{"guid": "c6a7def7-e2c5-499f-a3ed-031c7c17a4c4:3c0d37ed-8441-4593-860c-edd63b650b28", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200541.1", "spisova_znacka": "9Sžso/182/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/182/2015 z 26. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2017, sp. zn. 9Sžso/182/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200541.1", "identifikacne_cislo": "8014200541", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2017-07-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-103", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c0d37ed-8441-4593-860c-edd63b650b28", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200541.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200541.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200541.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/182/2015\n8014200541\n26. 07. 2017\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200541.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcov: v 1. rade:\nZ. W., bytom B.. T. L. XX, XXX XX B., B., (predtým Z. W. - SUN STUDIO, IČO 46 497 196, miestom\npodnikania Bardejovská 220, Svidník) v 2. rade: M. N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/X, XX-XXX\nY.ź, B., právne zastúpených JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, Prešov,\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovanej č. 21351-2/2014-BA zo dňa 21. februára 2014, o odvolaní žalobcov v 1. rade a\nv 2. rade a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/36/2014-47 zo dňa\n26. mája 2015 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/36/2014-47 zo dňa 26.\nmája 2015 v časti zamietnutia žaloby žalobcu v 1. rade p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nOdvolanie žalobcu v 2. rade o d m i e t a .\nV časti zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci na ďalšie konanie vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade\nrozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/36/2014-47 zo dňa 26. mája 2015 m e n í tak, že konanie\nzastavuje.\nŽalobcovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom č. k. 1S/36/2014-47 zo dňa 26.05.2015 Krajský súd v Prešove zamietol žalobu\nžalobcu v 1. rade o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia č. 21351-2/2014-BA zo dňa\n21.02.2014, vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade zrušil rozhodnutie žalovanej č. 21351-2/2014-BA zo dňa\n21.02.2014 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Svidník č. 5612-30/2013-SK zo dňa\n17.12.2013 v zmysle § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O. s. p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\nŽalobcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a zároveň zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi v 2.\nrade trovy konania v sume 220,35 eur. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolania\nžalobcu v 1. rade - zamestnávateľa a žalobcu v 2. rade - zamestnanca a potvrdila rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočky Svidník, ktorým pobočka žalovanej rozhodla, že žalobcovi v 2. rade nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\nako zamestnancovi zamestnávateľa: Z. W. - SUN STUDIO podľa slovenskej legislatívy od 01.05.2012.\n\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že z obsahu žaloby je evidentné, že žalobca v 1.\nrade namieta iné porušenie práv ako účastníka konania, resp. porušenie práv jeho zamestnancov. Z\ncitovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku bez akýchkoľvek pochybností vyplýva povinnosť\ntvrdenia o porušení vlastných subjektívnych práv priamo žalobcu v 1. rade a nikoho iného. Žalobca v 1.\nrade vo vzťahu k vytýkaným procesným pochybeniam neuviedol, aké jeho subjektívne práva boli týmito\npochybeniami porušené. Pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu súd\nprihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, porušenie princípu rovnakého zaobchádzania,\nvykonanie kontroly v rozpore so zákonom a prejudikovanie rozhodnutia žalobca v žalobe vo vzťahu k\nporušeniu svojich subjektívnych práv žiadnym spôsobom nevyargumentoval. Preto žalobu žalobcu v 1.\nrade ako nedôvodnú zamietol.\nZ administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že rozhodnutie žalovanej nebolo doručené\nžalobcovi v 2. rade riadne, do vlastných rúk, ale zásielka bola prevzatá treťou osobou. Keďže\nnemal preukázané účinné doručenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej žalobcovi v 2.