{"guid": "7e50a781-716a-43d6-87da-96a6d585e7e1:b192feff-cc8e-451d-9780-f5f92b7525f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014201375.1", "spisova_znacka": "10Sžso/21/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/21/2016 z 20. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2017, sp. zn. 10Sžso/21/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:8014201375.1", "identifikacne_cislo": "8014201375", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b192feff-cc8e-451d-9780-f5f92b7525f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014201375.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014201375.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014201375.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/21/2016\n8014201375\n20. 06. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:8014201375.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:\nMUDr. C. O., bytom L., právne zastúpenej JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou so sídlom Hlavná 111,\nPrešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovanej č. 45470-5/2014-BA zo dňa 9. októbra 2014, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 3S/70/2014-39 zo dňa 6. novembra 2015, v spojení s opravným\nuznesením č. k. 3S/70/2014-60 zo dňa 25. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/70/2014-39 zo dňa 6.\nnovembra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 3S/70/2014-60 zo dňa 25. apríla 2016 p o t\nvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia\nžalovanej č. 45470-5/2014-BA zo dňa 9. októbra 2014. Žalovaná týmto rozhodnutím zamietla odvolanie\nžalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou č. 200-004203CA06/2014 zo dňa 11.07.2014 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa“), ktorým bola\nžalobkyni uložená povinnosť nahradiť sumy ošetrovného vyplatené neprávom v celkovej sume 1586\nEur. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z ustanovenia § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) vyplýva, že jednou z podmienok nároku\nna ošetrovné je potvrdenie príslušného lekára o tom, že zdravotný stav chorého dieťaťa nevyhnutne\nvyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. Potvrdenie sa vydáva na tlačive Sociálnej poisťovne (§ 233\nods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z.) a od jeho vystavenia závisí posúdenie nároku na nemocenskú\ndávku. Za medicínsku opodstatnenosť vydania potvrdenia o potrebe ošetrovania chorej osoby (dieťaťa)\nteda zodpovedá lekár, ktorý potvrdenie vystavil.\nSprávnosť posúdenia zdravotného stavu ošetrovaného a uznanie potreby ošetrovania dieťaťa\nošetrujúcim lekárom má teda záväzný charakter, lebo slúži ako podklad na rozhodnutie o nároku\nna dávku a na jej výplatu, to znamená, že na základe lekárom vystaveného potvrdenia dochádza\nk vyplácaniu finančných prostriedkov zo základného fondu nemocenského poistenia. Zároveň z\nustanovení § 153 a § 154 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že posudkoví lekári\nsú oprávnení so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie, vykonávať\n\nkontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a v zmysle § 179 ods. 1 písm. c), k)\nzákona č. 461/2003 Z. z. je Sociálna poisťovňa, ústredie oprávnená vykonávať aj vnútornú (mimoriadnu)\nkontrolu pobočiek. Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu potreby ošetrovania\nalebo starostlivosti na poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch.\nOšetrovanie je z medicínskeho hľadiska priame poskytovanie nevyhnutnej starostlivosti inou fyzickou\nosobou v súvislosti s liečbou v domácom prostredí, so zohľadnením druhu a závažnosti ochorenia,\nspôsobu a rozsahu liečby, mentálneho stavu a fyzického veku ošetrovanej osoby. Zdravotný stav\nmusí odôvodňovať neschopnosť sám sa o seba postarať. Medicínska opodstatnenosť uznania potreby\nošetrovania sa odvíja od zdravotného stavu, veku a ďalších okolností. Žalobkyňa ako všeobecná lekárka\npre deti a dorast a zároveň ako ošetrujúca lekárka E. a V. H., na tlačive „Žiadosť o ošetrovné“ na I. a II.