{"guid": "345c6bbd-c113-4665-9317-e9d195df684d:efc2c392-cf7f-4f9b-958d-ad58b3fc3f63", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8015200771.1", "spisova_znacka": "1So/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2016 z 22. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. augusta 2017, sp. zn. 1So/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8015200771.1", "identifikacne_cislo": "8015200771", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2017-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259", "nazov": "§ 259 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-259", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-259"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/100#paragraf-142", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-259"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/efc2c392-cf7f-4f9b-958d-ad58b3fc3f63", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200771.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200771.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200771.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/2/2016\n8015200771\n22. 08. 2017\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2017:8015200771.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľa: C. O., r.č. XX\nXX XX XXXX, trvale bytom N.. X. H. Č.. XX, XXX XX R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2 Sd /60/2015-37 z 25. septembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2 Sd /60/2015-37 z 25.\nseptembra 2015 mení tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30. júna 2015 zrušuje\na vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 30. júna 2015, ktorým\nodporkyňa žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 24.09.2010 podľa § 142 ods. 4\npísm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 306/1991 Zb. zamietla.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z obsahu dávkového spisu za preukázané, že\nnavrhovateľ je od XX.XX.XXXX poberateľom výsluhového príspevku, ktorý bol mu priznaný podľa § 33\nods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomerov vojakov v znení neskorších\npredpisov. Priznaný výsluhový príspevok sa podľa ustanovenia § 89 ods. 3 zákona č. 114/1988 Zb. o\nsociálnom zabezpečení vojakov od 01.05.1998 považuje za výsluhový dôchodok a podľa ustanovenia §\n125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok. Tento výsluhový dôchodok\nnavrhovateľovi bol priznaný za 33 rokov a 29 dní služby, pričom mu bola započítaná do tejto doby\naj vojenská základná služba od 01.11.1958 až do trvania služobného pomeru vojaka z povolania do\nXX.XX.XXXX.\nNárok na starobný dôchodok navrhovateľovi teda vznikol podľa predpisov účinných pred 01.01.2004\na nárok na ďalší starobný dôchodok navrhovateľovi nemohol vzniknúť, pretože od XX.XX.XXXX, kedy\ndovŕšil navrhovateľ 55 rok veku a teda sa stal podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988\nZb. starobným dôchodcom nemohla mu byť započítaná resp. uznaná aj ďalšia doba nepretržitého\nzamestnania po vzniku nároku na starobný dôchodok od 10.06.1993 k 31.12.2003, nakoľko túto\npodmienku uvedenú v zákone § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nesplnil.\n\nSúd sa stotožnil s názorom Sociálnej poisťovne ústredia, ktorá v súlade s obsahom ustanovenia § 142\nods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 zb. o sociálnom zabezpečení odôvodňuje zamietnutie žiadosti o\npriznanie starobného dôchodku navrhovateľa od 24.09.2010 práve citáciou tohto ustanovenia. Aj súd\nje toho názoru, že priznaním starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku navrhovateľa ( 55.\nroku veku k XX.XX.XXXX) podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje\nmožnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z.\nSúd v tomto prípade je toho názoru, že navrhovateľovi nemožno preto priznať ďalší starobný dôchodok,\nmá však nárok na zvýšenie starobného dôchodku za doby zamestnania, ktoré neboli zhodnotené\npre nárok a výšku jeho starobného dôchodku priznaného mu od XX.XX.XXXX, pričom jednoznačne\nprávomoc rozhodnúť o takomto zvýšení starobného dôchodku je v kompetencii útvaru Ministerstva\nobrany SR, t. j. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.\nS poukazom na tieto skutočnosti nie je opodstatnená žiadosť navrhovateľa uložiť odporkyni povinnosť\nrozhodnúť o jeho starobnom dôchodku, nakoľko odporkyňa, t. j. Sociálna poisťovňa ústredie mu\nstarobný dôchodok priznať nemôže a odpracované roky po priznaní starobného dôchodku mu môžu byť\nzhodnotené len zvýšením starobného dôchodku, o ktorom výlučne rozhodne príslušný útvar Ministerstva\nobrany SR.\nS poukazom na to, že sociálna poisťovňa svojim rozhodnutím zo dňa 30.06.2015 pod č. XXX XXX XXXX\nX rozhodla v súlade so zákonom, pretože nie je príslušná na rozhodovanie o starobnom dôchodku\nnavrhovateľa, predmetné rozhodnutie súd ako vecne správne a zákonné potvrdil.