{"guid": "0cb44fd3-73dc-43d1-a0f0-122599b13be2:f64367e1-692d-4bc2-abb0-27ee43cb0d98", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200657.1", "spisova_znacka": "8Sžo/70/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/70/2015 z 28. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2017, sp. zn. 8Sžo/70/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200657.1", "identifikacne_cislo": "8014200657", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2017-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zastavujúce odvolacie konanie", "Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-2", "nazov": "§ 247 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "nazov": "§ 250 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f64367e1-692d-4bc2-abb0-27ee43cb0d98", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200657.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200657.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200657.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/70/2015\n8014200657\n28. 09. 2017\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200657.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. Opálové bane Dubník a.s., so sídlom\nČervenica 148, 082 07 Červenica, IČO: 36 472 395, 2. I. I., bytom E. XX, D. L. E., obaja právne\nzastúpení JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom Žižkova 6, Košice, proti žalovaným:\n1. Obvodný banský úrad v Košiciach, so sídlom Timonova 23, Košice, 2. Hlavný banský úrad, so\nsídlom Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, za účasti: Opálové bane Libanka, s.r.o., so sídlom\nFloriánova 3201/12 , Prešov, právne zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom\nHlavná 27, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1. zo dňa 19. novembra\n2012, č. 741-3431/2012, o odvolaní žalobcov 1. a 2. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n1S/44/2014-233 zo dňa 16. decembra 2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/44/2014-233 zo dňa 16.\ndecembra 2014 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom č. k. 1S/44/2014-233 zo dňa 16. decembra 2014 Krajský súd v Prešove\nzamietol žalobu žalobcov 1. a 2., ktorou sa domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného 1. zo dňa 19.\nnovembra 2012, č. 741-3431/2012, ktorým tento rozhodol o povolení banskej činnosti pre spoločnosť\nOpálové bane Libanka, s.r.o.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP“) tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že žalobcovia v žalobe neuviedli také relevantné\nskutočnosti, ktorými by preukázali, že pri postupe a vydávaní napadnutého rozhodnutia mali byť\núčastníkmi konania, a teda je potrebné ich považovať za opomenutých účastníkov konania.\nVyslovil, že z predloženého administratívneho spisu nepochybne vyplýva, čo nepopiera ani žalobca\n1., že napadnuté rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 19. novembra 2012,\nč. 741-3431/2012 mu bolo doručené. Napriek skutočnosti, že na tomto rozhodnutí bola vyznačená\nprávoplatnosť, žalobcovi 1. nič nebránilo v tom, aby predmetné rozhodnutie napadol odvolaním.\nPrávoplatnosť rozhodnutia znamená, že upravuje konečným spôsobom právne pomery účastníkov\nkonania a túto skutočnosť musí každý rešpektovať. Právoplatnosť je teda vlastnosť rozhodnutia, ktorej\nexistenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou\nčinnosťou správnych orgánov.\n\nNa to konštatoval, že vzhľadom na vydané rozhodnutia žalovaným 1. a následne aj žalovaným 2.,\nktoré citujú aj žalobcovia v žalobe, je bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca 1. riadny opravný\nprostriedok, a teda odvolanie mal možnosť podať a namietať postup správneho orgánu tak, ako to\nnamieta v žalobe. Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobca 1. nevyčerpal riadne opravné prostriedky,\na preto mu postavenie opomenutého účastníka konania neprislúcha.\nĎalej uviedol, že z citovaného rozhodnutia žalovaného 1. zo dňa 19. novembra 2012 vyplýva, že toto\nbolo vydané podľa § 13 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti,\nvýbušninách a o štátnej banskej správe (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb.“), ktoré ustanovenie upravuje\nzabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel v odseku 1 tak, že zabezpečenie alebo likvidáciu\nstarých banských diel povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia\naj plán zabezpečenia alebo likvidácie starých banských diel a predpísanú dokumentáciu. Poukázal aj na\nodsek 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého podrobnosti o pláne zabezpečenia a likvidácie a o postupe\npri povoľovaní zabezpečenia a likvidácie starých banských diel, ako aj náležitostí žiadosti a predpísanú\ndokumentáciu ustanoví slovenský banský úrad všeobecne záväzným právnym predpisom.\nZdôraznil, že ak žalobcovia tvrdia s poukazom na rozsudok tunajšieho súdu, že sú vlastníkmi ústí štôlní,\nje potrebné v tejto súvislosti uviesť, že podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia\nje pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže\nvykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nZároveň vyslovil, že zo samotnej argumentácie žalobcov je nepochybné, že žalobcovia v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia neboli v katastri nehnuteľnosti zapísaní ako vlastníci ústí štôlní, pretože\nrozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. januára 2014 nadobudol právoplatnosť dňa 15. marca\n2014 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/102/2012 nadobudol právoplatnosť\n06. septembra 2013. Naviac zo žaloby žalobcov je zrejmé, že svoje postavenie ako účastníkov konania\nvo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odvodzujú od posúdenia otázky dobývacieho priestoru tak, ako to\npodrobne popísali žalovaní vo vyjadrení k žalobe, pričom určenie dobývacieho priestoru, ktoré doteraz\nprávoplatne skončené nie je, nemožno stotožňovať s banskou činnosťou upravenou § 13 zákona č.\n51/1988 Zb.\nDospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného 1. nerieši otázku práva na dobývanie ložiska\nv dobývacom priestore Červenica, ale ochrany ložiska, ochrany zimovísk netopierov a bezpečnosti.\nPoukázal na tvrdenie žalovaných, že práce majú byť realizované v podzemí a nie na ústiach štôlní a\nžalobcovia v žalobe neuviedli žiadne námietky, ktoré by toto tvrdenie spochybnili. Podľa názoru súdu\nprvého stupňa je zrejmé, že žalobcom ide o určenie dobývacieho priestoru Červenica, ktorý sa týka\nžalobcov a spoločnosti Opálové bane Libanka, s.r.o. Toto konanie je však samostatným konaním a s\nvydaním rozhodnutia podľa § 13 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. nie je kontinuálne spojené tak, že účastníci\nkonania o určenie dobývacieho priestoru musia byť účastníkmi konania pri vydávaní rozhodnutia na\nzabezpečenie a likvidáciu starých banských diel.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti po preskúmaní argumentácie žalobcov krajský súd konštatoval,\nže vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného 1. nemôžu byť chránené záujmy alebo povinnosti\nžalobcov dotknuté a postavenie účastníka konania im nevyplýva ani z osobitného predpisu, teda zo\nzákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov. Rovnako sa súd prvého stupňa nestotožnil s názorom žalobcov, že sú vlastníkmi ústí štôlní,\npretože žalobca 1. investoval na základe predtým povolenej banskej činnosti na zabezpečenia starých\nbanských diel nemalé finančné prostriedky, čím zrekonštruoval ústia štôlní, a čím mu malo vniknúť\nvlastnícke právo k takémuto majetku. Takýto právny názor žalobcov vo vzťahu k vlastníckemu právu\nk ústiam štôlní je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, predovšetkým ustanoveniami\nObčianskeho zákonníka o vlastníckom práve a naviac žalobcovia nepredložili žiaden rozsudok súdu,\nktorý by im určil vlastnícke právo k zrekonštruovaným ústiam štôlní. Z uvedeného je teda zrejmé, že\npostavenie účastníkov správneho konania pri vydávaní rozhodnutia žalovaným 1. na zabezpečenie a\nlikvidáciu starých banských diel podľa § 13 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. im neprislúcha.