Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/10/2016 z 26. 9. 2017 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2017, sp. zn. 7Sžso/10/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8015200028.1 Najvyšší súd | 7Sžso/10/2016 | ECLI:SK:NSSR:2017:8015200028.1 | 2017-09-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4a40028-c445-4c30-bcce-e1b2d91bf954 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8015200028.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžso/10/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200028
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8015200028.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci
žalobkyne: Mgr. K. I., trvale bytom D., E. XX, zastúpenej: JUDr. Oľgou Michalíkovou, advokátkou so
sídlom v Prešove, Francisciho 35, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, so sídlom
Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 28.
augusta 2014, číslo: 29477-3/2014-BA, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
č.k. 6S/1/2015-34 zo dňa 13. novembra 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 6S/1/2015-34 zo dňa 13. novembra 2015 p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 6S/1/2015-34 zo dňa 13. novembra 2015 zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 28.
augusta 2014, číslo: 29477-3/2014-BA, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, zo dňa 29. októbra 2014, číslo: 26976-1/2013-PO vo
veci vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci
na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu
preukázané, že preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.08.2014 rozhodla žalovaná ako príslušný
odvolací orgán o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, zo dňa
29. októbra 2014, číslo: 26976-1/2013-PO (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) vo
veci vzniku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon) odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdila, dospejúc k záveru, že rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom. V
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že prvostupňový správny orgán vydal podľa § 178
ods. 1 písm. a/, bod prvý zákona rozhodnutie, ktorým rozhodol, že samostatne zárobkovo činnej osobe:
Mgr. K. I., vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2009.
Poukázala, že od 1. júla 2005 je účastníčka konania oprávnená vykonávať činnosť správcu konkurznej
podstaty, čo bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené na základe údajov zapísaných v zozname
správcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí citovala
ustanovenie § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom do 31.12.2010, ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b/, §
15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, § 138 ods. 9 zákona s účinnosťou



od 1. januára 2008, § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Argumentovala, že podľa údajov
poskytnutých Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky príjem účastníčky konania podľa § 6 zákona
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na
jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, bol za rok 2008 v sume 186.159,- Sk, t.j. 6.179,34 Eur.
Dosiahnutý príjem odôvodňuje vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia účastníčky konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2009. Účastníčka
konania nepodala Registračný list Fyzickej osoby - prihlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s
dátumom vzniku poistenia 1. júla 2009, hoci mala v zmysle § 228 ods. 1 zákona túto povinnosť.
Prvostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím nerozhodoval o povinnosti platenia poistného,
ale o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníčky
konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Prvostupňový správny orgán správne posúdil skutkový
stav veci, keď na základe údajov o príjme účastníčky konania za rok 2008 poskytnutých Daňovým
riaditeľstvom SR na základe príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla o tom, že
účastníčke konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie vzniklo
1. júla 2009.

Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 5 zákona
v znení účinnom do 31. decembra 2010, v § 14 ods. 1
písm. b/, § 138 ods. 9, § 15 ods. 1 písm. b/ a § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom
od 1. januára 2008 a v intenciách ustanovenia § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. zákona o dani z príjmov v
znení neskorších predpisov, postupom podľa ustanovení piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho
poriadku.

Krajský súd poukazom na to, že vychádzajúc z obsahu žalobných námietok bolo základom vyriešenie
otázky, či žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla
2009, konštatoval, že žalobkyňa bola v spornom období považovaná za samostatne zárobkovo činnú
osobu podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, pretože od
1. júla 2005 je zapísaná do zoznamu správcov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Krajský súd
ďalej konštatoval, že nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky
príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003
Z.z o dani z príjmov (ďalej len príjem) alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí
príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne
zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1
zákona). Krajský súd poukazom na to, že podľa výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej
osoby príjem žalobkyne za rok 2008 (v sume 186.159,- Sk,
t.j. 6.179,34 Eur) presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu podľa § 138 ods. 9 zákona, ktorá za
rok 2008 predstavuje sumu 3.546,00 Eur, potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, konštatoval, že až na základe
takto dosiahnutého príjmu žalobkyni vzniklo
k 1. júlu 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

Podľa názoru krajského súdu prvostupňový správny orgán rozhodol v súlade s § 228 ods. 3, v spojení
s § 178 ods. 1 písm. a/, bod prvý zákona o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia žalobkyne, keďže žalobkyňa nesplnila svoju prihlasovaciu povinnosť (nepodala
Registračný list FO - prihláška s dátumom vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia 1. júla 2009).