\ndiele svojim podpisom a odtlačkom pečiatky potvrdila v priebehu mesiacov február, marec, apríl 2011 päť\nkrát H. H. striedavo na jeho dvoch synov 18-ročného E. a 11-ročného V. a v priebehu mesiacov august\n2011 potvrdila tri krát potrebu ošetrovania PhDr. E. H. striedavo na jej dvoch synov 18-ročného E. a 11ročného V., t. j. v priebehu štyroch mesiacov v roku 2011 potvrdila rodičom 13 krát potrebu ošetrovania\nich detí E. a V..\nPoverení posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ústredia vykonali dňa 26.09.2013 v súlade s § 179 ods.\n1 písm. c), k) zákona č. 461/2003 Z. z. vnútornú (mimoriadnu) kontrolu na pobočke a zistili, že vo\nvšetkých prípadoch v rozhodnutí presne špecifikovaných, boli potvrdenia o potrebe ošetrovania E. a V.\ninou osobou vystavené žalobkyňou neoprávnene, bez medicínskeho opodstatnenia.\nPosudkoví lekári vychádzali zo zdravotnej dokumentácie zhromaždenej posudkovými lekármi pobočky,\nktorí ju mali k dispozícii v rámci výkonu predchádzajúcich kontrol posudzovania spôsobilosti na prácu\nv zmysle § 153 a § 154 zákona č. 461/2003 Z. z. a ktorých kópie sa nachádzajú aj v pripojenom\nadministratívnom spise. Je potrebné zdôrazniť, že potrebné údaje v takto zabezpečenej zdravotnej\ndokumentácii zodpovedajú údajom v tlačivách „Žiadosť o ošetrovné“ vystavených žalobkyňou.\nNepochybil preto prvostupňový správny orgán, ak s poukazom na § 237 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z. rozhodol o povinnosti žalobkyne nahradiť sumy ošetrovného a ak žalovaná odvolanie zamietla a\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.\nSprávne orgány vychádzali z náležite zisteného skutkového stavu, ktorý aj správne právne posúdili.\nPostupy posudkových lekárov pri odôvodňovaní jednotlivých prípadov, kedy vyhodnotili vystavenie\npotvrdenia o potrebe ošetrovania E. a V. rodičmi za medicínsky neopodstatnené sú jasné a logické.\nŽalobkyňa nedôvodne namieta nedostatok pasívnej legitimácie. Z rozhodnutia Prešovského\nsamosprávneho kraja zo dňa 24.06.2004 č. 3593/2009/OZ-ORO vyplýva, že žalobkyni bolo vydané\npovolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia\nvšeobecnej ambulancie v odbore všeobecný lekár pre deti a dorast, s miestom výkonu P., Vranov nad\nTopľou. Kontrola bola vykonaná u žalobkyne ako u poskytovateľky zdravotnej starostlivosti a žalovaná vo\nvýroku preskúmavaného rozhodnutia žalobkyňu špecifikovala s uvedením adresy sídla jej ambulancie,\na aj v odôvodnení konštatovala omyl, že rozhodnutie pobočky malo byť správne adresované žalobkyni\nako všeobecnej lekárke pre deti a dorast, s uvedením adresy sídla jej ambulancie. Vzhľadom na to,\nže kontrola bola vykonaná u žalobkyne ako poskytovateľky zdravotnej starostlivosti a aj písomnosti\npred vydaním prvostupňového rozhodnutia boli adresované žalobkyni ako všeobecnej lekárke pre deti\na dorast so sídlom P., Vranov nad Topľou, nesprávne označenie sídla žalovanej v prvostupňovom\nrozhodnutí nemá vplyv na jeho zákonnosť.\nV súvislosti so zdravotnou dokumentáciou krajský súd nemá dôvod spochybňovať kópie zdravotnej\ndokumentácie za kontrolované obdobie, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, keď tak, ako\nto už uviedol, údaje v tejto zdravotnej dokumentácii korešpondujú so „Žiadosťami o ošetrovné“, pričom\nžalobkyňa nedôvodne namieta aj proces zisťovania podkladov pre vydanie rozhodnutia. Tak ako\nsprávne uviedla žalovaná, treba rozlišovať medzi riadnou kontrolou vykonanou podľa naplánovaného\nharmonogramu kontrol v zmysle § 154 zákona č. 461/2003 Z. z. a tzv. mimoriadnou (vnútornou) kontrolou\npodľa § 179 ods. 1 písm. c), k) zákona č. 461/2003 Z. z.. V danom prípade sa jednalo o mimoriadnu\nvnútornú kontrolu, pri ktorej posudkoví lekári vychádzali z podkladov nachádzajúcich sa v pobočke.