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým namietal nesprávne právne\nposúdenie súdom prvého stupňa, ktoré videl v tom, že súd prvého stupňa sa stotožnil s argumentmi\nodporkyne, napriek tomu, že v predchádzajúcich konaniach o tom istom uplatnenom nároku, rozhodol\nopačne, pričom argumentácia odporkyne sa zásadne nezmenila a teraz dospel k záveru, že nárok na\nstarobný dôchodok mu vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a teda na rozhodnutie\no tomto nároku nie je odporkyňa príslušná.\nNesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa ako aj odporkyne, podľa ktorej odpracované roky\npo priznaní starobného dôchodku mu môžu byť zhodnotené len zvýšením starobného dôchodku,\npričom poukázal na to, že starobný dôchodok nepoberá, ale od X.XX.XXXX mu bol priznaný výsluhový\npríspevok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov\nv znení neskorších predpisov, ktorý sa zmenil administratívne na výsluhový dôchodok s účinnosťou od\n1.5.1998 a to podľa § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z. a podľa ustanovenia § 125 ods. 13 zákona č.\n328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nsa od 1.7.2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok. Pre tento nárok mu bola zhodnotená iba doba\nvýkonu základnej vojenskej služby od 1.11.1958 do 30.10.1960 v I. kategórii funkcií, ďalšia služba od\n1.3.1961 do 31.7.1962 v I. kategórií funkcií a doba služobného pomeru vojaka z povolania od. 1.8.1962\ndo 30.11.1992 v I. kategórií funkcií, teda spolu 33 rokov a 29 dní.\nNamietal, že výsluhový dôchodok ale nezhodnocuje aj iné obdobia, ktoré sa rátajú do dôchodkového\nzabezpečenia a to doba štúdia na baníckom učilišti v rokoch 1954 až 1956, doba zamestnania od\n1.4.1956 do 31.10.1958 pre Železnorudné bane Rudňany, od 1.11.1960 do 28.2.1961 pre Železné\nrudné bane Rudňany, od 1.1.1993 do 31.12,1996 a od. 1.1.1997 do 31.12.1998 v pracovnom pomere\npre vojenské útvary ako civilný zamestnanec, viac ako 10 rokov ďalšieho zamestnania počas, ktorých\nprispieval do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia.\nPodľa jeho názoru nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu jeho\ndôchodkového postavenia ako bývalého profesionálneho vojaka, pretože za službu mu boli priznané\nzvýhodnenia podľa osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ale roky odpracované v civilnom\nzamestnaní sa neberú do úvahy, napriek tomu, že 10 rokov prispieval do všeobecného systému\nsociálneho zabezpečenia.\nPoukázal na právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého by mala odporkyňa správne postupovať\ntak, že pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového\nzabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im\n\npatrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní\nvýhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať\nteoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a\nodpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto\nvypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému\na nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.\nTrval na tom, že splnil všetky podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, pretože získal viac ako\n10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, pričom poukázal na ust. § 273 ods.\n5 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého „Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný\ndôchodok pred 1. januárom 2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra\n2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok\npodľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov.\nNárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005.\" s tým, že podľa názoru najvyššieho\nsúd aj keby danú podmienku nesplnil, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom\nsystéme, má Sociálna poisťovňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku a dôchodok priznať.\nOdporkyňa tým, že rozhodla, že nie je príslušná na rozhodnutie a vec po právoplatnosti rozhodnutia by\npostúpila na Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, by týmto postupom spôsobila, že doby poistenia\nv civilnom zamestnaní by sa mu stratili, pretože v osobitnom systéme sociálneho poistenia by neboli\nzohľadnené, čo nezodpovedá zámeru zákona o sociálnom poistení.\nPokiaľ odporkyňa vo svojich rozhodnutiach odkazuje na judikatúru najvyššieho súdu a najmä na\nrozsudok sp. zn. 9So/103/2011 zo dňa 26.9.2012, túto argumentáciu považuje za účelovú a vytrhnutú z\nkontextu, pretože podľa tohto rozsudku odporkyňa nakoniec nebola úspešná.\nNavrhovateľ namietal, že k týmto argumentom sa priklonil aj súd prvého stupňa, keď poukazoval na\njudikatúru NS SR v obdobných veciach, konkrétne 10So/33/2014 zo dňa 15.4.2015, ako aj lSo/50/2014\nzo dňa 29.4.2015. Podľa tejto argumentácie „vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie)\npodľa zákona o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný\ndôchodok podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov\" (rozsudok\n10So/33/2014 zo dňa 15.4.2015). Súd prvého stupňa ešte k tejto vete pridal aj „ako aj podľa\npríslušného ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\". Podľa\ntejto argumentácie sa teda vylučuje poberanie výsluhového dôchodku a starobného dôchodku podľa\npredpisov o sociálnom poistení napriek jej nesprávnosti s odkazom na ust. § 66 zákona č. 328/2002 Z. z..