{"guid": "d49eaec3-a4df-4609-840f-d77459194999:f176f916-4b11-40aa-801a-83218ed80987", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8014200539.1", "spisova_znacka": "7Sžso/48/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/48/2015 z 16. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. mája 2017, sp. zn. 7Sžso/48/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:8014200539.1", "identifikacne_cislo": "8014200539", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-05-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-1", "nazov": "§ 92 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja", "nazov": "§ 250ja OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-2", "nazov": "§ 221 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-92", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f176f916-4b11-40aa-801a-83218ed80987", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200539.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200539.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:8014200539.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/48/2015\n8014200539\n16. 05. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:8014200539.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ A. - SUN STUDIO, so sídlom vo Svidníku,\nBardejovská 220, 089 01 Svidník, IČO: 46 497 196, 2/ K. H. A.L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X/X,\nXX-XXX V., Poľská republika, 3/ Q. B. Q., trvale bytom F. XX, T., Poľská republika, právne zastúpených\nJUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti\nžalovanej: Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovanej zo dňa 24. februára 2014, č.: 20416-2/2014BA a zo dňa 19. februára 2014, č.: 417-3/2014-BA, v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správnych\norgánov o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. apríla 2014, č.k.\n2S/36/2014-46, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. apríla 2015, č.k.\n2S/36/2014-46, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. apríla 2015, č.k. 2S/36/2014-46, žaloby žalobcu 1/, ktorý sa\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 24.02.2014, č.: 20416-2/2014-BA, v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, zo dňa\n27.11.2013, č.: 5612-29/2013-SK a ktorý sa samostatnou žalobou domáhal aj preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej zo dňa 19.02.2014, č.: 417-3/2014-BA, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nsprávneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, zo dňa 21.10.2013, č.: 5612-4/2013-SK,\nzamietol. Žaloby žalobcu1/ boli na krajskom súde vedené pod sp.zn. 2S/36/2014 a 2S/37/2014. Krajský\nsúd podľa § 112 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 OSP spojil obidve veci na spoločné\nkonanie s tým, že vec bola vedená pod sp.zn. 2S/36/2014 a 2S/37/2014.\nRozsudkom zo 17. apríla 2015, č.k. 2S/36/2014-46 konanie o žalobách žalobcov v 2/ a 3/ zastavil.\nKrajský súd uznesením sp.zn. 2S/36/2014-40 zo dňa 11.03.2015 pripustil vstup do konania na strane\nžalobcu ako žalobcu 2/ rade K. H. A. podľa § 92 ods. 1 OSP. Uznesením sp.zn. 2S/37/2014-38 zo dňa\n11.03.2015 pripustil vstup do konania na strane žalobcu 3/ rade Q., podľa § 92 ods. 1 OSP\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu\nnepriznal.\nKrajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovanej vo vzťahu k žalobným námietkam k porušeniu práv\nžalobcu 1/ dospel k záveru, že subjektívne práva žalobcu 1/ porušené neboli, pretože v žalobách\nsú namietané porušenie subjektívnych práv žalobcov 2/ a 3/, postup žalovanej bol v súlade so\nzákonom, preto žaloby žalobcu v 1/ rade podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodné zamietol. V\nsúvislosti so žalobami žalobcu v 1/ rade poukázal na to, že z ustanovení § 249 ods. 1, 2 a § 250j\nOSP vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou. Konanie sa začína na návrh,\n\nktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie\na postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho\norgánu, a