{"guid": "e603101d-77e9-4472-acf8-d6b1e6ca11ec:21e44916-c058-4e0c-8df0-5e19767584c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8015200169.2", "spisova_znacka": "6Sžo/5/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/5/2016 z 13. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2017, sp. zn. 6Sžo/5/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8015200169.2", "identifikacne_cislo": "8015200169", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2017-12-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 108 ods. 2 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-108"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/21e44916-c058-4e0c-8df0-5e19767584c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200169.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200169.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200169.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/5/2016\n8015200169\n13. 12. 2017\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2017:8015200169.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcov 1.)\nMgr. X. S., bytom V., 2.) Mgr. X. S., bytom V., obaja právne zastúpení JUDr. Evou Geleneky Hencovskou,\nadvokátkou, so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor\nvýstavby a bytovej politiky, Námestie mieru 3, 081 92 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-PO-OVBP2-2014/41530/113152/ŠSS-DS zo dňa 15. decembra 2014, konajúc o\nodvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/7/2015-69 zo dňa 27. októbra 2015,\njednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/7/2015-69 z 27. októbra\n2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) zamietol žalobu\nžalobcov 1.) a 2.), ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-POOVBP2-2014/41530/113152/ŠSS-DS zo dňa 15. decembra 2014. Napadnutým rozhodnutím žalovaný\nodvolanie žalobcov zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Drienica č. 295/2014-202/Ju\nzo dňa 8. októbra 2014, ktorým podľa § 108 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“) bol\nzamietnutý návrh žalobcov na vyvlastnenie časti pozemku KN - C parc. č. 1651/39, kat. územie F., za\núčelom sprístupnenia parcely č. 1651/29 a 1651/43.\nKrajský súd na základe obsahu administratívneho spisu prisvedčil názoru prvostupňového správneho\norgánu, že zriadenie prístupu k parcelám č. 1651/29 a 1651/43 nie je vo verejnom záujme, ale ide\no výlučne súkromný záujem žalobcov. Poukázal na názor žalovaného, že aj vzhľadom na absenciu\nlegálnej definície pojmu verejný záujem je vylúčené, aby bola na daný prípad aplikovaná koncepcia\nvymedzenia pojmu verejného záujmu, ako dôležitého spoločenského záujmu kvalifikovanej skupiny ľudí\ntak, ako uvádzajú vo svojom odvolaní žalobcovia, pričom táto je tvorená dvoma osobami.\nKrajský súd v odôvodnení uviedol, že podľa žalovaného vo vyvlastňovacom konaní nebolo zo strany\nžalobcov preukázané, že prístup k parcelám č. 1651/29 a 1651/43, k.ú. F. nie je možné dosiahnuť\ndohodou alebo iným spôsobom, než prístupom cez parcelu č. 1651/39. Výzvu na mimosúdne vyrovnanie\n\nzo dňa 5. mája 2014, ktorú žalobcovia adresovali vlastníkom nehnuteľností navrhnutých na vyvlastnenie\nnemožno s prihliadnutím na jej obsah považovať za výzvu na uzatvorenie dohody podľa § 112 ods.\n4 stavebného zákona, bezvýslednosť ktorej je nevyhnutným predpokladom pre vyvlastnenie, pretože\ntáto neobsahovala návrh náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva a ani upozornenie na dôsledok\nneodpovedania na ňu.\nPodľa názoru prvostupňového súdu súčasné znemožnenie užívať vlastný majetok žalobcami vyplýva\nz ich laxného prístupu pri kúpe predmetných nehnuteľností, pretože mali byť dostatočne obozretní a\nzistiť, či nadobúdané pozemky majú zabezpečený prístup, čo zrejme neurobili. Nič im nebránilo v tom,\naby zo zápisov v katastri nehnuteľností si pred uzavretím kúpnej zmluvy zistili, či je zapísané vecné\nbremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu č. 1651/39 kat. územie F. a akého charakteru.\nVecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný\nniečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú\nspojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené\ns vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa (in rem). Naviac\nsami žalobcovia v žalobe jednoznačne uviedli, že síce boli realizované katastrálne konania, avšak\nžalobcovia nevyužili všetky možnosti, ktoré náš právny poriadok dáva, pretože v žalobe netvrdia, že by\nrozhodnutie Katastrálneho úradu Prešov boli napadli žalobou na súde podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku. Primárne pre posúdenie veci sú však nesporné skutkové zistenia, že\nneboli v správnom konaní splnené podmienky pre vyvlastnenie vo forme zriadenia vecného bremena.\nZ kópií výziev pripojených v spise je zrejmé, že navrhovatelia vyvlastnenia, teda žalobcovia vo vzťahu\nk vlastníkom parcely č. 1651/39 neuviedli výšku náhrady, ktorú sú ochotní zaplatiť za obmedzenie\nvlastníckeho práva vlastníkov tejto parcely a rovnako neuviedli, že v prípade, ak títo vlastníci na výzvu\nreagovať nebudú, podajú návrh na vyvlastnenie. Naviac žalobcovia v správnom konaní ani v žalobe\nžiadnym spôsobom nepreukázali, že k ich parcelám nie je možný prístup z inej cesty. Vlastníci parcely č.\n1651/39 vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že parcela slúži iba jej vlastníkom, a že navrhovatelia opomenuli\ntú skutočnosť, že na parcele č. 1651/39 sa nachádzajú stavby. Okrem prístupovej cesty k stavbám so\nsúpisným číslami 528, 685 a 563 sa na nej nachádzajú aj parkovacie miesta a inžinierske siete. V prípade\nzriadenia prístupu k parcelám č. 1651/29 a 1651/43 cez parcelu 1651/39 by bol znemožnený prístup\nk ich stavbám a znemožnené aj parkovanie vlastníkov a návštevníkov týchto stavieb. Z uvedeného\na z obsahu žaloby je podľa názoru prvostupňového súdu zrejmé, že žalobcovia v stavebnom konaní\nnepreukázali, že prístup k ich parcelám nemožno dosiahnuť inak. Aj podľa názoru súdu v predmetnej\nveci ide o súkromný záujem a nie o verejný záujem, pretože žalobcom už pri kúpe nehnuteľností muselo\nbyť zrejmé, že prístup k nadobúdaným parcelám zabezpečený nemajú, čo svedčí o laxnom prístupe k\ntejto otázke, pričom je zrejmé, že vlastníkmi nehnuteľnosti sú už najmenej 10 rokov.\nPrvostupňový súd uviedol, že z ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že podstata vyvlastnenia v\nprípade iného obmedzenia vlastníckeho práva vychádza z premisy, že verejný záujem prevažuje nad\nsúkromným záujmom, čo môže sa za istých výnimočných okolností prejaviť aj tak, že vo verejnom\nzáujme možno vyvlastniť, prípadne inak obmedziť vlastnícke právo a to napriek tomu, že vlastník\ndotknutej veci s tým nesúhlasí. Z ustanovení stavebného zákona vyplýva a to aj v spojení s Ústavou SR,\nže preukázanie verejného záujmu je nevyhnutným predpokladom vydania rozhodnutia o vyvlastnení.\nNemožno v žiadnom prípade stotožňovať účel s verejným záujmom, t.j. ak je v konaní identifikovaný\nniektorý z účelov v ustanovení § 108 ods. 2 (stavebného zákona), taxatívne upravené pod písm. a/ až\nn/, nemožno mať preukázanú aj existenciu verejného záujmu. Takýto záver nevyplýva zo znenia Ústavy\nSR ani stavebného zákona.\nPrvostupňový súd uviedol, že z ustanovení stavebného zákona, ktoré citoval vyplýva, že povinnosťou\nstavebného úradu je skúmať najskôr, či účel, pre ktorý sa vyvlastňuje, je vymedzený v zmysle § 108\nods. 2 stavebného zákona a následne sa musí stavebný úrad zaoberať aj tou skutočnosťou, či naozaj\nexistuje verejný záujem na vyvlastnení a v čom je jeho podstata. Definovanie účelov, pre ktoré je možné\nvyvlastniť, síce reštriktívne vymedzuje okruh verejných záujmov, neznamená to však, že tým zároveň\npreukazuje aj existenciu takéhoto záujmu. Splnenie účelu vyvlastnenia totiž ešte nemusí znamenať, že\nna jeho realizácii je skutočne aj verejný záujem. Zároveň prvostupňový súd poukázal na to, že ak by\nzákonodarca skutočne zamýšľal takú úpravu, že na preukázanie verejného záujmu by stačilo, aby sa\nnaplnila podmienka vyvlastnenia, bolo by to v zákone jednoznačne uvedené. Krajský súd uviedol, že\nsamotní žalobcovia v odvolaní na tento iný spôsob prístupu poukázali aj s tvrdením, že sú v rokovaní\ns pani V..\n\nV súvislosti s argumentáciou žalobcov rozhodnutím Ústavného súdu sp. zn.: PL. ÚS 38/95 prvostupňový\nsúd uviedol, že je na predmetnú vec neaplikovateľné, pretože predmetom tohto konania bolo riešenie\notázky súladu ustanovenia § 6 zákona NR SR č. 192/1995 Zb. o zabezpečení záujmov štátu pri\nprivatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, ktorý podľa Ústavného\nsúdu SR nie je v súlade s čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods.\n1 a čl. 11 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.