\nPreto navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie\nkonanie.\nOdporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa označila dôvody navrhovateľa uvedené\nv odvolaní za neopodstatnené, podľa jej názoru súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav\nveci, na základe ktorého náležite vec správne posúdil, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia. Trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením 55.\nrokov veku, t. j. dňa XX. E. XXXX, teda v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala právna úprava\npiatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Právo na\nstarobný dôchodok, na ktorý už raz vznikol nárok, nezaniká uplynutím času. Žiadny právny predpis\nnestanovil zánik nároku na dôchodkovú dávku, a to ani vtedy, ak nevznikol nárok na jej výplatu. Nakoľko\nnavrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., v súlade s § 142 ods.\n4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. je o žiadosti o priznanie starobného dôchodku príslušný rozhodovať\nVojenský úrad sociálneho zabezpečenia.\nK otázke nároku na starobný dôchodok poistenca, ktorý poberal príspevok za službu a podmienky\nnároku na starobný dôchodok splnil pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z zaujal\nprávny názor aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku rozsudku č. 9 So 103/2011 z 26.\nseptembra 2012 uvádza: „Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nrozhodnúť o sociálnom zabezpečení policajtov teda aj o nároku na starobný dôchodok, nie je v danom\nprípade ustanovením § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dotknutá, keďže navrhovateľ nebol od\nvzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003 ako to predpokladá\n\nustanovenie § 261 ods. 1 zákona\" č. 461/2003 Z. z. „Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnúť o\nnároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 a\n§ 274 zákona č. 461/2003 Z. z. je daná právomoc príslušného orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej\nrepubliky\".\nPoukázal na to, že ide o stabilizovanú judikatúru v skutkovo identických konaniach s identickým právnym\nnázorom najvyššieho súdu napr. sp. zn. 9So/38/2014 z 27. mája 2015, č. 10So/81/2014 zo 17. júna 2015.\nAkceptujúc uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 499/2011-25, podľa ktorého\n„Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku\nsa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď\", nie je reálne predpokladať, že\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v skutkovo identickej situácii rozhodne inak.\nV zhode s uvedeným a aj s jedným zo základných pravidiel administratívneho konania uvedeným v § 3\nods. 4 druhej vety zákona č. 71/1967Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, preto o nároku\nna starobný dôchodok navrhovateľa Sociálna poisťovňa nemôže rozhodnúť. Žiadosť navrhovateľa o\nstarobný dôchodok preto opätovne postúpila podľa § 20 zákona č. 71/1967 Zb. príslušnému orgánu\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky.\nPretože predmetom konania je rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, je jednoznačné, že ide o konanie, v ktorom Sociálna\npoisťovňa je, i napriek § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., viazaná aj základnými pravidlami\nsprávneho konania ustanovenými všeobecným predpisom o správnom konaní. Nerešpektovanie\ntakéhoto predpokladu by predstavovalo ohrozenie ochrany základných práv účastníkov konania.\nZ takéhoto právneho názoru zrejme vychádza aj súd, ktorý Sociálnej poisťovni ukladá postúpiť žiadosť\no dôchodok vecne príslušnému orgánu (napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.\n9So/38/2014 z 27. mája 2015, č. 10So/81/2014 zo 17. júna 2015).\nTaktiež poukazujeme aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/33/2014 z 15.\napríla 2015, ktorý sa týka skutkovo totožnej veci - t. j. poistencovi vznikol nárok na starobný dôchodok\npodľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. (pred dňom účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z.),\nv ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že právo na dávky dôchodkového\nzabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov,\npodľa § 97 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Nárok na\nstarobný dôchodok poistencovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, čo vylučuje\npríslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o uplatnenom nároku.\nTotožný právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 9So/33/2014 z 29.\napríla 2015 a tiež v rozsudku sp. zn. 1 So/62/2014 z 29. apríla 2015.