{"guid": "2dbf6c21-48e9-4fc0-a3d9-7fca5baf6e91:768c9807-12bd-47ac-893c-f0eeddbe2be9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8015200770.1", "spisova_znacka": "4Sžf/55/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/55/2016 z 3. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. júla 2017, sp. zn. 4Sžf/55/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8015200770.1", "identifikacne_cislo": "8015200770", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2017-07-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/768c9807-12bd-47ac-893c-f0eeddbe2be9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200770.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200770.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200770.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/55/2016\n8015200770\n03. 07. 2017\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2017:8015200770.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: M.I.M. Prešov, s.r.o.,\nso sídlom Slovenská 69, Prešov, právne zastúpený advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, so sídlom\nGelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/215055/2015/5057 zo dňa\n25. mája 2015, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/28/2015\n- 92 zo dňa 22. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/28/2015 - 92 zo dňa 22.\nmarca 2016 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žalobu podľa § podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\"), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/215055/2015/5057 zo dňa\n25.05.2015.\nPredmetným rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.\n9701401/5/5480592/2014/FedV zo dňa 22.12.2014, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „daňový poriadok\") vyrubený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 177.007,90 € na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie február 2006. Zároveň Daňový úrad Prešov znížil nadmerný odpočet na\ndani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH\") uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február\n2006 zo sumy 177.597,49 € na sumu 589,59 €.\n1.2 Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové\nsubjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si\ndaňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi, pretože ide\no fiškálne záujmy štátu. Daňový poriadok taktiež obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania\nzákladu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti daňového subjektu.\n1.3 Krajský súd mal za jednoznačne preukázané, že v predmetnej veci ide o nákup a predaj tovaru hnuteľného tovaru v reťazci dodávateľov a taktiež sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že tovar do Litvy dodal.\n\nZákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH\") účinný k februáru 2006\ndodanie tovaru posudzoval podľa krajského súdu tak, že dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku,\npri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak zákon neustanovuje inak, čo bolo v predmetnej\nveci dodacími listami, faktúrami, prepravnými listami o doprave a napokon aj potvrdením odberateľa\nv Litve potvrdené. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a deň dodania tovaru je deň, keď\nkupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n1.4 Argument žalobcu o tom, že na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.01.2014 nemohlo\nzačať vyrubovacie konanie dňom 03.02.2014 z dôvodu, že protokol Daňového úradu Prešov zo dňa\n13.10.2008 za zdaňovacie obdobie marec 2006, na ktorý správca dane v konaní za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2006 prihliadol, nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku a potom aj\nprotokol Daňového úradu Prešov zo dňa 03.03.2011 za mesiac február 2006 bol takýmto nezákonným\ndôkazom, je podľa krajského súdu neopodstatnený, pretože daňová kontrola za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2006 začala 18.06.2010, skutočne začala 02.07.2010 a ukončená bola 30.03.2011 podľa\nvtedy platnej právnej úpravy a následne dňa 01.04.2011 začalo vyrubovacie konanie, v rámci ktorého\nsprávca dane dňa 04.04.2011 vydal dodatočný platobný výmer, ktorý žalovaný svojím rozhodnutím č.