aký konečný návrh robí. Okrem nedodržania 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutého\nrozhodnutia, porušenia zásady dvojinštančnosti správneho konania, ktoré nebolo preukázané, netvrdil\nžiadne porušenie svojich subjektívnych práv. Pri vydávaní rozhodnutí síce neboli dodržané procesné\nlehoty, avšak podľa názoru krajského súdu toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí, pretože podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu\nsprávneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu\nby žalobca v 1/ rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci.\nKrajský súd konštatoval, že namietaná nezákonnosť postupu a rozhodnutí žalovanej, bez uvedenia\nkonkrétnych porušení subjektívnych práv žalobcu v 1. rade, je pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Je\nnesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platil povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na tú\nskutočnosť, že Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 145 ods. 1 upravuje, že\nsociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe\nalebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a/ zistenia\ntejto skutočnosti sociálnou poisťovňou alebo b/ doručenia písomnej žiadosti fyzickej alebo právnickej\nosoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, právo na\nvrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom\nbola platba uvedená v odseku 1 a 2 a zúčtovaná na účet sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Podľa\nods. 4 tohto ustanovenia, poistné, ktoré je sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet\npohľadávky sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné\nalebo voči jej právnemu nástupcovi. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodnutiami\nsociálnej poisťovne, pobočky, nemohlo byť zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1/ rade.\nZa nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu v 1/ rade, že bola porušená zásada\ndvojinštančnosti konania, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov je nepochybné, že\nžalovaná vo veci rozhodovala na základe skutočností, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria\njeden celok. Konštatoval, že rozhodnutia žalovanej sú len podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené.\nTakýto postup žalovanej umožňuje § 218 ods. 1 zákona, podľa ktorého odvolací orgán preskúma\nnapadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne\nzistené nedostatky odstráni. K ostatným námietkam žalobcu v 1/ rade vo vzťahu k prejudikovaniu\nrozhodnutí v Oznámení žalovanej príslušnému orgánu Poľskej republiky a retroaktivite krajský súd\nkonštatoval, že žalobca v 1/ rade v žalobách nenamietal v súvislosti s uvedenými námietkami porušenia\nkonkrétneho právneho predpisu, ktorý by správnym orgánom takýto postup zakazoval, a aké jeho\nsubjektívne práva boli porušené. Vo vzťahu k žalobcom v 2/ a 3/ rade prvostupňový správny orgán\nnerozhodol ani retroaktívne.\nVo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/ krajský súd skonštatoval, že najprv skúmal, včasnosť podanej žaloby,\na to s odôvodnením, že rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi v 2/ rade doručené dňa 07.03.2014,\nžalobcovi v 3/ rade dňa 28.02.2014. V prípade žalobcu v 2/ rade začala dvojmesačná lehota na podanie\nžaloby plynúť dňa 08.03.2014 a uplynula dňa 08.05.2014, v prípade žalobcu v 3/ rade začala plynúť\ndňa 01.03.2014 a uplynula dňa 01.05.2014. U obidvoch nadobudli uznesenia krajského súdu, ktorými\npodľa § 92 ods. 1 OSP pripustil ich vstup do konania na strane žalobcov, právoplatnosť dňa 16.03.2015.\nPostavenie žalobcov (v 2/ a 3/ rade) teda nadobudli dňa 16.03.2015, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty\nna podanie žaloby (08.05.2014 a 01.05.2014), pričom zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V tejto\nsúvislosti krajský súd uviedol, že lehota žalobcov v 2/ a 3/ rade (dva mesiace odo dňa doručenia\nrozhodnutí žalovanej) nemôže byť zachovaná ani pri argumentácií, že zamestnávateľ (žalobca v 1/\nrade) a zamestnanci (žalobcovia v 2/ a 3/ rade) sú nerozluční spoločníci, pretože z hmotnoprávnych\nustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. nevyplývajú pre žalobcu v 1/ rade a žalobcov v 2/ a 3/ rade rovnaké\npráva a povinností. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250d ods. 1 OSP konanie o žalobách\nžalobcov v 2/ a 3/ rade zastavil.\nO náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP. Žalobcovia neboli v konaní úspešní, žalovaná\nnemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto krajský súd účastníkom náhradu trov konania\nnepriznal.\n\nII.\nRozsudok krajského súdu včas napadli odvolaním žalobcovia a navrhli, aby odvolací súd rozsudok\nprvostupňového súdu zmenil a žalobcom prisúdil náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho\nkonania.\nZa odvolacie dôvody žalobca 1/ označil porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré zahŕňa\nokrem iného aj právo na zákonné administratívne konanie. Vo vzťahu k porušeniu subjektívnych práv\npodnikať a dosahovať zisk uviedol, že v dôsledku rozhodnutia žalovanej a jej organizačnej zložky\nmá s udržaním doterajších zamestnancov a náborom nových zamestnancov a pri zmenšujúcom sa\npočte zamestnancov nie je schopný dodržať zmluvné podmienky dohodnuté s obchodnými partnermi.\nOkrem toho poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 26/1994 a tvrdil, že nesúhlasí\ns argumentáciou krajského súdu, že zo žaloby nevyplýva žiadne porušenie jeho subjektívnych práv.\nUž len porušenie zásad správneho konania, ako v danom prípade, je porušením jeho subjektívnych\npráv ako účastníka správneho konania. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že postupom\nžalovanej nedošlo k porušeniu princípu dvojinštančnosti správneho konania. Rozhodnutie žalovanej\npovažoval za nepreskúmateľné a v celom rozsahu za arbitrárne. Žalovaná podľa mienky odvolateľa\npojednáva o skutočnostiach, ktoré neboli predmetom dokazovania v prvostupňovom konaní a neboli\nsúčasťou zisteného skutkového stavu. Takýmto postupom mu bolo odňaté subjektívne právo brániť sa\nproti rozhodnutiu orgánu verejnej moci. Týmito novými dôkazmi a skutočnosťami mali byť predovšetkým\nargumenty žalovanej súvisiace s nepreukázaním registrovaného miesta podnikania zamestnávateľa, ku\nktorým sa žalobca 1/ nemal možnosť vyjadriť, nakoľko boli po prvýkrát spomenuté až v druhostupňovom\nrozhodnutí.\nŽalobca 1/ ďalej namietal, že do kompetencie žalovanej nepatrí uskutočňovanie kontroly týkajúcej\nsa reálneho výkonu činnosti zamestnancov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie žalovanej\nč. 7942-3/2014 zo dňa 29. januára 2014 (zamestnávateľ A. zamestnanec L.J.V.), kde žalovaná\njednoznačne skonštatovala, že nie je oprávnená vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov a výkon\nčinnosti zamestnancov žalobcu 1/ je oprávnený kontrolovať len inšpektorát práce, ktorého kontrolné\nzistenia sú pre ňu záväzné.\nŽalobca 1/ ďalej dôvodil tým, že závery žalovanej o absencii reálneho výkonu činnosti zamestnancov\nžalobcu 1/ neobstoja z právneho ani z praktického hľadiska, nakoľko zamestnanci žalobcu 1/ pracujú\nmimo jeho sídla. Primárnou úlohou zamestnancov žalobcu 1/ je roznos letákov, ktoré si zamestnanci\npreberajú v externej spoločnosti vo Svidníku. Z preberania a distribúcie letákov má zamestnávateľ\nvyhotovené fotografické záznamy, roznášanie kontrolujú iní zamestnanci a zamestnancom sa vedú\ndochádzkové listy, čo jednoznačne preukazuje reálny výkon činnosti na území Slovenskej republiky.