{"guid": "f4eb13e0-4eed-49ec-97bf-8ea10264e165:781bbc3b-260f-4388-a406-d5ca3f635613", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200801.1", "spisova_znacka": "9Sžso/185/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/185/2015 z 25. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 9Sžso/185/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200801.1", "identifikacne_cislo": "8014200801", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2017-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-1", "nazov": "§ 249 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-2", "nazov": "§ 249 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-249.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-249"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-249"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/781bbc3b-260f-4388-a406-d5ca3f635613", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200801.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200801.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200801.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/185/2015\n8014200801\n25. 10. 2017\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200801.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcov: 1.\nU. J., bytom R. (predtým Bernadetta Matusz - SUN STUDIO, s miestom podniku zahraničnej osoby\nBardejovská 220, 089 01 Svidník, IČO: 46 497 196), 2. H. B. Y., bytom U., 3. X. W. N., bytom K.,\nvšetci právne zastúpení JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti\nžalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutí žalovanej č. 16586-2/2014-BA zo dňa 8. apríla 2014 a č. 32120-2/2014-BA zo dňa 4. júna\n2014, o odvolaniach žalobcov v 1. rade až v 3. rade a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č.k. 3S/50/2014-47 zo dňa 5. júna 2015, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 5. júna 2015, č.k.\n3S/50/2014-47, v časti týkajúcej sa zamietnutia žalôb žalobcu v 1. rade p o t v r d z u j e .\nII. V časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutí žalovanej a vrátenia vecí na ďalšie konanie rozsudok\nKrajského súdu v Prešove z 5. júna 2015, č.k. 3S/50/2014-47, m e n í tak, že rozhodnutia žalovanej\nč. 16586-2/2014-BA zo dňa 8. apríla 2014 a č. 32120-2/2014-BA zo dňa 4. júna 2014, z r u š u j e a\nveci jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nIII. Žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nIV. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania žalobcov v 2. a v 3. rade rozsudok Krajského súdu v\nPrešove z 5. júna 2015, č.k. 3S/50/2014-47, m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni\nv 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 78,65 € a žalobcovi v\n3. rade náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške 78,65 €, všetko na účet\nprávneho zástupcu žalobcov v 2. a v 3. rade JUDr. Dušana Remetu do tridsiatich dní od právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania,\npozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 37,75 € a žalobcovi v 3. rade náhradu\ntrov odvolacieho konania, pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 37,75 €, všetko\nna účet právneho zástupcu žalobcov v 2. a v 3. rade JUDr. Dušana Remetu do tridsiatich dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove uznesením z 5. júna 2015 spojil na spoločné konanie veci vedené na krajskom\nsúde pod sp.zn. 3S/50/2014 a 3S/53/2014 s tým, že ďalej budú vedené pod sp.zn. 3S/50/2014.\nNásledne rozsudkom č.k. 3S/50/2014-47 zo dňa 5. júna 2015 žaloby žalobkyne v 1. rade, ktorými sa\n\ndomáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 16586-2/2014-BA zo dňa 8. apríla 2014 a\nč. 32120-2/2014-BA zo dňa 4. júna 2014, zamietol a nepriznal jej právo na náhradu trov konania. Vo\nvzťahu k žalobkyni v 2. rade rozhodnutie žalovanej č. 16586-2/2014-BA zo dňa 08. apríla 2014 v spojení\ns rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník číslo 5612-16/2013-SK zo dňa 21. októbra 2013 a\nvo vzťahu k žalobcovi v 3. rade rozhodnutie žalovanej č. 32120-2/2014-BA zo dňa 4. júna 2014 v spojení\ns rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník číslo 2114-31/2013-SK zo dňa 13. februára 2014\npodľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. zrušil a veci vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalovanú zaviazal\nnahradiť žalobcom v 2. a v 3. rade trovy konania každému vo výške 216,15 €.