\nV priebehu správneho konania, ani doposiaľ, okrem všeobecnej námietky, žalobkyňa nespochybnila\nsprávnosť údajov, z ktorých vychádzali posudkoví lekári pri mimoriadnej vnútornej kontrole. Pri opačnom\n\nvýklade by bol zmarený aj účel konania podľa § 179 ods. 1 písm. c), k) zákona č. 461/2003 Z. z. Z\nuvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodila tým, že žalovaná\nresp. pobočka Sociálnej poisťovne vo Vranove pochybila tým, že vydala rozhodnutie voči občanovi a\nnie voči poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý potvrdil ošetrovanie člena rodiny v jednotlivých\nprípadoch. V rozhodnutí žalovanej už bol uvedený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a nie občan.\nŽalovaná však nezmenila rozhodnutie pobočky v tom, voči komu smeruje, ale rozhodnutie v plnom\nrozsahu potvrdila. Žalobkyňa mala za to, že v tomto rozhodla v rozpore so zákonom.\nPodľa názoru žalobkyne Pobočka sociálnej poisťovne vo Vranove ani nebola vecne príslušná na vydanie\nrozhodnutia podľa § 178 zákona 461/2003 Z.z. v súvislosti s rozhodnutím podľa § 237odst. 1 cit. zákona.\nV danom prípade nešlo o rozhodnutie o vrátenie poskytnutej dávky, ale išlo o náhradu škody podľa §237\nzákona o sociálnom poistení.\nŽalobkyňa tiež poukázala na to, že žalovaná nemohla vykonávať vnútornú kontrolu týkajúcu sa kontroly\nčinnosti posudkových lekárov tak, ako je to uvedené v zázname o vnútornej kontrole. Vnútornú kontrolu\npodľa cit. zákona môže vykonávať len hlavný kontrolór podľa § 245 a) zákona 461/2003 Z.z. Poukázala\nna to , že ak žalovaná vykonávala kontrolu, tak išlo o kontrolu činnosti posudkových lekárov a nie\no kontrolu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Táto kontrola zistila hlavne pochybenia v činnosti\nposudkového lekára, ktorý si svoje povinnosti neplnil a vôbec svoju činnosť nevykonával.\nŽalobkyňa sa nemohla vyjadriť k medicínskej stránke vystavených potvrdení, pretože spochybnila\nzdravotnú dokumentáciu a jej pravosť, resp. úplnosť, z ktorej vychádzala žalovaná. Poukázala na to,\nže za zdravotný stav pacienta zodpovedá v plnom rozsahu ošetrujúci lekár. Ak by si bol posudkový\nlekár vykonával svoje povinnosti riadne a včas, mohol dostať úplné informácie od ošetrujúceho lekára poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a mohol sa rozprávať aj s rodičom a pacientom.\nŽalobkyňa spochybnila aj pôvod zdravotnej dokumentácie menovaných osôb. Ďalej uviedla, že žalovaná\nvydala rozhodnutia bez toho, aby bola informovaná o zdravotnom stave pacientov z úplnej zdravotnej\ndokumentácie, ktorá sa nachádza u ošetrujúcej lekárky - poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, resp.\nrozhodla na základe zdravotnej dokumentácie, ktorej pôvod nie je známy. Žalovaná rozhodovala v\nrozpore so zákonom, konala v rozpore so zákonom, nevykonávala kontrolnú činnosť posudkovým\nlekárom a vychádzala z neúplnej zdravotnej dokumentácie a je možné, že to bola zdravotná\ndokumentácia aj iného pacienta. Pôvod zdravotnej dokumentácie ako aj jej vierohodnosť nebola žiadnym\nspôsobom zo strany žalovanej preukázaná. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie krajského\nsúdu a žalobe vyhovel.\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že trvá na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení\nk žalobe. Uviedla, že pobočke patrí vecná príslušnosť rozhodovať podľa § 178 ods. 1 písm. a)\ndruhého bodu zákona o nemocenských dávkach všeobecne. Nemocenská dávka - ošetrovné bolo\nv prípade pani PhDr. E. H. a pána H. H. vyplatené neoprávnene z dôvodu nesprávneho potvrdenia\nmedicínsky neopodstatnenej potreby ošetrovania dvoch synov, za vystavenie ktorých zodpovedá\nžalobkyňa ako ošetrujúca lekárka a zároveň poskytovateľka zdravotnej starostlivosti. Nakoľko žalobkyňa\nako ošetrujúca lekárka túto skutočnosť rozhodujúcu na nárok na ošetrovné a jeho výplatu nesprávne\npotvrdila, v dôsledku čoho sa ošetrovné poskytlo neprávom, je povinná nahradiť neprávom vyplatené\nsumy ošetrovného v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z.\nV predmetnom prípade bolo ošetrovné ako nemocenská dávka vyplatené neoprávnene, a preto do\nvecnej príslušnosti pobočky patrí v rámci rozhodovania o nemocenskej dávke rozhodnúť o jej vrátení, t.