{"guid": "1eb637c4-c8f1-40e8-9882-58bd5b1fd39d:52c55c7e-5b22-42cb-9588-ce323ea7f1a9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200700.1", "spisova_znacka": "9Sžso/230/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/230/2015 z 25. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 9Sžso/230/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200700.1", "identifikacne_cislo": "8014200700", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2017-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-992.odsek-1", "nazov": "§ 992 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-992.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-103"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-992", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-103"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52c55c7e-5b22-42cb-9588-ce323ea7f1a9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200700.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200700.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200700.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/230/2015\n8014200700\n25. 10. 2017\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200700.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcov: v 1. rade:\nR. V. U., bytom G. W. X/X, B., U. republika (predtým R. Edward Pitera - ITI Media, IČO: 46 373 519,\nmiestom podnikania Bardejovská 220/1, Svidník, v 2. rade: P. Z. I., bytom T. C. XX/X, XX-XXX B., U.\nrepublika, právne zastúpených JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov,\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovanej č. 18248-3/2014-BA zo dňa 12. marca 2014, o odvolaní žalobcov v 1. rade a v\n2. rade a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/46/2014-42 zo dňa\n20. mája 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/46/2014-69 zo dňa\n06. októbra 2015 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/46/2014-42 zo dňa 20.\nmája 2015 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/46/2014-69 zo dňa 06.\noktóbra 2015 v časti zamietnutia žaloby žalobcu v 1. rade p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nOdvolanie žalobcu v 2. rade o d m i e t a .\nV časti zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade\nrozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/46/2014-42 zo dňa 20. mája 2015 v spojení s opravným\nuznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/46/2014-69 zo dňa 06. októbra 2015 m e n í tak, že\nkonanie z a s t a v u j e .\nŽalobcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom č. k. 6S/46/2014-42 zo dňa 20.05.2015 Krajský súd v Prešove zamietol žalobu\nžalobcu v 1. rade o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. 18248-3/2014-BA zo dňa\n12.03.2014, vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade zrušil rozhodnutie žalovanej č. 18248-3/2014-BA zo dňa\n12.03.2014 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník č. 5920-34/2013-SK zo dňa\n04.11.2013 v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\nŽalobcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a zároveň zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi v 2.\nrade trovy konania v sume 296,44 eur. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolania\nžalobcu v 1. rade - zamestnávateľa a žalobcu v 2. rade - zamestnanca a potvrdila rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočky Svidník, ktorým pobočka žalovanej rozhodla, že žalobcovi v 2. rade zaniklo povinné\n\nnemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa\nslovenskej legislatívy uplynutím dňa 28.05.2013.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca v 1. rade v žalobe okrem nedodržania\nzákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí netvrdí žiadne porušenie jeho\nsubjektívnych práv. Podľa názoru krajského súdu nedodržanie procesných lehôt na vydanie rozhodnutí\nnemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho\norgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia a zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu\nby žalobca v 1. rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Namietaná nezákonnosť postupu\na rozhodnutia žalovanej bez uvedenia konkrétnych porušení subjektívnych práv žalobcu v 1. rade\nje pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Považoval za nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platil\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti.\nV tejto súvislosti poukázal krajský súd na tú skutočnosť, že v zmysle § 145 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej\nosobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi. Vzhľadom na\ncitované ustanovenia podľa názoru krajského súdu rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky nemohlo\nbyť zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1. rade. Z obsahu žaloby je podľa názoru krajského súdu\nevidentné, že žalobca v 1. rade namieta iné porušenie ako svojich subjektívnych práv, a to porušenie\npráv zamestnanca (žalobcu v 2. rade). Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu v 1.\nrade, že prvostupňový správny orgán ani žalovaná neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci kontrolu\nvo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania. Podľa ustanovenia § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení\npredmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v\nsporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v\nsporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné\ndôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. § 195\nods. 1 zákona o sociálnom poistení upravuje, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním\nrozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné\npodklady. V ustanovení § 196 zákona o sociálnom poistení je upravená široká definícia dôkazu, a teda\nzákon nevylučuje, aby Sociálna poisťovňa v rámci dokazovania vykonala šetrenie za účelom zistenia\nskutočného stavu veci a na základe takto zisteného stavu vo veci rozhodla. Za nedôvodnú považoval\nkrajský súd aj námietku žalobcu v 1. rade, že bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, pretože\nz obsahu predložených administratívnych spisov je podľa jeho názoru nesporné, že žalovaná vo veci\nnerozhodovala na základe iných dôkazov ako tých, ktoré boli zistené pred vydaním prvostupňového\nrozhodnutia, pričom prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutie žalovanej je len\npodrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené. Žalobu žalobcu v 1. rade preto krajský súd ako nedôvodnú\nzamietol.\nZ administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že rozhodnutie žalovanej nebolo riadne\ndoručené žalobcovi v 2. rade do vlastných rúk (zásielka bola prevzatá matkou žalobcu v 2. rade)\na zároveň z návrhu na vstup žalobcu v 2. rade do konania mu vyplynulo, že žalobca v 2. rade sa\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z dôvodu porušení jeho subjektívnych práv.\nKrajský súd považoval za neúčelné a nehospodárne ukladanie povinnosti toto rozhodnutie opätovne\ndoručovať žalobcovi v 2. rade a žalobu tohto žalobcu považoval za včas podanú. Záver žalovanej, že\nžalobca v 2. rade na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonával považoval\nkrajský súd za vychádzajúci z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože z obsahu spisu ani\nz odôvodnení rozhodnutí nevyplýva, akým spôsobom bolo preukázané, že žalobca v 2. rade reálne\nčinnosť zamestnanca na území Slovenskej republiky nevykonával. Preto rozhodnutie žalovanej v spojení\ns rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade podľa § 250j ods. 2 písm.\nc) a d) O. s. p. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.\nŽalobca v 1. rade sa proti rozsudku krajského súdu v časti zamietnutia žaloby včas odvolal. V odvolaní\nuviedol, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky bezpochyby došlo aj k porušeniu jeho\nsubjektívnych práv. V dôsledku rozhodnutia žalovanej má značné ťažkosti s udržaním doterajších\nzamestnancov a náborom nových zamestnancov, keďže príslušné verejnoprávne organizácie SR ich\nodmietajú zaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného poistenia na území SR. Pri zmenšujúcom\nsa počte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi,\nčím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu sankciami. Žalovaná nad rámec dôvodov\n\npodaných odvolaní a zisteného skutkového stavu zamietla odvolanie žalobcu v 1. rade z dôvodov a\nskutočností, ktoré boli po prvýkrát žalobcovi v 1. rade oznámené až žalovanou v jej rozhodnutí. V\ntomto smere mu bolo odňaté subjektívne právo brániť sa proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci. Týmito\nnovými dôvodmi a skutočnosťami boli predovšetkým argumenty žalovanej súvisiace s nepreukázaním\nregistrovaného miesta podnikania zamestnávateľa. Poukázal na list žalovanej - oznámenie týkajúce\nsa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy zo\ndňa 25.07.2013, v ktorom žalovaná informuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS,\nDepartment Ubezpieczen i Sladek) o tom, že v prípade podania odvolania zo strany žalobcu v 1. rade a\nďalších zamestnávateľov tieto zamietne a potvrdí rozhodnutia svojich organizačných zložiek, čím došlo\nk neprípustnému prejudikovaniu rozhodnutia v odvolacom konaní. Namietal tiež, že do kompetencie\nžalovanej