\nPodľa ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznik nároku na starobný\ndôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na pomerný starobný\ndôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb. ako aj vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\nOdporkyňa poukázala nato, že ak by pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok\nrozhodla inak, postupovala by tak v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na spôsobila by tak jeho neprimerané zvýhodnenie voči ostatným poistencom, ktorí sú v skutkovo\nidentickej situácii ako navrhovateľ.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.S.P. a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť\na rozhodnutie odporkyne zrušiť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.augusta 2017 po tom, čo deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\n\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti\nnavrhovateľa z 24.septembra 2013 o priznanie starobného dôchodku od 24.septembra 2010.\nV zmysle § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.decembra 2004 v konaniach o nárokoch\nna dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, sa\nrozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.\nPodľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej\nkategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.\nPodľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby\nhmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov\nzborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku\nnároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len \"vojaci z povolania\"), platia ostatné ustanovenia tohto\nzákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.\nV zmysle § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný\ndôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej\n20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.\nZ uvedeného ustanovenia je zrejmé, že vznik nároku policajta na starobný dôchodok dovŕšením 55.\nroku veku je viazaný na splnenie podmienky minimálne 25 rokov zamestnania, z ktorých minimálne 20\nrokov získal v I. kategórii funkcií.\nPodľa § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ\nide o\na) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,\nb) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho\nministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,\nc) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.\nV konaní nebolo sporným, že navrhovateľovi bol od X. G. XXXX priznaný podľa § 210 ods. 1 a § 211\nods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších\npredpisov výsluhový príspevok, ktorý od 1. júla 2002 podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. sa\npovažuje za výsluhový dôchodok.\nNavrhovateľ, narodený XX.E. XXXX, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa §\n132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dňom XX.E. XXXX, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, lebo k\ntomuto dňu získal viac ako 25 rokov zamestnania a vykonával viac ako 20 rokov službu zaradenú do\nI. kategórie funkcií.\nDňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a\nvojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nPodľa § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 447/2002 Z. z. od 1. júla 2002 sa na\nsociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení v znení neskorších predpisov.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú\naž od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom a vojakom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový\ndôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.\nAplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na starobný\ndôchodok tých vojakov, ktoré vznikli do 30. júna 2002.\n\nPodľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok\nustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa\npiatej časti zákona č. 100/1988 Zb., t. j. podľa § 132 ods.1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vo výške\npodľa § 133 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. už ku dňu XX.E. XXXX. Tento nárok mu zostal zachovaný\npodľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a v zmysle § 142\nods. 4 písm. a) je o ňom príslušný rozhodnúť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (rovnaký záver\nvyplýva napr. z rozsudkov najvyššieho súd sp. zn. 9 So 103/2011 z 26.septembra 2012, 9 So 33/2014\nz 29.apríla 2015, 10 So 33/2014 z 15. apríla 2015, 1 So 62/2014 z 29.apríla 2015, 9 So 207/2014 z\n25.mája 2016). Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že o priznanie starobného dôchodku a jeho\nvýplatu od XX.R. XXXX požiadal žiadosťou z 24.septembra 2013. Príslušnosť odporkyne rozhodnúť o\nuplatnenom nároku navrhovateľa je vylúčená aj s poukazom na ust. § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z. z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňal podmienku trvania nepretržitého zamestnania od vzniku nároku\nna starobný dôchodok do 31.decembra 2003, čo vyplýva zo samotnej žiadosti navrhovateľa, v ktorej\npotvrdil, že v období od 1. do 31. decembra 1992 a od 1.januára 1999 bol vedený ako neevidovaný\nnezamestnaný.