\nŽalovaná napadnutými rozhodnutiami zamietla odvolanie žalobkyne v 1. rade ako zamestnávateľa\n(Bernadetta Matusz - SUN STUDIO, s miestom podniku zahraničnej osoby Bardejovská 220, 089 01\nSvidník, IČO: 46 497 196) ako aj žalobcov v 2. rade (R. S. U., bytom X.) a v 3. rade (X. W. N.,\nbytom K.) ako zamestnancov žalobkyne v 1. rade a potvrdila rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky\nSvidník číslo 5612-16/2013-SK zo dňa 21. októbra 2013, ktorým pobočka rozhodla, že žalobkyni v\n2. rade zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti (ďalej len „povinné poistenie“) podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 30. júna 2013\na číslo 2114-31/2013-SK zo dňa 13. februára 2014, ktorým pobočka rozhodla, že žalobcovi v 3. rade\npovinné poistenie podľa slovenskej legislatívy od 1. augusta 2012 nevzniklo.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu\na z dôvodov uvedených v žalobe, túto ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Poukázal\nna ustanovenie § 249 ods. 1 a 2 a na § 250j O.s.p. s tým, že správne súdnictvo je ovládané\ndispozičnou zásadou a žalobca musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť predovšetkým\ndôvody, v čom vidí nezákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu, a teda, aké jeho subjektívne\npráva porušené boli. Ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť súčasne aktívne legitimovaný\nhmotnoprávne, musí ísť o skutočné ukrátenie a teda musí ísť o aktívne legitimovanú hmotnoprávnu osobu, pretože nedostatok hmotnej legitimácie znamená, že takáto osoba nebola ukrátená na\nprávach. Poukázal na to, že zrušením napadnutých rozhodnutí len pre nedodržanie zákonnej 60-dňovej\nlehoty na vydanie rozhodnutia, by žalobca v 1. rade priaznivejšie rozhodnutie nedosiahol. Namietanú\nnezákonnosť postupu a rozhodnutí žalovanej, bez uvedenia konkrétnych porušení subjektívnych\npráv žalobcu v 1. rade, považoval pre rozhodnutie vo veci za irelevantnú. Uviedol, že rozhodnutím\nžalovanej a prvostupňového správneho orgánu nemohlo byť zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu\nv 1. rade, keď poukázal na ustanovenie § 145 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení, podľa ktorého je žalovaná povinná vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu. Námietku\nnedodržania zákonom stanovenej lehoty, porušenia princípu rovnakého zaobchádzania, vykonania\nkontroly v rozpore so zákonom a prejudikovania rozhodnutia žalobkyňa v 1. rade v žalobe žiadnym\nspôsobom nevyargumentovala poukázaním na porušenie konkrétneho právneho predpisu. Za dôvodnú\nnepovažoval ani jej námietku o porušení dvojinštančnosti konania, pretože z obsahu predložených\nadministratívnych spisov je nepochybné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na základe iných dôkazov\nako tých, ktoré boli zistené pred vydaním rozhodnutí, navyše súd zdôraznil, že prvostupňové a odvolacie\nkonanie tvoria jeden celok.\nVo vzťahu k žalobcom v 2. a v 3. rade krajský súd dospel k záveru, že ich žaloby boli podané dôvodne,\nnakoľko zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci a aj z dôvodu, že rozhodnutia\nsú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Záver, že žalobcom v 2. a v 3. rade zaniklo, resp.\nnevzniklo povinné poistenie podľa jeho názoru vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu,\npretože z obsahu spisu ani z odôvodnení rozhodnutí nevyplýva, akým spôsobom bolo preukázané, že\nžalobcovia v 2. a v 3. rade reálne činnosť zamestnancov na území Slovenskej republiky nevykonávajú.\nSprávnym orgánom tiež vytkol, že sa dôsledne nevysporiadali ani s otázkou miesta podnikania žalobcu\nv 1. rade, pretože právne neodôvodnili, ktoré ustanovenia, akého právneho predpisu zamestnávateľovi\nzakazujú ukladať pracovné povinnosti ústne či riadiť svoju činnosť externe a podobne. Záver správnych\norgánov, že vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade ako zamestnávateľovi nebolo preukázané registrované\nsídlo alebo miesto podnikania, považoval za predčasný, lebo ďalšie skutočnosti vo vzťahu k priestorom\nv hoteli Rubín vo Svidníku, ani skutočnosti súvisiace s otázkou, kde bola uzatvorená väčšina zmlúv\ns klientmi, s miestom, kde boli vykonávané hlavné finančné funkcie, vrátane bankovníctva, s miestom\nnáboru zamestnancov a podobne, podrobnejšie skúmané neboli. Rovnako nebolo v potrebnom rozsahu\nvykonané dokazovanie za účelom reálneho výkonu činností žalobcov v 2. a v 3. rade ako zamestnancov.