{"guid": "38f18dc9-fd06-4375-89d7-25e15fbabe8a:30c0ffc6-46bb-4efb-8157-9d74f879861c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014201049.1", "spisova_znacka": "7Sžso/79/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/79/2015 z 16. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. mája 2017, sp. zn. 7Sžso/79/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014201049.1", "identifikacne_cislo": "8014201049", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/599", "nazov": "zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/599", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/599-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417", "nazov": "zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30c0ffc6-46bb-4efb-8157-9d74f879861c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014201049.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014201049.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014201049.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/79/2015\n8014201049\n16. 05. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:8014201049.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci\nžalobkyne: P. T., bytom X. XXXX/X, P. nad O., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a\nrodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi, so sídlom Špitalska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č.j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/6610-0025 zo dňa 14. augusta 2014, o\nodvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 5S/60/2014-27 zo dňa 23. septembra\n2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 5S/60/2014-27\nzo dňa 23. septembra 2015, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 5S/60/2014-27 zo dňa 23. septembra 2015, podľa ustanovenia §\n250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP\") zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. UPS/US1/SSVOPHN/\nBEZ/2014/6610-0025 zo dňa 14. agusta 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vranou nad Topľou, odboru sociálnych vecí a rodiny č. VT1/\nOPVHN/SOC/2014/24680-0011 zo dňa 09.06.2014 o nepriznaní dávky a príspevkov od 01.02.2011 do\n28.02.2011 podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene\na doplnení niektorých zákonov a podľa ustanovenia § 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej\nnúdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o priznaní dávky a\npríspevkov v sume 100,03 eur od 01.03.2011 do 31.03.2011 a v sume 96,51 eur od 01.04.2011 do\n31.05.2011 podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene\na doplnení niektorých zákonov a podľa ustanovenia § 2, § 10, § 11, § 13, § 17 zákona č. 599/2003 Z.z.\no pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O\ntrovách konania rozhodol krajský súd s poukazom na ustanovenie § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom\nich náhradu nepriznal. Žalobkyni pre neúspech v konaní a žalovanému zo zákona náhrada trov konania\nneprislúchala.\nKrajský súd uviedol, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia preskúmal konanie, ktoré mu\npredchádzalo ako aj napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a posúdil opodstatnenosť dôvodov\nuvedených žalobkyňou v podanom odvolaní. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že\nžalobkyňa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi dňa 21.02.2011. Spoločne so žalobkyňou sa\nposudzoval aj jej nezaopatrený syn W. X., nar. XX.XX.XXXX. Žalobkyňa okrem iného k žiadosti predložila\npotvrdenie o zaplatení nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu spolu s listom\n\nvlastníctva k bytu a rozhodnutie sociálnej poisťovne o tom, že nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.\nŽalobkyni bol poskytovaný rodičovský príspevok posledný v sume 190,10 eur za mesiac január 2011,\nvyplatený v mesiaci február 2011. Ďalej bolo zrejmé, že prvostupňový správny orgán listom zo dňa\n18.03.2011 vyzval žalobkyňu, aby predložila okrem iného rozsudok súdu o priznaní výživného na dieťa\nalebo súdom schválenú rodičovskú dohodu alebo potvrdenie, že sa vedie konanie v uvedenej veci.\nNa základe výzvy žalobkyňa oznámila, že žiadny rozsudok o výživnom nemá, pretože otec dieťaťa sa\ndobrovoľne o dieťa stará a to tak, že kúpi všetko, čo dieťaťu treba.