{"guid": "0cf1d0ef-aa5f-44e5-938c-1c255c40c800:4f50e2cd-8eb9-4aa9-ba95-9daa0c67dcbe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200642.1", "spisova_znacka": "9Sžso/186/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/186/2015 z 26. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2017, sp. zn. 9Sžso/186/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200642.1", "identifikacne_cislo": "8014200642", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2017-07-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-103", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f50e2cd-8eb9-4aa9-ba95-9daa0c67dcbe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200642.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200642.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200642.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/186/2015\n8014200642\n26. 07. 2017\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200642.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcov: 1. F.\nQ. I. - ART MEDIA, Bardejovská 220/2, Svidník, IČO: 45 902 402, 2. N. X. T., bytom P. XX, XX-XXX\nP., X. republika, 3. A. N. E., bytom U. L. XX XX-XXX U. L., X. republika, zastúpených JUDr. Dušanom\nRemetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie\nv Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej z 11. februára\n2014 číslo: 15634-3/2014-BA a z 11. februára 2014 číslo: 15633-3/2014-BA, o odvolaní žalobcov proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. mája 2015 č.k. 3S/43/2014-55 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 20. mája 2015 č.k.\n3S/43/2014-55, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.\nŽalobcom 1., 2., 3. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom z 20. mája 2015 č.k. 3S/43/2014-55 Krajský súd v Prešove zamietol žalobu\nžalobcu v 1. rade o preskúmanie rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredia o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí žalovanej z 11. februára 2014 číslo: 15634-3/2014-BA a z 11. februára 2014 číslo:\n15633-3/2014-BA, Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 11. februára 2014\nčíslo: 15634-3/2014-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník z 3. októbra 2013\nčíslo: 5427-12/2013-SK podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a vrátil vec žalovanej na ďalšie\nkonanie. Vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade krajský súd zrušil rozhodnutie žalovanej z 11. februára 2014\nčíslo: 15633-3/2014-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník z 3. októbra 2013\nčíslo: 5427-10/2013-SK podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.\nZároveň súd zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcov v 2. a 3. rade v sume 148, 22 eur.\nRozhodnutím z 11. februára 2014 č. 15634-3/2014-BA žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v 1. rade\nako zamestnávateľa a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník z 03. októbra 2014 č.\n15634-3/2014-BA. Prvostupňovým rozhodnutím rozhodol správny orgán, že žalobcovi v 2. rade zaniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\npodľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 26. augusta 2013.\nRozhodnutím z 11. februára 2014 č. 15633-3/2014-BA žalovaná zamietla odvolanie žalobcu v I. rade\na potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník z 03. októbra 2014 č. 5427-10/2013SK, ktorým bolo rozhodnuté o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového\npoistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy žalobcovi v 3. rade\nuplynutím dňa 31. augusta 2013.\n\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca v 1. rade v žalobe okrem nedodržania\nzákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí netvrdí žiadne porušenie jeho\nsubjektívnych práv. Podľa názoru krajského súdu nedodržanie procesných lehôt na vydanie rozhodnutí\nnemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho\norgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia a zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu\nby žalobca v 1. rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Namietané nezákonnosti postupu\na rozhodnutí žalovanej bez uvedenia konkrétnych porušení subjektívnych práv žalobcu v 1. rade\nhmotnoprávnej povahy je pre rozhodnutie vo veci irelevantné. Z obsahu žaloby bolo podľa názoru\nkrajského súdu evidentné, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv ako\núčastníka konania, ale porušenie práv zamestnancov. Za nedôvodnú považoval krajský súd námietku\nžalobcu v 1. rade, že žalovaná ako aj organizačné zložky sociálnej poisťovne neboli oprávnené vykonať\nv predmetnej veci kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania. Podľa ustanovenia § 172 ods.