{"guid": "e372780c-1525-4d5e-8243-24272acac213:6cfb825e-0ce4-4626-939c-e2a3a7199cce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200576.1", "spisova_znacka": "3Sžo/267/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/267/2015 z 22. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. 3Sžo/267/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200576.1", "identifikacne_cislo": "8014200576", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-4", "nazov": "§ 47 ods. 4 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-17", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-18", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6cfb825e-0ce4-4626-939c-e2a3a7199cce", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200576.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200576.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200576.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/267/2015\n8014200576\n22. 03. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200576.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: Mgr. E. J., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom I., proti žalovanému: Primátor mesta Stará Ľubovňa, Obchodná 1, 064 01 Stará\nĽubovňa, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. februára 2014,\nkonajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/40/2014-45 zo dňa\n29. apríla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/40/2014-45 zo dňa 29.\napríla 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.02.2014\nv časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie Mestského úradu Stará Ľubovňa zo dňa 15.11.2014 v časti, v ktorej\nrozhodol o nesprístupnení informácie, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu predloženého administratívneho\nspisu žalovaného zistil, že žalobca požiadal dňa 06.11.2013 elektronickou poštou Mestský úrad Stará\nĽubovňa o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám\no majetkových pomeroch (ďalej len „zákona“) primátora Mesta Stará Ľubovňa a všetkých poslancov\nMestského zastupiteľstva mesta Stará Ľubovňa a majetkových pomeroch podľa čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavného zákona“). Okrem uvedeného žiadal sprístupniť aj\ninformácie o príjmoch primátora a poslancov mestského zastupiteľstva; všetko elektronickou poštou.\nZamestnanec Mestského úradu Stará Ľubovňa elektronickou poštou dňa 06.11.2013 žalobcovi oznámil,\nže Mesto Stará Ľubovňa nedisponuje ním požadovanými informáciami a odporučil mu obrátiť sa s jeho\nžiadosťou na predsedu Komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone verejných funkcií funkcionárov\nmesta. Dňa 16.11.2013 sa žalobca obrátil so svojou žiadosťou na predsedu uvedenej Komisie, ktorý\nmu dňa 18.11.2013 oznámil, že požadované informácie nie je možné spísať v zákonom stanovenej\nlehote a navrhol mu, aby sa osobne dostavil počas úradných hodín na mestský úrad a nahliadol do\nspisového materiálu, prípadne si vyhotovil odpis alebo výpis požadovaných informácií. Na predmetný\nemail predsedu Komisie žalobca reagoval dňa 19.11.2013 oznámením o tom, že sa nemôže osobne\ndostaviť, nakoľko sa zdržiava mimo územia mesta Stará Ľubovňa, a teda by uvedené pre neho\n\npredstavovalo zvýšené náklady, okrem iného poukázal aj na zdravotné problémy. Trval na sprístupnení\ninformácií elektronickou poštou.\nPrvostupňový súd uviedol, že žalobca bol oprávnený podať odvolanie proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu\no nesprístupnení požadovaných informácií mestským úradom. O odvolaní žalobcu zo dňa 17.02.2014\nrozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím a v časti fiktívne rozhodnutie zrušil a v časti ho potvrdil.\nKrajský súd sa stotožnil s námietkou žalobcu o tom, že v konaní sa vyskytla vada, v dôsledku\nktorej je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné, konkrétne z toho dôvodu, že žalovaný v\nčasti potvrdil fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu napriek tomu, že vzhľadom na\nabsolútnu absenciu odôvodnenia a ďalších formálnych náležitostí bolo nepreskúmateľné. Žalovaný\ntýmto postupom odňal žalobcovi právo na dvojinštančný postup z dôvodu, že proti rozhodnutiu\nžalovaného už žalobca nemohol podať riadny opravný prostriedok. Súd sa ďalej stotožnil i s názorom\nžalobcu, ktorý vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Sži/1/2010,\npodľa ktorého za účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona nebolo\nlegalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom\nbolo naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej\nnečinnosti. Žalobca ako žiadateľ sprístupnenia informácií mal právo, aby správny orgán pokiaľ jeho\nžiadosti nemienil vyhovieť rozhodol rozhodnutím tak, ako je to uvedené v § 18 ods. 2 zákona, a toto\nrozhodnutie by obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 47 Správneho poriadku,\na z odôvodnenia ktorého by sa žalobca dozvedel o dôvodoch, pre ktoré nebolo jeho žiadosti vyhovené.