Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/55/2016 z 13. 6. 2017
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. júna 2017, sp. zn. 2Sžf/55/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8015200661.1
Najvyšší súd | 2Sžf/55/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:8015200661.1 | 2017-06-13 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 246c ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/35046b17-1cdd-4d59-a057-07e297014136
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200661.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/55/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200661
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8015200661.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SESO - spol. s. r. o., Vranov nad Topľou,
so sídlom Vranov nad Topľou, Budovateľská 29, zastúpeného advokátkou Mgr. Annou Angelovičovou,
Prešov, Slánska 20/A proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská
Bystrica, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného zo dňa 17. apríla 2015
na základe žalôb, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/25/2015-62
zo dňa 16. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/25/2015-62 zo dňa 16.
decembra 2015 v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov konania  p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie o žalobe, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/163198/2015/5056 zo
dňa 17. apríla 2015 z dôvodu, že žalobca vzal žalobu (žaloby v spojených veciach) späť a navrhol
konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný v správnom konaní na základe podnetu na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania zrušil všetky rozhodnutia, ktoré boli predmetom konania
vedeného na krajskom súde.

O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 OSP a vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca vzal dôvodne podanú žalobu (žaloby v spojených veciach) späť po tom, čo
zo strany žalovaného došlo k zrušeniu všetkých žalobou napadnutých rozhodnutí. Krajský súd priznal
žalobcovi náhradu trov konania v sume 2964,40 EUR, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v
súlade s vyčíslením právnou zástupkyňou žalobcu.

Proti tomuto uzneseniu, proti výroku o náhrade trov konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.
Navrhol ho zmeniť a žalobcovi priznať trovy konania za poskytnutie právnych služieb spolu s režijným
paušálom vo výške 296,44 EUR s poukazom na ustanovenie § 150 OSP, podľa ktorého ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať. V danom prípade podľa názoru žalovaného situácia hodná osobitného zreteľa vznikla, pretože
v jednotlivých súdnych konaniach išlo v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty o jednu a tú istú
vec v rozličných zdaňovacích obdobiach, preto námietky uvedené v jednotlivých žalobách sú totožné,
okrem výšky nálezu, zdaňovacieho obdobia a čísla rozhodnutia, proti ktorému bola žaloba podaná. Ďalej
žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia boli zrušené z dôvodu nedodržania
zásady ochrany legitímnej dôvery voči žalobcovi zo strany daňových orgánov, pretože v podobných
prípadoch žalobcu správca dane rozhodol rozdielne, avšak podľa názoru žalovaného postup žalobcu v
jednotlivých zdaňovacích obdobiach bol po hmotnoprávnej stránke v rozpore s ustanoveniami platného



zákona o dani z pridanej hodnoty. Na vzniknutom stave mal preto okrem správcu dane určitý podiel aj
žalobca.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne
správne potvrdiť. Uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje so všetkými výrokmi napadnutého uznesenia,
teda aj s výrokom o trovách konania a má zato, že krajský súd rozhodol o trovách zákonne a správne.
Ďalej uviedol, že žalobca podal pôvodne 10 žalôb, ktorým bolo pridelených 10 spisových značiek a
následne boli všetky spojené do jednej veci, čo je štandardný postup podania žaloby a evidencie
každého podania na súde. Každá z pôvodných desiatich žalôb sa týkala iného rozhodnutia žalovaného,
preto bolo logické podať žalobu voči každému rozhodnutiu samostatne a následne boli spojené do
jednej veci. Spojenie vecí bola návrhom žalobcu, jeho dispozíciou a nie povinnosťou. Občiansky súdny
poriadok vo svojich ustanoveniach § 112 a nasl. tento postup umožňuje. Spojenie vecí nie je dôvodom
hodným osobitného zreteľa na to, aby trovy žalobcovi neboli priznané. Okolnosťou hodnou osobitného
zreteľa sú podľa ustálenej judikatúry napríklad sociálne, osobné či zárobkové pomery účastníka konania.
Zákon ponecháva okolnosti hodné osobitného zreteľa na úvahu súdu, keďže ich sám ani príkladmo
neuvádza. Žalobca si uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania len za úkony, ktoré boli vykonané pred
spojením vecí. Má teda legitímny nárok na náhradu trov konania zo strany žalovaného. Podľa názoru
žalobcu nie je podstatný ani názor žalovaného, že na vzniknutom stave mal okrem správcu dane určitý
podiel aj žalobca. Ide o domnienku a subjektívny názor žalovaného. Výrok rozhodnutia žalovaného v
predmetných veciach, ktorým zrušil všetky svoje rozhodnutia a vrátil veci na ďalšie konanie, hovorí
o opaku. Podstatné je, že k zrušeniu vecí došlo a tým pádom odpadol dôvod pokračovať v súdnom
konaní. K zrušeniu predmetných rozhodnutí žalovaným došlo až počas súdneho konania. Argumentácia,
že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla viesť v konkrétnych prípadoch k
nežiaducim tvrdostiam je vo vzťahu k predmetnému konaniu špekuláciou žalovaného. V predmetnom
konaní nejde podľa názoru žalobcu o žiadnu nežiaducu tvrdosť voči žalovanému zo strany súdu.

Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP)
upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho
v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v
správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V
súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd postupoval podľa doterajšieho predpisu,
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nemožno vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či je správny právny záver krajského súdu, ktorý priznal
žalobcovi trovy konania za dva úkony právnej služby v desiatich veciach tak ako ich vyčíslila právna
zástupkyňa žalobcu alebo či je treba prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že použití ustanovenia § 150 OSP
treba priznať trovy konania za dva úkony právnej služby v jednej (spojenej) veci.

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 OSP). Aplikácia uvedeného ustanovenia prichádzala do
úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak
súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti nepriznal. Muselo ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musel byť v rozhodnutí odôvodnený.
Výnimočnosť mohla spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania.

V danom prípade právna zástupkyňa žalobcu prevzala na prípravu zastúpenia 10 vecí a v uvedených
desiatich veciach podala 10 žalôb. Následne krajský súd spojil uvedených 10 vecí na spoločné konanie,



ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žalôb po tom, čo zo strany žalovaného došlo k zrušeniu
všetkých žalobou napadnutých rozhodnutí.

Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu najvyšší súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 150
OSP (v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta). V daňových veciach je pomerne časté, že sa rieši súčasne
viac zdaňovacích období a preskúmava sa zákonnosť rozhodnutí, kedy sú dôvody žalôb obdobné až
na rozdielnosti ohľadom výšok súm, období a označenia rozhodnutí. Za preskúmanie každého jedného
rozhodnutia (a to aj v prípade, že sa v jednej žalobe navrhuje preskúmanie zákonnosti viacerých
rozhodnutí za totožného resp. podobného skutkového stavu) sa platí osobitný súdny poplatok.

Z uvedených dôvodov rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že uznesenie Krajského súdu v
Prešove č. k. 5S/25/2015-62 zo dňa 16. decembra 2015 v napadnutej časti - vo výroku o náhrade trov
konania podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods.
1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a žalovanému trovy konania podľa zákona neprináležia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.