\n5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení\na zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na\nstarobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm\npoistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do\nnebezpečnostnej triedy. Tretia časť zákona o sociálnom poistení súčasne v § 195 ods. 1 až 3 upravuje,\nže organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne\nzistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady. Z § 196 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení vyplýva jednoznačne široká definícia dôkazu, a teda zákon nevylučuje, aby sociálna poisťovňa\nv rámci dokazovania vykonala šetrenie za účelom zistenia skutočného stavu veci a na základe takto\nzisteného stavu vo veci rozhodla. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu v 1. rade,\nže bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, pretože z obsahu predložených administratívnych\nspisov je podľa jeho názoru nepochybné, že žalovaná vo veci nerozhodovala na základe iných dôkazov\nako tých, ktoré boli zistené pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, pričom je notoricky známou\nskutočnosťou, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Rozhodnutie žalovanej je len\npodrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené. Rozhodnutia správnych orgánov považoval krajský súd\nza vydané v súlade s § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, lebo v odôvodneniach rozhodnutí\nsprávne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené\npri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali. K ostatným\nnámietkam žalobcu o prejudikovaní rozhodnutí v oznámení žalovanej príslušnému orgánu Poľskej\nrepubliky a retroaktivite krajský súd konštatoval, že žalobca v 1. rade v žalobách nenamietal porušenie\nkonkrétneho právneho predpisu, ktorý by správnym orgánom takýto postup zakazoval, ani subjektívne\npráva žalobcu, ktoré mali byť porušené. Žalobu žalobcu v 1. rade preto krajský súd ako nedôvodnú\nzamietol.\nVo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade súd dospel k záveru, že sú dôvodné, lebo zistenie skutkového\nstavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutia sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné\na v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť preskúmavaných\nrozhodnutí. Podľa právneho názoru krajského súdu z obsahu spisu ani z odôvodnení rozhodnutí\nnevyplýva, akým spôsobom bolo preukázané, že žalobcovia v 2. a 3. rade reálne činnosť zamestnancov\nna území Slovenskej republiky nevykonávali. Správne orgány sa dôsledne nevysporiadali ani s otázkou\nmiesta podnikania žalobcu v 1. rade, pretože neodôvodnili, ktoré ustanovenia, akého právneho predpisu\nzamestnávateľovi zakazujú ukladať pracovné povinnosti ústnou formou, resp. riadiť pracovnú činnosť\nexterne. Záver o tom, že vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade ako zamestnávateľovi nebolo preukázané\nregistrované sídlo alebo miesto podnikania, je predčasný, lebo ďalšie skutočnosti vo vzťahu k priestorom\nv hoteli Rubín, Svidník, ani skutočnosti súvisiace s otázkou kde bola uzatvorená väčšina zmlúv s\nklientmi, s miestom kde boli vykonávané hlavné finančné funkcie, vrátane bankovníctva, s miestom\nnáboru zamestnancov a podobne podrobnejšie skúmané neboli. Rovnako nebolo v potrebnom rozsahu\nvykonané dokazovanie za účelom reálneho výkonu činností žalobcov v 2. a 3. rade ako zamestnancov.