\nProti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1. a 2. v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v\n§ 205 ods. 2 písm. a/ až f/ OSP, navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove č.\nk. 1S/44/2014-233 zo dňa 16. decembra 2014 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného 1. zo dňa 19.\n\nnovembra 2012, č. 741-3431/2012 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Alternatívne žiadali, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne\nnavrhli žalobcom priznať náhradu trov konania.\nNamietali nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil, že žalobca 1. nevyčerpal riadne\nopravné prostriedky, a teda mu neprislúcha postavenie opomenutého účastníka. Mali za to, že krajský\nsúd pri skúmaní administratívneho spisu opomenul, že žalobca 1. na základe všeobecnej plnej moci\nsplnomocnil podľa § 17 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) advokáta\nJUDr. Vladimíra Kotusa, ktorý na základe všeobecnej plnej moci vo veci správneho konania o povolenie\nbanskej činnosti na zabezpečovanie starých banských diel začatého na základe žiadosti spoločnosti\nOpálové bane Libanka, s.r.o. substitučne splnomocnil Mgr. C. E. na nahliadnutie do spisu, vyhotovenie a\nprevzatie fotokópií z predmetného správneho spisu. Zdôraznili, že uvedenú skutočnosť bez akýchkoľvek\npochybností preukazuje zápisnica napísaná dňa 26. októbra 2012 na Obvodnom banskom úrade v\nKošiciach. Ďalej uviedli, že z predmetnej zápisnice vyplýva, že žalobca 1. prostredníctvom zvoleného\nprávneho zástupcu predložil plnú moc na zastupovanie žalobcu 1. spolu so žiadosťou o rozhodnutie byť\núčastníkom konania a nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópií. Poukazujúc na § 25 správneho\nporiadku, namietali, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného 1. nemožno považovať do dnešného\ndňa za riadne doručené, preto je nesprávny aj záver súdu prvého stupňa, že žalobca 1. nevyčerpal\nriadne opravné prostriedky a postavenie opomenutého účastníka mu neprislúcha. V namietanom\nvadnom doručení preskúmavaného rozhodnutia videli aj ďalšie pochybenia súdu prvého stupňa, ktorému\nvyčítali, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vadu\nnesprávneho právneho posúdenia.\nOhľadom spôsobilosti žalobcov byť účastníkom konania o povolenie banskej činnosti pre spoločnosť\nOpálové bane Libanka, s.r.o. poukázali na § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. obsahujúci legálnu definíciu\núčastníka konania o povolenie banskej činnosti a následne dali do pozornosti, že žalobca 1. je vlastníkom\nstavieb resp. nepochybne bolo preukázané jeho vlastnícke právo k nemalým investovaným finančným\nprostriedkom v súvislosti s parcelami č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX a XXX/XX.. Zdôraznili, že stavby boli\npostavené na základe rozhodnutia o povolení banskej činnosti a Plánu zabezpečenia starých banských\ndiel po ťažbe drahých opálov na lokalite Libanka I. I.. Pripomenuli, že ide najmä o prevádzkovú budovu,\nšatňu, štajgrovňu a práčku rúbaniny. Za účelovú označili argumentáciu žalovaných, že ide o nezákonne\npostavené stavby, nakoľko tieto boli postavené pred takmer desaťročím a žalovaným nič nebránilo\ndomáhať sa odstránenia tzv. čiernych stavieb. Mali za nepravdivé tvrdenie, že vyššie uvedené stavby boli\nzriadené bez existencie práva na ich zriadenie. Ďalej uviedli, že otázkou existencie týchto stavieb sa mal\nkrajský súd zaoberať ako predbežnou otázkou. Taktiež súdu prvého stupňa vyčítali, že z napádaného\nrozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa krajský súd riadil, aký skutkový stav zistil, a aké právne závery\nna základe akých právnych noriem aplikoval.\nZároveň poukázali na skutočnosť, že žalobca 2. bol v čase prebiehajúceho správneho konania\nžiadateľom o určenie dobývacieho priestoru Červenica, na čo v danom čase poukazoval, pričom\nrozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3S/32/2011 zo dňa 19. decembra 2013 boli zrušené\nrozhodnutia žalovaných 1. a 2. a krajský súd prikázal pokračovať v správnom konaní so žalobcom 2.\no určenie dobývacieho priestoru, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08. februára 2014\na vykonateľnosť dňa 25. februára 2014, teda s ohľadom na uvedené mal byť účastníkom konania o\npovolení banskej činnosti pre Opálové bane Libanka s.r.o.