nepatrí uskutočnenie kontroly na preukázanie reálneho výkonu činnosti. Zároveň poukázal na\nrozhodnutie žalovanej č. 7942-3/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom žalovaná jednoznačne konštatovala,\nže Sociálna poisťovňa nie je oprávnená vstupovať do pracovno-právnych vzťahov a výkon činnosti\nzamestnancov žalobcu v 1. rade je oprávnený kontrolovať len inšpektorát práce, ktorého kontrolné\nzistenia sú pre ňu záväzné. Závery žalovanej o absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu\nv 1. rade neobstoja z právneho ani z praktického (skutkového) hľadiska, nakoľko jeho zamestnanci\npracujú mimo jeho sídla. Žalobca v 1. rade žalovanej predložil všetky potrebné doklady preukazujúce\nreálny výkon činnosti zamestnancov, ktoré si kontrolóri vyžiadali. Pri kontrolách, ktoré u žalobcu v\n1. rade vykonala organizačná zložka žalovanej predložil žalobca v 1. rade tzv. reporty (správy) dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce. Uviedol tiež, že došlo k porušeniu princípu rovnakého\nzaobchádzania, keď pri existencii rovnakých podmienok organizačná zložka žalovanej vo vzťahu k\nporovnateľným zamestnancom žalobcu v 1. rade uplatnila diametrálne odlišný postup. Namietal tiež,\nže došlo k neprípustnej retroaktivite v rozhodnutiach žalovanej. Kým kontroly v predchádzajúcich\nrokoch nezistili žiadne nedostatky, kontrola vykonaná v marci 2013 už zrazu zistila závažné nedostatky\nodôvodňujúce retroaktívne rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia zamestnancov, pričom aj podľa\nPraktickej príručky, na ktorú sa žalovaná odvoláva, je jednoznačne zakotvené, že prípadné zistenia\nzakladajúce zmenu uplatniteľnej legislatívy sa aplikujú až od momentu zistenia, nie spätne.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie tiež žalobca v 2. rade v časti priznanej náhrady\ntrov konania. Uviedol, že počas prvostupňového konania sa v celom rozsahu odvolával na jednotlivé\nskutočnosti uvedené v podanej žalobe a žaloba bola v celom rozsahu podaná aj v jeho prospech.\nSamostatnú žalobu nepodal z dôvodu hospodárnosti konania, avšak pridržal sa skutočností, ktoré\nuviedol v žalobe jeho zamestnávateľ - žalobca v 1. rade. Dodal, že mu z uvedených dôvodov mala byť\npriznaná náhrada trov prvostupňového konania vo výške 362,38 eur, tzn. aj za úkon právnej služby spísanie žaloby.\nRozsudok krajského súdu v časti zrušenia rozhodnutia žalovanej vo vzťahu k žalobe žalobcu v 2.\nrade napadla žalovaná včasným odvolaním, v ktorom uviedla, že kontroly zamerané na reálny výkon\nčinnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike začala\nSociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zaklad\nUbezpieczeń Spolecznych, Varšava, ktorá žiadala Sociálnu poisťovňu o informáciu, či dotknuté osoby\nvykonávajú činnosť zamestnancov na území Slovenskej republiky. Svoju žiadosť odôvodnila tým,\nže v posledných rokoch na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkúvajú pre poľské\nsamostatne zárobkovo činné osoby úväzok v iných členských štátoch a v mnohých prípadoch cieľom\ntejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na\nsociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti. Z výsledkov kontrol zistených u\nžalobcu v 1. rade žalovanej vyplynulo, že na adrese uvedenej v osvedčení o živnostenskom oprávnení\nako miesto činnosti žalobcu v 1. rade sa nenachádza kancelária ani prevádzka žalobcu v 1. rade.\nŽalobca v 1. rade riadi svoju spoločnosť z miesta svojho trvalého bydliska v Poľskej republike. Bolo\nzistené, že žalobca v 1. rade reálne nesídli na adrese uvedenej v osvedčení o živnostenskom oprávnení,\npredmetom činnosti zamestnancov je doručovanie letákov a prieskum verejnej mienky. Uviedla, že\nak by sa žalobca v 2. rade na územie Slovenskej republiky dopravoval individuálne niekoľko stoviek\nkilometrov, prinášalo by to určité náklady na cestovné a stravu, ktoré sú bezpochyby vyššie ako\nmzda za jeden mesiac, čo vzbudzuje odôvodnené pochybnosti o efektívnej činnosti. Keďže žalobca\nv 1. rade riadi spoločnosť z adresy svojho trvalého bydliska v Poľskej republike, účtovné doklady a\ndoklady týkajúce sa zamestnancov sa nenachádzajú v mieste podnikania žalobcu v 1. rade, ale na\nadrese splnomocneného zástupcu, o ukladaní pracovných povinností žalobca v 1. rade nevyhotovuje\nžiadny záznam, nemá vlastných administratívnych zamestnancov pracujúcich v mieste jeho podnikania,\n\npodľa právneho názoru žalovanej žalobca v 1. rade nespĺňa podmienky registrovaného sídla alebo\nmiesta podnikania, a preto sa na zamestnancov žalobcu v 1. rade nemôže uplatniť legislatíva štátu,\nv ktorom má podľa výpisu zo živnostenského registra registrované sídlo alebo miesto podnikania, t.j.