{"guid": "45372c9f-0a03-482e-8709-06abf9f5b576:bbfd104f-872a-4e52-a7ee-1ad770504ba0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8015200605.1", "spisova_znacka": "7Sžr/20/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/20/2016 z 27. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 7Sžr/20/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8015200605.1", "identifikacne_cislo": "8015200605", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbfd104f-872a-4e52-a7ee-1ad770504ba0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200605.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200605.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200605.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžr/20/2016\n8015200605\n27. 09. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:8015200605.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej\nveci navrhovateľa: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. E. č. XXX, XXX XX K. E., proti odporcovi:\nOkresnému úradu Kežmarok, Pozemkový a lesný odbor so sídlom v Kežmarku, so sídlom ul.\nMučenníkov 4, 060 01 Kežmarok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu\nč.: OU-KK-PLO-2015/000505-034-ME zo dňa 31.03.2015 a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č.k. 2Sp/32/2015-30 zo dňa 30. októbra 2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Sp/32/2015-30 zo dňa 30.\noktóbra 2015 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu č.: OU-KK-PLO-2015/000505-034-ME zo dňa\n31. marca 2015 z r u š u j e a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\nKrajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 2Sp/32/2015-30 zo dňa 30. októbra 2015 potvrdil rozhodnutie\nodporcu zo dňa 31.03.2015 č.: OU-KK-PLO-2015/000505-034-ME. Náhradu trov konania účastníkom\nnepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu\npreukázané, že preskúmavaným rozhodnutím odporca ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 9\nods. 4 zákona č. 180/2013 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov a v zmysle § 46 Zákona o správnom konaní po preskúmaní nároku nebohej oprávnenej osoby\nM., naposledy bytom K. E. č. XXX, V. K., po ňom dedič zo závetu F. A., bytom K. E. č. XXX, V. K.\nzastúpeného v správnom konaní JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou so sídlom v Bratislave,\nHurbanovo námestie č. 5, rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Z.z. o úprave vlastníckych\nvzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č.\n229/1991 Zb. alebo zákon) tak, že nevydáva nehnuteľnosti, ani nepriznáva právo na náhradu F. A., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom K. E. č. XXX, V. K., dedičovi zo závetu, nakoľko právo nebolo uplatnené v lehote\npodľa § 13 ods. 1 zákona, a preto podľa § 13 ods. 1 zákona zaniklo v intenciách doplneného uplatnenia\nreštitučného nároku zo dňa 29.12.1992. Krajský súd konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu\nmal preukázané skutočnosti uvádzané a citované odporcom v napadnutom rozhodnutí, konkrétne\naj tú skutočnosť, že právny predchodca oprávnenej osoby M. J. si ako oprávnená osoba uplatnil\nreštitučný nárok pôvodne podaný na Obvodnom pozemkovom úrade Poprad dňa 10.12.1992 pod\n\nč. 2971/92 a zároveň doplnil toto svoje podanie uplatneného reštitučného nároku dňa 23.12.1992\npod č. 3172/92. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalej krajský súd zistil, že sporným doplnením\nuplatneného reštitučného nároku pôvodne oprávnenej osoby M. J. zo dňa 29.12.1992 bez dátumu\nprijatia na Pozemkový úrad Poprad a bez evidenčného čísla bolo predmetom tohto konania, ako aj\nnásledne vydania napadnutého rozhodnutia správnym orgánom zo dňa 31.03.2015 pod č. OU-KKPLO-2015/000505-034-ME. Ďalej z administratívneho spisu mal jednoznačne preukázané, že následne\nsprávny orgán na základe uplatneného nároku zo dňa 10.12.1992 a 23.12.1992 rozhodol o vydaní\nnehnuteľností už dedičovi zo závetu po nebohom M. J., nároku po pôvodných vlastníkoch P. J. a F.\nJ., rod. E., rodičov už nebohej oprávnenej osoby M. J. rozhodnutiami, ktoré sú uvedené v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia a na ktoré súd poukázal vyššie z príslušných rokoch 1994 až 2004. Týmito\nrozhodnutiami rozhodol o navrátení nehnuteľností v k.ú. V. K., resp. správny orgán rozhodol o náhradách\nv tých prípadoch, kedy nebolo možné vydať na základe reštitučného nároku nehnuteľnosti týkajúce\nsa týchto uplatnených nárokov. Krajský súd poukázal na tvrdenie navrhovateľa na pojednávaní pred\nkrajským súdom dňa 30.10.2015, že ešte všetky nehnuteľnosti, o ktoré žiadal jeho právny predchodca,\nteda nebohý M. J. neboli posúdené a nebolo o nich rozhodnuté, ktoré patria do dedičstva po nebohých\nrodičoch už nebohého M. J. ako pôvodných vlastníkoch.\nA. súd poukazom na právu úpravu ustanovenú v zákone č. 229/1991 Zb., citujúc právnu normu\nustanovenú v § 1, v § 4 ods. 1, 2, v § 13 ods. 1, 2, v § 9 ods. 1, 7 , v § 5 ods. 1, 5 uvedeného zákona, ustálil\nnázor, že o uplatnenom nároku M. J. zo dňa 29.12.1992 správny orgán vykonal rozsiahle dokazovanie,\nktorého záverom bol vyslovený právny názor v napadnutom rozhodnutí zo dňa 31.03.2015.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu dospel k záveru, že zistený skutkový stav\nje dostatočný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pričom správny orgán vyslovil\nv napadnutom rozhodnutí aj správny právny názor. S poukazom na zistený skutkový stav sa krajský súd\nstotožnil s právnym názorom odporcu v tom zmysle, že oprávnená osoba pôvodne M. J., ktorý zomrel\ndňa XX.XX.XXXX neuplatnil doplnený reštitučný nárok podaním zo dňa 29.12.1992, ktorý neobsahuje\ndátum prijatia na Pozemkový úrad Poprad, ani evidenčné číslo, včas a v súlade s obsahom ustanovenia\n§ 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., t.j. do 31.12.1992.