{"guid": "f68ee576-51b8-434b-aad7-8d7457bb9548:733d4aae-bda5-4a30-a8aa-5142d1d1ff73", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8015200221.1", "spisova_znacka": "10Sžo/37/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/37/2016 z 19. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. 10Sžo/37/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8015200221.1", "identifikacne_cislo": "8015200221", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-04-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-74.odsek-1", "nazov": "§ 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-74.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-73.odsek-2", "nazov": "§ 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-73.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-73"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-74", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-73"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/733d4aae-bda5-4a30-a8aa-5142d1d1ff73", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200221.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200221.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200221.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/37/2016\n8015200221\n19. 04. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:8015200221.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z\nčlenov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:\nF. Z., U., právne zastúpenej: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, proti\nžalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove,\nKrajský dopravný inšpektorát, Pionierska 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. KRPZ-PO-KDI3-101/2014-P zo dňa 19.12.2014, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 6S/10/2015-43 zo dňa 17. decembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/10/2015-43 zo dňa 17.\ndecembra 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-101/2014-P zo dňa 19.12.2014, ktorým zamietol\nodvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Levoči, Okresné\nriaditeľstvo Policajného zboru v Poprade (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“ alebo prvostupňový\nsprávny orgán“) č. ORPZ-PP-ODI3-116/2013-P zo dňa 29.09.2014.\nKrajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho\norgánu, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch tým, že porušila ustanovenie § 21 ods.\n1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov. Konštatoval, že žalobkyňa v žalobe nenamietala zistený skutkový stav,\nani nepoprela, že sa nedopustila uvedeného priestupku. Namietala procesný postup prvostupňového\nsprávneho orgánu spočívajúci v prejednaní priestupku v jej neprítomnosti, čo malo mať za následok\nporušenie jej práva ako účastníčky konania v zmysle § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch. Ustálil, že\nrozhodujúcou otázkou bolo posúdenie, či v priestupkovom konaní boli správnym orgánom dodržané\nprocesné práva žalobkyne ako obvinenej z priestupku.\nZ obsahu administratívneho spisu krajskému súdu vyplynulo, že žalobkyňa predvolanie na ústne\npojednávanie o priestupku, ktoré bolo zaslané prostredníctvom Slovenskej pošty na ňou uvedenú\nkorešpondenčnú adresu, osobne prevzala dňa 12.09.2014, o čom svedčí návratka s vyznačeným\ndátumom prevzatia a podpisom žalobkyne. Termín prejednania priestupku bol správnym orgánom\nstanovený na deň 29.09.2014 o 10.00 hod. V zaslanom predvolaní bola žalobkyňa riadne poučená\n\naj o možnosti prejednania priestupku v jej neprítomnosti v prípade, ak sa odmietne dostaviť na ústne\npojednávanie o priestupku alebo ak sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážneho\ndôvodu. Tvrdenie žalobkyne, že sa dňa 19.09.2014 dostavila na ODI v Levoči za účelom ospravedlnenia\nsvojej neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku, a že nechala písomný odkaz so svojím telefónnym\nčíslom, aby ju správny orgán kontaktoval za účelom zmeny termínu ústneho pojednávania, nie je\npodložená žiadnym dôkazným prostriedkom. Spisový materiál neobsahuje vyššie uvedený písomný\nodkaz, ktorý mala žalobkyňa správnemu orgánu zanechať.\nV ďalšom súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobkyňa už v minulosti telefonicky kontaktovala\nsprávny orgán, o čom svedčia úradné záznamy zo dňa 02.08.2013, 09.08.2013, 11.09.2013 a\n03.10.2013, za účelom ospravedlnenia svojej neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku dňa\n02.08.2013, pričom takouto formou dosiahla zmenu termínu ústneho pojednávania.