{"guid": "283fea22-a88e-45fb-b8be-13d0666f596e:856c43df-01d2-485d-a090-629e42695717", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8015200722.1", "spisova_znacka": "9Sžso/53/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/53/2016 z 31. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. 9Sžso/53/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8015200722.1", "identifikacne_cislo": "8015200722", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-10.odsek-3", "nazov": "§ 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417", "nazov": "zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/417#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/856c43df-01d2-485d-a090-629e42695717", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200722.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200722.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200722.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/53/2016\n8015200722\n31. 05. 2017\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2017:8015200722.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a\nčlenov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci žalobkyne: F. L., nar.\nXX.XX.XXXX, XX. augusta XX, X., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor\npomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/1963-0002Zv zo dňa 09.02.2015, o\nodvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/28/2015-26 zo dňa 12.02.2016,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove\nk. 6S/28/2015-26 zo dňa 12.02.2016 p o t v r d z u j e .\n\nč.\n\nŽalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 6S/28/2015-26 zo dňa 12.02.2016 zamietol žalobu\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/2015/1963-0002Zv zo dňa 09.02.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým\nžalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nPoprad (ďalej aj len „úrad“)\nč. PP1/OPHN/SOC/2014/47264 zo dňa 11.11.2014\n(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím úrad podľa § 25 ods. 2 a § 10\nods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z.\no pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej aj len „ zákon\nč. 417/2013 Z. z.“) a zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 601/2003\nZ. z.“) znížil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 55,80 eur mesačne od 01.10.2014.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že\nžalobkyni bola od 01.06.2014 poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi\nako jednotlivcovi v\nsume 117,40 eur (dávka 61,60 eur + 55,80 eur príspevok na bývanie). Žalobkyňa bola dňa 30.06.2014\npoučená v súvislosti s aplikáciou § 10 zákona č. 417/2013\nZ. z., čo potvrdila svojím podpisom.\nDňa 03.10.2014 jej bolo ponúknuté vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne pre organizátora\nPodtatranské múzeum v Poprade od 07.10.2014 do 31.12.2014 - dozor nad dodržiavaním poriadku,\nupozornení, obmedzení a zákazov vstupu, informátor, čo žalobkyňa odmietla. Z dôvodu odmietnutia\nvykonávania ponúknutých činností sa žalobkyňa nezúčastnila ich vykonávania a preto jej bola v zmysle\n§ 10 ods. 3 zákona\nč. 417/2013 Z. z. prvostupňovým rozhodnutím znížená dávka o 61,60\neur mesačne.\n\nKrajský súd sa nestotožnil s námietkami žalobkyne uvedenými v žalobe a poukázal\nna nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2014, podľa ktorého „Nie je v rozpore\ns\nústavným príkazom vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných\npotrieb, pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané, neodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce.\nZákon č. 417/2013 Z. z. požaduje výkon činnosti v rozsahu najviac\n32 hodín mesačne, pričom\nprioritne ponecháva aktivitu na potenciálnom poberateľovi dávky (dobrovoľnícka činnosť) a až následne\nje dotknutá osoba povinná podriadiť sa ponuke\nna výkon menších obecných služieb, ktoré\nmu budú ponúknuté. Podľa Ústavného súdu SR treba mať na pamäti, že osoba, ktorá bude vykonávať\npožadované činnosti, bude zväčša vnímať svoju prácu ako prostriedok zárobku, či svojej užitočnosti a\nsocializácie a nie ako právny mechanizmus ochrany pred krátením dávky. Ak cieľom napádanej právnej\núpravy bolo zvýšiť efektivitu a adresnosť poskytovania štátnych finančných prostriedkov, aktivovať\nobčanov v hmotnej núdzi a posilniť ich motiváciu pracovať, prvoradá je pozitívna motivácia týchto osôb\nna výkon požadovaných činností. Súd konštatuje, že požiadavka na výkon menších obecných služieb\nnezakladá pracovnoprávny vzťah. Ústavný súd SR ju považuje síce za hraničnú, ale ústavne ešte stále\nakceptovateľnú, najmä z hľadiska jej účelu a cieľa, ktoré treba rešpektovať, pretože v súčasnej dobe\nsú skutočne relevantné. Dodáva, že požadované menšie obecné služby vykonávané potenciálnymi\npoberateľmi dávky by mali smerovať k verejnému prospechu a blahu obce a celej jej komunity, teda aj tej\nriadne zamestnanej, z ktorej príjmov sa vytvárajú finančné prostriedky pre uvedené dávky. Požiadavka\nvýkonu menších obecných služieb ako podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi obstála v texte\nústavnosti v plnom rozsahu, pretože napadnutá právna úprava nie je prejavom svojvôle zákonodarcu,\nlebo sleduje legitímny cieľ vo forme verejného záujmu“. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa\n§ 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas odvolanie a žiadala, aby odvolací súd zrušil\nrozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Citovala čl. 1, čl. 2, čl. 7, čl. 12, čl. 13, čl. 18\nÚstavy SR, ďalej čl. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 3 v spojení\ns čl. 30 ods. 2 a ods. 3 Listiny\nzákladných práv a slobôd a tiež čl. 4 ods. 2, 3 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Taktiež poukázala na čl. 8 ods. 3 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,\nna čl. 1, čl. 2 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce č. 105, ako aj na čl. 2\nods. 1\na čl. 2 ods. 2 písm. e) Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci č. 29. V tejto súvislosti\nnamietala, že krajský súd neodôvodnil výrok napadnutého rozsudku, zákonne neodôvodnil skutkový\na právny stav veci, ktorý vyplýva zo žaloby a výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného. Krajský\nsúd zákonne neodôvodnil a neposúdil nesúlad napadnutého rozhodnutia žalovaného so žalobkyňou\nnamietanými právnymi normami a zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Taktiež sa\nnezaoberal dôvodmi žalobkyne, tieto dôvody právne nevyvrátil a v odôvodnení napadnutého rozsudku\nchýbajú úvahy, na základe ktorých by boli vyvrátené jej tvrdenia uvedené v žalobe. Krajský súd rozhodol\nbez existencie právnej a logickej súvislosti medzi výrokom rozhodnutia, odôvodnením a skutkovým a\nprávnym stavom veci. Napadnutý rozsudok krajského súdu obchádza princíp spravodlivosti v konaní\norgánov v demokratickej spoločnosti a je nepreskúmateľný. Krajský súd nesprávne vyhodnotil skutkový\nstav veci a vec nesprávne právne posúdil. Konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského\nsúdu. Poukázal na to, že žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu v plnom rozsahu odkazuje\nna dôvody, ktoré namietala v žalobe. V nich robí účelový výklad § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z.,\nnamieta porušenie Ústavy SR, medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná a\nnesprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Z napadnutého rozsudku krajského súdu je podľa\nnázoru žalovaného zrejmé, že krajský súd riadne a podrobne preskúmal dôvody žaloby, pričom tieto\nodmietol a dospel k záveru, že postup pri vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného bol v súlade so\nzákonom č. 417/2013 Z. z. Navyše, krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že sa s námietkami\nžalobkyne nestotožňuje, pričom odkázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2014 zo dňa\n27.05.2015, v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že ustanovenia § 10 ods. 3\naž ods.\n11 zákona č. 417/2013 Z. z. nie sú v rozpore s ústavným poriadkom Slovenskej republiky. Vzhľadom na\nskutočnosť, že nález Ústavného súdu SR bol vyhlásený dňa 27.05.2015, teda po vydaní napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, žalovaný v čase jeho vydania objektívne nemohol odkázať na jeho závery.