{"guid": "cc27841c-abf0-4502-ae14-330ff1b3307d:82ac5391-ec50-4b5b-821c-b8c8249deb7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8015200450.1", "spisova_znacka": "10Sžo/5/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/5/2016 z 29. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 10Sžo/5/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8015200450.1", "identifikacne_cislo": "8015200450", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-6", "nazov": "§ 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-16.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-16.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-12", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82ac5391-ec50-4b5b-821c-b8c8249deb7a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200450.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200450.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200450.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/5/2016\n8015200450\n29. 03. 2017\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2017:8015200450.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nMT PLUS TRADE s.r.o., so sídlom Komjatická 1455/35, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 815 471, právne\nzastúpený: Mgr. Radoslavom Rigom, LL. M., advokátom a konateľom IURISTICO s.r.o., so sídlom\nadvokátskej kancelárie Štefánikova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu\npráce so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OPS/BEZ/2015/2252 O-589/2014 zo dňa 18. februára 2015, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/17/2015-34 zo dňa 24. septembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/17/2015-34 zo dňa 24.\nseptembra 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a\nnásledne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2252 O-589/2014 zo dňa 18.02.2015 v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov č. P: 27/2014-R S/3069/18925/14 zo\ndňa 03.11.2014.\nKrajský súd vychádzal z jednoznačne zisteného skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym\norgánom na úseku inšpekcie práce, ktorého pracovníci Inšpektorátu práce Prešov zistili porušenie\npovinností žalobcu pri vykonaní inšpekcie práce v dňoch 23.07.2013 až 13.09.2013. Inšpekcia práce\nvykonávaná Inšpektorátom práce Prešov na prevádzke žalobcu MP PLUS TRADE s.r.o., Levoča Levočské Lúky bola vykonaná v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce v\ndňoch 23.07.2013 do 13.09.2013, o čom bol vyhotovený Protokol č. IPV-52-04-2.2-P-E22-13 zo dňa\n05.08.2013 v znení jeho Dodatku č. 1 zo dňa 05.09.2013. Ako vyplýva z Dodatku č. 1 k protokolu zo\ndňa 05.09.2013 inšpektor práce v bode I. B (1) konštatoval jediný nedostatok, a to porušenie povinností\nžalobcu ako zamestnávateľa predložiť požadované doklady inšpektorom práce.\nPodľa názoru krajského súdu skutkový stav vo veci prvostupňový správny orgán -inšpektorát práce\nzistil dostatočne, náležite s dôrazom na ustanovenie § 46 a § 47 ods. 3 zákona o správnom\nkonaní. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, ktoré po zistení skutkového stavu aj\ndôsledne odôvodnil uviedol presné skutočnosti, na základe ktorých po zistení skutkového stavu\nprvostupňový správny orgán prijal právny záver a následne za porušenie povinností žalobcom nepredloženia požadovaných dokladov inšpektorom práce, uložil pokutu vo výške 1.000 € podľa\n\npríslušného ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a\ndoplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.).\nAj krajský súd dospel k záveru, že predmetná pokuta bola uložená žalobcovi za nepredloženie\npožadovaných podkladov, konkrétne správ o odborných prehliadkach a odborných skúškach\ninšpektorom práce a stotožnil sa s dôvodmi uloženia, ako aj výškou uloženej pokuty za porušenia,\nktorých sa dopustil žalobca počas vykonávania predmetnej inšpekcie práce podľa ustanovení zákona\nč. 125/2006 Z.z., tak ako to bolo deklarované v rozhodnutiach obidvoch správnych orgánov. Správne\norgány totožne dospeli k záveru, že aj keď vo vyžiadaní zo dňa 22.07.2013 nebola stanovená lehota\nna predloženie podkladov, bolo povinnosťou žalobcu ako účastníka správneho konania reagovať na\npredmetnú výzvu a predložiť doklady, ktoré inšpektorát práce od neho žiadal. Tvrdenia a námietky\nuvádzané žalobcom jednak v odvolaní, ako aj v žalobe sú aj podľa názoru krajského súdu bezpredmetné,\npretože ako účastník konania bol povinný reagovať na túto výzvu, resp. reagovať na Dodatok č. 1 k\nprotokolu z 05.08.2013, vypracovaný dňa 05.09.2013 a splniť opatrenia uvedené v Dodatku č. 1 v bode\nč. 1 k protokolu, bezodkladne odo dňa prevzatia protokolu.