\nNaviac ak na základe takto neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu dospeli správne orgány k\nrozhodnutiam prezentovaným vyššie, sú rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, keďže\ns poukazom na § 209 ods. 4 zákona bolo ich povinnosťou uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na\nrozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov a pri hodnotení\nprávnych predpisov na základe ktorých rozhodovala. V konaní správnych orgánov bola podľa posúdenia\nkrajským súdom zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Žalovaná\n\nv preskúmavaných rozhodnutiach uviedla, že proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu\nžalobcovia v 2. a 3. rade odvolania nepodali. Na pojednávaní konanom dňa 20.5.2015 právny zástupca\nžalobcov v 2. a 3. rade predložil kópie ich odvolaní proti rozhodnutiam prvostupňového správneho\norgánu, opatrené pečiatkou Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník. V obidvoch prípadoch bolo odvolanie\nžalobcov v 2. A 3. rade doručené dňa 15.11.2013. Vzhľadom na uvedené ak žalovaná argumentovala\ntým, že žalobcovia v 2. a 3. rade odvolanie nepodali, nezaoberala sa ich odvolacími námietkami,\nrozhodla predčasne, na základe neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu. Okrem toho výroky\nrozhodnutí žalovanej sú nepresné, neúplné a teda nepreskúmateľné, keďže ani vo výroku rozhodnutia\nč. 15634-3/2014-BA ani č. 15633-3/2014-BA žalovaná neuviedla dátum rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu, ktoré potvrdila. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c), d),\ne) O.s.p. vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade zrušil rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutiami\nprvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.\nRozsudok krajského súdu napadli žalobcovia v 1. až 3. a rade spoločne podaným včasným odvolaním,\nkeď žalobca v 1. rade sa odvolal proti časti rozsudku, ktorou prvostupňový súd zamietol jeho žalobu\na nepriznal mu nárok na náhradu trov konania a žalobcovia v 2. a 3. rade sa odvolali čo do výšky\npriznanej náhrady trov konania. Namietali, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, pričom súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, týkajúcim sa zákonnosti napadnutých rozhodnutí správnych orgánov ako aj postupu im\npredchádzajúceho. Žalobca v 1. rade tvrdil, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky došlo\nk porušeniu viacerých jeho subjektívnych práv, konkrétne práva na spravodlivý proces, ktoré zahŕňa\naj právo na zákonné administratívne konanie, právo na fungovanie verejnej správy na princípe tzv.\ndobrej správy (good administration), právo na dodržiavanie základných zásad správneho konania a\nporušenie subjektívneho práva vlastniť majetok, práva na podnikanie za rovnakých podmienok ako\ndomáce subjekty a právo na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou. Namietal, že v dôsledku vydaných\nrozhodnutí má značné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových, pretože\nich príslušné organizácie odmietajú zaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného poistenia\nna území Slovenskej republiky. V dôsledku toho sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie, v ktorej\npri zmenšujúcom sa počte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky s obchodnými\npartnermi, čím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu aj sankcie za neplnenie\ndojednaných zmlúv a súdne spory. Rozhodnutie žalovanej označil za nepreskúmateľné a arbitrárne.\nNesúhlasil s argumentáciou prvostupňového súdu o tom, že zo žaloby žalobcu v 1. rade nevyplýva\nžiadne porušenie jeho subjektívnych práv. Už aj len porušenie základných zásad správneho konania, ako\nv tomto prípade, je porušením subjektívnych práv žalobcu 1/ ako účastníka správneho konania. Namietal\ntiež, že nemal možnosť vyjadriť sa k argumentom súvisiacim s nepreukázaním registrovaného miesta\npodnikania zamestnávateľa, nakoľko po prvýkrát boli spomenuté až v druhostupňovom rozhodnutí\nžalovanej. Opakovane poukázal na list žalovanej - oznámenie, týkajúce sa spoločností, ktoré na\núzemí Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy zo dňa 25.07.2013, v ktorom\nžalovaná informuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS, Department Ubezpieczen i\nSladek) o tom, že zamestnanci žalobcu v prvom rade a ďalších vybraných zamestnávateľov nepodliehajú\nslovenským právnym predpisom a o tom, že v prípade podania odvolania zo strany žalobcu 1/ a\nďalších zamestnávateľov tieto zamietne a potvrdí rozhodnutia svojich organizačných zložiek, čím\npodľa jeho názoru došlo k neprípustnému prejudikovaniu