\nŽalobkyňa v odvolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu neuviedla k meritu veci žiadne nové\nskutočnosti,\nale len opakovane poukázala na dôvody uvedené v žalobe. Žalovaný mal za to,\n\nže krajský súd na základe predloženej spisovej dokumentácie objektívne a správne vyhodnotil skutkový\nstav v predmetnej veci a rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len\n„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších\npredpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania\n(§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli a na webovom sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech.\nJedným z hlavných znakov právneho štátu v oblasti tvorby práva vyjadreného v čl. 13 ods. 1 písm.\na) Ústavy SR je súlad zákonnej právnej úpravy s Ústavou SR, ktorá je nadradená všetkým ostatným\nprameňom práva. Podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná\nna zabezpečenie základných životných podmienok. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z.\nšpecifikuje pojem „základné životné podmienky“ tak,\nže základnými životnými podmienkami sú\njedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie\na prístrešie. Na zabezpečenie týchto potrieb sa\nosobám, ktoré sú v hmotnej núdzi, poskytuje dávka v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je podľa § 2 ods.\n1 zákona č. 417/2013 Z. z. stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima\nustanoveného osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom\nvlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť\npríjem.\nPodľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z., dávka sa znižuje o sumu 61,60 eur\nza každého\nplnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej\nčinnosti v dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín mesačne\na nezúčastní sa na\nzáklade písomnej dohody v rozsahu 32 hodín mesačne\na) na vykonávaní menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú\norganizáciu, ktorej je zriaďovateľom obec, alebo\nb) dobrovoľníckej činnosti alebo\nc) prác na predchádzanie mimoriadnej situácie počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní\nnásledkov mimoriadnej situácie.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z., suma pomoci v hmotnej núdzi\nrozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2,\n2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.\n\nsa určí ako\n§ 13 ods.\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z., pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a\nvyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc\nv hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na osobitný\npríspevok.\nZ citovaného ustanovenia § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. vyplýva,\nže ak nastane niektorá\nzo situácií uvedených v tomto ustanovení, dávka sa znižuje o sumu 61,60 eur za každého plnoletého\nčlena domácnosti. Keďže dikciu zákona žalobkyňa svojou nečinnosťou naplnila, bolo potrebné aplikovať\n§ 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. a dávku jej znížiť. Z administratívneho spisu mal odvolací súd\nza preukázané, že v prípade žalobkyne nastala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na pomoc\nv hmotnej núdzi spočívajúca v tom, že dňa 03.10.2014 odmietla vykonávanie ponúknutých činností v\nrozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora pracovných činností, ktorým je Podtatranské\nmúzeum v Poprade na obdobie od 07.10.2014 do 31.12.2014 v čase od 10:00 hod. do 14:00 hod.,\na to dozor nad dodržiavaním poriadku, upozornení, obmedzení a zákazov vstupu, informátor.\n\nPrávnym následkom odmietnutia ponúknutých činností žalobkyňou a jej neúčasti\nna nich bolo\nv zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. zníženie dávky poskytovanej žalobkyni ako jednotlivcovi\nzo systému dávok v hmotnej núdzi. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s námietkou žalobkyne\nohľadom nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia,\nnakoľko krajský súd vec správne právne posúdil.\nV súvislosti s námietkou žalobkyne, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mala\nza\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa vôbec nešpecifikovala,\nv čom mala podľa jej názoru táto vada v konaní spočívať. Odvolací súd\npo preskúmaní\nveci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj postup\npri jeho vydaní,\nbol v súlade so zákonom.