\nRovnako tak súdu prvého stupňa vytýkali nesprávnosť záveru, že žalobca 1. po doručení\npreskúmavaného rozhodnutia po skončení prvostupňového správneho konania mohol a mal napadnúť\npredmetné rozhodnutie žalovaného 1. odvolaním. Zdôraznili, že napadnuté rozhodnutie nebolo\ndoručené právnemu zástupcovi žalobcu 1. Mali za to, že s vysloveným tvrdením nekorešponduje\nďalší postup správnych orgánov, keď žalovaný 1. zamietol žiadosť žalobcu 1. o obnovu konania s\nodôvodnením, že na tejto nie je verejný záujem.\nV závere odvolania zdôraznili, že nesprávny postup správnych orgánov spočíval najmä v tom, že vo\nvzťahu k žalobcovi 1. rozhodli o jeho práve byť účastníkom konania až po meritórnom rozhodnutí o\npovolení banskej činnosti pre Opálové bane Libanka s.r.o., a to dňa 20. novembra 2012 rozhodnutím\nč. 740-3431/2012-I a vo vzťahu k žalobcovi 2. rozhodli bez toho, aby bol účastníkom predmetného\n\nsprávneho konania aj napriek tomu, že k predmetnému dobývaciemu priestoru Červenica mal sám\npodanú žiadosť o jeho pridelenie.\nŽalovaný 1. vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nodvolanie žalobcov zamietol a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/44/2014 zo dňa 16.\ndecembra 2014 potvrdil. Za nesprávne označil tvrdenie žalobcov, že Mgr. C. E. predložila plnú moc\nna zastupovanie žalobcu 1. advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom spolu so svojou substitučnou plnou\nmocou žalovanému 1. dňa 26. októbra 2012, a že táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice z tohto dňa.\nZdôraznil, že zo spisového materiálu vyplýva, že menovaná doložila len substitučnú plnú moc a v\nzápisnici sa neuvádza, že predložila plnú moc na zastupovanie žalobcu 1., ale, že predložila plnú moc\nna zastupovanie právneho zástupcu spoločnosti Opálové bane Dubník, JUDr. Vladimíra Kotusa. Preto\nžalovaný 2. žiadal od žalovaného 1. predloženie plnej moci žalobcu 1. pre JUDr. Kotusa, avšak tento\nmal k dispozícii len plnú moc z roku 2010 a aj to v inej veci. Žalovaný 2. teda v liste č. 278-310/2013\nzo dňa 23. januára 2013 žiadal okrem iného žalobcu 1. aj o to, že ak chce konať v odvolacom\nkonaní prostredníctvom právneho zástupcu, aby predložil písomné splnomocnenie na zastupovanie,\navšak žalobca 1. požadovaný doklad nezaslal, z ktorého dôvodu žalovaný 2. rozhodnutie o odvolaní\nč. 278-536/2013 zo dňa 25. februára 2013 o žalobcovi 1. ako účastníkovi konania o povolení banskej\nčinnosti pre organizáciu Opálové bane Libanka, s.r.o. zaslal len žalobcovi 1. a nie JUDr. Kotusovi.\nŽalovaný 1. listom č. 165-166/2014 zo dňa 03. marca 2014 doručil žalobcovi 1. napadnuté rozhodnutie\nč. 741-3431/2012 zo dňa 19. novembra 2012. Podľa tohto listu bolo rozhodnutie zaslané na vedomie aj\nJUDr. Kotusovi, hoci podľa názoru žalovaného 2. taká povinnosť z ničoho nevyplývala.\nVo vzťahu k odvolacím námietkam, týkajúcim sa porušenia práv žalobcu 1. vyjadril presvedčenie,\nže jednoduchým osadením oceľových sietí v starých banských dielach, čo je v podstate predmetom\nrealizovaných opatrení, povolených napadnutým rozhodnutím, neboli žalobcovi 1. upreté žiadne práva,\nnakoľko situáciu dobre pozná, a aby sa oboznámil s konkrétnym spôsobom zabezpečenia nie je žiaduce,\npretože čím menej ľudí o spôsobe zabezpečenia vie, tým môže byť účinnejšie.\nĎalej uviedol, že žalobca 1. sa stal účastníkom konania, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie,\nchybným procesným rozhodnutím žalovaného 1. vydaným po meritórnom rozhodnutí, na základe\nrozhodnutia žalovaného 2. zo dňa 25. februára 2013, č. 278-536/2013.\nNásledne konštatoval, že žalobca 1. je vlastníkom viacerých objektov v dobývacom priestore Dubník.\nRovnako tak konštatoval, že tieto objekty sú zrejme nepovolené stavby, ku ktorým nikdy nebolo vedené\nstavebné konanie, ani vydané stavebné povolenie a vlastník pozemku k ich zriadeniu nedal súhlas.