Námietku žalobkyne, že činnosť správcu konkurznej podstaty nevykonávala sústavne, ale až keď bola
ustanovená súdom, krajský súd považoval za nedôvodnú, poukazom na to, že za sústavnú činnosť sa
považuje činnosť, ktorá je vykonávaná trvale a opakovane,



resp. v pravidelných intervaloch, pričom nejde o jednorazovú náhodnú činnosť bez úmyslu túto činnosť
opakovať, s tým že činnosť správcu konkurznej podstaty nie je živnosťou a ani podnikaním, a preto túto
činnosť nemožno subsumovať pod definíciu pojmu živnosti v zmysle Živnostenského zákona (sústavná
činnosť prevádzkovaná samostatne vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia
zisku a za podmienok ustanovených Živnostenským zákonom).

Za neopodstatnenú krajský súd považoval aj námietka žalobkyne, že žalovaná sa nezaoberala jej
tvrdením, že v roku 2008 jej bola na účet pripísaná suma
vo výške 60.000,- Sk z I. v D., pričom táto odmena nesúvisí so žiadnou samostatnou zárobkovou
činnosťou žalobkyne. Uviedol, že žalovaná mala za preukázané, že príjem za rok 2008 žalobkyňa
dosiahla podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, vychádzajúc z výpisu z daňového priznania,
kde sú príjmy žalobkyne
za rok 2008 v celkovej sume 186.159,- Sk uvedené v riadku „príjmy zo živnosti“. Sociálna poisťovňa
je podľa zákona o sociálnom poistení povinná vychádzať z údajov poskytnutých Daňovým, resp.
Finančným riaditeľstvom SR. Výška čiastkového základu dane je pre posúdenie vzniku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v zmysle § 21 ods. 1 zákona právne
irelevantná, pretože sa posudzuje výška príjmu bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne
vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie.

Krajský súd za nedôvodnú považoval aj námietku žalobkyne, že za rok 2011 nepodala daňové priznanie.
Konštatoval, že žalovaná zohľadnila túto skutočnosť a žalobkyni povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňom 30. júna 2012.
Údaj o príjme za rok 2011 je vo vzťahu k posudzovanej veci bezpredmetný, pretože podľa § 21 ods. 1
zákona pre posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
za obdobie od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 je určujúci príjem za predchádzajúci kalendárny rok, t.j.
za rok 2008.

Krajský súd dospejúc k záveru, že postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom, podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal, keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovaná zo zákona nemá právo na
náhradu trov konania.

2.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa. Navrhovala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania si neuplatnila.

V dôvodoch odvolania žalobkyňa namietala, že Krajský súd v Prešove rozhodol na základe nedostatočne
zisteného skutočného stavu veci a na základe jeho nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasila
so závermi súdu prvého stupňa. Vo vzťahu nepodania daňového priznania za rok 2011, uviedla, že
priloženými výpismi z banky preukázala, že nemala žiaden príjem na zdanenie, pričom podľa ust. §
32 ods. 1 ZDP daňové priznanie nemusel podávať daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie roku 2011
nedosiahol príjem
v sume 1.770,- Eur. Tvrdila, že príjem 165,- Eur získaný v roku 2011 nemožno považovať za príjem
presahujúci limit pre stanovenie a platenie poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie a
nemožno činnosť v roku 2010 a 2011 považovať za sústavnú činnosť, preto žalovaná poisťovňa nemala
právo vypočítať jej poistné za roky 2011, 2012, 2013, 2014, poukazom na to, že nejde o činnosť a príjem
správcu ani podľa definície súdu o činnosti správcu ako trvalej, opakovanej zárobkovej činnosti.

Žalobkyňa tiež namietala, že súd prvého stupňa nezohľadnil jej námietku o preukázanom príjme od R.,
keďže tento príjem nie je príjmom z konkurzu ani z podnikania, ani z inej samostatne zárobkovej činnosti
upravenej v zákone
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, majúc za to, že nemal sa zarátať do príjmu správcu pre povinnosť
platenia poistného. Tvrdila, že jej činnosť správcu podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a



reštrukturalizácii nebola sústavná. Poukázala tiež na to, že podľa definovanej činnosti správcu nemusí
ísť o sústavnú zárobkovú činnosť správcu tak, ako to je upravené v ust. § 14 ods. 1 zákona o sociálnom
poistní. Nesúhlasila s argumentáciou súdu prvého stupňa, tvrdiac, že uvedená časť ust. § 14 ods. 1
zákona sa už na správcu nevzťahuje.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov č. 700-2712216314-
GC04/14 zo dňa 30. septembra 2014 o predpísaní poistného za obdobie jún 2010 až do júna 20l4 má
zaplatiť poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie, príspevky a poistné do rezervného
fondu solidarity v sume 2.486,24 Eur, napriek tomu,
že od roku januára 2011 až decembra 2014 za trvalú a opakovanú zárobkovú činnosť správcu jej
odmena činila sume 6.007,- Eur, čo v priemere je to 1.502,- Eur ročne hrubý príjem bez odpočítania
daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, ako
aj bez odpočítania výdavkov, ktoré súvisia s konkurzom, ktoré platí správca bez toho, aby vôbec
nejakú odmenu získal. Tvrdila, že príjem 165,- Eur získaný v roku 2011 nemožno považovať za
príjem presahujúci limit pre stanovenie a platenie poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie a
nemožno činnosť v roku 2011 považovať za sústavnú činnosť so sústavným zárobkom, preto žalovaná
poisťovňa nemala právo vypočítať jej poistné za roky 2011, 2012, 2013, 2014, s poukazom na to, že
nejde o činnosť ani príjem po sebe nasledujúce dva roky ani podľa definície súdu o činnosti správcu ako
trvalej, opakovanej zárobkovej činnosti.