\nK otázke ústavnosti zníženia, prípadne odňatia pomoci v hmotnej núdzi v prípade odmietnutia\nponúkaných prác, ako aj k otázke, či takýmto postupom dochádza k porušeniu práva na pomoc zo\nstrany štátu, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok, sa vyjadril Ústavný\nsúd SR v náleze č. k. PL. ÚS 8/2014-41 zo dňa 27.05.2015 konštatujúc, že: „Ústavný súd pri svojom\nrozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že právo\nna pomoc v hmotnej núdzi, ktoré je potrebné\nna zabezpečenie základných životných potrieb podľa čl. 39 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy, treba\nvykladať ako príkaz právnemu štátu poskytnúť reálnu možnosť každému (nielen občanom Slovenskej\nrepubliky), kto sa ocitne\nv stave hmotnej núdze definovanej zákonom, zaistiť si pomoc aspoň na\nzabezpečenie minimálnych životných potrieb, ktorými sa podľa zákona č. 417/2013 Z. z. rozumejú jedno\nteplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Z pohľadu ústavného súdu však nie je\nv\nrozpore s ústavným príkazom vyjadreným v čl. 39 ods. 2 ústavy vyžadovať aktívnu participáciu osôb\nna zabezpečovaní ich základných životných potrieb, pokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané,\nneodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce.“\nÚstavný súd SR tiež konštatoval, že požiadavka výkonu činností ustanovených\nv § 10\nods. 3 písm. a) až c) zákona č. 417/2013 Z. z. ako podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi\n„obstála v teste ústavnosti v plnom rozsahu, pretože napadnutá právna úprava nie je prejavom svojvôle\nzákonodarcu, lebo sleduje legitímny cieľ vo forme verejného záujmu, ani nepredstavuje taký intenzívny\nzásah do sféry hodnôt chránených ústavou, osobitne všeobecných ústavných princípov a tiež ľudských\npráv a základných slobôd, ktorými by bola zasiahnutá esencia dotknutého sociálneho práva. Uvedené\nzávery nepreukázali\nani porušenie ústavného princípu rovnosti, čo znamená jednak vylúčenie\nsvojvôle\npri odlišovaní subjektov a práv a jednak zákaz diskriminácie ako imanentnej\nsúčasti právneho štátu.“\nZ vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR vyplýva ústavná akceptovateľnosť právnej úpravy\naplikovanej v napadnutom rozsudku krajského súdu, ako aj jej odôvodnenosť, racionalita i spravodlivosť.\nUvedený názor vychádza aj z účelu pomoci v hmotnej núdzi, ktorý je koncipovaný v dôvodovej správe\nk zákonu č. 417/2013 Z. z., ktorým je upraviť legislatívny rámec podmienok poskytovania pomoci\nv hmotnej núdzi. „Dôraz sa kladie na to, aby bola v rámci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi\nzabezpečovaná adresnosť, zásluhovosť ako aj ochrana tých, ktorí si vlastným pričinením nemôžu alebo\nnevedia zabezpečiť, alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou...“.\nZ dôvodovej správy vyplýva, že pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa kladie dôraz na zásluhovosť\nposkytovania, čo znamená, že výšku dávky v hmotnej núdzi je možné podmieniť aktívnou účasťou\nobčana na riešení svojej životnej situácie. Aktívna účasť občana prostredníctvom dobrovoľníckej\nčinnosti podľa názoru odvolacieho súdu prispieva k jeho socializácii, k zvýšeniu pocitu užitočnosti, k\nznovuosvojeniu si pracovných návykov,\nk zlepšeniu podmienok uplatnenia sa na trhu\npráce a tým k zvýšeniu možnosti dostať\nsa z hmotnej núdze.\nJe potrebné dodať, že dobrovoľnícke činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. nespadajú\npod zákaz nútenej práce alebo povinnej práce v zmysle dohovoru Medzinárodnej organizácie práce\nč. 29 o nútenej alebo povinnej práci. Naopak, úmyslom zákonodarcu bolo prostredníctvom pracovnej\nčinnosti uvedenej v tomto ustanovení motivovať občana v hmotnej núdzi, aby sa aktívne podieľal na\nriešení svojej finančnej situácie a aby dlhodobo pasívne nezotrvával na dávke v hmotnej núdzi.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu za\nsúladný so zákonom, a preto ho podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\nako vecne správny potvrdil.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení\ns\n§ 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobkyňa v\nodvolacom konaní nebola úspešná.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/28/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}