\nDňa 04.04.2011 prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 201157327/001 rozhodol o nepriznaní\ndávky v hmotnej núdzi a príspevkov k nej z dôvodu, že si neuplatnila zákonné nároky vo forme výživného\npre jej nezaopatreného syna. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. AA/2011/09336-OPHN zo dňa 06.06.2011\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Žalobkyňa dňa\n20.06.2011 podala žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu na Krajský súd\nv Prešove, ktorý rozsudkom č.k. 2S/13/2011-63 zo dňa 13.01.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť\ndňa 31.05.2013 rozhodnutie odvolacieho orgánu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení\nrozsudku súd uviedol, že žiadne ustanovenia neupresňujú, resp. nešpecifikujú akým spôsobom má\nžalobkyňa preukázať, že výživné na maloleté dieťa pravidelne mesačne od otca maloletého dieťaťa\ndostáva. Proti tomuto rozsudku Krajského súdu v Prešove sa odvolací orgán odvolal a Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 7Sžso/15/2012 zo dňa 24.04.2013, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 31.05.2013 rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil. Na základe uvedených\nrozsudkov rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/12-002 zo dňa 13.08.2013 odvolací orgán\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 04.04.2011 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie\na rozhodnutie, v ktorom uložil prvostupňovému správnemu orgánu doplniť dokazovanie vo veci platenia\nvýživného na nezaopatrené dieťa žalobkyne v intenciách rozsudkov Krajského súdu v Prešove a\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Listom zo dňa 18.12.2013 prvostupňový správny orgán vyzval\nžalobkyňu, aby predložila listinné dôkazy, a to dohodu o výživnom na maloleté dieťa a výpis z účtov alebo\ndoklady - šeky o zaplatení výživného na maloletého syna. Dňa 31.12.2013 predložila žalobkyňa úradu\nvýpis z účtu od 01.02.2011 do 30.12.2013, z ktorého je zrejmé, že otec maloletého mesačne prispieval\nna výživu svojho syna sumou 30,- eur mesačne. Súčasne dňa 31.12.2013 predložila úradu dohodu o\nvýživnom na maloleté dieťa uzatvorenú medzi žalobkyňou a L. X., otcom maloletého syna žalobkyne, v\nktorej sa dohodli na výživnom v sume 30,- eur mesačne.\nNásledne prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. VT1/0PVHN/SOC/2014/24680-0008 zo dňa\n28.02.2014 rozhodol, že žalobkyňa v mesiaci február 2011 nie je občanom v hmotnej núdzi, nespĺňa\nnárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa jej dávka v hmotnej núdzi a súčasne, že sa jej\nod 01.03.2011 do 31.03.2011 priznáva dávka a príspevky v sume 100,03 eur a od 01.04.2011 do\n31.05.2011 v sume 96,50 eur. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote\nodvolala a žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. PS/US1/SSVOPHN/\nBEZ/2014/6610-0010 zo dňa 05.05.2014 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu,\nže žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti zamestnankyne prvostupňového správneho orgánu a tento\nsa s touto námietkou nevysporiadal. Prvostupňový správny orgán ďalším rozhodnutím č. VT1/OPVHN/\nSOC/2014/24680-0009 zo dňa 09.06.2014 vyhovel námietke zaujatosti žalobkyne a z konania vylúčil\noznačenú zamestnankyňu. Súčasne napadnutým rozhodnutím rozhodol o nároku žalobkyne.\nŽalovaný v odôvodnení rozhodnutia argumentoval, že žalobkyňa mala v mesiaci február 2011 vyplatený\nrodičovský príspevok v sume 190,l0 eur, výživné na maloletého syna v sume 30,- eur a prídavok na dieťa\nz členského štátu EÚ nad sumu prídavku na dieťa v Slovenskej republike v sume 78,27 eur (celková\nsuma prídavku na dieťa z členského štátu EÚ je 100,28 eur). Celkový príjem žalobkyne a jej syna na\núčely posudzovania hmotnej núdze v mesiaci február 2011 bol 298,37 eur. Suma životného minima pre\nrodinu žalobkyne v mesiaci február 2011 bola 269,99 eur (185,38 eur + 84,61 eur). Pretože v mesiaci\nfebruár 2011 bol príjem žalobkyne a jej syna vyšší ako je životné minimum pre nich, nepovažujú sa\nv tomto mesiaci za občanov v hmotnej núdzi, nespĺňajú nárok na pomoc v hmotnej núdzi a dávka a\npríspevky