\nj. o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy tejto dávky. V opačnom prípade by novela ustanovenia\n§ 237 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinná od 1. januára 2008, ktorá rozšírila okruh\nosôb zodpovedných za plnenie povinností vyplývajúcich im zo zákona, bola nevykonateľná od svojho\npočiatku.\nPrávomoc pobočiek rozhodovať vo veci nemocenských dávok je koncipovaná vo všeobecnosti, takže\npod ňu možno zahrnúť aj rozhodovanie o preplatku, ktorý vznikol v prípade, ak fyzická osoba alebo\nprávnická osoba neprávom potvrdí skutočnosti rozhodujúce na nárok na nemocenskú dávku a jeho\n\nvýplatu a spôsobí tým, že nemocenská dávka bola vyplatená neprávom. Na podporu tohto výkladu\npoukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. mája 2013, č. k. IV. ÚS 71/2013-36, kde\nsa uvádza, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu\nzákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa\nzmyslu a účelu zákona.\nKrajskému súdu v Prešove boli spolu so súvisiacim spisovým materiálom predložené kópie zo zdravotnej\ndokumentácie žalobkyne týkajúce sa pacientov E. H. a V. H. za predmetné obdobia, v ktorých boli\nvystavené potreby ošetrovania pre ich rodičov. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal aj\ns touto námietkou žalobkyne, keď v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v súvislosti so zdravotnou\ndokumentáciou krajský súd nemá dôvod spochybňovať kópie zdravotnej dokumentácie za kontrolované\nobdobie, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací\nsúd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nŽalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovanej uviedla, že trvá na tom, že posudkový lekár Sociálnej\npoisťovne nevykonával žiadne priebežné kontroly u žalobkyne v rokoch 2011 až 2015, aj keď žalovanej\nto ukladá zákon. Tieto kontroly u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v odbore pediatria neboli\nvykonávané u žiadneho z nich. Takouto pasivitou žalovanej došlo z jej strany k porušeniu zákona tak,\nako to uviedla aj vo svojom odvolaní. Žalovaná nemohla mať zdravotnú dokumentáciu E. H. a V. H.,\nktorých ošetrujúcou lekárkou je žalobkyňa, a to z tohto dôvodu, že si túto zdravotnú dokumentáciu od\nžalobkyne nevyžiadala.\nŽalovaná tvrdila, že zdravotnú dokumentáciu si skenoval posudkový lekár pri vykonávaní kontrol, ale\ntúto skutočnosť žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázala. Tak ako to uviedla v odvolaní, ale aj\nv samotnej žalobe, spochybňuje pravosť zdravotnej dokumentácie predloženej zo strany žalovanej.\nŽalovaná nemohla mat' zdravotnú dokumentáciu pacientov z hore uvedených dôvodov. Mala zato, že\nžalovaná konala v rozpore so zákonom a nevykonávala kontroly v súlade s ustanoveniami §§ 153 a 154\nzákona 461/2003 Z. z. Žalovaná nijako nepreukázala pravosť zdravotnej dokumentácie u pacientov E.\na V. H. a ani jej úplnosť, z tohto dôvodu sú rozhodnutia žalovanej nepreskúmateľné. Žalovaná tým, že\nsi neplnila svoje povinnosti uložené podľa §§ 153 a 154 zákona 461/2003 Z.z., sama zavinila stav, ktorý\npreniesla následne neoprávnene na žalobkyňu. Žalobkyňa zároveň poukázala na rozhodnutie Krajského\nsúdu v Prešove vedené pod. č. k. 3S/69/2014 zo dňa 17.12.2015, kde krajský súd v rovnakom predmete\nsporu s inými účastníkmi konania rozhodol tak, že žalobe vyhovel. V ostatnom sa pridržiavala písomných\npodaní tak žaloby, ako aj odvolania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel\nk záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.06.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,\nktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe\nje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho\nvydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon\no správnom konaní.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\n\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho prieskumu odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobkyňa\ndomáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností\na dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie\nhmotného práva.\nPredmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba\nžalobcu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovanej č. 45470-5/2014-BA zo dňa 9. októbra 2014.\nŽalovaná týmto rozhodnutím zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu 1.\nstupňa, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť sumy ošetrovného vyplatené neprávom pani\nPhDr. E. H. a pánovi H. H., spolu v celkovej sume 1586,00 Eur.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovanej\nnajvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho podrobne popísal krajský súd. Odvolací súd sa preto s\nodôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci\nkrajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej\nveci, najvyšší súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:\nV súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, zhodne so záverom žalovanej, ako aj so\nzáverom krajského súdu, že v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa neoprávnene, bez medicínskeho\nopodstatnenia vystavila potvrdenia o potrebe ošetrovania E. a V. H. ich rodičmi. Kontrola posudkovými\nlekármi Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 26.09.2013 bola vykonaná objektívne a nestranne, na základe\núdajov zo zdravotnej dokumentácie zhromaždenej posudkovými lekármi z predchádzajúcich kontrol\nposudzovania spôsobilosti na prácu.\nV tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom\nstave osoby a o poskytovaní zdravotnej starostlivosti tejto osobe. Zdravotná dokumentácia, z ktorej\nvychádzali posudkoví lekári a ktorá je aj súčasťou administratívneho spisu bola zhromaždená z\npredchádzajúcich kontrol a údaje v dokumentácii sú zhodné s údajmi v jednotlivých žiadostiach o\nošetrovné. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobkyne, že žalovaná nepreukázala jej\nvierohodnosť, pretože to nie je jej povinnosťou. Žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s obsahom\nadministratívneho spisu žalovanej a vzniesť konkrétne námietky voči jeho obsahu, ak by k tomu zistila\ndôvod. Pretože tak neurobila, samotné, ničím nepodložené spochybňovanie jej vierohodnosti nemôže\nviesť k záveru o nesprávnom postupe žalovanej. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje\npotrebu ošetrovania fyzickej osoby na základe údajov zaznamenaných v zdravotnej dokumentácii\nako objektívneho dôkazového prostriedku. Kontrola je v rámci zákona kontrolou sui generis. V rámci\nvnútornej kontroly bolo zistené a dostatočne preukázané, že potreby ošetrovania vystavené žalobkyňou\nboli medicínsky neopodstatnené. Rovnako ako krajský súd má aj odvolací súd za to, že posudkoví lekári\nSociálnej poisťovne, ústredie vykonali kontrolu v súlade so zákonom, nakoľko sú oprávnení so zreteľom\nna účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie, vykonávať kontrolu posudzovania\n\nspôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a v zmysle § 179 ods. 1 písm. c), k) zákona č. 461/2003 Z.z.\nje Sociálna poisťovňa, ústredie oprávnená vykonávať aj vnútornú (mimoriadnu) kontrolu pobočiek.\nNovelizáciou predmetného zákona, konkrétne ustanovenia § 237 ods. 1 v znení zákona č. 555/2007\nZ. z. sa rozšíril okruh osôb okrem zamestnávateľa aj na iné fyzické osoby a právnické osoby, ktoré\nsi plnia povinnosti podľa zákona a v prípade nesprávneho potvrdenia skutočností rozhodujúcich na\nnárok na dávku a jej výplatu sú povinné nahradiť neprávom vyplatené sumy. Napriek tomu, že rozšírený\nokruh osôb novelizovaného ustanovenia § 237 ods. 1 zákona nebol transformovaný (legislatívnotechnická chyba) do ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) siedmy bod zákona, nemožno spochybňovať\númysel zákonodarcu. Ak by pobočky neboli príslušné rozhodovať o povinnosti tohto rozšíreného okruhu\nosôb nahradiť neprávom vyplatené sumy na nemocenských dávkach, novela predmetného ustanovenia\núčinného od 1. januára 2008 by strácala zmysel.