\nZdôraznil, že žalobkyňa bola v zaslanom predvolaní riadne poučená o spôsobe ospravedlnenia neúčasti\na následnej dohody iného termínu ústneho pojednávania prostredníctvom telefonátu na uvedené\ntelefónne čísla. Napriek uvedenej telefonickej možnosti žalobkyňa nepovažovala za potrebné, aj keď o\ntejto možnosti mala vedomosť, a v minulosti ju úspešne využila, kontaktovať správny orgán a oznámiť mu\npríčiny, ktoré jej bránia v osobnej účasti na ústnom pojednávaní. Žalovaný vzhľadom na tieto skutočnosti\nvyhodnotil postup žalobkyne ako nedostatočný vo vzťahu k ospravedlneniu svojej neúčasti na ústnom\npojednávaní o priestupku a k možnosti využitia svojho dispozičného práva vyplývajúceho z § 73 ods.\n2 zákona o priestupkoch.\nŽalobkyňa mala zvoliť takú formu a spôsob ospravedlnenia sa z neúčasti na prejednaní priestupku, či\noznámenia vážnych dôvodov, ktorou by správnemu orgánu tieto skutočnosti oznámila riadne a včas tak,\nako to predpokladá § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Ak sa jej nepodarilo osobne kontaktovať správny\norgán dňa 19.09.2014, mala možnosť ešte v priebehu 10 dní spojiť sa s ODI v Levoči telefonicky, mohla\nospravedlniť svoju neúčasť podaním predloženým priamo na správnom orgáne v podateľni alebo daným\nna poštovú prepravu. Ak by bolo písomné ospravedlnenie podané ako list I. triedy, správnemu orgánu\nby bol doručený nasledujúci pracovný deň.\nZhodnotil, že správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami zákona o priestupkoch, keď\nprejednali priestupok žalobkyne bez jej účasti, pretože na takýto postup boli splnené podmienky.\nŽalobkyňa, hoci bola riadne predvolaná, sa v dohodnutý termín nedostavila bez náležitého\nospravedlnenia či dôležitého dôvodu, pretože sa neospravedlnila riadne a včas a nepreukázala žiadne\ndôvody brániace zúčastniť sa na prejednaní, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôležité. V správnom,\nteda aj priestupkovom konaní sa predpokladá súčinnosť účastníkov konania so správnym orgánom.\nÚčastník správneho konania nemá len procesné práva, ale je aj nositeľom procesných povinností, ktoré\nsledujú zabezpečenie nerušeného priebehu správneho konania. Žalobkyňa svoje právo zúčastniť sa\nústneho prejednania priestupku nevyužila tým, že sa nedostavila na pojednávanie bez dôležitého dôvodu\na riadneho a včasného ospravedlnenia. Právo účastníka konania vyplývajúce z § 73 ods. 2 zákona o\npriestupkoch je dispozičným právom a je na jeho vlastnom rozhodnutí, či toto právo využije alebo nie.\nSprávny orgán konajúci vo veci, aj keď má k dispozícií telefónne číslo účastníka konania, nie je povinný\npred rozhodnutím vo veci v stanovenom termíne prejednávania priestupku zisťovať alebo preverovať,\nči účastník konania má v úmysle sa osobne zúčastniť ústneho pojednávania o priestupku alebo nie.\nŽalobkyňa v žalobe namietala, že bola ukrátená na svojich právach tým, že prvostupňový správny\norgán v rozpore s § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch prejednal priestupok v jej neprítomnosti, čím jej\nodňal možnosť k veci sa vyjadriť a využiť svoje práva na obhajobu. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR\nvyplýva, že prejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného, hoci bol riadne na ústne pojednávanie\npredvolaný, nemožno považovať za porušenie práva obvineného na obhajobu v zmysle § 73 ods. 2\nzákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a nie je samo o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia\no priestupku súdom (48/1996 ZSP).\nKrajský súd ďalej uviedol, že posúdenie otázky, či ospravedlnenie obvineného z priestupku na ústnom\npojednávaní o prejednaní priestupku je náležité a je z dôležitého dôvodu, patrí výlučne do právomoci\nsprávneho orgánu, ktorý prejednáva priestupok v priestupkovom konaní, pričom poukázal na takýto\nprávny názor vyslovený Najvyšším súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sž -o-KS 92/2006 zo dňa 20. júna 2007.