\nKrajský súd uviedol, že oprávnená osoba F. A., ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu\nžiadosťou zo dňa 15.12.2011 doručenou na Pozemkový úrad Kežmarok žiadal o doriešenie uplatnených\nnárokov, ktoré si uplatnil jeho právny predchodca M. J. po všetkých osobách, ktoré boli jeho\nprávnymi predchodcami. Z vykonaného dokazovania Obvodným pozemkovým úradom v Poprade bolo\npreukázané, že uvedený deň 29.12.1992 podanie doplneného nároku na uplatnenie reštitučného nároku\npodľa zákona č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou M. J. vykonané nebolo, čo vlastne preukazuje podací\ndenník z decembra 1992, z ktorého bezpochyby vyplýva, že dňa 29.12.1992 takéto uplatnenie doplnenia\nuskutočnené zo strany žiadateľa M. J. vykonané nebolo.\nPodľa názoru krajského súdu následne vydané rozhodnutia z 21.10.2013, ako aj rozhodnutie o\nnariadenie obnovy konania z uvedených dôvodov v rozhodnutí, ako aj zo dňa 27.11.2013 o predbežnom\nopatrení boli rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu vydané nie správne, a preto ich\ndruhostupňový orgán Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov svojimi rozhodnutiami zo\ndňa 03.11.2014 zrušil, z ktorých dôvodov sa k týmto krajský súd ani v preskúmavaní napadnutého\nrozhodnutia nevyjadril a ani sa s poukazom na predmet tohto konania - preukázanie doplneného\nreštitučného nároku zo dňa 29.12.1992 nezaoberal.\nPoukazom na to, že v predmetnom konaní je jednoznačne potrebné venovať sa a preukázať, či\npodané doplnenie reštitučného nároku tak, ako ho klasifikuje navrhovateľ v opravnom prostriedku bolo\nbezpochyby uskutočnené, alebo nie, krajský súd uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ opiera v odvolacích\nnámietkach na čestné prehlásenie F. J. o tom, že jej manžel podpísal predmetné doplnenie, ktoré\nbolo napísané jej rukou a tieto skutočnosti vyplývajú z listinného dôkazu zo dňa 29.12.1992, táto\nokolnosť neznamená prakticky pri uplatňovaní reštitučného nároku žiadne následky, keď toto doplnenie\nreštitučného nároku nebolo riadne zaevidované pod príslušným číslom a v presný deň Obvodným\npozemkovým úradom Poprad, čo je základným a nevyvrátiteľným faktom, majúc za to, že následné\nčestné prehlásenie na tejto skutočnosti nič nemení.\n\nPoukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a to, že na pozemkový\núrad boli uplatnené všetky reštitučné nároky zo strany oprávnenej osoby M. J. - zo dňa 10.12.1992\npod príslušným číslom 2971/92, ako aj doplnenie uplatneného nároku z 23.12.1992 pod č. 3172/92,\nkrajský súd konštatoval, že sporné doplnenie reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992 však žiadne\nevidenčné číslo neobsahuje a neobsahuje ani dátum, kedy malo byť predmetné doplnenie reštitučného\nnároku akceptované správnym orgánom, t.j. Pozemkovým úradom Poprad, majúc za to, že na tejto\nskutočnosti nič nemení ani doplnené dokazovanie správneho orgánu v tom zmysle, že bolo vykonané\nznalecké dokazovanie osobou znalca PhDr. D. U. v odbore písmoznalectva, ktorý vypracoval znalecký\nposudok, ktorý bol doručený pod číslom 4/2015 dňa 12.02.2015 správnemu orgánu a z ktorého posudku\njednoznačne vyplýva, že na rukou dopísanom texte označenom dňa 29.12.1992 je vlastnoručný podpis\nM. J.. Podľa názoru krajského súdu ani táto skutočnosť však nepotvrdzuje tú okolnosť potrebnú pre\nuplatnenie reštitučného nároku, že predmetné doplnenie reštitučného nároku datované oprávnenou\nosobou 29.12.1992 bolo včas podané na príslušný Pozemkový úrad Poprad ako správnemu orgánu,\nktorý o reštitučnom nároku je oprávnený v zmysle zákona\nč. 229/1991 Zb. rozhodovať. Poukazom na to, že splnenie tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva z\nustanovenia § 13 ods. 1 vety prvej a tretej zákona č. 229/1991 Zb., t.j. potrebnej skutočnosti na\nvydanie nehnuteľnosti podľa § 6, ktorý reštitučný nárok môže uplatniť oprávnená osoba do 31.12.1992,\nneuplatnením práva v lehote právo zanikne, krajský súd konštatoval, že správny orgán správne dospel\nk tejto skutočnosti a s týmto právnym záverom sa stotožňuje.\nPodľa názoru krajského súdu správny orgán postupoval správne v intenciách vyššie citovaných\nprávnych ustanovení zákona č. 229/1991 Zb., ako aj v súlade s jednotlivými ustanoveniami Správneho\nporiadku a pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok listinných dôkazov, na základe ktorých dostatočne\nzistil skutkový stav a vychádzal z náležite zistených skutkových okolností pri vyvodení správneho\nprávneho záveru. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení predpokladom na navrátenie\nvlastníctva na základe uplatneného reštitučného nároku podľa zákona č. 2291991 Zb. je uplatnenie\ntohto nároku včas a v lehotách, ktoré jednoznačne stanovuje zákon tak, ako je to uvedené v § 13 ods.\n1 citovaného zákona.\nKrajský súd námietku navrhovateľa, ktorou namietal duplicitné rozhodnutie o nároku nepovažoval za\ndôvodnú, pretože v danom prípade nešlo o žiadne duplicitné vydanie rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie\no povolení obnovy konania, ako aj následné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ohľadom\nnariadenia predbežného opatrenia, ktoré sa týkali uvedeného reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992\nZb., boli zrušené druhostupňovým orgánom, zastávajúc názor, že nešlo o vydané rozhodnutie v\npredmetnej veci, ktoré by bolo právoplatné a následne vydaním rozhodnutia zo dňa 31.03.2015 pod\npríslušným číslom nešlo o duplicitné vydanie rozhodnutia v tej istej veci.\nK ďalšej námietke, ktorou navrhovateľ v odvolaní namietal, že správnosť a autentickosť podania,\nktoré obsahuje otlačok prezenčnej pečiatky správneho orgánu prekrývajúci dátum, na ktoré je podanie\ndatované, nebola až do roku 2013 žiadnym spôsobom spochybnená, krajský súd uviedol, že pokiaľ si\ndedič zo závetu svojou žiadosťou zo dňa 15.12.2011, doručenou Obvodnému pozemkovému úradu v\nKežmarku nárokoval ako dedič zo závetu doriešenie uplatnených nárokov, ktoré uplatnil jeho právny\npredchodca M. J. po všetkých osobách, ktoré boli jeho právnymi predchodcami, tento nárok nevyplýval\nzo skutočností, ktorými by sa správny orgán zaoberal pred dátumom a teda z toho vyplýva, že ani\nneakceptoval uvedený doplnený reštitučný nárok zo dňa 29.12.1992. V plnom rozsahu, ako vyplýva\nz jednotlivých rozhodnutí Pozemkového úradu Poprad, tento rozhodoval o uplatnených nárokoch\noprávnenej osoby M. J. zo dňa 10.12.1992 a 23.12.1992, v rozhodnutiach z rokov 1994 až 2004.