{"guid": "3cc8ad03-9237-4586-976f-3d3968109348:51e1d980-84b6-4098-a033-7e3bdc888e7e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8015200416.1", "spisova_znacka": "10Sžo/40/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/40/2016 z 19. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. 10Sžo/40/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8015200416.1", "identifikacne_cislo": "8015200416", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-04-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-19.odsek-6", "nazov": "§ 19 ods. 6 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-19.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/51e1d980-84b6-4098-a033-7e3bdc888e7e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200416.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200416.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200416.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/40/2016\n8015200416\n19. 04. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:8015200416.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nRomčo, s. r. o., IČO: 44 998 201, Nižný Hrabovec 159, Nižný Hrabovec, práv. zast. JUDr. Jaroslavou\nOravcovou, advokátkou so sídlom Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Národný\ninšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/\nBEZ/2015/2920, O-90/2015 zo dňa 1. apríla 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove č. k. 1S/17/2015-112 zo dňa 26. januára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/17/2015-112 zo dňa 26.\njanuára 2016 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/2920,\nO-90/2015 zo dňa 01.04.2015 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov č. k. P:210/2015-R,\nS/2015/78/2888/15 zo dňa 06.02.2015 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa“) a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 601,07 Eur.\nV odôvodnení rozhodnutia súd podrobne popísal skutkový stav, priebeh správneho konania vrátane\nrozhodnutí správnych orgánov. Uviedol, že žalobca v žalobe namietal, že povinnosťou žalovaného bolo v\npredmetnej veci použiť analógiu, že vo vzťahu k správnemu orgánu definovanému k naplneniu skutkovej\npodstaty správneho deliktu nie sú splnené zákonné podmienky, správny orgán mal upustiť od potrestania\nvzhľadom na zistený skutkový stav a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K tomu\nsúd poznamenal, že je notoricky známou skutočnosťou, že pri uplatňovaní zodpovednosti za spáchanie\nsprávnych deliktov neexistuje komplexná právna úprava, pretože skutkové podstaty správnych deliktov\nsú upravené v jednotlivých právnych predpisoch. Pretože v predmetnej veci nejde o priestupok, ktorý\nje upravený zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v konaní sú\nsprávne orgány povinné postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny\nporiadok“).\nJe zrejmé, že v oblasti súkromného práva nevznikajú v súvislosti s použitím analógie väčšie problémy.\nV oblasti práva verejného, vrátane správneho súdnictva, je situácia komplikovaná, pretože v tejto\noblasti práva je tu konkurencia dvoch potrieb, na jednej strane zachovanie právnej istoty a na druhej\nstrane nevyhnutnosť zaistiť, aby právo fungovalo a nezastavovalo sa na medzerách, ktoré vytvoril\nzákonodarca. V tejto súvislosti súd konštatoval, že na použitie analógie v oblasti správneho trestania\n\nby teda mali existovať tri kumulatívne naplnené podmienky, a to medzera vo všeobecne záväznom\nprávnom predpise, že použitím analógie neutrpí páchateľ a zároveň sa jej použitím neohrozí príslušný\nchránený záujem. Použitie analógie v správnom súdnictve je teda chápané ako určité ultima racio a\nsprávne orgány a súdy by k nej mali pristúpiť iba v prípade, že iné prostriedky zistenia obsahu normy\nneprichádzajú do úvahy.\nSúd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že výklad nelegálneho zamestnávania prezentovaný správnymi\norgánmi je formalistický. Z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. b) v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“) totiž bez akýchkoľvek\npochybností vyplýva vôľa zákonodarcu definovať ako nelegálne zamestnávanie aj zamestnávanie\nfyzickej osoby, s ktorou má zamestnávateľ založený pracovnoprávny vzťah a nesplnil povinnosti podľa\n§ 231 ods. 1 písm. b). zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“).\nV správnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobcom došlo k naplneniu skutkovej podstaty\nsprávneho deliktu podľa zákona č. 82/2005 Z. z. Zamestnanci žalobcu v čase kontroly správnym\norgánom 1. stupňa (dňa 20.11.2014) na stavbe Hotela Horizont pracovali, a teda nejde o identický\nskutkový stav, ako je popísaný v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 51/2011.\nZákon č. 82/2005 Z. z. neupravuje žiadne liberačné dôvody. Iný postup správnych orgánov by bol\nsvojvôľou a konaním v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý citoval aj žalovaný.\nK námietka žalobcu, že správne orgány aplikovali v predmetnej veci neúčinný právny predpis súd\nuviedol, že nie je dôvodná. Z výroku rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa a zo zákona č. 82/2005 Z.