\nSúd prvého stupňa považuje za dôvodnú aj námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci,\nak žalovaný potvrdil fiktívne rozhodnutie aplikáciou ustanovení čl. 7 ústavného zákona a § 9 ods. 3\nzákona, pričom dospel k záveru, že žalobca má nárok na sprístupnenie informácií o príjmoch z výkonu\niných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí\nsa výkonu funkcie verejného funkcionára len v tom prípade, ak sú mzda, plat a platové pomery a\nďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti uhrádzané\nzo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu a na zverejnenie ostatných informácií nárok\nnemá. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa keď sa\nujal výkonu funkcie a počas jej výkonu do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci\nkalendárny rok o svojich príjmoch a svojich majetkových pomeroch v rozsahu uvedenom v ústavnom\nzákone. Z hľadiska obsahu oznámení čl. 7 ústavného zákona rozlišuje medzi majetkovými pomermi a\nosobnými pomermi, čo nesporne vyplýva z čl. 7 ods. 4 a 7. Pozitívnym spôsobom vymedzuje, ktoré\nosobné údaje vereného funkcionára sa zverejňujú a negatívnym spôsobom upravuje, ktoré informácie\ntýkajúce sa majetkových pomerov verejného funkcionára sa nezverejňujú. Žalovaný dospel k záveru, že\nokrem informácií uvedených v § 9 ods. 3 zákona sa v prípade verejných funkcionárov ďalšie informácie\nnezverejňujú, no takýto výklad zákona je v rozpore s čl. 7 a samotným účelom a cieľom ústavného\nzákona vyjadrenom v čl. 1. Ústavný zákon vo vzťahu k zverejňovaniu informácií o oznámeniach\nverejných funkcionárov podľa čl. 7 je zákonom „lex specialis“.\nKrajský súd sa stotožnil i s názorom žalobcu, ktorý vychádza z čl. 1 ústavného zákona, podľa ktorého\nje u verejných funkcionárov právo na súkromie v porovnaní s inými súkromnými osobami zúžené tak,\nako to vyslovil v náleze sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 05.01.2011 aj Ústavný súd Slovenskej republiky,\nže: „u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry v dôsledku čoho sa\nprimerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv“. Ak teda žalovaný a prvostupňový správny\norgán obmedzil žalobcovi právo na sprístupnenie informácií na základe ústavne nekomfortného výkladu\npráva zasiahol do základného práva žalobcu na informácie garantované čl. 26 ods. 1 Ústavy SR.\nNa základe uvedených dôvodov súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie; a rozhodol aj o trovách konania.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní\nžalovaný poukázal na napadnuté rozhodnutie, ktorým primátor v zmysle § 19 ods. 2 zákona a v zmysle\n§ 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Mestského úradu v časti, v ktorej rozhodol o\nnesprístupnení informácie o:\n\n- výške príjmov z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný\nfunkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára\n- vlastníctve nehnuteľností vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru\n- vlastníctva hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo\nexistencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35násobok minimálnej mzdy\n- dátume, kedy primátor mesta Stará Ľubovňa a každý z poslancov mesta Stará Ľubovňa podali\noznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov komisii mestského zastupiteľstva za\nroky 2011, 2012 a 2013.\nŽalovaný uvádza, že na sprístupnenie informácií o príjmoch z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo\nčinností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného\nfunkcionára má žiadateľ nárok jedine v tých prípadoch, ak sú mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie\nfinančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti uhrádzané zo štátneho\nrozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu. Žalovaný má za to, že zákon o slobode informácií neukladá\npovinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti informácie, ktoré v momente podania žiadosti\nneexistujú. Povinná osoba nie je podľa názoru žalovaného povinná, ba ani oprávnená, vykonávať s\ninformáciami, ktoré má k dispozícii operácie, ktoré by viedli ku vzniku nových informácií, ktoré sú síce\npožadované žiadateľom. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.\n2Sžo/190/2008, v ktorom sa uvádza, že: „ak žiadosť o poskytnutie informácie obsahuje požiadavku,\nktorá si vyžaduje zber a spracovanie žalobcom požadovaných informácií v agende žalovaného, čo by\nsi zrejme vyžiadalo okamžité prechodné navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít\npríslušného organizačného útvaru žalovaného“.