\nNámietku, že žiadnym spôsobom nebol spochybnený tento doplnený reštitučný nárok zo strany\nsprávneho orgánu krajský súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú.\nK argumentácii navrhovateľa vo vzťahu k nároku zo dňa 29.12.1992, že už aj potvrdením zo\ndňa 11.06.2012 Obvodným pozemkovým úradom v Kežmarku bolo preukázané, že predmetné\npodanie vyhodnotil správny orgán ako nesporné, je v rozpore s následne vydanými rozhodnutiami\nprvostupňového správneho orgánu o povolenie obnovy, ako aj o vydaní predbežného opatrenia, a aj\npostupom, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, krajský súd vyslovil názor, že správny orgán\nod počiatku doručenej žiadosti dediča zo závetu F. A. zo dňa 15.12.2011 spochybňoval tento dodatočne\nuplatnený reštitučný nárok z 29.12.1992 a na základe všetkých známych skutočností pred vydaním\nrozhodnutia zo dňa 31.03.2015 aj postupoval.\n\nPodľa názoru krajského súdu vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 13 ods. 1 citovaného reštitučného\nzákona postupoval správny orgán bezpochyby v súlade s týmto ustanovením a na základe obsahu\nskúmal aj podmienky včasnosti uplatneného doplnenia reštitučného nároku. Poukázal na to, že\ntá skutočnosť, že správny orgán postupoval ohľadom uplatnených reštitučných nárokov pôvodne\noprávnenej osoby M. J. správne a v súlade so zákonom č. 229/1991 Zb., vyplývajú aj početné\nrozhodnutia, ktorými prinavrátil správny orgán oprávnenej osobe dedičovi zo závetu F. A. nehnuteľnosti\nnachádzajúce sa v katastrálnom území V. K..\nV danej súvislosti krajský súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach, kedy\njednoznačne a bezpochyby v týchto rozhodnutiach rezonuje v prvom rade splnenie podmienky včasnosti\nuplatnenia reštitučného nároku, pretože ako vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 1 citovaného zákona\nneuplatnením tohto nároku, právo oprávnenej osoby zaniká, preto zákonodarca v tomto ustanovení\nzákona striktne určil lehotu na uplatnenie reštitučného nároku oprávnenou osobou, bez akýchkoľvek\nmožností navrátenia lehoty.\nKrajský súd stotožniac sa s názorom správneho orgánu a považujúc za preukázané, že doplnenie\nreštitučného nároku nebolo uplatnené včas a v lehote stanovenej v ustanovení § 13 ods. 1, z\nktorých dôvodov správny orgán rozhodol v súlade so zákonom, v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2\nO.s.p. rozhodnutie Okresného úradu, Odbor pozemkový v Kežmarku zo dňa 31.03.2015, č. OU-KKPLO-2015/000505-034-ME, potvrdil.\nKrajský súd záverom zdôraznil, že reštitučný zákon neodstraňuje v celom rozsahu krivdy spáchané v\nminulosti, ale snaží sa tieto krivdy zmierniť. Nie v každom prípade je možné tieto krivdy postupom, či\nuž správnych orgánov alebo súdu napraviť v takom rozsahu, ako si nárokujú oprávnené osoby, avšak\nvždy je potrebné rozhodovať v zmysle zákona.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l\nods. 2 O.s.p., navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal a odporcovi\nnáhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že zo zákona nemá právo na náhradu trov konania.\n2.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ. Žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Sp/32/2015 zo\ndňa 30. 0.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.\nV dôvodoch odvolania navrhovateľ namietal, že: 1/ krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, 2/nesprávne právne vec posúdil, 3/svojím postupom navrhovateľovi odňal možnosť konať\npred súdom, pretože rozsudok je zmätočný a nepreskúmateľný a 4/konanie má inú vadu, ktorá má za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n1/ Navrhovateľ k námietke, ktorou namietal nesprávne skutkové zistenia, uviedol, že nie je pravdou, že\nsprávny orgán vydal nehnuteľnosti, resp. priznal právo na náhradu navrhovateľovi výlučne na základe\nuplatnenia si reštitučného nároku zo dňa 10.12. 992\na 23.12.1992. Správny orgán ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia\nč. OU-KK-PLO-2015/000505-034-ME zo dňa 31.03.2005 konal aj o doplnení reštitučného nároku zo\ndňa 29.12.1992, o čom dôkazom je rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku zo\ndňa 08.06.02012 č. 2012/1161-4-ME, právoplatné dňa 11.07.2012, ktorým boli navrhovateľovi vydané\nnehnuteľnosti, kde v odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že žiadateľ E. J. si uplatnil reštitučný\nnárok dňa 10.12.1992 a ten doplnil dňa 29.12.1992 a rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v\nKežmarku zo dňa 22.06. 2012 č. 2012/1160-1- ME, právoplatné dňa 23.07.2012, ktorým bolo rozhodnuté\no nehnuteľnostiach, ktoré nemožno navrhovateľovi navrátiť, kde v odôvodnení rozhodnutia je opäť\nuvedené že žiadateľ E. J. si uplatnil reštitučný nárok dňa 10.12.1992 a ten doplnil dňa 29.12.1992. Mal za\nto, že z uvedeného je evidentné, že správny orgán konal a rozhodoval aj na základe podania doplneného\nuplatnenia reštitučného nároku zo dňa\n\n29.12.1992. Vytýkal krajskému súdu, že tieto skutočnosti nezistil, keď uvedené rozhodnutia mal\nk dispozícii. Argumentáciu krajského súdu, že pozemkový úrad konal iba v rozsahu uplatnených\nreštitučných nárokov zo dňa 10.12.1992 a dňa 23.12.1992, ktorou argumentuje aj pri námietke\nnavrhovateľa, že od roku 1992 do roku 2013 správny orgán doplnenie uplatneného reštitučného nároku\nzo dňa 29.12.1992 nijako nespochybnil, považoval za nesprávnu a zavádzajúcu, majúce za následok\nchybné posúdenie veci.