\n1100305/1/112319/2014/5057 zo dňa 13.01.2014 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, v\nzmysle právneho názoru vysloveného v rozsudku krajského súdu sp. zn. 2S/34/2011 zo dňa 14.12.2012\na v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/22/2013 zo dňa 06.11.2013. V\npredmetnom rozsudku dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že daňová kontrola za\nzdaňovacie obdobie február 2006 nebola vykonaná v rozpore so zákonom a jej dĺžka nepresiahla\nzákonom stanovenú lehotu. Podľa názoru krajského súdu bol teda postup správcu dane v čase výkonu\ndaňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2006 až do dňa zákonnej lehoty na jej ukončenie v\nsúlade so zákonom a dôkazy získané v tomto čase nenesú znaky nezákonnosti. Tieto dôkazy následne\npoužil správca dane aj vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobie február 2006 a na základe týchto\nskutočností ako žalovaný, tak aj krajský súd považovali postup správcu dane po doručení právoplatného\nrozhodnutia žalovaného dňa 03.02.2014 správcovi dane za zákonný, pričom krajský súd dospel k\nzáveru, že správcom dane bola bezpochyby dodržaná lehota na vyrubenie dane v súlade s obsahom\nustanovenia § 45 ods. 2 daňového poriadku.\n1.5 K vypočutiu konateľa Litovskej spoločnosti UAB EMITRA, pána V. F., krajský súd uviedol, že v\nspisovom materiáli nie je obsiahnutá žiadosť žalobcu o vypočutie pána F.. Konateľ spoločnosti UAB\nEMITRA síce predložil čestné prehlásenie zo dňa 03.07.2006, v ktorom prehlásil, že v roku 2006 prijal\nna základe zmluvy č. 12/2012/2005 od spoločnosti žalobcu tovar, dokumenty a faktúry č. 200612,\n200613, 200615, pričom počet kusov zariadenia v prehlásení nie je uvedený. Tieto skutočnosti uvedené\nkonateľom Litovskej spoločnosti v čestnom prehlásení sú však v rozpore so zisteniami Litovskej daňovej\nsprávy, ako aj s jeho vyjadrením pred Litovskou daňovou správou zo dňa 18.07.2006, ktoré nasledovalo\npo jeho čestnom vyhlásení. Z uvedeného dôvodu preto správca dane pri posudzovaní získaných\ndôkazov vychádzal zo skutkového stavu objektívne zisteného Litovskou daňovou správou a z vyjadrení\npána F., ktoré poskytol pred Litovskou daňovou správou pri preverovaní žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu informácii.\n1.6 Ku konštatovaniu, že v predmetných obchodných vzťahoch išlo o fiktívne obchody bez reálneho\nplnenia, krajský súd uviedol, že ani jeden z preverovaných dodávateľov nepotvrdil dodanie tovaru.\nBývalí konatelia spoločnosti SYS-NET s.r.o. zhodne tvrdili, že tovar nikdy nevideli, nejakú vedomosť o\nmieste jeho uskladnenia a popreli aj fyzické prevzatie tovaru a jeho odovzdanie od spoločnosti M.I.M.\nPrešov s.r.o.,. V prípade dodania strojov od spoločnosti BRAVIS a.s., v zdaňovacom období marec 2006\nich existenciu nepreukázala ani jedna zo zúčastnených spoločností. V konaní nie je podľa krajského\nsúdu sporné, že na základe žiadosti správcu dane o výmenu informácií Litovská daňová správa zistila,\nže deklarovaný odberateľ UAB EMITRA Litva nadobudla časť preverovaného tovaru, ktorý jej mal\nbyť dodaný na základe dokladov, ktorým je podľa fyzickej obhliadky staré, hrdzavé a nepoužiteľné\nzariadenie. Správca dane nespochybnil skutočnosti, že stroje, ktoré zistila Litovská daňová správa v\nspoločnosti UAB EMITRA boli prepravené do Litvy, ale svojimi zisteniami vyvrátil tvrdenia žalobcu,\nže išlo o stroje, ktoré mu dodala spoločnosť SYS-NET s.r.o. Okrem toho krajský súd poukázal aj na\ntú skutočnosť, že spoločnosť SYS-NET s.r.o. (a ani predchádzajúci dodávatelia) nepreukázala a ani\nnepotvrdila dodanie strojov, čo je potrebné uviesť, že aj z vyjadrení konateľa žalobcu je zrejmé, že nemal\nvedomosť o tom, kde sa predmetné stroje nachádzajú.\n\n1.7 Krajský súd poukázal na vyjadrenie žalovaného, že preukazovanie nároku na odpočítanie dane\nnemôže byť založené iba na predpokladoch, ale na dôkazoch. Pri preverovaní prepravy tohto tovaru\nsprávca dane zistil, že bol tento tovar nakladaný v areáli Mäsokombinátu Vrútky, kde sa začala aj jeho\npreprava do Litvy, avšak správca dane v skutočnosti stroje, ktoré boli vo Vrútkach naložené a prepravené\ndo Litvy nespochybnil, ale svojimi zisteniami správca dane vyvrátil tvrdenia žalobcu, že išlo o stroje,\nktoré mu dodala spoločnosť SYS-NET s.r.o.,. Okrem toho, spoločnosť SYS-NET s.r.o., nepreukázala a\nani nepotvrdila dodanie strojov.