{"guid": "41d55677-2151-4f73-88f5-ef510f582f3e:b004f189-ffdd-4fdf-8a52-79456cd19c28", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8114211916.1", "spisova_znacka": "7EMCdo/1/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7EMCdo/1/2015 z 29. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 7EMCdo/1/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8114211916.1", "identifikacne_cislo": "8114211916", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-3", "nazov": "§ 10a ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-464", "nazov": "§ 464 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-464", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-464"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-464"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b004f189-ffdd-4fdf-8a52-79456cd19c28", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8114211916.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8114211916.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8114211916.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7EMCdo/1/2015\n8114211916\n29. 03. 2017\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2017:8114211916.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávnenej UNION poisťovňa, a. s., so sídlom\nv Bratislave, Bajkalská 29/A, proti povinnému U. W., bývajúcemu v F., o 268,50 € s príslušenstvom,\nvedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 83Er/255/2014, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 11. septembra 2014 č. k.\n83Er/255/2014-52, takto\nrozhodol:\nUznesenie Okresného súdu Prešov z 11. septembra 2014 č. k. 83Er/255/2014-52 z r u š u j e\na vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej tiež len „exekučný súd“) hore označeným uznesením zamietol námietky\npovinného proti exekúcii. Mal za to, že exekučné konanie začalo v rámci 10-ročnej premlčacej doby,\nktorá začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu (v tomto prípade rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 29. októbra 2013 č. k. 3Cob/15/2013-262, nadobudnuvšieho právoplatnosť\n12. decembra 2013).\n2. Na základe podnetu povinného podal proti takémuto uzneseniu generálny prokurátor mimoriadne\ndovolanie. Navrhol zrušenie napadnutého uznesenia s vrátením veci Okresnému súdu Prešov na\nďalšie konanie. Exekučný súd podľa neho napadnutým uznesením porušil zákon, keď sa (vo väzbe\nna povinným uplatnenú námietku premlčania) nezaoberal tým, kedy nastala splatnosť vymáhaných\npohľadávok, ako i právoplatnosť rozsudkov tvoriacich exekučný titul, ich vykonateľnosť a čas začatia\nexekučného konania. V dôsledku absencie takýchto zistení je napadnuté uznesenie nepreskúmateľným\npre nedostatok dôvodov, zvlášť ak exekučný súd si bez akýchkoľvek dôkazov osvojil povinným\nneprijímanú argumentáciu oprávnenej o čase začatia premlčacej doby. Exekučný súd okrem toho\npochybil aj nedoručením povinnému vyjadrenia oprávnenej k námietkam povinného, hoci z takéhoto\npodania vychádzal aj pri svojom rozhodovaní a týkalo sa rozhodných skutkových okolností prípadu, čím\ndošlo aj k porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona\nSNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (uverejneného v prílohe oznámenia Federálneho ministerstva\nzahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb., ďalej tiež len „Dohovor“).\n3. Povinný navrhol mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť, zotrvávajúc predovšetkým na svojej skoršej\nargumentácii, podľa ktorej exekučné konanie v tejto veci začalo až po uplynutí premlčacej doby.\n4. Oprávnená navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť, majúc za to, že so zreteľom k skutkovým\nokolnostiam prípadu v prejednávanej veci k premlčaniu nedošlo.\n5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len\n„C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci\n\nk rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia §\n470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npredo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však mimoriadne dovolanie\nbolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky pre jeho podanie (jeho prípustnosti) posudzoval podľa\nprávneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „O. s. p.“).\nDôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti\nochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,\nvrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za\núčinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), ako aj ďalšieho základného\nprincípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl.\n3 ods. 1 C. s. p.).\n6. Hneď úvodom sa žiada podotknúť, že najvyšší súd, príslušný na rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní\npodľa § 10a ods. 3 O. s. p. (a inak neskôr o dovolaniach všeobecne podľa § 35 C. s. p.) dospel k záveru\no splnení podmienok (procesných predpokladov) pre podanie mimoriadneho dovolania v tejto veci.\n7. Procesné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania upravovalo v čase začatia dovolacieho\nkonania ustanovenie § 243e ods. 1 O. s. p. Týmito predpokladmi, ktoré museli byť splnené kumulatívne,\nsú: a/ podnet procesne legitimovaného subjektu, ak sa podnet vyžaduje, b/ zistenie, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon, c/ podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv\na zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a d/ túto ochranu\nnemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Podľa právnej teórie (porovnaj Ján Mazák, Základy\nobčianskeho procesného práva, druhé vydanie, Bratislava: Vydavateľstvo právnickej literatúry IURA\nEDITION, spol. s r. o., rok 2004, str. 415) na splnenie predpokladu pod písm. b/ stačí, ak sa generálny\nprokurátor domnieva, že právoplatným rozhodnutím súdu došlo k porušeniu zákona. Rovnako\naj na splnenie predpokladu pod písm. c/ stačí, ak sa generálny prokurátor domnieva, že podanie\ntohto opravného prostriedku vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov subjektov\nsúkromnoprávnych vzťahov. Predpoklad uvedený pod písm. d/ znamená neprípustnosť mimoriadneho\ndovolania v prípade, keď požadovanú ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb a štátu možno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, najmä návrhom na obnovu\nkonania, dovolaním podaným účastníkom konania, návrhom na zrušenie uznesenia o predbežnom\nopatrení, ako aj v prípadoch, keď zrušenie alebo zmenu rozhodnutia možno dosiahnuť inak.\n8. V zmysle spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015,\npublikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky 8/2015 pod č. 94, procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na\npodnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv sám\nneúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky,\nktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.\n9. Za opravné prostriedky potenciálne spôsobilé privodiť pre účastníka konania priaznivejšie rozhodnutie\ntreba považovať také, ktoré sú nielen iluzórnym, ale aj reálne účinným prostriedkom ochrany jeho práv\nalebo zákonom chránených záujmov, t. j. ktorých využitím mohol túto ochranu skutočne dosiahnuť (tu\npor. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. marca 2015 sp. zn. I. ÚS 84/2015, str. 12).\n10. Nepodanie dovolania samotným účastníkom konania podľa názoru dovolacieho súdu vylučuje\nprípustnosť mimoriadneho dovolania len vtedy, ak využitím dovolania mohol účastník konania ochranu\nsvojich práv alebo zákonom chránených záujmov skutočne dosiahnuť. O taký prípad ide napr. pri\nzmeňujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorému zákon dovolanie výslovne pripúšťa. Dovolanie\nmožno považovať za účinný prostriedok právnej ochrany aj v prípadoch vád konania uvedených v §\n237 O. s. p., ak ide o zjavné vady, účastníkom konania rozpoznateľné a potvrdené ustálenou\nsúdnou praxou (napr. ak účastník považuje za nesprávne procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o\nodmietnutí jeho odvolania pre oneskorenosť alebo rozhodnutie odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia\nsúdu prvého stupňa o odmietnutí jeho podania pre neodstránenie vád).\n11. V predmetnej veci povinný nemal k dispozícii dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý\nby bol potenciálne spôsobilý privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Išlo tu totiž o právoplatné\n\nrozhodnutie okresného súdu, ktorý bol v rozhodnom čase súdom rozhodujúcim v exekúcii (vo vzťahu k\notázke vyriešenej napadnutým uznesením) v jedinej inštancii (nie odvolacím súdom). Práve to bol dôvod,\npre ktorý tu efektívne nešlo využiť dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 239 O. s. p. a ani\ndovolanie z dôvodu výskytu tzv. zmätočnostných vád podľa § 237 rovnakého zákona. Ak by aj povinný\npodal dovolanie z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., na ktoré poukazoval v podnete na\npodanie mimoriadneho dovolania, nebolo by takéto dovolanie v zmysle § 239 O. s. p. prípustné.