3.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. S odvolacími dôvodmi uvedenými žalobkyňou v jej odvolaní nesúhlasila.
Uviedla, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia ani
právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne
- ústredie. Preskúmavané rozhodnutie zo dňa 28. augusta 2014, č.: 29477-3/2014-BA, napadnuté
žalobou, považovala za vydané v súlade so zákonom, poukazom na to, že v odôvodnení je náležite
objasnené, z akých dôvodov žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie
dňom 1. júla 2009. Tiež uviedla, že vo vyjadrení zo dňa 01.04.2015, ktoré podala v predmetnej veci
Krajskému súdu v Prešove podrobne objasnila, na základe akých právnych skutočností rozhodla, že
žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2009. Námietky žalobkyne považovala za právne bezvýznamné a
prameniace z nesprávneho pochopenia podmienok, za splnenia ktorých dochádza ku vzniku povinného
sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, poukazom na to, že tieto podmienky boli v
rozhodnom čase stanovené v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. .

4.

Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
S.s.p.) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho
v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v
správnom súdnictve.

Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach
podaného odvolania žalobkyne (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.
a § 212 ods. 1 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a
§ 211 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru,
že jej odvolaniu nie je možné priznať úspech.



Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 28. augusta 2014, číslo:
29477-3/2014-BA, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým rozhodnutím
žalovaná s konečnou platnosťou rozhodla tak, že žalobkyni Mgr. K. I. ako samostatne zárobkovo činnej
osobe, vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2009.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení
s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im predchádzajúce, najmä z toho
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z
takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovanej. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd
vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého
tvoril administratívny spis, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku,
a preto ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu
a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.
2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby
sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu
so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov
známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa
uvádza.

Najvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho
súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými
žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím
správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo
procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania mu predchádzajúceho v rozsahu
odvolacích námietok odvolací súd mal preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v zmysle procesných
pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
citovaných vyššie.



Žalobkyňa predovšetkým namietala, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, že prvostupňový súd ako aj žalovaná v danej veci postupovali a rozhodli v rozpore s právnou
úpravou ustanovenou v zákone č. 461/2003 Z.z. a v zákone č. 7/2005 Z.z., vytýkajúc krajskému súdu,
že sa nevysporiadal s jej námietkou o preukázanom príjme od R..

Z uvedených dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť najmä na to, či krajský súd venoval
náležitú pozornosť prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí vydaných sociálnou poisťovňou v
oboch stupňoch vo vzťahu k namietanej právnej úprave ustanovenej v zákone č. 461/2003 Z.z. a v
zákone č. 7/2005 Z.z., a teda či žalobkyni vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 1. júla 2009.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická
osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných
plochách 17) a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, 11), b) má oprávnenie prevádzkovať
živnosť, 18),
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (19 - Napríklad zákon Slovenskej
národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona
č. 302/1999 Z.z., zákon Slovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení
neskorších predpisov.) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná
mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21), d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo
komplementárom komanditnej spoločnosti, 22), e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v
pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu. 23).

Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného
v rozhodnom čase ustanovuje podmienky, na základe ktorých vzniká povinné sociálne poistenie
samostatne zárobkovej osoby tak, že osoba musí spĺňať podmienky samostatne činnej osoby v zmysle
zákonnej úpravy ustanovenej v § 5 tohto zákona a súčasne, aby táto osoba mala príjem z podnikania
alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v
ktorom sa posudzoval vznik povinného sociálneho poistenia, vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9 uvedeného zákona, pričom vznik povinného sociálneho poistenia sa
vždy posudzuje u samostatne činnej osoby k 1. júlu.

Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len zákon č.8/2005 Z.z.) správca je fyzická osoba alebo právnická osoba zapísaná do zoznamu správcov
(§ 21).
Správcovskú činnosť môže vykonávať len správca. (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka )

Podľa § 39 zákona č. 8/2005 Z.z.(prechodné ustanovenie) advokát zapísaný do zoznamu správcov
vedenom podľa doterajších predpisov (Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov) (ďalej len "starý zoznam správcov") sa považuje za zapísaného do zoznamu správcov
vedenom podľa tohto zákona (ďalej len "nový zoznam správcov"). Iné osoby zapísané do starého
zoznamu správcov môžu vykonávať správcovskú činnosť podľa osobitného predpisu (Zákon č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov) len vo veciach, v ktorých boli ustanovené do
funkcie pred účinnosťou tohto zákona.



Skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu v danej veci potvrdili, že žalobkyňa spĺňa
podmienku samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., pretože v
súlade s § 2 ods. 1, 2 v spojení s § 39 zákona č. 8/2005 Z.z. je zapísaná do zoznamu správcov vedeného
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky od 01.07.2005 a jej príjem z podnikania, resp. z inej
samostatne zárobkovej činnosti za rok 2008 bol 186 159,- Sk, t.j. 6 179,34 eur, vychádzajúc z údajov
ňou uvedených v daňovom priznaní.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalobkyni
vzniklo k 1. júlu 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, z ktorých dôvodov
prvostupňový správny orgán vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia žalobkyni rozhodol v súlade s § 228 ods. 3, v spojení s § 178 ods. 1 písm. a/,
bod prvý zákona o sociálnom poistení.

Súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je viazaný
predmetom rozhodnutia, ktoré preskúmava a jeho zákonnosť posudzuje v rozsahu žalobných námietok.
Z uvedených dôvodov pokiaľ predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie
žalovanej, ktorým rozhodnutím žalovaná s konečnou platnosťou rozhodla, že žalobkyni ako samostatne
zárobkovo činnej osobe, vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
1. júla 2009, súd prvého stupňa v súlade so zákonom posudzoval relevantnosť žalobných dôvodov k
zákonnej úprave vzniku povinného sociálneho poistenia ustanovenej v § 21 ods. 1 v spojení s § 5 písm.
c/ zákona o sociálnom poistení.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa námietky žalobkyne, že
činnosť správcu konkurznej podstaty nevykonávala sústavne, ale až keď bola ustanovená súdom, že
žalovaná sa nezaoberala jej tvrdením, že v roku 2008 jej bola na účet pripísaná suma vo výške 60.000,-
Sk z I. v D., pričom táto odmena nesúvisí so žiadnou samostatnou zárobkovou činnosťou žalobkyne
a že za rok 2011 nepodala daňové priznanie, v preskúmavanej veci neboli spôsobilé preukázať
nezákonnosť postupu a rozhodnutia sociálnej poisťovni v oboch stupňoch.

Odvolací súd, vychádzajúc zo záverov uvedených vyššie, vyhodnotil za nedôvodné a odvolacie
námietky žalobkyne vo vzťahu nepodania daňového priznania za rok 2011, ako aj námietky, ktorými
namietala, že žalovaná poisťovňa nemala právo jej vypočítať poistné za roky 2011, 2012, 2013, 2014,
s poukazom na to, že nejde o činnosť ani príjem po sebe nasledujúce dva roky ani podľa definície súdu
o činnosti správcu ako trvalej, opakovanej zárobkovej činnosti, tvrdiac, že jej činnosť správcu podľa
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nebola sústavná, pretože uvedené námietky nemajú
k predmetu súdneho prieskumu v danej veci žiadnu relevanciu.

Odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú ani námietku žalobkyne, že súd prvého stupňa nezohľadnil
jej námietku o preukázanom príjme od R., keďže tento príjem nie je príjmom z konkurzu ani z podnikania,
ani z inej samostatnej zárobkovej činnosti upravenej v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, majúc
za to, že nemal sa zarátať do príjmu správcu pre povinnosť platenia poistného. Súd prvého stupňa sa
uvedenou námietkou žalobkyne zaoberal ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku č.l. 5.
Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu, na ktorú súčasne poukazuje.

Vzhľadom k uvedenému vyššie, ak žalobkyňa v dôvodoch odvolania namietala nedostatočne zistený
skutkový stav (§ 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p.) a že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., nesúhlasiac so závermi súdu prvého stupňa,
odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti uvedených odvolacích dôvodov. Po preskúmaní danej
veci odvolací súd mal preukázané, že súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovanej postupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia
žalovanej a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého
rozsudku sa náležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Odvolací súd dospel k zhodnému
záveru ako súd prvého stupňa, že žalobné námietky žalobkyne neboli spôsobilé zvrátiť posúdenie vzniku
jej povinného poistenia, zistený skutkový stav veci, ako aj jeho právne posúdenie. Odvolacie námietky
žalobkyne proti rozsudku krajského súdu preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemohli
mať za následok úspešnosť jej odvolacieho návrhu.



Odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny podľa § 250ja ods. 3
veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 veta prvá O.s.p. a s § 219
ods. 1, 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia
(§ 219 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by
musel prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 250k
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, s § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.. Žalobkyni nepriznal
náhradu trov tohto konania, keďže v tomto konaní nebola úspešná.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.