\n1.8 K námietke žalobcu o tom, že daňový subjekt znáša dôkazné bremeno len ku skutočnostiam,\nktoré sám tvrdí, krajský súd uviedol, že žalobca ako daňový subjekt mal preukázať aj tie skutočnosti,\nktoré sa vzťahujú na dôkaznú povinnosť iných subjektov. Správca dane spochybnil podstatu celého\nobchodu už od začiatku zisteného reťazca dodávateľov, keď jednoznačne vyvrátil dodanie tovaru zo\nstrany spoločnosti SAXUM CAMIN s.r.o., pre ďalšieho odberateľa. V daňovom konaní platí prejednávacia\nzásada a nie vyhľadávacia. V tomto ohľade povinnosťou správcu dane bolo nároky žalobcu ako\ndaňového subjektu prerokovať, umožniť platiteľovi dane existenciu dodávky preukázať dôkazmi a\nzabezpečiť len dôkazy, ktoré podľa zákona nemá predložiť daňový subjekt. Správca dane podľa\nkrajského súdu postupoval v súlade s ustanovením § 24 daňového poriadku, keď dbal o to, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Pri všetkých úkonoch, ktoré\nsprávca dane vykonal vo veci vypočutia svedkov, mohol žalobca využiť svoje právo a klásť svedkom\notázky, nakoľko o každom jednom úkone bol správcom dane upovedomený. V tejto súvislosti krajský súd\npoukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/29/14 zo dňa 26.10.2015.\n1.9 V závere rozsudku krajský súd poukázal na zákonnú úpravu preukazovania oprávnenosti nároku\nna odpočítanie dane z pridanej hodnoty vyplývajúcu z ustanovení § 49 až 51 daňového poriadku,\nktorá určila prísne podmienky, ktoré musia byť splnené pri uplatnení odpočítania dane platiteľom dane.\nDokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je preto vždy v prvom rade vedené v preukázaniu\nuskutočnenia dodania tovaru, teda vzniku daňovej povinnosti z dodaného tovaru, a teda jeho existencie.\nPri preukázaní opaku je potom z hľadiska vzniku práva na odpočítanie dane irelevantné, či dodávateľ\nuvedený na faktúre poprie alebo potvrdí jeho vyhotovenie. Správca dane teda aj podľa názoru krajského\nsúdu svojim konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a vychádzal z nich pri realizácii\na aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov.\n1.10 Pokiaľ ide o aplikáciu rozsudkov Európskeho súdneho dvora C - 354/03, C - 355/03, C - 484/03 zo\ndňa 12.01.2006, C - 439/04, C - 440/04, krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že predmetné\nrozsudky nemožno aplikovať na prejednávanú vec.\n2.\n2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby\nodvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného č.\n1100305/1/215055/2015/5057 zo dňa 25.05.2015, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.\n9701401/5/5480592/2014/FedV zo dňa 22.12.2014.\n2.2 V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok nie je v súlade so zákonom. Z práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie. Žalobca v žalobe v zmysle ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. jednoznačne\na jasne formuloval množstvo konkrétnych dôvodov v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu. Krajský súd však podľa žalovaného nedal v napadnutom rozsudku presvedčivú\nodpoveď ani na jednu právne a skutkovo relevantnú ťažiskovú otázku uvedenú v žalobe. Požiadavky\nuvedené v čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. nemôžu byť naplnené tým, že\nsúd námietky žalobcu označí za bezpredmetné a jednostranne obhajuje závery správnych orgánov bez\ntoho, aby výsledok konfrontácie záverov žalovaného a záverov žalobcu predstavil zákonne konformným\nspôsobom.\n\n2.3 Jednou zo zásadných a jasne formulovaných námietok žalobcu bolo jeho tvrdenie, že právo vyrubiť\ndaň za zdaňovacie obdobie február 2006 ku dňu 23.02.2014 zaniklo a z uvedeného dôvodu rozhodnutia\nsprávcu dane a žalovaného sú nezákonné. V súvislosti s týmto konštatovaním je podľa žalobcu potrebné\nzodpovedať zásadnú otázku, a to či protokol Daňového úradu Prešov z 03.03.2011 z daňovej kontroly\nza február 2006 nadobudol alebo nenadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku.\nPodľa žalobcu krajský súd túto vec po právnej stránke posúdil nesprávne, keď dospel k záveru, že\npredmetný protokol nenadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Krajský súd\nprávny názor z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/76/2013 za marec 2006 k mesiacu február\n2006 obmedzil len na posúdenie zákonnosti protokolu z pohľadu zákonnej lehoty na výkon daňovej\nkontroly. Kontrola za február 2006 bola vykonaná v zákonnej lehote, no ak by skutočnosti uvedené v\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/76/2013 za marec 2006 nemali dosah na kontrolu za február\n2006, ako tvrdí krajský súd, potom by nebol dôvod rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Sžf/22/2013 zrušiť predchádzajúce rozhodnutie žalovaného. Žalovaný ďalej v tejto súvislosti\nuviedol, že kontrola za mesiac február 2006 bola vykonaná v zákonnej lehote, preto žalobca namietal\nnedodržanie lehoty na jej vykonanie, a teda závery súdu k uvedenému sú podľa žalobcu bezpredmetné.\n2.4 Ďalšou zo zásadných a jednoznačne formulovaných námietok žalobcu bolo jeho tvrdenie, že správca\ndane nepostupoval podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 3 ods. 3 daňového\nporiadku, pretože neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca poukazoval na to,\nže v reťazci dodávateľov má osobitné postavenie spoločnosť IMPLICIT, s. r. o., ktorá dodávala tovar\nspoločnosti SYS-NET, s. r. o., (za mesiac marec 2006 aj pre BRAVIS, a. s.). Žalobca v žalobe uviedol\nkonkrétne skutočnosti, ktoré vyplývali z výpovede konateľa spoločnosti IMPLICIT, s. r. o., pred orgánmi\npolície zo dňa 17.04.2008 a v žalobe namietal, že správne orgány tieto skutočnosti účelovo zamlčali.\nPodľa žalobcu tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi (bod 33 až 41 žaloby) mali pre\nposúdenie veci rozhodujúci význam. Z obsahu rozsudku vyplýva, že uvedenou zásadnou námietkou\nžalobcu sa krajský súd vôbec nezaoberal.\n2.5 Správca dane podľa žalobcu nepostupoval podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 3\nods. 3 daňového poriadku, pretože nezhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej\nsúvislosti. Krajský súd v odôvodnení rozsudku iba prevzal a opakoval závery žalovaného. Podľa žalobcu\nje potrebné trvať na logickej súladnosti a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže\nopomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede. Ak L.. C. uviedol, že v mäsokombináte\nnakúpili nové stroje, on zabezpečoval ich odpojenie, konzerváciu a balenie pre expedíciu a L.. T. tvrdí,\nže stroje deklarované na faktúrach od dodávateľa SYS-NET, s.r.o., korešpondovali s majetkom bývalého\nštátneho podniku Mäsokombinát a tieto stroje sa v areáli bývalého mäsokombinátu nenašli, potom z\nuvedeného je možné prijať len jeden logický záver, že stroje, ktoré nakúpil žalobca od dodávateľa SYSNET, s.r.o., išlo o funkčné stroje bývalého štátneho podniku Mäsokombinát a tieto stroje boli následne\nžalobcom prepravené do Litvy. Za daných okolností záver krajského súdu, že daňové orgány svojimi\nzisteniami vyvrátili tvrdenia žalobcu, že išlo o stroje, ktoré mu dodala spoločnosť SYS-NET, s.r.o., popiera\npravidlá formálnej a právnej logiky a je založený výlučne len na domnienkach správcu dane, ktoré\nnemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v zistenom skutkovom stave, ktoré súd len bezvýhradne\nreprodukoval.\n2.6 Ďalším sporným momentom v prejednávanej veci je skutočnosť, že v tovare, ktorý bol prevezený\ndo Litvy, sa nejednalo o stroje dodané dodávateľom SYS-NET, s.r.o., pričom ťažiskovým dôkazom\nmalo byť zistenie litovskej daňovej správy, že spoločnosť UAB EMITRA nadobudla staré, zhrdzavené\na nepoužiteľné zariadenie. Stav zariadenia mali potvrdzovať aj fotografie litovskej daňovej správy.\nŽalobca k uvedenému uviedol, že je otázne a v rozpore s logikou, prečo žalovaný uvedenými dôkazmi\nargumentoval až po ôsmych rokoch od ich získania. Prezentácia takýchto dôkazov teda podľa žalobcu\nvzbudzuje pochybnosti o ich transparentnosti, a teda aj zákonnosti. V priebehu daňovej kontroly za\nmesiac marec 2006 správca dane s konateľom žalobcu vykonal viac ako 20 ústnych pojednávaní,\nno nikdy sa nezmienil o tak závažných dôkazoch, ako je vyjadrenie litovskej daňovej správy a o\nfotodokumentácii. Dôsledkom zatajenia uvedených dôkazov získaných v priebehu daňovej kontroly bola\nžalobcovi účelovo odňatá reálna možnosť uplatniť svoje práva a splniť si svoju dôkaznú povinnosť a\npredložiť dôkazy a argumenty k svojim tvrdeniam. Je v rozpore so zásadou objektívnej pravdy, ak zo\nznaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný za účelom posúdenia identity zariadení na fotodokumentácii\nso zariadeniami uvedenými na faktúrach žalobcu vyplýva, že identita sa nepotvrdila, pretože zariadenie\nsa nedalo identifikovať, no správne orgány a krajský súd na základe uvedeného znaleckého posudku\n\ndospejú k záveru, že fotodokumentácia je ďalším dôkazom, že išlo o staré, hrdzavé a nepoužiteľné\nzariadenie, ktoré bolo žalobcom dodané do Litvy.