\nPodľa právnych viet uvedených v tomto náleze bod 1. Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1\nneustanovuje absolútne rovnaký obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov ku všetkým veciam, ktoré\nmôžu byť predmetom vlastníctva. Určuje však rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých\nvlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že vlastníci druhov rovnakej veci musia mať rovnaký zákonom\nstanovený obsah svojho vlastníckeho práva. 2. Každý má právo vlastniť majetok, ktorý Ústavou\nSlovenskej republiky alebo zákonov Slovenskej republiky nie je z jeho vlastníctva vylúčený. 3. Ústava\nSlovenskej republiky neumožňuje, ak by k vyvlastneniu alebo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho\npráva došlo priamo zákonom.\nAk teda žalobcovia pri kúpe nehnuteľnosti mali vedomosť (resp. mohli mať vedomosť) o tom, že prístup\nk nadobudnutých nehnuteľnostiam nie je zabezpečený, potom túto otázku mali riešiť s predávajúcimi,\nprípadne tak, ako súd uviedol vyššie, využiť všetky právne prostriedky na zabezpečenie prístupu formou\npodania žaloby v správnom súdnictve, ak išlo o vecné bremeno in rem, resp. nepristúpiť ku kúpe\nnehnuteľnosti.\nŽalobcovia v žalobe uviedli, že parcela č. 1651/39 „historicky slúžila prechodu“ k ich parcelám, čo\npôvodným vlastníčkam, ale ani žalobcom neumožňuje domáhať sa zriadenia vecného bremena súdom\ntitulom vydržania, ak preukážu splnenie zákonom stanovených podmienok.\nPo preskúmaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe\nsa prvostupňový súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobcovia v konaní nepreukázali\nverejný záujem na zriadenie vecného bremena prístupu cez parcelu č. 1651/39 k.ú. F., a podmienky\nupravené zákonom č. 50/1976 Zb. pre vyvlastnenie ani preukázané neboli.\nPo preskúmaní rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a žalovaného v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe súd dospel k záveru, že postup a rozhodnutia správnych orgánov sú v súlade so\nzákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\nO náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom\nnáhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia v konaní úspech nemali a žalovaný zo zákona nemá\nnárok na náhradu trov konania.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205\nods. 2 písm. a) - f) O.s.p., ktorým sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku, zrušenia rozhodnutí\nsprávnych orgánov a vrátenia veci na ďalšie konanie.\nPodľa názoru žalobcov krajský súd nedostatočne zistil skutkové okolnosti, na základe toho nesprávne\naplikoval právnu normu a vydal rozhodnutie, ktoré je vecne aj právne nesprávne, nedostatočne\nodôvodnené a preto nepreskúmateľné.\nŽalobcovia nesúhlasili s tvrdením súdu, že znemožnenie užívať vlastný majetok vyplýva z ich laxného\nprístupu pri kúpe predmetných nehnuteľností, čo svedčí o tom, že súd sa nezaoberal predloženými\nlistinnými dôkazmi, v ktorých bol opísaný skutkový stav aj v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k\nnehnuteľnostiam.\nŽalobcovia sa nestotožnili ani so záverom krajského súdu, podľa ktorého neboli splnené podmienky\npre vyvlastnenie a zriadenie vecného bremena z dôvodu, že výzvy zasielané vlastníkom parcely č.\n1651/39 neobsahujú výšku náhrady, ktorú by boli ochotní zaplatiť za obmedzenie vlastníckeho práva. V\ntejto súvislosti uviedli, že rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné, nakoľko správny orgán porušil\n\nzákladné pravidlo správneho konania uvedené v § 3 ods. 2 správneho poriadku, a to postupovať v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania. Žalobcovia taktiež uviedli, že bezvýslednosť pokusu o získanie práva\nk pozemku dohodou bola preukázaná zamietavými odpoveďami vlastníkov parcely č. 1651/39 a ich\nstanoviskami na ústnom prejednaní návrhu dňa 18. septembra 2014.\nVo vzťahu k právnemu záveru súdu, podľa ktorého žalobcovia dostatočne nepreukázali, že k ich\nparcelám nie je možné zriadiť inú prístupovú cestu, žalobcovia opakovane uviedli, že prístup cez parcelu\nč. 1651/28, ktorá je vo vlastníctve V. F. V. nie je možný, nakoľko je dlhodobo v zahraničí a zároveň, že\ndrobenie jej pozemku je zbytočným zásahom, na rozdiel od sprístupnenia betónovej cesty.