\n\nZ ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch vyplýva, že zákonodarca neponechal na uvážení\nsprávneho orgánu, či bude, alebo nebude prejednávať priestupok na ústnom pojednávaní. Správny\norgán je povinný nariadiť ústne pojednávanie na prejednanie priestupku. Na druhej strane ponechal\nna uvážení správneho orgánu, aby vyhodnotil, či dôvod, ktorým obvinený z priestupku zdôvodnil\nsvoju neúčasť na ústnom pojednávaní je dôležitý. Pri hodnotení dôležitosti dôvodu postupuje správny\norgán v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov zakotvených v § 34 ods. 5 Správneho poriadku.\nPrejednanie veci a rozhodnutie v prípade neprítomnosti obvineného z priestupku musí odôvodniť v\nodôvodnení rozhodnutia.\nNa základe uvedeného súd dospel k záveru, že správny orgán v súlade s pravidlami logického uváženia\nsvoj postup v rozhodnutí náležité odôvodnil a rozhodnutie je v tejto časti preskúmateľné a preto žalobu\nako nedôvodnú zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nŽalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku krajského súdu v celom rozsahu z dôvodu\npodľa § 205 odsek 2 písm. f), nakoľko rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\nŽalobkyňa podanou žalobou poukazovala na závažné procesné pochybenie prvostupňového správneho\norgánu spočívajúce v prejednaní priestupku v jej neprítomnosti, čím jej malo byť zmarené uplatnenie\njej subjektívneho práva ako obvinenej z priestupku vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa jej\nkladú za vinu a k dôkazom o nich (právo obvineného z priestupku garantované ustanovením § 73\nodsek 2 Zákona o priestupkoch). Žalobkyňa mala a naďalej má za to, že toto namietané pochybenie\nprvostupňového správneho orgánu je takej intenzity, že ide o vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia, pretože napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na prejednanie veci v\nneprítomnosti žalobkyne ako obvinenej z priestupku, prvostupňový správny orgán tak učinil, t. j. prejednal\nvec a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne ako obvinenej z priestupku. Z uvedených dôvodov mali byť\nrozhodnutia správnych orgánov zrušené.\nV reakcii na napadnuté rozhodnutie uviedla, že počas celého priestupkového konania popierala svoju\nvinu, t. j. popierala, že sa dopustila uvedeného priestupku, z ktorého spáchania bola uznaná vinnou.\nRovnako namietala aj nedostatočné zistenie skutkového stavu, a mala za to, že tento nedostatok konania\nnebol vyvrátený ani argumentáciou druhostupňového správneho orgánu, ktorý zamietol odvolanie\nžalobkyne. Dodala však, že v žalobe nenamietala zistený skutkový stav nie preto, že by voči nemu\nnemala žiadne námietky, ale preto, že svoje námietky voči zistenému skutkovému stavu chcela uplatniť\nv konaní pred správnym orgánom po zrušení rozhodnutí súdom a vrátení veci správnemu orgánu. V tejto\nsúvislosti tiež poukázala na úlohu súdu v správnom súdnictve tak ako ju vymedzuje odborná literatúra.\nPoukázala na odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že prvostupňový súd v\nrozhodujúcej otázke o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti žaloby zaujal rovnaké právne stanovisko ako\ndruhostupňový správny orgán, t. j. konanie žalobkyne vyhodnotil ako nedostatočné vo vzťahu k\nospravedlneniu svojej neúčasti na ústnom prejednaní priestupku, z ktorého dôvodu mali byť splnené\npodmienky na prejednanie priestupku bez jej prítomnosti. Mala za to, že nezaloženie odkazu do spisu,\nresp. nevyhotovenie úradného záznamu nemôže byť na jej ujmu (ktorá sa prejavila v zamietnutí žaloby).\nPoznamenala, že zanechanie písomného odkazu so žiadosťou o náhradný termín ústneho prejednania\npriestupku spolu s telefónnym číslom na žalobkyňu, možno z objektívneho hľadiska považovať sa\ndostatočné z hľadiska ospravedlnenia. Žalobkyňa sa po jeho zanechaní v dobrej viere dôvodne\ndomnievala, že odkaz bude odovzdaný a konajúci príslušník ju bude spätne kontaktovať a dohodnú\nspolu náhradný termín. Osobné dostavenie sa na OPI Levoča dňa 19.09.2014 a zanechanie písomného\nodkazu s telefonickým kontaktom žalobkyňa dôvodne považovala za náležité, za účelom dosiahnutia\nzmeny termínu ústneho pojednávania, a preto nepovažovala ďalej za potrebné využiť iné formy a\nspôsoby ospravedlnenia. Výpočet alternatívnych spôsobov a foriem ospravedlnenia, na ktoré poukazuje\nprvostupňový súd žalobkyňa samozrejme nespochybňuje, to však ale neznamená, že žalobkyňa bola\npovinná využiť výlučne niektorý zo spôsobov ospravedlnenia uvedených vo výpočte. Žalobkyňa využila\ninú formu ospravedlnenia (taktiež prípustnú) - osobné dostavenie sa na OPI so zanechaním písomného\nodkazu s telefónnym číslom a zotrváva na svojom presvedčení, že toto ospravedlnenie bolo dostatočné,\na malo sa naň v rámci správneho konania prihliadať, z ktorého dôvodu neboli splnené podmienky na\nústne prejednanie priestupku v jej neprítomnosti v zmysle § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyjadrila nesúhlas so záverom prvostupňového súdu, že „svoje\nprávo zúčastniť sa ústneho prejednania priestupku nevyužila tým, že sa nedostavila na pojednávanie\nbez dôležitého dôvodu a riadneho a včasného ospravedlnenia.