\nKrajský súd preto doteraz vykonané dokazovanie považoval za nedostatočné na prijatie objektívneho\n\nzáveru, že žalobcovia v 2. a v 3. rade na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnancov\nnevykonávali. Ak teda na základe takto neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu dospeli správne\norgány k rozhodnutiam, tieto sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, keďže s poukazom na §\n209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, bolo ich povinnosťou uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom\nna rozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov a pri hodnotení\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.\nProti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia v 1. až v 3. rade v zákonnej lehote spoločné odvolanie,\nv ktorom vzniesli námietky v podstatnej časti zhodné s námietkami už uvedenými v žalobe. Žalobca\nv 1. rade odvolaním napadol výrok o zamietnutí žaloby a nepriznaní náhrady trov konania. Namietal,\nže rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, týkajúcim sa zákonnosti\nnapadnutých rozhodnutí správnych orgánov ako aj postupu im predchádzajúceho. Navrhol rozsudok v\nzamietajúcej časti zmeniť, rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a priznať mu vyčíslenú\nnáhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Tvrdil, že postupom žalovanej a jej organizačnej\nzložky došlo k porušeniu viacerých jeho subjektívnych práv, konkrétne práva na spravodlivý proces,\nktoré zahŕňa aj právo na zákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej správy na\nprincípe tzv. dobrej správy (good administration), právo na dodržiavanie základných zásad správneho\nkonania a porušenie subjektívneho práva vlastniť majetok, práva na podnikanie za rovnakých podmienok\nako domáce subjekty a právo na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou. Uviedol , že v dôsledku\nvydaných rozhodnutí má značné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových,\npretože ich príslušné organizácie odmietajú zaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného\npoistenia na území Slovenskej republiky. V dôsledku toho sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie,\nv ktorej pri zmenšujúcom sa počte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky s\nobchodnými partnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu aj sankcie\nza neplnenie dojednaných zmlúv a súdne spory. Rozhodnutie žalovanej označil za nepreskúmateľné\na arbitrárne. Nesúhlasil s argumentáciou prvostupňového súdu o tom, že zo žaloby žalobcu v 1.\nrade nevyplýva žiadne porušenie jeho subjektívnych práv. Už aj len porušenie základných zásad\nsprávneho konania, ako v tomto prípade, je porušením subjektívnych práv žalobcu v 1. rade ako\núčastníka správneho konania. Namietal tiež, že nemal možnosť vyjadriť sa k argumentom súvisiacim s\nnepreukázaním registrovaného miesta podnikania zamestnávateľa, nakoľko po prvýkrát boli spomenuté\naž v druhostupňovom rozhodnutí žalovanej. Opakovane poukázal na list žalovanej - oznámenie, týkajúce\nsa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy zo\ndňa 25.07.2013, v ktorom žalovaná informuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS,\nDepartment Ubezpieczen i Sladek) o tom, že zamestnanci žalobcu v 1. rade a ďalších vybraných\nzamestnávateľov nepodliehajú slovenským právnym predpisom a o tom, že v prípade podania odvolania\nzo strany žalobcu v 1. rade a ďalších zamestnávateľov tieto zamietne a potvrdí rozhodnutia svojich\norganizačných zložiek, čím podľa jeho názoru došlo k neprípustnému prejudikovaniu rozhodnutia v\nodvolacom konaní. Trval na tom, že do kompetencie žalovanej nepatrí kompetencia na uskutočnenie\nkontroly a namietal aj spôsob jej vykonania. Zdôraznil, že z preberania a distribúcie letákov má\nvyhotovené fotografické záznamy, roznášanie letákov kontrolujú iní zamestnanci a zamestnancom sa\nvedú dochádzkové listy, čo jednoznačne preukazuje reálny výkon činnosti na území SR. Predložené\ndoklady, vrátane tzv. reportov (správ o dochádzke jednotlivých zamestnancov do práce) žalovaná\npovažovala za nedostatočné, ale nepristúpila k osobnému výsluchu dotknutých zamestnancov a ani k\ninému spôsobu preverenia jeho tvrdení.