rozhodnutia v odvolacom konaní. Trval\nna tom, že do kompetencie žalovanej nepatrí kompetencia na uskutočnenie kontroly a namietal aj\nspôsob jej vykonania. Žalobcovia namietali, že nie je ich povinnosťou preukazovať, aký právny predpis\nžalovaná porušila, ale žalovaná ako správny orgán je povinná uviesť relevantné právne ustanovenia,\npodľa ktorých v konkrétnej veci rozhodla. Z preberania a distribúcie letákov má žalobca v 1. rade\nvyhotovené fotografické záznamy, roznášanie letákov kontrolujú iní zamestnanci a zamestnancom\nsa vedú dochádzkové listy, čo podľa jeho názoru jednoznačne preukazuje reálny výkon činnosti na\núzemí Slovenskej republiky. Má za to, že rozhodujúcim by bolo vyžiadanie si stanoviska daňového\núradu, nakoľko žalobca v 1. rade je subjektom registrovaným na DPH a pravidelne daňovému úradu\nodovzdáva štvrťročné súhrnné výkazy a každý rok podáva aj daňové priznanie na daň z príjmu, z ktorých\nvyplýva rozsah a obsah jeho činnosti. V súvislosti s preukázaním uvedených skutočností poukázal\nžalobca v prvom rade tiež na to, že pri kontrolách, ktoré u neho vykonala organizačná zložka žalovanej,\npredložil tzv. reporty (správy) dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce. Ďalej namieta, že došlo k\nneprípustnej retroaktivite v rozhodnutiach žalovanej. V predchádzajúcich rokoch vykonala organizačná\nzložka žalovanej ako aj inšpektorát práce u žalobcu 1/ kontrolu a neboli zistené žiadne nedostatky ani čo sa týka reálneho výkonu práce zamestnancov, ani čo sa týka skutočného miesta podnikania\n\nv Slovenskej republike. Kontrola vykonaná v marci 2013 už zistila závažné nedostatky odôvodňujúce\nretroaktívne rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia zamestnancov. Aj podľa „praktickej príručky\"\nprípadné zistenia zakladajúce zmenu uplatniteľnej legislatívy sa aplikujú až od momentu zistenia, nie\nspätne. Žalobcovia v 2. a 3. rade majú za to, že im mala byť priznaná náhrada trov konania aj za úkon\nprávnej služby - spísanie žaloby. Ďalej žalobcovia v 2. a 3. rade namietajú krátenie režijného paušálu.\nŽalovaná sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov pridržiavala svojich predchádzajúcich vyjadrení\na uviedla, že vykonáva kontroly reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky,\nktorí majú bydlisko v Poľskej republike, a ktorých zamestnávateľ má sídlo na území SR, na základe\npodnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho trendu narastajúceho počtu registrovaných „poľských\nzamestnávateľov\" vzbudzujúceho podozrenie zo zneužívania systému verejného zdravotného poistenia.\nIde o zamestnávateľov, ktorí prihlásili na povinné sociálne poistenie zamestnancov v pracovnoprávnom\nvzťahu, ktorých príjem sa pohyboval v rozpätí od 25,00 do 50,00 eur mesačne a pracovná činnosť\nv rozsahu 4 až 10 hodín mesačne. Len v tých prípadoch, kde sa nepreukáže reálny výkon činnosti\ndotknutého zamestnanca na základe špecifických kritérií, rozhoduje Sociálna poisťovňa o tom, že\nzamestnancovi nevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie\na povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. V prípade, ak už bol vystavený\nformulár E 101 SK/PD A1, títo zamestnanci podliehajú slovenskej legislatíve až do dňa platnosti\nformulárov a po ukončení ich platnosti Sociálna poisťovňa rozhoduje o zániku sociálneho poistenia\ndňom, ktorým platnosť formulára skončila. Uviedla, že ako inštitúcia príslušná na určenie uplatniteľnej\nlegislatívy zodpovedá za správnosť údajov uvedených vo formulári E 101/PD A1, a je povinná\nkedykoľvek zvážiť, na základe relevantných skutočností, oprávnenosť vydania týchto formulárov, resp. či\nich vydané bolo v súlade s právom. K ďalším námietkam žalobcu v 1. rade uviedla, že Sociálna poisťovňa\nsvojím rozhodnutím nezasahuje do jeho majetkových práv, pretože nerozhoduje o jeho odvodovej\npovinnosti, ale o nevzniku, resp. zániku sociálneho poistenia jeho zamestnancov podľa slovenskej\nlegislatívy, čo má za následok, že za týchto zamestnancov nebol povinný platiť poistné na sociálne\npoistenie. Preto žalobca nie je rozhodnutím Sociálnej poisťovne dotknutý na svojich majetkových\nprávach. Na preukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov nepostačuje len formálnym spôsobom\ndeklarovať podnikanie, napr. pracovnými zmluvami, obchodnými zmluvami, mesačnými dochádzkami\nzamestnancov. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní reálneho výkonu činnosti vychádza napr. aj z\ndohodnutých mzdových podmienok. V tejto súvislosti poukázala na to, že počet hodín, ktoré majú\nzamestnanci za mesiac odrobiť a k tomu prislúchajúca mzda za vykonanú prácu, vzbudzujú odôvodnené\npochybnosti o rentabilnosti. Ako inštitúcia zodpovedná za riadne uplatňovanie koordinačných nariadení\nje žalovaná toho názoru, že pri posudzovaní žiadostí je povinná skúmať aj charakter činnosti danej\nspoločnosti, pretože ak ide o čisto prevádzkovú činnosť spoločnosti, nie sú splnené podmienky uvedené\nv hlave II základného nariadenia. Keďže daňové úrady neurčujú uplatniteľnú legislatívu, stanovisko\ndaňového úradu v tomto smere by bolo právne irelevantné. K námietke žalobcu v 1. rade, ktorou\npoukázal na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28. júna 2012, uviedla,\nže ide o jediné rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci, ktorým bolo zrušené rozhodnutie\nprvostupňového orgánu. Žalovaná svoj právny názor prehodnotila a následne vo všetkých ostatných\nobdobných prípadoch postupovala tak, že rozhodnutia prvostupňových orgánov, na základe ktorých\núčastníkom konania nevzniklo, resp. zaniklo sociálne poistenie podľa slovenskej legislatívy potvrdila.\nMá za to, že dôkazné bremeno leží nielen na Sociálnej poisťovni, ale aj na žalobcoch a túto povinnosť\nsi riadne nesplnili. Žalovaná tiež nesúhlasí s vyčíslením trov žalobcami. Vzhľadom na uvedené potom\nžalovaná navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/43/2014-55 z 20. mája\n2015v časti týkajúcej sa žalobcu v 1. rade a v časti týkajúcej sa trov konania žalobcov v 2. a 3. rade\npotvrdil.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s.\np.\"). V zmysle § 492 ods. 2 S. s. p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 246c ods. 1 O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti.\n\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nZ obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca v 1. rade nenamietal porušenie vlastných\nsubjektívnych práv, ale porušenie práv svojich zamestnancov, keď okrem nedodržania zákonnej 60\ndňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí, žiadne porušenie svojich subjektívnych práv netvrdil.\nSamotné nedodržanie procesných lehôt pri vydaní napadnutých rozhodnutí nemá za následok ich\nnezákonnosť, keďže prípadným zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by\nžalobca v 1. rade priaznivejšie rozhodnutie vo veci nedosiahol. Záver krajského súdu, že žalobca v\n1. rade nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou na podanie žaloby pre absenciu atribútu\nukrátenia na právach, sú preto správne. V tomto kontexte odvolací súd odkazuje aj na uznesenie\nÚstavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011, podľa ktorého: „ Na aktívnu legitimáciu\nna podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní\nmalo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím,\npreskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach\nukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila\nkomukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí\nbyť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné\npostavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv\nžalobcu nevedie.\"\nVzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné zohľadniť námietku žalobcu v 1. rade, že postupom\nžalovanej a jej organizačnej zložky došlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobcu, keď\nvo vzťahu k porušeniu práva na zákonné administratívne konanie, práva na fungovanie verejnej\nsprávy na princípe tzv. dobrej správy, práva na dodržiavanie základných zásad správneho konania\nani nešpecifikoval, konkrétne v čom toto porušenie podľa jeho názoru spočívalo. Všeobecné tvrdenia\nžalobcu v 1. rade, že došlo aj k porušeniu jeho práva vlastniť majetok, práva podnikať za rovnakých\npodmienok ako domáce subjekty a práva na dosahovanie zisku vlastnou činnosťou, keď v dôsledku\nvydaných rozhodnutí má značné ťažkosti s udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových\nzamestnancov, v dôsledku čoho sa dostáva do bezvýchodiskovej situácie, lebo pri zmenšujúcom