\nrade, konštatoval, že lehota dvoch mesiacov mu neuplynula a považoval ju za včas podanú (t.\nj. právoplatnosťou rozhodnutia súdu o pripustení účastníka do konania) a preskúmal napadnuté\nrozhodnutie po vecnej stránke vo vzťahu k možnému porušeniu práv žalobcu v 2. rade. Záver\nprvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa stotožnila aj žalovaná považoval krajský súd za\nprijatý na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže z obsahu spisu ani z obsahu\nodôvodnení rozhodnutí nevyplýva, akým spôsobom bolo bez pochybností preukázané, že žalobca v 2.\nrade reálne činnosť zamestnanca nevykonáva. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Svidník vyplýva, že\nnie je primerane odôvodnené a absentuje v ňom akákoľvek správna úvaha, čo je v rozpore s § 209\nods. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná ako odvolací orgán nemôže úplne nahradiť argumentáciu\nprvostupňového správneho orgánu. Že sa tak v predmetnej veci stalo, podľa názoru krajského súdu\njednoznačne vyplýva z odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Preto rozhodnutie žalovanej v spojení s\nrozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade podľa § 250j ods. 2 písm. c),\nd) a e) O. s. p. zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.\nŽalobca v 1. rade sa proti rozsudku krajského súdu v časti zamietnutia žaloby včas odvolal. V odvolaní\nuviedol, že postupom žalovanej a jej organizačnej zložky bezpochyby došlo aj k porušeniu jeho\nsubjektívnych práv. V dôsledku rozhodnutia žalovanej má značné ťažkosti s udržaním doterajších\nzamestnancov a náborom nových zamestnancov, keďže príslušné verejnoprávne organizácie SR ich\nodmietajú zaregistrovať pre platenie sociálneho a zdravotného poistenia na území SR. Pri zmenšujúcom\nsa počte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi,\nčím o nich prichádza, prichádza o zisk zo zákaziek a hrozia mu sankciami. Žalovaná nad rámec dôvodov\npodaných odvolaní a zisteného skutkového stavu zamietla odvolanie žalobcu v 1. rade z dôvodov a\nskutočností, ktoré boli po prvýkrát žalobcovi v 1. rade oznámené až žalovanou v jej rozhodnutí. V\ntomto smere mu bolo odňaté subjektívne právo brániť sa proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci. Týmito\nnovými dôvodmi a skutočnosťami boli predovšetkým argumenty žalovanej súvisiace s nepreukázaním\nregistrovaného miesta podnikania zamestnávateľa. Poukázal na list žalovanej - oznámenie týkajúce\nsa spoločností, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť ako tzv. schránkové firmy zo\ndňa 25.07.2013, v ktorom žalovaná informuje príslušný poľský orgán sociálneho zabezpečenia (ZUS,\nDepartment Ubezpieczen i Sladek) o tom, že v prípade podania odvolania zo strany žalobcu v 1. rade a\nďalších zamestnávateľov tieto zamietne a potvrdí rozhodnutia svojich organizačných zložiek, čím došlo\nk neprípustnému prejudikovaniu rozhodnutia v odvolacom konaní. Namietal tiež, že do kompetencie\nžalovanej nepatrí uskutočnenie kontroly na preukázanie reálneho výkonu činnosti. Zároveň poukázal na\nrozhodnutie žalovanej č. 7942-3/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom žalovaná jednoznačne konštatovala,\nže Sociálna poisťovňa nie je oprávnená vstupovať do pracovno-právnych vzťahov a výkon činnosti\nzamestnancov žalobcu v 1. rade je oprávnený kontrolovať len inšpektorát práce, ktorého kontrolné\nzistenia sú pre ňu záväzné. Závery žalovanej o absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu\nv 1. rade neobstoja z právneho ani z praktického (skutkového) hľadiska, nakoľko jeho zamestnanci\npracujú mimo jeho sídla. Žalobca v 1. rade žalovanej predložil všetky potrebné doklady preukazujúce\nreálny výkon činnosti zamestnancov, ktoré si kontrolóri vyžiadali. Pri kontrolách, ktoré u žalobcu v\n1. rade vykonala organizačná zložka žalovanej predložil žalobca v 1. rade tzv. reporty (správy) dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce. Uviedol tiež, že došlo k porušeniu princípu rovnakého\nzaobchádzania, keď pri existencii rovnakých podmienok organizačná zložka žalovanej vo vzťahu k\nporovnateľným zamestnancom žalobcu v 1. rade uplatnila diametrálne odlišný postup. Namietal tiež,\nže došlo k neprípustnej retroaktivite v rozhodnutiach žalovanej. Kým kontroly v predchádzajúcich\n\nrokoch nezistili žiadne nedostatky, kontrola vykonaná v marci 2013 už zrazu zistila závažné nedostatky\nodôvodňujúce retroaktívne rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia zamestnancov, pričom aj podľa\nPraktickej príručky, na ktorú sa žalovaná odvoláva, je jednoznačne zakotvené, že prípadné zistenia\nzakladajúce zmenu uplatniteľnej legislatívy sa aplikujú až od momentu zistenia, nie spätne.