\nŽalobca 1/ namietal aj spôsob výkonu kontroly, nakoľko z rozhodnutia žalovanej vyplýva, že práve na\nzáklade vykonaných kontrol u žalobcu 1/ dospela žalovaná k tomu, že žalobca nespĺňa podmienku\nreálneho výkonu činnosti. Žalobca 1/ pritom organizačnej zložke žalovanej predložil všetky podklady,\nktoré si kontrolóri vyžiadali. Žalovaná si nevyžiadala ďalšie doklady, nepristúpila k osobnému výsluchu\nzamestnancov a ani inému spôsobu preverenia tvrdení žalobcu 1/. Okrem toho pravidelne daňovému\núradu odovzdáva štvrťročné súhrnné výkazy a každý rok podáva aj daňové priznanie na daň z príjmu,\nz ktorých vyplýva nielen to, že žalobca 1/ reálne vykonáva činnosť, ale aj rozsah a obsah tejto\nčinnosti, čo môže len prostredníctvom svojich zamestnancov. Poukázal tiež na to, že pri kontrolách\nžalobca 1/ predložil tzv. reporty (správy) - dochádzky jednotlivých zamestnancov do práce. Pokiaľ\nide o nepreukázanie reálneho výkonu činnosti, nie je možné zo samotnej okolnosti nezastihnutia\nzamestnávateľa alebo zamestnanca v mieste podnikania v čase výkonu kontroly vyvodiť záver, že u\nžalobcu 1/ nebol preukázaný reálny výkon práce jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky; v\ntejto súvislosti poukázal na rozhodnutie žalovanej z 28. júna 2012, č. 8519-5/2012-BA, v ktorom táto\nvyslovila totožný názor.\nŽalobca 1/ mal za to, že krajský súd sa nevysporiadal s ďalšími argumentmi uvedenými v žalobe, najmä\ns porušením princípu rovnakého zaobchádzania.\n\nŽalobcovia 2/ a 3/ namietali nezákonnosť rozhodnutia o zastavení konania , čím bola odňatá ich možnosť\nkonať pred súdom. V súlade so záverom nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 13. marca 2008, sp.zn. I. ÚS\n219/07 sú toho názoru, že lehotu podľa § 250b ods. 1 OSP nemožno počítať odo dňa rozhodnutia súdu\no pribratí účastníka do konania. Podľa ich názoru postačuje, ak aspoň jeden z účastníkov správneho\nkonania podal včas žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí správneho orgánu.\nKrajský súd rozhodol o vstupe ďalšieho účastníka do súdneho konania podľa § 92 ods. 1 OSP na\nzáklade jeho súhlasu, no v príslušných ustanoveniach OSP takýto vstup účastníka konania nie je viazaný\nna dodržanie dvojmesačnej lehoty. V prípade žalobcov možno s prihliadnutím na obsah napadnutých\nrozhodnutí správnych orgánov uvažovať aj o tzv. nerozlučnom spoločenstve práv, v dôsledku čoho\nargumentácia krajského súdu o plynutí lehoty odo dňa pribratia ostatných žalobcov do konania nemôže\nobstáť. Uplatnili si náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového aj odvolacieho konania.\nIII.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalobcu 1/ žalovaná navrhla rozsudok krajského súdu čo do prvej výrokovej\nčasti potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že sociálna poisťovňa vykonala a naďalej vykonáva\nkontroly reálneho výkonu činnosti zamestnancov, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike a ktorých\nzamestnávateľ má sídlo na území Slovenskej republiky, na základe podnetu ZUS Varšava a z dôvodu\npretrvávajúceho trendu narastajúceho počtu „registrovaných poľských zamestnávateľov“ vzbudzujúceho\npodozrenie zo zneužívania systému verejného zdravotného poistenia, ktoré avizovala najmä ZP\nDôvera a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Len v prípadoch, kde sa nepreukáže\nreálny výkon činnosti dotknutého zamestnanca, rozhoduje sociálna poisťovňa o tom, že zamestnancovi\nnevzniklo, resp. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy. V prípade, ak sociálna poisťovňa už\nvystavila zamestnancom žalobcu formulár E101 SK/PD A1, títo zamestnanci podliehajú slovenskej\nlegislatíve až do dňa platnosti formulárov. Ak ide o zamestnancov, ktorým doteraz nebol vystavený\nformulár PD A1 o určení uplatniteľnej legislatívy a na základe kontrol nebol preukázaný reálny výkon\nčinnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky a splnenie podmienok registrovaného sídla\nzamestnávateľa, sociálna poisťovňa rozhoduje o tom, že dotknutému zamestnancovi povinné sociálne\npoistenie na území Slovenskej republiky nevzniklo. O uvedených skutočnostiach bola informovaná\ncentrála poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS vo Varšave listom z 25. júla 2013, č.