\n2.7 Žalobca v odvolaní taktiež namietal, že v prípade viacerých námietok vznesených v žalobe, krajský\nsúd v odôvodnení rozsudku iba zopakoval argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí a\npredmetnými námietkami sa ďalej nezaoberal.\n3.\n3.1 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe,\nresp. tieto dôvody viedol formuláciou vo vzťahu k záverom súdu. Žalovaný mal za to, že s odvolacími\nnámietkami žalobcu, či už procesnoprávneho alebo hmotnoprávneho charakteru sa dostatočne\nvysporiadal vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.10.2015 i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\nŽalovaný zotrval na svojom stanovisku a rozsudok krajského súdu považoval za správny, pretože\nvychádza zo správneho právneho posúdenia veci.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené\nnajmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk,\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\n4.2 Z obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil nasledovný skutkový stav. Daňový\núrad Prešov vykonal u žalobcu - daňového subjektu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie február\n2006. Daňová kontrola bola začatá dňa 18.06.2010. Pri výkone daňovej kontroly vychádzali zamestnanci\nsprávcu dane z výsledkov preverovaní vykonaných pri výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku\nna vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2006. V zdaňovacom období február\n2006 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 10060214 zo dňa 27.02.2006, vystavenej\nspoločnosťou SYS - NET s. r. o., na základe zmluvy č. 05/12/2005 zo dňa 28.12.2005 vo výške\n5.332.540,- Sk za dodanie strojov, technológie určenej na spracovanie mäsa a udiarne (bočný panel nerez, centrálny motor rozvodu pary, dvere jednopákové - ľavé, lišty rozvodové, panel zadný - nerez,\nrám dverí - nerez, rezačka mäsa, rozvod pary vnútorný, rozvodová skriňa - nerez, uhlové spojovacie\nplechy, vrchný panel horný - nerez, zadymovací systém - nerez). Spoločnosť SYS - NET s. r. o. tento\ntovar mala nadobudnúť podľa faktúry č. 21/02/2006 IM-SYS zo dňa 21.02.2006 od dodávateľa IMPLICIT\ns. r. o., a spoločnosť IMPLICIT s.r.o., mala tento tovar nadobudnúť podľa faktúry č. 10060002 zo dňa\n10.02.2006 od dodávateľa SAXUM CAMIN s. r. o.,.\n4.3 O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Daňový úrad Prešov Protokol č. 724/320/5384/2011/Fed zo\ndňa 03.03.2011 (ďalej len „Protokol\"), ktorý bol prerokovaný dňa 31.03.2011. Na základe Protokolu\nnásledne vydal rozhodnutie č. 724/230/19219/11/Poll zo dňa 04.04.2011, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2006 vo výške 177.007,90 €. Proti uvedenému\nrozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky\nrozhodnutím č. I/225/11672-77239/2011/990813-r zo dňa 22.07.2011 potvrdilo rozhodnutie Daňového\núradu Prešov č. 724/230/19219/11/Poll zo dňa 04.04.2011. Žalobca následne napadol rozhodnutie\nDaňového riaditeľstva Slovenskej republiky žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa druhej\nhlavy piatej časti O.s.p. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2S/34/2011-83 zo dňa 14.12.2012\nrozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudkom sp. zn. 3Sžf/22/2013 zo dňa 06.11.2013 potvrdil rozsudok Krajského súdu v\nPrešove č. k. 2S/34/2011-83 zo dňa 14.12.2012. Na základe uvedeného žalovaný vydal rozhodnutie\nč. 1100305/1/12319/2014/5057 zo dňa 13.01.2014, ktorým zrušil dodatočný platobný výmer Daňového\núradu Prešov č. 724/230/19219/11/Poll zo dňa 04.04.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací\norgán zaviazal správcu dane, aby postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a v ďalšom konaní použil len zákonne získané dôkazy.\n4.4. Správca dane následne po zrušení rozhodnutia a vrátení celej prejednávanej veci dospel\nk názoru, že v predmetnej veci je potrebné vykonať ďalšie konanie. Na základe jeho žiadosti č.