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie tiež žalobca v 2. rade v časti priznanej náhrady\ntrov konania. Uviedol, že počas prvostupňového konania sa v celom rozsahu odvolával na jednotlivé\nskutočnosti uvedené v podanej žalobe a žaloba bola v celom rozsahu podaná aj v jeho prospech.\nSamostatnú žalobu nepodal z dôvodu hospodárnosti konania, avšak pridržal sa skutočností, ktoré\nuviedol v žalobe jeho zamestnávateľ - žalobca v 1. rade. Dodal, že mu z uvedených dôvodov mala byť\npriznaná náhrada trov prvostupňového konania vo výške 440,68 eur, tzn. aj za úkon právnej služby spísanie žaloby.\nRozsudok krajského súdu v časti zrušenia rozhodnutia žalovanej vo vzťahu k žalobe žalobcu v 2.\nrade napadla žalovaná včasným odvolaním, v ktorom uviedla, že kontroly zamerané na reálny výkon\nčinnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike začala\nSociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia Zaklad\nUbezpieczeń Spolecznych, Varšava, ktorá žiadala Sociálnu poisťovňu o informáciu, či dotknuté osoby\nvykonávajú činnosť zamestnancov na území Slovenskej republiky. Svoju žiadosť odôvodnila tým, že v\nposledných rokoch na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkúvajú pre poľské samostatne\nzárobkovo činné osoby úväzok v iných členských štátoch a v mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie\nje výkon zamestnania na pracovnú zmluvu, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie\nv Poľskej republike z podnikateľskej činnosti. Z výsledkov kontrol zistených u žalobcu v 1. rade žalovanej\nvyplynulo, že na adrese uvedenej v osvedčení o živnostenskom oprávnení ako miesto činnosti žalobcu\nv 1. rade sa nenachádza kancelária ani prevádzka žalobcu v 1. rade. Žalobca v 1. rade riadi svoju\nspoločnosť z miesta svojho trvalého bydliska v Poľskej republike. Počet hodín, ktoré majú zamestnanci\nza mesiac odpracovať (napr. 12 hodín mesačne) a k tomu prislúchajúca mzda za vykonanú prácu (napr.\n80 eur) vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o rentabilnosti. Dochádzať z Poľskej republiky do rôznych\nmiest Slovenskej republiky a odpracovať napr. 3 hodiny denne sa žalovanej javí ako neefektívne, t. j. je\npredpoklad, že výdavky významným spôsobom presahujú príjmy, ktoré majú zamestnanci zaručené v\npracovnej zmluve. Keďže žalobca v 1. rade riadi spoločnosť z adresy svojho trvalého bydliska v Poľskej\nrepublike, účtovné doklady a doklady týkajúce sa zamestnancov sa nenachádzajú v mieste podnikania\nžalobcu v 1. rade, ale na adrese splnomocneného zástupcu, o ukladaní pracovných povinností žalobca\nv 1. rade nevyhotovuje žiadny záznam, nemá vlastných administratívnych zamestnancov pracujúcich\nv mieste jeho podnikania, podľa právneho názoru žalovanej žalobca v 1. rade nespĺňa podmienky\nregistrovaného sídla alebo miesta podnikania, a preto sa na zamestnancov žalobcu v 1. rade nemôže\nuplatniť legislatíva štátu, v ktorom má podľa výpisu zo živnostenského registra registrované sídlo alebo\nmiesto podnikania, t.j. legislatíva Slovenskej republiky. Na základe kontroly sa nepodarilo preukázať\nreálny výkon činnosti zamestnancov žalobcu v 1. rade na území Slovenskej republiky ani splnenie\npodmienok na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania. Žalovaná tiež uviedla, že hoci\nbol žalobca v 2. rade vyradený zo systému sociálneho poistenia v Slovenskej republike, neznamená\nto, že nie je poistený ani v jednom členskom štáte, ale naopak, stále podlieha poľskej legislatíve.\nUviedla tiež, že dohoda medzi poľskou ZUS a Sociálnou poisťovňou nemusí mať podľa článku 16 ods.\n4 vykonávacieho nariadenia písomnú formu. Poukázala tiež na to, že v zmysle § 212 ods. 3 zákona o\nsociálnom poistení sa rozhodnutia vo veci nevzniku sociálneho poistenia nedoručujú do vlastných rúk.