\nOhľadom námietky, spočívajúcej v tvrdení, že žalobca 1. mal byť účastníkom konania z dôvodu, že\nje vlastníkom ústí štôlní, uviedol, že ústie štôlne je súčasťou štôlne, ktoré ako také sú vo vlastníctve\nSlovenskej republiky. Žalobca 1. je evidovaný ako vlastník stavieb na ústí starých banských diel a nie ako\nvlastník časti starého banského diela, nakoľko takýto prevod vlastníctva nikdy nebol urobený a správa\nstarých banských diel ako majetku Slovenskej republiky je v kompetencii Ministerstva hospodárstva\nSlovenskej republiky a nie žalobcu 1. Doplnil, že žalobca 1. bol v niektorých konaniach vedených pred\nžalovaným 1. účastníkom konania z dôvodu objektívnej existencie jeho majetku v chránenom ložiskovom\núzemí a v dobývacom priestore Červenica, avšak nie kvôli stavbám. Zdôraznil, že nie je pravdou,\nže stavby zriadené na halde Viliam boli postavené na základe rozhodnutia žalovaného 1. zo dňa 13.\noktóbra 1998, č. 1118/511/98-1 o povolení banskej činnosti žalobcu 2. Samotné rozhodnutie a plán\nzabezpečenia tieto stavby ani nerieši a ani nespomína. Stavby zriadené žalobcom boli bez právneho\ntitulu. Je tam použitý jeho materiál, ale nie sú to legálne stavby, čoho dôkazom je aj absencia projektovej\ndokumentácie, podľa ktorej údajne boli stavby povolené.\nNapokon ku odvolacej námietke, že žalobca 1. bol účastníkom konania pri povoľovaní banskej činnosti\npodľa plánu zabezpečenia v dobývacom priestore Červenica pre Rudné bane, š.p., sa vyjadril, že\nuvedené je pravdou, avšak účastníkom nebol z dôvodu vlastníctva, ale z dôvodu, že bol nositeľom\nvýnimiek Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Rudnými baňami, š.p. bol uvedený\nako dodávateľ navrhovanej činnosti. Napadnutým rozhodnutím však nebola povolená činnosť, ktorá\nby mohla mať vplyv na majetok žalobcu. Konanie o určenie dobývacieho priestoru na základe návrhu\nžalobcu 2. ešte stále prebieha a v súčasnosti je v štádiu odvolacieho konania. Táto skutočnosť a aj\nskutočnosť, že keby výsledkom tohto konania bolo určenie tohto dobývacieho priestoru pre žalobcu\n\n2. nemajú, a ani nemôžu mať vplyv na uznanie žalobcu 2. za účastníka konania vo veci povoľovania\nbanskej činnosti - zabezpečenia a likvidácie starých banských diel pre inú organizáciu.\nĎalej uviedol, že žalobca 2. nebol účastníkom správneho konania z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie\nsa týka riešenia ochrany ložiska, ochrany zimovísk netopierov a bezpečnosti a nemá súvis s právom na\ndobývanie ložiska, čo je základný inštitút dobývacieho priestoru podľa § 24 ods. 1 zákona č. 51/1988\nZb. V závere vyjadrenia zdôraznil, že zabezpečenie starých banských diel je vecou verejného záujmu\nochrany občanov, ochrany ložiska a ochrany prírody a krajiny, chránených minerálov a druhovej ochrany\nnetopierov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP)\nv medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal\nrozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov 1.\na 2. nie je možné vyhovieť, hoci rovnako nie je namieste rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho\norgánu“).\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom\npostupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,\nktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nPodľa § 18 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú žiadateľ,\nfyzické a právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť\npovolením dotknuté, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného\npredpisu, a obec, v územnom obvode ktorej sa má banská činnosť vykonávať.\nV prejednávanej veci z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Obvodný banský úrad v\nKošiciach rozhodnutím č. 741-3431/2012 zo dňa 19. novembra 2012 povolil žiadateľovi Opálové\nbane Libanka, s.r.o. banskú činnosť na zabezpečenie starých banských diel podľa overeného plánu\nzabezpečenia v dobývacom priestore „Červenica“ v kat. území V. s identifikačným číslom XXX XXX v\nokrese Prešov s číselným kódom XXX, v Prešovskom kraji s kódom X.\nŽiadosťou zo dňa 26. októbra 2012 žalobcovia 1. a 2. požiadali o účasť v konaní o povolenie banskej\nčinnosti a o nahliadnutie do spisu vo veci správneho konania o povolenie banskej činnosti, ktorá žiadosť\n\nbola odmietnutá do rozhodnutia žalovaného 1., či žalobca 1. je účastníkom konania. Rozhodnutím č.