\n\n9701401/5/603542/2014/FedV zo dňa 14.02.2014 žalovaný predĺžil listom č. 1100305/1/87467/2014\nzo dňa 17.02.2014 lehotu na vydanie rozhodnutia v rámci vyrubovacieho konania o 330 dní. Správca\ndane dňa 03.02.2014 začal vyrubovacie konanie a výsledkom bolo rozhodnutie Daňového úradu Prešov\nč. 9701401/5/5480592/2014/FedV zo dňa 22.12.2014, ktoré bolo následne potvrdené rozhodnutím\nžalovaného č. 1100305/1/215055/2015/5057 zo dňa 25.05.2015.\n4.5 Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p., súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom\nodvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\n4.6 Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov (účinný ku dňa začatia daňovej kontroly) (ďalej len „zákon č. 511/1992\nZb.\"), daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom\nalebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie\n(§ 44). Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29\nods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2).\n4.7 Podľa § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do šiestich\nmesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej\nvete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide\no daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného\nzákona najviac o dvanásť mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa § 15 ods. 16, príslušným\norgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.\n4.9 Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje\ninak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu\nalebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové\npriznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti\npodať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie\nnadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje\nodpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí\nsiedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto\ndaňová strata vykázaná.\n4.10 Podľa § 165 ods. 2 daňového poriadku, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred\núčinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona\nSlovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie\nsankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.\n4.11 Podľa § 165 ods. 5 daňového poriadku, vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a\nneukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.\n4.12 Po vrátení veci Finančnému riaditeľstvu SR na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sa v súlade\ns citovanými ustanoveniami zákona, procesne postupovalo podľa zákona č. 563/2009 Z. z. (daňový\nporiadok).\n4.13 Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote\nurčenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň\nprerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania\nsprávca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento\núčel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených\ndôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca\nnezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto\nskutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým\nsubjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do\n15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného\nzáznamu.\n\n4.14 Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,\nnemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po\nuplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v\nktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom\ndaňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový\nsubjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí\nsiedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto\ndaňová strata vykázaná.\n4.15 Odvolací súd sa pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia\nsprávcu dane zaoberal v prvom rade skutočnosťou či správca dane a následne aj žalovaný rešpektovali\nprávny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/22/2013.\nNajvyšší súd v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru, že za nezákonne získaný dôkaz je nutné\npovažovať protokol o výsledku daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za mesiac marec 2006,\nna ktorý daňové orgány v priebehu vyrubovacieho konania pôvodne prihliadali. Najvyšší súd zaviazal\ndaňové orgány aplikovať v ďalšom konaní len zákonne získané dôkazy.