\nRozhodnutie bolo doručené doporučene a nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2014, preto mal krajský\nsúd posudzovať včasnosť podania žaloby aj voči žalobcovi v 2. rade, t. j. či žaloba bola podaná v lehote\ndvoch mesiacov. Žalovaná vo svojom odvolaní tiež poukázala na neoprávnené pripustenie žalobcu v\n2. rade do konania uznesením krajského súdu podľa § 92 ods.1 O. s. p., aplikácia ktorého nie je v\nprávnom konaní (nesporovom) prípustná. Ak sa žalobca v 2. rade cítil dotknutý na svojich právach, bol\noprávnený podať žalobu v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia správneho orgánu v\nposlednom stupni. Žiadala preto rozsudok krajského súdu v časti, v ktorej zrušil rozhodnutia žalovanej\noboch stupňov zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobcu v 2. rade zamietne.\nVo svojich vyjadreniach k odvolaniam sa účastníci konania pridržiavali svojich doterajších vyjadrení.\n\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s.\np.\"). V zmysle § 492 ods. 2 S. s. p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 246c ods. 1 O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nRozhodnutím č. 5612-30/2013-SK zo dňa 17.12.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník rozhodla, že\nžalobcovi v 2. rade nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie ako zamestnancovi zamestnávateľa: Z. W. - SUN STUDIO podľa slovenskej legislatívy od\n01.05.2012.\nPobočka Sociálnej poisťovne svoje rozhodnutia odôvodnila tým, že ňou vykonanou kontrolou nebol\npreukázaný reálny výkon činnosti žalobcu v 2. rade ako zamestnanca, a preto nemôže podliehať\nslovenským právnym predpisom podľa čl. 13 (3) základného nariadenia. Žalovaná Sociálna poisťovňa,\nústredie toto rozhodnutie žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdila a odvolania voči nemu podané\nzamietla.\nPodľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku aktívne legitimovanou na podanie žaloby na\npreskúmanie rozhodnutia správneho orgánu je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že\nbola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť\ntohto rozhodnutia. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej\nosoby. So zreteľom na ustanovenie § 247 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne\ntvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,\npričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku\naktívnej legitimácie žalobcu.\nAko vyplýva aj z judikatúry, žalobu podľa § 247 a nasl. O. s. p. môže podať len ten, kto bol správnym\nrozhodnutím ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri\nrozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym\nžalobcovým právam.\nOdvolací súd sa stotožnil s tvrdením krajského súdu, že z obsahu žaloby je jednoznačné, že žalobca v 1.\nrade nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv,\nale porušenie práv zamestnancov, keď\nokrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí žiadne porušenie\njeho subjektívnych práv netvrdil. Odvolací súd považoval za správne tvrdenie krajského súdu, že\nnedodržanie procesných lehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Odvolací súd sa preto\nstotožnil so záverom krajského súdu o tom, že žalobca nebol procesne aktívne legitimovanou osobou\nv zmysle § 247 O. s. p.\nRovnako za správne považoval odvolací súd závery krajského súdu o tom, že žalobca nebol aktívne\nhmotnoprávne legitimovanou osobou. Pokiaľ žalobu žalobcu v 1. rade zamietol, rozhodol správne,\npretože žalobca v 1. rade nielenže nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv (namietal porušenie\npráv žalobcu v 2. rade - zamestnanca), ale rozhodnutiami Sociálnej poisťovne nebolo zasiahnuté do\nmajetkových práv žalobcu v 1. rade. V prípade bezdôvodného odvedenia poistného, by bolo poistné\nzamestnávateľovi v zmysle § 145 zákona o sociálnom poistení vrátené. Ani odvolací súd žiadny zásah\ndo majetkových práv žalobcu v 1. rade nezistil. Prichádzal do úvahy len zásah do majetkových práv\nžalobcu v 2. rade - zamestnanca. Odvolací súd preto v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s §\n219 ods. 1 O. s. p. potvrdil rozhodnutie krajského súdu v časti, v ktorej prvostupňový súd žalobu žalobcu\nv 1. rade zamietol.\n\nŽalobcovi v 1. rade odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v tomto\nkonaní nebol úspešný.\nPokiaľ ide o odvolanie žalobcu v 2. rade proti proti trovám konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndospel k záveru, že jeho odvolanie je potrebné odmietnuť.