu\npovažoval za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.\n10. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. sa rozumel nesprávny\npostup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho\nsúdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy,\npodať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod). Najvyšší\nsúd v minulosti často zdôrazňoval, že pre záver o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237\nods. 1 O.s.p. (a teda aj vady uvedenej v písmene f/ tohto ustanovenia) nie je významný subjektívny\nnázor účastníka konania tvrdiaceho, že sa súd dopustil takej vady; rozhodujúcim bolo výlučne zistenie\n(záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď napríklad rozhodnutia sp. zn.\n1 Cdo 6/2014, 2 Cdo 609/2015, 3 Cdo 409/2015, 4 Cdo 143/2015, 5 Cdo 238/2015, 6 Cdo 30/2016,\n7 Cdo 371/2015, 8 Cdo 34/2016). V prejednávanej veci z obsahu spisu nevyplýva, že by\nžalovanému bolo niektoré z týchto práv odňaté, resp. aby boli splnené podmienky zakladajúce\nuplatnený dovolací dôvod v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\n\n11. V zmysle námietky žalovaného spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, dovolací súd poukazuje na rokovanie občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa\nuskutočnilo 3. decembra 2015, kde bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016. Najvyšší súd,\nstotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či v\ndanej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania\nv zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci\nišlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje riadne vysvetlenie dôvodov, na\nktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Vo väzbe na uvedené najvyšší súd uvádza, že odvolací\nsúd dovolateľovi neodňal zákonnú možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie nevykazuje známky\nzmätočnosti. Námietka existencie vady konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. preto\nneobstojí.\n12. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch mohla nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu\nzakladať vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a to napríklad, ak rozhodnutie napadnuté opravným\nprostriedkom ako celok neobsahovalo vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie malo\ntaké zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia\nk „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty\nmôže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov\n(pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre\nsúdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).\nPo preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci bol dôvod pre uplatnenie (ako\nvýnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016.\n13. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedené odôvodnenie odvolacieho súdu v časti nepriznania trov\nodvolacieho konania možno považovať za preskúmateľné. Skutočnosť, že žalovaný má odlišný názor,\nbez ďalšieho nezakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie odvolacieho súdu umožňuje\npreskúmať ako, na základe čoho a z akých dôvodov súd rozhodol. Dovolací súd považuje rozhodnutie\nodvolacieho súdu za dostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo strany konania na spravodlivý proces (bližšie pozri sp. zn. 6 Cdo\n145/2011, sp. zn. II. ÚS 78/05).\n14. Ostatné námietky dovolateľa, ktorými spochybňoval závery odvolacieho súdu z hľadiska obsahového\nspadajú pod činnosť spočívajúcu v právnom posudzovaní veci súdom, pri ktorej súd zistený skutkový\nstav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy. Touto činnosťou súdu ale nedochádza\nk odňatiu možnosti strane sporu pred súdom konať, lebo právnym posúdením veci sa jej neodníma\nmožnosť uplatnenia procesných práv v konaní v zmysle vady uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 písm.\nf/ O.s.p. (viď R 43/2003).\n15. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v konštantnej judikatúre najvyššieho súdu\npovažované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie, o\ntaký prípad ale v danej veci nešlo, zároveň je ale zhodne zastavaný názor, že prípadné nesprávne právne\nposúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm.\nf/ O.s.p. (viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad vo veciach sp.\nzn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011,\n7 Cdo 49/2012, 7 Cdo 212/2013), preto sa dovolací súd správnosťou právneho posúdenia veci súdmi\nnižších inštancií nezaoberal.\n16. Dovolací súd dodáva, že odvolací súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s tým, prečo\nžalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na základe uvedeného preto namietaným\nprocesným postupom nemohlo dôjsť k procesnej vade konania uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\n17. V danom prípade prípustnosť dovolania žalovaného vylučuje ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p., vady\nkonania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. neboli zistené, preto najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol\npodľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.\n18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n\n19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21Co/8/2015", "guid": "3eaf4af8-6c01-4538-bd4b-5a83c4ad687f:0fe71661-6d40-4323-95ff-3cca8541e97b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}