\nRozhodujúcou skutočnosťou na nárok na ošetrovné a tiež aj jednou z podmienok vzniku nároku na\nošetrovné je potreba ošetrovania chorého člena rodiny inou fyzickou osobou, nakoľko jeho zdravotný\nstav to podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje. Z hľadiska odboru posudkového\nlekárstva potreba ošetrovania fyzickej osoby je starostlivosť zabezpečovaná inou osobou poskytovanou\nv domácom prostredí v súvislosti s liečbou, obsluhou a s ďalšími relevantnými skutočnosťami viažucimi\nsa k posudzovanej osobe napr. potreba dohľadu vzhľadom na vek a mentálny stav.\nO nevyhnutnej potrebe ošetrovania vzhľadom na zdravotný stav chorej osoby rozhoduje ošetrujúci\nlekár. Napriek tomu ošetrujúci lekár by mal rozhodovať o dočasnej pracovnej neschopnosti a o\nnevyhnutnej potrebe ošetrovania chorej osoby len na základe objektívnych skutočností. Ošetrujúci\nlekár ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť\nz dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca alebo dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej\nčinnosti z dôvodu potreby ošetrovania chorého člena rodiny na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.\nAk sa v rámci kontroly posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne zistí, že ošetrujúci lekár nesprávne\npotvrdil skutočnosť rozhodujúcu na nárok na dávku, na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa\ndávka vyplatila neprávom, je ošetrujúci lekár povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy, tak ako aj v\npredmetnej veci.\nV súvislosti s namietanou pasívnou legitimáciou žalobkyne ako fyzickej osoby v konaní, odvolací\nsúd uvádza, že kontrola bola vykonaná u žalobkyne ako u poskytovateľky zdravotnej starostlivosti\nvo všeobecnej ambulancii pre deti a dorast, s miestom výkonu P., Vranov nad Topľou. Napriek\ntomu, že správny orgán 1. stupňa nesprávne vo výroku rozhodnutia uviedol adresu trvalého pobytu\nžalobkyne namiesto sídla ambulancie, odvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že\nto nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia aj s poukazom na to, že oznámenie o začatí konania,\nako aj ďalšie dokumenty pred vydaním správneho rozhodnutia boli žalobkyni doručované na adresu\njej ambulancie. Na pochybenie správneho orgánu 1. stupňa poukázal aj žalovaný a v napadnutom\nrozhodnutí špecifikoval žalobkyňu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s uvedením sídla jej\nambulancie.\nRozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/69/2014 zo dňa 17.12.2015, na ktoré žalobkyňa\npoukázala, sa netýka skutkovo totožnej veci; žalobkyňa- ošetrujúca lekárka o. i. nemala licenciu na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe a nebola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, pretože\nposkytovateľom bola právnická osoba.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako aj s\nich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil porušenie žiadneho\nz ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Žalobkyňa nevyvrátila hodnoverným\nspôsobom skutočnosti a skutkový stav, ako bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil aj\nkrajský súd, a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na\nzáklade riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci.\nNámietky uvedené žalobkyňou v odvolaní sú v podstate zhodné s námietkami uvedenými v žalobe, s\nktorými sa náležite vysporiadal už krajský súd. Preto ak krajský súd dospel k záveru, že skutkový stav\nveci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych orgánov v oboch\nstupňoch považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné jeho rozhodnutie súdu o zamietnutí\n\nžaloby považovať za správne. Odvolací súd preto odvolaniu žalobkyne nevyhovel a s prihliadnutím na\nvšetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219\nods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a s poukazom na §\n246c veta prvá a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobkyňa nemala\núspech a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}