\nz. v znení účinnom k dňu 20.11.2014, ale aj v súčasnosti je nepochybné, že ide o \"nesplnenie povinnosti\npodľa osobitného predpisu\", a teda aplikácia § 2 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 3 ods. 2 bola správna. Z\nustanovenia § 231 ods. 3 zákona o sociálnom poistení tak, ako argumentujú správne orgány, je zrejmé,\nže pri nefunkčnosti elektronickej pošty si žalobca mohol povinnosť splniť aj sms správou, čo neurobil.\nZo samotnej výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu vyplýva, že o zmene zamestnancov, ktorí mali\npracovať, vedel už dňa 19.11.2014.\nAk žalobca v žalobe tvrdil, že správny orgán mal možnosť upustiť od potrestania, s týmto názorom sa\nsúd v žiadnom prípade nestotožnil. Trestný poriadok v ustanovení § 40 upravuje podmienky, za ktorých\nsúd v trestnom konaní môže upustiť od potrestania, avšak v preskúmavanej veci takúto právnu úpravu\nzákon č. 82/2005 Z.z. neobsahuje a podľa názoru súdu teda ani neumožňuje správnemu orgánu, aby\nupustil od potrestania žalobcu. Upustenie od potrestania by prichádzalo do úvahy iba v tom prípade,\nak by výška sankcie bola stanovená iným spôsobom, teda ak by minimálna suma peňažnej sankcie\nzákonom upravená nebola.\nPochybil však správny orgán, ak pri odôvodnení výšky uloženej sankcie nepostupoval v súlade s\nustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. rozhodnutie Rs 89/2002, sp. zn. 5Sžo 204/2010, sp. zn.\nSžoKS 64/2006. Z ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a\ndoplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) jednoznačne vyplýva, že pri nelegálnom\nzamestnávaní dvoch a viacerých osôb môže správny orgán uložiť pokutu od 5.000 Eur. V preskúmavanej\nveci síce prvostupňový správny orgán cituje ustanovenie § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, avšak\nvo vzťahu ku každému z kritérií chýba akákoľvek správna úvaha, prečo bola žalobcovi uložená sankcia\nvo výške 8.000 Eur.\nPo preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a postupu\nsprávnych orgánov súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov vo vzťahu k výške\nuloženej sankcie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. d)\nO.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalovaný je v ďalšom konaní povinný vo veci opätovne\nrozhodnúť a uložiť sankciu za nelegálne zamestnávanie, avšak musí sa vo vzťahu k výške sankcie\nvyrovnať so všetkými kritériami upravenými v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že\nkonajúci súd v napadnutom rozsudku nespochybnil spáchanie sankcionovaného správneho deliktu\n(skutok), ani dôvod na uloženie pokuty, či postup príslušných správnych orgánov v konaní. Rozsiahlym\nspôsobom sa zaoberá priebehom správneho konania vo veci uloženia pokuty a stanoviskami účastníka\nkonania (žalobcu) aj správnych orgánov konajúcich na obidvoch stupňoch. V závere odôvodnenia však\nkonštatuje, že prvostupňový správny orgán v súvislosti s výškou uloženej pokuty cituje ustanovenie §\n19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, avšak vo vzťahu ku každému zo zákonných kritérií chýba správna\núvaha.\nMal za to, že pokuta bola uložená s ohľadom na skutočnosť, že porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania bolo jednoznačne preukázané tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.\nPrvostupňový správny orgán vychádzal pri ukladaní sankcie a určení jej výšky zo zákona o inšpekcii\npráce ako svojho kompetenčného zákona a zároveň aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v oblasti ukladania sankcií. Uviedol, že uložená sankcia spĺňa požiadavku\npreventívneho pôsobenia na zamestnávateľa a dodržiavanie ich povinností, správny orgán výšku pokuty\nuloženej žalobcovi riadne odôvodnil v súlade so zákonom, a preto pri ukladaní pokuty nevybočil z medzí\nzákona, ani nepoužil svojvoľnú úvahu pri jej ukladaní.\nZákon o inšpekcii práce priamo ukladá inšpektorátom práce povinnosť uložiť zamestnávateľom za\nporušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní pokutu, ktorej horná aj dolná hranica je stanovená\nzákonom (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1). Zákon tu však udáva iba rozpätie - od 2 000 Eur do 200 000\nEur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 Eur,\nv ktorom sa môže inšpektorát práce pri ukladaní pokuty pohybovať, pričom je nutné zohľadniť pri jej\nukladaní uvedené zákonné kritériá.\nŽalovaný mal za to, že inšpektorát práce sa pri ukladaní pokuty riadne zaoberal týmito kritériami,\nprihliadol na každé z nich a vyhodnotil ich vplyv na výšku ukladanej pokuty, právna úprava však\nnestanovuje žiadne hľadiská ani kritériá ako predpoklad správnej úvahy pri určovaní výšky pokuty. Na\ndruhej strane podľa § 245 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nNapadnuté rozhodnutie podľa názoru žalovaného spĺňa aj v časti odôvodnenia výšky uloženej pokuty\nvšetky zákonné kritériá a jej odôvodnenie považuje za dostatočné. Keďže voľná úvaha je myšlienkový\nproces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku\nkaždému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku\nrepresie, ale aj preventívny účel.