\n4.16 Z predloženého administratívneho spisu odvolaciemu súdu vyplynulo, že správca dane v rámci\nvyrubovacieho konania vychádzal z výsledkov preverovania uskutočneného v rámci výkonu kontroly\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec\n2006. Správca dane mal za to, že postupoval v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/22/2013, čo odôvodnil tým, že použil iba dôkazy, ktoré získal počas\nplynutia zákonnej lehoty na uskutočnenie daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február i marec 2006. Žalovaný sa s uvedeným\npostupom správcu dane stotožnil a prvostupňové rozhodnutie č. 9701401/5/5480592/2014/FedV zo dňa\n22.12.2014 potvrdil.\n4.17 Oprávnenosťou nároku daňového subjektu M.I.M. Prešov, s.r.o., na vrátenie nadmerného odpočtu\nDPH za zdaňovacie obdobie marec 2006 sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3Sžf/76/2013 a dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebola dodržaná\nzákonom stanovená lehota na výkon daňovej kontroly. Najvyšší súd vtedy poukázal na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, ako aj na svoje rozhodnutie\nsp. zn. 4Sžf/10/2011 zo dňa 31.05.2011 a uviedol, že daňová kontrola nemôže u daňového subjektu\nprebiehať po neobmedzenú dobu a predstavuje tlak na správcu dane, aby vykonával jednotlivé úkony\nv rámci daňovej kontroly bez zbytočných prieťahov. Avšak ak je z obsahu spisu zrejmé, že správca\ndane nevytváral zbytočné prieťahy, prostredníctvom ďalších úkonov musel odstraňovať jednotlivé\nnejasnosti, ktoré v rámci kontroly vyšli najavo a daňový subjekt neposkytol také relevantné dôkazy,\nktoré by pochybnosti odstránili, nie je možné lehote na výkon daňovej kontroly priznať takú váhu, ktorá\nby následne znamenala zmarenie účelu daňovej kontroly, ktorý spočíva v riadnom zistení daňovej\npovinnosti. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, má protokol z daňovej kontroly trvajúcej\ndlhšie ako jeden rok povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku.\n4.18 Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 314/2015-55 zo dňa 16.12.2015\nkonštatoval, že „v zákone o správe daní nie je taxatívne uvedený výpočet situácií, kedy správca dane\nnie je oprávnený začať daňovú kontrolu. Zo všeobecných zásad a princípov daňového konania, tak ako\nboli už uvedené, však vyplýva, že v určitých prípadoch nie je možné daňovú kontrolu vykonať. Jednou\nzo zákonných prekážok vykonania daňovej kontroly, ktorá už bola judikatúrou všeobecných súdov, ako\naj ústavného súdu potvrdená, je uplynutie prekluzívnej lehoty pre uskutočnenie daňovej kontroly (sp. zn.\nIII. ÚS 24/2010). Uplynutím prekluzívnej lehoty končí daňové konanie vo vzťahu ku konkrétnej dani a\nzdaňovaciemu obdobiu, čo predstavuje absolútnu prekážku pre uskutočnenie ďalšej daňovej kontroly a\nje súčasne prejavením jednej zo základných zásad právneho štátu, a to zásady právnej istoty v daňovom\nkonaní\".\n4.19 Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 konštatoval, že\n„ak daňový úrad nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie\n§ 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v\ndaňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol\npovahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a\n\ncontrario § 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé\ndaňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo\nskutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole,\nje rovnako nezákonné.\"\n4.20 Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s použitím dôkazov získaných počas daňovej\nkontroly zameranej na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 uviedol, že aj keď\nsa pripustí, že protokol z daňovej kontroly trvajúcej dlhšie ako jeden rok v inom konaní má povahu\nnezákonne použitého dôkazného prostriedku, existujú jednotlivé dôkazy, ktoré keď boli vykonané\nv zákonom stanovenej lehote, nemožno považovať za nezákonne získané. Nedodržanie zákonom\nstanovenej lehoty na ukončenie daňovej kontroly nevylučuje, aby sa ďalšie konanie vo veci vykonalo\nako vyrubovacie konanie vzhľadom na to, že kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2006 začala zákonným spôsobom a všetky dôkazy\nvykonané až do dňa zákonnej lehoty na jej ukončenie boli získané zákonným spôsobom. Žalovaný mal\nteda za to, že správca dane postupoval správne, keď v rozhodnutí č. 9701401/5/5480592/2014/FedV\nzo dňa 22.12.2014 zohľadnil iba dôkazy získané počas zákonnej daňovej kontroly za mesiac február\n2006. Týmto postupom podľa žalovaného správca dane nepoužil nezákonné dôkazy, a teda ani jeho\nrozhodnutie nie je nezákonné.