sa\npočte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi,\nčím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu aj sankcie za neplnenie dojednaných\nzmlúv a súdne spory, odvolací súd za relevantné nepovažoval, nakoľko žalobca argumentoval len\nokolnosťami vo vzťahu k uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú výlučne poľskej štátnej príslušnosti a\nktorí odmietajú na území SR pracovať z dôvodu, že ich príslušné verejnoprávne organizácie odmietajú\nzaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného poistenia na území SR. Na uvedené argumenty\nžalobcu v 1. rade nebolo možné prihliadnuť aj z dôvodu, že tieto nenamietal riadne a včas v žalobe ale\naž v odvolacom konaní (§ 250j O.s.p.).\nZávery krajského súdu o tom, že žalobca v 1. rade nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou\nsú správne. Pokiaľ žalobu zamietol, rozhodol správne, pretože žalobca v 1. rade nenamietal porušenie\nsvojich subjektívnych práv, ale práv žalobcu v 2. a 3. rade - jeho zamestnancov. Odvolací súd preto v\nzmysle § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozhodnutie krajského súdu\nv časti, v ktorej prvostupňový súd žalobu zamietol.\nKeďže žalobca v 1. rade nemal úspech vo veci samej, správne rozhodol prvostupňový súd, keď mu\nnepriznal nárok na náhradu trov konania.\nPodľa § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb (ďalej len „vyhláška\")\nOdmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:\na) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,\nb) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,\n\nc) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,\nd) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve\nhodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;\nak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve\nskončené hodiny,\ne) vypracovanie právneho rozboru veci,\nf) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,\ng) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto\nrozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie\nmimoriadneho dovolania,\nh) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.\nPodľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony\npri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.\nPodľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne\ntelekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za\nkaždý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom\nosobitne nedohodol.\nPokiaľ ide o odvolanie žalobcov v 2. a 3. rade, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací\ndospel k záveru, že uvedené odvolanie čo do výšky trov konania je nedôvodné.\nZo spisu vyplýva, že vstup žalobcov v 2. a 3. rade do konania bol povolený uznesením krajského súdu,\nsami žalobu nepodali. Skutočnosť, že žaloba žalobcu v 1. rade bola podaná tiež v prospech žalobcov\nv 2. a 3. rade je pre priznanie náhrady trov konania irelevantná. Ide stále o právny úkon, urobený\nvýlučne žalobcom v 1. rade a preto jeho náhradu nemožno priznať iným účastníkom konania. Pokiaľ\nžalobcovia namietajú, že spoločným úkonom bolo iba zastupovanie na pojednávaní, odvolací súd sa\ntýmto tvrdením takisto nemôže stotožniť, keď úkonom právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) nie\nje samotné prevzatie zastúpenia, ktoré samo o sebe nemá atribút „právnej služby\", ale iba prevzatie v\nspojení s prípravou zastúpenia. Je však zrejmé, že príprava zastúpenia bola spoločná pre žalobcov v 2.\naj 3. rade. Preto má odvolací súd za to, že v tomto prípade šlo tiež o spoločný úkon.\nČo sa týka režijného paušálu, v tomto prípade bolo dôvodné priznať žalobcom v 2. a 3. rade náhradu\nrežijného paušálu za 2 úkony právnej služby, teda vo výške 16, 78 eur celkovo. Pokiaľ by súd priznával\nnáhradu trov konania žalobcom spoločne a nerozdielne, nekrátil by túto hodnotu. Keďže však priznal\nnáhradu trov konania každému zo žalobcov v 2. a 3. rade samostatne, nebolo možné priznať obom\nrežijný paušál za dva úkony právnej služby, pretože v tom prípade by súd v konečnom dôsledku priznal\nžalobcom režijný paušál za 4 úkony právnej služby, čo by sa nezhodovalo so skutočnosťou.\nŽalobcom v 1.,2.,3. rade odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v\nodvolacom konaní neboli v konaní úspešní.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}