\nŽalovaný ďalej uvádza, že žalobcovi bol navrhnutý možný spôsob vybavenia jeho žiadosti v zmysle\n§ 16 ods. 1 zákona, a bol aj upovedomený na veľké množstvo písomných informácií, ktoré však nie\nje možné v tak krátkej dobe spracovať podľa jeho požiadaviek, no žalobca tento návrh zamietol. V\nmailovej správe zo dňa 18.11.2013, ktorú odosielal predseda Komisie na ochranu verejného záujmu pri\nvýkone funkcii funkcionárov mesta pri Mestskom zastupiteľstve mesta Stará Ľubovňa nebol žalobcova\nžiadosť zamietnutá, ani v nej nebolo stanovisko, že informácie v súlade so zákonom nebudú poskytnuté.\nNávrh žalovaného žalobca zamietol s odôvodnením, že „v súčasnej globálnej hospodárskej kríze si\nnemôže dovoliť cestovanie z Bardejova do Starej Ľubovne, čo pre neho predstavuje zvýšené finančné\nnáklady“. Podľa žalovaného je zarážajúci fakt, že žalobca si nemohol dovoliť cestovné náklady na trase\nBardejov - Stará Ľubovňa a späť (cca 60km), čo predstavuje max 7 eur, ale môže si dovoliť zaplatiť\nadvokátsku kanceláriu so sídlom v Bratislave, vzdialenej cca 450 km. Žalovaný považuje zastúpenie\nžalobcu advokátom za irelevantné a poukazuje na úpravu podľa § 250k ods. 1 O. s. p.. Ďalej poukazuje\nna rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS/3698/10, v ktorom súd označil za dôkaz\npatologického javu českého civilného procesu, ak sa súdne konania vedú nie kvôli úspechom vo\nveci samej, ale predovšetkým kvôli náhrade trov konania. Žalovaný má za to, že ak by žalobca kvôli\npožadovaným informáciám vynaložil cca 7 eur na cestu do Starej Ľubovne, vyhol by sa tak súdnemu\nkonaniu, a teda aj vzniku ďalších trov.\nNa základe uvedených dôvodov žiadal žalovaný napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a nepriznať\nžalobcovi náhradu trov konania.\nIII.\nŽalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 07.08.2015 uviedol, že e-mail predsedu\nKomisie zo dňa 18.11.2013, ktorým mu navrhol sprístupnenie požadovaných informácií nahliadnutím do\nspisového materiálu v úradných hodinách v budove Mestského úradu Stará Ľubovňa nemá žiadnu oporu\nv zákone o slobodnom prístupe k informáciám, a navyše bol odoslaný v čase, keď už bolo doručené\nfiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií vydané Mestským úradom Stará Ľubovňa na základe\njeho nečinnosti. Ďalej zdôrazňuje, že akékoľvek návrhy podľa ZSI mu mal v lehote ôsmich pracovných\ndní (t.j. do 15.11.2013) adresovať Mestský úrad Stará Ľubovňa, pretože v prvom stupni mal rozhodnúť\ntento orgán.\nVyjadrenie žalobcu ďalej objasňuje tvrdenia žalovaného o tom, že zamietol jeho návrh z dôvodu, že si\nnemôže dovoliť cestovať z Bardejova do Starej Ľubovne, čo by bolo pre neho finančne náročné. Tieto\n\ntvrdenia sú podľa jeho názoru nepravdivé a účelové, nakoľko sa vyjadril len o tom, že by pre neho\nbolo finančne náročné cestovanie do Starej Ľubovne, avšak preto, lebo pracuje aj študuje v Bratislave,\nkde má ohlásený prechodný pobyt, o čom prikladá aj dôkaz - výpis z aplikácie E-peňaženka Univerzity\nKomenského v Bratislave od 31.08.2010 až do súčasnosti. Poukazuje aj na fakt, že odvolanie proti\nfiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 17.02.2014 má pečiatku pošty v Bratislave. Navyše má žalobca za to, že\naj keby vynaložil náklady na cestu z Bratislavy do Starej Ľubovne počas pracovného dňa, táto cesta by\nbola zbytočná a náklady by boli vynaložené neúčelne, nakoľko by požadované informácie aj tak neboli\nposkytnuté. Vychádza pri tom z toho, že tieto informácie neboli Mestským úradom sprístupnené ani po\npodaní odvolania a časť z nich nesprístupnil ani žalovaný ako druhostupňový orgán.\nŽalobca poukazuje aj na skutočnosť, že ním požadované informácie sa nachádzajú v písomných\nmajetkových priznaniach, ktoré sú poslanci Mestského zastupiteľstva Stará Ľubovňa a primátor Starej\nĽubovne ako verejní funkcionári povinní podávať podľa ústavného zákona, a ktoré sa nachádzajú v\noriginálnej podobe v dokumentácii mesta Stará Ľubovňa. V momente podania žiadosti existovali, a\npri poskytovaní požadovaných informácií nebolo potrebné vykonať operácie, ktoré by viedli ku vzniku\nnových informácií. Žalovaný sa však odvoláva na to, že požadované informácie sú takého rozsahu, že\nby ich nebolo možné v tak krátkej dobe spracovať podľa požiadaviek žalobcu. Žalobca chce poukázať\nna to, že rozhodnutie žalovaného (25.02.2014) o odvolaní žalobcu (19.02.2014) obsahovalo tabuľky\nvýlučne s príjmami z verejnej funkcie primátora a poslancov za roky 2011 a 2012 za krátku dobu piatich\npracovných dní. Má za to, že ak sa žalovaný na jednej strane odvoláva na veľké množstvo písomných\ninformácií, ale nerobí mu problém vypracovať za 5 dní tabuľky s údajmi príjmov dosiahnutých z výkonu\nverejnej funkcie, považuje túto argumentáciu za účelovú a neúprimnú.