sa im nepriznávajú. K námietke žalobkyne, že rodičovský príspevok nemal byť započítaný\ndo príjmu uviedol, že podľa ustanovenia § 6 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi je úrad povinný skúmať\npríjem v mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť, to znamená príjem, ktorý bol žiadateľovi v tom ktorom\nmesiaci reálne vyplatený bez ohľadu na to, za aký mesiac bol tento príjem vyplatený. V mesiaci marec\n2011 mala žalobkyňa vyplatené výživné pre maloletého syna v sume 30,- eur a prídavok na dieťa z\n\nčlenského štátu EÚ nad sumu prídavku na dieťa v Slovenskej republike v sume 78,27 eur. Celkový\npríjem žalobkyne a jej syna na účely posudzovania hmotnej núdze v mesiaci marec 2011 bol 108,27 eur.\nŽalobkyňa a jej syn majú teda nárok na dávku v sume 115,10 eur, príspevok na zdravotnú starostlivosť v\ncelkovej sume 4,- eur a príspevok na bývanie v sume 89,20 eur. Celková suma nárokov pre žalobkyňu a\njej syna je 208,30 eur. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa výška dávky a\npríspevkov určí ako rozdiel medzi sumou nárokov, t.j. 208,30 eur a sumou príjmov, t.j. 108,27 eur. Dávka\na príspevky v mesiaci marec 2011 pre žalobkyňu a jej syna je 100,03 eur. Ďalej dôvodil, že v mesiaci apríl\n2011 a máj 2011 mala žalobkyňa a jej syn príjem na účely posudzovania hmotnej núdze pozostávajúci\nz výživného pre jej maloletého syna v sume 30,- eur mesačne a prídavok na dieťa z členského štátu\nEÚ nad sumu prídavku na dieťa v Slovenskej republike v sume 81,79 eur mesačne. Celkový príjem na\núčely posudzovania hmotnej núdze v mesiacoch apríl 2011 a máj 2011 mala žalobkyňa a jej syn v sume\n111,79 eur. Suma nárokov bola v daných mesiacoch rovnaká, ako v mesiaci marec 2011, t.j. 208,30 eur.\nV zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi v mesiacoch apríl 2011 a máj 2011\nžalobkyni patrí dávka a príspevky v sume 96,50 eur mesačne\n(208,30 eur - 111,79 eur). V závere žalovaný konštatoval, že rozhodnutie postup prvostupňového\nsprávneho orgánu v konaní o žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi je v súlade so Zákonom o pomoci v\nhmotnej núdzi.\nKrajský súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že žalobkyňa podala prvostupňovému\nsprávnemu orgánu žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi dňa 21.02.2011. Z obsahu žiadosti je zrejmé, že\nspoločne posudzovanou osobou bol nezaopatrený syn W. X., nar. XX.XX.XXXX. Ku dňu podania žiadosti\nbolo preukázané, že žalobkyňa poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur mesačne ešte v\nmesiaci február 2011, výživné na nezaopatreného syna 30,- eur a prídavok na dieťa z členského štátu\nEÚ nad sumu prídavku na dieťa v Slovenskej republike v sume 78,27 eur. Jej príjem v mesiaci február\nbol celkom 298,37 eur.\nKrajský súd pri svojom rozhodovaní postupoval v intenciách ustanovenia §§ 33 ods. 1, §§ 1, 2, 6, § 5\nods. 1 písm. h/, § 25 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. a ustanovenia § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. a dospel\nk záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\nKrajský súd vychádzajúc z námietky žalobkyne uvedenej v žalobe sa zameral na to, či rodičovský\npríspevok, ktorý bol žalobkyni vyplatený v mesiaci február mal byť v mesiaci február započítaný pre\núčely hmotnej núdze za okolností, keď jej tento príspevok patril podľa zákona č. 280/2002 Z.z. o\nrodičovskom príspevku za mesiac január 2011 a k 31.01.2011 jej nárok na rodičovský príspevok zo\nzákona zanikol. Síce krajský súd skonštatoval, že podľa zákona o rodičovskom príspevku platiteľ vypláca\nrodičovský príspevok mesačne pozadu a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho\npo kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila nárok na rodičovský príspevok. Ak teda\nžalobkyni vznikol nárok na rodičovský príspevok do 31.01.2011, posledný príspevok jej mohol byt' a aj\nbol vyplatený, v mesiaci február 2011. Ďalej však konštatoval, že zákon o hmotnej núdzi v ustanovení\n§ 6 upravuje, že príjem na účely posudzovania v hmotnej núdzi, zabezpečenia základných životných\npodmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť.\nV ustanovení § 5 upravuje tento zákon, čo sa za príjem považuje, avšak neupravuje čo pojem „príjem\"\nznamená. „Príjem\" ako ekonomický pojem vo všeobecnosti znamená prírastok peňažných prostriedkov\na peňažných ekvivalentov (napr. § 2 ods. 4 písm. f/ zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve) z čoho\nvyplýva, že príjmom môžu byt' len peňažné prostriedky, ktoré boli skutočne vyplatené, nie na ktoré\nvznikol alebo má vzniknúť nárok na ich výplatu. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru,\nže ak bol žalobkyni v mesiaci február 2011 vyplatený rodičovský príspevok (za mesiac január 2011),\nsprávne orgány postupovali v súlade so zákonom (ustanovenie § 6 zákona v hmotnej núdzi), pokiaľ\ntento rodičovský príspevok započítali ako príjem na účely posudzovania hmotnej núdze za kalendárny\nmesiac, v ktorom bola žiadosť žalobkyne o dávku a príspevok v hmotnej núdzi podaná (21.02.2011), t.j.\nza mesiac február. Príjem v mesiaci február 2011 (298,37 eur) bol u žalobkyne vyšší ako suma životného\nminima (183,38 eur na žalobkyňu + 84,61 eur na nezaopatreného syna = 269,37 eur), preto keď správne\norgány rozhodli, že za obdobie od 01.02.2011 od 28.02.2011 sa žalobkyňa a spolu posudzovaný syn\nnepovažujú za občanov v hmotnej núdzi a tým nespĺňajú nárok na pomoc v hmotnej núdzi, postupovali\nv súlade so zákonom.\nZáverom krajský súd skonštatoval, že správne orgány v konaní o nároku žalobkyne na dávku a príspevky\nv hmotnej núdzi postupovali v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a rozhodnutie bolo vydané\n\nv súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre\nrozhodnutie, aj akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych\npredpisov, na ktorých základne rozhodoval.\nZ vyššie uvedených dôvodov, krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n2.\nProti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací\nsúd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil späť na ďalšie konanie. Žalobkyňa sa nestotožnila\ns názorom krajského súdu a uviedla, že úrady práce, aspoň ten vo Vranove nad Topľou, v skutočnosti\nnezapočítava príjem do mesiaca, v ktorom bol vyplatený. Uvedené tvrdenie podložila potvrdením o\npoberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2014 (vyplatené dávky v jednotlivých mesiacoch a dávky za\njednotlivé mesiace) s tým, že pokiaľ by započítavali, nevznikol by jej nárok na dávku v 6., 10. a 12.\nmesiaci 2014, keďže sumy za tieto mesiace sú vysoko nad životným minimom.\n3.\nV písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu sa žalovaný plne stotožnil s rozhodnutím krajského súdu\nv predmetnej veci a navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Zastával názor, že pri\nvydávaní žalobou napadnutého rozhodnutia nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu zákonnosti, ten\nvychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, preto súd vo veci správne a zákonne rozhodol.\nŽalovaný poukázal na ustanovenie § 25 ods. 3, 4 a 5 zákona č. 599/2003 Z.z., z ktorého je zrejmé, že\npo podaní žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi až do priznania nároku uplynie určitá doba, za ktorú sa\npo právoplatnosti rozhodnutia priznaná pomoc v hmotnej núdzi za jednotlivé mesiace odo dňa podania\nžiadosti a za tieto mesiace sa táto pomoc doplatí. Mal za to, že takto úradom doplatená suma, je samotné\nposkytnutie pomoci v hmotnej núdzi za jednotlivé mesiace odo dňa podania žiadosti, a preto tento\ndoplatok pomoci v hmotnej núdzi nemožno považovať za taký príjem, na ktorý sa prihliada pri výpočte\npomoci v hmotnej núdzi podľa ustanovenia § 5 ods. 1, 2 a 3 zákona.\n4.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP\") upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016\nodvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ustanovenie § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného\nodvolania žalobkyne (ustanovenie § 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP a ustanovenie §\n492 ods. 2 SSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ustanovenie § 250ja\nods. 2 OSP, § 492 ods. 2 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(ustanovenie § 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods.\n2 OSP a ustanovenie § 492 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému správnemu orgánu domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia č.j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/6610-0025 zo dňa 14.\naugusta 2014, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v\nrámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, v spojení\ns rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konania im predchádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z\ntakto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\nPredmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu č.j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/6610-0025 zo dňa 14. augusta 2014, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Vranou nad\nTopľou, odboru sociálnych vecí a rodiny č. VT1/OPVHN/SOC/2014/24680-0011 zo dňa 09.06.2014 o\nnepriznaní dávky a príspevkov od 01.02.2011 do 28.02.2011 podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č.\n417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa ustanovenia\n§ 2 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a o priznaní dávky a príspevkov v sume 100,03 eur od 01.03.2011 do 31.03.2011\na v sume 96,51 eur od 01.04.2011 do 31.05.2011 podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 417/2013\nZ.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa ustanovenia § 2, § 10,\n§ 11, § 13, § 17 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom\nskutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\n5.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach\nodvolania ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobkyne uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nV procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n\nNámietku žalobkyne vznesenú v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu vyhodnotil odvolací súd ako\nprávne irelevantnú. Žalobkyňou predložené potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2014\n(dávky za jednotlivé mesiace a vyplatené dávky v jednotlivých mesiacoch) nepreukazujú ňou tvrdenú\nskutočnosť, že správne orgány v skutočnosti nezapočítavajú príjem do mesiaca v ktorom bol vyplatený,\nale do mesiaca za ktorý mali byť vyplatené. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto preukazujú iba to, že\nžalobkyňa v roku 2014 poberala dávky v hmotnej núdzi (vyčíslené za jednotlivé mesiace) a aj to, že\njej bolo vyplatené a v akej výške. Správnym orgánom priznané a vyplácané dávky v hmotnej núdzi sa\nnepovažujú v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 zákona č. 599/2003 Z.z. v spojení s ustanovením § 4\nzákona č. 601/2003 Z.z. za príjem na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných\nživotných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi. Okrem toho predmetom konania vedenom na krajskom\nsúde bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vydaného v správnom konaní, v ktorom\no. i. nebola žalobkyni priznaná dávka a príspevky v hmotnej núdzi za mesiac február 2011, keďže\nžalobkyňa ani spolu posudzovaná osoba neboli občanmi v hmotnej núdzi. Sporným medzi účastníkmi\nkonania zostala právna otázka, či možno za príjem na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia\nzákladných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi považovať aj rodičovský príspevok vyplatený\nv mesiaci február 2011 za kalendárny mesiac január 2011. Krajský súd sa pri svojom rozhodovaní na\nzodpovedanie tejto otázky zameral, pričom túto aj správne právne posúdil a náležite odôvodnil, s čím\nsa odvolací súd plne stotožnil.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov\nuvedených v odvolaní žalobcu dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci\npostupovali náležite v intenciách citovaných právnych noriem, a preto ich rozhodnutia sú vecne a právne\nsprávne, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu zamietol\npodľa § 250j ods. 1/ OSP\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP a s\n§ 492 ods. 2 SSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením §\n250k ods. 1 OSP a s § 492 ods. 2 SSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Neúspešnej žalobkyni\nnáhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanému správnemu orgánu nevznikol zákonný nárok\nna ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}