\n2/ Navrhovateľ nesprávne právne posúdenie veci videl v nesprávnom právnom posúdení významu\nabsencie údajov (dátum a číslo) na prezenčnej pečiatke a zápisu v podacom denníku. V danej\nsúvislosti poukázal na to, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, aká absencia dátumu prijatia\na evidenčného čísla na prezenčnej pečiatke pozemkového úradu spôsobili nesúlad s obsahom §\n13 ods. 1 zákona, pretože toto zákonné ustanovenie neupravuje žiadnu prezenčnú pečiatku a jej\nnáležitosti. Namietal, že krajský súd v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, aký rozpor s obsahom §\n13 ods. 1 zákona predstavuje chýbajúce číslo a dátum na prezenčnej pečiatke úradu na podaní zo\ndňa 29.12.1992, považujúc rozsudok v tejto časti za zmätočný a nepreskúmateľný. Zdôraznil, že na\npodaní doplnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992 prezenčná pečiatka pozemkového úradu je.\nPoukázal na to, že žiaden zákon ani zákon a ani správny poriadok neupravujú to, že pre relevantnosť\npodania je rozhodujúca prezenčná pečiatka s určenými náležitosťami a už vôbec nie podací denník\núradu. Vytýkal krajskému súdu, že pri tomto hodnotení pochybil, keď nerozlíšil úkon uplatnenia nároku\na administratívne a evidenčné úkony správneho orgánu, majúc za to, že navrhovateľ nemôže niesť\nzodpovednosť za evidenciu a administratívne úkony správneho orgánu. Poukazom na skutkové zistenia\nvo vzťahu uplatnenia nároku zo dňa 29.12.1992 a ústavnú úpravu ustanovenú v článku 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky navrhovateľ namietal nesprávny postup správneho orgánu pri posudzovaní\nvčasnosti uplatnenia reštitučného nároku oprávnenou osobou, považujúc výklad správneho orgánu v\nrozpore s Ústavou SR a podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR za neprípustný.\nNavrhovateľ ďalej namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil jeho námietku duplicity, keď\nvo svojom odvolaní zo dňa 21.05.2015 výslovne namietal, že rozhodnutie odporcu č. OU-KKPLO-2015/000505-034-ME zo dňa 31.03.2015 je duplicitným rozhodnutím o nároku, o ktorom už\nbolo právoplatne rozhodnuté tým istým orgánom - v tomto prípade ide o rozhodnutie Obvodného\npozemkového úradu v Kežmarku zo dňa\n08.06.2012, č. 2012/1161-4-ME, právoplatné dňa 11.07.2012, a rozhodnutie Obvodného pozemkového\núradu v Kežmarku zo dňa 22.06.2012, č. 2012/1160-1-ME, právoplatné dňa 23.07.2012. Dôvodil, že\nz uvedených rozhodnutí je zrejmé nielen to, že odporca v čase vydania týchto rozhodnutí žiadnym\nspôsobom nespochybňoval doplnenie uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992, ale najmä,\nže konal a rozhodol o podaní - doplnenie uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992. Tvrdil, že\nak odporca, čo i len v časti právoplatne rozhodol o podaní doplnenia uplatnenia reštitučného nároku\nzo dňa 29.12.1992, vyvstáva otázka, ako môže vydať v tej istej veci, a to aj keď iba v časti, hoci nie\nje možné zistiť, v akej časti rozhodnutie zo dňa 31.03.2015, č. OU-KK-PLO-2015/000505-034-ME, v\nktorom uvedie, že nevydáva nehnuteľnosti ani nepriznáva právo na náhradu podľa podania zo dňa\n29.12.1992. Navrhovateľ vyslovil názor že, ak odporca, už čo i len sčasti, právoplatne rozhodol o nároku\nzo dňa 29. 12. 1992, tak nemôže neskôr, t.j. dňa 31.03.2015 rozhodnúť, že nevydáva nehnuteľnosti ani\nprávo na náhradu v intenciách doplneného uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992. Uvedený\npostup považoval v rozpore s princípom právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 ústavy a v rozpore\nso zásadou právnej istoty. Zdôraznil, že ak raz odporca právoplatne rozhodol a vydal nehnuteľnosti na\nzáklade podaní právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 10.12.1992 v doplnení zo dňa 29.12.1992\n(rozhodnutiami zo dňa 08.06.2012, č. 2012/1161-4-ME a zo dňa 22.06.2012,\nč. 2012/1160-1-ME) nemôže neskôr rozhodnúť, že nevydáva nehnuteľnosti ani nepriznáva právo na\nnáhradu z podania zo dňa 29.12.1992, poukazom na zásadu ne bis in idem. Ďalej tvrdil, že nemôže nijako\nzistiť, ktoré nehnuteľnosti mu na základe podania právneho predchodcu zo dňa 29.12.1992 vydané boli\na ktoré nie, a už vôbec nemôže vedieť, čo sa stane s tými nehnuteľnosťami a právami na náhradu,\nktoré mu odporca priznal od roku 2012 na základe doplnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992\nrozhodnutiami zo dňa 08.06.2012 a po prípadnej právoplatnosti rozhodnutia zo dňa 31.03.2015, čo\nnezákonným postupom odporcu spôsobuje neistotu jeho právneho postavenia. Vytýkal krajskému\nsúdu, že namietanú duplicitu vyhodnotil nesprávne, považujúc v tejto časti odôvodnenie napadnutého\nrozsudku krajského súdu súčasne za nezrozumiteľné v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., spôsobujúce\nzmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku, ktorým postupom mu krajský súd odňal možnosť konať\npred súdom podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR.\n\nĎalej navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie vo veci ním tvrdenej skutočnosti, že až do roku\n2013 nebola správnosť podania zo dňa 29.12.1992 správnym úradom spochybnená. Dôvodil, že ak\nsprávny orgán rozporoval doplnenie uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992 z dôvodu, že sa\ntak nestalo včas podľa § 13 ods. 1 zákona, nebolo vôbec potrebné vypracovať znalecký posudok, ktorého\nvýsledok krajský súd vyhodnotil ako bezvýznamný, aj uvedené svedčí iba o tom, že podanie doplnenia\nuplatnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992 nebolo nijakým spôsobom zo strany správneho\norganu spochybňované až do roku 2013 a zo strany odporcu ide o účelové rozporovanie doplnenia\nuplatneného reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992.