\nŽalobca v 1. rade žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov právnej služby v prvostupňovom konaní vo\nvýške 362,38 € a trovy odvolacieho konania vo výške 148,22 €.\nŽalobcovia v 2. a v 3. rade odvolaním napadli len výrok o trovách konania, namietajúc, že výška trov\nprávnej služby v ich prípade dosiahla u každého 362,38 €. Zároveň žiadali, aby im bola priznaná náhrada\ntrov odvolacieho konania každému vo výške 78,30 €.\nVýroky rozsudku krajského súdu týkajúce sa zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a\nvrátenia veci napadla žalovaná včas podaným odvolaním. Trvala na tom, že jej rozhodnutia boli vydané\nna základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a po zhodnotení všetkých relevantných dôkazov.\nZdôraznila, že len v prípadoch, kde sa nepreukázal reálny výkon činnosti dotknutého zamestnanca\nna základe špecifických kritérií, rozhoduje o zániku povinného poistenia. Na účely preukázania\nreálneho výkonu činnosti zamestnancov nepovažovala za dostatočné formálne deklarovanie podnikania\n\npracovnými zmluvami a obchodnými zmluvami. Vyjadrila podozrenie z obchádzania právnych predpisov\nPoľskej republiky, keď poukázala na pomer dohodnutej odmeny a počet mesačne odpracovaných hodín\nako aj na cestovné výdavky, ktoré majú títo zamestnanci, nakoľko individuálne dochádzajú z Poľskej\nrepubliky do Slovenskej republiky. Podľa jej názoru je predpoklad, že výdavky významným spôsobom\npresahujú príjmy zamestnancov zaručených v pracovných zmluvách, a preto sa jej javí táto činnosť,\nna ktorú bola upozornená podnetmi poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia (Zaklad Ubezpieczeń\nSpolecznych, Varšava - ďalej len „ZUS Varšava“), ako neefektívna a nerentabilná. Argumentovala,\nže za situácie, keď žalobca v 1. rade riadi spoločnosť z adresy svojho trvalého bydliska v Poľskej\nrepublike, účtovné doklady a doklady týkajúce sa zamestnancov sa nenachádzajú v mieste jeho\npodnikania ale na adrese splnomocneného zástupcu, o ukladaní pracovných povinností sa nevyhotovuje\nžiaden záznam, nemá vlastných administratívnych zamestnancov pracujúcich v mieste podnikania,\nnespĺňa podľa právneho názoru žalovanej podmienky registrovaného sídla v zmysle príslušných\nkoordinačných nariadení Európskej únie upravujúcich sociálne zabezpečenie. Z tohto dôvodu sa na\nzamestnancov žalobcu v 1. rade nemôže uplatňovať legislatíva štátu, v ktorom mal tento podľa\nvýpisu zo živnostenského registra registrované sídlo alebo miesto podnikania, t.j. legislatíva Slovenskej\nrepubliky. Zdôraznila, že vykonanými kontrolami nebol preukázaný reálny výkon činnosti dotknutých\nzamestnancov. Výrok napadnutých rozhodnutí preto považuje za dostatočne preukázaný a odôvodnený.\nNavrhla preto rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zmeniť a žaloby žalobcov v 2. a v 3. rade\nzamietnuť.\nŽalobcovia v 1. až v 3. rade v spoločnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedli argumenty zhodné so\nžalobnými námietkami. Namietali tiež, že žalovaná svoje rozhodnutie opiera zväčša o nepreukázané\ndomnienky, predpoklady a podozrenia, ktoré sú irelevantné a nemožno na ne v konaní prihliadať.\nŽalovaná sa k odvolaniu žalobcov vyjadrila v zhode s argumentmi uvedenými vo vyjadrení k žalobe.\nMala za to, že dôkazné bremeno leží aj na žalobcoch v 2. a v 3. rade, ktorú povinnosť vyplývajúcu z\nčlánku 3 ods. 2 vykonávacieho nariadenia si riadne nesplnili.\nDňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“).\nPodľa § 492 ods. 2 S.s.p., odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nKeďže v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho\nporiadku, odvolací súd ďalej konal podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.\nbez pojednávania, a dospel jednomyseľne k záveru, že je potrebné ho v časti zmeniť tak, ako je uvedené\nvo výroku tohto rozhodnutia.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti.\nPredmetom preskúmania v danej právnej veci sú rozhodnutia žalobkyne, ktorými zamietla odvolania\nžalobcov v 1. až v 3. rade a potvrdila rozhodnutia pobočky vo Svidníku, ktorým táto rozhodla, že žalobkyni\nv 2. rade zaniklo povinné poistenie ako zamestnankyni uplynutím dňa 30. júna 2013 a žalobcovi v 3.