\nlegislatíva Slovenskej republiky. Žalovaná tiež uviedla, že hoci bol žalobca v 2. rade vyradený zo systému\nsociálneho poistenia v Slovenskej republike, neznamená to, že nie je poistený ani v jednom členskom\nštáte, ale naopak, stále podlieha poľskej legislatíve. Uviedla tiež, že dohoda medzi poľskou ZUS a\nSociálnou poisťovňou nemusí mať podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia písomnú formu.\nPoukázala tiež na to, že v zmysle § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení sa rozhodnutia vo veci\nnevzniku sociálneho poistenia nedoručujú do vlastných rúk. Rozhodnutie bolo doručené doporučene a\nnadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2014, preto mal krajský súd posudzovať včasnosť podania žaloby\naj voči žalobcovi v 2. rade, t. j. či žaloba bola podaná v lehote dvoch mesiacov. Žalovaná vo svojom\nodvolaní tiež poukázala na neoprávnené pripustenie žalobcu v 2. rade do konania uznesením krajského\nsúdu podľa § 92 ods.1 O. s. p., aplikácia ktorého nie je v právnom konaní (nesporovom) prípustná. Ak sa\nžalobca v 2. rade cítil dotknutý na svojich právach, bol oprávnený podať žalobu v lehote dvoch mesiacov\nodo dňa doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Žiadala preto rozsudok krajského\nsúdu v časti, v ktorej zrušil rozhodnutia žalovanej oboch stupňov zmeniť tak, že odvolací súd žalobu\nžalobcu v 2. rade zamietne.\nVo svojich vyjadreniach k odvolaniam sa účastníci konania pridržiavali svojich doterajších vyjadrení.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s.\np.\"). V zmysle § 492 ods. 2 S. s. p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 246c ods. 1 O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nRozhodnutím č. 5920-34/2013-SK zo dňa 04.11.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník rozhodla,\nže žalobcovi v 2. rade zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie podľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 28.05.2013. Pobočka Sociálnej poisťovne svoje\nrozhodnutie odôvodnila tým, že ňou vykonanou kontrolou nebol preukázaný reálny výkon činnosti\nžalobcu v 2. rade ako zamestnanca, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom podľa\nčl. 13 (3) základného nariadenia. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie toto rozhodnutie žalobou\nnapadnutým rozhodnutím potvrdila a odvolania voči nemu podané zamietla.\nPodľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku aktívne legitimovanou na podanie žaloby na\npreskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že\nbola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť\ntohto rozhodnutia. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej\nosoby. So zreteľom na ustanovenie § 247 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne\ntvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,\npričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku\naktívnej legitimácie žalobcu.\nAko vyplýva aj z judikatúry, žalobu podľa § 247 a nasl. O. s. p. môže podať len ten, kto bol správnym\nrozhodnutím ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri\nrozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym\nžalobcovým právam.\n\nOdvolací súd sa stotožnil s tvrdením krajského súdu, že z obsahu žaloby je jednoznačné, že žalobca v\n1. rade nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv, ale porušenie práv zamestnancov, keď okrem\nnedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí žiadne porušenie jeho\nsubjektívnych práv netvrdil. Odvolací súd považoval za správne tvrdenie krajského súdu, že nedodržanie\nprocesných lehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Odvolací súd sa preto stotožnil\nso záverom krajského súdu o tom, že žalobca nebol procesne aktívne legitimovanou osobou v zmysle\n§ 247 O. s. p.\nRovnako za správne považoval odvolací súd závery krajského súdu o tom, že žalobca nebol aktívne\nhmotnoprávne legitimovanou osobou. Pokiaľ žalobu žalobcu v 1. rade zamietol, rozhodol správne,\npretože žalobca v 1. rade nielenže nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv (namietal porušenie\npráv žalobcu v 2. rade - zamestnanca), ale rozhodnutiami Sociálnej poisťovne nebolo zasiahnuté do\nmajetkových práv žalobcu v 1. rade. V prípade bezdôvodného odvedenia poistného, by bolo poistné\nzamestnávateľovi v zmysle § 145 zákona o sociálnom poistení vrátené. Ani odvolací súd žiadny zásah\ndo majetkových práv žalobcu v 1. rade nezistil. Prichádzal do úvahy len zásah do majetkových práv\nžalobcu v 2. rade - zamestnanca. Odvolací súd preto v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s §\n219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozhodnutie krajského súdu v časti, v ktorej prvostupňový súd žalobu žalobcu\nv 1. rade zamietol.