\n4.21 „Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť príslušného orgánu, v rámci ktorej je vykonaným\ndôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon\nhodnota ich pravdivosti.\nFinančný orgán pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) určuje, aký význam majú\njednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje zistenia ohľadne skutku,\nt.j. či sú pre zistený skutkový stav uchopiteľné. To znamená, že dokazovanie predstavuje aj verifikačný\nproces, pri ktorom finančný orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný,\na ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný. Ak správca dane vyradí určitý dôkaz ako bezvýznamný,\nuž sa týmto dôkazom ďalej nezaoberá.\nPri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti príslušný orgán posudzuje, či dôkazy boli získané a\nvykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska možno vyčítať aj určité chyby,\nt.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo o dôkazy nezákonné. Na dôkazy, ktoré boli\nzískané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno prihliadnuť.\nIný postup príslušného orgánu by mal za následok, že porušenie všeobecne záväzného právneho\npredpisu by sa premietlo do skutkového stavu veci, ktorý zistil finančný orgán a v konečnom dôsledku aj\ndo rozhodnutia veci. Ak by správca dane prihliadol na nezákonné dôkazy a na základe takýchto dôkazov\nby postavil skutkové zistenia, potom by konanie v predmetnej veci zaťažil chybou, ktorá by mala za\nnásledok vecne nesprávne a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie.\"\n4.22 Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi krajského súdu ohľadom toho, že daňová\nkontrola za zdaňovacie obdobie február 2006 nebola vykonaná v rozpore so zákonom a jej dĺžka\nnepresiahla zákonom stanovenú lehotu. Správca dane v následnom vyrubovacom konaní, v súlade s\n§ 68 ods. 3 daňového poriadku, použil dôkazy získané počas daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2006, získané a vykonané v zákonnej lehote na ukončenie daňovej kontroly, čím správca dane\nzhojil prípadnú nezákonnosť použitých dôkazných prostriedkov. Podľa názoru odvolacieho súdu je\nnevyhnutné zdôrazniť, že zvolený postup žalovaného a správcu dane je možné v takomto prípade\nakceptovať len z dôvodu, že v predmetnej veci (mesiac február 2006) sa nejedná priamo o prípad\ndaňovej kontroly, v ktorej nebola dodržaná zákonom stanovená lehota (ako tomu bolo v mesiaci marec\n2006). Odvolací súd taktiež konštatuje, že správca dane dodržal lehotu na vyrubenie dane, v súlade s\n§ 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.\n4.23 Správca dane vykonal v prejednávanej veci rozsiahle dokazovanie. Odvolací súd sa aj v tomto\nsmere plne stotožnil s tvrdením krajského súdu o tom, že žalobca nepreukázal, že tovar, z ktorého si\nuplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je tým istým tovarom, ktorý bol dodaný do Litvy. V daňovom\nkonaní je to práve daňový subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno, a teda dôsledkom akýchkoľvek\npochybností a nezrovnalostí v dokazovaní je i prípadné neunesenie dôkazného bremena na strane\ndaňového subjektu a následne neuznanie odpočtu DPH, ktorý si žalobca ako daňový subjekt uplatnil,\nčo nastalo po rozsiahlom konaní i v tomto prípade.\n\n4.24 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského\nsúdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.\n5.\n5.1 O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorých iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania,\nčo však v prejednávanej veci nenastalo, a teda súd právo na náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.\n6.\n6.1 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), odvolacie\nkonania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov. S poukazom na uvedené ustanovenie, Najvyšší súd SR vo veci postupoval\nprocesne podľa ustanovení O.s.p., pretože odvolacie konanie začalo pred 1. júlom 2016.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/28/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:39b83c54-d1c8-4ba3-aa32-b86120061a74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 273, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}], "citovane_v": []}