\nŽalobcovia ďalej namietali zamietnutie ich žaloby z dôvodu, že súd prihliadol na tvrdenie vlastníkov\nprístupovej cesty, že sa na tejto parcele nachádzajú stavby, parkovacie miesta a prepojenie na\ninžinierske siete a že zriadením prístupu k parcelám č. 1651/29 a 1651/43 cez parcelu 1651/39 by bol\nznemožnený prístup k ich stavbám a znemožnené parkovanie vlastníkov a návštevníkov týchto stavieb.\nPodľa žalobcov sa krajský súd stotožnil s vyjadreniami vlastníkov bez náležitého odôvodnenia a bez\nvykonania akéhokoľvek dokazovania.\nK záveru krajského súdu o nepreukázaní verejného záujmu v predmetnom konaní žalobcovia v odvolaní\nuviedli, že Ústava Slovenskej republiky nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale\nsúčasne zaručuje realizáciu vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z § 123 Občianskeho zákonníka v\nznení neskorších predpisov, pričom poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/01 z 15.\njúla 2003.\nIII.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa s rozhodnutím krajského súdu\nv plnom rozsahu stotožňuje a navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdil\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z\ndôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s §\n211 ods. 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno\npriznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.)\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.).\nPodľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nÚlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobcov preskúmať zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného, ktorým odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Drienica č.\n295/2014-202/Ju zo dňa 8. októbra 2014, ktorým podľa § 108 a nasl. stavebného zákona bol zamietnutý\nnávrh žalobcov na vyvlastnenie časti pozemku KN - C parc. č. 1651/39 kat. územie F. za účelom\nsprístupnenia parcely č. 1651/29 a 1651/43.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola žaloba žalobcov\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zamietnutá.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove po preskúmaní rozsudku a po oboznámení sa s\nobsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku tohto rozsudku. Preto sa s ním najvyšší\nsúd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby\nnadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi\nkrajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcov uvedeným v\nodvolaní uvádza nasledovné.\nPodľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba\nv nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že vyvlastnenie predstavuje právny inštitút, ktorého podstatou je povinnosť\nvlastníka strpieť určité opatrenia, vrátane zániku vlastníckeho práva. Vzhľadom na túto skutočnosť\ntakéto zásahy sú regulované zákonmi a na vyvlastnenie je potrebné dodržať všetky zákonom stanovené\npodmienky.\nVyvlastnenie predstavuje najzávažnejší zásah do vlastníckeho práva, preto je považované za krajné\nopatrenie a k vyvlastneniu môže dôjsť len v prípade, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to na základe\nzákona, len na tento účel po preukázaní verejného záujmu a za náhradu.\nMožnosti vyvlastnenia sú všeobecne limitované ustanovením čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a\nslobôd - v zmysle ktorého je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné vo\nverejnom záujme a to na základe zákona a za náhradu - a ustanovením § 128 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka v podstate zhodne, keď Listina a uvedený zákon stanovujú, že vyvlastnenie je možné vo\nverejnom záujme a za náhradu.\n\nPodľa § 108 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb\nalebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k\npozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len \"vyvlastniť\").\nPodľa § 108 ods. 2 písm. d) stavebného zákona vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre vytvorenie\npodmienok pre nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe.\nPodľa § 110 ods. 1 stavebného zákona vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno\ndosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\nPodľa § 112 ods. 1, 2, 3, 4 stavebného zákona vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.\nVyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá\nmá predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný\nna vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná\nkonanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.\nNávrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku\nalebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie\nnavrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou\nbol bezvýsledný. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 písm.\nc)].\nBezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody,\nobsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného\nbremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu\nvlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že\ndohodu odmieta.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného\nnajvyšší súd zistil, že Obec Drienica ako stavebný úrad horeoznačeným rozhodnutím zamietla návrh\nnavrhovateľov (žalobcov) Mgr. X. S. a Mgr. X. S. na vyvlastnenie časti pozemku KN - C parc. č. 1651/39\nkat. územie F. za účelom sprístupnenia parcely č. 1651/29 a 1651/43 z dôvodu nepreukázania verejného\nzáujmu na vyvlastnení v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a § 108 a nasl. stavebného zákona.\nStavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na parcelách č. 1651/29 a 1651/43, ktorých\nvlastníkmi sú navrhovatelia, nie sú zriadené žiadne stavby a na týchto parcelách sa uskutočnenie\nžiadnych stavieb ani nezamýšľa. Zriadenie prístupu k uvedeným parcelám nie je vo verejnom záujme, ale\nide výlučne o súkromný záujem navrhovateľov, pričom existenciu verejného záujmu žiadnym spôsobom\nnepreukázali. Uviedol tiež, že skutočnosť, či nie je možné dosiahnuť prístup k uvedeným parcelám\ndohodou alebo iným spôsobom ako prístupom cez parcelu č. 1651/39 navrhovatelia žiadnym spôsobom\nnepreukázali. K uvedeným parcelám je možné dostať sa z verejne prístupnej miestnej komunikácie\nnachádzajúcej sa na parc. č. 1094/9 vo vlastníctve Obce Drienica a cez parcelu č. 1651/28 - pri\nústnom konaní navrhovateľ sám uviedol, že dohoda s vlastníčkou uvedenej parcely je pripravená, len\nsú problémy s jej podpísaním, nakoľko momentálne je mimo územia Slovenskej republiky.\nNa odvolanie žalobcov žalovaný napadnutým rozhodnutím OU-PO-OVBP2-2014/41530/113152/ŠSSDS zo dňa 15. decembra 2014 odvolanie žalobcov zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V\nodôvodnení uviedol, že je potrebné prisvedčiť názoru prvostupňového orgánu, že zriadenie prístupu k\npredmetným parcelám nie je vo verejnom záujme, ale ide o výlučne súkromný záujem žalobcov.\nÚlohou súdu v posudzovanej veci bolo posúdiť, či rozhodnutie žalovaného, ktorým bol návrh žalobcov\nna vyvlastnenie zamietnutý je v súlade so zákonom.\nSenát najvyššieho súdu považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že v posudzovanej veci zo\nstrany žalobcov nebolo dôsledne postupované v súlade s ust. § 112 ods. 4 stavebného zákona,\nv zmysle ktorého „Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na\nuzavretie dohody, obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo\nvzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa § 111 ods. 2 a upozornenie,\nže ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa\npredpokladať, že dohodu odmieta.“\n\nVýzvu na mimosúdne vyrovnanie z 5. mája 2014 nemožno považovať za návrh na uzavretie dohody\npodľa cit. ustanovenia, nakoľko z nej vôbec nevyplýva, akým spôsobom žalobcovia navrhujú prístup k\nich pozemkom riešiť, neobsahuje žiaden návrh odplaty za zriadenie prístupu a ani upozornenie v zmysle\npredmetného ustanovenia.\nSenát najvyššieho súdu z kúpnej zmluvy, vyžiadanej v priebehu odvolacieho konania od právnej\nzástupkyne žalobcov zistil, že žalobcovia na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej v Sabinove dňa 14.\nnovembra 2003 medzi účastníkmi V.K., rod. K. a P.K., rod. M. ako predávajúcimi a Mgr. X. S. a Mgr.\nX. S., rod. H. ako kupujúcimi, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený Správou Katastra\nSabinov dňa 11. decembra 2003 pod V 986/03 nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. úz.\nF. vedeným na LV č. XXX parc. č. 651/29 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 792 m2 a LV č. XXX\nparc. č. 651/43 - zast. plochy a nádvoria vo výmere 318 m2, všetko v celosti. V roku 2005 boli parcely\nprečíslované tak, že parcele č. 651/29 zodpovedá parcela C KN 1651/29 a parcele č. 651/39 zodpovedá\nparcela C KN č. 1651/39.\nVznik vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom\nuvedenej kúpnej zmluvy cez inú, resp. susednú parcelu v prospech žalobcov, nebol v posudzovanej\nveci zo strany žalobcov preukázaný. Za stavu, že vecné bremeno k nehnuteľnostiam v súlade s ust.