\nrade ako zamestnancovi povinné poistenie od 1. augusta 2012 podľa slovenskej legislatívy nevzniklo.\nZ obsahu žalôb jednoznačne vyplýva, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie vlastných subjektívnych\npráv, ale porušenie práv svojich zamestnancov, keď okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty\nna vydanie napadnutých rozhodnutí, žiadne porušenie svojich subjektívnych práv netvrdil. Samotné\nnedodržanie procesných lehôt pri vydaní napadnutých rozhodnutí nemá za následok ich nezákonnosť,\nkeďže prípadným zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca v 1. rade\n\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci nedosiahol. Záver krajského súdu, že žalobca v 1. rade nebol aktívne\nhmotnoprávne legitimovanou osobou na podanie žaloby pre absenciu atribútu ukrátenia na právach,\nje preto správny. V tomto kontexte odvolací súd odkazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn.\nIV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011, podľa ktorého: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o\npreskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že\nžalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom\nkonať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti\nktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo\ntak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a\npodložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v\nsprávnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“\nVzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné zohľadniť námietku žalobcu v 1. rade, že postupom\nžalovanej a jej organizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobcu, keď\nvo vzťahu k porušeniu práva na zákonné administratívne konanie, práva na fungovanie verejnej\nsprávy na princípe tzv. dobrej správy, práva na dodržiavanie základných zásad správneho konania\nani nešpecifikoval, konkrétne v čom toto porušenie podľa jeho názoru spočívalo. Všeobecné tvrdenia\nžalobcu v 1. rade, že došlo aj k porušeniu jeho práva vlastniť majetok, práva podnikať za rovnakých\npodmienok ako domáce subjekty a práva na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou, keď v dôsledku\nvydaných rozhodnutí má značné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových\nzamestnancov, v dôsledku čoho sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie, lebo pri zmenšujúcom sa\npočte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi,\nčím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu aj sankcie za neplnenie dojednaných\nzmlúv a súdne spory, odvolací súd za relevantné nepovažoval, nakoľko žalobca v 1. rade argumentoval\nlen okolnosťami vo vzťahu k uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú výlučne poľskej štátnej príslušnosti a\nktorí odmietajú na území SR pracovať z dôvodu, že ich príslušné verejnoprávne organizácie odmietajú\nzaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného poistenia na území SR.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu v častiach týkajúcich sa žalobcu v 1. rade\npodľa § 219 O.s.p. potvrdil.\nOdvolací súd v zhode s názorom krajského súdu dospel k záveru, že obe preskúmavané rozhodnutia\nje potrebné zrušiť, avšak čiastočne z iných právnych dôvodov.\nPo preštudovaní predloženého spisového materiálu, vrátane administratívnych spisov žalovanej,\nodvolací súd konštatuje, že právny záver žalovanej o potrebe vydania rozhodnutia o zániku povinného\npoistenia vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade a o nevzniknutí povinného poistenia vo vzťahu k žalobcovi v 3.\nrade, obe podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 41/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je mylný.