\nK tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobcove zastúpenie advokátom je irelevantné a žiada nepriznať mu\nnáhradu trov konania žalobca uvádza, že podľa ust. § 250a O. s. p. obligatórne zastúpený byť musel. Z\ndôvodov, ktoré už uviedol si pochopiteľne hľadal advokáta v Bratislave, a pokiaľ by žalovaný postupoval v\nsúlade s ústavným zákonom, ZSI a správnym poriadkom, žiadnemu účastníkovi konania by trovy neboli\nvznikli. Dňa 04.08.2015 žalobca v plnom rozsahu odvolal plnomocenstvo udelené advokátke, nakoľko\nsám toho roku nadobudol právnické vzdelanie II. stupňa. Z toho dôvodu ani nenavrhuje v odvolacom\nkonaní zaviazať žalovaného na úhradu trov konania.\nVzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobca navrhuje rozsudok krajského súdu potvrdiť v celom\nrozsahu.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 1.7.2016, podľa ktorého sa odvolacie konania\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia správnych\norgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie\nje dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\n\nSúdy prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola\nna svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal\nzákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPredmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 25. februára 2014 v časti, ktorou\nžalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mestského úradu Stará Ľubovňa, ktorým bolo rozhodnuté\no nesprístupnení informácie o\n- výške príjmov z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný\nfunkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára\n- vlastníctve nehnuteľností vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru\n- vlastníctva hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo\nexistencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35násobok minimálnej mzdy\n- dátume, kedy primátor mesta Stará Ľubovňa a každý z poslancov mestského zastupiteľstva\nmesta Stará Ľubovňa podali oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov komisii\nmestského zastupiteľstva za roky 2011, 2012 a 2013.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v danom prípade bola medzi účastníkmi spornou aplikácia\nzákona č. 211/2000Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákona“) a ústavného zákona č.\n357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného\nzákona č. 545/2005 Z. z. (Ďalej len „ústavný zákon“).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa ust. § 2 ods. 1 zákona osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej\nlen „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické\nosoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPodľa ust. § 4 ods. 1 zákona žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o\nsprístupnenie informácie.\nPodľa ust. § 14 ods. 1 zákona žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo\niným technicky vykonateľným spôsobom.\nPodľa ust. § 15 ods. 1 až 3 zákona, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované\ninformácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi\nžiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k\ndispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).\nPostúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi.\nLehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom, keď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť.\nPodľa ust. § 17 ods. 1 zákona žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného\nodkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia\nnedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia\nnevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa ust. § 18 ods. 3 zákona ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie\nči nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým\nodmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od\nuplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).\n\nPodľa ust. § 19 ods. 1 zákona proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie\nmožno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na\nrozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo\nmala vydať.\nPodľa ust. § 22 ods. 1 zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“ správny orgán\nje povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre\nrozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\nPodľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a\nostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa ust. § 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku:\n- rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie\nje potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n- výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\n- v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n- poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu\nodvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje\naj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.