\nSprávny orgán 1. stupňa uviedol, že svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca (pokuta\nbola uložená vo výške 8 000 Eur, maximálne možno uložiť pokutu až do výšky 200 000 Eur), z tohto\nrámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným\nspôsobom zdôvodnil a správna úvaha bola použitá v súlade so zákonom o inšpekcii práce.\nŽalovaný podrobne popísal odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia vo vzťahu k výške\nuloženej pokuty. K tomu uviedol, že z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie výšky pokuty nie je\nvšeobecné, výšku pokuty správny orgán odôvodnil aj s ohľadom na jej preventívnu, represívnu a\nvýchovnú funkciu, teda rozhodnutie v časti výšky pokuty je preskúmateľné.\nZáver krajského súdu nie je podľa názoru žalovaného v súlade s ustálenou súdnou praxou, nakoľko\npríslušné súdy v desiatkach obdobných prípadov žalobu zamietli. Týmto postupom bolo porušené\nprávo účastníkov súdneho konania na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a princíp právnej istoty. Z\nodôvodnenia rozsudku v časti výšky uloženej pokuty nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, na ktorom\nzaložil svoje rozhodnutie, a ako teda dospel k samotnému rozhodnutiu vo veci. Tým sa stáva rozhodnutie\nsúdu v danej časti nepreskúmateľným, čo predstavuje podstatnú vadu v konaní. Účastníkovi konania\nje v dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia odňatá možnosť konať pred súdom a účinne sa brániť\nproti rozhodnutiu.\n\nZ uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného,\nnakoľko krajský súd práve svojím zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci v priebehu\nkonania dospel k správnemu právnemu názoru v prospech žalobcu.\nRovnako ako krajský súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR napr. na rozhodnutie Rs 89/2002,\nsp.zn. 5Sžo/20 14/20 10, sp. zn. SžoKS 6412006, z ktorej vyplýva, že v prípade správneho trestania súd\nsleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie\nsankcie, prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok.\nUrčenie výšky pokuty v rámci určitého rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že\nmôže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces,\nv rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému\nzisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale\naj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty\nsprávny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Žalovaný\ntieto skutočnosti pri ukladaní sankcie nebral do úvahy.\nPrvostupňový súd po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov vo vzťahu k\nvýške uloženej sankcie sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 psím.\nd/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobca dal odvolaciemu súdu do pozornosti rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 5S/87/2014-13\nzo dňa 20.10.2015. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny a odvolanie žalovaného ako nedôvodné zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. apríla\n2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur,\nPodľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2\nzohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)\nprvého bodu,\nd) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne) opakované zistenie toho istého nedostatku.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal odvolacie dôvody žalovaného najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku.\nZ obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis, má odvolací súd za preukázané,\nže žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 20.11.2014 využíval závislú prácu\nfyzických osôb - Q. P., U. P., F. H., a V. A., ktorí pre zamestnávateľa vykonávali pomocné stavebné práce\nna stavenisku „Hotel HORIZONT - zvýšenie kvality a komplexnosti poskytovaných služieb, Stará Lesná“,\nmal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce), a to dohodu\no pracovnej činnosti zo dňa 20.11.2014, avšak nesplnil si povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa\nosobitného predpisu, nakoľko neprihlásil zamestnancov do registra poistencov pred začatím výkonu\nčinnosti, ale až po začatí výkonu inšpekcie práce v priebehu dňa 20.11.2014, a to postupne v čase o\n10:21,11:02,11:08, 11:12 hodine.\nPorušenie povinnosti zo strany žalobcu ako zamestnávateľa bolo jednoznačne preukázané a nie je\nsporné. Spornou ostáva otázka, či pokuta a výška uloženej pokuty bola dostatočne odôvodnená.\nOdvolací súd poznamenáva, že medzi hlavné úlohy inšpekcie práce patrí vyvodzovanie zodpovednosti\nza porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti inšpekcie práce a záväzkov\nvyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje jeden\nzo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje donucovací, ale aj\npreventívny charakter inšpekcie práce. Účelom inšpekcie práce však nie je represívne pôsobiť na\ndozorované subjekty, ale predovšetkým preventívna činnosť zameraná na zabezpečovanie ochrany\nživota a zdravia zamestnancov, keďže aj pokuty ukladané inšpektorátmi práce majú predovšetkým\npreventívny a výchovný charakter. Výška pokút podľa § 19 tohto zákona