\n36968-2/2013-BA, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje. Poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia\nZUS Varšava listom z 10. októbra 2013, č. 992900/502/32/2013 tieto skutočnosti akceptovala. V tejto\nsúvislosti žalovaná uviedla, že pobočky sociálnej poisťovne postupujú podľa uvedených postupov\nvo vzťahu ku všetkým zamestnancom bez rozdielu národnosti či štátnej príslušnosti, preto nie je\nopodstatnené tvrdenie žalobcov o porušení princípu rovnakého zaobchádzania. Sociálna poisťovňa\nďalej poukázala, že nezasahuje do majetkových práv žalobcu 1/, keďže nerozhoduje o odvodovej\npovinnosti, ale o nevzniku, resp. zániku sociálneho poistenia jeho zamestnanca podľa slovenskej\nlegislatívy, čo má za následok, že za tohto zamestnanca nebol povinný platiť poistné na sociálne\npoistenie.\nŽalovaná uviedla, že žalobcovi 1/ takisto nebráni využívať právo na podnikanie a dosahovanie zisku. Na\npreukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov nepostačuje len formálnym spôsobom deklarovať\npodnikanie, napr. obchodnými, pracovnými zmluvami, dochádzkami zamestnancov. Sociálna poisťovňa\nvychádza aj z dohodnutých mzdových podmienok. Dochádzať z Poľskej republiky do rôznych miest\nSlovenskej republiky, odpracovať napr. 1 alebo 3 hod. denne sa javí ako neefektívne, t.j. je predpoklad, že\nvýdavky významným spôsobom presahujú príjmy. Uvedené potom vyvoláva podozrenie z obchádzania\nprávnych predpisov Poľskej republiky. Žalovaná poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. októbra\n2012, vo veci C-115/11, z ktorého vyplýva, že inštitúcia vystavujúca osvedčenie E 101 (korešpondujúce\ns osvedčením PD A1) je povinná vykonať riadne posúdenie skutkových okolností relevantných na\nuplatnenie pravidiel pre posudzovanie uplatniteľnej právnej úpravy v oblasti sociálneho zabezpečenia a\nv dôsledku toho zaručiť správnosť informácii, ktoré figurujú v tomto osvedčení.\nŽalovaná ďalej uviedla, že daňové úrady neurčujú uplatniteľnú legislatívu, a preto stanovisko daňového\núradu by v tomto smere bolo právne irelevantné. Daňové úrady pri plnení daňovej povinnosti daňovníka\nneskúmajú reálny výkon činnosti, ale len správnosť odvedenej dane na základe predložených dokladov.\n\nĎalej žalovaná poukázala na skutočnosť, že je oprávnená kontrolovať splnenie podmienok na určenie\nuplatniteľnej legislatívy v súlade s koordinačnými nariadeniami, ktoré upravujú oblasť sociálneho\nzabezpečenia. K námietke, ktorou žalobca 1/ poukazoval na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie,\nz 28. júna 2012, č. 8519-5/2012-BA, uviedla, že ide o jediné rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej\nveci, ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového orgánu. Sociálna poisťovňa však prehodnotila\nsvoj právny názor a následne vo všetkých obdobných prípadoch postupovala tak, že rozhodnutia\nprvostupňových správnych orgánov potvrdila. Súčasne uviedla, že kontrola vykonaná zamestnancami\nSociálnej poisťovne, pobočka Prešov, na ktorú žalobca poukazuje v žalobe, bola zameraná na kontrolu\nodvodu poistného na sociálne poistenie a plnenie povinností zamestnávateľa uložených zákonom č.\n461/2003 Z.z. V rámci tejto kontroly sa nezisťovali skutočnosti relevantné na preverenie reálneho výkonu\nčinnosti zamestnancov žalobcu.\nŽalovaná v závere svojho vyjadrenia poukázala aj na neprípustnosť uznesenia krajského súdu o\npripustení vstupu do konania žalobcu 2/ a 3/ podľa § 92 ods. 1 OSP a že aplikácia tohto zákonného\nustanovenia sa používa len v sporovom konaní. Vstúpenie žalobcu 2/ a 3/ do konania podľa názoru\nžalovanej slúži na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie, ktorá však existuje od počiatku. V závere\nžalovaná namietala aj výšku trov odvolacieho konania, ktoré si žalobcovia vyčíslili v odvolaní.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „SSP“ a § 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok\nkrajského súdu a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 492 ods. 2\nSSP v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie\nalebo zmenu.\nZ obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovanej, najvyšší súd zistil, že\nprvostupňovým rozhodnutím z 27. novembra 2013,\nčíslo: 5612-29/2013-Sk, Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, rozhodla, že zamestnancovi K. H. A.L.,\nnar. XX. N. XXXX, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa A. V. - SUN STUDIO podľa slovenskej\nlegislatívy od 1. októbra 2012. Žalovaná rozhodnutím z 24. februára 2014,\nčíslo: 20416-2/2014-BA, odvolanie zamestnanca a zamestnávateľa zamietla a rozhodnutie potvrdila.