\n3/ Navrhovateľ námietku, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť možnosť konať pred súdom\nodôvodnil vydaním zmätočného rozhodnutia, poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (2 MCdo\n1/2011) a právnu úpravu ustanovenú v § 246c ods. 1 v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p.. Vytýkal\nkrajskému súdu, že sa náležite nevysporiadal s jeho odvolacou námietkou, ktorou namietal nedostatočné\nodôvodnenie správnym orgánom nepripustenie čestného vyhlásenia F.. Taktiež vytýkal krajskému\nsúdu, že sa nejak nevysporiadal s jeho podstatnou námietkou, ktorou namietal, že v rozhodnutí o\nnevydaní nehnuteľností, nie je špecifikovaná žiadna nehnuteľnosť, ktorá sa nevydáva, považujúc takéto\nrozhodnutie odporcu v rozpore s § 9 ods. 4 zákona a následne postup krajského súdu v rozpore s § 157\nods. 2 O.s.p., majúce za následok zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Zdôraznil,\nže tento nedostatok má vplyv aj na ďalšie konania vo veci vydávania nehnuteľnosti navrhovateľovi, o\nktoré žiadal jeho právny predchodca E. J., keďže správny orgán bude mať možnosť svojvoľne rozhodnúť\na určiť, ktoré nehnuteľnosti pod napadnuté rozhodnutie zo dňa 31.03.2015 patria, ktoré nie, čo odporuje\nčl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Súčasne navrhovateľ namietal, že takýmto spôsobom bolo\nzasiahnuté do jeho práva vlastniť majetok, garantované v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.\n4/ Navrhovateľ námietku, že konanie má inú vadu, ktorá má vplyv na nesprávnosť rozhodnutia súdu vo\nveci, odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok krajského súdu súdu trpí závažným logickým a právnym\nrozporom medzi výrokovou časťou a odôvodnením rozsudku. X. na to, že v odôvodnení rozsudku krajský\nsúd jednoznačne uvádza, že oprávnená osoba pôvodne E. J. si neuplatnil doplnený reštitučný nárok\nv súlade s § 13 ods. 1 zákona, t.j. do 31.12.1992 a na druhej strane krajský súd svojím výrokom\npotvrdzuje rozhodnutie odporcu č. OU-KK-PLO-2015/000505-034-ME zo dňa 31.3.2015, ktorého výrok\nznie, že nevydáva nehnuteľnostiach ani nepriznáva právo na náhradu navrhovateľovi v intenciách\ndoplneného uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992, podľa čoho odporca v samom výroku\nsvojho rozhodnutia uviedol, že doplnený reštitučný nárok bol uplatnený dňa 29.12.1992. Zdôraznil, že\nkrajský súd potvrdil nepriznanie nároku na vydanie nehnuteľností ani práva na náhradu navrhovateľovi\nv intenciách doplneného uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992 a zároveň v odôvodnení\nuviedol, že doplnený reštitučný nárok nebol uplatnený do 31. 12.1992. Zastával názor, že ak mal krajský\nsúd za to, že sporný nárok nebol uplatnený do 31.12.1992, tak nemôže potvrdiť výrok, ktorý uvádza, že\nnárok bol uplatnený dňa 29.12.1992.\nNavrhovateľ ďalej poukazoval aj na nesprávne označenie konania pred krajským súdom, keďže v tomto\nprípade išlo o konanie a rozhodovanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu, nie\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, s tým, že nesprávne označenie\nobsahuje aj samotný rozsudok.\nNavrhovateľ za ďalšiu vadu považoval aj to, že z napadnutého rozhodnutia odporcu nie je zrejmé, či\nnadväzuje na konanie o obnove konania, ktoré malo pokračovať potom, čo bola vec odporcovi vrátená,\nalebo ide o nové konanie. Tvrdil, že nakoľko po vrátení veci (zrušenie obnovy konania) odporca vykonal\ndôkazy v konaní a obnovu konanie nezastavil, pričom vykonané dôkazy použil v konaní pri vydaní\nnapadnutého rozhodnutia\nč. OU-KK-PLO-2015/000505-034-ME zo dňa 303.2015 vzbudzuje dojem, že napadnuté rozhodnutie je\nmeritórnym rozhodnutím vo veci obnovy konania. Zdôraznil, že pokiaľ vo veci rozhodnutia č. OU-KKPLO-2015/000505-034-ME zo dňa 31.03.2015 ide o nové konanie, ktoré nesúvisí s konaním týkajúcim\nsa obnovy konania, ako to prezentuje odporca a súd, odporca bol povinný vyzvať navrhovateľa ako\núčastníka konania na vyjadrenie sa k dokazovaniu, čo sa nikdy nestalo. Postup odporcu navrhovateľ\npovažoval za porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, čím odporca porušil jeho právo na inú právnu\nochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR.\n\n3.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa trval na dôvodoch uvedených v rozhodnutí zo dňa\n31.03.2015, č. OU-KK-PLO-2015/000505-034-ME.\nV dôvodoch vyjadrenia poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 13 ods. 1 zákona, ktorú citoval,\nodporca uviedol, že skutočnosť, či doplnenie reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992 bolo uskutočnené\nna Pozemkovom úrade Poprad v zákonnej lehote teda do 31.12.1992 je spochybniteľná, nakoľko\nna prezenčnej pečiatke sa nenachádza dátum podania ani evidenčné číslo podania. Tvrdil, že podľa\nšetrenia správneho orgánu v podacom denníku Obvodného pozemkového úradu v Poprade možno\npreukázať, že v podacom denníku sa toto doplnenie reštitučného nároku nenachádza. Považoval\npodací denník a prezenčnú pečiatku bez relevantných náležitostí za rozhodujúce dôkazy, nakoľko pre\nposúdenie splnenia zákonnej podmienky dodržania lehoty na uplatnenie reštitučného nároku v zmysle\n§ 13 ods. 1 zákona je dôležité, kedy bolo podanie uskutočnené na príslušnom orgáne s poukazom na\nuplatnenia reštitučného nároku zo dňa 10 12.1992 a 23.12.1992.\nOdporca ďalej uviedol, že rozhodnutie č. OU-KK-PLO-2015/000505-034-ME nepredstavuje duplicitné\nrozhodnutie o nároku. Rozhodnutia č. 2012/1161 - 4- ME zo dňa 08.06.2012, právoplatné dňa 11.7.2012\na č. 2012/1160 - 1- ME zo dňa 22.06.2012, právoplatné dňa 23.07.2012, ktoré boli predmetom obnovy\nkonania neboli zrušené, keďže obnova konania nebola povolená, tieto rozhodnutia sú právoplatné a\nnie sú predmetom tohto konania. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutie\nOkresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru o nariadení obnovy konania zrušil a\nvrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. V rámci ďalšieho konania správny orgán rešpektoval\nodporúčania Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov, a preto rozhodnutím zo dňa\n15.12.2014, č. OU-KK-PLO-1014/001674-023-ME, ustanovil znalca z odboru písmoznalectvo - PhDr. D.