{"guid": "8f4a8251-f875-4c76-a1b0-3dde668b3c10:a94e2ae7-4d6b-4be6-804d-c7bd0b7eb613", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014201213.1", "spisova_znacka": "9So/149/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/149/2015 z 21. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2017, sp. zn. 9So/149/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014201213.1", "identifikacne_cislo": "8014201213", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2017-03-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a94e2ae7-4d6b-4be6-804d-c7bd0b7eb613", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014201213.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014201213.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014201213.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/149/2015\n8014201213\n21. 03. 2017\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2017:8014201213.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: PhDr. U. S., PhD., nar. XY, bytom\nT., zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Tarabčákovou, so sídlom Krivá 18, 040 01 Košice, proti\nodporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok,\no odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sd/90/2014-22 zo dňa 04.\nmarca 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky o návrhu o súlade ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods. 1 Ústavy.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 6Sd/90/2014-22 zo dňa 04. marca 2015 potvrdil rozhodnutie\nodporkyne číslo XY zo dňa 12.09.2014 a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nPreskúmavaným rozhodnutím číslo XY zo dňa 12.09.2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“)\nzamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že v období pred\nvznikom invalidity, t.j. pred 07.03.2014 nezískal potrebný počet rokov (najmenej 15 rokov) obdobia\ndôchodkového poistenia. Uviedla, že pred vznikom invalidity získal 4139 dní, t. j. 11 rokov a 124\ndní dôchodkového poistenia, preto nespĺňa jednu z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok.\nOdporkyňa súčasne v rozhodnutí, s poukázaním na ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č.\n461/2003 Z.z., uviedla, že obdobie výkonu služby vojaka nie je možné navrhovateľovi hodnotiť pre nárok\nna invalidný dôchodok, pretože získal obdobie výkonu služby vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na\nvýsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 15.11.2005.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z ustanovení § 70 ods. 1 a 71 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok je,\naby poistenec sa stal invalidným pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav s mierou poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a tiež, aby\nsplnil ďalšiu podmienku, a to získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Konštatoval,\nže navrhovateľ bol uznaný za invalidného pre 50% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť, avšak nedosiahol potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia uvedený v § 72 ods.\n1 zákona o sociálnom poistení, ktorý sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Podľa potvrdenia\nč. SPOU-OSZ-39.769-5/2014-VZ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a\nsociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia zo dňa 27.08.2014, na určenie\nsumy výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 16\nrokov a 231 dní, a to od 02.04.1987 do 30.03.1989 v I. kategórii funkcií - základná vojenská služba,\nod 01.04.1991 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií - príslušník Policajného zboru a od 01.01.2000 do\n14.11.2005 v III. kategórii funkcií - príslušník Policajného zboru. Dospel preto k záveru, že námietka\n\nnavrhovateľa, že mu nebola započítaná celková doba dôchodkového poistenia, vrátane doby výkonu\nslužby policajta, je neopodstatnená. Zdôraznil, že z ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona\no sociálnom poistení nesporne vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa môže považovať\niba také obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ktoré policajt a profesionálny vojak\nnezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu\npriznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa\nosobitného predpisu. Navrhovateľovi bolo obdobie výkonu služby policajta podľa potvrdenia Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku jednoznačne\nzhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok a preto sa nemôže považovať za obdobie dôchodkového\npoistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Uviedol, že potvrdenie o dĺžke zamestnania a zápočte dôb\nzamestnania, vystavené Mestom Prešov dňa 28.06.2013, nemožno považovať za taký podklad, na\nzáklade ktorého by bolo preukázateľné zhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona č.\n461/2003 Z.z., keď z neho vyplýva, že ide o potvrdenie o dĺžke zamestnania a zápočte dôb zamestnania\npre účely nemocenského poistenia, nie dôchodkového poistenia. Keďže odporkyňa postupovala v\nsúlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, z rozhodnutia je zrejmé, na základe akých\npodkladov rozhodovala, akou správnou úvahou bola vedená pri hodnotení týchto podkladov a na základe\nktorých právnych predpisov vo veci rozhodla, krajský súd jej rozhodnutie ako správne a zákonné potvrdil.\nRozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Uviedol, že má za to, že\nsplnil i druhú podmienku pre priznanie invalidného dôchodku, nakoľko má celkovo odpracovaných 25\nrokov a 57 dní, čo vyplýva i z potvrdenia posledného zamestnávateľa - Mesta Prešov, ktoré potvrdenie\nkonajúci súd odmietol uznať. Mal za to, že výpočet odporkyne preto nezodpovedá skutočnosti. Súčasne\npodľa neho krajský súd nesprávne vykladá § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko jemu\nnebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, ani žiaden iný v paragrafe uvádzaný. Z týchto dôvodov\npovažoval skutkový stav veci za nesprávne zistený a právne posúdenie za nesprávne. Navrhol, aby\nodvolací súd žalobe vyhovel, rozsudok krajského súdu zrušil v celom rozsahu a priznal mu náhradu\ntrov konania.\nOdporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu na vecnej správnosti svojho rozhodnutia trvala a navrhla\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.\nPodľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa\ndokončia podľa doterajších predpisov.\nV inej veci, vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 9So/138/2014 a týkajúcej sa danej problematiky,\nt.j. potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky dňa 29.11.2016 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie\nkonania o súlade ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o sociálnom poistení“) s článkom 39 ods. 1 a článkom\n55 ods. 1 Ústavy.\nPodľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je\nv tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému\nsúdu na zaujatie stanoviska.\nVzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd v súlade s § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. konanie o odvolaní\nnavrhovateľa prerušil do rozhodnutia ústavného súdu v konaní o súlade ustanovení § 60 ods. 2 a 3 a\n§ 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s článkom 39 ods. 1 a článkom 55 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPodľa § 111 ods. 1 O.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty\npodľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 druhá veta O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}