\nZ predloženého administratívneho spisu totiž vyplýva, že dňa 3. augusta 2012 žalovaná vydala žalobkyni\nv 2. rade formulár A1 (potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia), v zmysle ktorého\ndeklarovala, že na pani H. B. Y., bytom U., vtedy ešte ako zamestnankyňu žalobkyne Bernadetta Matusz\n- SUN STUDIO, s miestom podniku zahraničnej osoby Bardejovská 220, 089 01 Svidník, IČO: 46\n497 196, sa počas obdobia od 1. júna 2012 do 30. júna 2013 vzťahujú slovenské právne predpisy\no sociálnom zabezpečení a že tento subjekt nemá povinnosť platiť príspevky v inom štáte. Za tejto\nsituácie je rozhodnutie prvostupňového orgánu nadbytočné . Správny orgán prvého stupňa vo svojom\nrozhodnutí uvádza, že Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala formulár PD A1, keďže poľská inštitúcia\nsociálneho zabezpečenia (ZUS) určila, že pani H. B. Y. od 1. júna 2012 podlieha právnym predpisom\nsociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Nebolo preto pochybností o tom, že práve a len v\nobdobí odo dňa 1. júna 2012 do 30. júna 2013 (na ktoré bol formulár PD A 1 vydaný) sa vo vzťahu\nk žalobkyni v 2. rade uplatňujú právne predpisy o sociálnom zabezpečení Slovenskej republiky ako\nčlenského štátu Európskej únie. Za uvedených okolností potom nezostalo sporné to, či povinné poistenie\nžalobkyne v 2. rade podľa právnych predpisov Slovenskej republiky zaniklo, ale to, ktorá legislatíva\nsa stáva predbežne uplatniteľnou po uplynutí stanoveného obdobia, t.j. od 1. júla 2013. Pokiaľ teda\nsprávne orgány rozhodovali o dni zániku povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy, rozhodnutie je\nduplicitným, keďže uvedené bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z relevantného potvrdenia - formulára\n\nA1, ktorého platnosť (resp. správnosť podporných podkladov, na základe ktorých bol vydaný) na to\noprávnenými inštitúciami spochybnená ani nebola.\nVyjadrenia účastníkov a ich právne názory sa rôznia až vo vzťahu k posúdeniu obdobia po 30. júni 2013,\nteda po uplynutí dňa, v ktorý slovenská legislatíva bola z titulu formulára A1 uplatniteľná naposledy.\nNariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania\nnariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia - „vykonávacie nariadenie“\nv čl. 16 upravuje procesný postup pri určení príslušnej legislatívy v zmysle rozhodujúcich ustanovení\nzákladného nariadenia. Práve tento článok prenecháva kompetenciu určiť príslušnú legislatívu\norganizácii v mieste bydliska osoby vykonávajúcej činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských\nštátoch.\nZ ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí\ninštitúcia členského štátu bydliska osoby (pri porovnaní jazykových znení nariadenia: institution of\nthe place of residence, instituce místa bydliště, der Träger des Wohnorts), ktorá má podliehať čl. 13\nzákladného nariadenia. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobkyňa v 2. rade má bydlisko v\nPoľskej republike, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobkyňu v 2. rade je príslušná poľská\ninštitúcia ZUS. Skutočnosť, či k takémuto definitívnemu určeniu (od 1. júla 2013) v danom konkrétnom\nprípade došlo nie je z administratívneho spisu zrejmé. Z predloženého administratívneho spisu tak\nnemožno bez pochybností zistiť, či príslušná poľská inštitúcia uplatniteľnú legislatívu (vo vzťahu k\nžalobkyni v 2. rade) určila a ak áno, tak ktorú. Tým nebola vyriešená otázka o uplatniteľnej legislatíve,\nktorá je otázkou predbežnou a pre ďalší procesný postup správneho orgánu rozhodnou.\nRovnako ako žalovaná o vzniku povinného poistenia u žalobkyne v 2. rade pri vydaní formulára\nA1 osobitné rozhodnutie o jeho vzniku nevydávala, rovnako je nadbytočné, aby o zániku povinného\npoistenia vydávala samostatné rozhodnutie, keďže vznik a zánik povinného poistenia podľa slovenskej\nlegislatívy je deklarovaný v samotnom formulári a účastníkom konania sú uvedené dátumy odpočiatku\nznáme. Zo spisového materiálu taktiež nevyplýva, z akého dôvodu žalovaná iniciatívne považovala\notázku zániku povinného poistenia za spornú a vydala rozhodnutie, keď v administratívnom spise\nabsentuje akákoľvek požiadavka oprávnenej osoby o predĺženie doby, na ktorú bol formulár A1 vydaný,\nresp. požiadavka o vydanie nového formulára.\nZ argumentácie uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu navyše\nvyplýva, že žalovaná vyhodnocovala a riešila predovšetkým otázku možného trvania (pokračovania)\npovinného poistenia žalobkyne v 2. rade podľa slovenskej legislatívy od 1. júla 2013, čo ale\nnekorešponduje s výrokom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (o zániku poistenia).