\nZ uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom, že odporkyňa nemá kompetenciu rozhodnúť\no žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok a že správne táto kompetencia na rozhodnutie patrí\npríslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. v danom\nprípade Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.\nVzhľadom na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. neupravuje postup odporkyne v situácii, ak nedisponuje\nprávomocou na rozhodnutie, v takom prípade sa použijú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 20\nzákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok) a pretože v predmetnej veci odporkyňa takto nepostupovala,\nz tohto dôvodu odvolací súd považoval jej rozhodnutie za nesúladné so zákonom a podľa § 250ja ods.\n3 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil,\nrozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nOdvolací súd neprihliadol na argumentáciu navrhovateľa odkazujúcu na ust. § 273 ods. 5 zákona č.\n461/2003 Z. z., podľa ktorého „... Poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok\npred 1. januárom 2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2004 podľa\npredpisov účinných pred 1. januárom 2005 (§ 273 ods. 2), má nárok na starobný dôchodok podľa tohto\nzákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na\nstarobný dôchodok vzniká najskôr od 1. januára 2005.\", s poukazom na to, že citované ustanovenie\nsa na neho nevzťahuje, keďže získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov\nslužbu zaradenú do I. kategórie funkcií, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa §\n132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55. roku veku, dňa XX.E. XXXX t.j. pred dňom\nnadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov, kedy sa na vzniknuté\nnároky vzťahovala právna úprava piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení\nneskorších predpisov. Tento nárok mu ostal zachovaný a nezaniká uplynutím času (obdobne napr.\nrozsudku najvyššieho súd sp. zn. 9 So 211/2014 z 25.mája 2016 ).\nPokiaľ navrhovateľ spochybňoval závery rozsudkov najvyššieho súdu 10So/33/2014 a lSo/50/2014, na\nktoré odkazoval súd prvého stupňa resp. odporkyňa na podporu svojho postupu, tvrdením, že podľa\nargumentácie z nich vyplývajúcej sa vylučuje poberanie výsluhového dôchodku a starobného dôchodku\npodľa predpisov o sociálnom poistení, odvolací súd poukazuje na to, že takéto závery z nich nevyplývajú,\nale možno z nich vyvodiť, že „vznik nároku na starobný dôchodok, resp. jeho priznanie podľa zákona\no sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok\npodľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako aj podľa príslušného\nustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov“, čo je záver\nposkytujúci dostatočnú oporu postupu odporkyne v predmetnej veci.\nRovnako dôvodne odporkyňa odkazovala na relevantné závery vyplývajúce z rozsudku 9So/103/2011\nzo dňa 26.9.2012, ktorých sa jej neúspech v konaní (na ktorý poukazoval navrhovateľ v odvolaní ) v\nkonečnom dôsledku netýkal (keďže jej rozhodnutie bolo v zmysle rozsudku odvolacieho súdu zrušené\n\nz iných procesných dôvodov), preto ani túto námietku navrhovateľa nepovažoval odvolací súd za\nspôsobilú spochybniť rozhodnutie odporkyne resp. súdu prvého stupňa.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa vytýkajúcu diskriminačný postup\nodporkyne v jeho prípade vzhľadom na to, že svoje tvrdenia nekonkretizoval skutočnosťami, ktoré\nby nasvedčovali tomu, že by sa kritériá uvedené v citovaných ustanoveniach a aplikované aj v jeho\nprípade neuplatňovali v druhovo rovnakých konaniach generálne, preto nemožno za daných okolností,\nkeď je takýto postup podporený aj rozhodovacou praxou a judikatúrou súdov hovoriť o mimoriadnom\npre navrhovateľa nepriaznivom zaobchádzaní predstavujúcom diskrimináciu.\nAj keď odporkyňa dospela k správnemu záveru, že nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom\ndôchodku navrhovateľa v zmysle jeho žiadosti z 24.septembra 2013, nie je oprávnená o tejto žiadosti\nvôbec rozhodovať. Z dôvodu nedostatku právomoci o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa\nna rozhodnutie Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia (§ 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988\nZb.) (obdobný záver vyplýva napr. z rozsudkov najvyššieho súd sp. zn. 9 So 38/2014 z 27.mája 2015, 10\nSo 81/2014 zo 17.júna 2015, 9 So 207/2014 z 25.mája 2016). V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná\nprávnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 5 O.s.p.).\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods.1,2 v spojení s § 246c ods. 1 a §\n151 ods.1 O.s.p., keďže navrhovateľ si trovy konania neuplatnil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sd/60/2015", "guid": "07d1f9b5-ea25-45a2-92a5-b86978b1794e:c1fb424b-c12a-4690-a1ca-181d9510dcf5", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}