\nŽalobcovi v 1. rade odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v tomto\nkonaní nebol úspešný.\nPokiaľ ide o odvolanie žalobcu v 2. rade proti trovám konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel\nk záveru, že jeho odvolanie je potrebné odmietnuť.\nPodľa § 250 ods. 1 O. s. p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto\nna odvolanie nie je oprávnený.\nV zmysle § 250 ods. 1 O. s. p. sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Žaloba bola podaná len\nžalobcom v 1. rade.\nŽalobca v 2. rade, aj keď ho krajský súd označil ako žalobcu, žalobu nepodal - do konania bol len\npribratý uznesením krajského súdu, a preto je potrebné na neho ako na účastníka pribratého do konania\nnahliadať. Keďže piata časť Občianskeho súdneho poriadku obsahuje osobitnú úpravu pribratia ďalších\núčastníkov do konania, ustanovenie § 92 ods. 1 O. s. p. nie je na správne súdnictvo aplikovateľné. Vplyv\nna postavenie takého účastníka v konaní nemá ani nesprávny postup krajského súdu, ktorý v uznesení\no pribratí účastníka nesprávne odkázal na § 92 ods. 1 O. s. p.\nUstanovenie § 250 ods. 1 O. s. p. je vo vzťahu k pribraným účastníkom konania potrebné vykladať\ntak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práv takýchto účastníkov byť informovaný o prípadnej zmene\nv ich právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením žalobou napadnutých\nrozhodnutí správnych orgánov. Žalobca v 2. rade bol do konania pribratý z dôvodu, že by ako\nzamestnanec a ako účastník správneho konania mohol byť dotknutý prípadným zrušením napadnutých\nrozhodnutí žalovanej. Keďže odvolateľ - žalobca v 2. rade môže mať v konaní podľa druhej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku iba postavenie pribratého účastníka konania, nie je osobou\noprávnenou na podanie odvolania. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b) v\nspojení s § 246c ods. 1 O. s. p. odvolanie podané proti rozsudku krajského súdu účastníkom označeným\nako žalobca v 2. rade - pribratým účastníkom konania v časti priznanej náhrady trov konania odmietol.\nPodľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\n\nZ administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že rozhodnutie žalovanej nebolo doručené\npriamo žalobcovi v 2. rade, ale prevzala ho iná osoba. Krajský súd opätovne neukladal žalovanej\ndoručovať toto rozhodnutie žalobcovi v 2. rade. Žalobu žalobcu v 2. rade považoval za podanú\nv zákonom stanovenej lehote a na jej základe rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nOdvolací súd sa s týmto právnym posúdením veci vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade nestotožnil.\nZ celého predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca v 2. rade podal žalobu, či už sám\nalebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Aj napriek tomu, že krajský súd P. označoval ako\nžalobcu v 2. rade, s poukazom na to, že na návrh pripustil jeho vstup do konania na strane žalobcu\npodľa § 92 ods. 1 O. s. p., ide stále o pribratého účastníka. Na toto procesné postavenie nemá vplyv ani\nokolnosť, že krajský súd napriek existencii osobitnej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 vety druhej O. s. p.)\nnesprávne aplikoval § 92 ods. 1 O. s. p., ktorého použitie v správnom súdnictve nie je možné.\nP. krajským súdom nesprávne označovaný ako žalobca v 2. rade (ktoré označenie odvolací súd\npredovšetkým s ohľadom na zachovanie kontinuity a prehľadnosti rozhodnutia nemenil), bol do konania\npribratý uznesením krajského súdu, a je preto potrebné na neho tak aj nahliadať. Pokiaľ krajský súd\npreskúmaval rozhodnutie odporkyne aj vo vzťahu k P. Z. I., ktorý žalobu na preskúmanie rozhodnutia\nžalovanej ani nepodal, táto okolnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú je potrebné\nprihliadať v každom štádiu konania. U. P. žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nnepodal, musel odvolací súd rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia\nžalovanej a prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie zmeniť a konanie\nzastaviť.\nV súvislosti so zmenou rozsudku krajského súdu vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade zmenil odvolací súd\naj výrok o trovách konania tak, že tomuto žalobcovi právo na náhradu trov prvostupňového konania\nnepriznal, pretože nebol v prvostupňovom konaní úspešný. Rovnako odvolací súd nepriznal právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ani v tomto konaní žalobca v 2. rade úspešný nebol.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/46/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}