\nPodľa § 250 ods. 1 O. s. p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto\nna odvolanie nie je oprávnený.\nV zmysle § 250 ods. 1 O. s. p. sú účastníkmi konania žalobca a žalovaný. Žaloby boli podané len\nžalobcom v 1. rade.\nŽalobca v 2. rade, aj keď ho krajský súd označil ako žalobcu, žalobu nepodal - do konania bol len\npribratý uznesením krajského súdu, a preto je potrebné na neho ako na účastníka pribratého do konania\nnahliadať. Keďže piata časť Občianskeho súdneho poriadku obsahuje osobitnú úpravu pribratia ďalších\núčastníkov do konania, ustanovenie § 92 ods. 1 O. s. p. nie je na správne súdnictvo aplikovateľné. Vplyv\nna postavenie takého účastníka v konaní nemá ani nesprávny postup krajského súdu, ktorý v uznesení\no pribratí účastníka nesprávne odkázal na § 92 ods. 1 O. s. p.\nUstanovenie § 250 ods. 1 O. s. p. je vo vzťahu k pribraným účastníkom konania potrebné vykladať\ntak, že ide predovšetkým o zabezpečenie práv takýchto účastníkov byť informovaný o prípadnej zmene\nv ich právach a povinnostiach, ktorá môže byť spôsobená prípadným zrušením žalobou napadnutých\nrozhodnutí správnych orgánov. Žalobca v 2. rade bol do konania pribratý z dôvodu, že by ako\nzamestnanec a ako účastník správneho konania mohol byť dotknutý prípadným zrušením napadnutých\nrozhodnutí žalovanej. Keďže odvolateľ - žalobca v 2. rade môže mať v konaní podľa druhej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku iba postavenie pribratého účastníka konania, nie je osobou\noprávnenou na podanie odvolania. Na základe uvedeného odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. b) v\nspojení s § 246c ods. 1 O. s. p. odvolanie podané proti rozsudku krajského súdu účastníkom označeným\nako žalobca v 2. rade - pribratým účastníkom konania v časti priznanej náhrady trov konania odmietol.\nPodľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\nZ administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že rozhodnutie žalovanej nebolo doručené\npriamo žalobcovi v 2. rade, ale prevzala ho iná osoba. Krajský súd opätovne neukladal žalovanej\ndoručovať toto rozhodnutie žalobcovi v 2. rade. Žalobu žalobcu v 2. rade považoval za podanú\nv zákonom stanovenej lehote a na jej základe rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nOdvolací súd sa s týmto právnym posúdením veci vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade nestotožnil.\nZ celého predloženého spisového materiálu nevyplýva, že by žalobca v 2. rade podal žalobu, či už sám\nalebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Aj napriek tomu, že krajský súd M. N. N. označoval\nako žalobcu v 2. rade, s poukazom na to, že na návrh pripustil jeho vstup do konania na strane žalobcu\npodľa § 92 ods. 1 O. s. p., ide stále o pribratého účastníka. Na toto procesné postavenie nemá vplyv ani\nokolnosť, že krajský súd napriek existencii osobitnej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 vety druhej O. s. p.)\nnesprávne aplikoval § 92 ods. 1 O. s. p., ktorého použitie v správnom súdnictve nie je možné.\nM. N. N., krajským súdom nesprávne označovaný ako žalobca v 2. rade (ktoré označenie odvolací\nsúd predovšetkým s ohľadom na zachovanie kontinuity a prehľadnosti rozhodnutia nemenil), bol do\n\nkonania pribratý uznesením krajského súdu, a je preto potrebné na neho tak aj nahliadať. Pokiaľ\nkrajský súd preskúmaval rozhodnutie odporkyne aj vo vzťahu k M. N. N., ktorý žalobu na preskúmanie\nrozhodnutia žalovanej ani nepodal, táto okolnosť predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania, na\nktorú je potrebné prihliadať v každom štádiu konania. Pretože M. N. N. žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej nepodal, musel odvolací súd rozsudok krajského súdu v časti týkajúcej sa\nzrušenia rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie\nzmeniť a konanie zastaviť.\nV súvislosti so zmenou rozsudku krajského súdu vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade zmenil odvolací súd\naj výrok o trovách konania tak, že tomuto žalobcovi právo na náhradu trov prvostupňového konania\nnepriznal, pretože nebol v prvostupňovom konaní úspešný. Rovnako odvolací súd nepriznal právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ani v tomto konaní žalobca v 2. rade úspešný nebol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/36/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}