“\nŽalobkyňa mala jednoznačne záujem na tom, aby sa zúčastnila ústneho prejednania priestupku,\nna ktorom by sa mohla vyjadriť k zistenému skutkovému stavu (čo preukázala svojho osobnou\núčasťou na OPI Levoča dňa 19.09.2014). Opätovne zdôraznila, že uvedeným nesprávnym postupom\nprvostupňového správneho orgánu bolo porušené aj jej ústavné právo garantované článkom 48 ods.\n2 Ústavy SR.\nV ďalšom poukázala na niektoré nezrovnalosti priestupkového spisu. Zo Záznamu o dopravnej nehode\nzo dňa 15.06.2013 16:37 vyplýva, že účastníci dopravnej nehody zhodne podpísali záznam, kde bola\nvina určená na strane R. B. (nie na strane žalobkyne), ktorý svojím podpisom na mieste nehody priznal,\nže vozidlo riadil, že sa dostal do protismeru a že je vinníkom nehody. Tento záznam bol podpísaný oboma\núčastníkmi nehody. V spise sa však nachádza aj Záznam dopravnej nehody - Doplnenie - oprava zo dňa\n26.06.2013 06:25 (t. j. 11 dní po nehode), kde je už ako vinník dopravnej nehody („zodpovedný subjekt“)\nuvedená žalobkyňa. Tento druhý „opravený“ záznam však nie je podpísaný ani jedným účastníkom\nnehody a nie je zrejmé na základe čoho bol vyhotovený tento druhý „opravený“ záznam. Navyše tento\ndruhý „opravený“ záznam obsahuje viaceré chyby - konkrétne čas dopravnej nehody v bode 2 (Opísanie\nudalosti) - namiesto 13:00 hod. je uvedený čas 15:00 hod. a tiež rovnaký bod obsahuje nezrovnalosť\nvtom zmysle, že namiesto „vozidlo......ktoré viedla vodička F. Z.....nedalo prednosť vozidlám idúcim po\nkomunikácii“ malo byť uvedené správne „vozidlo.....,ktoré viedla vodička F. Z.....nedalo prednosť vozidlu\nprechádzajúcim cez plnú čiaru a idúcom v protismere“. O tomto svedčí aj príloha -zápisnica o obhliadke\nmiesta dopravnej nehody, kde je vyznačený smer jazdy vodiča R. B. (cez plnú čiaru a v protismere).\nV intenciách uvedených skutočností mala za zrejmé, že žalobou napadnuté rozhodnutia správnych\norgánov v medziach žaloby nie sú v súlade so zákonom, a preto prvostupňový súd nesprávne právne\nposúdil vec, keď boli podľa jeho názoru naplnené podmienky prejednania priestupku v neprítomnosti\nžalovanej v zmysle § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd\nzrušil žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie. Zároveň žiadala náhradu trov konania.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril v podaní zo dňa 04.03.2016, v ktorom uviedol, že sa v\nplnej miere stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu. K obsahu podaného odvolania a opakovaným\ntvrdeniam, resp. námietkam žalobkyne zastáva nemenné stanovisko a zároveň trvá na všetkých\nskutočnostiach uvedených vo svojich doterajších vyjadreniach v danej veci - t. j. jednak v samotnom\nrozhodnutí o odvolaní a následne aj vo vyjadrení k žalobe v uvedenej veci zo dňa 28.04.2015, kde sa\npodrobne vyjadril k jednotlivým tvrdeniam žalobkyne, opakovane uvádzaným aj v podanom odvolaní voči\nrozsudku krajského súdu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 19.04.2017 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní\nvopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách\nustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán\n\noprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,\nktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), priestupkom\nje zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne\noznačené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných\nprávnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo\ninému spôsobí škodu na majetku.\nPodľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým\nskutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju\nobhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.\nPodľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne\npojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne\ndostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého\nospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok,\nktorým krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\nsprávneho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým\nbola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\npodľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu\nprvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu a konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so\nvšetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť\na správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a\ndostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie\nhmotného práva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a\nzáverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\n\nPredmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o\npriestupkoch.\nZákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 <. zakotvuje základné procesné práva a povinnosti\nobvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone\nč. 71/1967 Zb. <. o správnom konaní, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva.\nPredovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku\nvšetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy\nna svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť\ndonucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu\nobvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo).\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, má odvolací\nsúd za preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím č. ORPZ-PP-ODI3-116/2013-P zo dňa 29.09.2014\nsprávny orgán rozhodol o tom, že žalobkyňa je vinná zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým,\nže dňa 15.06.2013 v čase o 13.00 hod. viedla osobné motorové vozidlo továrenskej značky Opel Astra,\nev. č.: K. v smere od odstavnej plochy pri predajni syrov v obci Spišský Hrhov ku križovatke ciest miestnej\nkomunikácie a cesty I. triedy č. 18, pričom chcela odbočiť s vozidlom smerom na Levoču, kde prešla popri\nodstavenom vozidle autoškoly, ktoré míňala sprava, kde následne prešla cez jazdný koridor pre vozidlá\nodbočujúce z miestnej komunikácie na hlavnú cestu smerom do Prešova a následne prešla s vozidlom\ndo protismerného jazdného koridoru, kde nedala prednosť motorovému vozidlu Škoda Octávia, ev.č.:\nF., ktoré v tom čase viedol vodič R. B. zo Spišského Hrhova, ktorý pred zrážkou odbočoval z hlavnej\ncesty 1718 v smere od Prešova na miestnu komunikáciu do Spišského Hrhova a svojou prednou časťou\nvozidla narazila do ľavej prednej časti vozidla Škoda Octávia s tým, že pri dopravnej nehode k zraneniu\nosôb nedošlo, u vodičov bola vykonaná dychová skúška, ktorou nebolo zistené požitie alkoholických\nnápojov a predbežná škoda pri dopravnej nehode vznikla cca. 4.000,- €, za čo jej bola podľa § 22 ods.\n2 písm. c) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 150 Eur.\nO odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodol žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\npotvrdil. Dôvodil tým, že po dôslednom oboznámení sa s celým spisovým materiálom, nevzhliadol nijaký\nrelevantný zákonný dôvod na zmenu napadnutého prvostupňového rozhodnutia, prípadne jeho zrušenia\na vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Mal za to, že prvostupňový\nsprávny orgán rešpektujúc ustanovenia zákona o priestupkoch, zákona o správnom konaní a jeho zásad,\nna základe úplne a presne zisteného skutkového stavu dospel k správnemu záveru, a síce že priestupok\nsa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a priestupku sa dopustila\nobvinená. Dodal, že spáchanie uvedeného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky\nžalobkyňou je potvrdené dôkazmi získanými počas objasňovania veci vo vzájomnej súvislosti so závermi\nspracovaného znaleckého posudku č. 09/2014 znalca Ing. N.. Tiež konštatoval, že nemal dôvod zmeniť\nuloženú sankciu, nakoľko táto bola uložená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu\nprávneho predpisu tak, ako to prvostupňový orgán dostatočne uviedol a odôvodnil vo svojom rozhodnutí.