\n741-3431/2012-1 zo dňa 20. novembra 2012 žalovaný 1. vyslovil, že žalobca 1. nie je účastníkom\nkonania vo veci povolenia banskej činnosti pre žiadateľa Opálové bane Libanka, s.r.o., ktoré rozhodnutie\nbolo zrušené rozhodnutím žalovaného 2. zo dňa 25. februára 2013, č. 278-536/2013.\nNásledne žalobca 1. ako opomenutý účastník konania zaslal dňa 17. apríla 2013 žalovanému 2. návrh na\nobnovu konania ukončeného rozhodnutím žalovaného 1. zo dňa 20. novembra 2012, č. 741-3431/2012\nspolu so žiadosťou o priznanie odkladného účinku, ktorý návrh bol postúpený správnemu orgánu prvého\nstupňa, pričom tento listom č. 283-1565/2013 žalobcovi 1. oznámil, že na obnove konania nie je verejný\nzáujem.\nRozhodnutím č. 165-166/2014-IV zo dňa 03. marca 2014, ktoré bolo žalobcovi 1. doručené dňa 07.\nmarca 2014 žalovaný 1. rozhodol o vylúčení odkladného účinku rozhodnutia č. 741-3431/2012 zo\ndňa 19. novembra 2012 a listom z toho istého dňa žalobcovi 1. doručil preskúmavané rozhodnutie č.\n741-3431/2012 zo dňa 19. novembra 2012.\nSprávne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; Občiansky súdny poriadok však\nnegatívnou enumeráciou v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov\npodliehajúcich súdnemu prieskumu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je\npotrebné mať na zreteli aj charakter napádaného rozhodnutia v zmysle ustanovení § 244 ods. 3, § 247\nods. 2 OSP, teda či ide o rozhodnutie, ktoré\n- bolo vydané v správnom konaní,\n- zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa priamo dotýka\npráv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb,\n- po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (odvolanie, rozklad) nadobudlo právoplatnosť.\nŽalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je možné\nnapadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým\nbol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4\nOSP). To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná\nv spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa\nustanovenia § 250j ods. 2 OSP, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie\nsamostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste\npreto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis\nžalovaného správneho orgánu, zistil, že žalobcovia 1. a 2. podali žalobu o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného 1. Obvodného banského úradu v Košiciach č. 741-3431/2012 zo dňa\n19. novembra 2012 o povolení banskej činnosti pre žiadateľa Opálové bane Libanka, s.r.o. Rozhodnutie\nobsahuje správne poučenie o opravnom prostriedku s tým, že proti rozhodnutiu je možné podať riadny\nopravný prostriedok (odvolanie) na Obvodný banský úrad v Košiciach. Súčasne bolo správne uvedené,\nže až právoplatné rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa je preskúmateľné súdom v správnom\nsúdnictve.\nV tomto kontexte sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj odvolacou námietkou žalobcov,\nspočívajúcou v tvrdení, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného 1. nebolo do dnešného dňa\nriadne doručené, ktoré tvrdenie mala odôvodniť aj skutočnosť, že žalobca 1. v správnom konaní\nsplnomocnil na základe všeobecnej plnej moci advokáta JUDr. Vladimíra Kotusa, ktorý následne\nsubstitučne splnomocnil Mgr. C. E. na nahliadnutie do spisu, vyhotovenie a prevzatie fotokópií z\npredmetného správneho spisu. Uvedenú námietku nemohol odvolací súd pokladať za dôvodnú, nakoľko\nadministratívny spisový materiál spomínané plnomocenstvo, ktoré mal žalobca 1. udeliť advokátovi\nJUDr. Vladimírovi Kotusovi na zastupovanie v správnom konaní, neobsahuje. Menovaná Mgr. C. E.\ndoložila len substitučnú plnú moc a ani zo zápisnice spísanej dňa 26. októbra 2012 pred žalovaným\n1. nevyplýva, že predložila plnú moc na zastupovanie žalobcu 1., ale, že predložila plnú moc na\nzastupovanie JUDr. Vladimíra Kotusa ako právneho zástupcu spoločnosti Opálové bane Dubník, a.s.\n\nSpisový materiál obsahuje len plnú moc udelenú žalobcom 1. na zastupovanie advokátovi JUDr.