\nU.. Znalecký posudok síce nevyvrátil pochybnosť ohľadne podpisu žiadateľa M. J., avšak pochybnosť\nnaďalej spôsobuje konkrétny dátum, kedy skutočne došlo k doplneniu nároku zo dňa 29.12.1992 na\nPozemkovom úrade Poprad. V rámci tohto ďalšieho konania správny orgán nemohol rozhodnúť o\nuplatnení reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992 kladne, keďže v tomto štádiu konania vedel o tom,\nže v podacom denníku Obvodného pozemkového úradu v Poprade sa toto uplatnenie nenachádza a\nzároveň nedisponuje dôkazom, z ktorého by sa dalo zistiť, kedy bolo podanie na Pozemkovom úrade\nPoprad uskutočnené.\n4.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.\") upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 1, 2 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nOdvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1, 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach\npodaného odvolania navrhovateľa (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p., § 492 ods. 1, 2\nS.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods.\n1, 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 1, 2\nS.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\n\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.\n2Sp/32/2015-30 zo dňa 30. októbra 2015, ktorým krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil\nrozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, Pozemkový a lesný odbor so sídlom v Kežmarku - odporcu,\nzo dňa 31.03.2015, č.: OU-KK-PLO-2015/000505-034-ME.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok,\nPozemkový a lesný odbor so sídlom v Kežmarku - odporcu, zo dňa 31.03.2015, č.: OU-KKPLO-2015/000505-034-ME, ktorým rozhodnutím odporca po preskúmaní nároku nebohej oprávnenej\nosoby M. naposledy bytom K. E. č. XXX, V. K., po ňom dedič zo závetu F. A., bytom K. E. č. XXX, V. K.\nrozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Z.z. tak, že nevydáva nehnuteľnosti, ani nepriznáva právo\nna náhradu F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. E. č. XXX, V. K., dedičovi zo závetu, nakoľko právo nebolo\nuplatnené v lehote podľa § 13 ods. 1 zákona, a preto podľa § 13 ods. 1 zákona zaniklo, v intenciách\ndoplneného uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj\nkonanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými\nnámietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. V procese posudzovania\nzákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení\nvyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis.\nNajvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a\ninými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho\norgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim\nbol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.\n3 O.s.p.).\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania mu predchádzajúceho v\nrozsahu odvolacích námietok odvolací súd mal preukázané, že krajský súd v procese súdneho\nprieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v zmysle\nprocesných pravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku citovaných vyššie.\nNavrhovateľ v odvolaní predovšetkým namietal, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkové\nzistenia vo vzťahu doplnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992 podaného na Pozemkovom úrade\nPoprad, nesprávne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu pre nezrozumiteľnosť\na inú vadu konania pred krajským súdom majúcu za následok nesprávnosť rozhodnutia.\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť, či krajský súd venoval náležitú\npozornosť prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vo vzťahu\nk posudzovanej veci, najmä na to, či súd prvého stupňa náležite vychádzal zo skutkových zistení\nvyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu odporcu, či skutkové zistenia v danom prípade\nsprávne právne posúdil a či v odôvodnení napadnutého rozsudku skutkové zistenia, právnu úvahu a\nprávne závery náležite a v súlade s § 246c ods. 1, v spojení s § 250l ods. 2 a s § 157 ods. 2 O.s.p.\nodôvodnil, v ktorom procese odvolací súd súčasne posudzoval zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia\nodporcu napadnutého opravným prostriedkom navrhovateľa.\nOdvolací súd na základe skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu mal v danom\nprípade preukázané, že M. J. si ako oprávnená osoba uplatnil reštitučný nárok na vydanie nehnuteľností,\nktoré boli skonfiškované jeho rodičom P. J. a F. J., písomným podaním na Obvodnom pozemkovom úrade\nPoprad dňa 10.12.1992, pod č. 2971/92, a svoj reštitučný nárok doplnil podaním zo dňa 23.12.1992,\npod č. 3172/92. Na druhej strane doplneného podania zo dňa 23.12.1992 je rukou napísané doplnenie\nžiadosti zo dňa 23.12.1992, s uvedením dátumu dňa 29.12.1992, vlastnoručne podpísané žiadateľom\nM. J., toto podanie je bez vyznačenia dátumu prijatia na Pozemkový úrad Poprad a bez evidenčného\nčísla. Reštitučný nárok oprávnenej osoby M. J. na základe jeho uplatnenia z 10.12.1992 a 23.12.1992\nbol priznaný rozhodnutiami pozemkového úradu v rokoch 1994 až 2004. M. J. zomrel dňa XX.XX.XXXX\na do jeho práv oprávnenej osoby vstúpil F. A. - navrhovateľ ako dedič zo závetu na základe osvedčenia\no dedičstve povereného súdneho komisára Okresného súdu v Poprade č. 6D/251/2010, D not 171/2010\nzo dňa 21.01.2011.\nUvedené skutočnosti v podstate ani nie sú medzi účastníkom preskúmavacieho súdneho konania\nsporné.\nMedzi účastníkmi tohto konania ostalo sporné, či doplnenie uplatnenia reštitučného nároku oprávnenou\nosobou M. J. zo dňa 29.12.1992, spĺňa zákonné podmienky uplatnenia reštitučného zákona v zmysle\n§ 13 ods. 1 a či následný postup žalovaného správneho orgánu, resp. jeho právneho predchodcu po\nvstupe navrhovateľa do práv pôvodnej oprávnenej osoby bol v súlade so zákonom.\nSkutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že právny predchodca žalovaného\nsprávneho orgánu konal a rozhodoval aj na základe podania doplneného uplatnenia reštitučného\nnároku zo dňa 29.12.1992, keďže Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku rozhodnutím zo dňa\n08.06.2012, č. 2012/1161-4-ME, právoplatným dňa 11.07.2012, navrhovateľovi vydal nehnuteľnosti,\npričom v odôvodnení uvedeného rozhodnutia výslovne konštatuje, že žiadateľ E. J. si uplatnil reštitučný\nnárok dňa 10.12.1992 a ten doplnil dňa 29. 12.1992 a následne Obvodný pozemkový úradu v\nKežmarku rozhodnutím zo dňa 22.06.2012, č. 2012/1160-1- ME, právoplatným dňa 23.07.2012, priznal\nnavrhovateľovi náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nemožno vydať a v odôvodnení tohto rozhodnutia\ntaktiež uvádza, že žiadateľ E. J. si uplatnil reštitučný nárok dňa 10.12.1992 a ten doplnil dňa\n29.12.1992. Na základe uvedených rozhodnutí je zrejmé, že v roku 2012 Obvodný pozemkový úrad\nv Kežmarku uplatnenie reštitučného nároku oprávnenou osobou na základe podania doplneného\nuplatnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992 nespochybňoval.\nNásledne Okresný úrad Kežmarok rozhodnutím z 21.10.2013, č. P/2013/413-88-ME, nariadil obnovu\nkonania vo veci reštitučného konania podľa zákona č. 229/1991 Zb. čiastočne ukončeného rozhodnutím\nzo dňa 08.06.2012, č. 2012/1161-4-ME, právoplatným dňa 11.07.2012 a zo dňa 22. 6. 2012, č.\n2012/1160-1- ME, právoplatným dňa 23.07.2012, v znení jeho opravy zo dňa 12.10.2012 a opravy č.\n2 zo dňa 14.05.2013. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že správny orgán v priebehu\nhodnotenia podkladov došiel k záveru, že doplnené uplatnenie zo dňa 29.12.1992 nie je v súlade s § 19\nods. 2 správneho poriadku, nakoľko neobsahuje podstatné náležitosti, nie je z neho zrejmé, akej veci\nsa týka, keď na predmetnom doplnení uplatnenia sa neuvádzajú pôvodní vlastníci, po ktorých sa majú\nvydať nehnuteľnosti, a ani nie sú konkretizované samotné nehnuteľnosti.\nOkresný úrad Kežmarok súčasne rozhodnutím z 13.11.2013, č. P/2013/413-89-ME a rozhodnutím\nz 27.11.2013, č. P/2013/413-97-ME, uložil navrhovateľovi povinnosť zdržať sa prevodu svojho\nvlastníckeho práva na inú osobu zapísaných na LV č. XXXX (k označeným nehnuteľnostiam) v k.ú. Q.\nE. do doby ukončenia nariadenej obnovy konania.\n\nNa základe odvolania navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného úradu v Kežmarku z 21.10.2013, č.\nP/2013/413-88-ME, vo veci nariadenia obnovy konania Okresný úrad Prešov rozhodnutím z 03.11.2014,\nč. OÚ-PO-OOP4-AA/2014/02535-08-DRA, rozhodol tak, že odvolaniu navrhovateľa vyhovuje a\nrozhodnutie Okresného úradu v Kežmarku z 21.10.2013, č. P/2013/413-88-ME, ruší a vec vracia na\nnové prejednanie a rozhodnutie.\nNásledne Okresný úrad Prešov rozhodnutiami z 25.11.2014, č. OÚ-PO-OOP4-2014/002924-DRA a č.\nOÚ-PO-OOP4-2014/02925-DRA, rozhodol tak, že odvolaniam navrhovateľa vyhovuje a rozhodnutia\nOkresného úradu v Kežmarku z 13.11.2013, č. P/2013/413-89-ME a z 27.11.2013, č. P/2013/413-97ME, ktorými rozhodnutiami správny orgán navrhovateľovi uložil povinnosť zdržať sa prevodu svojho\nvlastníckeho práva na inú osobu zapísaných na LV č. XXXX (k označeným nehnuteľnostiam) v k.ú. Q. E.\ndo doby ukončenia nariadenej obnovy konania, zrušuje a vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie.\nV novom konaní žalovaný správny orgán vykonal dokazovanie súdnym znalcom z odboru\npísmoznalectva na pravosť podpisu pôvodne oprávnenej osoby - žiadateľa E. J., na podaní\ndoplneného uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992, z ktorého vyplynul záver o pravosti\npodpisu oprávnenej osoby na uvedenom podaní. Po vyhodnotení doplneného dokazovania žalovaný\nsprávny orgán vo veci rozhodol preskúmavaným rozhodnutím napadnutým opravným prostriedkom\nnavrhovateľa.\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\") Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods.2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nV zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre\nvšetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí\nkonať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie\nmateriálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu\nprezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných\nstelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo\nmožno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú\npredmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich\nuplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané\" (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999.\nZbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I. ÚS 10/98)\". (I. ÚS 54/02. Nález z 13.\nnovembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Z uvedeného\nvyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu\nkonať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\n\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nVychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu\nodvolací súd dospel k záveru o nezákonnosti postupu odporcu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého\nrozhodnutia odporcu zo zo dňa 31.03.2015,\nč.: OU-KK-PLO-2015/000505-034-ME, majúce za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.\nSkutkové zistenia v danom prípade jednoznačne preukazujú, že právny predchodca žalovaného\nsprávneho orgánu uplatnenému reštitučnému nároku oprávnenej osoby M. J. doplnením podania\nzo dňa 29.12.1992 v predchádzajúcej rozhodovacej činnosti priznal právnu relevanciu, keď jeho\nprávnemu nástupcovi - navrhovateľovi, rozhodnutiami z roku 2012 vydal nehnuteľnosti a priznal náhradu\nza nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné vydať (rozhodnutie zo dňa 08.06.2012, č. 2012/1161-4-ME,\nprávoplatné dňa 11.07.2012 a rozhodnutie zo dňa 22.06.2012, č. 2012/1160-1- ME, právoplatné dňa\n23.07.2012). Po prehodnotení dokladov, ktoré boli podkladmi pre rozhodnutia z roku 2012 Okresný úrad\nKežmarok rozhodnutím z 21.10.2013, č. P/2013/413-88-ME nariadil obnovu konania vo veci reštitučného\nkonania podľa zákona č. 229/1991 Zb. čiastočne ukončeného rozhodnutím zo dňa 08.06.201, č.