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne voči preskúmavanému rozhodnutiu\nžalovaného s konštatovaním, že správne orgány postupovali v súlade s ustanoveniami zákona o\npriestupkoch, keď prejednali priestupok žalobkyne bez jej účasti z dôvodu, že na takýto postup boli\nsplnené podmienky s tým, že správny orgán v súlade s pravidlami logického uváženia svoj postup v\nrozhodnutí náležite odôvodnil a rozhodnutie je v tejto časti preskúmateľné.\nV správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nv konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny\norgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie\nniektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec\nmožným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu\n\nvec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného\nrozhodnutia. V danej veci súd skúmal, či v priestupkovom konaní boli dodržané procesné práva\nžalobkyne ako obvinenej z priestupku. Odvolací súd však dáva do pozornosti, že žalobkyňa ako\nobvinená z priestupku má popri rozsiahlych procesných právach v priestupkovom konaní aj procesné\npovinnosti.\nPre odvolací súd bolo v konaní nesporné, že žalobkyňa sa priestupku dopustila tak, ako to bolo ustálené\nsprávnymi orgánmi s poukazom na skutočnosť (tak ak to ustálil už súd prvého stupňa), že žalobkyňa\nv žalobe nenamietala zistený skutkový stav, ani nepoprela, že sa nedopustila predmetného priestupku,\ndokonca ani nepredložila dôkaz, ktorý by spochybňoval jej vinu, vytýkala však, že neboli splnené\npodmienky na prejednanie priestupku v jej neprítomnosti. Rozsahom žalobných námietok je viazaný aj\nodvolací súd, preto na námietky, uplatnené v odvolaní, ktoré mohli byť namietané už v žalobe, nemohol\nprihliadať.\nZ napadnutého rozsudku krajského súdu ako aj z koncipovania jednotlivých odvolacích dôvodov\nžalovanej je zrejmé, že ústrednú úlohu v predmetnej veci zohrala interpretácia ustanovenia § 74 ods.\n1 <. zákona o priestupkoch v spojení s ust. § 73 ods. 2 <. zákona o priestupkoch. Odvolací súd tak\nustálil, že spornou a pre rozhodnutie vo veci kľúčovou otázkou, bolo posúdenie dodržania procesných\npráv žalobkyne ako obvinenej z priestupku v priestupkovom konaní, konkrétne práva zúčastniť sa na\nústnom prejednaní priestupku, zo spáchania ktorého bola obvinená a následne aj uznaná za vinnú.\nPrejednanie priestupku v neprítomnosti obvineného upravuje ustanovenie § 74 ods. 1 zákona o\npriestupkoch tak, že stanovuje ústne prejednanie priestupku správnym orgánom v prvom stupni s tým,\nže v neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť\nna ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia\nalebo bez dôležitého dôvodu.\nV prejednávanom prípade má odvolací súd z pripojeného administratívneho spisu za preukázané, že\npodaním zo dňa 04.09.2014 označeným ako „Predvolanie podľa §-u 41 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb.,\no správnom konaní“ bola žalobkyňa predvolaná na správny orgán prvého stupňa na deň 29.09.2013 o\n10.00 hod za účelom prejednania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého\nsa mala dopustiť dňa 15.06.2013 v obci Spišský Hrhov. V predvolaní bola poučená, že v prípade\nnemožnosti dostaviť sa v stanovenom termíne sa má telefonicky skontaktovať so správnym orgánom\nna ním uvedených číslach za účelom dohodnutia iného termínu. Zároveň bola poučená o možnosti\nprejednania veci bez jej prítomnosti, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie o priestupku alebo\nsa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez vážneho dôvodu. Správny orgán ju poučil aj o\nmožnosti uloženia poriadkovej pokuty a o predvedení na pojednávanie. Uvedené predvolanie na ústne\npojednávanie o priestupku bolo žalobkyni doručené prostredníctvom poštového podniku (Slovenská\npošta a.s.) na ňou uvedenú adresu, kde si zásielku prevzala dňa 12.09.2014, o čom svedčí doručenka\ns dátumom prevzatia podpísaná žalobkyňou.\nOdvolacie námietky žalobkyne, ktorými spochybňovala vecnú správnosť napadnutého rozsudku\na zákonnosť rozhodnutia žalovaného spočívali v poukaze na závažné procesné pochybenie\nprvostupňového správneho orgánu spočívajúce v prejednaní priestupku v jej neprítomnosti.\nArgumentácia žalobkyne bola založená v podstate na tých istých základoch ako žaloba, a to, že sa\ndňa 19.09.2014 osobne dostavila na správny orgán prvého stupňa, kde zanechala písomný odkaz\nso žiadosťou o náhradný termín ústneho pojednávania priestupku spolu s telefonickým kontaktom,\nvzhľadom na čo sa domnievala, že jej odkaz bude odovzdaný a konajúci príslušník ju bude späť\nkontaktovať a dohodnú sa na náhradnom termíne. Uvedený spôsob komunikácie so správnym orgánom\npovažovala žalobkyňa za náležitý za účelom dosiahnutia zmeny termínu ústneho pojednávania, preto\nnevyužila iné formy ospravedlnenia. Na základe uvedeného bola presvedčená, že jej ospravedlnenie\nbolo dostatočné a malo sa naň v rámci správneho konania prihliadnuť.