\nNajvyšší súd ďalej zistil, že prvostupňovým rozhodnutím z 21. októbra 2013, číslo: 5612-4/2013-Sk,\nSociálna poisťovňa, pobočka Svidník, rozhodla, že zamestnancovi Q. B. Q., nar. XX. Q. XXXX, zaniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\npodľa slovenskej legislatívy uplynutím dňa 31. august 2013. Žalovaná rozhodnutím z 19. februára 2014,\nčíslo: 417-3/2014-Ba, odvolanie zamestnanca a zamestnávateľa zamietla a rozhodnutie potvrdila.\nPodľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 250 ods. 1 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nK. H. A.L., nar. XX. N. XXXX a Q. B. Q., nar. XX. Q. XXXX, boli ako zamestnanci žalobcu 1/ účastníkmi\nsprávneho konania, pričom je celkom zrejmé, že zrušenie napadnutého rozhodnutia sa bude dotýkať ich\npráv a povinností, keďže predmetom rozhodnutia bola otázka, či p. K. H. A.L., nevzniklo povinné sociálne\npoistenie podľa slovenskej legislatívy a Q. B. Q., nar. XX. Q. XXXX, zaniklo povinné sociálne poistenie\npodľa slovenskej legislatívy. Od vzniku a trvania povinného sociálneho poistenia sa potom odvíja celý\nrad práv v oblasti nemocenského, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, napr. právo na\ndávky v nezamestnanosti, nemocenské, resp. dôchodkové dávky. Zrušením napadnutého rozhodnutia\nby teda mohli byť dotknuté ich práva.\nPokiaľ krajský súd pripustil vstup osôb p. K. a Q. B. Q., do konania na strane žalobcov podľa tretej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku (§ 92 ods. 1 OSP), nepostupoval v súlade so zákonom, pretože\n\nv správnom súdnictve je vylúčené rozhodovanie podľa § 92 ods. 1 OSP, keďže druhá hlava piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku obsahuje osobitné ustanovenia o účastníctve (§ 250 OSP). V správnom\nsúdnictve vo všeobecnosti status účastníka bol daný podľa druhej definície účastníkov konania, a teda\núčastníkom v správnom súdnictve bol ten, ktorého za účastníka zákon označil. Z povahy veci v danom\nprípade bolo preto vylúčené pristúpenie osoby do konania či už na strane žalobcu, alebo na strane\nžalovaného podľa § 92 ods. 1 OSP. Správny súd rozhodujúci podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku z uvedených dôvodov nemal zákonné zmocnenie na rozhodovanie podľa § 92 ods.\n1 OSP. Povinnosťou krajského súdu bolo rozhodnúť o pribratí tohto účastníka do konania podľa § 250\nods. 1 druhej vety OSP, avšak nie na strane žalobcu, ale ako účastníka správneho konania, práva a\npovinnosti, ktorého by mohli byť zrušením napadnutého rozhodnutia žalovanej dotknuté.\nVychádzajúc z uvedeného najvyšší súd preto dospel k záveru, že krajský súd svojim postupom, ktorým\npribral podľa § 92 ods. 1 OSP K. H. A.L. a Q. B. Q. do konania na strane žalobcu, sa v konaní dopustil\ntakej vady konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nNajvyšší súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie podľa § 492 ods. 2 SSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a v spojení § 246c ods. 1\na s § 221 ods. 1 písm. f/, h/ a ods. 2 OSP.\nV ďalšom konaní krajský súd bude s týmito účastníkmi správneho konania konať ako s účastníkmi\nkonania podľa právnej úpravy Správneho súdneho poriadku, vec znovu prejedná v rozsahu žalobných\nnámietok a opätovne vo veci samej rozhodne.\nV novom rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov konania\nodvolacieho.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/36/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ef62e18e-fe26-4b43-af22-ac4713a27bc2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 219/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 219/07 z 13. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-13", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ef62e18e-fe26-4b43-af22-ac4713a27bc2"}], "citovane_v": []}