\nDôsledne tak nezohľadnila skutkovú situáciu, ktorá zo spisového materiálu vyplýva, čo má za následok\nnezrozumiteľnosť samotného rozhodnutia, keďže sa vo svojom rozhodnutí zaoberala predovšetkým\nposudzovaním tých právnych otázok, ktorých zodpovedanie je rozhodné nie pri zániku povinného\npoistenia podľa slovenskej legislatívy (ktorý údaj je účastníkom z formulára A1 od počiatku známy),\nale vyhodnocovaním kritérií rozhodných pre určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle koordinačného\nnariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004, ktorá právomoc jej s\npoukazom na čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nepatrí.\nPreto bude nevyhnutné, aby príslušný správny orgán po tom, čo ustáli, ktoré konkrétne skutočnosti\nsú v danej právnej veci vôbec sporné, svoj ďalší procesný postup zvolil tak, aby zodpovedal náležite\nzistenému skutkovému stavu, pričom v uvedenom kontexte vyhodnotí prioritne otázku svojej právomoci\nkonať a rozhodovať.\nSprávny orgán prvého stupňa vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade rozhodol, že mu od 1. augusta 2012\npovinné poistenie podľa slovenskej legislatívy nevzniklo. Vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že\nbol poľskou inštitúciou Zaklad Uezpiecezń Slolecznych (ďalej len „ZUS“) listom z 30. januára 2013\ninformovaný o určení poľskej legislatívy žalobcovi v 3. rade na časové obdobie od 1. augusta 2012\ndo 30. novembra 2012 a ďalším listom zo dňa 17. decembra 2013 ZUS oznámila uplatnenie poľskej\nlegislatívy aj od 1. decembra 2012. Odvolací súd však tieto skutočnosti nemohol v danom prípade\npovažovať za preukázané, nakoľko súčasťou spisu nie je preklad písomnosti zo dňa 30. januára 2013\ndo slovenského jazyka a písomnosť zo 17. decembra 2013, na ktorú poukazuje vo svojom rozhodnutí\n\naj žalovaná, súčasťou spisového materiálu nie je. Preto nie je možné ani jednoznačne konštatovať, že\nide o samotné rozhodnutie ZUS s účinkami z toho vyplývajúcimi.\nAk bola žalobcovi v 3. rade určená uplatniteľná legislatíva, či už rozhodnutím ZUS alebo dohodou\npodľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, Sociálna poisťovňa nemôže vo veci rozhodovať. Ak\nbola uplatniteľná legislatíva určená príslušnou poľskou inštitúciou, je potrebné vyčkať na právoplatné\nskončenie prípadného súdneho sporu v Poľskej republike. Konečné, na súde už nenapadnuteľné,\nrozhodnutie ZUS alebo vzájomná dohoda vylučujú možnosť, aby o uplatniteľnej legislatíve rozhodovala\naj žalovaná. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že zo spisu žalovanej nevyplýva existencia konečného\nrozhodnutia o uplatniteľnej legislatíve.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vo vzťahu k\nžalobcovi v 3. rade vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým bolo hmotnoprávne\nposudzovanie splnenia kritérií čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, v konaní správneho orgánu\nbola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a zároveň\nrozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu, keď žalovaná sa odvolávala\nna také skutočnosti, ktoré neboli súčasťou administratívneho spisu, čo je dôvod na zrušenie správneho\nrozhodnutia ex offo bez ohľadu na žalobné námietky, keďže z nedostatočného administratívneho spisu\nnikdy nebude možné zistiť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.\nV ďalšom konaní bude žalovaná postupovať v naznačenom smere tak, aby odstránila vyššie uvedené\npochybenia, pričom je viazaná právnym názorom odvolacieho súdu. Predovšetkým, v uvedenom\nkontexte vyhodnotí prioritne otázku svojej právomoci konať a rozhodovať a svoj administratívny spis\nbude viesť riadnym spôsobom; odvolací súd zdôrazňuje, že pod označením spis žalovaného správneho\norgánu podľa § 250d ods. 1 O.s.p. sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál\nsprávneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998).\nVzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta prvá\nO.s.p. zmenil a podľa §250j ods. 2 písm. a/ a e/ v spojení s § 250j ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutia\nžalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nKrajský súd úspešným žalobcom v 2. a v 3. rade priznal náhradu trov konania vo každému vo výške\n216,15 € s poukazom na § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb, ktorá suma predstavuje 50% z vyčíslenej náhrady trov konania (432,30\n€), nakoľko sa jednalo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\nŽalobcovia v 2. a v 3. rade s výškou priznanej náhrady trov konania (215,16 €) nesúhlasili. Mali za to,\nže správne im mala byť priznaná náhrada trov prvostupňového konania každému vo výške 362,38 €.