\n§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka platne mohlo vzniknúť na základe platnej a účinnej zmluvy a\nprávoplatného rozhodnutia o povolení vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností, žalobcami\nuvádzané čestné prehlásenia P.K. a V. V. zo 6. apríla 2011 o tom, že v prospech žalobcov bolo zriadené\nprávo prechodu a prepojenia inžinierskych sietí cez parcelu KN C 651/39 - zastavaná plocha o výmere\n157 m2, t. č. zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. F. je pre posúdenie veci právne irelevantné. Žalobcovia,\nktorí disponovali inými právnymi prostriedkami sa nemôžu efektívne domáhať ochrany týkajúcej sa\nzriadenia vecného bremena v rámci predmetného konania.\nSenát najvyššieho súdu prisvedčil argumentácii krajského súdu, že žalobcovia skutočnosť, či nie je\nmožné dosiahnuť prístup k uvedeným parcelám dohodou alebo iným spôsobom ako prístupom cez\nparcelu č. 1651/39, nepreukázali.\nNeuniklo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že žalobcovia v priebehu vyše desiatich rokov na\npredmetných pozemkoch žiadnu stavbu nezriadili.\nK veci najvyšší súd uvádza, že skúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení prináleží\nsprávnemu orgánu a je predmetom správnej úvahy. Verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom\nkolektívnym. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne\nprospešný záujem.\nPokiaľ žalobcovia nesúhlasili s právnym názorom krajského súdu, že v predmetnom vyvlastňovacom\nkonaní existencia verejného záujmu nebola správnym orgánom v predmetnom vyvlastňovacom konaní\ndostatočne preskúmaná, Najvyšší súd považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú.\nZ podkladov súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj kompletný administratívny spis žalovaného\nsprávneho orgánu, vrátane prvostupňového, aj podľa názoru senátu najvyššieho súdu zákonná\npodmienka existencie verejného záujmu na vyvlastnení v posudzovanej veci splnená nebola, pretože\nišlo výlučne o súkromný záujem žalobcov.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 101/2010-19 zo dňa 11. marca 2010\nkonštatoval, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len\npreskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych\notázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Ďalej konštatoval, že treba\nvziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky\nnapadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ústavný súd poukazom na čl. 6 ods.\n1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 ústavy, ktoré právne normy citoval zdôraznil, že vo svojej judikatúre uvádza,\nže obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je umožniť každému reálny\nprístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť\n(napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Do\n\nobsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka konania\ndožadovať sa toho, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\npredpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\nOdvolací súd zistil, že odvolanie žalobcov neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré\nby mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.\ntak, že v odvolacom konaní neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. postupoval podľa\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2016.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 492\nods. 2 ustanovil, že odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/7/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee7031dd-b2cb-4391-80e8-4150f0166b75", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 101/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 101/2010 z 11. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-11", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee7031dd-b2cb-4391-80e8-4150f0166b75"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/01 z 15. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-15", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:e5c79efc-6e9a-4697-9a78-42da124527aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/95 z 3. 4. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-04-03", "citacie_n": 238, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1995.1"}], "citovane_v": []}