\nVladimírovi Kotusovi ešte v roku 2010, pričom táto mu bola udelená v inej právnej veci. Preto žalovaný\n1. postupoval správne, keď preskúmavané rozhodnutie doručil listom č. 165-166/2014 zo dňa 03. marca\n2014 žalobcovi 1. a nie JUDr. Vladimírovi Kotusovi. Z označeného listu je zároveň zrejmé, že napadnuté\nrozhodnutie bolo zaslané na vedomie aj JUDr. Vladimírovi Kotusovi.\nOdvolací súd sa stotožnil so záverom Krajského súdu v Prešove, že žalobca 1. v žalobe napadol\nprvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému bolo možné podať opravný prostriedok odvolanie. Nebola preto splnená základná podmienka konania pred súdom v správnom súdnictve podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá umožňuje preskúmavať právoplatné\nrozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov.\nPri skúmaní otázky aktívnej legitimácie na strane žalobcu 2. je potrebné poukázať na § 18 zákona č.\n51/1988 Zb., v zmysle ktorého účastníkmi konania o povolenie banskej činnosti sú žiadateľ, fyzické\na právnické osoby, ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením\ndotknuté, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, a\nobec, v územnom obvode ktorej sa má banská činnosť vykonávať.\nV nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v danom prípade neboli zistené skutočnosti\nodôvodňujúce záver, že žalobca 2. mal byť účastníkom správneho konania, nakoľko tento nie je osobou,\nktorá by bola ako účastník správneho konania rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená\nna svojich právach podľa § 250 ods. 2 veta prvá OSP. S ohľadom na zistené skutočnosti žalobca 2.\nnie je v danom prípade aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia\nsprávneho orgánu.\nJe preto potrebné prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci ide o otázku\npovolenia banskej činnosti zabezpečovania starých banských diel za účelom ochrany ložiska a zimovísk\nnetopierov, ktorá má byť vykonávaná žiadateľom Opálové bane Libanka, s.r.o. v dobývacom priestore\nČervenica. Teda napadnutým rozhodnutím nemôžu byť dotknuté práva žalobcu 2., ktorý žiadal o\npridelenie dobývacieho priestoru Červenica. Je nepochybné, že v danom prípade sa preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného 1. nezaoberá riešením otázky práva na dobývanie ložiska v dobývacom\npriestore Červenica.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci nie sú splnené nevyhnutné\nzákonné predpoklady na meritórne prejednanie veci v súdnom konaní, nakoľko vo vzťahu k žalobcovi\n1. nebol naplnený základný predpoklad na postup podľa piatej časti OSP, teda aby išlo o prieskum\nrozhodnutia, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods.\n2 OSP). Rovnako tak ohľadom žalobcu 2. je nútený konštatovať, že tento nie je oprávnenou osobou na\npodanie žaloby, keď preskúmavané rozhodnutie žalovaného 1. nemá vplyv na jeho právnu pozíciu, t.j.\njeho vydaním nedochádza k zmene jeho hmotnoprávneho postavenia. V právnej praxi totiž nestačí, ak\nsa vydané rozhodnutie dotkne konkrétnej osoby len nepriamo, napr. ekonomicky, nie však právne. Preto\no podanej žalobe žalobcov nie je možné rozhodnúť pozitívne v ich prospech vo vzťahu k žalovanému 1.\nPodľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala\nneoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom,\nak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu\nžaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.\n2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozhodnutie krajského súdu a zároveň nevyhovujúc\nodvolaniu žalobcov 1. a 2., konanie zastavil z dôvodu, že neboli naplnené predpoklady na meritórne\nprejednanie veci v súdnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP v spojení s 246c ods. 1 veta prvá OSP,\n§ 250d ods. 3 OSP).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1 písm.\nc/ v spojení s § 224 ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že žiadnemu účastníkovi ich náhradu\nnepriznal, pretože konanie bolo zastavené.\n\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/44/2014", "guid": "7008491b-301b-41fd-9399-f1f9a6a01df7:6e8e9119-db6c-48fe-86e5-e401cd12c8a0", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}