\nArgumentovali, že podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní\ndvoch alebo viacerých osôb, sa znižuje základná sadzba tarifnej odmeny, nie aj tzv. režijný paušál podľa\n§ 16 ods. 3 tejto vyhlášky. Námietku ohľadom režijného paušálu odvolací súd považoval za dôvodnú.\nO náhrade trov celého konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1\na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalobcom v 2. a 3 rade priznal náhradu trov konania za úkony,\nktoré účelne vynaložili na uplatnenie práva.\nPodľa § 250k ods. 1 veta prvá a tretia O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti\nžalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania a môže tiež rozhodnúť, že sa\nnáhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nOdvolací súd ako účelné vyhodnotil v prvostupňovom konaní nasledovné úkony právnej služby\nposkytnuté úspešnej žalobkyni v 2. rade (a rovnako tak aj žalobcovi v 3. rade):\n- prevzatie a príprava zastúpenia (r. 2014) ............... 134,- € (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm.\na/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)\n- režijný paušál ................................................................. 8,04 €\n- podanie spoločnej žaloby 19.06.2014 - sp.zn. 3S/50/2014, (resp. 10.07.2014 - sp.zn.\n3S/53/2014) ...................................................... 67,- € (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c) a\n§ 13 ods. 2 vyhlášky)\n\n- režijný paušál ................................................................. 8,04 €\n- - účasť na pojednávaní 05.06.2015 ........................... 69,91 € (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1\npísm. d/ a § 13 ods. 2 vyhlášky)\n- režijný paušál .................................................................. 8,39 €, spolu 295,38 €.\nV odvolacom konaní boli u žalobkyni v 2. rade (a rovnako tak u žalobcu v 3. rade) dôvodne realizované\nnasledovné úkony právnej služby:\n- podanie spoločného odvolania do trov konania 02.07.2015 ... 34,96 € (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a\nods. 2 písm. b) vyhlášky)\n- režijný paušál ................................................................................ 8,39 €\n- spoločné vyjadrenie k odvolaniu 20.08.2015 ........................ 69,91 € (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods.\n1 písm. c/ a § 13 ods. 2 vyhlášky)\n- režijný paušál .............................................................................. 8,39 €, spolu 121,65 €.\nOdvolací súd považoval za vhodné využitie možnosti, ktorú mu poskytla tretia veta § 250k ods. 1\nO.s.p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval najmä skutočnosť, že v prejednávanej\nveci ide o jedno z opakujúcich sa konaní (ďalšie napr. 9Sžso/93/2015, 9Sžso/92/2015, 9Sžso/113/2015,\n9Sžso/170/2015, 9Sžso/144/2015, 9Sžso/88/2015, 9Sžso/113/2015, 9Sžso/96/2015), ktoré sú skutkovo\nveľmi obdobné s totožnou právnou otázkou, týkajúcou sa uplatnenia práv žalobcov v predchádzajúcom\nsprávnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešných žalobcov, čo do rozsahu aj ich\nobsahu vrátane ich vyjadrení. Na druhej strane pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho\nkonania prihliadol aj na povinnosť právneho zástupcu riadne plniť procesné povinnosti žalobcu, a to\nnajmä pri dodržiavaní lehôt a pokynov konajúcich súdov.\nPo zvážení oboch uvedených hľadísk znížil Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobkyni v 2. rade a\nrovnako tak žalobcovi v 3. rade požadovanú náhradu trov konania v časti odmeny advokáta na jednu\npätinu. Z celkovej sumy odmeny v prvostupňovom konaní (270,91 €), tak priznal odmenu advokáta v\nsume 54,18 € a z celkovej sumy odmeny v odvolacom konaní (104,87 €) priznal odmenu advokáta v\nsume 20,97 €. Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. však v prvostupňovom\n(24,47 €) a aj v odvolacom konaní (16,78 €) priznal v plnej výške. Úspešnej žalobkyni v 2. rade a\núspešnému žalobcovi v 3. rade tak priznal náhradu trov v konaní pred prvostupňovým súdom každému\nvo výške 78,65 € a v odvolacom konaní každému vo výške 37,75 €.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/50/2014", "guid": "e7d70643-8976-455a-b16c-918338e9803e:32b68ebc-7dd0-41de-ad76-77ecaa2ffb11", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}