\nV súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. d) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. nariadil týmto opatrením\ninšpektorát práce Dodatkom č. 1 odstrániť nedostatok bezodkladne odo dňa prevzatia protokolu t.\nj. Dodatku č. 1 k protokolu. O odstránení uvedeného nedostatku bolo povinnosťou kontrolovaného\nsubjektu písomne informovať inšpektorát práce v lehote 30 dní odo dňa prevzatia protokolu. Reakcia\nprávnej zástupkyne JUDr. Vlasty Suchanovej listom zo dňa 20.09.2013 doručeným Inšpektorátu práce\nPrešov 24.09.2013, ktorého prílohou bol záznam o vykonanej údržbe strojného zariadenia a regulačnej\nstanice zo dňa 09.04.2013 - 10.04.2013 vykonanej Ľubomírom Škovírom - TATRAREGULA, Nová\nVieska bol len čiastočným splnením uvedeného nedostatku pod bodom 1 opatrenia, ktoré je uvedené\nv Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 05.09.2013. Týmto konaním žalobca nesplnil povinnosť uloženú mu\npredmetným opatrením, čo skonštatoval aj krajský súd.\nČo sa týka námietky žalobcu uvádzanej v žalobe, že si nemohol plniť povinnosti stanovené inšpektorom\npráce, lebo nebola uvedená lehota vo výzve zo dňa 23.07.2013 krajský súd argumentoval vyššie\nuvedenou úvahou, pričom sa jednoznačne stotožňuje s právnym názorom uvedeným správnymi orgánmi\na pokiaľ žalobca tvrdí, že došlo k pochybeniu v dôsledku nestanovenia primeranej lehoty, pričom svoju\nnámietku opiera o obsah ustanovenia § 27 ods. 1 Správneho poriadku, resp. o lehotu uvedenú v §\n55 O. s. p. krajský súd poukázal na to, že s poukazom na obsah ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 125/2006 Z.z., z ktorého nevyplýva, že by inšpektor práce mal povinnosť určovať vo vyžiadaní\ndokladov lehotu na ich predloženie, a preto ani neurčenie tejto lehoty vo výzve zo dňa 22.07.2013\nnezbavuje žalobcu ako zamestnávateľa splnenia si jeho povinnosti, a to predložiť poskytované podklady\ninšpektorovi práce tak, ako to inšpektor práce vyžiadal v konkrétnej výzve zo dňa 22.07.2013 doručenej\nžalobcovi 25.07.2013.\nZ predmetného konkrétneho ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. jednoznačne\nvyplýva, že žalobca bol ako zamestnávateľ povinný na požiadanie poskytnúť inšpektorátu práce,\nalebo inšpektorovi práce všetky podklady alebo informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane\nprvopisov, dokladov a technických nosičov dokladov. Preto ani následné čiastočné splnenie ho\nnezbavilo tejto povinnosti a tak, ako už krajský súd vyššie uviedol k tejto námietke sa aj krajský\nsúd stavia jednoznačne odmietavo, pretože povinnosť žalobcu bezpochyby vyplývala zo zákona č.\n125/2006 Z.z. K tejto námietke krajský súd zdôraznil, že pri stanovení porušenia povinností žalobcu\na následného uloženia sankcie prvostupňový správny orgán jednoznačne vychádzal zo skutkového\nzáveru a konštatovania, že žalobca si nesplnil povinnosť uloženú mu prvostupňovým správnym\norgánom, a to predložiť doklady, ktoré od neho inšpektor práce žiadal. Nebola mu uložená sankcia za\nnedodržanie lehoty. Z tejto skutočnosti má krajský súd jednoznačne za to, že námietka žalobcu ohľadom\nnemožnosti uloženia pokuty za nesplnenie si povinnosti, pretože nebola uložená žalobcovi lehota, je\nbezpredmetná.\nV konaní o uložení pokuty zo strany Inšpektorátu práce Prešov, ako aj následne žalovaného ako\nodvolacieho orgánu bolo bezpochyby preukázané, že žalobca vyžiadanie požadovaných dokladov zo\nstrany inšpektorátu práce obdržal, táto skutočnosť je nepochybne preukázaná doručením tejto výzvy z\n25.07.2013 žalobcovi.\n\nK námietke žalobcu, že v čase vykonania inšpekcie práce, a teda aj v čase uloženia pokuty požíval\nstatus zamestnávateľa dokazuje podľa krajského súdu jeho výkon práce a súčasne aj elektronický výpis\nzo sociálnej poisťovne, podľa ktorého žalobca od 23.10.2007 zamestnával na základe pracovnej zmluvy\nfyzickú osobu W.. Podľa zistených skutočností nie je dôvod, aby na neho nemohlo byť aplikované\nustanovenie § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. a následne s týmto obsahom ustanovenia aj\nsúvisiace ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.