\nVo svetle uvedeného odvolací súd konštatuje, že z pripojeného spisového materiálu žalovaného vyplýva,\nže žalobkyňa už v minulosti kontaktovala správny orgán prvého stupňa za účelom ospravedlnenia\nsvojej neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku, a to formou telefonického rozhovoru, o čom\n\nsvedčia úradné záznamy zo dňa 02.08.2013, 09.08.2013, 11.09.2013 a 03.10.2013, pričom žalobkyňa\nvo všetkých uvedených prípadoch dosiahla zmenu termínu ústneho pojednávania.\nZároveň odvolací súd uvádza, že v celom spisovom materiáli sa nenachádza žiadna zmienka o\nosobnej návšteve žalobkyne na prvostupňovom správnom orgáne, ani žiaden písomný doklad, ktorý\nby preukazoval jej tvrdenie o snahe zmeniť stanovený termín ústneho pojednávania o priestupku, na\nktorý bola riadne predvolaná. Odvolací súd na základe uvedeného nemôže postup žalobkyne vyhodnotiť\nako korektný prístup k správnemu orgánu v snahe pokúsiť sa dohodnúť so správnym orgánom iný\ntermín ústneho pojednávania. V zmysle uvedeného neostáva odvolaciemu súdu iné, ako konštatovať\nvecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení uviedol:\n„Žalobkyňa mala zvoliť takú formu a spôsob ospravedlnenia sa z neúčasti na prejednaní priestupku, či\noznámenia vážnych dôvodov, ktorou by správnemu orgánu tieto skutočnosti oznámila riadne a včas tak,\nako to predpokladá § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Ak sa jej nepodarilo osobne kontaktovať správny\norgán dňa 19.09.2014 mala možnosť ešte v priebehu 10 dní spojiť sa s ODI v Levoči telefonicky, mohla\nospravedlniť svoju neúčasť podaním predloženým priamo na správnom orgáne v podateľni alebo daným\nna poštovú prepravu. Ak by bolo písomné ospravedlnenie podané ako list I. triedy, správnemu orgánu\nby bol doručený nasledujúci pracovný deň.“\nTým, že žalobkyňa nepostupovala v načrtnutom smere spôsobila, že správny orgán prvého stupňa\nbol oprávnený prejednať priestupok v jej neprítomnosti. Keďže žalobkyňa v danej veci nevyužila svoje\nprocesné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a nesplnila si ani svoje procesné povinnosti,\nsprávny orgán v súlade so zákonom o priestupkoch rozhodol v jej neprítomnosti.\nOdvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v prerokúvanom prípade len tvrdenia žalobkyne, ktorá\nnamietala, že náležitým a dostatočný spôsobom ospravedlnila svoju neúčasť na ústnom pojednávaní o\npriestupku, stála proti dôkazným prostriedkom obsiahnutým v spisovom materiáli, ktoré v zásade neboli\nspochybnené. Odvolací súd tak považoval námietky žalobkyne uvedené v odvolaní za nedôvodné.\nSprávne orgány a teda aj žalovaný správne vyhodnotili dôkazy a zistili, že žalobkyňa sa svojím konaním\ndopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona\no priestupkoch. Rovnako správne postupovali, ak priestupok prejednali v neprítomnosti žalobkyne\nvzhľadom na absenciu náležitého ospravedlnenia sa.\nOdvolací súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (48/1996 ZSP, 01.04.1996), z ktorého vyplýva, že „prejednanie priestupku v\nneprítomnosti obvineného, hoci bol riadne na ústne pojednávanie predvolaný, nemožno považovať za\nporušenie práva obvineného na obhajobu v zmysle § 73 ods. 2 <. zákona SNR č. 372/1990 Zb. <. o\npriestupkoch a nie je samo osebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia o priestupku súdom.“\nOdvolací súd má zato, že krajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.\nNemožno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a\ndospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona,\npričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.\nŽalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a\npostupov vyvrátili, jej odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.\na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa nemala úspech a\nžalovaný nemá zákonný nárok na ich náhradu ani v prípade úspechu.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/10/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}