\n2012/1161-4-ME, právoplatným dňa 11.07.2012 a zo dňa 22.06.2012 č. 2012/1160-1- ME, právoplatným\ndňa 23.07.2012, v znení jeho opravy zo dňa 12.10.2012 a opravy č. 2 zo dňa 14.05.2013. Rozhodnutie\no nariadení obnovy konania na základe odvolania navrhovateľa bolo zrušené a vrátené žalovanému\nsprávnemu orgánu na nové konanie (rozhodnutie Okresného úradu Prešov z 03.11.2014, č. OÚPO-OOP4-AA/2014/02535-08-DRA). Uvedeným rozhodnutím Okresný úrad Prešov vrátil konanie pred\nžalovaným správnym orgánom do štádiu konania o obnove konania, v ktorom správny orgán konal a\nvydal právoplatné rozhodnutia z roku 2012.\nKonania predchádzajúce vydaniu preskúmavaného rozhodnutia odporcu z 31.03.2015, napadnutého\nopravným prostriedkom navrhovateľa, nie je možné nechať bez povšimnutia, keďže ich predmetom\nje posúdenie zásadnej otázky a to zákonné uplatnenie reštitučného nároku oprávnenou osobou na\nzáklade doplneného podania z 29.12.1992 a súčasne, že správny orgán prvého stupňa je viazaný\nprávnym názorom odvolacieho správneho orgánu. Pokiaľ odvolací správny orgán - Okresný úrad\nPrešov, napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Okresného úradu v Kežmarku,\nvo veci nariadenia obnovy konania, zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, bolo\npovinnosťou správneho orgánu prvého stupňa - Okresného úradu v Kežmarku súc viazaný právnym\nnázorom odvolacieho správneho orgánu, prednostne konať a opätovne rozhodnúť v konaní vo veci\nnariadenia obnovy konania, v ktorom by posudzoval včasnosť uplatnenia reštitučného nároku podaním\nz 29.12.1992.\nOkresný úrad v Kežmarku, Pozemkový a lesný odbor so sídlom\nv Kežmarku - odporca, napadnutým rozhodnutím zo dňa 31.03.2015, č.: OU-KK-PLO-2015/000505-034ME, rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Z.z. tak, že navrhovateľovi F. A., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom K. E. č. XXX, V. K., dedičovi zo závetu, nevydáva nehnuteľnosti, ani nepriznáva právo na\nnáhradu, nakoľko právo nebolo uplatnené v lehote podľa § 13 ods. 1 zákona, a preto podľa § 13\nods. 1 zákona zaniklo, v intenciách doplneného uplatnenia reštitučného nároku zo dňa 29.12.1992.\nVychádzajúc obsahu výroku preskúmavaného rozhodnutia, odporca rozhodol v merite veci o základe\nreštitučného nároku pôvodnej oprávnenej osoby M. J. uplatneného doplnením reštitučného nároku\npodaním zo dňa 29.12.1992, tak, že podanie nespĺňa zákonné podmienky, a preto reštitučný nárok podľa\n\n§ 13 ods.1 zákona zaniká. Správny orgán však doplnenému reštitučnému nároku oprávnenej osoby\npodaním zo dňa 29.12.1992 už priznal relevanciu zákonnej podmienky v súlade s § 13 ods. 1 zákona,\nkeď rozhodnutiami (rozhodnutie zo dňa 08.06.2012, č. 2012/1161-4-ME, právoplatné dňa 11.07.2012 a\nrozhodnutie zo dňa 22.06.2012, č. 2012/1160-1- ME, právoplatné dňa 23.07.2012) navrhovateľovi vydal\nnehnuteľnosti, resp. mu priznal náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nebolo možné vydať. Takýmto postupom\nodporca v rozpore so zákonom, ako aj s logickým uvažovaním rozhodol, že reštitučný nárok oprávnenej\nosoby uplatnený podaním zo dňa 29.12.1992 zanikol a súčasne ponechal v platnosti právoplatné aj\nkeď čiastočné rozhodnutia o vydanie nehnuteľností a priznanie náhrady, ktorými rozhodol o reštitučnom\nnároku uplatneného na základe podania zo dňa 29.12.1992. Uvedeným postupom odporca rozhodol z\nrozpore so zásadou zákonnosti, materiálnej spravodlivosti, ako aj so zásadou právnej istoty a teda v\nrozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 2 ústavy.\nVzhľadom k uvedenému vyššie, ak navrhovateľ v dôvodoch odvolania namietal, že súd prvého stupňa\nnesprávne vyhodnotil skutkové zistenia (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie krajského súdu\nvychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), nesúhlasiac so\nzáverom prvého stupňa, ako aj že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť\na že v konaní bola zistená taká vada konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého\nsprávneho rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti uvedených odvolacích námietkách\nnavrhovateľa.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho mal preto\nodvolací súd v danej veci preukázané, že súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia a postupu odporcu nepostupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v tretej\nhlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 250l a nasl.), náležite nepreskúmal zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci v rozsahu dôvodov uvedených\nv opravnom prostriedku a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa náležite nevysporiadal so zásadnými\nodvolacími námietkami navrhovateľa.\nVychádzajúc z dôvodov vyššie uvedených a zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho\nspisu odvolací súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľa uvedené v jeho opravnom prostriedku,\nktorými namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci,\nsú dôvodné pre zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu a vrátenie veci na ďalšie konanie, a preto aj\nodvolacie námietky navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné,\nktoré mali za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá\nO.s.p. a § 492 ods. 1, 2 S.s.p. zmenil tak, preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1, s\n§ 224 ods. 1 O.s.p. a s § 151 ods.1,2 O.s.p. a s § 492 ods. 1,2 S.s.p.. Navrhovateľovi nepriznal náhradu\ntrov tohto konania, napriek jeho úspechu v konaní, keďže si ich výšku v zákonnej lehote nevyčíslil.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sp/32/2015", "guid": "367b9569-284b-4995-9697-37011ec6c139:44e7405c-af0b-49e8-8e1b-11dff676da57", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}