\n12. Na práve uvedenom nič nemení skutočnosť, že v prípadnom dovolacom konaní (ak by povinný\ndovolanie podal), by dovolací súd skúmal z tzv. úradnej povinnosti (ex officio) existenciu\ntzv. zmätočnostných vád konania vyplývajúcich z § 237 O. s. p. a mohol by prípadne dospieť k\nzáveru o prípustnosti a zároveň dôvodnosti dovolania pre tieto vady. Ani v takomto prípade by totiž\nnešlo preklenúť okolnosť napádania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skôr stupňa) a aj keby malo\nísť o iný prípad (rozumej snahu spochybniť rozhodnutie súdu odvolacieho), platná právna úprava\ntu nezaručovala právne posúdenie opodstatnenosti uplatňovaného subjektívneho práva. Jediným\nopravným prostriedkom potenciálne spôsobilým privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie v\nmerite veci, t. j. v otázke správneho právneho posúdenia práva, o ktoré v konaní išlo, bolo mimoriadne\ndovolanie generálneho prokurátora. Podmienka prípustnosti mimoriadneho dovolania spočívajúca v\nnemožnosti povinného dosiahnuť ochranu svojich práv inými právnymi prostriedkami bola preto\nsplnená. Zároveň bola splnená aj podmienka, že generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie na\npodnet povinného a že rešpektoval aj ním vymedzený rozsah, v ktorom, resp. dôvody, ktorými, má byť\ntýmto opravným prostriedkom napadnuté právoplatné uznesenie okresného súdu.\n13. Po vyriešení otázky splnenia podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania dovolací súd bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 časť vety pred bodkočiarkou v spojení s § 464 C. s. p.)\npreskúmal uznesenie okresného súdu i konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že mimoriadne\ndovolanie je opodstatnené.\n14. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že námietky povinného proti exekúcii boli\npreukázateľne doručené oprávnenej (č. l. 30 spisu s pripojenou doručenkou). Oprávnená sa k takýmto\nnámietkam i písomne vyjadrila (č. l. 32 a 33 + prílohy na č. l. 34 - 47), no takéto jej vyjadrenie, hoci\nobsahovalo skutkovú i právnu argumentáciu, už povinnému doručené nebolo.\n15. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike\nrozsudok, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k\nvyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel k názoru, že aj keď\nvyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná\nstrana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie\nnemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť protistrane daná možnosť oboznámiť sa\ns ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej\nprocesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené\nčlánkom 6 ods. 1 Dohovoru.\n16. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii má charakter opravného mechanizmu\nobdobného odvolaciemu konaniu v iných veciach, ktorého účelom je zabrániť pokračovaniu v exekúcii,\npokiaľ na to existujú zákonné dôvody. Preto aj na konanie o takomto obrannom prostriedku\ntreba vzťahovať vyššie priblížené závery Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková proti\nSlovenskej republike.\n17. Keďže porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom (nerešpektujúcim\nprincíp rovnosti zbraní) bolo dôsledkom nesprávneho postupu exekučného súdu, povinnému bola v\ntakomto konaní odňatá reálna možnosť konať pred súdom (v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).\nPretože procesné právo platné v čase začatia dovolacieho konania v tejto veci dovoľovalo generálnemu\nprokurátorovi pre výskyt vád podľa § 237 O. s. p. napadnúť akékoľvek rozhodnutie (nielen odvolacieho\nsúdu, tu por. § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p.), čo je ďalší dôvod, pre ktorý bolo mimoriadne dovolanie\nv tejto veci jediným efektívnym prostriedkom nápravy), muselo to mať za následok, že dovolanie bolo\ndôvodným. Práve vyslovený názor bol v prejednávanej veci namieste zvlášť, ak vyjadrenie oprávnenej\nobsahovalo i takú argumentáciu, ktorú exekučný súd prevzal aj do odôvodnenia napadnutého uznesenia\n\n(ako to namietal aj generálny prokurátor), avšak bez toho, aby ešte predtým, než tak urobil, rovnakú\nmožnosť poskytol tiež povinnému (v dôsledku jeho rozhodnutia s námietkami neúspešnému).\n18. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné než napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť pôvodcovi\ntakéhoto rozhodnutia na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 464 C. s. p.).\n19. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3: 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}