\nPokiaľ bolo pri inšpekcii práce, vykonávanej v objekte, ktorého vlastníkom bol žalobca zistené, že sa v\nňom nachádza plynové zariadenie, ktoré je funkčné, mal žalobca, povinnosť zabezpečovať jeho činnosť\nv súlade s právnymi predpismi platnými v čase výkonu inšpekcie práce a to konkrétne v súlade s\nustanovením § 8 písm. d) Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 508/2009 Z.z.\n(ďalej len „vyhlášky“), ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri\npráci s technickými zariadeniami, tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú\ntechnické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení predpisov účinných\nv čase výkonu inšpekcie práce, t. j. 23.07.2013.\nV zmysle uvedeného ustanovenia vyhlášky zamestnávateľ, resp. fyzická osoba, ktorá je podnikateľom\na nie je zamestnávateľom a iné osoby podľa tohto zákona, ktorý na plnenie svojich úloh\npoužívajú technické zariadenie zabezpečia bezpečnosť technického zariadenia, ak pri jeho prevádzke\ndodržiavajú bezpečnostnotechnické požiadavky a zabezpečia vykonanie kontroly stavu bezpečnosti\nstavu technického zariadenia podľa § 9 vyhlášky. V danom konkrétnom prípade u žalobcu teda nie\nje rozhodujúce, či zariadenie zamestnávateľ používa na podnikateľské účely a prevádzkuje ho svojimi\nzamestnancami, alebo nie, ale ten fakt, že zariadenie je funkčné a tým pádom prevádzkované, z čoho\nvyplývajú žalobcovi ako prevádzkovateľovi a vlastníkovi tohto zariadenia určité povinnosti. Žalobca\nexistenciu technického zariadenia počas konania nijako nespochybňoval, čo preukázal dodatočným\npredložením zápisu o odbornej prehliadke a stav o odborných skúškach plynového zariadenia BPL RS zemného plynu, RS 1200/2/1 440, výrobné č. 3559/1983 DN50/150, ktoré boli revíznym technikom\nvyhotovené na žiadosť žalobcu.\nĎalej bolo zistené inšpektormi práce, že žalobca pokiaľ postupoval v súlade so spomínanou vyhláškou\ntakto nepriamo deklaroval, že je dôvodné požadovať od neho splnenie povinnosti ustanovenej v\ncitovanom ustanovení § 9 vyhlášky, ktoré môže byť ako súčasť dodržiavania predpisov na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci predmetom kontroly inšpektorátu práce. Inšpektorát práce\nani podľa názoru krajského súdu rovnako ako to vyslovil žalovaný, v žiadnom prípade neprekročil\nrámec svojich kompetencií ak od žalobcu ako prevádzkovateľa vyhradených technických zariadení\numiestnených na jeho prevádzke v Levoči - Levočské Lúky žiadal predloženie správ o vykonaní kontroly\nstavu bezpečnosti týchto zariadení s cieľom zistiť, či sú spôsobilé na ďalšiu bezpečnú prevádzku.\nK námietke žalobcu, že nebol oznámený začiatok a dôvod uskutočnenia inšpekcie, krajský súd\npoukázal na tú skutočnosť, že súčasťou každého výkonu inšpekcie práce má byť v zmysle vnútorných\nnoriem aj kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorá by mohla byť v dôsledku\npredchádzajúceho ohlásenia zmarená. V tomto konkrétnom prípade inšpektor práce zistil neprítomnosť\nzamestnancov na prevádzke až na mieste, t. j. pri začiatku výkonu inšpekcie práce 23.07.2013, pričom\nnásledne upovedomenie žalobcu o tom, že sa vykonáva inšpekcia práce nemohlo s ohľadom na\nkrátkosť času predstavovať zásah do práv žalobcu. Pokiaľ žalobca mal taký dojem mohol túto námietku\nkedykoľvek počas správneho konania voči prvostupňovému správnemu konaniu uplatniť. Jednak vo\nvyjadrení k protokolu, ako aj následne v písomnej korešpondencii, nič také však žalobca nevykonal.