\nPodľa ust. § 54 ods. 3 Správneho poriadku pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia\nalebo preto, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal\nvčas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.\nPodľa čl. 2 ods. 1 písm. o/ a p/ ústavného zákona, sa tento zákon vzťahuje na funkcie starostov obcí\na poslancov mestských zastupiteľstiev.\nPodľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona, verejný funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto\nvykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.\nPodľa čl. 7 ods. 1 písm. d/ a c/ ústavného zákona, verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa,\nkeď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie\nza predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie, svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom\nroku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v\nktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára, a\nsvoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti,\nvrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.\nPodľa čl. 7 ods. 4 ústavného zákona, majetkovými pomermi podľa odseku 1 písm. e) sa rozumie\nvlastníctvo nehnuteľnosti vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru, vlastníctvo hnuteľnej veci,\nktorej zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, vlastníctvo majetkového práva alebo\ninej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje 35-násobok minimálnej mzdy, alebo\nexistencia záväzku, ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote presahujúcej 35násobok minimálnej mzdy.\nPodľa čl. 7 ods. 5 ústavného zákona, oznámenie podáva starosta obce a poslanci mestského\nzastupiteľstva komisii obecného zastupiteľstva.\n\nPodľa čl. 7 ods. 7 ústavného zákona, orgán, ktorému sa podávajú oznámenia podľa odseku 5, je povinný\nposkytnúť informácie o týchto oznámeniach každej osobe spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom\no slobodnom prístupe k informáciám. Oznámenie podané podľa odseku 5 písm. c), d) a e) zverejňuje\n7 komisia zastupiteľstva vyššieho územného celku na internetovej stránke vyššieho územného celku,\nakademický senát na internetovej stránke verejnej vysokej školy a výbor na internetovej stránke\nNárodnej rady Slovenskej republiky. Osobné údaje verejného funkcionára sa poskytujú alebo zverejňujú\nv rozsahu titul, meno, priezvisko a verejná funkcia, ktorú vykonáva.\nPodľa čl. 7 ods. 9 ústavného zákona podľa odseku 7 sa nezverejňujú také údaje o majetkových pomeroch\nverejného funkcionára, ktoré by umožnili identifikáciu hnuteľných vecí, ktoré verejný funkcionár vlastní,\nalebo identifikáciu ďalších strán v právnych vzťahoch podľa odseku 4 písm. c) a d).\nPodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPrávo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými\nÚstavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv\na základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o\nopatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu,\nverejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).\nVýkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich\npodstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení\nzákladných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Všetky základné práva a slobody sa chránia\nlen v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému\nobmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96), resp. inej\nhodnoty ústavnoprávnej povahy. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú ústavný\nsúd konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, právo na prístup k informáciám predstavuje\njeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a\nsebarealizácie jednotlivca.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\nodvolacích dôvodov žalovaného konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku\nkrajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.):\nPredmetom odvolacieho konania je preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý\npo preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v napadnutej časti dospel k záveru, že\nboli porušené práva žalobcu a žalovaný vec nesprávne právne posúdil.