\nK ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho posúdenia závažnosti zisteného nedostatku v\npostupe a rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu pri finančnom postihu žalobcu v sume 1.000\n€ aj podľa názoru krajského súdu je výška uvedenej pokuty adekvátna konaniu, ktoré bolo posúdené\nako porušenie povinnosti žalobcu, a to jednak z dôvodu úplnej ignorancie výkonu inšpekcie práce\ninšpektormi práce Prešov počnúc dňom 23.07.2013, ako aj písomnou výzvou na predloženie dokladov\na následným písomným vyjadrením s predložením čiastočných dokladov. Podľa názoru krajského\nsúdu žalobca začal reagovať na skutočnosť, že mu má byť uložená pokuta vo výške 1.000 € až po\noznámení začatia správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa príslušných ustanovení zákona\nč. 125/2006 Z.z. Podľa názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán dôsledne a po zvážení\n\nvšetkých závažností zisteného nedostatku rozhodol o uložení sankcie vo výške 1.000 € ako adekvátneho\npostihu vo vzťahu ku charakteru protiprávneho konania, ktorého sa dopustil žalobca v predmetnom\nsprávnom konaní odo dňa 23.07.2013 až do samotného vydania prvostupňového rozhodnutia.\nKrajský súd je názoru, že výška pokuty zo strany prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím\nna zákonné kritéria, ktoré sú presne stanovené v ustanovení § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. plne\nzdôvodnená. Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán svoje oprávnenie ukladať pokuty využil\nv súlade s ustanovením § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. a následne rozhodol o sankcii\nžalobcu za skutok, ktorý jednoznačne vykazoval znaky správneho deliktu. Čo sa týka výšky uloženej\nsankcie, túto dôsledne v súlade s príslušným ustanovením § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. odôvodnil\na uviedol všetky skutočnosti, ktoré ho k uloženiu sankcie práve vo výške 1.000 € voči žalobcovi viedli.\nPokiaľ by takto správne orgány nepostupovali vo vzťahu k povinnostiam žalobcu, úloha inšpektorov\npráce by v praxi stratila svoju dôležitú úlohu a opodstatnenie a k povinnostiam by aj iné fyzické a\nprávnické osoby pristupovali benevolentne. Preto poukaz žalobcu na nález Ústavného súdu SR, ako aj\nrozsudok Najvyššieho súdu SR považuje v tejto veci za neaplikovateľný.\nKrajský súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav veci a z tohto\nnásledne vyvodil správny právny záver, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný ako odvolací\norgán. Postupom a vydanými rozhodnutiami správnych orgánov podľa súdu nedošlo k porušeniu práv\nžalobcu.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom konania\nprávo na ich náhradu nepriznal.\nVo včas podanom odvolaní žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v podanom odvolaní namietal rovnaké skutočnosti ako v\npodanej žalobe.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdil ako vecne správny. K námietkam žalobcu uviedol, že sú rovnaké ako žalobné dôvody, s ktorými\nsa už raz vysporiadal vo svojom vyjadrení k podanej žalobe. Žalobca podľa názoru žalovaného neuviedol\nžiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť závery inšpekčných orgánov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 24.09.2015.\nOdvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup\nnebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 29.03.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\n\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce\noprávnený požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon\ninšpekcie práce a požadovať ich kópie.\nPodľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť\ninšpektorátu práce, alebo inšpektorovi práce všetky podklady alebo informácie potrebné na výkon\ninšpekcie práce vrátane prvopisov, dokladov a technických nosičov údajov.\nPodľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak\ntento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona,\nz predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za\nporušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto\nporušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej\n33 000 eur,\nPodľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2\nzohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b),\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku.\nPodľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), §\n7 ods. 3 písm. d), e), i) a t), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a § 20 sa vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, najvyšší\nsúd zistil, že Inšpektorát práce Prešov, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. P: 27/2014R S/3069/18925/14 zo dňa 03.11.2014. uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.000 € podľa § 19 ods. 1\npísm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. a podľa § 46 zákona o správnom poriadku za porušenie povinnosti\nustanovených v § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. tým, že žalobca porušil povinnosť\nposkytnúť inšpektorovi práce na požiadanie všetky podklady potrebné na výkon inšpekcie práce na\nzáklade vyžiadania zo dňa 22.07.2013, ktoré mu bolo preukázateľne doručené dňa 25.07.2013, a to\nkonkrétne správy o odborných prehliadkach a odborných skúškach vyhradených technických zariadení\nplynových umiestených objekte žalobcu Levočské Lúky. Uvedené skutočnosti boli zistené pri výkone\ninšpekcie práce u žalobcu od 23.07.2013 do 13.09.2013.\nNa odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/2252, O-589/2014 zo dňa\n18.02.2015 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam\npredchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu\nuplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho\norgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotožňuje so\n\nskutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených\nžalovaným správnym orgánom ako aj žalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov na základe\nktorých krajský súd rozhodol.\nPo preskúmaní veci Najvyšší súd SR konštatuje, že rozhodnutie krajského súdu, ktorým zamietol žalobu\nje vecne správne. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd a správne orgány, že pokutu\nvo výške 1.000 € uložil žalovaný žalobcovi za nepredloženie požadovaných podkladov, konkrétne správ\no odborných prehliadkach a odborných skúškach inšpektorom práce. Žalobca počas inšpekcie práce\nod 23.07.2013 do 13.09.2013, o ktorej bol informovaný dňa 25.07.2013, kedy si prebral vyžiadanie\ninšpektora práce zo dňa 22.07.2013, nepredložil doklady, ktoré od neho inšpektor práce preukázateľne\nvyžiadal. Odvolací súd konštatuje, že aj keď vo vyžiadaní zo dňa 22.07.2013 nebola stanovená lehota\nna predloženie dokladov, bolo povinnosťou žalobcu reagovať na predmetnú výzvu a doklady, ktoré od\nneho inšpektorát práce žiadal, aj predložiť.\nŽalobca tak svojím konaním, resp. nekonaním, porušil povinnosť vyplývajúcej mu z ust. § 16 ods.\n2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., a teda nepredložil inšpektorovi práce konkrétne doklady, na\nzáklade preukázateľne doručeného vyžiadania zo dňa 25.07.2013, a túto povinnosť si nesplnil ani\ndo ukončenia inšpekcie práce dňa 13.09.2013. Žalobca si svoju povinnosť nesplnil ani na základe\nnariadenia inšpektora práce, ktoré je uvedené v Dodatku č. 1 zo dňa 05.09.2013, ktorý bol žalobcovi\npreukázateľne doručený dňa 10.09.2013, podľa ktorého bol žalobca povinný splniť svoju povinnosť\nbezodkladne. Žalobca svoju povinnosť čiastočne splnil dňa 24.09.2013, kedy bola časť dokladov\nžalobcom predložená. K nesplneniu povinnosti žalobcu predložiť vyžiadané doklady najvyšší súd\nuvádza, že odôvodnenie napadnutého súdneho rozhodnutia v tejto časti je plne vyčerpávajúce a logicky\nodôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní\nrozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd\nopakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.\nOdvolací súd sa rovnako stotožnil aj s dôvodmi uloženia sankcie, ako aj s uloženou výškou pokuty za\nspáchaný správny delikt. Správne orgány pri určení výšky sankcie správne postupovali v súlade s § 19\nods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z., keď uviedli všetky skutočnosti, ktoré brali do úvahy pri ukladaní pokuty\na následne určili pokutu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. vo výške 1.000 €, čo je\nna spodnej hranici sadzby.\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s opakovanými právnymi námietkami\nodvolateľa, ktoré sú rovnaké ako v podanej žalobe, sa krajský súd v rozhodnutí dôkladne vysporiadal\na nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto\nopakujúce sa námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nS poukazom na uvedené Najvyšší súd SR podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219\nods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil ako vecne správny.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a\n§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech\na žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/17/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}