\nZ obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 05.01.2013 bola Mestskému úradu Stará Ľubovňa\nelektronickou poštou doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám o majetkových pomeroch primátora mesta Stará Ľubovňa a všetkých poslancov\nmestského zastupiteľstva mesta Stará Ľubovňa za roky 2011 a 2012 uvádzaných v oznámení v zmysle\nčl. 7 ods. 1 ústavného zákona a to v štruktúre:\n- príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára,\n- príjmy z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár\npokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára\n- vlastníctvo nehnuteľnosti vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru\n- vlastníctvo hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35- násobok minimálnej mzdy, vlastníctvo\nmajetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje 35- násobok\nminimálnej mzdy, alebo existencia záväzku ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote\npresahujúcej 35- násobok minimálnej mzdy.\nOkrem toho žalobca požiadal aj o sprístupnenie informácie o dátume, kedy primátor mesta Stará\nĽubovňa a každý z poslancov Mestského zastupiteľstva mesta Stará Ľubovňa podali oznámenie funkcií,\nzamestnaní, činností a majetkových pomerov komisii Mestského zastupiteľstva, a to za roky 2011, 2012\na 2013.\n\nDňa 06.11.2013 dostal žalobca odpoveď, aby sa so žiadosťou obrátil na predsedu Komisie na ochranu\nverejného záujmu pri výkone verejných funkcií funkcionárov mesta, nakoľko mesto požadovanými\ninformáciami nedisponuje. Žalobca tak vykonal ešte v ten istý deň.\nZ verejne prístupnej internetovej stránky žalovaného odvolací súd zistil, že komisia, na ktorú žalovaný\nžalobcu odporučil so žiadosťou o informácie, je organizačnou zložkou Mesta Stará Ľubovňa, nejedná sa\no iný subjekt, ktorému by mala byť žiadosť postúpená podľa § 15 zákona a zároveň preto nebol dôvod\nna podanie osobitnej žiadosti žalobcom, adresovanej zložke správneho orgánu.\nDňa 18.11.2013 predseda Komisie oznámil žalobcovi (aj napriek tomu, že žiadosť podľa neho\nneobsahuje označenie povinnej osoby podľa príslušných právnych predpisov), že požadované\ninformácie nie je možné spísať v zákonom stanovenej lehote, a teda mu navrhuje nahliadnuť do\nspisového materiálu s možnosťou vyhotoviť si odpis alebo výpis informácií, ktoré je možné sprístupniť.\nŽalobca na to reagoval dňa 19.11.2013 s tým, že nakoľko sa zdržiava mimo územia Starej Ľubovne,\npredstavovalo by to pre neho zvýšené finančné náklady, ktoré si nemôže dovoliť, pričom momentálne má\naj zdravotné problémy. Z tohto dôvodu požadoval sprístupniť mu požadované informácie elektronickou\npoštou.\nDňa 17.02.2014 podal žalobca odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií.\nPrimátor mesta Stará Ľubovňa rozhodnutím zo dňa 25.02.2014 zrušil rozhodnutie Mestského úradu\nStará Ľubovňa v časti, v ktorej rozhodol o nesprístupnení informácií o príjmoch primátora a poslancov\nmestského zastupiteľstva, dosiahnutých z výkonu verejnej funkcie za kalendárne roky 2011 a 2012 a\nvec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.\nVo zvyšnej časti, v ktorej Mestský úrad mesta Stará Ľubovňa rozhodol o nesprístupnení informácie o:\npríjmoch z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár\npokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára\n- vlastníctve nehnuteľnosti vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru\n- vlastníctve hnuteľnej veci, ktorej zvyčajná cena presahuje 35- násobok minimálnej mzdy, vlastníctvo\nmajetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ktorých menovitá hodnota presahuje 35- násobok\nminimálnej mzdy, alebo existencia záväzku ktorého predmetom je peňažné plnenie v menovitej hodnote\npresahujúcej 35- násobok minimálnej mzdy.\n- dátume, kedy primátor mesta Stará Ľubovňa a každý z poslancov mestského zastupiteľstva\nmesta Stará Ľubovňa podali oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov komisii\nmestského zastupiteľstva, a to za roky 2011, 2012 a 2013, napadnuté rozhodnutie potvrdil.\nŽalovaný v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedol, že zákon o slobode informácií neukladá\npovinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti informácie, ktoré v momente podania žiadosti\nneexistujú. Poukázal pritom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/190/2008, kde sa uvádza,\nže: „ak žiadosť o poskytnutie informácie obsahuje požiadavku, ktorá si vyžaduje zber a spracovania\nžalobcom požadovaných informácií v agende žalovaného, čo by si zrejme vyžiadalo okamžité\nprechodné navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít príslušného organizačného\nútvaru žalovaného“. Navyše podotýka, že žalobcovi bol navrhnutý alternatívny spôsob sprístupnenia\ninformácií, ktorý však zamietol.\nV konaní Najvyššie súdu Slovenskej republiky vedenom pod sp. zn. 2Sžo/190/2008 sa jednalo o\nsprístupnenie informácií, na ktorých vznik by bolo potrebné spracovanie údajov zo stoviek spisov podľa\npožiadaviek žalobcu, preto závery z tohto konania nie sú aplikovateľné v prejednávanej veci. Navyše,\npožadované informácie sa v zmysle ústavného zákona nachádzajú v dokumentácii mesta Stará Ľubovňa\n(resp. na organizačnom útvare mesta), v oznámeniach verejných funkcionárov. V tomto prípade teda\nnešlo o vytváranie nových informácií.\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že prvostupňový správny orgán\nnevydaním náležitého rozhodnutia o nesprístupnení informácií, odňal žalobcovi právo domáhať sa\nzákonom stanoveným postupom ochrany svojho práva, ktoré mu zaručuje čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky. Zároveň mu zabránil v možnosti podať odvolanie, v ktorom by uplatnil relevantné\nnámietky voči dôvodom, pre ktoré mu neboli požadované informácie sprístupnené.\n\nOdvolací orgán v zmysle ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúma napadnuté rozhodnutie v\ncelom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. V rámci\npreskúmania napadnutého rozhodnutia odvolací orgán preskúmava tak výrok rozhodnutia, ako aj jeho\nodôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo.\nV danom prípade neexistoval predmet prieskumu - rozhodnutie, ktoré by odvolací orgán mohol\npreskúmať, neboli známe dôvody pre ktoré nebolo žiadosti žalobcu vyhovené, a teda ani právny dôvod\nna potvrdenie fiktívneho rozhodnutia\nÚčelom fiktívneho rozhodnutia je ochrana účastníka konania pred nečinnosťou správneho orgánu\na nie legalizácia nečinnosti povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobode\ninformácií. Ak je správny orgán nečinný a nerozhodne o žiadosti o sprístupnenie informácií v zákonnej\nlehote, fikcia vydania zamietavého rozhodnutia dáva navrhovateľovi priestor napadnúť jeho nečinnosť\nopravným prostriedkom. Tento inštitút však nepredstavuje nástroj na zjednodušenie činnosti správnych\norgánov spočívajúcej v nevydávaní riadnych rozhodnutí, t.j. v riadom postupe v súlade s príslušnými\nustanoveniami správneho poriadku. V prípade, ak žiadosti hoci len z časti nemienil správny orgán\nvyhovieť, mal povinnosť vydať o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.\nAk žalovaný napadnutým rozhodnutím neprihliadol na nezákonnosť tohto postupu prvostupňového\norgánu a fiktívne - nepreskúmateľné rozhodnutie potvrdil, došlo z jeho strany k porušeniu všeobecnej\nzásady dvojinštančnosti správneho konania. Nie je pritom rozhodné, či žalovaný považuje informácie\nžalobcu za sprístupniteľné podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale rozhodnou je\nskutočnosť, že nečinnosťou správneho orgánu prvého stupňa došlo k porušeniu práv žalobcu na riadny\nproces.\nAk odvolací orgán potvrdí fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, potvrdí rozhodnutie,\nktoré nemá náležitosti určené správnym poriadkom (musí byť písomné, obsahovať samotné rozhodnutie,\nodôvodnenie a poučenie o opravných prostriedkoch, musí byť podpísané s úradnou pečiatkou...), de\nfacto odsúhlasí nesprávny postup prvostupňového orgánu.\nZákon o slobode informácií neumožňuje povinným osobám zostať nečinnými, naopak, výslovne im v\n§ 18 ods. 2 Zákona o slobode informácií, ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať\npísomné rozhodnutie. Zákon o slobode informácií síce predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako\nnásledok nečinnosti povinnej osoby, avšak takýto postup povinnej osoby nie je zákonom dovolený, je\nteda nezákonný, pričom každé fiktívne rozhodnutie musí byť odvolacím orgánom alebo súdom zrušené,\npretože neobsahuje odôvodnenie a je nepreskúmateľné (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Sži 3/2011 zo dňa 03.05.2011 a 6Sži 1/2010 zo dňa 16.6.2010).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy.\nPodľa ust. § 245 ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd\ni zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera.\nZ vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľným v súdnom konaní bolo prvostupňové fiktívne rozhodnutie\nv časti, ktorou bolo žalovaným potvrdené, t. j. v časti, ktorou odmietol sprístupnenie požadovaných\ninformácií.\nK námietke žalovaného ohľadom právneho zastúpenia žalobcu advokátom, ktoré považuje za\nirelevantné a účelné, a preto žiada nepriznať mu náhradu trov konania, odvolací súd poukazuje na ust. §\n250a O. s. p., podľa ktorého musí byť žalobca v konaní obligatórne zastúpený advokátom, pokiaľ nemá\nsám právnické vzdelanie. Žalobca v priebehu odvolacieho konania odvolal plnú moc udelenú právnemu\nzástupcovi, nakoľko v priebehu konania dosiahol právnické vzdelanie druhého stupňa a nežiada zaviazať\nžalovaného na úhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k uvedenému, k priebehu a predmetu sporu\nsa odvolaciemu súdu právne zastúpenie žalobcu nejaví ako účelové s cieľom dosiahnutia majetkového\nprospechu na náhrade trov súdneho konania.\nNa základe uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa\n§ 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}